Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem generálnemu prokurátorovi pánu Hanzelovi za uvedenie správy a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Teraz prosím spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Kresáka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tejto správy v gestorskom ústavnoprávnom výbore.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Kresák:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky podávam v súlade s § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto správu o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998 (tlač číslo 203).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 207 z 30. apríla 1999 pridelil správu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský pritom určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Obidva výbory prerokovali správu generálnej prokuratúry, zobrali ju na vedomie a odporúčali túto správu Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Text spoločnej správy máte, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený ako tlač číslo 203a.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

"Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998 (tlač číslo 203)

Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998 (tlač 203)."

Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, prosím otvoriť rozpravu k obsahu predloženej správy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Gašparovič. Pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť. Pán poslanec Langoš. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič.

Nech sa páči.

Poslanec I. Gašparovič:

Vážený pán podpredseda,

kolegyne, kolegovia poslanci,

prihlásil som sa do rozpravy k správe generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998.

Hneď na začiatku chcem skonštatovať, že sa nebudem zaoberať vystúpením pána generálneho prokurátora, ktoré smerovalo k určitým legislatívnym a iným potrebám, ktoré spomínal. Ale nedá mi, aby som na začiatok nepovedal, že tieto slová je potrebné zobrať úplne vážne, pretože stav je taký, ako ho popísal. Prokuratúru treba naďalej upevňovať. Ide o ústavný orgán a ústavným orgánom by aj naďalej mal zostať. Názory o ombudsmanoch a podobne sú v súčasnosti pre Slovenskú republiku ťažkým riešením a nič nevyriešia okrem toho, že zaťažia štátny rozpočet veľkou sumou. Ombudsman nie je výkonný orgán. Ombudsman, keby som to chcel povedať žartovne, je takou žalobabou, ktorá prosí orgány výkonu, aby vybavili to, čo majú. Tieto povinnosti oveľa zodpovednejšie, jednoznačnejšie a rigoróznejšie zastáva prokurátor, ktorého funkcia je nielen žalovať, ale aj vybavovať. Takže ak ombudsman bude žiadať Národnú radu, aby niečo vybavila, nemôže to urobiť on. Ak ombudsmanovi príde sťažnosť na rozhodnutia súdu, nemôže to on vybaviť, na prokurátora, nemôže to on vybaviť, ale tieto inštitúty to vybavia samotné a prokurátor zohráva veľmi, veľmi zodpovednú úlohu.

K správe, konkrétne k písomnej časti správy chcem konštatovať, že aj keď správa neprináša nijaké objavné skutočnosti o stave a vývoji kriminality alebo o práci prokuratúry a myslím si, že nie sú tam, prečítal som si to dosť podrobne, nie sú tam ani nejaké návody na ich riešenie, ale treba povedať, že má určitú informačnú hodnotu. Predovšetkým nijako nepotvrdzuje, že by v minulom období došlo v činnosti prokuratúry k takým pochybeniam, ktoré by dôvodne mali viesť k odvolaniu bývalého generálneho prokurátora, čo bolo len čisto politicky podmieneným aktom. Niektoré všeobecné frázy o nedostatkoch v riadení a kontrole správa nijako nedokladá a je jasné, že vychádzali len z vôle splniť politickú objednávku, a nie zo zistených reálnych poznatkov.

Ešte by som chcel povedať, aj pokiaľ ide o uznesenie, ktoré predložil ústavnoprávny výbor, myslím si, že po novelizácii, ktorou bol novelizovaný zákon o prokuratúre, kde zodpovednosť prokurátora sa už stavia do polohy, keď prokurátor môže byť odvolaný - keď sme odvolávali minulého, tieto skutočnosti zákon takto nedefinoval a nepoznal -, preto si myslím, že uznesenie nemôže byť formou, že sa berie na vedomie. Uznesenie sa musí prijať alebo neprijať, pretože podľa tejto novely zákona to má za následok možnosť odvolania generálneho prokurátora z funkcie. Ak túto správu neprijmeme, je to dôvod. Mám tu naše uznesenie, ale je to tak, ako hovorím. Samozrejme, pokiaľ ide o obsah tejto správy, nie je možné dôjsť k tejto situácii, k tomu, čo som spomenul, pretože súčasný pán generálny prokurátor nebol vo funkcii v období, za ktoré teraz správu predkladá. Takže aj toto je pohľad, ktorý musíme akceptovať.

Pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky prerokovala minulú správu bývalého generálneho prokurátora. Budem reagovať na niektoré skutočnosti, ktoré sú napadnuté v správe, prečo prokuratúra niektoré veci nemohla uskutočniť alebo uskutočnila po čase. 8. júla 1998 sme prijali túto správu. Prokurátorovi sme v tejto správe prakticky neuložili žiadne úlohy. Generálny prokurátor napriek tomu, dá sa povedať, že z vlastnej iniciatívy vypracoval súbor opatrení na zlepšenie zisteného stavu. Uložil vypracovať návrhy riešení aj jednotlivým riaditeľom odborov Generálnej prokuratúry a krajským prokurátorom. Pamätáte si, keď sme to prijímali, bol júl. Národná rada išla na dovolenku, išli na dovolenky aj pracovníci súdov, prokuratúr a tak ďalej.

Čiže z tohto pohľadu predloženie návrhov do termínov septembra nebolo možné jednoznačne poskytnúť, tak ako sa predpokladalo. Boli spracované a už 2. októbra 1998 zaslané všetkým podriadeným na realizáciu. Správa ani len v súčasnosti nenaznačuje, v čom sa mal prejaviť údajný negatívny vplyv vraj oneskoreného rozpracovania úloh. Hovorím to preto, lebo ešte vo funkcii predsedu Národnej rady som hneď v auguste upozorňoval na niektoré záväzky, ktoré by mala Generálna prokuratúra a prokuratúra vôbec urobiť. A dostal som signál, ktorý je, samozrejme, v pošte Národnej rady, preto môžem o tom takto rozprávať.

Povedal som, že táto správa nenaznačuje, v čom sa mal prejaviť údajný negatívny vplyv tohto oneskoreného rozpracovania úloh. Píše sa to na druhej strane. Vymenúva, ktoré úlohy neboli dosiaľ splnené alebo ich splnenie neprinieslo požadovaný efekt. Vo všetkých prípadoch uvádza, že neúspech nebol zapríčinený prokuratúrou ako takou, ale bol zapríčinený objektívnymi faktormi, ktoré prokuratúra nemohla ovplyvniť a žiaden z týchto dôvodov nemal nejaký podstatný vzťah na plnenie úlohy a proste na vplyv toho nedostatku času. V tom je trošičku správa z tohto pohľadu, ako som povedal, v určitom rozpore. Neuvádza však ani jeden, jediný konkrétny prípad, ktorý by mal byť takto zle, resp. nedostatočne riešený. Ani neuvádza, kto nezákonne vykonal niektoré veci, ktoré sú v správe označené ako nezákonné rozhodnutia prokurátorov jednotlivých prokuratúr.

Takisto sa tam hovorí, či polícia alebo prokuratúra zavinila niektoré zdržania alebo niektoré veci, ktoré mali byť dokonca riešené mimo zákona. Ak skutočne bolo zistené, že niektoré oznámenia boli vybavované v rozpore so zákonom, potom by mal byť, myslím si, pán generálny prokurátor, v správe uvedený aj ten, kto ich takto vybavil, a v správe by malo byť aj napísané či takýto zamestnanec prokuratúry, ak rozhodoval protizákonne, je obvinený a či je vôbec trestne stíhaný. Trestne stíhaný, pokiaľ viem, však bol len jeden prokurátor asi pred dvoma rokmi, teda bol podozrivý a trestné stíhanie, myslím si, sa začalo začiatkom roku 1998. Presne si to nepamätám.

Preto by som žiadal, pán generálny prokurátor, aby ste nám uviedli konkrétne prípady, v ktorých bolo zistené, že boli vybavené v rozpore so zákonom, aby ste uviedli, kto ich takto vybavil a či je za to trestne stíhaný, tak ako som povedal, alebo nie. Je tam ešte jedna kritika práce minulej prokuratúry na strane 52, myslím si, že je to predposledný odsek, kde sa kritizuje nevykonávanie takzvaných celkových previerok. Myslím si, pán generálny prokurátor, že v Európe a v krajinách, kde je systém prokuratúry a nakoniec aj štátnych zástupcov, sa s niečím podobným vôbec nestretneme. Ja ako federálny generálny prokurátor som navštívil tieto inštitúty, čiže z tohto pohľadu to môžem zodpovedne povedať. Takéto formy a metódy práce boli známe skôr v typoch socialistických štátov. Označiť za závažný nedostatok, že sa prokurátori Generálnej prokuratúry nezoznamovali s prokurátormi na úrovni okresov a krajov inak ako prostredníctvom konkrétnych trestných vecí, predpokladá absolútnu neznalosť práce v demokratických právnych štátoch. Ako inak než práve len prostredníctvom spisov má nadriadený stupeň riadiť a kontrolovať podriadené stupne. To boli problémy, ktoré som riešil aj ja na Generálnej prokuratúre. Ak aj jednotliví prokurátori majú byť do určitej miery nezávislí, aj keď je postavenie prokuratúry trošku iné, myslím si, že je práve formou kontroly dozorových spisov a kontroly spisov, ktoré idú na súd. Takže nejaké stále sedenie a debatovanie je potrebné, ale azda trošku z iného pohľadu.

Údaje, ktoré samotná správa obsahuje na strane 53 v druhom odseku, jednoznačne dokazujú určitú koncepčnosť, premyslenosť a správnosť riadenia odbornej prípravy a vzdelávania prokurátorov. Píšete o tom v tejto správe ako o jedinej forme ich ovplyvňovania, ktorú vedľa zákonov, resp. zákonnej kontroly vybavenia veci na základe opravného prostriedku používajú demokratické právne štáty. Navyše si myslím, že na odbornej príprave sa stretávali - pokiaľ viem, pretože som neraz konzultoval tieto veci aj s ministrom spravodlivosti, aj vnútra, aj s generálnym prokurátorom -, pokiaľ išlo o určitú súčinnosť, na všetkých týchto stupňoch boli podobné stretávania.

Pokiaľ ide o niektoré zastarané príkazy, plány a obnovy, k tomu sa asi ťažko vyjadrím, to by museli povedať tí, ktorí na prokuratúre v súčasnosti pracujú. Ale pokiaľ viem, tak už po roku 1993 niektoré federálne nariadenia generálneho prokurátora boli zrušené. Možno sú tam ešte niektoré aj z predchádzajúcich čias, keď som bol generálnym prokurátorom ja, a tie sa prežili, tie, samozrejme, bude potrebné zrušiť.

Trošku som prekvapený, keď sa píše na strane 58 v poslednom odseku správy, že nedostatky v činnosti prokuratúry, ktoré sa spomínajú, vyplývajú z nedostatočnej organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti vedúcich prokurátorov. V čase, odkedy bol vymenený generálny prokurátor, nemyslím si, že by sa boli zmenili niektoré riadiace a kontrolné činnosti až na dosť drastické odvolávanie niektorých prokurátorov a, samozrejme, aj generálneho prokurátora. Myslím si, že personálna práca, ktorá je na prokuratúre, presiahla určitý rámec. Viem, pán generálny prokurátor, a otvorene to hovorím, že to nerobíte vy, ale robí to váš námestník, a som presvedčený, že to robí z politických dôvodov a príkazov strany, ku ktorej patrí.

Chcel by som ešte povedať, že na rozdiel od ministra spravodlivosti pána Čarnogurského súčasné vedenie prokuratúry nezistilo, že by nečinnosťou bývalého vedenia prokuratúry došlo k ohrozeniu základných ľudských práv, odôvodňujúcemu skrátené legislatívne konanie o novele zákona o prokuratúre - povedal to pán minister -, ktorá by umožňovala odvolanie bývalého generálneho prokurátora. Naopak, podľa správy došlo k ohrozeniu ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu v dôsledku postupu pána prezidenta Kováča a poslancov súčasnej vládnej koalície, ktorý viedol k spochybneniu niektorých oprávnení prokuratúry a k rozhodnutiu Ústavného súdu znemožňujúceho v čase do prijatia ďalšej novely zákona o prokuratúre, aby prokurátori reagovali na zistené závažné porušenia zákonov. To je na strane 50 v posledných dvoch odsekoch a na strane 65 v odseku 3, kde toto správa konštatuje. V tom, že je to už asi samozrejmosťou a bežnou praxou, ma usvedčuje aj včerajšie hlasovanie o sudkyni, ktorá bola schválená na doživotné sudcovské postavenie, hoci táto občianka nie je sudkyňou, je zamestnankyňou ministerstva spravodlivosti. Je to proste nonsens, je to výsmech a vaše cynické správanie, že vás nikto v ničom pri porušovaní zákonov nezastaví. To je, pán podpredseda, to, čo sa včera udialo pri hlasovaní. Aj pán spravodajca, ktorý tu sedí, dával pokyn, že treba hlasovať, že je to v poriadku. Som presvedčený, že o tom rozhodne Ústavný súd.

O zákone o prokuratúre sa správa zmieňuje aj na strane 54, kde konštatuje, že v súčasnosti už tento zákon nevyhovuje. V novom zákone treba zohľadniť zmeny vo vývoji demokratickej spoločnosti a využiť obdobné právne úpravy v zahraničí. Prosil by som potom pána generálneho prokurátora, aby uviedol, ktoré konkrétne ustanovenie je potrebné zmeniť tak, aby sa zohľadňovali zmeny vo vývoji spoločnosti a aké konkrétne ustanovenia a z ktorých právnych úprav v zahraničí považuje za potrebné prevziať do nášho zákona o prokuratúre. To je veľmi dôležité, pán generálny prokurátor. A keď nám to predostriete, tak potom budem ozaj presvedčený, že sú tu také dôvody. Zatiaľ je to taká konštatácia o ničom. Neviem totiž o tom, že by niekde v Európe existovala modernejšia právna úprava, akú predstavuje § 23 súčasného zákona o prokuratúre v spojení s nemožnosťou prepustenia alebo preloženia prokurátora bez jeho súhlasu mimo kárneho opatrenia, resp. konania.

Pán generálny prokurátor, súčasne by som vás požiadal, aby ste uviedli aj niektoré konkrétne úskalia súčasného zákona o prokuratúre, na ktoré poukazujú prokurátori, a aké ústavné zmeny postavenia prokuratúry považujete za potrebné uskutočniť. Tým chcem nadviazať na vaše vystúpenia, kde ste to naznačili, ale myslím si, že ako generálny prokurátor musíte rigoróznejšie vystúpiť v týchto veciach, pretože máte v tomto absolútnu pravdu.

Znenie správy, myslím si, že jednoznačne vyvracia aj pravdivosť tvrdení, že počas bývalej vlády nebol stíhaný ani jeden prípad organizovaného zločinu a v správe uvádzané príklady dokazujú, že vďaka postupne prijímaným opatreniam boli najmä v roku 1998 odhaľované a stíhané viaceré závažné prípady vydierania, lúpeží, daňových a colných podvodov a podobne. Ako to vyplýva z textu a príkladov uvedených napríklad na strane 35 a ďalších, boli stíhaní za zneužívanie právomoci a nadržiavanie páchateľom v hospodársko-trestnej činnosti aj vysokí štátni úradníci, aj vysokí funkcionári prokuratúry, a to potom, čo proti nim, myslím si, že práve bývalý generálny prokurátor začal kárne konanie a skončil s nimi pracovný pomer.

Ak máme napriek tomu pocit, že postih organizovaného zločinu bol a je nedostatočný, potom si myslím, že treba povedať, že súčasné vedenie prokuratúry vidí príčiny tohto javu v činnosti polície, orgánov kontroly, v colných orgánoch, a v nedostatočnom materiálnom vybavení. V žiadnom prípade to nie je v nečinnosti prokuratúry. Tu s týmto môžem aj súhlasiť, aj nemusím súhlasiť. Je to, myslím si, tak pol na pol. Vyplýva to jednoznačne zo strany 28 ods. 4 a 29 ods. 2 a ešte z niektorých ďalších, kde sa v tomto smere názory súčasného vedenia prokuratúry zhodujú s názormi bývalého vedenia a rozchádzajú sa s názormi prezentovanými pri odvolávaní bývalého generálneho prokurátora.

Na konci strany 30 správy je poznámka, že potrebám účinnejšieho boja s organizovaným zločinom nezodpovedá ani súčasná organizácia príslušných zložiek prokuratúry. Bolo by, myslím si, tragédiou, keby v snahe dokázať potrebu inej organizácie činnosti prokuratúry, než akú zaviedol bývalý generálny prokurátor, došlo k zmenám, ktoré by smerovali presne opačným smerom, akým sa uberá vývoj v celej Európe. Na prokuratúre - bolo to iniciované bývalým generálnym prokurátorom -, bolo zriadené špecializované oddelenie zaoberajúce sa organizovaným zločinom, narkotikami a právnym stykom so zahraničím na Generálnej prokuratúre a na krajských prokuratúrach. Ich vyššej funkčnosti bráni dnes predovšetkým personálna nenaplnenosť, aj vtedy, samozrejme, pretože organizovaný zločin pôsobí väčšinou medzinárodne a len minimum prokurátorov je dnes v tomto smere zodpovedne jazykovo a, samozrejme, aj materiálne vybavených. Napokon sa to uvádza na strane 54 v druhom odseku. Musím súhlasiť s vetou o potrebe budovania príslušných súčastí prokuratúry zo stránky personálnej, a ak na to budú vytvorené podmienky, potom aj organizačnými opatreniami v podobe určenia určitých špecialistov na podriadených prokuratúrach, či už krajských alebo okresných.

Bolo by však zjavným krokom späť, keby mal pán generálny prokurátor názor, resp. snahu v súčasnosti zrušiť súčasti špecializované na boj s organizovaným zločinom a medzinárodnú právnu spoluprácu a ich opätovné začlenenie do všeobecného trestného odboru. Ako som sa dozvedel, usiluje sa o to v súčasnosti tento odbor. Medzinárodný styk sme prerokúvali aj v Národnej rade, pokiaľ ide o prokuratúru, a vtedy nám vyšlo, že takto organizovaný je najlepší a najvýhodnejší. Preto som prekvapený, že chce dôjsť v tomto smere k zmene.

Slovenská republika bola predposledným štátom Európy, ktorý zriadil tieto špecializované pracoviská pre medzinárodnú spoluprácu. Pred rokom, myslím si, ako posledný štát ich zriadila Ukrajina, čiže majú ju už všetci, a my to chceme zrušiť. Som presvedčený, že zrušenie tejto špecializácie by neprinieslo nič dobré, a dokonca by sme mohli hovoriť, že bude európskou raritou, a v nijakom prípade by nemohlo byť hodnotené ako organizačná zmena v prospech skvalitnenia medzinárodnej spolupráce a boja s organizovaným zločinom. Bolo by to aj v priamom rozpore s Asociačnou dohodou o vstupe našej republiky do Európskej únie, ktorá vyzýva Slovenskú republiku na zriaďovanie takýchto špecializovaných pracovísk pre medzinárodnú a právnu pomoc na všetkých stupňoch riadenia prokuratúry, teda nielen na úrovni Generálnej prokuratúry. Mám tu na mysli kraje, okresy, myslím si, že na krajoch boli, ale na okresoch neboli zriadené. Podľa môjho názoru by bolo dobré, keby boli zriadené aj na okresoch. Preto by som bol rád, pán generálny prokurátor, keby ste sa mohli vyjadriť k tomuto zámeru, prečo a čo vás k tomu vedie.

Mal by som na záver ešte pár slov. Chcel by som tu prítomných pánov poslancov a niekoľkých novinárov upozorniť na skutočnosť, o ktorej sa správa zmieňuje na strane 48 v odseku 4. Zmieňuje sa o tom, že v roku 1998 Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel návrhu vtedajšieho generálneho prokurátora týkajúceho sa nesúladu Trestného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky a konštatoval, že prezident republiky Michal Kováč v rozpore s ústavou splnomocnil ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora na zamietnutie žiadosti o milosť. Na strane 46 v odseku 3 správa konštatuje, že vyhlásenie miestneho referenda v Štúrove o priamej voľbe prezidenta bolo v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, pretože nesúviselo s výkonom obecnej správy. V takomto prípade udeľovať ocenenia, aké sa za toto dali, keďže to nesúviselo s výkonom obecnej samosprávy, dať ocenenie za tento protiprávny čin, je preto podľa mňa prejavom neúcty k zákonom a právnemu štátu, keď podporu tejto akcie prijatím ocenenia demonštroval aj bývalý prezident a niektorí predstavitelia súčasnej vládnej koalície.

Pani poslankyne, páni poslanci, mohol by som o správe ešte hovoriť, ale keďže nám správu predkladá pán generálny prokurátor, ktorý v tom čase nebol generálnym prokurátorom a za niektoré veci skutočne zodpovedať nemôže, dovolil by som si preto len navrhnúť pánu generálnemu prokurátorovi - keďže poznám stav, počty prokurátorov aj odbornosť prokurátorov -, aby sa už skončili hromadné personálne zmeny v prokuratúre, aby sa využívali skutočne odborné znalosti prokurátorov. A bolo by dobré využívať skúsenosti týchto prokurátorov. Sú to erudovaní právnici, ktorí zastávali riadiace funkcie v prokuratúre nielen v minulých štyroch rokoch a svojou odbornosťou neraz preukázali aj riadiace schopnosti vo funkciách od roku 1990. A takisto by som prosil, pán generálny prokurátor, pokiaľ ide o špecializáciu, ktorú som spomínal, na boj proti organizovanému zločinu a na právny styk s cudzinou, bolo by dobré podľa možnosti ju rozšíriť najmä na úroveň okresov.

Pokiaľ som na začiatku povedal, že uznesenie by nemalo brať správu na vedomie, pán spravodajca ma upozornil, že je tu nový návrh na uznesenie, takže toto beriem späť.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča sa hlási pani poslankyňa Sabolová.

Poslankyňa M. Sabolová:

Ďakujem pekne.

Len jednu veľmi stručnú poznámku. Pán Gašparovič rozprával alebo vyjadroval sa k novele zákona, ktorá bola prijatá koncom minulého roka, a hovoril o zmene generálneho prokurátora. Citoval stranu 50 a hovoril o zneistení postavenia prokurátorov, že to teda malo na nich vplyv. Ale keby si prečítal predtým strany 48, 49, kde sa hovorí o zákone, ktorý bol v roku 1996 prijatý v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, kde bol vynesený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, vlastne celé tieto strany hovoria o tejto veci. Myslím si, že práve to dvojročné obdobie zneisťovalo prácu prokurátorov. Čiže bolo by dobré, keby sme nevytiahli vždy účelovo jednu novelu zákona a o tom potom viedli diskusiu 15 minút.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Končím rozpravu o tomto bode programu.

Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie tohto bodu programu, odovzdávam vedenie schôdze pánu predsedovi.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

tak ako bolo včera schválené v programe 14. schôdze, že dnes o 11.45 hodine si pripomenieme 50. výročie vzniku Rady Európy, v tejto súvislosti by som prosil pána poslanca Fica, vedúceho Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, aby predniesol príhovor.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec R. Fico:

Vážený pán predseda,

veľmi pekne ďakujem za slovo a chcem povedať, že mienim využiť túto príležitosť nie celkom na oslavné reči, ale mienim využiť túto príležitosť na konštruktívny rozbor toho, čo sa bezprostredne Rady Európy týka.

Vážené dámy a páni,

5. mája 1949 v Londýne 10 zakladajúcich krajín podpísalo základné dokumenty vedúce ku vzniku Rady Európy. Vznikla jedna z najvýznamnejších medzinárodných organizácií stojaca na troch pilieroch - hodnotách demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Zakladatelia Rady Európy boli nepochybne nadčasoví. Winston Churchill, ktorý sa považuje za otca myšlienky celoeurópskej organizácie, už na jej prvom zasadnutí v Štrasburgu konštatoval, že Rada Európy sa musí neskôr rozširovať aj o tie krajiny, ktoré nespĺňali európske predstavy o demokracii a dodržiavaní zákonov. Winston Churchill priamo vyzval, aby už v roku 1949 boli pre takéto krajiny ponechané voľné parlamentné kreslá, aby Rada Európy preukázala skutočný a úprimný záujem o rozšírenie.

Ani tie najoptimistickejšie prognózy však nezodpovedali vývoju, ktorý v Rade Európy nastal po roku 1989. Ak v tomto roku mala Rada Európy 23 členov, k dnešnému dňu je to už 41 krajín Európy a 800 miliónov Európanov. Slovenská republika vstupovala do Rady Európy netradične dvakrát. Po prvýkrát v roku 1992 ešte ako súčasť Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a potom definitívne 30. júna 1993 ako samostatný štát. Od tohto obdobia bojuje o svoje pozície a dobré meno. Od tohto obdobia pôsobí v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a jeho výboroch aj Stála delegácia Národnej rady Slovenskej republiky predstavovaná 5 členmi a 5 náhradníkmi. Ako vedúci tejto delegácie si dovolím touto cestou poďakovať sa mojim predchodcom, terajšiemu podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánu Fogašovi a pánu poslancovi Slobodníkovi za aktívne zaradenie slovenských delegátov medzi európskych parlamentárov.

Neprichodí mi hodnotiť do detailov vzťah Slovenskej republiky k Rade Európy a Rady Európy k Slovenskej republike. Pozitívnou črtou vzťahu Slovenskej republiky k Rade Európy je, že Slovenská republika sa prihlásila ku všetkým významným dokumentom prijatým na pôde Rady Európy. Ak nespomeniem Európsky dohovor o ľudských právach a jeho nezastupiteľné miesto pri ochrane ľudských práv, nemôžem nespomenúť Rámcový dohovor o právach príslušníkov národnostných menšín či Sociálnu chartu Rady Európy. Orgány Rady Európy za účasti Slovenskej republiky vyprodukovali stovky mimoriadne cenných odporúčaní, rezolúcií či dohovorov z oblasti demokracie, právneho štátu, ľudských práv, ktoré predstavujú cenný príspevok do medzinárodnej spolupráce.

Vážené dámy a páni, oslavy 50. výročia Rady Európy nás však neoprávňujú iba chváliť. Treba veľmi otvorene povedať, že dostatočne nevyužívame priestor, ktorý nám vytvára pôsobenie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Defenzívna politika vysvetľovania vnútorných problémov musí byť nahradená aktívnejšou prácou delegácie v Parlamente Rady Európy a jeho orgánoch. Slovensko má čo ponúknuť Európe. Naše skúsenosti z transformácie sú neoceniteľné a žiadané. Delegácia, ktorú vediem, nebude v Štrasburgu prepierať domácu špinavú bielizeň. Ak ide o záujmy Slovenska, stranícke tričká a schopnosť vyrábať sebazničujúce aféry musia zostať pred rakúsko-slovenským hraničným priechodom. V tomto budem nekompromisný. Nekompromisné by však mali byť aj poslanecké kluby pri výbere a nominácii členov Stálej delegácie, aby naozaj spĺňali všetky požiadavky na prácu v dôležitej medzinárodnej organizácii.

Ak máme hovoriť o vzťahu Rady Európy k Slovenskej republike, treba pripomenúť, že Slovenská republika je neustále monitorovaná v otázkach dodržiavania záväzkov, ktoré na seba dobrovoľne prevzala pri vstupe do Rady Európy. Monitorovanie je proces ťažiaci celkové pôsobenia Slovenska v Rade Európy a všetci by sme privítali jeho urýchlené skončenie. Nepredlžuje sa však pre neaktivitu Slovenska. Práve naopak, posledné stanovisko Slovenskej republiky k monitorovacej správe bolo vysoko hodnotené pre vecnosť a hľadanie východísk v oblastiach, kde Rada Európy od Slovenska očakáva určitý vývoj. Ako vedúci delegácie osobitne pozitívne hodnotím skutočnosť, že sa nám podarilo vypracovať spoločné stanovisko vlády, parlamentnej väčšiny a menšiny, čo nie je celkom bežný jav v našich podmienkach. Inú cestu, vážené dámy a vážení páni, ako spoločný postup väčšiny a menšiny pri presadzovaní slovenských záujmov jednoducho nevidím.

Dovolím si vzniesť kritiku voči neustálym výmenám spravodajcov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy určených na monitorovanie Slovenska, čo je dnes jediným dôvodom predlžovania tohto procesu. Skončenie monitorovania musí byť jednou z priorít Stálej delegácie a vyslovujem presvedčenie, že po návšteve spravodajcov na Slovensku na prelome mája a júna tohto roku budú júnové a septembrové zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy posledné, na ktorých sa bude o Slovensku hovoriť v súvislosti s monitorovaním.

Vážené dámy a páni, aj keď je čo pri príležitosti 50. výročia Rady Európy oslavovať a pripomínať, zoberiem si vzor zo slávnostných osláv tohto výročia v Londýne či v iných krajinách a dovolím si pripomenúť niekoľko skutočností.

Predovšetkým treba nezabúdať na skutočnosť, že výročie Rady Európy hocako je okrúhle, je zatienené tragédiou v bývalej Juhoslávii, ktorá dáva oslavám špecifický rámec. Nemienim však komentovať zahraničné udalosti a sústredím sa radšej na to, čo nás trápi najviac doma. Ak takýto konštruktívny prístup k oslavám zaujali iné krajiny, nevidím dôvod, prečo by sme ho nevyužili aj my.

Okrem hodnôt demokracie, ako som už uviedol, podopierajú Radu Európy dva ďalšie piliere: rešpektovanie ľudských práv a princípy právneho štátu. Slovenská republika formálnoprávne spĺňa všetky kritériá právneho štátu a z tohto pohľadu nie je možné vyčítať ani nerešpektovanie ľudských práv. Mechanizmus ochrany ľudských práv, tvorenie Európskym súdom pre ľudské práva to plne potvrdzuje, ak si vyberieme agendu sťažností podávaných proti Slovenskej republike. Ale ľudské práva, vážené dámy a páni, nie sú len slová napísané na papieri. Ak sa pozrieme na praktickú aplikáciu ústavnoprávnych článkov upravujúcich ľudské práva, musíme pri hodnotení Slovenska ako právneho štátu veľmi uberať z jeho kritérií. Ľudské práva ako právo na rozhodnutie veci súdom v primeranej lehote, právo na právnu pomoc, právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a ďalšie a ďalšie sú pre mnohých našich občanov nedosiahnuteľné.

Narastajúce počty súdnych prieťahov, prípady korupcie a kupovanej spravodlivosti, neúmerne vysoké súdne poplatky a odmeny právnikov pri neexistencii dostatočného systému právnej pomoci a prístupu k súdom pre nemajetných značne krivia obraz právneho štátu na Slovensku. Realizácia práva na bezplatné vzdelanie či zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia je prakticky fiktívna, a to hovoríme iba o praktickej aplikácii ústavných článkov. Obrovské rezervy máme v efektívnom mechanizme ochrany ľudských práv, ak príde k ich porušeniam.

Osobitne nám pokrivkáva ochrana osobnosti pred neoprávnenými zásahmi do cti a dôstojnosti človeka. Radikálne zásahy si vyžadujú postavenie a právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky, aby mohol efektívnejšie chrániť ústavou zaručené práva. Číre konštatovanie porušenia ľudských práv konkrétnym štátnym orgánom bez právneho a inštitucionálneho zabezpečenia vykonateľnosti rozhodnutia Ústavného súdu a nápravy porušenia je naozaj nedostatočné.

Takto by sme, vážené dámy a páni, mohli hovoriť veľmi dlho, počnúc nadštandardnými právami obvinených a odsúdených a podštandardnými právami obetí trestných činov. Dovolím si vysloviť presvedčenie, že zriadenie osobitného Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, ako aj diskusia o novelizácii ústavy či zriadení Úradu ombudsmana budú príspevkom Národnej rady do ochrany ľudských práv, ktorá je stredobodom pozornosti Rady Európy.

Ak som si dovolil vysloviť konštatovanie, že Slovensko z pohľadu praktickej aplikácie v garantovaní ľudských práv nie je právnym štátom, musím dodať, že ľudské práva sú ľudskými len vtedy, ak sú dobre a zrozumiteľne upravené, ak občania majú o nich vedomosť, ak majú primeraný životný a sociálny štandard na ich realizáciu a ak majú k dispozícii efektívny mechanizmus v prípade ich porušenia. Obávam sa, že tieto kritériá nespĺňame a niet lepšej príležitosti, ako urobiť takéto konštatovanie v rámci osláv 50. výročia založenia Rady Európy.

Zmeny, vážené dámy a páni, očakávajú aj samotnú Radu Európy. Rada Európy prechádza pri rozširovaní - keď len nedávno vstúpila do Rady Európy 41. krajina Gruzínsko -, ako aj pri vážnych konfliktoch, ako je vojna v bývalej Juhoslávii, veľkými skúškami. Rada Európy je síce inštitúcia, ktorá má vysoké štandardy, ale súčasne má nízke právomoci, ktoré tlačia túto významnú organizáciu do polohy diskusného klubu. Autorita a ďalšia budúcnosť Rady Európy si vyžadujú reformu a nastávajúca voľba generálneho tajomníka Rady Európy predstavuje dobrú príležitosť na realizáciu takýchto zmien.

Vážené dámy a páni, Slovenská republika má duchovnú a ľudskú kapacitu, veď je úspešnou krajinou v rámci Rady Európy. Preto považujeme aj my dnešnú malú príležitosť za príležitosť začať robiť to, čo sa od nás a od verejnosti v oblasti ľudských práv a ďalších kritérií, ktoré skúma Rada Európy, očakáva.

Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som sa celkom na záver poďakoval aj občanom Štrasburgu za pohostinnosť, ktorú v období 50 rokov preukazujú nielen orgánom Rady Európy, ale aj nám Slovákom, slovenským delegáciám od roku 1992.

Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

ďakujem pánu poslancovi Ficovi za príhovor pri príležitosti 50. výročia založenia Rady Európy.

V priestoroch vestibulu Národnej rady sú výstavné panely, kde sa hovorí o histórii a činnosti Rady Európy. Zároveň vás chcem pri tejto príležitosti pozvať na čašu vína, ktorá bude oproti v priestoroch poslaneckej kaviarne.

Nech sa páči, pozývam vás na čašu vína aj na výstavu, ktorá je dolu v priestoroch vestibulu.

Ďakujem pekne.

Budeme pokračovať o 14.00 hodine rokovaním o správe Generálnej prokuratúry SR a potom o správe ministra zahraničných vecí.

Je prestáva do 14.00 hodiny.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že v rozprave vystúpili všetci prihlásení. Tí, ktorí nie sú prítomní, stratili poradie. Uzatváram preto rozpravu o tomto bode.

Prosím, k rozprave sa chce ešte vyjadriť pán generálny prokurátor.

Nech sa vám páči.

Generálny prokurátor SR M. Hanzel:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča. Pokiaľ ide o výčitku omeškávania, isteže na tom participovalo viac činiteľov. Problém spočíval v tom, že tieto úlohy neboli realizované v roku 1998, ale museli sa presunúť do roku 1999.

Pokiaľ ide o problém kontroly, v prvom rade musím poukázať na to, že práve v tom, že sa nevytvorili orgány vnútornej kontroly, doplácame na to, že v podstate pokiaľ ide o samotnú Generálnu prokuratúru, nie sú zistenia veľkého rozsahu, ale pokiaľ ide o podriadené prokuratúry najmä na úrovni kraja a na okresoch, vykonané kontroly potvrdili nedostatky v hospodárení s prostriedkami a nakoniec toto nám zistil aj Najvyšší kontrolný úrad v správe, ktorú budete prerokúvať. Ale zrejme pánu poslancovi išlo o iný druh kontroly, skôr pokiaľ ide o odbornú prokurátorskú kontrolu. Mne je veľmi sympatická snaha o posilnenie samostatnosti prokurátora, toho výkonného, od ktorého chceme, aby v plnom rozsahu vykonával dozor a niesol zodpovednosť aj v rámci monokratického princípu organizácie a výstavby prokuratúry. Ale faktom je, že sa zistilo viac prípadov, keď sa tieto kontrolné úlohy zo strany nadriadeného prokurátora neplnili. Zatiaľ, kde sme využili formu, aby sa nie spisy posielali do Bratislavy, ale aby išli prokurátori Generálnej prokuratúry do okresov a krajov. Potvrdilo sa to napríklad v Košiciach, kde sme zistili veľmi vážne nedostatky v činnosti okresného prokurátora Košice II. Konkrétne išlo o šesť vecí, kde boli skutočne porušené povinnosti prokurátora, a preto bol odvolaný.

V personálnej oblasti, pokiaľ ide o krajské a okresné prokuratúry, nebol odvolaný nik bez toho, aby nebol na to rukolapný dôvod, tých zmien až tak veľa nebolo. Personálne zmeny spočívali skôr v tom, že bolo potrebné obsadiť funkcie, ktoré neboli obsadené. Napríklad bolo potrebné obsadiť okresného prokurátora v Trenčíne. Je ťažké dnes nájsť človeka, ktorý by bol ochotný odísť z Bratislavy na vidiek a opačne. V správe sme aj uviedli alebo som to v ústavnoprávnom výbore hovoril, že som si vedomý toho, že niektoré personálne zmeny sú len vyslovene dočasného charakteru, a potom keď dokonáme ešte všetky kontroly, ktoré v tomto smere budú, nevylučujem, že sa vrátime do pôvodného stavu.

Ďalšia vec je, že vzniká fúra podnetov a trestných oznámení na prokurátorov napríklad aj takého charakteru, ak niekto nebol úspešný v dedičskej kauze a sťažoval sa príslušnému prokurátorovi, že on je na vine, a preto žiada, aby bol trestne stíhaný. To sú určite také avantúry, ktorým nemôžeme pripisovať nejaký význam, ale musím chrániť aj môjho prokurátora pred takýmito atakmi.

Pokiaľ ide o útvary, ktoré by mali viesť boj alebo vedú boj proti organizovanému zločinu, v živote som nič nepovedal a neurobil pre to, aby som už vytvorené zárodky týchto útvarov pacifikoval alebo likvidoval. Urobil som to, že som po nástupe do funkcie osobným listom oslovil všetkých prokurátorov a všetky prokuratúry s tým, aby vyjadrili svoje názory na ďalšiu činnosť rezortu a jeho smerovanie. Samozrejme, zjavila sa fúra názorov, okrem iného aj názor, aby v boji proti organizovanému zločinu hlavnú úlohu plnil trestný odbor a nie medzinárodný odbor. Je tu istý pokrok, že vôbec takýto útvar bol zriadený, ale to, čo som hovoril o finančnom a personálnom zabezpečení prokuratúry vôbec, či skôr nezabezpečení, to sa týka aj tohto útvaru.

Ak došlo k istým personálnym zmenám, došlo to kvôli tomu, že ak zistím pracovníka alebo pracovníčku, ktorá ovláda tri - štyri svetové jazyky a robí radovú referentku, a pritom sa vyzná v trestnoprávnej problematike a problematike ozbrojeného zločinu, tak tam nebudem držať človeka, ktorý nevie dobre rozprávať ani po slovensky. Preto došlo k personálnej výmene. K organizačným zmenám dôjde v tom, že z terajšieho členenia medzinárodného odboru na Generálnej prokuratúre a medzinárodných oddelení na krajských prokuratúrach sa vyčlení protokol, ktorý tam nepatrí, protokol musí byť zaradený alebo zriadený pri sekretariáte generálneho prokurátora, nebudú to medzinárodné oddelenia či odbory, ale bude to jednoznačne odbor pre boj s organizovaným zločinom. A chcem vytvoriť podmienky v rámci daných možností na to, aby to bolo režimové pracovisko, aby sa tam pracovalo skutočne utajene, aby sme sa nemuseli dozvedať o niektorých takých skutočnostiach, o ktorých vie, povedzme, len dozorový prokurátor, môj námestník a ja z Rádia Twist.

Pokiaľ ide o možné zmeny zákona o prokuratúre, tiež to vyplýva z reakcií na oslovenie rezortu. V prvom rade tu ide o to, či a do akej miery by sa menila Ústava Slovenskej republiky. Skutočne ju nemusíme meniť v danej situácii a treba potom debatovať o tom, kde je nezávislosť, či nezávislosť toho orgánu ako celku alebo nezávislosť prokurátora pri výkone jeho funkčných povinností. Ale zasa narážame na problém, ktorý treba prediskutovať, či prokurátor v rámci systému monokracie pri výkone svojich povinností má byť nezávislý, alebo nie. To všetko je na diskusiu.

Ale pokiaľ ide o možnú úpravu zákona o prokuratúre, v každom prípade sú v terajšej úprave isté problémy, s ktorými sa stretávame. Je tu istota prokurátora, že bez jeho súhlasu nemôže byť preložený. Ale, prosím vás, ak máme problémy v Bratislave alebo v Košiciach, kde máme, zoberme si Bratislavu, kde je 5 okresných prokuratúr, jedna krajská prokuratúra, mám problém, ak potrebujem vykryť Bratislavu I či Bratislavu V, aby som preložil prokurátora bez jeho súhlasu v tom istom sídle, v tom istom meste z jednej prokuratúry na druhú. Musím mať na to súhlas a nemôžem ho jednoducho preložiť. V tomto vidím problém.

Problém vidím napríklad aj v tom pekne a dobre myslenom ustanovení, pokiaľ ide o stanovenie nadriadenosti a podriadenosti. Podľa tohto zákona som nadriadený mojim námestníkom. Ono má to svoj význam, svoju logiku, ale zodpovednosť mi zostala za celý rezort a za každého prokurátora, a keď sa takto pred vás postavím, trebárs o rok, je vaším právom požadovať odo mňa plnú zodpovednosť. A v tom vidím isté problémy, ktoré by bolo potrebné riešiť. Samozrejme, otázka potom je aj v tom, k čomu chceme smerovať. Bolo by, myslím si, najideálnejšie, ak by sme mali dva zákony: jeden statusový zákon o prokurátoroch a o právnych čakateľoch prokuratúry a druhý organizačný zákon. A ten statusový by mal byť spojený aj so zákonom o kárnej zodpovednosti. Áno, to už bolo, je to istá koncepčná myšlienka, ktorú by sme mohli doviesť do konca.

Ešte sa vrátim k odborom pre organizovaný zločin. Po reorganizácii alebo organizačných úpravách Generálnej prokuratúry tam v každom prípade ostane odbor pre boj s organizovaným zločinom rozšírený nielen o narkotiká a drogy, ale o celý organizovaný zločin a právny styk s cudzinou.

Myslím si, pán poslanec, že som, pokiaľ som si poznamenal, odpovedal na všetko.

Ak je to tak, ďakujem za pozornosť.