Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán generálny prokurátor.
Chce sa ešte vyjadriť spravodajca? Nie.
Rozprava bola skončená, pán poslanec. Skončil som ju predtým, ako vystúpil pán generálny prokurátor. Pán poslanec Langoš stratil poradie tým, že bola skončená rozprava. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť, prosím, aby sme predkladali návrhy na uznesenie.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, keďže neboli podané pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som ako spravodajca poverený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 12. mája 1999 k správe o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998 (tlač číslo 203).
Návrh na uznesenie znie:
"Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998."
Môžete dať, prosím, o tomto návrhu hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o predloženom návrhu, ktorý predložil spoločný spravodajca. Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie.
Prezentovalo sa 59 poslancov.
Páni poslanci, poslankyne, žiadam všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na hlasovanie. Páni poslanci, ideme hlasovať, pripravte sa. Páni poslanci, budeme znovu hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Prosím, pripravte sa na hlasovanie.
Prezentovalo sa 61 poslancov. Je to málo.
Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
Žiadam predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili do zasadačky predsedu parlamentu.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Žiadam všetkých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby zaujali svoje rokovacie miesta v parlamente. Ešte raz žiadam všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Páni poslanci, poslankyne, budeme sa najskôr prezentovať, aby sme zistili počet poslancov v rokovacej sále. Prosím, prezentujte sa.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Budeme hlasovať o predloženom návrhu uznesenia, ktorý predložil pán spravodajca. Dávam hlasovať o predloženom návrhu na uznesenie. Prosím, hlasujte.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998. (Potlesk.)
Páni poslanci, pani poslankyne, podľa schváleného programu teraz nasleduje bod
správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998.
Správu ste dostali ako tlač 182 a spoločnú správu výborov ako tlač 182a, ku ktorej máte pripojený aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Správu vlády uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne.
Pán predseda,
pán predsedajúci,
ctené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predniesol správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 1998 a k aktuálnemu stavu a úlohám v oblasti zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 1999. Moje vystúpenie bude dlhšie, ale s ohľadom na to, že otázky zahraničnej politiky sa dostávajú na rokovanie pléna Národnej rady raz začas, myslím si, že je to namieste. Moja dnešná prezentácia nebude len strohým prehľadom toho, čo sa udialo na poli slovenskej zahraničnej politiky v uplynulom období, takom významnom pre ďalší osud nášho štátu.
Dovoľte mi, prosím, zhodnotiť tiež časový interval od začiatku roku 1998 až doteraz a poskytnúť reálny obraz o tom, čo Slovenskú republiku na poli diplomacie a medzinárodnej politiky s dosahom na život slovenskej spoločnosti v najbližších mesiacoch čaká, teda do konca roku 1999.
Základnou premisou zahraničnej politiky vyplývajúcou z programových vyhlásení všetkých, opakujem všetkých doterajších slovenských vládnych reprezentácií, je integrácia Slovenskej republiky do euroatlantických politických, bezpečnostných a ekonomických zoskupení, do Severoatlantickej aliancie, do Európskej únie a do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj aktívna politika Slovenskej republiky v rámci Organizácie Spojených národov.
Ďalšími nemenej dôležitými piliermi slovenskej zahraničnej politiky sú aktivity v rámci OBSE a rozvoj bilaterálnych vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a NATO. Slovensko má tiež zásadný záujem na rozvoji spolupráce a na koordinácii integrácie v stredoeurópskom priestore vo vzťahu so susednými krajinami. Obdobie od začiatku minulého roka až po dnešok sa nieslo v znamení hľadania vhodného, moderného a efektívneho modelu zahraničnej politiky Slovenskej republiky a slovenskej politiky vôbec.
Obdobie pred parlamentnými voľbami 1998 bolo poznačené nestálosťou a nejednoznačnosťou krokov vlády a rezortu zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Tento trend pokračujúci od roku 1995 až do nástupu novej vlády v novembri 1998 výrazne ovplyvnil plnenie strategických zahraničnopolitických cieľov. Predchádzajúca vláda na základe vnútornej politiky zaostávala predovšetkým v plnení politických kritérií na rýchlejšie začleňovanie Slovenska do euroatlantických štruktúr a postupne strácala priazeň zahraničných partnerov a Slovenská republika sa postupne dostávala mimo hlavných prúdov všetkých integračných procesov.
Disharmónia zámerov a reálnych krokov vlády sa výrazne prejavila v procese integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky nereagovala s dostatočným pochopením na signály v podobe demaršov a stanovísk Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Napriek tomu, že na zasadaní Rady pre všeobecné záležitosti 30. marca 1998 došlo k odovzdaniu dokumentu Partnerstvo pre vstup delegáciám všetkých 11 asociovaných krajín, o deň neskôr boli samotné rokovania o vstupe otvorené len so 6 asociovanými krajinami už bez zastúpenia Slovenskej republiky. Ani iné upozornenia podobného charakteru zo strany Európskej komisie a Európskeho parlamentu neboli vládou Slovenskej republiky dostatočne rešpektované. Ako reakcia na takýto vývoj bolo napríklad preložené konanie 5. schôdzky predsedov parlamentov asociovaných krajín do Bukurešti v marci 1998. Signálom pre vládu Slovenskej republiky museli byť negatívne hodnotenia plnenia politických kritérií zo strany Európskej únie na 4. zasadnutí Asociačnej rady Európskej únie v apríli 1998.
Prioritnou úlohou novej slovenskej vlády bolo zvrátiť stupňujúci sa odklon Slovenskej republiky od hlavnej línie európskej integrácie. Diplomatická ofenzíva voči Európskej únii v koordinácii ministerstva zahraničných vecí a Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu bola nutne sprevádzaná prvými a zreteľnými krokmi demokratizačnej obnovy vnútri Slovenskej republiky. Najvýraznejším signálom obratu v hodnotení Slovenska bolo predovšetkým vytvorenie pracovnej skupiny na vysokej úrovni medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou na návrh člena Európskej komisie Hansa van den Broeka počas zahraničnej cesty vládnej delegácie v novembri 1998, ktorá nemá obdobu v spolupráci s ktoroukoľvek z asociovaných krajín. Jej vytvorenie dokumentuje individuálny prístup Európskej komisie k Slovensku a záujem o urýchlené odstránenie nedostatkov brániacich otvoreniu rokovaní o vstupe Slovenska do Európskej únie.
Za vrcholný moment obratu v prístupe Európskej únie k Slovensku v minulom roku môžeme považovať zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 11. - 12. decembra vo Viedni na záver rakúskeho predsedníctva v rade. Summit potvrdil závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 7. decembra pozitívne hodnotiace situáciu na Slovensku i pokrok dosiahnutý v poslednom období a vyzývajúce Slovenskú republiku na potvrdenie tohto kroku. Summitu predchádzala rezolúcia Európskeho parlamentu z 3. decembra 1998 voči Slovensku, ktorej základ tvoril takzvaný model flexibility umožňujúci posúdenie preradenia Slovenska medzi asociované krajiny prvej skupiny už počas nemeckého predsedníctva.
Aj oblasť bezpečnostnej politiky s primárnou orientáciou na Severoatlantickú alianciu patrila k strategickým bodom programového vyhlásenia končiacej slovenskej vlády. Nadväzujúc na predchádzajúce obdobie však bola aj v minulom roku poznamenaná rezervovaným prístupom bruselských partnerov, aj jednotlivých členských štátov NATO ku krokom vlády Slovenskej republiky vzbudzujúcim nedôveryhodnosť v oblasti plnenia politických kritérií. Prinajmenšom vyčkávací postoj partnerov sa nepodarilo zmeniť a ani ovplyvniť významným pokrokom zo strany Slovenskej republiky na expertnej, politickej, vojenskej úrovni a ďalšej spolupráce so zahraničnými partnermi, úspešnou participáciou slovenských vojenských odborníkov v medzinárodných mierových operáciách OSN alebo spoločnými projektmi a cvičeniami v rámci Západoeurópskej únie.
Tieto kontakty však boli dostatočným základom na úspešnú diplomatickú ofenzívu novej vlády od novembra 1998. Začala sa návštevou vládnej delegácie na čele s premiérom Dzurindom na pozvanie, opakujem, na pozvanie generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu v ústredí aliancie v Bruseli. Na stretnutí bol spoločne rozvinutý intenzifikovaný individuálny dialóg medzi Slovenskou republikou a NATO na najvyššej úrovni. Na rokovaniach sa na slovenskú žiadosť zúčastnili aj delegácie Česka, Maďarska a Poľska a všetci zúčastnení zdôraznili, že ambície Slovenskej republiky na vstup do NATO sú vzhľadom na dosiahnuté výsledky plne oprávnené. Navyše delegácia bola v rovnakom termíne pozvaná do Bruselu i na rokovanie s generálnym tajomníkom Západoeurópskej únie José Cutileirom.
Prioritná orientácia bezpečnostnej politiky Slovenska na členstvo v Severoatlantickej aliancii, takto zakotvená i v novom programovom vyhlásení vlády schváleným Národnou radou Slovenskej republiky 2. decembra 1998, bola zásadnými krokmi vlády potvrdená aj v ďalšom období. 8. decembra 1998 som na ministerskom zasadnutí Euroatlantickej partnerskej rady prezentoval túto strategickú prioritu Slovenskej republiky aj odhodlanie vlády participovať na mierových operáciách NATO. 9. decembra vláda Slovenskej republiky schválila vyslanie vojenských jednotiek Armády Slovenskej republiky v počte 150 mužov a jej začlenenie do operácie SFOR v Bosne a Hercegovine. Ešte 31. decembra 1998 sme s ministrom obrany podpísali Program aktivizácie zahranično-bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky v období do Washingtonského summitu NATO, cieľom ktorého bolo posilnenie spolupráce s členskými krajinami aliancie a príprava politiky umožňujúcej urýchlené začlenenie Slovenska do západoeurópskych a transatlantických bezpečnostných a politických štruktúr.
19. až 21. januára 1999 sa v Bratislave konal seminár Euroatlantickej partnerskej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí a obrany pod názvom Bezpečnosť a stabilita v strednej Európe - regionálne aspekty pod záštitou generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu. Kľúčový prejav na ňom v rámci svojej návštevy Slovenskej republiky predniesol generálny tajomník Západoeurópskej únie José Cutileiro. V rámci činnosti Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa Slovensko v roku 1998 aktívne podieľalo na oboch ťažiskových aktivitách: na riešení krízy v Kosove v podobe účasti slovenského zástupcu v Kosovskej overovateľskej misii a na rokovaniach dokumentu k Charte OBSE.
Intenzita kontaktov Slovenska s Kanceláriou pre demokratické inštitúcie a ľudské práva sa zvýšila najmä v súvislosti s prípravou parlamentných volieb na Slovensku, ktoré boli pozorované účastníckymi štátmi OBSE pod vedením spomenutého úradu. Predbežná i konečná správa monitorovacej misie, ako aj viaceré vystúpenia predstaviteľov OBSE pozitívne vyhodnotili spoluprácu štátnych orgánov Slovenskej republiky s misiou pri realizácii medzinárodného monitoringu parlamentných volieb.
V októbri až novembri 1998 sa delegácia Slovenskej republiky zúčastnila vo Varšave na dvojtýždňovej implementačnej schôdzi k ľudskej dimenzii, na ktorej Slovensko v porovnaní s minulosťou nebolo predmetom vyhrotenej kritiky. Kritické hodnotenia predovšetkým v oblasti volebnej legislatívy, v absencii zákona o používaní jazykov národnostných menšín a rómskej otázky sa týkali politiky predošlej vlády a boli poznamenané očakávaním skorého zlepšenia aktuálneho stavu.
Slovenská republika udržiavala stále kontakty s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny Maxom Van der Stoelom, ktorý sa zaujímal v uplynulom roku najmä o zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku a o zákon o komunálnych voľbách.
Delegácia Slovenskej republiky vedená ministrom zahraničných vecí sa v decembri 1998 zúčastnila na 7. zasadnutí Ministerskej rady OBSE v Oslo, kde vyjadrila plnú podporu Slovenska aktivitám organizácie vo všetkých troch dimenziách komplexne chápanej bezpečnosti: vojensko-politickej, ekonomickej i ľudsko-právnej. V otázkach zbrojenia, odzbrojovania pre Slovensko vyplynula aj v kontexte rozširovania NATO úloha venovať maximálnu pozornosť procesu adaptácie Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorá má vplyv aj na budúce členstvo Slovenska v NATO.
Slovensko sa aktívne podieľa na rokovaniach Konferencie o odzbrojení a v máji 1998 sa ujalo na obdobie dvoch rokov miesta vo Výkonnej rade, ktorá je najvyšším orgánom v období medzi konferenciami zmluvných štátov Dohovoru o zákaze chemických zbraní. Otvorenou zostala aj naďalej otázka prijatia Slovenskej republiky do kontrolného režimu raketových technológií. Hoci je Slovensko členom všetkých ostatných kontrolných režimov a spĺňa všeobecne uznávané podmienky na prijatie do štruktúr režimu, ani v roku 1998 sa nám nepodarilo získať súhlas USA, ktoré ako najdôležitejšiu prekážku uvádzali vlastníctvo rakiet SS 23 v Armáde Slovenskej republiky.
Prioritou zahraničnej politiky Slovenska voči Organizácii Spojených národov bola aj v roku 1998 kandidatúra Slovenskej republiky na miesto nestáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN na obdobie rokov 2000 až 2001, keď Slovenská republika svojou aktívnou politikou vo výboroch, agentúrach a programoch OSN už dlhodobo presviedča o oprávnenosti svojho zvolenia na tento post. Prirodzenú podmienku vymenovania veľvyslanca a stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pre OSN v New Yorku Slovensko spĺňalo až v januári 1999, keď bol touto úlohou poverený skúsený medzinárodný právnik a diplomat JUDr. Peter Tomka.
Dôkazom pretrvávajúceho zodpovedného postoja Slovenskej republiky v Programe medzinárodnej bezpečnosti je aj kontinuita v roku 1998 viacnásobnej účasti príslušníkov Armády Slovenskej republiky na pozorovateľských a dozorných mierových misiách OSN v Angole, na Blízkom východe, na Golanských výšinách. Navyše sa Slovensko zapojilo do projektu spolupráce stredoeurópskych krajín na podporu mieru CENCOOP zameraného na užšiu spoluprácu v oblasti prípravy a účasti príslušníkov ozbrojených síl na mierových operáciách OSN a OBSE.
Slovenská republika bola aklamáciou 42. Generálnej konferencie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zvolená do Rady guvernérov tejto agentúry. Slovenská republika tiež bola zvolená na návrh Východoeurópskej regionálnej skupiny za podpredsednícku krajinu prípravného výboru Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a vykonávala i funkciu člena byra, výboru počas obdobia prvého polroku 1998. Slovenská republika je okrem toho členom riadiacej rady Programu OSN pre životné prostredie, v roku 1998 bola zvolená za člena Komisie OSN pre vedu, technológiu a rozvoj a podala kandidatúru na členstvo v Hospodárskej a sociálnej rade OSN na obdobie rokov 2002 až 2004 pre voľby v roku 2001. Ako jediná z krajín strednej a východnej Európy zabezpečovala úlohy člena predsedníctva Výkonnej rady Svetového potravinového programu v roku 1998.
Ďalšou zo základných politických a ekonomických priorít zahraničnej politiky v roku 1998 bola kontinuita slovenského úsilia o členstvo v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, OECD. Proces technických rokovaní o prístupe Slovenskej republiky sa však napriek viacerým deklaráciám vlády o pozitívnom postoji k OECD spomalil. Z tohto dôvodu nová slovenská vláda aj ministerstvo zahraničných vecí počnúc novembrom 1998 zvýšili svoje úsilie. Zvýšená bola akcieschopnosť Rady vlády pre OECD a aktualizovali sa úlohy pre jednotlivé rezorty, ktoré sú odbornými garantmi pre spoluprácu s OECD. Prehodnotilo sa tiež odborné zastúpenie rezortov vlády v odborných orgánoch a výboroch tejto organizácie. 17. decembra minulého roku slovenská delegácia pod vedením ministerky financií Schmögnerovej obhájila v OECD hospodársky prehľad Slovenskej republiky za roky 1996 - 1998. Sekretariát organizácie aj zástupcovia členských krajín hodnotili vystúpenie delegácie Slovenskej republiky veľmi pozitívne. Na 29. Svetovom ekonomickom fóre v Davose v januári 1999 predseda vlády Mikuláš Dzurinda uskutočnil pracovné stretnutie s generálnym tajomníkom OECD pánom Johnstonom, ktorý potvrdil podporu začlenenia Slovenskej republiky do OECD.
Zaostávanie Slovenskej republiky v rešpektovaní demokratických princípov bývalou vládnucou reprezentáciou pri jej sľube občanom a vrcholiaca predvolebná kampaň ovplyvnila aj bilaterálne vzťahy Slovenskej republiky predovšetkým so štátmi, členmi Európskej únie a NATO a susednými krajinami. Zahraniční partneri často volili odmeraný či vyčkávací postoj k situácii na Slovensku. Prejavovali svoj nesúhlas s demokratickými praktikami v politike bývalej vlády a aj ignoráciu odporúčaní zo strany strategických integračných zoskupení NATO, EÚ, OECD, OBSE i Rady Európy. Často sa vyhýbali cestám do Slovenskej republiky, čím vznikla značná asymetria v rozvoji bilaterálnych stykov.
Nové podmienky vytvorené po vymenovaní novej vlády Slovenskej republiky umožnili nový rozvoj dvojstrannej spolupráce, ktorá dovtedy stagnovala. Úsilie vlády aj ministerstva zahraničia sa zameralo predovšetkým na oživenie vzťahu so susednými krajinami a členskými štátmi Európskej únie a NATO. Uvítanie politických zmien v Slovenskej republike a deklarovanie jednoznačnej podpory kandidatúry našej vlasti na členstvo v EÚ, NATO a OECD zvýraznili správnosť voľby občanov Slovenska a historickú nevyhnutnosť takéhoto vývoja v našej krajine.
Mimoriadny význam mala pre Slovenskú republiku októbrová schôdzka predsedov vlád Českej republiky, Maďarska a Poľska v Budapešti, ktorá vyzvala na oživenie vyšehradského zoskupenia a na opätovné včlenenie Slovenska do hlavného prúdu euroatlantickej integrácie. Vzťahy s asociovanými krajinami strednej a východnej Európy nadväzovali na dobré základy a pomerne vyváženú bilanciu uplynulých rokov, aj keď v roku 1998 sa nevyznačovali osobitnou dynamikou najmä z dôvodu konania parlamentných volieb na Slovensku, ale aj v Českej republike a v Maďarsku. Pokračujúca nízka intenzita stykov Slovenska s pobaltskými krajinami nezodpovedala relatívne blízkej pozícii Slovenska a týchto štátov v procese európskej integrácie.
Primerane vysokú pozornosť Slovenská republika venovala v medzinárodnoprávnej oblasti medzinárodným vzťahom. Ministerstvo zahraničných vecí sa v roku 1998 aktívne zapájalo do väčšiny normotvorných aktivít regionálnych i globálnych organizácií, v ktorých je členom. Z nich je za minulý rok dôležité spomenúť hlavne aktívnu účasť na diplomatickej konferencii o vytvorení Medzinárodného trestného súdu v Ríme v dňoch 15. júna až 17. júla 1998. Za podpredsedu tejto konferencie bol zvolený zástupca Slovenskej republiky JUDr. Peter Tomka. Podpisom záverečného aktu účastníci konferencie rozhodli o vytvorení Medzinárodného trestného tribunálu a o prijatí Rímskeho štatútu tribunálu. Slovenská republika podpísala záverečný akt konferencie 18. júla a Rímsky štatút 23. decembra minulého roku.
Zásadnou problémovou záležitosťou bilaterálnych vzťahov v minulom roku bola otázka implementácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v spore o Vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros v podobe Rámcovej dohody medzi vládami Maďarskej republiky a Slovenskej republiky o zásadách realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora. Z maďarskej strany tu došlo k odmietnutiu podpisu pripravenej a už parafovanej rámcovej dohody po tom, ako nenavrhla nijaké iné odôvodnené vecné riešenie. Slovenská republika sa preto novým podaním obrátila na Medzinárodný súdny dvor v Haagu 3. septembra 1998 so žiadosťou vydania dodatočného rozsudku. Po zmene vlád na Slovensku a v Maďarsku Maďarská republika súhlasila s obnovením rokovaní. Delegácie sa opäť zišli 27. novembra a rokovania pokračujú na úrovni vládnych expertných delegácií v tomto roku. Po dátumoch 28. januára a 10. marca sa ďalšie kolo koná 14. mája. V súčasnej fáze sa pristupuje k hodnoteniu iniciatívnych konkrétnych riešení navrhovaných slovenskou alebo maďarskou stranou a k hľadaniu variantu, ktorý bude vyhovovať obom stranám. Zatiaľ rokovania neviedli k pokroku.
V oblasti národnostných menšín sa v roku 1998 začali prípravné práce na vypracovaní komplexnej podrobnej správy o uplatňovaní Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu národnostných menšín v podmienkach Slovenskej republiky s termínom predloženia generálnemu tajomníkovi Rady Európy začiatkom roku 1999. Tento termín bol potom odložený do konca mája tohto roku. S cieľom posúdenia a porovnania existujúcej legislatívy Slovenska v oblasti používania jazykov národnostných menšín s medzinárodnými právnymi predpismi a dokumentmi, pri ktorých je Slovensko zmluvnou stranou, usporiadalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky stretnutie expertov v Bratislave v marci a v máji 1998. V súvislosti s prijatím národného programu Slovenska Partnerstvo pre vstup do Európskej únie bola Slovenskom akceptovaná krátkodobá úloha prijať ešte v roku 1998 legislatívnu úpravu používania jazykov národnostných menšín, ktorá však predchádzajúcou vládou nebola splnená.
Ministerstvo zahraničných vecí muselo po vymenovaní novej vlády venovať veľkú pozornosť aj organizačným, personálnym a logistickým otázkam. Bývalé vedenie rezortu ich totiž prispôsobovalo vlastným potrebám na presadzovanie politických cieľov a efektivita výkonu zahraničnej služby bola mimoriadne negatívne poznačená.
Personálna politika ministerstva v roku 1998 bola ovplyvnená viacerými negatívnymi faktormi, predovšetkým nekoncepčným jednorazovým rozhodnutím predchádzajúcej vlády o odvolaní 28 mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov v marci 1998. Zároveň vláda rozhodla o vyslaní značného počtu politicky nominovaných veľvyslancov, ale aj ďalších diplomatických a administratívno-technických pracovníkov, keď často hlavným kritériom ich výberu a neadekvátneho udeľovania diplomatických hodností bola ich stranícka či rodinná príbuznosť. Nové vedenie ministerstva bolo donútené vytvoriť efektívnejšiu organizačnú štruktúru. Pri preskupení útvarov sa síce nutne musela vykonať racionalizácia v systemizácii ministerstva. Kritériami výberu pracovníkov však bolo a je príslušné vzdelanie, profesionálna úroveň, morálna bezúhonnosť a pripravenosť plniť strategické úlohy zahraničnej politiky Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, obrátiť v tejto chvíli list za minulosťou a venovať sa tomu, čím náš rezort zahraničných vecí žije v súčasnosti a s akou perspektívou pre Slovensko a všetkých jej občanov využíva čas, schopnosti a sily svojich zamestnancov.
Ako som už v predchádzajúcich minútach naznačil, programové vyhlásenie súčasnej vlády vo svojich zámeroch potvrdzuje všetky strategické zahraničnopolitické ciele uvádzané v programových vyhláseniach všetkých predchádzajúcich slovenských vlád. Líši sa však vo výkone svojej politiky. Súčasnej vláde sa v plnom rozsahu darí i praktickými krokmi napĺňať tlačené riadky týkajúce sa zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Rešpektujúc to, v akom stave sme prebrali rezort, sú realisticky formulované ciele na tento rok v nových kapitolách napĺňané s predstihom. Vedúci predstavitelia a experti pre nás strategicky integračných zoskupení, teda NATO, EÚ a OECD i bilaterálni zahraniční partneri s rešpektom oceňujú tempo práce nášho a ostatných rezortov slovenskej vlády. Aký to má pre nás efekt a aké sú aktuálne a reálne ciele zahraničnej politiky, o tom by som vás rád informoval v nasledujúcej časti svojho vystúpenia.
Hlavnou úlohou vlády v roku 1999 v oblasti európskej integrácie je pričlenenie Slovenskej republiky k skupine štátov rokujúcich o vstupe do Európskej únie. Náš rezort pritom koordinuje všetky zahraničnopolitické aktivity voči Európskej únii a jej členským štátom. V tomto kontexte bude mať mimoriadny význam pokrok dosiahnutý Slovenskou republikou v čase finalizácie novej pravidelnej správy Európskej komisie v septembri až októbri tohto roku, na základe ktorej bude Európska rada na svojom summite v decembri v Helsinkách rokovať o prípadnom otvorení rokovaní s ďalšími asociovanými štátmi. K otvorenému a konštruktívnemu dialógu Slovenska a Európskej únie prispievajú štruktúry na to ustanovené v Európskej dohode o pridružení: Asociačná rada, Asociačný výbor a podvýbory, Spoločný parlamentný výbor Slovenskej republiky a Európskej únie. Pozornosť je venovaná zintenzívneniu predvstupovej prípravy na základe novoinovovaného národného programu na prijatie acquis communautaire, ktorý by mal byť odovzdaný do konca mája tohto roku.
Pravidelná správa Európskej komisie z novembra 1998, ktorá vychádzala z plnenia priorít stanovených v dokumente Partnerstvo pre vstup, pomerne podrobne stanovila naše podlžnosti v príprave na vstup do únie. Bolo preto potrebné jasne pomenovať problémy a stanoviť konkrétne kroky na splnenie úloh. Výsledkom bolo vypracovanie a schválenie dokumentu Harmonogram úloh vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie, ktorý obsahuje 86 úloh a dve odporúčania pre jednotlivé rezorty a plní úlohu akčného plánu vlády na rok 1999 v oblasti európskej integrácie. Na nedávnom 5. zasadnutí Asociačnej rady Slovensko - Európska únia v Luxemburgu bol zo strany európskych partnerov ocenený výrazný pokrok dosiahnutý v plnení politickej časti Kodanských kritérií a pri realizácii opatrení smerujúcich k plneniu úloh v ostávajúcich oblastiach.
V oblasti bezpečnosti je prioritným cieľom v Slovenskej republike aj naďalej vstup do Severoatlantickej aliancie ako jedinej organizácie, ktorá pre náš štát dokáže efektívnym spôsobom zabezpečiť mier a stabilitu. Vstupom našich troch susedov - Českej republiky, Maďarska a Poľska do NATO v období pred aprílovým Washingtonským summitom aliancie sa zásadným spôsobom zmenil charakter bezpečnosti v našom regióne. Na summite pritom odznel pre Slovensko zásadný signál, ktorý nás vracia medzi najvážnejších kandidátov na členstvo v aliancii. Po Washingtonskom summite ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s ministerstvom obrany a ďalšími rezortmi pripravujú dokument Programové zabezpečenie prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO, ktorý obsahuje komplexné a konkrétne opatrenia na urýchlenie prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO a navrhuje vytvorenie príslušných vnútroštátnych štruktúr a vybudovanie účinného koordinačného mechanizmu na jeho praktickú aplikáciu.
Cieľom Slovenska je vybudovať si také postavenie krajiny, ktorá zásadným spôsobom prispieva k stabilite regiónu a dokáže na seba vziať adekvátny diel zodpovednosti v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. K tomu smerujú a smerovali aj naše aktivity pri podpore úsilia medzinárodného spoločenstva o zastavenie násilností v Kosove a stabilizácie celej postihnutej oblasti. Tento konflikt predstavuje príklad dlhodobého zanedbávania národnostnej otázky výrazne podmieneného problematickým historickým vývojom na tomto území. Svojou intenzitou predstavuje najvýraznejší konflikt v Európe od skončenia druhej svetovej vojny a je sprevádzaný útekom a vyhnaním státisícov etnických Albáncov zo svojich domovov. Najvýraznejším znakom tohto konfliktu je utrpenie nevinných ľudí, ktoré nemá obdobu v novodobých európskych dejinách.
Slovenská republika preto aktívne spolupracuje so všetkými inštitúciami, ktoré majú vplyv na riešenie súčasnej situácie v regióne bývalej Juhoslávie. V záujme skončenia obrovského utrpenia kosovských Albáncov Slovenská republika podporila akciu Severoatlantickej aliancie a umožnila prelety lietadiel a transport materiálu i personálu cez naše územie. Tieto kroky sa stretli s uznaním zo strany aliancie, nakoľko Slovensko dokázalo, že je schopné prispievať k spoločným snahám demokratických krajín pri riešení krízových situácií. Slovenská republika taktiež koordinuje svoje aktivity s Európskou úniou, Radou Európy, OBSE a OSN, pretože si uvedomuje, že náprava súčasného stavu v tomto regióne si vyžiada spoluprácu všetkých medzinárodných inštitúcií. Odrazom tohto postoja Slovenskej republiky je aj návrh generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana a moje vymenovanie do funkcie osobitného splnomocnenca na riešenie situácie v Kosove. Slovenská republika má tak vďaka svojim postojom v zahraničnopolitickej oblasti možnosť prispieť k riešeniu tejto krízovej situácie.
Tiež sme pripravení podieľať sa na rozvoji spolupráce so Západoeurópskou úniou, hlavne v oblasti krízového manažmentu a peterburgských operácií humanitárneho a záchranného charakteru. Slovenská republika aj naďalej považuje Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe za primárny nástroj prevencie konfliktov krízového manažmentu a postkonfliktnej rehabilitácie a aktívne sa zúčastňuje na implementácii rozhodnutí Lisabonského summitu a Ministerskej rady, najmä pri dopracovaní platformy pre kooperatívnu bezpečnosť ako súčasti pripravovaného dokumentu OBSE Charty európskej bezpečnosti. Presadzujeme tiež posilnenie kontroly implementácie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách. Kladieme rovnako dôraz na dôsledné plnenie prijatých záväzkov, ktoré pre nás vyplývajú z prijatých medzinárodných dokumentov v oblasti odzbrojenia. Slovenská republika zefektívni mechanizmus ich dodržiavania a prijme potrebné legislatívne opatrenia. Okrem toho ratifikuje ďalšie medzinárodné dokumenty - Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení, Protokol II o mínach a iných výbušných zariadeniach Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach a Protokol IV o osvetľujúcich laserových zbraniach toho istého dohovoru.
Slovenská republika sa sústredí na podporu ženevských rokovaní o verifikačnom protokole k Dohovoru o zákaze biologických zbraní tak, aby ho bolo možné prijať už v roku 2000. Zaradenie problematiky zákazu transferu protipechotných mín do agendy rokovaní Konferencie o odzbrojení bude naďalej jednou z priorít pôsobenia Slovenskej republiky v tomto najvýznamnejšom odzbrojovacom fóre. Pre Slovensko bude v roku 1999 dôležité zabezpečiť plné a aktívne zapojenie zástupcov orgánov a inštitúcií priamo zainteresovaných vo výkone kontroly exportu a importu citlivých položiek na činnosti kontrolných režimov exportu, najmä vasenárskeho usporiadania pre kontrolu exportu materiálov a technológií dvojakého použitia a konvenčných zbraní, austrálskej skupiny a skupiny jadrových dodávateľov. Jednoznačným cieľom Slovenska je prijatie do kontrolného režimu raketových technológií, čomu je potrebné podriadiť i stratégiu vyzbrojovania Armády Slovenskej republiky.
Rezort ministerstva zahraničných vecí nadväzujúc na programové vyhlásenie vlády potvrdzuje svoju úlohu zabezpečiť implementáciu štandardov Rady Európy v rámci legislatívy Slovenskej republiky a pri plnení nadväzujúcich úloh bude vychádzať z dvoch základných dokumentov Rady Európy: Záverečnej deklarácie a Akčného plánu II. summitu hláv štátov a vlád členských krajín Rady Európy. V roku 50. výročia vzniku Rady Európy Slovenská republika okrem aktívnej participácie na oslavách podporuje v rámci budovania novej bezpečnostnej architektúry Európy úzku spoluprácu Rady Európy predovšetkým s Európskou úniou, OBSE a NATO, ako aj rozširovanie priestoru demokracie, ľudských práv, sociálnej súdržnosti a bezpečnosti aj na dosiaľ nezačlenené krajiny východnej a južnej Európy.
Vo vzťahu k Organizácii Spojených národov je najdôležitejším a najaktuálnejším zámerom zahraničnej politiky Slovenskej republiky získanie postu nestáleho člena Bezpečnostnej rady na obdobie rokov 2000 - 2001 vo voľbách na 54. Valnom zhromaždení OSN v októbri tohto roku. S tým úmyslom je vedená koordinovaná volebná kampaň na získanie podpory čo najväčšieho počtu členských krajín Organizácie Spojených národov.
Dôležitým zámerom na rok 1999 zostáva aj realizácia návštevy generálneho tajomníka OSN na Slovensku. Slovensko bude tiež pokračovať v úsilí prispievať k mierovému prostrediu a hospodársko-sociálnemu rozvoju v krízových oblastiach sveta účasťou v mierových operáciách OSN a v jej špecializovaných programoch a agentúrach. Súčasne s uchádzaním sa o ďalšie posty v riadiacich a výkonných orgánoch týchto programov a agentúr sa Slovensko popri svojej pozícii uchádzačov o pomoc bude usilovať už o zaradenie medzi donorov aktívnej rozvojovej pomoci. V 1. štvrťroku 1999 bolo v Bratislave otvorené Centrum organizácie OSN pre priemyselný rozvoj UNIDO, účelom ktorého je mobilizovať a koncentrovať investície do priemyslu rozvojových a transformujúcich sa krajín. Hlavnou prioritou Slovenska vo vzťahu k Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj ostáva členstvo v tejto organizácii. Kľúčovým predpokladom toho by malo byť v roku 1999 úspešné absolvovanie previerok Slovenskej republiky vo výboroch Simesmit koncom tohto mesiaca a aktívne zapájanie Slovenska do činnosti OECD so súčasným štatútom plnoprávneho pozorovateľa.
Strategickým integračným cieľom Slovenskej republiky v roku 1999 zodpovedá aj politika bilaterálnych medzinárodných vzťahov zameraná prednostne na členské štáty Európskej únie, NATO a na susedné a ďalšie asociované krajiny. Svedčia o tom aj návštevy ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky vo Francúzsku, USA, Veľkej Británii a Nemecku už v prvých týždňoch tohto roku. Vo vzťahu s USA chce Slovenská republika dosiahnuť výraznú kvalitatívnu zmenu. Chceme dosiahnuť, aby Slovensko bolo v USA vnímané ako demokratická krajina, ktorá odstránila v krátkom čase všetky demokratické deficity z minulosti, ktorá má jasnú transparentnú politiku voči medzinárodnému spoločenstvu aj dovnútra krajiny. Chceme, aby v USA považovali Slovensko za partnera pri budovaní transatlantického spoločenstva a spojenca. Prioritou bilaterálnych vzťahov s USA je intenzívne, systematické a dôsledné presadzovanie začlenenia Slovenska do NATO a synergické využitie vplyvu USA v prospech ostatných integračných snáh Slovenskej republiky.
Vzťahy s Nemeckou spolkovou republikou majú v zahraničnej politike Slovenska naďalej osobitné miesto vzhľadom na ekonomický potenciál a miesto Nemecka v európskej a svetovej politike s dôrazom na predsedníctvo Nemecka v Európskej únii počas prvého polroku 1999, ako aj vzhľadom na jeho následné členstvo vo vedúcej trojke Európskej únie. Počas mojej návštevy v závere obdobia prvých sto dní novej vlády v Nemecku, kde nemecká strana deklarovala jednoznačnú podporu urýchlenému postupu v otázkach integrácie Slovenskej republiky do NATO, EÚ a OECD, osobitná pozornosť bola venovaná odškodneniu obetí nacistickej perzekúcie na Slovensku. Obnovený politický dialóg vyvrcholil prvou oficiálnou návštevou premiéra Mikuláša Dzurindu v Nemecku 10. a 11. marca na pozvanie kancelára Schrödera v sprievode rezortných ministrov z ekonomických oblastí. Návšteva sa uskutočnila v čase predsedníctva Nemecka v Európskej únii, čo jej význam zvýrazňuje. Priniesla prísľub zintenzívnenia politických a hospodárskych stykov a z nemeckej strany jasné vyjadrenia podpory slovenským integračným ambíciám do EÚ, NATO a OECD.
Po dlhšom období stagnácie vzájomných vzťahov pristupujeme k obnove intenzívneho dialógu s Veľkou Britániou, ktorá vzhľadom na svoje medzinárodné postavenie patrí ku kľúčovým adresátom zahraničnej politiky Slovenska. Mojej prvej oficiálnej návšteve vo Veľkej Británii 26. - 27. januára tohto roku predchádzali návštevy troch štátnych tajomníkov britskej vlády - obrany, vnútra a zahraničia na Slovensku. Okrem rozvoja spolupráce pri transformácii ozbrojených síl Slovenskej republiky sa osobitná pozornosť venovala otázke zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Slovenskej republiky, ku ktorej došlo začiatkom októbra 1998 v súvislosti s veľkým počtom špekulácií so žiadosťami o azyl vo Veľkej Británii zo strany slovenských občanov rómskeho pôvodu. V roku 1999 sa budeme sústreďovať na získavanie podpory Veľkej Británie pre členstvo Slovenskej republiky v NATO a Európskej únii, rozvoj vzájomných ekonomických vzťahov a obnovenie bezvízového styku.
Rozvoj vzťahu s Francúzskom a Talianskom je pre Slovenskú republiku dôležitý z pohľadu zintenzívnenia plnenia vlastných európskych a euroatlantických ašpirácií. Vo vzájomnej relácii je potrebné zabezpečiť mechanizmus pravidelného politického dialógu od najvyššej úrovne až po úroveň expertov. Po zmenách v politickom vedení štátu je možné konštatovať uvoľnenie strnulého stavu vzájomných stretnutí. Cesty predsedu vlády Slovenskej republiky do týchto krajín v uplynulých týždňoch okrem iného s cieľom zintenzívniť prílev zahraničného kapitálu do Slovenskej republiky zaznamenali významný krok vpred vo vzťahu s oboma krajinami. Vo vzťahu s ostatnými krajinami Európskej únie sa Slovenská republika usiluje o posilnenie intenzívneho politického dialógu, o dosiahnutie podpory našim integračným snahám a o rozvinutie vzájomnej ekonomickej kooperácie.
Jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky definovanej v programovom vyhlásení vlády je intenzívny rozvoj vzájomných susedských vzťahov. Osobitnú pozornosť preto venujeme našim štyrom susedom, piatim susedom - Rakúsku, Českej republike, Maďarsku a Poľsku. O Ukrajine budem hovoriť zvlášť.
Záujem na ďalšom intenzívnom rozvoji vzťahov s Rakúskou republikou ako jedinou susednou členskou republikou Európskej únie je prirodzený. Premietne sa do snahy o podporu Rakúska v integračných snahách Slovenskej republiky zintenzívnením vzájomnej komunikácie na všetkých úrovniach a posilnením hospodárskych väzieb. Zásadný význam mala prvá zahraničná cesta predsedu vlády Mikuláša Dzurindu 6. novembra 1998 do Viedne, kde sa stretol s rakúskym kancelárom Viktorom Klimom. V decembri sa slovenský premiér stretol opäť vo Viedni s rakúskym spolkovým prezidentom Thomasom Klestilom. Vrátane nedávnej návštevy kancelára Viktora Klimu v Bratislave tak boli položené základy pre novú etapu v rozvoji bilaterálnych vzťahov a vzájomnej dôvery Slovenska a Rakúska.
Chcel by som konštatovať, že začíname písať novú kapitolu slovensko-českých vzťahov. 23. novembra minulého roku sa uskutočnila oficiálna návšteva predsedu vlády Českej republiky Miloša Zemana na Slovensku. Jeho rokovania s premiérom Dzurindom, ktoré kontinuálne pokračovali koncom apríla 1999, obnovili aktívny a otvorený dialóg vo všetkých otázkach spoločného záujmu - od prehlbovania nadštandardných vzťahov až po regionálnu spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky. Na aprílových rokovaniach vládnych a expertných delegácií bola deklarovaná politická vôľa uzavrieť v priebehu tohto roku delenie majetku aj prostredníctvom obnovenia činnosti Komisie pre delenie federálneho majetku.
Pozitívny obrat nastáva aj v slovensko-maďarských vzťahoch. Vzájomný politický dialóg sa začal stretnutím predsedov parlamentov vo Vilniuse, pokračoval pracovnou návštevou ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky v Bratislave a stretnutím predsedov vlád počas summitu stredoeurópskych iniciatív v Záhrebe. Zatiaľ najvýznamnejším z bilaterálnych kontaktov bola oficiálna návšteva predsedu vlády Maďarskej republiky Viktora Orbána 12. februára 1999 v Slovenskej republike, počas ktorej rokoval s predsedom vlády Dzurindom a predsedom Národnej rady Jozefom Migašom. Tieto stretnutia vytvárajú dobré predpoklady nielen na obnovu vzájomných politických kontaktov, ale aj na riešenie existujúcich otvorených otázok, ako sú rozšírenie zmluvnej základne, otázky národnostných menšín, implementácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, rekonštrukcia mosta Štúrovo - Ostrihom, regionálna spolupráca.
O význame vzťahov s Poľskou republikou svedčí jedna z prvých zahraničných ciest predsedu vlády Dzurindu a ministra zahraničných vecí 12. novembra 1998, ktorá viedla do Poľska. V tomto kontexte je naďalej potrebné uskutočňovať intenzívny politický dialóg a plne využívať pretrvávajúcu poľskú podporu nášmu integračnému úsiliu. Chceme pokračovať v dobre sa rozvíjajúcej spolupráci vládnych a samosprávnych orgánov a v snahe o dynamizáciu hospodárskej spolupráce. Na regionálnej úrovni Slovenská republika venuje prioritnú pozornosť obnoveniu vyšehradskej spolupráce, ktorá vytvára prirodzený rámec napĺňania viacerých cieľov zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Rozhodujúcou mierou by tomu malo napomôcť stretnutie predsedov vlád krajín V4 14. mája v Bratislave, ako aj bilaterálne a multilaterálne rokovania na expertnej úrovni, ktoré povedú k realizácii konkrétnych projektov.
Naďalej však pritom podporujeme i širší rámec regionálnej spolupráce zoskupení CEFTA a Stredoeurópska iniciatíva ako komplementárnej súčasti integračných procesov. Za jednu z dôležitých foriem rozvoja regionálnych väzieb považujeme cezhraničnú spoluprácu a vytváranie euroregiónov.
Slovenská republika pripisuje veľký význam rozvoju vzájomných vzťahov so svojím najväčším susedom Ukrajinou pri vytváraní stabilného prostredia v strednej a východnej Európe. Podporujeme tiež úsilie Ukrajiny o začleňovanie sa do regionálnej stredoeurópskej spolupráce predovšetkým na platforme CEFTA. Rozvoju vzájomného dialógu prispieva v roku 1999 aj obsadenie postu veľvyslanca Slovenskej republiky v Kyjeve.
Ministerstvo zahraničných vecí venuje patričnú pozornosť aj bilaterálnym vzťahom s ostatnými asociovanými krajinami. So Slovinskom, Bulharskom a Rumunskom bude dôraz kladený na konsolidáciu a rozvoj regionálnych väzieb a na zefektívňovanie obchodnej a ekonomickej spolupráce. S krajinami Pobaltia - Estónskom, Lotyšskom a Litvou - je nevyhnutné začať novú fázu spolupráce a podporiť ju otvorením zastupiteľského úradu Slovenskej republiky pre pobaltské krajiny.
Po zmene vlády bolo nutné prehodnotiť výkon politiky voči Ruskej federácii rešpektujúc skutočné strategické ciele slovenskej zahraničnej politiky. Nemení to však význam ruského partnera ako jedného z dôležitých aktérov medzinárodných vzťahov ani tomu primerané dôstojné zaradenie v zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky. Potvrdil to aj výsledok prehodnotenia spoločnej zmluvnej základne a návštevy niektorých rezortných ministrov novej vlády v decembri minulého roku. Vzťahy s Ruskou federáciou sú aj naďalej prioritne zamerané na rozvoj obchodnej a hospodárskej spolupráce a na vyvážený politický dialóg. Pokračujeme v snahe o zníženie pasívneho zahraničného obchodného salda Slovenska s Ruskom. Veľkú pozornosť venujeme aj otázke deblokácie dlhu bývalého ZSSR a Ruskej federácie voči Slovenskej republike, aby prebiehala v súlade s prioritami našej zahraničnej politiky.
Aktuálne Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky deklaruje potrebu venovať väššiu pozornosť krajinám Latinskej Ameriky, Afriky, Ázie, Austrálie a Oceánie, ktoré okrem iného zásadným spôsobom môžu ovplyvniť voľbu nestálych členov Bezpečnostnej rady v OSN na 54. Valnom zhromaždení OSN v októbri 1999 v prospech Slovenska. Trvalú pozornosť treba venovať hľadaniu nových možností hospodárskej spolupráce, ktorá v prevažnej miere nedosahuje žiaduci rozmer.
Základnou úlohou ministerstva zahraničných vecí na splnenie všetkých týchto a mnohých ďalších cieľov v roku 1999 je systematické skvalitňovanie, profesionalizácia a stabilizácia ústredia ministerstva zahraničných vecí a siete zastupiteľských úradov. Prihliadame pritom na dlhodobé zahraničnopolitické priority a na vytvorenie právneho rámca na zabezpečenie efektívnej činnosti zahraničnej služby.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako som už spomenul v úvode, nie je možné vyhodnotiť a ani len vymenovať všetky aktivity rezortu zahraničnej politiky Slovenskej republiky v období od začiatku roku 1998, ktoré na intenzite získali predovšetkým v uplynulých šiestich mesiacoch. Ale pre skutočný úspech slovenskej zahraničnej politiky je nevyhnuté naďalej zvyšovať tempo a efektivitu práce pri dosahovaní našich strategických cieľov. Osobne som presvedčený, ctené poslankyne, vážení poslanci, že sa nám to spolu podarí a že k tomu prispejete takisto svojou prácou. Pre náš spoločný cieľ je dôležitá vaša kooperácia pri vytváraní moderného a legislatívneho systému, ktorý nám v perspektíve niekoľkých rokov otvorí brány Európskej únie. Vybraní v slobodných demokratických voľbách na obdobie štyroch rokov sme zodpovední predovšetkým pred ľudom tejto krajiny, ako aj pred medzinárodným spoločenstvom za budúcnosť Slovenska, za demokraciu, stabilitu, mier a blahobyt v srdci Európy. A budú to opäť voliči tejto krajiny, ktorí posúdia úspešnosť plnenia sľubov, ku ktorým sme sa zaviazali svojím mandátom v septembri roku 1998.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)