Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší poslanci neboli ústne prihlásení do rozpravy. Končím rozpravu o tomto bode programu.
Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
ďakujem dvom rečníkom za vecný tón ich vystúpenia, ale musím konštatovať, že vo svojom vystúpení predstavovali konkrétne záujmové skupiny. Jedinou záujmovou skupinou, ktorú mienim rešpektovať týmto návrhom zákona, je štát a štátne záujmy, a nie záujmy Strany maďarskej koalície alebo niekoho iného. Preto sa domnievam, že návrh, tak ako je predložený, spĺňa všetky kritériá, ktoré má tento návrh spĺňať.
Pokiaľ ide o pána poslanca Zajaca, mal niekoľko pripomienok, najmä pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa osobitných stavieb nachádzajúcich sa na pozemkoch. Tu chcem povedať, že mnohí experti išli dokonca ešte ďalej a žiadali rozšírenie právomocí Slovenského pozemkového fondu a bolo potrebné držať niektoré názory na uzde. Rovnako chcem povedať, že v novonavrhovanom § 34, kde dávame odsek 6 a používame fakultatívne slovíčko "môže", mnohí experti boli podstatne tvrdší a žiadali použiť slovíčko "musí", teda obligatórnu povinnosť Slovenského pozemkového fondu. A mohol by som pokračovať ďalej, ďalej a ďalej. Preto prosím pánov poslancov, ak sa domnievajú, že treba niektoré veci zlepšiť, som pripravený o týchto otázkach diskutovať a formou pozmeňujúcich návrhov jednotlivé veci v druhom, resp. ak by to bolo možné, aj v treťom čítaní ešte aj opraviť.
Mám pocit, že obidvaja páni poslanci vystúpili nie preto, aby rozprávali o odvodňovacích zariadeniach alebo aby rozprávali o iných veciach. Vystúpili len preto, lebo v žiadnom prípade nesúhlasia so spôsobom nominácie správnej a dozornej rady Slovenského pozemkového fondu, ako je tento spôsob navrhovaný v predkladanom návrhu zákona. Spôsob nominácie členov správnej a dozornej rady vychádza plne z praxe. Takto sa vlastne, až pokiaľ nedošlo k politickým priekom a rôznym hádkam, nominovala správna a dozorná rada Slovenského pozemkového fondu. Keďže je tu návrh, aby sme prax zakotvili do zákona, je celkom pochopiteľné, že konkrétne záujmové skupiny nikdy nebudú s takýmto čímsi súhlasiť. Preto zotrvávam na tom, lebo tak ako vám, páni poslanci, pripravovali vaše vystúpenia odborníci, aj tento návrh zákona bol pripravovaný v širokej skupine odborníkov, ktorí vedia, o čom hovoria. Preto vás žiadam, páni poslanci, aby sme návrh zákona v tejto podobe posunuli do druhého čítania a v druhom čítaní, opakujem, som pripravený formou pozmeňujúcich návrhov hľadať určité kompromisy, doplnenia alebo zmeny, ktoré by viedli aj k uspokojeniu vašich požiadaviek. Domnievam sa, že návrhy, ktoré sú uvedené, si naozaj vyžaduje prax a bol by som preto rád, aby sme návrh zákona podporili do druhého čítania.
Pán predsedajúci, z mojej strany to je všetko.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím všetkých, ktorí nie sú v rokovacej sále, aby sa sem dostavili, budeme hlasovať postupne o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy, ako aj o odporúčaní spoločného spravodajcu gestorského výboru o pridelení tohto návrhu do výborov, ako aj o odporúčaní pokračovať v prerokúvaní tohto zákona v druhom čítaní.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal jednotlivé návrhy.
Poslanec A. Juriš:
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, pán poslanec Farkas vystúpil...
Poslanec A. Juriš:
Ja som bol prvý, a to je to isté, len v opačnom zmysle.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Tak to je podstatný rozdiel. Vy ste vystúpili s pozmeňujúcim návrhom? Vy ste nevystúpili ako spoločný spravodajca s pozmeňujúcim návrhom, teda musíme rešpektovať návrh, ktorý predniesol pán poslanec Farkas, ktorý odporúčal v zmysle § 73 ods. b) zákona o rokovacom poriadku...
Nech sa páči, prečítajte ho.
Poslanec A. Juriš:
V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona číslo 350/1996 Z. z. navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu novely zákona číslo 330/1991 Zb.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili, to znamená, Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Ďakujem pánu navrhovateľovi i pánu spoločnému spravodajcovi.
Ďalším bodom programu 14. schôdze Národnej rady je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Predmetný návrh ste dostali ako tlač číslo 201.
Prosím pána poslanca Roberta Fica, aby predmetný návrh uviedol.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán predsedajúci,
predkladám novelizáciu zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Novelizácia je svojím obsahom veľmi jednoduchá, pretože iba rozširuje okruh terajších vlastníkov bytov, ktorým sa na základe tejto novelizácie ukladá povinnosť prevádzať byty do vlastníctva terajších nájomcov. Doterajšia právna úprava ukladá takúto povinnosť len určitému okruhu vlastníkov. Sú to najmä obce, mestá, bytové družstvá, štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, prípadne byty, ktoré sú v štátnom vlastníctve. Ale táto povinnosť nie je ukladaná vlastníkom, ktorí získali byty v procese tzv. veľkej privatizácie, pri likvidácii štátnych podnikov, pri konkurze a vyrovnaní a podobne. Týmto spôsobom vzniká veľká diskriminácia tých nájomcov, ktorí bývajú najmä v takzvaných bývalých podnikových bytoch a ktorí nemajú možnosť odkúpiť si byty, rovnako ako je to v prípade bytov charakteru družstevného, obecného, prípadne štátneho.
Preto ak bude prijatý tento návrh zákona, vážené dámy a páni, iba odstráni určitú mieru diskriminácie medzi jednotlivými nájomcami, ktorí sú naozaj vo veľmi nezávideniahodnej situácii, a ešte budem mať možnosť hovoriť o rôznych podvodoch a špekuláciách, ktoré sa s takýmito bytmi robia. Preto vás prosím, aby sme vyšli v ústrety asi 300 tisíc nájomcom, ktorí bývajú v takýchto bývalých podnikových bytoch, aby si aj títo mohli podľa zákona číslo 182/1993 Z. z. kúpiť byty a aby neboli predmetom špekulácie zo strany súkromných podnikateľov, aby neboli predmetom podvodov, zavádzania a využívania právnikov na ich úkor.
Ďakujem za vašu pozornosť a dúfam, že v tomto prípade Národná rada Slovenskej republiky vyjde v ústrety veľmi širokému okruhu ľudí, ktorí sa právom cítia dotknutí v tejto oblasti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím určeného spravodajcu gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Fedoročka, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem na 5 minút rokovanie schôdze Národnej rady. Prosím, aby ste neodchádzali z rokovacej sály. Pán predseda výboru a pán spoločný spravodajca si potrebujú prediskutovať niektoré otázky súvisiace s funkciou spravodajcu gestorského výboru.
(Po prestávke.)
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy a páni, predložený návrh zákona, ktorý pán kolega poslanec Fico predložil, je veľmi vážny, pretože sa týka občanov, ktorí dnes žijú v podnikových bytoch. Ako spravodajca odporúčam, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, keďže som nedostal do rozpravy žiadne písomné prihlášky, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Slaný. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Slaný:
Ďakujem za slovo.
Prerokúvame zákon o užívaní nájomných bytov, bývalých podnikových bytov. Keďže je to veľmi dôležitá vec, v týchto bytoch býva 300 000 nájomníkov, čiže z politického hľadiska je to veľmi populárna vec, ale musíme si celú vec rozobrať zo všetkých strán a zohľadniť všetky aspekty.
Podľa toho, aké mám informácie, mnoho z týchto bytov už vlastníci, poviem príklad, podniky založili bankám, napríklad Všeobecnej úverovej banke a táto má záložné právo na tieto byty. To znamená, že nehnuteľnosti, v ktorých sa tieto byty nachádzajú, sa už stali majetkom banky. Ako vieme, Všeobecná úverová banka je banka, v ktorej má majoritu štát, a v prípade, že zmeníme to zákonné postavenie, de fakto obmedzíme vlastnícke práva v tomto prípade i banky, a preto je veľmi ťažké povedať, či to bude pre štát užitočné, alebo nie. Lebo štát bude musieť hradiť škody, ktoré vzniknú z rozdielu za nájomný byt, a vieme, aká je trhová cena tohto bytu. Takže z tohto titulu je veľmi ťažké posúdiť, čo je výhodné. Výhodné pre nájomníkov je proste dať im tie byty lacné, ale nevýhodné pre majiteľov tých bytov je to, že proste sa im ujme škoda. A kto škodu tým vlastníkom bytov nahradí? Bude to štát a znovu daňoví poplatníci, ktorí budú musieť kryť tento rozdiel prostredníctvom štátneho rozpočtu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Bajan a pán poslanec Tatár. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Chcel by som len podotknúť, že tento problém nie je problém, ktorý riešime z popularity, ale je problémom naozaj vecného riešenia. Odporúčal by som, aby sme diskutovali nie o tom, či môže byť založený nájomný byt v banke, lebo to je naozaj irelevantné pre tento návrh zákona, ale od akej účinnosti a čo to urobí s predajom týchto podnikových bytov.
Fakt je, že tento návrh zákona tento problém vôbec nemusel riešiť, keby Fond národného majetku robil to, čo mal robiť, keby v zmluvách o prevode majetku boli naozaj riešené tieto veci. A tento pokus je len nájsť pozadu nejaké riešenie. Takže z pohľadu občana je veľmi ťažké vysvetľovať mu, prečo mu obec predáva obecný byt za nejakú cenu, družstevný za podobnú cenu a majiteľ sprivatizovanej fabriky mu predáva taký istý byt možno vo vedľajšom vchode za dvoj-trojnásobnú cenu a takisto ho dostal podobne ako obec alebo družstvo takmer bezplatne. Takže takto skôr by som odporúčal diskutovať a osobne by som odporúčal, ak sú nejaké problémy ohľadom retroaktivity alebo protiústavnosti, aby sme si to vydiskutovali možno v druhom čítaní, čiže osobne by som ho odporúčal do druhého čítania.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ešte pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne.
Tiež chcem vlastne pripomenúť, že väčšina bytov už prešla odpredajom, takže riešime tento problém, ktorý si inak zaslúži pozornosť práve v takejto situácii, že pre väčšinu je to už neskoro. Tam sú potom už citované právne problémy, ktoré som chcel len pripomenúť, že to zakladá istú nerovnosť a vlastne je tam aj otázka retroaktivity a myslím si, že je potrebné, aj keď retroaktivitu opätovne spomínam, v tejto rozprave na to poukázať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sa zdržiavajú mimo rokovacej sály, aby sa sem dostavili, o chvíľočku budeme hlasovať, potom, ako pán spoločný spravodajca zaujme stanovisko k rozprave.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
prosím vás, povedzme si, v čom je problém, pretože mám taký pocit, že jedni hovoria o koze a druhí hovoria o voze. Pokiaľ ide o tento návrh zákona, hlavný problém spočíva v tom, že mnohí vlastníci, súkromné firmy získali byty v procese veľkej privatizácie z bývalých štátnych podnikov. Tieto byty získali za smiešnu cenu. Mohol by som povedať, že cena tvorila niekedy iba zlomok, povedzme, jednu stotinu alebo tisícinu skutočnej trhovej hodnoty tohto bytu. Čo sa deje dnes? V zákone, ako je platný, nie je uložená povinnosť novým vlastníkom takýchto podnikových bytov, aby byty odpredávali. A ani ich neodpredávajú, pán poslanec Tatár. Bývalé podnikové byty sa vôbec nepredávajú. To je skôr výnimka ako pravidlo, ak niektorý podnik pustil nejaký byt. Čo sme urobili pre súkromné firmy v minulom volebnom období? Predovšetkým sme povedali novým vlastníkom týchto bytov, ak budete predávať byty podľa podmienok uvedených v zákone, tak vám odpustíme daň z prevodu nehnuteľnosti. Urobili sme. Bol prijatý takýto zákon a každý, kto predáva byty podľa zákona 182/1993 Z. z., je oslobodený od dane z prevodu nehnuteľnosti.
Ďalej sa súkromné firmy sťažovali a hovorili, že ak odpredávajú byty za cenu, ktorá sa vypočíta podľa zákona, vraj idú do straty, lebo účtovná hodnota týchto bytov je väčšia, ako je cena podľa zákona. Vyriešili sme to. Ministerstvo financií akceptuje, že takáto strata ide do nákladov pri hospodárení konkrétnej súkromnej firmy. Čo ma však najviac trápi, je to, že súkromné firmy špekulujú s týmito bytmi a podvádzajú nájomníkov. Uvediem konkrétny prípad z Banskej Bystrice, nebudem hovoriť podnik. Právnici prinútili nájomcov bývalých podnikových bytov, aby podpísali vyhlásenie o vzdaní sa práva k nájmu tohto bytu, a potom ľudom predali byty za 700 - 800 000 Sk, hoci tieto byty mali predať za 20 000 alebo 30 000 Sk.
Je tu obrovská nespravodlivosť, je tu obrovská diskriminácia a v žiadnom prípade nemám pocit, že tento zákon je retroaktívny, pretože ukladá povinnosť dopredu a neukladá povinnosť dozadu. Takže hovorme o špekuláciách, hovorme o podvodoch, hovorme o okrádaní ľudí a nehovorme o nejakých teoretických úvahách a o Všeobecnej úverovej banke. Mňa Všeobecná úverová banka vôbec nezaujíma, pretože to nemá nič spoločné s problémom, ktorý som v tomto zákone naznačoval. Záložné právo je jedna vec a odpredaj podnikových bytov je druhá vec.
Pravidelne dostávame my, ktorí sa zaoberáme tematikou odpredaja bytov do osobného vlastníctva, desiatky, stovky listov. Bolo urobených mnoho televíznych relácií o tom, aké podvody sa robia v oblasti podnikových bytov, najmä bývalých podnikových bytov. Vedel by som uviesť naozaj desiatky takýchto sťažností a prípadov. Preto vás prosím, vážené dámy a páni, aby sme v tomto prípade nehľadeli na tento zákon zase len cez politickú prizmu. Je to zákon, ktorý pomáha konkrétnym ľuďom. A prosím vás, aby sme ho podporili, aby sme vyšli v ústrety nájomcom bývalých podnikových bytov, ktorí sú dnes v nezávideniahodnej situácii, pretože k bytom sa nemôžu dostať. Veľakrát bývajú v činžiaku, ktorý má tri vchody, dva vchody sú obecné byty a jeden vchod dnes patrí nejakému súkromnému vlastníkovi. A také isté obecné byty ľudia kupujú po 15, 20, možno 30 000 Sk, ale súkromný vlastník už nechce predať takéto byty, ale špekuluje, aby ich predal za 700 - 800 000 alebo ešte za vyššiu trhovú cenu. Preto je to zákon, ktorý je absolútne v prospech ľudí.
Preto vás ešte raz opätovne prosím, podporme ho do druhého čítania. Ak máme nejaké problémy s niektorými ustanoveniami, máme možnosť o tom diskutovať vo výboroch, máme možnosť nájsť niektoré kompromisné riešenia.
Ďakujem pekne. Bol by som rád, keby sme pochopili takto predložený návrh zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Nie.
Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch gestorského výboru. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby postupne uviedol v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku návrh na prijatie uznesenia.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
Keďže v diskusii neboli žiadne pozmeňujúce návrhy, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na hlasovanie. Odporúčam v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku prerokovať návrh zákona (tlač 201) v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Poslanec D. Fedoročko:
Po druhé, odporúčam prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica (tlač 201) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a určiť k uvedenému poslaneckému návrhu zákona ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, lehotu na prerokovanie poslaneckého návrhu zákona vo výboroch do 22. júna 1999 a v gestorskom výbore najneskôr do 24. júna 1999.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu gestorského výboru na pridelenie výborom a určenie lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto návrhu zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 204. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte ako tlač v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 205.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Ivan Šimko.
Prosím pána poslanca Šimka, aby predmetný návrh zákona uviedol.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon o rokovacom poriadku je základnou procesnou normou rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Je to zákon, ktorý by mal predovšetkým zabezpečovať, aby Národná rada plnila svoje ústavné funkcie. Zákon, ktorý sme v roku 1996 schválili, je podľa môjho názoru dobrým zákonom a rokovanie Národnej rady umožňuje dostatočným spôsobom, napriek tomu však nikto nemá licenciu na dokonalosť a aj tento zákon má svoje nedostatky, na ktoré sme narážali pri rokovaní za posledné roky a za posledné mesiace a je potrebné, aby sme sa týmto nedostatkom venovali a aby sme ich postupne odstraňovali.
Návrh, ktorý predkladáme, obsahuje tri základné okruhy ustanovení, ktoré navrhujeme v rokovacom poriadku zmeniť.
Prvým okruhom je zosúladenie zákona o rokovacom poriadku s ústavným stavom. Nie preto, že by bol samotný zákon v rozpore s ústavou, tak ako bol prijatý, ale zmenil sa nám ústavný stav predovšetkým prijatím ústavného zákona číslo 9/1999, ktorým sa zaviedla priama voľba prezidenta a upravili sa niektoré vzťahy medzi prezidentom a Národnou radou Slovenskej republiky. Toto je, samozrejme, najzávažnejšia časť navrhovanej zmeny v rokovacom poriadku, pretože ak by sme ponechali ustanovenia o voľbe prezidenta v Národnej rade, tak by sa teoreticky dalo celkom absurdne podľa platných a účinných ustanovení zvoliť prezidenta aj v parlamente, ale nemal by žiadne ústavné oprávnenia a druhý prezident, ktorý by ich mal, by bol zvolený občanmi. Je potrebné, aby sme tieto veci dali do súladu s ústavou.
Druhá časť alebo druhý okruh ustanovení, ktoré navrhujeme zmeniť, sa týkajú režimu práce Národnej rady, o tomto sa, samozrejme, najviac diskutovalo. Ide v podstate o upresnenie niektorých formulácií, ktoré sme už zaviedli pre prácu Národnej rady. Išlo o interpretáciu niektorých ustanovení a okrem toho stanovenie niektorých pevných pravidiel rokovania Národnej rady. Treba si uvedomiť, že základnou funkciou Národnej rady, ktorá vyplýva z ústavy, je prijímať ústavné zákony a zákony, pretože Národná rada je jediným zákonodarným zborom Slovenskej republiky a, samozrejme, je typickým znakom demokratického parlamentarizmu, že poslanci musia mať možnosť k návrhom sa vyjadrovať, musia mať možnosť podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tieto všetky funkcie musí zákon o rokovacom poriadku umožniť.
Tieto všetky funkcie, samozrejme, ostávajú zachované, ostávajú zachované aj všetky inštitúty, ktoré sa celkom prirodzene v našej parlamentnej tradícii vyvinuli, to znamená, že sme nepristúpili k žiadnym reštriktívnym opatreniam, ktoré v niektorých parlamentoch, aj v demokratických parlamentoch, sú a ktoré dávajú pevné pravidlá pre rozpravu. Tu sme ponechali vlastne súčasný stav, to znamená, že každý poslanec má možnosť sa prihlásiť písomne do rozpravy, má možnosť vystúpiť, má možnosť sa prihlásiť aj elektronicky. Zachovávame aj inštitút faktických poznámok, tak ako tradične u nás vznikli, aj keď existujú parlamenty, kde faktické poznámky vôbec nejestvujú. Ale práve pokiaľ ide o faktické poznámky, sme sa dostali do situácie, že sa tento inštitút začal výrazným spôsobom zneužívať. Slúžil predovšektým na rozbíjanie rozpravy a na vzájomné osočovanie sa poslancov, čo podľa názoru navrhovateľov nie je základnou funkciou parlamentarizmu. A tu umožňujeme parlamentu rozhodnúť o opatrení, ktoré stanoví isté ohraničenie na využívanie tohto inštitútu. To znamená, že na návrh poslanca Národná rada môže rozhodnúť o stanovení celkovej dĺžky na uplatňovanie faktických poznámok k jednému rečníkovi. Toto ohraničenie, pokiaľ o ňom Národná rada rozhodne, sa vzťahuje len na bod programu, ktorý sa práve prerokúva, a nemôže byť kratší ako desať minút.
Oproti súčasnému stavu zavádzame alebo navrhujeme zaviesť ešte možnosť, ktorá je v mnohých demokratických parlamentoch a podľa nášho názoru je veľmi spravodlivá, aby rečník z rozpravy, na ktorého vo faktických poznámkach poslanci reagujú, po odznení faktických poznámok mal možnosť sa vyjadriť tiež jednou faktickou poznámkou k faktickým poznámkam, ktoré na jeho adresu odzneli.
Okrem toho v rámci pravidiel, ktoré navrhujeme pre režim práce Národnej rady, navrhujeme tiež, aby sa pevnejšie stanovil režim rokovania, to znamená, navrhujeme zaviesť aj do zákona termín parlamentných prázdnin, ktoré navrhujeme, aby boli zákonom stanovené, a mimo parlamentných prázdnin navrhujeme, aby rokovacími dňami boli utorok, streda, štvrtok a aby sa rokovanie viedlo tak, že v priebehu rokovacích dní sa bude viesť rozprava o návrhoch, ktoré sú schválené do programu a hlasovanie o týchto návrhoch, aj o pozmeňujúcich návrhoch, by sa uskutočňovalo vždy poslednú hodinu rokovacieho dňa, ktorý navrhujeme predĺžiť až do 20.00 hodiny. Upozorňujem, že napríklad v Českej republike majú rokovací deň až do 21.00 hodiny.
To, že navrhujeme, samozrejme, v druhom čítaní môžeme ešte o tom diskutovať, môžeme to zmeniť, ale navrhujeme len utorok, stredu a štvrtok ako rokovací deň, vychádza z toho, že treba, aby sme venovali naozaj podstatne viac času príprave na rokovanie a práci s občanmi, teda s voličmi, a tomu by mali byť venované zostávajúce dni v týždni. To je podstatou toho druhého okruhu.
Myslím si, že ak sa vyskytli niektoré kritické argumenty a názory na to, že vlastne týmito opatreniami chceme, takpovediac, umlčať parlamentnú opozíciu, myslím si, že tieto názory sú nekvalifikované, nezodpovedajú pravde, pretože každý, kto chce vystúpiť v rozprave, tak môže vystúpiť. Ani nerušíme možnosť faktických poznámok, dávame len isté pravidlá, aby jednoducho parlament mohol plniť svoje ústavné funkcie, a ako iste aj poznáte zo stretávania sa s voličmi, ktorí majú možnosť - samozrejme, s výnimkou keď sa teraz dostávame do času, že bude moratórium pred voľbou prezidenta -, ale inak majú možnosť sledovať naše rozpravy v televízii, aj keď zo záznamu, ale sledujú ich a prakticky všade po celom Slovensku sa stretávame s tým, že ľudia nie sú spokojní so spôsobom, ako rokuje parlament, s tým, ako sa vzájomne poslanci napádajú a práve inštitút faktických poznámok, ak sa tomu nedajú žiadne pravidlá, ktoré by istým spôsobom zneužívanie tohto inštitútu dostalo do patričných medzí, tak práve tento inštitút k tomu priveľmi zvádza.
Tretím okruhom je vlastne jedno ustanovenie, ale chcem ho zdôrazniť, pretože ho považujem za dôležité. Je to ustanovenie o účasti verejnosti na rokovaniach Národnej rady. Väčšina bodov programu rokovania Národnej rady je verejná. To, aby sa rokovanie o nejakom bode stalo neverejným, musí Národná rada rozhodnúť trojpätinovou väčšinou, to znamená, že naozaj je záujem, ktorý vychádza zo zákona, ktorý vychádza z ústavy, aby naozaj bola verejnosť schôdzí, a pritom ale účasť občanov na schôdzi na miestach, ktoré sú vyhradené pre návštevníkov, je vlastne veľmi limitovaná a v podstate nám pretrváva režim, ktorý bol ešte v minulosti, v komunistickom období. Je to vlastne režim, ktorý umožňuje zúčastniť sa na schôdzi parlamentu len tým občanom, ktorí poznajú niektorého z poslancov alebo niektorého z pracovníkov kancelárie. Vo väčšine demokratických parlamentov sa vytvára možnosť, aby žiaden takýto výber nemohol byť, ale jednoducho sa vytvára možnosť, aby sa občania mohli zúčastniť na rokovaní parlamentu. Obdobne navrhujeme, ako je to v mnohých iných krajinách, aby sa vydávali vstupné karty každý deň pred začiatkom rokovania, až kým sa nevyčerpá kapacita zariadení alebo priestorov, ktoré sú určené pre verejnosť.
Okrem týchto troch základných okruhov návrh ešte obsahuje dve ustanovenia, ktoré sa zaradili do návrhu v diskusiách pred predložením na základe návrhov niektorých našich priateľov. Sú to dva návrhy, ktoré považujeme za veľmi praktické, a vychádzajú jednoducho zo skúseností s obmedzeniami, ktoré sme pôvodne dali do zákona o rokovacom poriadku. Jedno sa týka skráteného legislatívneho konania, kde navrhujeme, aby sa zaradil aj ďalší taký všeobecný dôvod, ktorý by umožnil vláde dať návrh Národnej rade, aby rozhodla o skrátenom legislatívnom konaní v prípade, že ide o vážny dôvod vo verejnom záujme.
Musím povedať celkom poctivo, že Národná rada ako v predchádzajúcom volebnom období, tak aj v tomto volebnom období viackrát veľmi starostlivo a veľmi komplikovane hľadala naplnenie tých zákonných dôvodov, ktoré sú dnes vymedzené, a pritom často išlo aj o zákony, kde naozaj bol vážny dôvod týkajúci sa verejného záujmu, ako napríklad zvyšovanie dôchodkov. Isteže, asi to nie je celkom presne žiaden z dôvodov, ktoré sú dnes uvedené v zákone, ale pritom je to dôvod vo verejnom záujme.
Druhým ustanovením, ktoré sa ukazuje a prax nám ukazuje, že by asi malo zmysel, aby sme pri tejto novelizácii zákona o rokovacom poriadku o jeho zmene uvažovali, je ustanovenie týkajúce sa noviel zákonov v zákonodarnom procese a ide vlastne o § 94 ods. 2, o ktorom sme dnes diskutovali pri prvom bode nášho programu v súvislosti s návrhom pani poslankyne Tóthovej. Dnes máme režim, že ak je predložená novela do zákonodarného procesu, tak v priebehu druhého čítania už nie je možné podávať pozmeňujúce návrhy k ustanoveniam zákona, ktorých sa novela nedotkla. Podľa navrhovateľov a podľa našich skúseností Národná rada niekedy len veľmi ťažko plní tieto ohraničenia. Asi dvakrát alebo trikrát sa už stalo, že Národná rada schválila aj návrhy, ktoré išli nad rámec pôvodne navrhovanej novely, a zdá sa nám v podstate, keďže Národná rada má generálnu zákonodarnú právomoc, prečo by to nakoniec nemohla urobiť, ak na to naozaj existuje aj vážny dôvod a existuje vôľa väčšiny Národnej rady. Takže navrhujeme, aby sa vypustilo aj toto a aby sme sa vrátili k režimu, ktorý existoval ešte pred prijatím ostatného zákona o rokovacom poriadku.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, táto norma, samozrejme, je tak trochu našou internou normou, ale má vplyv aj na život nášho štátu, na život našich občanov, lebo ak budeme mať dobré a efektívne procesné normy, tak Národná rada bude rokovať operatívne, bude rozhodovať o zákonoch, ktoré občania potrebujú. Preto prosím o podporu tohto návrhu pre druhé čítanie. Samozrejme, môžeme ďalej diskutovať o návrhoch, ktoré sú v druhom čítaní, môžeme ešte prijať nejaké zmeny.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu navrhovateľovi poslancovi Šimkovi.
Teraz prosím spravodajcu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Orosza, aby informoval Národnú radu o odporúčaní ústavnoprávneho výboru, ako ďalej naložiť s týmto návrhom zákona.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo 77/1998 Z. z. Ide o tlač číslo 204.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska tento návrh rieši v podstate dva okruhy problémov, tak ako uviedol pán poslanec Šimko.
Po prvé reaguje na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky vykonanú ústavným zákonom číslo 9/1999 Z. z. a zosúlaďuje text rokovacieho poriadku s platným textom Ústavy Slovenskej republiky. Vo vzťahu k tejto časti návrhu nie je možné zrejme mať nejaké závažnejšie výhrady.
V druhom rade tento návrh reaguje na niektoré problémy, ktoré sa v poslednom čase v rokovaní Národnej rady vyskytli. Riešenia, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu, nie sú jedine možné. Obávam sa, že všetky možné alternatívy neboli dostatočne posúdené. Osobne zastávam názor, že návrh bol šitý horúcou ihlou. Skupina poslancov Národnej rady predložila návrh skôr, ako sa zišla komisia Národnej rady Slovenskej republiky zriadená rozhodnutím predsedu Národnej rady, vedená podpredsedom Národnej rady pánom Hrušovským, ktorej úlohou je vlastne pripraviť komplexnú novelizáciu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Napriek tomu s ohľadom na možnosti, ktoré črtá druhé čítanie o tomto návrhu zákona a s ohľadom na parlamentnú zvyklosť odporúčam v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle ustanovenia § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Zároveň vás chcem upozorniť na to, že v prípade, že tento návrh neprejde, rokovanie o tomto návrhu zákona sa zastaví, teda Národná rada nebude pokračovať v rokovaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 205 zo dňa 27. apríla 1999 prideliť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa rokovací poriadok, v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu, osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a činnosti Slovenskej informačnej služby.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady určiť ústavnoprávny výbor, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. júna 1999 a gestorský, teda ústavnoprávny výbor v lehote do 24. júna 1999.
Zároveň žiadam, aby sa o mojich návrhoch hlasovalo po rozprave ako o prvých.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci,
ctené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvedený návrh zásadným spôsobom obmedzuje možnosti opozície podieľať sa na činnosti slovenského parlamentu. Keďže na predchádzajúcej schôdzi bolo dohodnuté, že sa vytvorí komisia, ktorá sa bude zaoberať jednotlivými podnetmi poslancov na novelizáciu zákona o rokovacom poriadku, očakávali sme, že táto komisia sa skutočne stretne a koaličné aj opozičné strany spolu predložia návrh na novelizáciu zákona o rokovacom poriadku. Pretože sa tak nestalo a vlastne sme postavení pred hotovú vec, sme toho názoru, že došlo k porušeniu dohôd medzi politickými stranami, a preto navrhujeme, aby bol predložený návrh novelizácie zákona stiahnutý, resp. aby sa nepokračovalo v jeho prerokúvaní, a očakávame, že zásadná novelizácia zákona o rokovacom poriadku prejde po dohode politických strán, tak ako to bolo dohodnuté, a návrh na zmenu rokovacieho poriadku predloží komisia, ktorá bola vymenovaná pánom predsedom Národnej rady.
Ďakujem vám za pozornosť a očakávam, že sa bude hlasovať o mojom návrhu, ktorý žiada, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovalo a aby bol stiahnutý.
Ďakujem.