Poslanec R. Fico:
Druhý návrh, ktorý som predniesol, sa týka pridelenia návrhu zákona výborom. Sú to štyri výbory, ktoré som uviedol. Súčasne gestorský výbor je Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a termíny do 22. júna 1999 vo výboroch a do 24. júna 1999 v gestorskom výbore.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.
Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a pánu navrhovateľovi za uvedenie a spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.
Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je
návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia.
Návrh ste dostali ako tlač 199, v ktorom máte predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova, a pánov poslancov prosím, aby neopúšťali rokovaciu sálu.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, ktorý predkladám v zmysle plánu práce vlády na tento rok.
Skupina 25 sudcov, ktorí sa navrhujú na zvolenie do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, bola zvolená 10. mája 1995, čiže včera uplynuli štyri roky, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 122. JUDr. Gabriela Sobolovská bola zvolená 21. januára 1993 uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 135.
Je verejne známe, že na osobnosť sudcu sa kladú náročnejšie požiadavky ako na ostatné profesie. Vyžaduje sa nielen vysoká znalosť hmotného a procesného práva, ale aj schopnosť niesť psychickú zodpovednosť za rozhodnutia. Sudcovia sú zárukou uplatňovania ústavného práva občanov na súdnu ochranu. Mnohokrát ich rozhodnutie zásadným spôsobom ovplyvní súkromie a často aj postavenie občanov v spoločnosti. Od sudcov si verejnosť vyžaduje nielen dodržiavanie právnych noriem, ale aj zákonom nepísaných morálnych noriem, ktorých porušenie spoločnosť citlivo vníma a prísne posudzuje. Na základe ich rešpektovania si vytvára celkový názor na sudcovský stav. Všetky tieto skutočnosti sú určujúce v procese prípravy kandidátov na voľbu do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.
Odvolacie senáty, nadriadení, príslušná sudcovská rada a Sekcia združenia sudcov Slovenska hodnotia nielen úroveň rozhodovacej činnosti, plynulosť pri prerokúvaní pridelenej veci, výkonnosť s prihliadnutím na náročnosť agendy, ale aj prístup k účastníkom konania, kolegom a v neposlednom rade dodržiavanie morálnych noriem na verejnosti. Výsledkom je návrh, ktorý obsahuje najdôležitejšie skutočnosti potrebné pri rozhodovaní o jednotlivých sudcoch.
Z navrhovaných kandidátov pôsobia traja na krajských súdoch, venujú sa odvolacej občianskoprávnej a prvostupňovej trestnej agende, ostatní na okresných súdoch. Chcel by som podotknúť, že JUDr. Ján Aux bol v priebehu schvaľovacieho procesu s účinnosťou od 15. apríla 1999 preložený na výkon sudcovskej funkcie na Okresný súd Banská Bystrica. Predložený materiál schválený vládou Slovenskej republiky obsahuje pôvodný návrh menovaného. Z celkového počtu sa občianskoprávnej agende venuje 17 sudcov, obchodnej a trestnej 4 sudcovia, ostatní vybavujú dedičskú a exekučnú agendu. Možno konštatovať, že navrhovaní sa vo funkcii sudcu osvedčili. Kvalita ich rozhodovacej činnosti a pracovná výkonnosť sú na požadovanej úrovni. Všetky návrhy sa predkladajú v zhode so stanoviskami príslušných sudcovských rád a sekcií Združenia sudcov Slovenska.
Všetci sudcovia, ktorí sú navrhovaní na voľbu do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, spĺňajú predpoklady na výkon funkcie sudcu uvedené v § 34 a 35 zákona číslo 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona číslo 12/1993 Z. z. Zvolenie navrhnutých kandidátov do funkcie sudcu bez časového obmedzenia nezaťaží štátny rozpočet, keďže nejde o nových sudcov, ale o plynulé pokračovanie výkonu sudcovského povolania.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala predkladaný materiál na zasadnutí 31. marca tohto roku. Navrhnutých kandidátov schválila uznesením číslo 254.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni poslanci,
z dôvodov, o ktorých som hovoril, odporúčam predložené návrhy schváliť a zvoliť 26 kandidátov na funkciu sudcu bez časového obmedzenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím spoločného spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Mészárosa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania uvedeného materiálu v gestorskom ústavnoprávnom výbore.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Mészáros:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky uviedol informáciu o rokovaní o návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia, tlač číslo 199.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako jediný výbor určený predsedom Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný návrh 7. mája 1999 s tým, že odporučil uznesením číslo 84 z uvedeného dňa Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia schváliť. Uvedené stanovisko výboru predkladám Národnej rade Slovenskej republiky v tomto znení:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia (tlač číslo 199) a
A. súhlasí
1. s návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia,
2. s tým, aby informáciu o výsledku prerokovania návrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal poslanec Lajos Mészáros, člen Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky;
B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na voľby sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia schváliť.
Súčasne odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že bude o návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia hlasovať verejne.
Ďakujem, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto z pánov poslancov hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Cuper, ďalší páni poslanci sa nehlásia. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
milé dámy,
vážení páni,
nemám výhrady ani voči jednému z predkladaných návrhov na zvolenie sudcov bez časového obmedzenia, ale predsa len je potrebné v jednom prípade, aby bol daný do súladu reálny stav veci s literou a duchom zákona a Ústavy Slovenskej republiky. V prípade sudkyne Gabriely Sobolovskej sa hovorí, že menovaná bola alebo absolvovala síce štvorročné sudcovské obdobie, ktoré ústava a zákon vyžadujú, ale potom ďalej sa uvádza, že v dôsledku nečinnosti vlády sa tak stalo až 17. januára 1997, hoci bola navrhnutá už v októbri 1996. Myslím si, že taká dlhá nečinnosť vlády to zasa nebola. Svoje vzdanie sa sudcovskej funkcie zdôvodňuje týmto trojmesačným vymenovacím meškaním ako nedôveru vlády, ktorú týmto krokom voči jej osobe preukázala. A preto sudkyňa Gabriela Sobolovská riešila vzniknutú situáciu vzdaním sa funkcie 17. februára, i keď 17. januára sme ju do funkcie bez časového obmedzenia zvolili. Krátko po zvolení Národnou radou 11. februára sa sudcovskej funkcie vzdala, teda prestala byť sudkyňou súdov Slovenskej republiky. Dôvody zrejme neboli "meškanie vymenovania", ale zjavne politické v službách pána Čarnogurského a jeho KDH.
Ak máme dostáť duchu a litere zákona, pán minister, tak potom je potrebné uviesť niektoré veci do súladu so zákonom. Ak sa pani Gabriela Sobolovská znovu uchádza o sudcovskú funkciu, tak je potrebné, aby znovu absolvovala celý procedurálny postup, ktorý sa vyžaduje na výkon sudcovskej funkcie v Ústave Slovenskej republiky. To znamená, ak ju máme znovu prijať do sudcovského stavu, nech absolvuje štvorročné skúšobné obdobie, a potom sa môže znovu uchádzať o zvolenie do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia. Inak to pokladám za flagrantné porušenie ústavy a zákona o sudcoch Slovenskej republiky. A už vonkoncom neobstojí jej zdôvodnenie, ktorým dehonestuje činnosť predchádzajúcej vlády aj predchádzajúceho parlamentu tým, že sme sa zaoberali až v januári 1997 od októbra 1996 jej zvolením do funkcie sudcu bez časového obmedzenia, že jej vláda prejavila nedôveru. A ak porovnáme ďalší časový sled jej vzdania sa funkcie, tento dôvod vyzerá ako vonkoncom smiešny, pretože tento parlament jej dôveru prejavil a zrejme tu boli celkom iné dôvody ako nedôvera vlády, ktorou dôvodí svoje vzdanie sa funkcie. Ak chce byť pani sudkyňa Sobolovská sudkyňou, nech riadne nastúpi výkon štvorročného čakateľského obdobia a potom nech sa uchádza o trvalú funkciu sudcu bez časového obmedzenia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
To bol pán poslanec Cuper.
Faktická poznámka - pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
platné právo jednoznačne ustanovuje, že sudca bez časového obmedzenia je ten sudca, ktorého parlament schváli na návrh vlády po štvorročnej lehote výkonu funkcie. To znamená, štvorročný výkon funkcie v zmysle doteraz platnej ústavy je jednoznačne lehota, počas ktorej musí preukázať, že vie rozhodovať, že je zdatný sudca so schopnosťou rozhodovať bez vplyvu. To znamená, vie odrážať rôzne tlaky a vie nezávisle formulovať svoje rozhodnutia na odbornej úrovni a v súlade s právom. Je to podmienka pre každého sudcu. Z tohto hľadiska, pán minister, mám názor, že tu treba zachovať platný ústavný a právny stav. Preto menovaná sudkyňa pani JUDr. Sobolovská môže byť navrhnutá tomuto parlamentu za sudkyňu bez časového obmedzenia po výkone štvorročnej sudcovskej činnosti. Je mi ľúto, ale predpisy sú takéto. Platia na každého a sudcovia, sudcovské rady ako strážcovia zákonnosti by taktiež mali na to dbať. V opačnom prípade by došlo k porušeniu platného práva, čo dozaista nebudeme chcieť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či si v záverečnom vystúpení žiada slovo pán navrhovateľ.
Pán minister, nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
v prvom rade chcem vysloviť uznanie, že neboli námietky voči 25 sudcom, presnejšie kandidátom, a znamená to, že týchto 25 kandidátov táto snemovňa, takpovediac, bezproblémovo prijíma. Vyskytli sa námietky voči jednej, a to JUDr. Sobolovskej.
Vážená snemovňa, poukazujem na slová, ktoré použila pani poslankyňa Tóthová, že treba zachovať platný ústavný stav. A tu by som súhlasne zacitoval aj pána poslanca Cupera, že treba vychádzať z ducha zákona a zo znenia zákona. Na úvod chcem k tomu povedať, že platné zákony, ako ústava, tak aj takpovediac vykonávacie, nehovoria presne nič o tom, že povedzme, keď sa prerušilo pôsobenie sudcu na nejaké obdobie, tak potom musí znovu začínať, môže byť zvolený iba na štyri roky a potom až bez časového obmedzenia. To znamená, že naozaj, keď ústava a zákony neobsahujú takéto presné ustanovenie, treba vychádzať z výkladu zákonov, a to z výkladu legis alebo výkladu juris. A v oboch prípadoch to vychádza tak, že úmyslom zákonodarcu - a mnohí, práve aj tí diskutujúci poslanci sú neobyčajne kvalifikovaní na toto, pretože boli pri tvorbe a schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky - bolo zaviesť toto štvorročné časové obdobie pri sudcoch na preverenie, či sú vhodní na výkon sudcovskej funkcie, alebo, ako povedala pani poslankyňa Tóthová, či vedia odrážať tlaky, ktoré na každého sudcu nepochybne sú. To znamená, keď ktorýkoľvek sudca absolvuje túto štvorročnú lehotu a potom sa uskutoční previerka, ktorá sa uskutočnila pri všetkých predložených 26 kandidátoch vrátane JUDr. Sobolovskej, a keď táto previerka ukáže, že vyhovuje z odbornej aj morálnej stránky požiadavkám, ktoré sa kladú na sudcu, môže a má byť zvolený do funkcie bez časového obmedzenia. Toto je prípad JUDr. Sobolovskej. A teraz by som chcel hovoriť špecificky k jej prípadu.
Ako som už aj uviedol, JUDr. Sobolovská nastúpila do justície alebo bola prvýkrát zvolená na štvorročné obdobie v roku 1993. To znamená, že v roku 1997 uplynula štvorročná lehota a ona naozaj bola pôvodne navrhnutá na prevolenie do funkcie bez časového obmedzenia. No ale vtedajší, žiaľ, musím to povedať, môj predchodca alebo vláda jednoducho vylúčili JUDr. Sobolovskú zo zoznamu sudcov, ktorí mali byť prevolení, a to práve z toho dôvodu, že JUDr. Sobolovská ako sudkyňa pojednávala politicky citlivé spory o ochranu osobnosti na Okresnom súde, vtedy Obvodnom súde Bratislava 2, aj proti niektorým členom vtedajšej vlády, eventuálne proti Slovenskej republike, prípadne s vtedajšou vládou spojených médií. A práve v týchto sporoch JUDr. Sobolovská dokázala slovami pani poslankyne Tóthovej, že vie odrážať útoky a rozhodovala jednoducho nezávisle a prísne podľa toho, čo sa skutkovo preukázalo v prebiehajúcich civilných konaniach. Na základe toho bola JUDr. Sobolovská vylúčená zo zoznamu. Nebola predložená Národnej rade na prevolenie a až po niekoľkých mesiacoch, predovšetkým po protestoch sudcovských stavovských organizácií - priznávam a pripúšťam, že aj po protestoch alebo nesúhlase vtedajšej opozície - nakoniec JUDr. Sobolovská predsa len bola daná na prevolenie a bola aj zvolená na obdobie bez časového obmedzenia. Vtedy na základe toho, čo sa okolo tohto dialo, JUDr. Sobolovská sa to rozhodla riešiť tak, že sa potom vzdala funkcie sudkyne. Ale to nemení nič na veci, že štvorročné obdobie už absolvovala a že ho absolvovala úspešne.
Po druhé, žiadny zákon ani ústava nehovorí výslovne o tom, že keď sa jej prerušil funkčný pomer sudcu, teraz musí byť opätovne zvolená iba na štyri roky. Ba práve naopak, úmysel zákonodarcu hovorí, že tie štyri roky sú na preverenie, či je sudca dobrým, vyhovujúcim sudcom, alebo nie. A JUDr. Sobolovská už toto absolvovala a dokázala, že je. Konečne ústavnoprávny výbor navrhuje, má súhlasné stanovisko voči všetkým navrhnutým kandidátom, to znamená vrátane vo vzťahu k JUDr. Sobolovskej. Poznamenávam, že JUDr. Sobolovská momentálne nevykonáva sudcovskú funkciu, ale pracuje ako generálna riaditeľka Sekcie justičnej správy na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.
Z toho dôvodu skutočne nevidím dôvod, prečo by JUDr. Sobolovská mala byť volená na štyri roky. Práve naopak, pri jej voľbe na štyri roky by som videl porušenie zákona, a preto navrhujem, aby ste schválili predložený návrh v celom rozsahu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec, nemôžete faktickou poznámkou reagovať na záverečné vystúpenie pána ministra spravodlivosti.
Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o predloženom návrhu na voľbu sudcov bez časového obmedzenia.
Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Mészáros, ktorý navrhol, aby sme hlasovali o návrhu na voľbu sudcov verejne.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.
(Hlasy v pléne.)
Pokoj, páni poslanci, pani poslankyne.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili. O predloženom návrhu budeme hlasovať verejne.
Pán poslanec Cuper, pozorne som počúval vaše vystúpenie v rozprave. Prosím, aby ste formulovali váš návrh na zmenu uznesenia Národnej rady. Mám tomu rozumieť tak, že vaše vystúpenie smerovalo k tomu, aby sudkyňa pani Sobolovská nebola zvolená do funkcie bez časového obmedzenia?
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Gašparovič, neboli ste tu, pán poslanec Cuper takto neformuloval svoj návrh.
Pán poslanec, pán spoločný spravodajca Mészáros, prosím, aby ste uvádzali hlasovania, tak ako sú navrhované jednak zo spoločnej správy gestorského výboru, ale aj pozmeňujúce návrhy, ako odzneli v rozprave.
(Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Mészáros, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.
Poslanec L. Mészáros:
Áno, ďakujem, pán predseda.
Pán predsedajúci, z rozpravy vzišiel iba jeden jediný pozmeňujúci návrh, a to ten, ktorý predniesol pán poslanec Cuper, aby sme pani JUDr. Sobolovskú, Gabrielu Sobolovskú, vyňali z hlasovania, teda aby nebola zvolená do funkcie bez časového obmedzenia.
Podpredseda P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu gestorského výboru s tým, že vynímame na samostatné hlasovanie pani sudkyňu Gabrielu Sobolovskú. Hlasujeme o návrhu na zvolenie sudcov do funkcie bez časového obmedzenia, tak ako sú uvedené v tlači 199 a v odporúčaní gestorského ústavnoprávneho výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.
Poslanec L. Mészáros:
Teraz budeme hlasovať o tom, či do funkcie bez časového obmedzenia bude zvolená aj JUDr. Gabriela Sobolovská.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci. (Potlesk.)
Konštatujem, že Národná rada zvolila 26 sudcov Slovenskej republiky bez časového obmedzenia.
Ďakujem navrhovateľovi pánu ministrovi Čarnogurskému a pánu spoločnému spravodajcovi poslancovi Mészárosovi.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 200. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 199.
Teraz dávam slovo pánu poslancovi Robertovi Ficovi ako navrhovateľovi a prosím ho, aby predmetný návrh zákona uviedol.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Právna úprava postavenia Slovenského pozemkového fondu, tak ako je obsiahnutá v zákone z roku 1991 v znení neskorších predpisov, je pomerne rámcová, pričom zákonodarca predpokladal, že podrobnosti budú upravené v jeho štatúte, ale k tomu nedošlo. Preto je predkladaný tento návrh zákona.
Zákon, predovšetkým ako ho predkladám, reaguje na nejasnosti v postavení pozemkového fondu. Ďalej sa zaoberá nakladaním s majetkom pozemkového fondu, pričom rozlišuje medzi majetkom, ktorý pozemkový fond používa na plnenie úloh uvedených v osobitných predpisoch, a majetkom, ktorý pozemkový fond používa na zabezpečenie svojej vlastnej činnosti. Zmena ustanovení o orgánoch pozemkového fondu, ako je navrhovaná, pokiaľ ide o správnu a dozornú radu, je determinovaná jej doterajšou veľmi rámcovou nekonkrétnou zákonnou úpravou. Táto rámcová úprava bola nahradená praxou, v zmysle ktorej sa osvedčilo, že vláda vymenúvala za členov správnej rady zástupcov tých ústredných orgánov štátnej správy a inštitúcií, ktorých sa činnosť pozemkového fondu dotýka alebo ktoré plnia podobné úlohy ako pozemkový fond, a to v úzkej súčinnosti s ním.
Predložený návrh jednak zohľadňuje uvedenú prax, ktorá sa pri obsadzovaní orgánov pozemkového fondu osvedčila. Zároveň vychádza z potreby posilniť finančnú kontrolu v činnosti pozemkového fondu, ako aj z potreby premietnuť do zloženia orgánov fondu úlohy uvedené v programovom vyhlásení vlády.
Vážený pán predsedajúci, ide o návrh zákona, ktorý nie je vo svojej podstate komplikovaný, preto žiadam poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Ficovi ako navrhovateľovi predmetného návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím spoločného spravodajcu gestorského výboru pána poslanca Juriša, aby informoval Národnú radu o prerokovaní predmetného návrhu zákona.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani kolegyne poslankyne,
vážení poslanci,
vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu pána poslanca Fica ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 43 zo 4. mája 1999. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dosahu a vplyvu na štátny rozpočet, finančného dosahu na rozpočty obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá taktiež spĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 199 z 23. apríla 1999 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 200), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. júna 1999 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 24. júna 1999.
Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal do rozpravy jednu písomnú prihlášku. Za klub Slovenskej demokratickej koalície sa prihlásil pán poslanec Peter Zajac. Viac písomných prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu nemám.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Zajac:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predovšetkým ocenil návrh pána poslanca Fica z dvoch hľadísk. Jednak preto, že dynamizuje našu činnosť, čo je veľmi potrebné a užitočné. A po druhé aj preto, teraz to viem ako koaličný poslanec, že naozaj pán poslanec Fico tentoraz postupoval v súlade s koaličnou dohodou. Takže berte to, čo teraz poviem, čisto ako vecné stanovisko.
Navrhovateľ navrhuje rozšírenie § 15 citovaného zákona o odsek, podľa ktorého by takzvaný plán opatrení potrebných na umožnenie hospodárenia v novom usporiadaní pozemkov mal obsahovať zistenia o takzvanom odvodňovacom detaile v rekreačných zariadeniach a podmienky starostlivosti oň. Toto ustanovenie sa týka urýchleného usporiadania vlastníckych a užívateľských pomerov k pozemkom na čas od schválenia do schválenia projektov pozemkových úprav. Navrhovateľovi však, bohužiaľ, unikla skutočnosť, že už platná právna úprava odseku 1 § 15 citovaného zákona predpokladá na takýto postup dohodnutie zásad podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona. Navrhovaná úprava je teda z tohto dôvodu nadbytočná a nesystémovo, bez pojmového vymedzenia by len komplikovala a znepriehľadňovala už aj z týchto hľadísk novelizujúcu právnu úpravu.
Navrhovateľ predkladá návrh na rozšírenie pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu o podávanie návrhov na uplatnenie postupu urýchleného usporiadania vlastníckych a užívateľských pomerov k pôde. Vychádzajúc z ods. 1 § 34 citovaného zákona, Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou a zapisuje sa do registra, teda nie je štátnym orgánom. Na základe platného právneho stavu Slovenský pozemkový fond môže konať, podávať návrhy i na urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pôde, ale tam, kde môže preukázať na veci právny záujem, resp. kde je podľa platného zákona, § 34 ods. 3 písm. c) účastník citovaného zákona v súvsťažnosti s § 17 zákona číslo 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, taxatívne vymedzené správcovstvo účastníkom konania.
Navrhovaná právna úprava je z uvedených dôvodov nadbytočná, keďže Slovenský pozemkový fond nie je štátnym orgánom, jeho pôsobnosť nemusí byť taxatívne vymedzená zákonom. Navyše návrh je v rozpore i s § 32 citovaného zákona, podľa ktorého je na takéto konanie príslušný pozemkový úrad, a nie okresný úrad, ako predkladá navrhovateľ.
Navrhované ustanovenie predstavuje vecne kvalitatívny regres oproti platnej právnej úprave. Legislatívne nevhodným a nezrozumiteľným spôsobom v ods. 1 § 34a návrhu bez normatívneho charakteru len konštatuje, že pozemkový fond, citujem "v rozsahu za podmienok ustanovených zákonom alebo na základe zákona spravuje, nakladá, nadobúda, plní atď.", pričom samotný návrh tento rozsah a podmienky neustanovuje. Oproti tomu platná právna úprava je zrozumiteľnejšia a odráža platný právny stav do pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu.
V § 34 ods. 3 a v § 34, kde v návrhu navrhovateľ predložil nedopracovanú víziu hybridného hospodárenia Slovenského pozemkového fondu. Z návrhu nie je zrozumiteľné, či Slovenský pozemkový fond bude rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou a ako má vykonávať svoju pôsobnosť, keď v odseku 2 § 34a návrhu sa konštatuje, že fond nie je zriadený na podnikanie. Samotný minimálny normotvorný charakter návrhu je oslabený nezrozumiteľným množstvom odkazov na iné právne predpisy. Takáto úprava je z legislatívneho hľadiska neprijateľná.
Podstatou predmetného návrhu je nová úprava spôsobu kreácie orgánov fondu. Návrh sa opiera o Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, ktorá by spolu s politickým vedením ministerstva pôdohospodárstva mala mať rozhodujúci vplyv na personálne zloženie orgánov fondu so všetkými dôsledkami na jeho činnosť. Takýto spôsob kreácie orgánov fondu neodráža spektrum záujmov občanov Slovenskej republiky, ktorých sa pôsobenie orgánov fondu môže reálne dotýkať. Nedostatkom tohto návrhu je taktiež to, že sa nezaoberá úpravou kompetencie orgánov fondu rozpracovaných podľa platného právneho stavu a ich vzájomných vzťahov. Z tohto hľadiska je navrhovaná úprava nedostatočná najmä z hľadiska potreby, ktorú vyvoláva reálny platný právny stav. Z legislatívneho hľadiska nie je návrh vhodne spracovaný a ako sám navrhovateľ opakovane konštatuje v dôvodovej správe, ide mu o umocnenie osvedčenej praxe.
Na margo tohto všetkého je potrebné uviesť, že novelizácia platného právneho stavu si vyžaduje najmä presné pojmové vymedzenia pozemkových úprav a ich účelu, presadzovanie kompetencií pozemkových úradov a doriešenie oprávnenia úpravy pozemkov Slovenským pozemkovým fondom z hľadiska pôvodu ich vlastníctva, t. j. presunu správy neidentifikovaných pozemkov na iné subjekty bližšie k občanom a správy pozemkov vo vlastníctve štátu zo štátnych podnikov (§ 11 zákona číslo 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov) na Slovenský pozemkový fond. Áno, teda z legislatívneho hľadiska je novela tohto zákona potrebná, ale zrejme nie celkom takým spôsobom, ako to urobil navrhovateľ, preto nemôžem s týmto návrhom vysloviť svoj súhlas. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac bol jediným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy. Pýtam sa, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Farkas. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Farkas, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
keď som sa dozvedel, že do Národnej rady Slovenskej republiky je predložený návrh novely zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, tak som očakával, úprimne povedané, že predložený návrh novely zákona, ktorý spresňuje, zrýchľuje alebo v dobrom zmysle slova upravuje také zložité a zdĺhavé vysporiadanie pozemkového vlastníctva u nás.
Po prečítaní predloženého návrhu som, žiaľ, musel konštatovať, že tu nejde o uvedené kritériá pri predkladaní novely zákona. Ide jednak o naznačenie známeho problému pri odvodňovacích systémoch, ale problémy takého istého charakteru sú aj pri vybudovaných závlahových systémoch, o ktorých návrh nehovorí. Ďalej sčasti ide o zopakovanie a precizovanie niektorých ustanovení zákona o pozemkových úpravách, ide o návrh na riešenie majetkového a finančného postavenia pozemkového fondu, čo je, samozrejme, dôležité. Ale mám taký pocit, že predkladateľovi ide hlavne o zmenu v obsadení jednotlivých postov v orgánoch Slovenského pozemkového fondu.
Predložený návrh sa dotýka iba paragrafov 15, 34 a 35 zákona Slovenskej národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ale svojím obsahom vnáša do súčasných aj tak rozbúrených politických a spoločenských vôd ešte viac vetra, nejasností a vedľajších úmyslov. Otázka je tu iba tá, či to vôbec je potrebné a či to niekomu napomáha.
Predkladateľ prerokúvaného návrhu v dôvodovej správe hovorí o tom, že potreby praxe ukázali, že pri dočasnom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov k poľnohospodárskym pozemkom treba súčasne riešiť aj vzťahy k stavbám, prípadne k ich častiam, ktoré sú určené na odvodnenie dotknutých pozemkov, najmä starostlivosťou, a to údržbou, opravou, rekonštrukciou o odvodňovací detail, čoho predpokladom je veľakrát, aby sa najskôr vôbec zistilo, v ktorých pozemkoch je zabudovaný. Tu treba položiť otázku, o čo tu vlastne ide. O zisťovanie súčasného stavu? O to, kde, na ktorých parcelách sú momentálne vybudované odvodňovacie systémy? Alebo o to, že ak sú už vybudované, tak by sa mal o tieto stavby niekto starať? Ale kto? A prečo iba na parcelách, na ktorých je usporiadaný vlastnícky a užívací pomer iba dočasne? Veď problém je rovnaký aj na parcelách s definitívne usporiadaným vlastníctvom. Teda sú tu veľké otázniky, na ktoré po prečítaní novely zákona nedostávame odpoveď.
Podľa mňa podstatu problému netvorí neznalosť umiestnenia odvodňovacích detailov, na ktorých parcelách je vôbec vybudovaný odvodňovací systém, veď na to pri čerpaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu musela byť predložená ku každej akcii kompletná projektová a rozpočtová dokumentácia so zakreslením konkrétnej trasy odvodňovacieho detailu. Takáto dokumentácia musela byť uložená okrem iného aj na niekdajších okresných melioračných správach a na súčasných regionálnych pracoviskách Slovenského pozemkového fondu. Na týchto pracoviskách potom na základe uskutočnených projektov odvodňovania pozemkov vypracovali konkrétne mapové dokumenty o odvodňovacích detailoch podľa jednotlivých regiónov.
Koreň problému vidím v inom a, žiaľ, má to všeobecný charakter. Dosiaľ u nás nie je vyriešená otázka starostlivosti o vybudované odvodňovacie systémy. Ani predložený návrh novely zákona túto stránku veci nerieši. Predkladateľ síce v predposlednom a poslednom riadku k bodu 1 naznačil, že plán opatrení v rámci zjednodušených a zrýchlených postupov má obsahovať aj pripomienky starostlivosti o tieto stavby alebo ich časti, ale nehovorí konkrétne o tom, ako sa to má vôbec riešiť. Ak mal predkladateľ pôvodne na mysli, že takúto starostlivosť, opravu, údržbu alebo rekonštrukciu na odvodňovacom detaile má zabezpečiť vlastník, ktorý hospodári na náhradnom pozemku podľa § 15 prerokúvanej novely zákona, tak takéto riešenie je nedobré, nespravodlivé a málo funkčné. Veď vlastníkom odvodňovacích systémov je konkrétne poľnohospodárske družstvo alebo Slovenský pozemkový fond.
Na strane druhej však užívateľom odvodňovaných poľnohospodárskych pozemkov ako náhradného pozemku za svoj vlastný pozemok je konkrétna fyzická osoba, ktorá tiež využíva výhody takejto stavby. Ak má zabezpečiť starostlivosť či opravu, údržbu, rekonštrukciu týchto stavieb alebo ich častí vlastník stavieb, teda konkrétne poľnohospodárske družstvo alebo Slovenský pozemkový fond, tak to bude potrebné riešiť iným spôsobom, ale o tom predložený návrh nehovorí. Predložený návrh novely zákona naznačuje spôsob riešenia problému, aby aj pozemkový fond mohol navrhnúť takzvané zrýchlené a zjednodušené pozemkové úpravy s cieľom vyčlenenia pozemkov v správe alebo v nakladaní fondu do súvislých celkov. Ale podľa mňa tento návrh v súčasnosti je ešte ťažko akceptovateľný, veď základný problém je v tom, že Slovenský pozemkový fond k spravovaným pozemkom a k pozemkom, s ktorými nakladá, nemá ešte vysporiadané vlastnícke vzťahy. Dôvodom takéhoto stavu je asi neuspokojivý a pomalý postup vysporiadania vlastníctva k pozemkom podľa zákona číslo 180/1995 Z. z. Pokiaľ vlastníctvo nie je definitívne vysporiadané, Slovenský pozemkový fond by nemal predkladať jednotlivým okresným úradom nekompletné listiny, na základe ktorých by bol nárok na vyčlenenie pozemkov iba podľa súčasného stavu vlastníctva pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu.
Treba si uvedomiť, že hlavne pri pozemkoch s nedoloženým vlastníckym právom, ktoré v súčasnosti spravuje ešte Slovenský pozemkový fond, dochádza k častým zmenám vo vlastníckych vzťahoch jednak vydávaním pozemkov oprávneným osobám podľa zákona číslo 229/1991 Zb. alebo doložením vlastníctva zo strany fyzických osôb a v neposlednom rade, pokiaľ ide o správu týchto pozemkov, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky naznačilo iné riešenie, čo predložený návrh novely zákona neakceptuje.
Vari najvážnejším zásahom do zákona číslo 330/1991 Zb. je navrhovaný spôsob obsadenia funkcií v orgánoch Slovenského pozemkového fondu. Účelom navrhovanej zmeny je podriadiť Slovenský pozemkový fond jednoznačne záujmom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory prostredníctvom obsadenia väčšiny funkcií v orgánoch Slovenského pozemkového fondu. Podľa prerokúvaného návrhu z 11 členov správnej rady Slovenského pozemkového fondu predstavenstvo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory predkladá vláde návrh na 4 členov, z toho jedného zo samostatne hospodáriacich roľníkov, a minister pôdohospodárstva ďalších 3 členov. Teda spolu 7 z 11 členov. Navyše predsedu a podpredsedu správnej rady majú voliť členovia, a to na návrh predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Teda siedmi, ktorí sa medzi sebou dohodnú, veď ťahá ich k sebe spoločný záujem, proti štyrom ostatným členom správnej rady, ktorí sú z rôznych inštitúcií a majú na veci možno aj rôzne názory a motivuje ich iný zorný uhol pohľadu na vec.
Pri konštituovaní dozornej rady Slovenského pozemkového fondu spôsob navrhovania, ako aj pomer navrhnutých kandidátov na členstvo je veľmi podobný ako pri konštituovaní správnej rady. Rozdiel azda je iba v tom, že predsedu dozornej rady navrhuje už minister financií. Podpredsedu dozornej rady však už navrhuje minister pôdohospodárstva a, samozrejme, ďalších troch členov navrhuje predstavenstvo Poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktoré nemusí do tejto rady navrhnúť už žiadneho člena z radov súkromne hospodáriacich roľníkov, veď náhodou takýto člen z radov súkromne hospodáriacich roľníkov môže mať na vec ešte iný názor a sily sa nebodaj vyrovnajú.
O čo tu vlastne ide? Okrem iného podľa mňa ide aj o to, aby orgány Slovenského pozemkového fondu v budúcnosti hájili a zastupovali záujmy poľnohospodárskych podnikov výraznejšie a razantnejšie než dosiaľ. Ale koho sú to vôbec záujmy vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu? Sú to azda štátne záujmy? Vôbec nie. Sú to záujmy nájomcov tých poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu, záujmy tých nájomcov, ktorí, česť výnimkám, dlhujú Slovenskému pozemkovému fondu nemalé sumy buď na nájomnom za prenájom poľnohospodárskej pôdy, alebo dlhujú splátky za sprivatizované štátne majetky v poľnohospodárstve.
Prípadným prijatím takéhoto návrhu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky by prakticky mohlo dôjsť k neobvyklému, ak nie k nezákonnému stavu, lebo nie je možné vylúčiť skutočnosť, že môže dôjsť k podriadeniu záujmov prenajímateľa, teda štátu, záujmom nájomcov poľnohospodárskych podnikov. S veľkou pravdepodobnosťou dôjde k súbehu nárokov a záujmov. A pýtam sa vás, pani poslankyne a páni poslanci, koho záujmy budú potom presadzovať takí členovia správnej rady či dozornej rady Slovenského pozemkového fondu pri rozhodovaní o vážnych otázkach, ktoré sa ich dotýkajú jednak ako nájomcov pôdy vo vlastníctve štátu a na druhej strane ako zástupcov štátu v orgánoch prenajímateľa? Vlastné osobné záujmy ako nájomcu vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu? Alebo azda štátne záujmy, ktoré vo viacerých prípadoch sa priečia vlastným záujmom? Samozrejme, v tomto momente je ťažké odpovedať na takúto otázku, ale podľa mňa treba konštituovať orgány Slovenského pozemkového fondu tak, aby vôbec nemohlo dôjsť k takýmto vzťahom a prípadným protirečeniam.
Ak nám ide o zlepšenie činnosti Slovenského pozemkového fondu, tak takýmto spôsobom navrhovaní členovia správnej rady a dozornej rady nemôžu vykonávať úspešnú činnosť v záujme štátu. To, dúfam, aj pán predkladateľ trošičku uzná. Nie som vôbec proti tomu, aby členov správnej rady či dozornej rady fondu navrhovali inštitúcie, ktoré majú do činenia s pozemkovým právom, či so správou majetku vo vlastníctve štátu, kde nedôjde k prípadnému súbehu osobných a spoločenských záujmov, ale nesúhlasím s nekalým a neobvyklým spôsobom navrhovania, ako je to riešené v predloženej novele, keď môže dôjsť k tomu, že dlžník ovládne a riadi činnosť svojho veriteľa.
Ak tu skutočne ide o riešenie otázky funkčnosti orgánov Slovenského pozemkového fondu na základe návrhov členov týchto orgánov zo strany jednotlivých inštitúcií, tak nenachádzam odpoveď na otázku, prečo predkladateľ vynechal zo zoznamu inštitúcií, ktoré môžu vláde navrhnúť členov orgánov Slovenského pozemkového fondu, inštitúcie z oblasti lesného hospodárstva. Veď v predloženom návrhu v § 34a predkladateľ práve navrhol, aby aj lesné pozemky vo vlastníctve štátu znova spravoval Slovenský pozemkový fond. Teda otáznikov, na ktoré hľadáme uspokojivú odpoveď, je tu veľa.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aj z uvedených dôvodov vyplýva, že predložený návrh novely zákona nespĺňa očakávania, ktoré sme si stanovili či v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, alebo v iných dokumentoch, ktoré zabezpečujú stabilitu politického a hospodárskeho systému u nás. A nespĺňa ani z odborného hľadiska určité kritériá na urýchlenie či spresnenie usporiadania pozemkového vlastníctva. Navrhované spôsoby, formulácie sú nekompletné, málo účinné, ba v niektorých súvislostiach trošičku aj tendenčné. Preto v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu novely zákona číslo 330/1991 Zb.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)