Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pýta si záverečné slovo pán spoločný spravodajca? Chcete sa vyjadriť? Nie. Pristúpime k hlasovaniu.
Prosím spoločného spravodajcu, aby postupne uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie.
Poslanec J. Krumpolec:
Po rozprave odporúčam predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali. Budeme hlasovať o odporúčaní spoločného spravodajcu v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pokračovať v prerokúvaní návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec J. Krumpolec:
Odporúčam, aby tento návrh bol pridelený v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie s termínom ihneď.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Počuli ste návrh. Budeme o ňom hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu ministrovi a pánu spoločnému spravodajcovi výborov.
Budeme pokračovať rokovaním o ďalšom bode programu, ktorým je druhé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z.
Návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 148 pred prvým čítaním a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 148a.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Orosz. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Ešte prepáčte, pán poslanec, zabudol som. Dodatočne som dostal ospravedlnenie pani poslankyne Sárközyovej a pani poslankyne Keltošovej na dnešnom rokovacom dni vrátane ospravedlnenia pani poslankyne Sárközyovej na včera, ktorá je v nemocničnom ošetrení.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Milé kolegyne,
vážení kolegovia,
ctení hostia,
dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil aj v rámci druhého čítania k návrhu novely zákona číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z.
O základnom účele tejto novely som vás informoval pri predkladaní tohto návrhu v rámci prvého čítania. Tam som sa o týchto základných cieľoch, ktoré sme sledovali predložením tejto novely, obšírnejšie vyjadroval. Z tohto dôvodu budem v rámci druhého čítania už len veľmi stručný. Zopakujem, že hlavným účelom tohto zákona je posunúť účinnosť ustanovenia § 70 ods. 1 citovaného zákona o ďalších dvanásť mesiacov.
Schválením tohto návrhu sa vytvorí časový priestor na rozhodnutie Ústavného súdu o tých ustanoveniach zákona, ktoré sa aspoň z pohľadu určitej časti odbornej verejnosti javia ako protiústavné.
Aj vzhľadom na to, že ustanovenie § 70 ods. 1 by malo nadobudnúť účinnosť od 1. 6. 1999, to znamená o niekoľko dní, a Ústavný súd ešte do tejto chvíle o tejto veci nerozhodol, ukazuje sa, že predloženie tejto novely bolo plne opodstatnené.
V tejto súvislosti chcem oceniť, že v rámci prvého čítania vyjadrili súhlas s touto novelizáciou, s týmto návrhom zákona prakticky všetci poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Stalo sa možno po prvý raz v rámci tohto volebného obdobia, že poslanci, opozícia a koalícia hlasovali spoločne. Verím, že aj v rámci druhého a tretieho čítania sa táto situácia bude opakovať.
V rámci rokovania výborov v druhom čítaní boli k návrhu tohto zákona formulované určité pozmeňujúce, respektíve doplňujúce návrhy. Dovoľte mi, aby som sa k nim aspoň v stručnosti vyjadril v mene skupiny navrhovateľov.
V rámci rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona boli predložené pozmeňujúce návrhy legislatívnotechnického charakteru. Boli obsiahnuté jednak v stanovisku vlády, jednak v informácii legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže tieto majú legislatívnotechnický charakter, navrhovatelia ich v plnom rozsahu akceptujú.
Ďalší návrh, ktorý sa objavil v rámci rokovania výborov, hovorí o skrátení navrhovanej lehoty z 24 mesiacov na 19 mesiacov. Čo sa týka tejto lehoty z hľadiska základného účelu zákona, ktorý sledujeme, to znamená predĺženie lehoty na to, aby mohol rozhodnúť Ústavný súd Slovenskej republiky, by sa tento pozmeňujúci návrh dal akceptovať, pretože dá sa predpokladať, že Ústavný súd rozhodne zrejme ešte do súdnych prázdnin. Na druhej strane je potrebné posúdiť dĺžku tejto lehoty možno aj z hľadiska administratívneho procesu, ktorý požaduje § 70 ods. 1 zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Podľa tohto ustanovenia by mali držitelia licencií preukázať splnenie podmienok stanovených týmto zákonom. Podľa mojich neoficiálnych informácií doposiaľ cez tento administratívny proces prešlo len okolo 50 lekární z 1 100 lekární. A je potrebné zvážiť, či do konca tohto roku bude možné tento administratívny proces ukončiť u všetkých súčasných držiteľov lekární.
Čo sa týka návrhov, ktoré sú vyjadrené k ustanoveniam § 70 ods. 2 a 3, ide o nové problémy, ktoré sa objavili počas prerokúvania tohto návrhu zákona. Týkajú sa registrácie liekov a týkajú sa ďalšej činnosti očných optík. V súvislosti s týmito návrhmi môže teoreticky vzniknúť problém, či nejde o rozšírenie návrhu, a teda o rozpor s § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ako argument proti tomuto tvrdeniu je možné použiť skutočnosť, že § 70 je touto novelou otvorený a ide o súvisiace a spoločné problémy. V prípade, že by došlo k určitej diskusii o týchto otázkach, odporúčam, aby sa postupovalo podľa § 94 ods. 3, to znamená, aby o tejto spornej otázke rozhodol parlament hlasovaním.
To je všetko, vážené kolegyne, kolegovia, čo som chcel povedať. Opätovne vás žiadam o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem navrhovateľovi, pánu poslancovi Oroszovi.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Ferkóovi a prosím ho, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o prerokúvaní tohto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec B. Ferkó:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. (tlač 184), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. (tlač 184), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 264 zo 14. apríla 1999 po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z., v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje vládny návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Gestorský výbor nedostal do 12. mája 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z., odporúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením číslo 83 z 11. mája 1999 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením číslo 38 zo 4. mája 1999.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Spoločnú správu pod číslom 184a máte pred sebou. Dva návrhy sú legislatívnotechnického charakteru a päť návrhov vecného charakteru.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z. vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z., v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.
Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto:
En bloc odporúča schváliť body 1, 2, 3, 6. Samostatne hlasovať o bode 5. En bloc neodporúča schváliť body 4 a 7. Poveriť spoločného spravodajcu výboru predložiť návrhy podľa § 73 ods. 4, § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z., bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorského výboru číslo 41 z 12. mája 1999.
Skončil som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne som nemal prihlásených žiadnych pánov poslancov ani panie poslankyne. Pýtam sa, či sa okrem pána poslanca Ferkóa hlási do rozpravy niekto ďalší ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec B. Ferkó:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som predniesol návrh na malé gramatické úpravy v bode 5 spoločnej správy. V prvej vete vypustiť slovo "žiadateľ" a predložku "k" nahradiť predložkou "pri". Za slovom "priloží" vložiť slovo "žiadateľ" a v druhej vete za slovom "platnosť" slovo "končí" upraviť "skončila" a vsunúť "alebo skončí". Ide o malé gramatické úpravy, aby návrh, ktorý dal ústavnoprávny výbor, lepšie vyjadril cieľ, ktorý chceme dosiahnuť týmto návrhom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Žiada si zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Áno.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Čo sa týka návrhu, ktorý predložil pán poslanec Ferkó v rámci rozpravy, myslím si, že ide o gramatickú úpravu, ktorú navrhovatelia akceptujú, a predpokladám, že aj v zmysle zákona o rokovacom poriadku nie je potrebných 15 podpisov, lebo je to gramatická úprava.
Ja by som ešte opätovne apeloval na zváženie toho pozmeňujúceho návrhu gestorského výboru, ktorý hovorí o predĺžení lehoty na 19 mesiacov aj vo vzťahu k § 70 ods. 1, aj vo vzťahu k § 70 ods. 3. Nevylučujem, že skrátenie tejto lehoty o päť mesiacov môže spôsobiť určité administratívne problémy. Z toho hľadiska by bolo asi vhodné hlasovať o týchto návrhoch jednotlivo.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec B. Ferkó:
Len na vysvetlenie. Gestorský výbor odporúča skrátiť lehotu na 19 mesiacov len kvôli tomu, že ministerstvo zdravotníctva má pripravený nový zákon, a preto si myslíme, že tento problém budeme musieť vecne riešiť a nielen posunúť jednotlivé lehoty. Preto sme odsúhlasili vlastne skrátenie tejto lehoty na 19 mesiacov a odporúčame to aj takto schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán navrhovateľ, mám tomu rozumieť tak, že vy ste bod 6 navrhli na samostatné hlasovanie, nie na hlasovacie en bloc? (Odpoveď z pléna.) Áno, dobre, body 3 a 6 na samostatné hlasovanie.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch najskôr zo spoločnej správy, tak ako sú uvedené v tlači číslo 184a. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé hlasovanie s tým návrhom, ako ho podal pán poslanec Orosz.
Poslanec B. Ferkó:
Pán navrhovateľ odporúčal jednotlivo hlasovať o bodoch 3 a 6, teda môžeme hlasovať en bloc o bodoch 1 a 2, to sú legislatívnotechnické pripomienky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Hlasujeme teda o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy.
Poslanec B. Ferkó:
Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.
Poslanec B. Ferkó:
Teraz hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pod bodmi 3 a 6. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Aj tieto návrhy sme schválili.
Poslanec B. Ferkó:
Pán predsedajúci, o bode 4 a o bode 7 nedávam hlasovať, lebo sa vlastne navzájom vylučujú.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Áno, zostalo nám hlasovanie o bode 5.
Poslanec B. Ferkó:
Áno. Gestorský výbor ho odporúča schváliť s tými malými gramatickými úpravami.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S tými, ktoré ste uviedli ako prvý prihlásený do rozpravy. Prosím, aby ste prečítali znenie, tak ako ho navrhujete vy.
Poslanec B. Ferkó:
Prečítam plné znenie. Pri žiadosti o predĺženie platnosti rozhodnutia o registrácii liekov vydaných podľa doterajších predpisov priloží žiadateľ vyhlásenie, že neprišlo k zmene údajov, ktoré boli podkladom na registráciu a dokumentáciu o sledovaní nežiaducich účinkov liekov od vydania rozhodnutia o registrácii lieku. Obdobne sa postupuje aj v žiadosti o predĺženie rozhodnutia o registrácii liekov, ktorých platnosť sa skončila alebo sa skončí v období od 1. 6. 1998 do 31. 8. 1999.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili aj bod číslo 5 zo spoločnej správy v znení, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli uvedené v spoločnej správe.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či má splnomocnenie gestorského výboru na pokračovanie v prerokúvaní tohto návrhu zákona v treťom čítaní.
Poslanec B. Ferkó:
Áno, pán predsedajúci, mám poverenie gestorského výboru a odporúčam návrh prerokovať v treťom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.
Otváram rozpravu. Chcem upozorniť, že podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku možno navrhnúť v rámci tretieho čítania iba opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Pýtam sa, či sú návrhy z pléna. Nie sú. Končím rozpravu o tomto bode programu.
Keďže v rámci tretieho čítania neboli prednesené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 220/1996 Z. z.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pánu navrhovateľovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a jej poznatkoch o porušovaní zákonov za rok 1998 (tlač 203).
Návrh ste dostali ako tlač číslo 203.
Prosím pána generálneho prokurátora, aby uviedol predmetnú správu.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v súlade s § 20 zákona o prokuratúre a § 128 rokovacieho poriadku som predložil na rokovanie Národnej rady správu o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti za rok 1998. V roku 1998 som pôsobil na prokuratúre len 11 dní, a preto v pozícii predkladateľa tejto správy mám istý handicap aj istú osobitosť.
Problémy dodržiavania zákonnosti, boja proti kriminalite, osobitne proti organizovanému zločinu, utváranie prostriedkov a mechanizmov, v ktorom občan nájde záruky a istotu efektívnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov, by mali vlastne celú spoločnosť zjednocovať, a nie ju trieštiť. Všetci deklarujeme záujem na ochrane práv občana a vytvorení garancií a občan bez ohľadu na to, koho volil, právom očakáva, že mu včasná účinná ochrana bude štátom poskytnutá.
V predloženej správe konštatujeme, že v stave a štruktúre kriminality nedošlo k výraznejším zmenám. Oboznámil som sa so správami môjho predchodcu, so správami z minulých rokov a takéto konštatovania sú evidentné od roku 1994. Až v hodnotenom roku došlo k miernemu zastaveniu poklesu kriminality. Ide predovšetkým o veľmi minimálny výkyv, ktorý z hľadiska kriminologického nemusí byť niečím vôbec znepokojujúci. Aj s prihliadnutím na to, že v roku 1998 boli začaté trestné stíhania v závažných skupinových veciach a zvýšené množstvo trestných oznámení v závere roka a začiatkom roka 1999 ešte nič nehovorí o ich dôvodnosti ani o tom, či a v akom počte dôjde k trestnému stíhaniu, pretože tieto oznámenia sú poväčšine ešte v štádiu preverovania.
S prihliadnutím na dlhodobejší vývoj kriminality v Slovenskej republike za znepokojujúce považujem najmä to, že je tu zaznamenaná účasť temer 4 500 detí, teda trestne nezodpovedných osôb na činoch inak trestných, že je tu 12- až 14-percentný podiel mladistvých na celkovom počte stíhaných osôb, že je tu stúpajúci podiel cudzincov na trestnej činnosti a že je tu stabilizujúci sa 34 až 36-percentný podiel recidivistov na celkovom stave zločinnosti. Dlhodobo tiež konštatujeme rovnakú štruktúru kriminality. Ide o trestné činy majetkové cca 57 % z počtu stíhaných...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko, prosím, choďte telefonovať mimo rokovacej sály.
Generálny prokurátor SR M. Hanzel:
... trestné činy násilnej povahy cca 37 % v podobe trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti a trestných činov proti životu a zdraviu a osobitným problémom je organizovaný zločin. Sme radi, ak sa zvýši objasnenosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom aspoň o promile, či stíhanosť organizovaného zločinu o 3,8 %, ako je tomu v minulom roku. Treba mať na zreteli, že aj napriek týmto aspoň v odborných kruhoch známym vývojovým tendenciám kriminality neboli prijaté včasné opatrenia legislatívneho ani organizačného charakteru, ktoré by tento stav aspoň v určitých prejavoch a v určitých častiach eliminovali.
Príčinu v prvom rade vidím v tom, že v Slovenskej republike nemáme pracovisko, ktoré by sa na profesionálnej báze zaoberalo fenoménom kriminality, ktoré by ju skúmalo ako súčasť spoločenských vzťahov, vykonávalo jej analýzy, upozorňovalo na utváranie podmienok jej možného rastu, hľadalo príčiny jej vzniku a stabilizácie, robilo prognózy jej možného vývoja a najmä ktoré by navrhovalo nielen odôvodnené potreby a smery legislatívnych zmien trestného práva a súvisiacich predpisov, ale aj formy, metódy a prostriedky prevencie zločinnosti. Čiastkové a často opakované zmeny Trestného zákona zamerané na formulácie skutkových podstát nových trestných činov, zmeny či doplnenia už existujúcich, spojené často so sprísňovaním sankcií nie sú zásadným riešením. Z tabuliek o výskyte trestných činov majetkových a trestných činov hospodárskych vyplýva, že trestnoprávna ochrana objektov je poskytovaná takzvanými klasickými, a nie novšie formulovanými ustanoveniami Trestného zákona. Mám na mysli, pokiaľ ide o majetkové trestné činy, krádež, podvod, poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla, spreneveru a podielnictvo. Až 98,5 % z celkového počtu stíhaných trestných činov proti majetku sú tieto trestné činy.
Obdobne to platí aj vo vzťahu k trestným činom hospodárskym. Objasnenosť a stíhanosť tohto druhu trestných činov je až zarážajúco nízka, 574 stíhaných, pričom práve tu dôvodne možno predpokladať vysokú latentnosť. Aj tu klasické trestné činy hospodárske tvoria 89,3 % zo stíhaných činov v roku 1998.
Prečo o tom hovorím? Aby som podčiarkol, že osamotené zmeny Trestného zákona nepomôžu riešeniu, ak súbežne nebudú vytvorené procesné a personálne podmienky aplikácie, ak kontrolné systémy a mechanizmy budú neúčinné alebo nefunkčné, ak trestné oznámenia budú podávané s dlhším časovým odstupom od spáchania činu a s neúplným alebo skresleným obsahom, ak čas preverovania trestných oznámení bude neprimerane dlhý a ak orgány kontroly aj orgány činné v trestnom konaní nebudú dostatočne odborne i technicky pripravené. Zložitosť majetkovej a najmä hospodárskej kriminality vyžaduje, aby orgány činné v trestnom konaní na tomto úseku ovládali nielen trestné právo, ale aj príslušné daňové, colné, účtovnícke či iné finančné predpisy a aj ekonomické väzby a vzťahy.
Pokiaľ nebude zabezpečená kvalitná odborná príprava a objasnené vzájomné súvislosti prepojenia a nadväznosti majetkových a hospodárskych vzťahov so vzťahmi trestnoprávnymi, nebude zaznamenaná ani efektívnosť odhaľovania a postihu majetkovej a hospodárskej delikvencie. Jej posudzovanie totiž už dávnejšie prekročilo rámec iba trestného práva, čo sa v praxi a v odbornej príprave orgánov činných v trestnom konaní akosi nepostrehlo. Tak ako je dôležitá odbornosť orgánov činných v trestnom konaní v danej problematike, je dôležitá aj včasnosť zisťovania poznatkov o možnom porušení práva a aj prevencia. To sa nemôže jednoducho zaobísť bez nových prístupov v riadení hospodárskych subjektov a ani bez zavedenia nových technológií v kontrole, v zabezpečovaní vierohodných, ľahko overiteľných podkladov na včasnú kontrolu a aj na prípadné trestné stíhanie. Mám poznatky o tom, že takáto koncepcia v oblasti tranzitu, daní a poplatkov technicky jednoduchej kontroly a prevencie je pripravená. Problémy sú s finančnými nákladmi na ich uskutočnenie, hoci tieto náklady sú neporovnateľne nižšie s predpokladaným prínosom do príjmovej časti štátneho rozpočtu a s jeho ochudobňovaním v súčasnosti i v ostatných predchádzajúcich rokoch.
Dovoľte mi zopár poznámok k podávaniu trestných oznámení a spôsobu ich vybavovania. Skutočne je šťastím, ak sa na prokuratúru dostane oznámenie so zreteľným skutkovým obsahom, z ktorého možno vyvodiť základné údaje o možnej trestnej či inej právnej zodpovednosti. Týka sa to práve majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti. Orgán, ktorý preveruje trestné oznámenie odkazujúce na závery kontroly, musí naštudovať tisícky strán, aby zistil dôvodnosť oznámenia, a to iba v prípade, ak oznamovateľ sa unúva a zašle mu aspoň fotokópie správy o kontrole a jej prílohy. Ak dostaneme správu Najvyššieho kontrolného úradu v takej podobe, ako ju máte predloženú na rokovanie, doloženú akurát sprievodným listom, bez ďalšieho šetrenia nevieme, či porušenie istého právneho predpisu konštatovaného v správe zakladá trestnú alebo inú právnu zodpovednosť. Orgán preverovania sa musí prepracovať k tým základným dokumentom, ktoré pracovníci Najvyššieho kontrolného úradu v istom čase mali k dispozícii. Dĺžka preverovania údajov vyplývajúcich zo správy Najvyššieho kontrolného úradu potom podnecuje k rôznym podozreniam, a ak je výsledkom preverovania rozhodnutie o odložení veci, potom aj špekulácie o postupoch orgánov Policajného zboru či prokuratúry.
Takýto stav pretrváva už od roku 1995. Pritom riešenie je podľa môjho názoru iba otázkou dobrej vôle a osobného stretnutia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ministra vnútra alebo prezidenta Policajného zboru a generálneho prokurátora. Najvyšší kontrolný úrad správu predkladá iba raz do roka parlamentu, ale kontroly vykonáva v priebehu celého roka. Iste nebude problémom, aby v budúcnosti pred ukončením kontroly toho-ktorého kontrolovaného subjektu sa prerokovali predpokladané porušenia Trestného zákona s miestne príslušným prokurátorom či orgánom Policajného zboru. Namiesto vecného a praktického riešenia si zasielame už od roku 1995 písomnosti. Najvyšší kontrolný úrad si ťažká na prokuratúru, prokuratúra na nekonkrétnosť správ. To spôsobuje ťažkopádnosť celého postupu. Musíme si položiť otázku, prečo o zisteniach kontroly vykonanej Najvyšším kontrolným úradom v januári 1998 sa orgán činný v trestnom konaní dozvedá z tejto správy koncom mája 1999, ak počítam s tým, že vtedy mi bude oficiálne doručená. Stratili sme 14 mesiacov na odhaľovanie kriminality.
V oblasti násilnej trestnej činnosti sú v posledných rokoch stále varovnými signálmi brutalita, vysoká organizovanosť, zavrhnutiahodné motívy a najmä znižujúca sa veková hranica páchateľov. V tejto kategórii je evidentná absencia zábran a tolerancie, istá deštrukcia hodnotového systému, ale aj, a to sa týka najmä mladistvých a vekovo mladých páchateľov, oslabovanie vplyvu rodiny, aj väzieb školy a masmédií, najmä televízie na výchovu a morálku. Riešenia podľa môjho názoru treba hľadať predovšetkým mimo orgánov trestného konania, v prevencii, v riešení sociálnych otázok a problémov, v práci s mládežou, ale aj s aktivizáciou cirkví a občianskych združení.
S násilnou, ale aj majetkovou a hospodárskou kriminalitou úzko súvisí organizovaný zločin. Rozsah a následky jeho prítomnosti sú evidentné. V lokalitách jeho výraznejšieho pôsobenia sú evidentné dosahy na bežný život občanov, a nielen na nich. Vzhľadom na to, že neboli v primeranom čase prijaté adekvátne opatrenia proti jeho asimilácii a že došlo k jeho preniknutiu do hospodárskeho a spoločenského života, možno dôvodne predpokladať, že prijímané opatrenia v boji proti nemu budú zložitejšie, časovo a finančne náročnejšie, vyžadujúce aj osobnú odvahu a statočnosť nielen profesionálnych orgánov, ale aj spoluobčanov. O organizovanom zločine sa vedú doma i v zahraničí dlhý čas diskusie a polemiky. Pozvánky na konferencie o tomto druhu zločinu sa sypú zo všetkých svetových strán. Vo všetkých pádoch a na celom svete sa skloňuje korupcia, drogy, obchod so ženami, krádeže vozidiel, vraždy na objednávku, bankové podvody, lúpeže či škandály verejných činiteľov.
Hádam už stovky našich expertov sa zúčastnilo na zahraničných konferenciách, seminároch či stážach. Zahraniční experti sú temer permanentne u nás. Ale aký je skutočný stav? Doteraz právne predpisy nedefinujú tento druh zločinu, vymedzenie určenými trestnými činmi nezodpovedá jeho možnej dimenzii. Pričom sú známe kritériá, pri splnení ktorých treba trestný čin kvalifikovať ako organizovaný zločin. Chceme koncipovať nové formy, metódy a prostriedky a očakávame, že od zahraničia dostaneme hotové recepty. Nemožno však nevidieť, že orgány činné v trestnom konaní pri odhaľovaní organizovaného zločinu nedostatočne využívajú už teraz zákonom dovolené prostriedky.
V roku 1998 podľa poznatkov prokuratúry došlo napríklad k významnému poklesu vyžiadania údajov, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva, iba v 29 prípadoch bolo nariadené odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, iba v dvoch prípadoch bol vykonaný výsluch utajeného svedka, ani v jednom prípade nebol zaistený účet, nebola zadržaná zásielka, nebola vykonaná zámena obsahu zásielok, nebola uskutočnená kontrolovaná dodávka či použitý agent. Štátne orgány, obce, právnické osoby a fyzické osoby podnikajúce podľa Obchodného zákonníka neplnia oznamovacie povinnosti o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k legalizácii príjmov z trestnej činnosti.
Banky neohlasujú podozrivé bankové operácie, hoci sú v konečnom efekte a spravidla poškodenými. V roku 1998 prokurátori iba v dvoch prípadoch mohli uplatniť príkazy k blokovaniu účtov z podnetu bánk. Skutočnosťou je však aj to, že orgány činné trestnom v konaní nie sú personálne, materiálne ani technicky vybavené na úspešné odhaľovanie a usvedčovanie skupiny organizovaného zločinu. Týka sa to najmä príslušníkov Policajného zboru, vyšetrovateľov, ale aj prokurátorov a sudcov, ktorí v tejto agende plnia povinnosti. Legislatívne a ani fakticky nie sú vyriešené ani otázky a problémy ich ochrany. Aj keď sú isté náznaky zlepšenia spolupráce občanov a poškodených s orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä pokiaľ ide o požadovanie takzvaného výpalného, ochota svedkov a poškodených podieľať sa na odhaľovaní a usvedčovaní páchateľov organizovaného zločinu je malá. Iste je tu obava z možnej pomsty, ale je tu aj nedôvera občana k orgánom činným v trestnom konaní, najmä ak sa občan často môže presvedčiť o tom, že isté významné skutočnosti sú predčasne zverejňované alebo že dochádza k ich úniku.
V boji proti organizovanému zločinu je nevyhnutné neustále aktualizovať opatrenia legislatívneho a najmä organizačného charakteru. V Policajnom zbore aj na prokuratúrach je nevyhnutné personálne a materiálno-technicky dobudovať špeciálne útvary s osobitným režimom a s utajením. V trestnom konaní je potrebné koncipovať osobitné metódy a postupy pri objasňovaní a odhaľovaní organizovaného zločinu a usvedčenia páchateľov. V každom prípade je nutné, aby jednotlivé prípady boli náležite rozpracované, pripravené a aby už v štádiu preverovania bola úzka súčinnosť medzi políciou a prokurátorom.
Útvary či zložky určené na boj s organizovaným zločinom nemožno personálne obsadzovať ľuďmi, ktorí sa dobrovoľne kontaktovali s osobami patriacimi k tomuto druhu zločinu. Legislatívne sa dá obmedziť rozhodovanie o veci samej jednou osobou či koncipovať systém opravných prostriedkov proti takémuto rozhodnutiu s cieľom, aby sa vyhlo možnej korupcii. Treba využiť všetky možnosti vytvárania organizačných zábran prenikania korupcie do činnosti štátneho aparátu, a to nemusí byť vždy len cestou legislatívy. V každom prípade už nie je čas diskutovať, hádať sa o tom, čo, kto, kde a kedy pokazil či mal urobiť a neurobil. Boj proti tomuto druhu zločinu nie je jednorazovou záležitosťou ani aktivitou, ani súborom jednorazových opatrení len orgánov činných v trestnom konaní. Ide o sústavné, koordinované a cieľavedomé pôsobenie orgánov štátu, ale aj celej spoločnosti na všetkých úsekoch života, na všetkých stupňoch jej organizačného členenia proti všetkým nedostatkom, nešvárom či nezákonnosti.
Desať rokov rekodifikujeme trestné právo a okrem opakovaných noviel Trestného zákona nič hmatateľné v praktickom živote nevidno. Úspešne vieme degradovať prácu odborníkov v jednotlivých etapách a jej výsledky, pritom ale na Slovensku je tak málo dobrých odborníkov, ktorí sú ochotní pracovať, že až na drobné výnimky sa vždy tí istí zjavujú v stále sa vytvárajúcich komisiách. Nechajme rekodifikáciu rekodifikáciou a poďme už koncipovať konečne nové trestné zákonodarstvo Slovenskej republiky. Podkladov a poznatkov máme k tomu dosť, a dokonca ešte aj odborníkov, ktorým na tom záleží.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, prosím, niekoľko poznámok k poznatkom o pôsobení prokuratúry a prokurátorov v netrestnej oblasti. Ani tu nedošlo v posledných rokoch k zásadným zmenám. Kým v trestnej oblasti je aktivita prokurátora ovplyvnená nápadom veci a termínmi, v netrestnej oblasti je aktivita prokurátora poväčšine vecou jeho iniciatívy. Zmeny v kompetenciách prokuratúry po roku 1989 sa v rozhodujúcej miere dotkli práve jeho pôsobnosti v tejto oblasti. Ťažisko pôsobnosti prokuratúry na tomto úseku spočíva v dozore nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, teda orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy a aj ďalších právnických osôb v rozsahu, v akom im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Druhou časťou pôsobenia prokuratúry v netrestnej oblasti je oprávnenosť prokurátora podľa osobitných zákonov podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania alebo vstúpiť už do začatého občianskeho súdneho konania a proti rozhodnutiam súdov podávať opravné prostriedky a zastupovať štát ako vlastníka v občianskom súdnom konaní. Ak porovnáme štatistické výsledky za ostatné roky podľa jednotlivých druhov agendy, registrujeme istú vyváženosť. Je to najmä tým, že netrestný úsek prokuratúry nie je personálne vybudovaný. Prokuratúra Slovenskej republiky má plánovaný počet 729 prokurátorov. V roku 1998 bolo obsadených 596 prokurátorských funkcií, pričom na netrestnom úseku pracovali 83 prokurátori, z toho až 9 na Generálnej prokuratúre, 19 na krajských prokuratúrach, pričom 8 z nich zastávali funkcie aj námestnícke so zodpovednosťou za hospodárskych úsek, a 55 na okresných prokuratúrach s tým, že iba 18 z nich sa výlučne venovalo netrestnej agende a ostatní plnili aj úlohy na trestnom úseku.
Možno v takejto situácii vyčítať týmto prokurátorom slabú aktivitu? Domnievam sa, že nie. Pritom bola a aj je tendencia rozširovať kompetencie prokuratúry na tomto úseku. Zákonom Národnej rady číslo 169/1998 Z. z., ktorým sa doplnil a zmenil Občiansky súdny poriadok, sa generálnemu prokurátorovi dalo oprávnenie podávať proti právoplatným rozhodnutiam súdov mimoriadne dovolanie. Občania a ich právni zástupcovia si tento inštitút často mýlia s inštitútom bývalej sťažnosti pre porušenie zákona v občianskoprávnych veciach. V závere roka 1998 a v doterajšom priebehu tohto roka na Generálnu prokuratúru bolo podaných toľko podnetov na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, že ich pri súčasnom personálnom obsadení nemožno vybaviť v primeranom čase. Odhliadnuc od toho zriadenie tohto inštitútu nebolo legislatívne dopracované do jednoznačnej úpravy procesného postupu Najvyššieho súdu, najmä v oblasti správneho súdnictva. Problém ústavnosti tohto inštitútu bude musieť zrejme opätovne riešiť Ústavný súd. Principiálne riešenie je zrejme možné iba novelou Občianskeho súdneho poriadku tak, aby sa dosiahla vyváženejšia úprava dovolacích možností samotných účastníkov konania bez odkázanosti na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora.
Zákonom Národnej rady číslo 225/1998 Z. z., ktorým sa doplňoval zákon o obecnom zriadení, bolo koncipované ďalšie rozšírenie pôsobnosti prokurátora o oprávnenie v prípadoch, ak obec alebo mesto nezruší na základe protestu uznesenie svojho zastupiteľstva, ktoré je v rozpore so zákonom. Prokurátor môže podať návrh súdu na zrušenie takého uznesenia a uloženie pokuty.
V legislatívnom procese je návrh novely zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, podľa ktorého by prokurátor bol oprávnený konať vo veciach Fondu národného majetku o určení neplatnosti prevodov či prechodov vlastníctva na iné osoby v prípadoch, ak bol porušený všeobecne záväzný predpis. Možno to zvládnuť s týmto počtom prokurátorov, ktorí sú zaradení na netrestnom úseku? Dovolím si tvrdiť, že prokurátor pôsobiaci v netrestnej oblasti je často v zložitejšej situácii ako jeho kolega, ktorý aplikuje trestné právo. V prvom rade je spravidla odborne odkázaný sám na seba a pri výkone dozoru vo verejnej správe v snahe dodržiavať zákonnosť sa dostáva do konfliktu s predstaviteľmi verejnej správy, ktorí zistenia často chápu ako útok na seba či na úrad, respektíve často majú aj snahu, aby im prokurátor poskytoval právne služby či právnu pomoc. Z toho potom vyplývajú nielen sťažnosti na toho-ktorého prokurátora, ale aj snahy o jeho znemožnenie či pokusy o jeho odvolanie z funkcie.
Porušovanie právnych predpisov v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy má dlhší čas tie isté formy a tie isté príčiny. Najmä v orgánoch štátnej správy neustále dochádza k obmenám zamestnancov, čím sa úroveň rozhodovacej činnosti zhoršuje. Pôsobenie prokurátorov v netrestnej oblasti dáva prokuratúre pečať orgánu ochrany práva. Napriek tomu táto činnosť nie je docenená a úlohy nie sú plnohodnotne naplňované. Niet sporu o tom, že tak v oblasti všeobecného dozoru, ako aj na úseku návrhov na začatia vstupov do občiansko-súdneho konania a zastupovania štátu ako vlastníka sa prokuratúra a prokurátori musia výraznejšie angažovať a využívať svoje zákonné oprávnenia v prospech štátu, občana a celej spoločnosti.
Musím však konštatovať, že na plnohodnotné naplňovanie pôsobenia prokuratúry Slovenskej republiky v netrestnej oblasti neboli a ani nie sú vytvorené personálne podmienky a ako v prokuratúre vôbec nie sú vytvorené ani materiálno-technické podmienky. Tento stav vyplynul aj temer z desaťročných polemík o možnosti transformácie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. Zástancovia tejto tendencie spravidla preceňujú postavenie štátneho zastupiteľstva ako orgánu nezávislého od orgánov štátnej moci a správy. Neuvedomujú si, že práve štátne zastupiteľstvo je podriadené výkonnej moci a jeho pôsobnosť spočíva v prevažnej miere iba v trestnej oblasti. Chybou doterajších polemík je, že sa spravidla rozpráva o názve, a nie o spoločensky žiaducich a potrebných kompetenciách tohto či takého orgánu, o vymedzení vzťahov so zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou či o jeho zatriedení v systéme orgánov štátnej moci.
Podľa platného ústavného stavu je prokuratúra Slovenskej republiky samostatným orgánom štátu, ktorý pôsobí v oblasti ochrany práva a ktorý má postavenie inštitúcie sui generis, pretože nie je podriadená žiadnemu inému orgánu. Jej predstaviteľ je na návrh parlamentu vymenúvaný a odvolávaný hlavou štátu a za svoju činnosť a stav rezortu zodpovedá parlamentu. Keď toto postavenie prokuratúry objasňujeme našim priateľom z Českej republiky či z krajín, ktoré radi nazývame, že ide o krajiny rozvinutej demokracie, tak mierne povedané blednú závisťou. Všetka česť tým, ktorí koncipovali v ústave články o prokuratúre Slovenskej republiky. Principiálne by malo ísť o to, aby prokuratúra a prokurátori bezvýhradne a plnohodnotne naplňovali svoje ústavné a zákonné poslanie v každodennej činnosti, a nie o to, kto bude stáť na čele tohto rezortu, kto bude vydávať príkazy a pokyny, či kto bude zabezpečovať servis.
V bežnom živote sa môžeme stretnúť s pohľadmi na dnešnú prokuratúru a prokurátorov a aj generálneho prokurátora, ako by to bol všemocný orgán, akýsi inkvizítor či potomok takzvaného leninského modelu prokuratúry. Zabúda sa, že prokuratúra po roku 1989 prešla významnou kompetenčnou i personálnou transformáciou, že v Slovenskej republike doteraz neboli koncipované také orgány, ktoré by mohli v netrestnej oblasti v plnej miere nahradiť jej kompetencie. Je pravdou, že z doterajších predstaviteľov prokuratúry a ani prokurátori sami sa nedištancovali od pôsobenia štátneho zastupiteľstva, štátneho žalobcu, podriadených výkonnej moci v likvidačných procesoch v päťdesiatych rokoch. Aj túto historickú etapu treba dôsledne vyhodnotiť a vziať si z nej ponaučenie najmä pre pôsobenie v trestnej oblasti.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prepáčte mi, prosím, toto vybočenie zdanlivo nesúvisiace s predmetom a obsahom predloženej správy, ale tieto skutočnosti majú priamu súvislosť s činnosťou a postavením prokuratúry v súčasnosti a s možnými úvahami a názormi o jej ďalšom postavení a pôsobení.
Na záver mi dovoľte, aby som veľmi stručne poukázal na ďalšie skutočnosti, ktoré ovplyvnili činnosť prokuratúry v roku 1998. Predovšetkým tu bola nutnosť napraviť nesúlad niektorých ustanovení zákona Národnej rady číslo 316/1996 Z. z. o prokuratúre s Ústavou Slovenskej republiky v intenciách nálezu Ústavného súdu z 24. februára 1998, problémy súvisiace so zavedením inštitútu mimoriadneho dovolania, pričom tieto skutočnosti mali negatívny vplyv na celú činnosť prokuratúry a najmä na pôsobenie v netrestnej oblasti. A tieto polemiky tiež neprispeli k autorite prokuratúry. Žiada sa vypracovať po týchto zmenách, zásahoch nový návrh zákona o prokuratúre a prokurátoroch vrátane ustanovení o kárnej zodpovednosti.
Pohľad na činnosť prokuratúry by nebol úplný bez zmienky o vnútornej správe tohto rezortu. Absentovali kontrolné orgány, vykonávanie kontrol podriadených prokuratúr zo strany Generálnej prokuratúry a aj osobné kontakty prokurátorov z Generálnej prokuratúry s krajskými a okresnými prokurátormi. Odborná príprava a vzdelávanie prokurátorov i právnych čakateľov sa decentralizovala a nebola vypracovaná komplexná koncepcia. V oblasti aktov riadenia ešte v roku 1998 platil príkaz generálneho prokurátora číslo 2/1970 o postupe a vybavovaní podnetov a sťažností pre porušenie zákona či príkaz číslo 2/1977, hoci sa spoločenské i legislatívne úpravy medzičasom podstatne zmenili. Nebol spracovaný príkaz na vybavovanie podnetov, na vybavovanie mimoriadneho dovolania, preto v súčinnosti s podriadenými prokurátormi vykonáme revíziu všetkých vnútorných predpisov.
Aj v roku 1998 pretrvávali veľmi vážne problémy personálneho obsadenia a zabezpečenia činnosti prokuratúr súvisiace s reorganizáciou prokuratúry, pretože novovzniknuté krajské a okresné prokuratúry boli personálne vybudované na úkor dovtedy existujúcich. Obdobne ako na súdoch aj v rezorte prokuratúry nebola spoločenská potreba vzhľadom na stav a druhy agendy prispôsobovať jej organizáciu tejto zmene, o čom svedčí to, že sa napokon nezriadili prokuratúry vo všetkých novovzniknutých okresoch. Vzhľadom na nedostatok prokurátorov pôsobia na okresných prokuratúrach vo Veľkom Krtíši, Kežmarku, Starej Ľubovni, Svidníku, Vranove nad Topľou, v Bánovciach nad Bebravou, Dunajskej Strede, Námestove, v Ružomberku či v Revúcej traja, štyria prokurátori. Na každej krajskej prokuratúre a aj na Generálnej prokuratúre sú neobsadené plánované počty. Preto je nutné v dôležitom záujme prokuratúry dočasne prekladať prokurátorov na výkon funkcie na inom článku prokuratúry, ako bolo pôvodne dohodnuté. Na istú a zákonom povolenú rotáciu si, žiaľ, prokurátori v tejto situácii budú musieť zvyknúť. S tým súvisí aj pracovná zaťaženosť prokurátorov, o ktorej sa doteraz mlčalo.
Iba na ilustráciu. Priemerný nápad vecí v trestnej agende na jedného prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiline je 46 vecí, v Martine a Čadci 43 vecí, a pritom ešte často vypomáhajú v iných agendách. O materiálno-technickom a finančnom zabezpečení nemusím dlho rozprávať, fakt je taký, že 30 prokuratúr je v nájme iných subjektov a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojej histórii nemala vlastnú budovu.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
uvedomujem si, že som veľmi krátky čas v tomto rezorte. Ten rezort je veľmi blízky tomu, kde som prežil podstatnú časť svojho života. Nemyslím si, že zmyslom správy má byť komentovanie dosiahnutého štatistického stavu a porovnávať ho s výsledkami predchádzajúceho roka. V rezorte prokuratúry som sa stretol a stretávam prevažne s ľuďmi zanietenými pre prácu, pre dodržiavanie zákonnosti a spravodlivosti, ktorých viac zaujíma robota a jej problémy ako otázka výhod a požitkov. Iste aj v pšenici sa nájde kúkoľ, ale v rezorte prokuratúry určite nie je problémom, aby bolo treba v kúkoli hľadať pšenicu. Mrzí ma akési uspokojenie s dosiahnutým status quo v rezorte, akési postavenie v úzadí, absencia jasnej predstavy o tom, čo chceme a akí chceme byť. Verím, že prokurátori presvedčia celú spoločnosť, že im post orgánov ochrancu práva náleží.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)