Druhý deň rokovania
14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
12. mája 1999
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram druhý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci a panie poslankyne: pán poslanec Andrejčák, pán poslanec Baco, pán poslanec Benčat, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Malchárek, pani poslankyňa Rusnáková, pán poslanec Schuster, pán poslanec Šepták, pán poslanec Pavel Šťastný. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Irena Belohorská.
Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby svoju prítomnosť na dnešnom rokovaní potvrdili podpisom na prezenčnej listine.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve, zákonom o tripartite.
Žiadam teraz spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Mariána Mesiarika, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Chcem len pripomenúť, že sme včera prerušili rokovanie o tomto bode programu pred hlasovaním o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Brocka a ktorý všetci páni poslanci majú rozdaný do lavíc. Takže zostáva nám teda hlasovať ešte o tomto návrhu.
Prosím, pán spoločný spravodajca, ak to nie je tak, aby ste ma opravili. Ak áno, tak zopakujte tento návrh.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Môžem to potvrdiť, je to tak. Mali by sme rozhodnúť hlasovaním o návrhu skupiny poslancov, ktorý predniesol pán poslanec Július Brocka, ktorý navrhuje v § 2 doplniť nový odsek 4 tohto znenia: "Za reprezentatívne združenie sa považuje aj ten odborový zväz, ktorý určilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky žrebom z ostatných odborových zväzov, ktoré nespĺňajú podmienky podľa odseku 3. Doterajšie odseky 4 a 5 sa označia za 5 a 6. Zdôvodnenie máte na stole. Odporúčam, pán predsedajúci, rozhodnúť hlasovaním.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Tým sme, pán spoločný spravodajca, vyčerpali všetky návrhy, ktoré boli podané k tomuto návrhu jednak zo spoločnej správy, ako aj návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Pýtam sa vás preto, či máte splnomocnenie gestorského výboru, aby sme pokračovali v rokovaní ihneď tretím čítaním o tomto návrhu zákona.
Poslanec M. Mesiarik:
Áno, gestorský výbor odporúča k tomuto kroku pristúpiť a postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teda pokračovať tretím čítaním o vládnom návrhu zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku možno v rámci tretieho čítania navrhnúť iba opravu legislatívnotechnických alebo jazykových chýb, prípadne môže 30 poslancov využiť právo podať doplňujúce návrhy smerujúce k odstráneniu chýb alebo návrh na opakovanie do druhého čítania.
Pýtam sa, či niekto z pánov poslancov má takéto návrhy k predloženému návrhu zákona. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Keďže v rámci tretieho čítania neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, podľa § 86 zákona o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako celku. Prosím pánov poslancov, panie poslankyne, aby sme sa prezentovali, budeme hlasovať o zákone ako o celku.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o hospodárskom a sociálnom partnerstve.
Ďakujem pekne pánu spoločnému spravodajcovi.
Budeme pokračovať v rokovaní o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 205. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dobre ráno. Dúfam, že dnešný deň sa nám bude dobre dariť.
Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 343 zo 6. mája 1999 schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Účelom tohto vládneho návrhu zákona je najmä zvýšiť dôchodky v roku 1999 v nadväznosti na splnenie jednej z podmienok podľa § 9 zákona číslo 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 374/1994 Z. z., teda v nadväznosti na zvýšenie priemernej mzdy aspoň o 5 %, ktoré podmieňuje zvýšenie dôchodkov v okamihu zvýšenia, realizovať k 1. júlu 1999.
Z dôvodu zamedzenia ohrozenia základných ľudských práv, ktoré sú dokonca definované aj v našej ústave vo väzbe na osoby v starobe, vláda navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Prosím vás, páni poslanci, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov pánu poslancovi Krumpolcovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k návrhu tohto zákona.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 212 zo 7. mája 1999 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 205) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na 15. schôdzi výboru dňa 11. mája 1999. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 12. mája 1999 k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 205)
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Krumpolcovi. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto, ústne zatiaľ pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších možností prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
moje vystúpenie bude veľmi krátke. Dovoľte mi, aby som vás informovala, že poslanecký klub HZDS v tomto prípade urobí výnimku. Viete, že my sme opakovane vystupovali v parlamente, že nebudeme podporovať skrátené legislatívne konanie. Tu si uvedomujeme, že je potrebné, aby dôchodcovia poberajúci všetky druhy dôchodkov, o ktorých hovorí predkladaný návrh, čo najskôr dostali dávky, ktoré im patria. Ale zároveň musím povedať aj kritické slová, že ma veľmi mrzí, že vláda skôr nepripravila túto úpravu dôchodkov. Ak si spomeniete, už vo februári zasadala správna rada Sociálnej poisťovne a na základe ekonomických analýz povedala, že je možné v roku 1999 upraviť dôchodky o 8 %, čiže už vo februári boli známe tieto analýzy. Pani štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny už vo februári sľúbila dôchodcom, že budú upravené dôchodky o 8 %. Zákon hovorí o niečom inom, ale k tomuto vystúpim potom až v riadnom konaní pri prvom čítaní.
Takže podporujeme skrátené konanie, budeme hlasovať za, aby tento návrh prešiel do prvého čítania, ale myslím si, že ide neskoro, pretože rozpočtové provizórium sa skončilo 1. apríla, úprava cien energií, cestovného a tak ďalej, nebudem menovať všetko, čo sa zvýšilo, sa už prejavila na tom, že dôchodcovia majú menší príjem, pretože musia vydať viac, a myslím si, že by bolo seriózne od vlády, v ktorej sedí SDĽ aj na čele tohto rezortu a na čele ministerstva financií takisto pôsobí ministerka za SDĽ, keby sa boli realizovali dôchodky už od 1. 4., aby dôchodcovia nepocítili ťarchu zvyšovania. Ostatné analýzy sú nakoniec uvedené objektívne aj v dôvodovej správe, to musím povedať, že tam nám ministerstvo nepredkladá nejaké bájky, ale naozaj objektívne hodnotí situáciu. Potom si dovolím vystúpiť v prvom čítaní, kde poukážem aj na negatíva takého zvýšenia, ako navrhuje ministerstvo. Takže skrátené konanie na záver podporíme, ale s týmito kritickými výhradami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister chce zaujať stanovisko, nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
vysoko oceňujem altruistický prístup poslaneckého klubu HZDS, že si váži našich dôchodcov. Chcel by som ale zároveň pripomenúť, že k 1. júlu z hľadiska anticipovania sa očakáva, že dôjde k skutočnému naplneniu tej zásady, kritéria, keď dôjde k rastu priemerného zárobku v národnom hospodárstve tak, aby bola nadobudnutá potreba zvýšiť dôchodky. To je po prvé. Po druhé, že jedna vec je, keď správna rada Sociálnej poisťovne spočítala to, že v roku 1999 budú zdroje na dôchodky, ale bolo treba schváliť rozpočet Sociálnej poisťovne v Národnej rade. Bez takéhoto aktu tiež vláda nemohla pristúpiť k tomu, aby mohla v skutočnosti takéto veci spočítať. A po tretie, že dôchodky prebehli aj tripartitným rokovaním, čo, samozrejme, malo určitú časovú zotrvačnosť, a preto vlastne na najbližšej schôdzi, keď sa všetky tieto veci udiali, na najbližšej schôdzi vláda predkladá takýto návrh a práve preto aj žiada Národnú radu, aby sa konalo toto rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. To je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi.
Pán spoločný spravodajca, odporúčate hlasovať?
Poslanec J. Krumpolec:
Vzhľadom na diskusiu odporúčam hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.
Prosím pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili, budeme hlasovať o uznesení Národnej rady a o schválení prerokúvania tohto návrhu zákona v skrátenom konaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Prosím pána ministra, aby návrh odôvodnil.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďakujem, že ste schválili uznesenie o skrátenom legislatívnom konaní. Chcel by som predložiť teda vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 342 schválila 6. mája 1999 návrh takéhoto zákona. Tento návrh zákona predstavuje vecné a legislatívnotechnické spracovanie zvýšenia dôchodkov a úpravy dôchodkov v zmysle zákona číslo 46/1991 Zb. o zvýšení dôchodkov v znení neskorších predpisov. Dôchodky sa navrhujú zvýšiť v nadväznosti na splnenie podmienky aspoň 5-percentného rastu priemernej mzdy k 1. júlu 1999 o 4 % a o pevnú sumu diferencovanú podľa druhu dôchodkov. Navrhuje sa tiež zvýšiť o 4 % a o príslušnú časť pevnej sumy aj vdovecký dôchodok, najvyššie výmery starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úhrnu vyplácaných dôchodkov a úhrnu dôchodkov, prípadne úhrn dôchodkov spolu so zvýšením dôchodkov pre bezvládnosť.
K tomuto vlastne vláda pristúpila opätovne po dlhšom intervale, naposledy tomu tak bolo v roku 1994, keď sa použil takýto kombinovaný spôsob zvýšenia dôchodkov, a to predovšetkým z toho, že zvyšovanie dôchodkov bolo vždy zabezpečované len percentuálnou časťou, pri takzvaných starodôchodkoch dochádzalo stále k väčšiemu rozdielu dôchodkov medzi novodôchodcami a starodôchodcami, pričom rast životných nákladov vytváral vlastne pre túto skupinu veľmi zložitú, komplikovanú situáciu. Vláda sa preto rozhodla na takýto kombinovaný spôsob, kde na jednej strane dáva určitú pevnú taxu všetkým a potom podľa zásluhovosti sa dáva ďalšia časť rastu dôchodkov.
Navrhuje sa aj úprava dôchodkov priznaných v roku 2000, ktorej účelom je upraviť výšku dôchodkov, ktoré budú priznané v období od 1. januára 2000 do 31. decembra 2000 tak, aby tieto dôchodky svojou výškou už nezaostávali za dôchodkami, ktoré budú priznané pred 1. januárom 2000. Táto úprava novopriznaných dôchodkov je nevyhnutná vzhľadom na súčasný spôsob výpočtu dôchodku.
V článku II sa navrhujú zmeny a doplnenia zákonov číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré nadväzujú na poznatky z uplatňovania zákona číslo 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 1998.
Na dôchodkovom zabezpečení podľa zákona číslo 100/1988 Zb. sú zúčastnení aj vojaci z povolania, ktorým pri splnení podmienok vznikajú nároky na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa tohto zákona. Zásadná navrhovaná zmena spočíva v tom, že u profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodok z výsluhového zabezpečenia vojakov, sa pri rozhodovaní o splnení podmienok nároku na dôchodok a o jeho výške podľa zákona číslo 100/1988 Zb. neprihliada na výkon profesionálnej služby. Týmto návrhom zmeny zákona číslo 100/1988 Zb. sa má odstrániť právny stav, ktorý vznikol od 1. mája 1998, podľa ktorého profesionálnemu vojakovi za čas výkonu profesionálnej služby môže vzniknúť nárok na tri dôchodky, a to:
1. výsluhový dôchodok z osobitného systému, t. j. teda zákon číslo 114/1998 Z. z., ktorý po dovŕšení dôchodkového veku plní u profesionálneho vojaka funkciu starobného dôchodku;
2. starobný dôchodok priznaný zo zamestnania I. a II. kategórie funkcií, ktorý sa s použitím ustanovenia o zachovaní získaných nárokov v § 178 zákona číslo 100/1998 Zb. až do 31. decembra 2022 priznáva profesionálnym vojakom, ktorí získali k 31. decembru 1998 najmenej 20 rokov výkonu služby, pričom tento dôchodok by mal poskytovať orgán sociálneho zabezpečenia ozbrojených síl;
3. starobný dôchodok zo zamestnania v III. pracovnej kategórii priznaný Sociálnou poisťovňou, to znamená verejnoprávnou inštitúciou, aj za výkon profesionálnej služby.
Prosil by som vás, aby ste tento vládny návrh zákona podporili a posunuli ho do druhého čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Prosím teraz spoločného spravodajcu výboru pána poslanca Krumpolca, aby oboznámil Národnú radu so stanoviskom gestorského výboru.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 205) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Predmetný návrh bol zaradený do programu tejto schôdze na prvé čítanie na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktoré sme schválili pred chvíľkou.
Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 c) zákona Národnej rady číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 213 zo 7. mája 1999 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote ihneď vrátane gestorského výboru.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto. Ústne sa do rozpravy prihlasuje pani poslankyňa Aibeková. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Pani poslankyňa Aibeková, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
vážení hostia,
dovoľte mi povedať niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona o úprave dôchodkov v roku 1999 a 2000 a ďalších právnych úprav, ktorých sa bude predkladaná novela týkať.
Pán minister vo svojom úvodnom slove skonštatoval, že naposledy boli dôchodky upravené percentuálnou plus fixnou sumou v roku 1994. Áno, je to správne, pán minister, pretože zákon číslo 46/1991 Zb. v § 9 presne stanovuje, kedy je potrebné a vlastne podľa zákona nevyhnutné upravovať dôchodky. Nakoľko v roku 1994 v porovnaní s rokom 1993 rástli životné náklady a rástla aj priemerná mzda, bolo potrebné, aby boli dôchodky upravené takýmto spôsobom. V rokoch 1995 - 1998 nerástli životné náklady o viac ako 10 percent, a preto sa museli dôchodky upravovať iba percentuálnou sumou, pretože rástla priemerná mzda každoročne viac ako o 5 %. Takže preto sa upravovali dôchodky takýmto spôsobom. Aj teraz sa odvolávate v dôvodovej správe, a bolo to uvedené aj v požiadavke alebo v návrhu na skrátené legislatívne konanie, na rast priemernej mzdy. Preto bolo pre mňa trochu nepochopiteľné, prečo ste pristúpili ku kombinovanému zvýšeniu dôchodkov, ale keďže predpoklad aj podľa štátneho rozpočtu a podľa analýz je, že budú rásť aj životné náklady, ony vlastne už aj rastú, tak považujem za prijateľné, že ste pristúpili k takémuto kombinovanému zvyšovaniu dôchodkov. Napriek tomu si dovolím upozorniť, že pri takomto kombinovanom zvyšovaní dôchodkov dôjde k diskrepancii medzi dôchodkami.
Ja som si tak narýchlo, keďže ten zákon sme, bohužiaľ, iba včera dostali do parlamentu, urobila analýzy, o koľko ktorú kategóriu znevýhodníte, respektíve zvýhodníte. Vy to iste, pán minister, viete, ale možno niektorí kolegovia si nestihli urobiť tieto prepočty. Zamerala som sa na priemerný dôchodok, najvyšší dôchodok a najnižší dôchodok. Kým priemerný dôchodok podľa takto navrhovanej úpravy dôchodkov bude nižší o 12 korún - nebudem uvádzať haliere, budem zaokrúhľovať vždy smerom nadol a nahor -, čiže v priemere budú dôchodky podľa vášho návrhu nižšie o 12 korún, ako by boli pri 8-percentnom, čiže nekombinovanom spôsobe úpravy dôchodkov. Najvyššia výmera dôchodkov - v tomto prípade bude dôchodok nižší o 102 korún, keďže zaokrúhľujem nahor. Pri najnižších dôchodkoch bude prírastok 96 korún. Toto považujem za pozitívne, lebo naozaj, keď som si urobila analýzu, tak tie najnižšie dôchodky sa najmenej zvyšovali. Ale čo ma mrzelo, pri úprave dôchodkov pre siroty, sirotského dôchodku, dôjde podľa vášho návrhu k zníženiu o 4 koruny. Je to síce malá suma, ale myslím si, že k takýmto skresleniam by nemalo dochádzať.
Pri ďalších výmerách, tých vyšších, čiže stropoch podľa jednotlivých kategórií dochádza k zníženiu o 67 korún, o 43 korún a o 55 korún. Myslím si, že kým pre občanov s najnižšou výmerou starobného dôchodku dôjde k nárastu, a ja s týmto súhlasím, pretože naozaj títo najťažšie znášajú a budú znášať dôsledky úprav cien, znova ich nebudem všetky menovať. Ale nie je to spravodlivé voči tým, ktorí si napríklad nadpracúvali roky na takzvané percentá, aby mali vyššie dôchodky, pretože vieme, že najvyššie dôchodky sa týkajú aj kategórie, ktorá už síce bola zrušená, ale ona ešte bude ďalej pokračovať, a preto ma prekvapuje, že neprotestuje voči tomuto pán Mesiarik, ktorý naozaj musím povedať objektívne, že bojoval za tieto kategórie, pretože kategórie sa týkajú napríklad aj baníkov. Tých, ktorí pracovali v ťažkom priemysle, ale napríklad aj lekárov, aj niektorí lekári mali nárok na kategórie, napríklad boli to psychiatri, ktorí pracovali pri lôžku, tiež mali zvýhodnený dôchodok o tieto kategórie. Boli to letci a ďalšie skupiny občanov. Takže týmto teraz vezmeme 101 korún. Nepozerajme sa, že tá najvyššia kategória dôchodkov je iba pre tých, ktorí boli funkcionári a mali vyššie platy. Boli to aj tí, ktorí si takouto ťažkou prácou, ktorá bola ocenená zaradením do druhej alebo tretej kategórie, a pri tých nižších, kde sa netýka kategória, ale dosiahli najvyššie dôchodky, tí si častokrát nadpracúvali 10, 15 aj viac rokov, napríklad v zdravotníctve. Poznám mnohé sestry, ktoré jednoducho pokračovali v činnosti preto, že z dôchodkov, s ktorými by išli do dôchodku, by jednoducho nevyžili, napríklad učitelia, a mohla by som menovať ďalšie kategórie.
Takže na toto som si dovolila upozorniť, na tieto rozdiely, ku ktorým dôjde, a preto chcem požiadať pána ministra, keďže sám objektívne hodnotí, respektíve predkladatelia, čiže jeho pracovníci rezortu objektívne hodnotia, že kým v roku 1998 vzrástli dôchodky o 8 %, životné náklady vzrástli o 6,7 %. Čiže reálne tomu dôchodcovi zostalo 1,3 % dôchodku a nepohltili im ho životné náklady. Pri súčasnom raste dôchodkov, keďže sa predpokladá rast životných nákladov o 10 % - teraz nebudem hovoriť, že to bude viac, vychádzam z reality, tak ako bola povedaná pri schvaľovaní rozpočtu - dôchodky nám nebudú rásť ani o celých 8 %. Niekde to bude nad 8 %, niekde menej. Čiže tam sa roztvoria tie nožnice a dôchodcovia dostanú menej, ich dôchodky pohltia životné náklady ešte skôr, ako ich dostanú. A keď si pozriete podrobne dôvodovú správu, kde ministerstvo predkladá, ako sa menilo percento pri porovnávaní dôchodkov s priemernou mzdou, tak tu dôjde k poklesu. Kým v minulom roku to bolo 41,3 %, teraz to bude už len 40,2 %. A čo ma najviac mrzí, pán minister, že uvádzate reálny odhad do roku 2002, dokedy by mala mať mandát táto vláda, a aj na konci roku 2002 bude porovnanie dôchodku a mzdy nižšie, ako bolo v roku 1998 a v predchádzajúcich rokoch. Bude to iba 40,5 %. Tak toto nepokladám za dobré, a preto si vás dovolím požiadať, pán minister, aby ste spracovali na ministerstve návrh zákona, iný návrh zákona, ako podľa ktorého sa teraz zvyšujú dôchodky, aby k takejto situácii nedošlo. Navyše vám musím pripomenúť aj sľuby. Aj SDĽ išla do volieb s heslom lepšie žiť aj s tým, že dôchodky zvýšite na úroveň 50 % priemernej mzdy. Takže vaše sľuby sa nesplnia nielen pre tento rok, keď by som to chápala, že aká je ekonomická situácia, pristupujem k tomu úplne pragmaticky. Ale vám sa to nepodarí ani v roku 2002, dokonca sa nedostanete ani na úroveň rokov 1997 a rokov 1998.
Takže nebudem dávať nejaké návrhy na zmenu tohto zákona, pretože nebudem sa stavať do nejakej roly populistky, keď my sme dali viac, aby ste aj vy dali viac. Nakoniec tie prepočty sa musia robiť seriózne a ja som si vážila aj v predchádzajúcich volebných obdobiach, napríklad keď pán poslanec Brocka vystupoval k dôchodkom, nenavrhoval nejaké umelé zvyšovanie percent, pretože vychádzal z reality ekonomickej situácie a z reality finančných prostriedkov Sociálnej poisťovne, takže nebudem navrhovať ani ja zvyšovanie, ale vyzvem vládu a vyzvem pána ministra, aby do konca roka 1999 pripravili ďalší návrh na úpravu dôchodkov, a to z titulu zvyšovania životných nákladov, pretože jednoducho koncom roka 1999 sa táto kategória občanov, a to nie sú iba starobní dôchodcovia, to sú aj invalidní dôchodcovia, to sú siroty, vdovy, vdovci, takže sa dostane do neúnosnej životnej situácie a vy im v tom nepomôžete, aby ste im túto situáciu zlepšili.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková bola jediná prihlásená do rozpravy. S faktickými poznámkami na jej vystúpenie sa hlásia v poradí pán poslanec Mesiarik, Brocka, Sabolová.
Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Myslím si, že dá sa v mnohom súhlasiť s pani poslankyňou, ale chcem zdôrazniť, pani poslankyňa, že určite aj tento návrh je určitým východiskom z núdze. Ani jeden poslanec a poslankyňa asi nie je úplne spokojný s tým, čo chceme týmto ľuďom dať, ale jednoducho ekonomika je taká, aká je a okrem toho si musíme uvedomiť, že, žiaľbohu, tento systém alebo lepšie povedané jeho finančné krytie je na spadnutie a už aj na toto si požičiavame alebo presúvame z jedného fondu do druhého. Takže tiež sa pripájam k vám, že je to určité východisko z núdze a mali by sme spoločne v tomto parlamente prehodnotiť systém, dať hlavy dokopy a porozmýšľať ako ďalej v budúcnosti už aj v roku 2000.
Pokiaľ ide o pracovné kategórie a tú myšlienku, ktorú ste povedali, plne súhlasím s vami a dúfam, že týmto to nie je vyriešené, pretože ak nemáme zabezpečené doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je len pre určitú časť ľudí, ktorí pracujú, ktorí majú odbory, môžu si to dohodnúť v kolektívnej zmluve a tá väčšia časť, ktorá podniká alebo je nezamestnaná, sa nemôže pripoistiť. To nie je riešenie. Takže určite budeme a prosím aj poslancov o budúce zvažovanie ešte určitého termínu na predĺženie pracovných kategórií, čo pripravíme, a dúfam, že minister sa v tom zhoduje s nami tiež, a ako nabehne doplnkové poistenie s možnosťou pre všetkých občanov, potom môžeme z tejto cesty odísť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Ja by som chcel v podobnom duchu ako pán poslanec Mesiarik pripomenúť pani kolegyni Aibekovej, že v minulom volebnom období za tie štyri roky nerástli len mzdy, ale rástli aj životné náklady. Zákon o zvyšovaní dôchodkov prikazuje, kedy sa majú valorizovať dôchodky, keď sa splní jedna alebo druhá podmienka, ale neprikazuje formu. Tá forma, ako je teraz v návrhu zákona, kombinovaná forma, je vecou prístupu aj vlády alebo parlamentu. A táto forma je spravodlivá a je spravodlivejšia ako tie, ktoré ste vy používali za posledné štyri roky. Tento návrh zákona je aj výrazom solidarity práve s tými, pani kolegyňa Aibeková, ktorým ste vy za posledné štyri roky pridávali najmenej. A mrzí ma, mrzí ma, že vy nám pripomínate volebné sľuby, vám to najmenej pristane, lebo k tomu v tej miere, akou sa dnes upravujú dôchodky, výrazne v maximálnej miere prispela vládna koalícia, v ktorej ste vy boli členkou v minulom období.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Jednu časť už povedal pán poslanec Brocka o raste životných nákladov, pretože ony vždy rástli - vydržte, pani poslankyňa, chvíľočku -, ale pani Aibeková hovorila aj o tom, že dôchodky, ktoré sme pripravili podľa tohto návrhu, vyzerá to tak, ako keby boli nižšie. Tie dôchodky budú vyššie. Budú len možno nižšie podľa percenta, ktoré si pani poslankyňa prepočítala. A vôbec by som to necharakterizovala, že tento návrh je len východisko z núdze. Je to reálna situácia. Rast dôchodkov a rast cien, rast mzdy, všetko musí byť prispôsobené tomu, v akej ekonomickej situácii sa Slovensko nachádza. A som veľmi rada, že pani poslankyňa ocenila tento prístup vlády k takémuto zvyšovaniu dôchodkov, pretože pán poslanec Brocka sa štyri roky pokúšal vniesť do tohto prideľovania aj takýto diferencovaný prístup a nikdy sme sa nestretli ako poslanci opozície s podporou vládnej koalície v minulom období.
A presne tak, ako naznačil aj pán poslanec Mesiarik, je veľmi dôležité, aby sme doplnkové pripoistenie urobili tak, aby si to mohli urobiť všetci občania a aby aj v dôchodku mohli byť primerané životné prostriedky na to, aby sme neboli odkázaní na to, že každú korunu budeme prepočítavať, len aby sme zvyšovali dôchodky, ale aby sme si skutočne v mladom veku mohli prispôsobiť život aj na dôchodku práve tým doplnkovým pripoistením. Čiže toto si myslím, že by malo nasledovať pri príprave zákonov vládou a ministerstvom sociálnych vecí.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýta si záverečné slovo navrhovateľ, pán minister Magvaši?
Nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Je to taká závažná novela zákona, s ktorou určite nie je možné len politicky licitovať. A ide o skutočne citlivú záležitosť, pretože všetci vieme, že dôchodcovia sú vlastne najnižšou príjmovou skupinou obyvateľstva a akýkoľvek pohyb, niekedy pre nás možnože je drobný, je pre týchto ľudí veľmi citlivý. A tak som chápal aj vystúpenie pani kolegyne, pani poslankyne Aibekovej, že rozoberala vlastne situáciu, ako sa to prejaví v jednotlivých skupinách. Totiž žiaden spôsob alebo žiaden model nie je nikdy ideálny, pretože vždy sa pracuje spriemerovane a vždy jednu skupinu trochu potlačíte na úkor druhej. Žiaľ, také sú všetky tie modely, ktoré sú, a preto som chápal, že jej vysvetlenie bolo len vysvetlenie o tom, že je tu, vzniká tu aj určitá iná diferenciácia a myslím si, že na objasnenie toho to bolo dobré.
Ja by som k tomu chcel predsa len niečo dodať v tom zmysle slova, že naše rozhodnutie, prečo sme použili tento kombinovaný spôsob, bolo predovšetkým v tom, že od roku 1994 životné náklady rástli okolo 26 až 27 %. Reálne mzdy rástli oveľa nižšie. A pretože z reálnych miezd sa odvíjala otázka aj rastu dôchodkov, nikdy nemohlo tu dochádzať k dobiehaniu. Ba dokonca štatistika hovorí, pani kolegyňa Aibeková, že pomer medzi priemerným dôchodkom a priemernou mzdou, hrubou mzdou bol najlepší v roku 1990, keď to bolo 51 % a odvtedy išiel dole, a to do roku 1997 na 47,7 %, minulý rok to už bolo, zdá sa mi, 42,8 %. To znamená, týmto je jasne ukázané, že vlastne za obdobie 8 či 9 rokov rast reálnej mzdy bol, samozrejme, oveľa nižší a z toho vyplývajúca tvorba dôchodkov automaticky zaznamenávala tento rozdiel. Takže my sme sa snažili práve týmto kombinovaným spôsobom nahradiť to, že totiž rast výdavkov pre každého dôchodcu je rovnaký v určitých základných kategóriách bez rozdielu na to, koľko rokov odpracoval navyše alebo či mal takýto malý zárobok. To znamená, že tú základnú pevnú taxu sme určili práve preto, že sme chceli vyrovnať tento nárast životných nákladov. Z toho teda vychádza jedna vec, že pre skupinu dôchodcov, ako je to v prílohe číslo 3 v dôvodovej správe uvedené, že pri súčasnom dôchodku 2 000 korún to bude nárast pri takomto variante o 12,4 %, pri dôchodku 6 000 korún to bude len 6,8 %, ale myslím si, a to je nakoniec uvedené v dôvodovej správe, že tento spôsob zvyšovania dôchodkov je teda výhodnejší pre nižšie dôchodky, ale považujeme to v tomto okamihu za spravodlivejší prístup.
Čo sa týka tých vašich návrhov, ktoré ste povedali, pani poslankyňa, viete veľmi dobre, že vláda sa zaviazala v programovom vyhlásení, že pripraví návrh zákona o sociálnom poistení, kde sa chce dosť zásadne uskutočniť celá reforma dôchodkového zabezpečenia, kde aj niektoré vaše návrhy, ktoré ste tu naznačili, budú určite premietnuté a myslím si, že tu v parlamente bude dostatok priestoru na to, aby sme hľadali ten optimálnejší model nielen na obdobie dnešnej našej vlády, ale na obdobie skutočne horizontu aspoň 25 rokov, to znamená nielen jednej politickej moci, ale pre občanov tejto krajiny a pre budúcnosť.
Ďakujem.