Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Fedoročko, nuž predviedli ste tu ďalší argumentačný klenot liberálnej platformy SDK, ale môžem vám povedať, že nejdem na tú istú formu odpovede. Poviem vám iba jedno na tú vetu, ktorú ste vyslovili, že HZDS o to viac kričí, o čo hlbšie sa Slovensko prepadlo. Tak odporúčal by som, aby sa takým istým spôsobom prepadalo Slovensko aj počas Dzurindovej vlády. Každý rok, štyri roky vyše 6-percentný rast hrubého domáceho produktu a udržanie hladiny inflácie pod 6 %. Priatelia, prajem vám len, aby ste toto isté urobili aj vy. Preto vás ubezpečujem, že my sme záležitosť vyslovenia nedôvery pánu ministrovi neurobili ako odvetu za pána Ivana Lexu, to vôbec nie je pravda. Skôr sa dá povedať, že tu sa predviedol parný valec nie Veľkej Idky, ale veľkej koalície, ktorá chcela dokázať, že jednoducho aj bez právnej argumentácie dokáže dostať Lexu za mreže.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel som reagovať na pána Fedoročka len veľmi krátko.
Ako sa mi tak zdá, svojím vystúpením vôbec nepomohol pánu ministrovi Kukanovi. Jediný efekt, ktoré toto vystúpenie malo, bol ten, že vyvolalo 22 minút reakcií. A keďže pán Bajan verejne vyzýva, aby sme sa odhlásili, aby sme to nenaťahovali, poslúchnem a vôbec to nebudem radšej ďalej komentovať. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi ma mrzí, že pán kolega nám tu vykričal takým dosť drsným spôsobom, že sa chceme vyrečniť ako pomstu za niečo. A pritom nepovedal, čo chcel namiesto toho robiť, možno sedieť doma a mať nohu preloženú cez nohu, ale myslím si, pán kolega, že preto ste nedostali dôveru svojich voličov. Dôveru svojich voličov ste dostali preto, aby ste sa tu domáhali od svojich ministrov, aby vám podali také informácie, aké ako poslanec máte mať. Viete, pri zahraničnej politike je veľmi dôležité, aby zahraničná politika bola skĺbená s vnútornou - domácou politikou. Tak nám to hovoril jeden z vašich bývalých kolegov pán poslanec Figeľ a neustále upozorňoval na to, že nemá význam zahraničná politika bez kvalitnej domácej politiky. A preto si dovolím vám prečítať, že 53 % občanov neverí, že sa vám podarí zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva, len 37 % verí. Keď chcete vedieť ohľadom udržania kurzu slovenskej koruny, 29 % verí, že sa to podarí, ale 46 % neverí. V tom, že sa podarí znížiť nezamestnanosť vám verí len 27 %, ale 62 % neverí, že sa to podarí znížiť. A ak sa chceme dostať aj k tomu zahraničiu, tak vám poviem, že pri integrácii do Európskej únie len 25 % verí, že Slovensko dobehne Českú republiku, ale 51 % obyvateľov Slovenskej republiky vám neverí. Dokonca, a čo je najsmutnejšie, 70 % neverí, že sa vám podarí obmedziť korupciu a podplácanie štátnych...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, že predrečník chcel jednoznačne rozlíšiť rozdiel úrovne v rezorte, v obsadení tohto kľúčového rezortu v predchádzajúcom období a v súčasnom.
(Hlasy z pléna.)
Áno, mali sme peknú ministerku, pán kolega, ale ona sa odmietla vrátiť na Slovensko, odmietla lojalitu Slovenskej republike, keď bola pozvaná. Mali sme ministra, ktorý odmietol požiadať o vrátenie občana, ktorý bol zavlečený a ktorého nám ponúkali, aby sme si ho zobrali naspäť. Mali sme ministrov, ktorí vysvetľovali demarše ako priateľské pohladkanie, ako pozdravy zo zahraničia, hoci všetko bolo naopak. Teraz máme ministra, ktorý je pán minister, a preto si myslím, že nám spôsobí radosť vysloviť mu dôveru v tejto poslaneckej snemovni.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák je posledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
už sme, keby sa dodržala dohoda, mohli byť mimo tejto budovy, ale vidím, že sme absolvovali duševnú rozcvičku a môžeme ísť do rána ďalej. Pokúsim sa byť stručný. Som jeden z poslancov, ktorí podpisom iniciovali zvolanie tejto schôdze s cieľom prerokovať návrh na odvolanie ministra zahraničných vecí pána Kukana. Dovoľte mi, aby som to veľmi stručne vysvetlil, ale predtým musím urobiť dve poznámky. Pani doktorka, pani poslankyňa Záborská, chápem vás, že chcete, aby vaša rodina bola znova v diplomatických službách, ale to sa dá urobiť aj inak. Toto tu trošku zaváňalo. Ale držíte sa svojho trička, keď máte slovo, nadávate na nás. Znovu ste vyvolali zbytočnú polemiku. A pánu kolegovi Fedoročkovi chcem verejne vyhlásiť, že som rád, že nie je poslancom za HZDS a vyjadrujem presvedčenie, že napriek podozrivému menu nie je východniar ako ja. Mrzelo by ma to.
Prečo dnes rokujeme, vážené poslankyne, vážení poslanci, o odvolaní pána ministra Kukana? Poviem vám pravdu. Po prvé, je to zásadná nespokojnosť poslancov HZDS s postupom vlády a vedením Národnej rady v súvislosti so začatím vojny proti Srbsku. Pán minister v tejto snemovni a z tohto miesta kričal, že to nie je vojna a neodvolal to, aj keď už dnes amerického prezidenta upozornili, že len 60 dní môže viesť vojnu. Upozornil ho na to kongres. Tak je to vojna, alebo nie? Je to pripravený minister, alebo nie? Vie posúdiť, čo je vojna, alebo nie? (Hlasy v sále.) Ďakujem. Sami ste to povedali, takže nie je až taký dobrý minister, aj keď má veľkú diplomatickú skúsenosť a na slovenské pomery podivne aj dokonalé diplomatické vzdelanie.
Druhý dôvod, prečo som podpísal návrh na odvolanie pána ministra, je nespokojnosť poslancov HZDS s činnosťou a stanoviskami a návrhmi ministra Kukana v súvislosti s vojnou, s osobnými stanoviskami. Dobre vedel, a tu to už odznelo, že vy a vaši kolegovia predchodcovia ste hlasovali, že keď idú vojaci ako pozorovatelia von za hranice, musí to schváliť Národná rada. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Srbsko nás hodnotí, že sme štát, ktorý je s ním vo vojne. Ono totiž rozhoduje o tom, či nás považuje za štát, ktorý s ním vedie vojnu. A my ju vedieme. My sme ponúkli ako účasť na vojne svoj vzdušný priestor a ľudí, ktorí zabezpečujú prelety týchto lietadiel. Neklamme sa, že nie sme takým štátom, že naši občania nepracujú a nepodieľajú sa na tejto vojne. Podieľajú sa.
No a tretí dôvod je arogancia, s akou pán minister Kukan pri vystúpení po začatí vojny v Národnej rade vystupoval. Myslím si, že takto nemôže vystupovať žiadny minister, aj keď ďalšie vystúpenie bolo veľmi diplomatické, korektné a dokonca sme ho aj ocenili.
Veľa preskočím, bol som pripravený na dlhú debatu, ale dovoľte mi, aby som povedal ešte jednu poznámku, dokonca príhodu. Dnes o 14.45 hodine, možno päť minút skôr alebo neskôr, stáli dve dievčatá novinárky pred vchodom do budovy. Pýtali sa niektorých našich kolegov, koaličných poslancov na názor na pána poslanca Fica, robili anketu. Dvaja, ktorí prechádzali, sa vyjadrili veľmi promptne a veľmi tvrdo. Ten tretí, možno si robil srandu, sa ich spýtal, akú má dať odpoveď. Dostal odporučenie - negatívnu. Tak ho pekne zotrel. Rád si to vypočujem v rádiu alebo v televízii, len neviem, kde to bude, možno iba v novinách. To je jedna vec.
Druhá vec. Pri tomto vchode bola nemecká televízia RTL, kameraman, personál aj na osvetlenie, a keď bol krok od rohu pán poslanec Milan Rehák, zapli svetlá, natočili ho, a keď prešiel znova za roh vo vnútri, tak to vypli a odišli. Čo pripravujete, vážení kolegovia, vážené kolegyne? Rehák je tretí v poradí? RTL ho už natočila. Alebo vám to Nemci zajtra povedia? Tak som vám to prezradil o deň skôr.
A posledné, čo by som chcel povedať, je to, že si myslím, že pre budúcnosť by sme si mohli nechať podobné vzrušené debaty. Postupne sa začalo rokovanie, aj keď bolo iste pre pána ministra Kukana nepríjemné upokojovať, a boli vecné argumenty. Môžem vám, páni poslanci z koalície, vyčítať iba to, čo už tu odznelo. Nesnažili ste sa nám vyvrátiť argument, keď sme kritizovali ministra. Namiesto toho ste len nadávali na niečo iné. To nie je dobrá metóda, tak ho neobhájite. Vy ste nás nepresvedčili, že máme chybný názor, keď ho chceme odvolať. Vy ste nás v tom názore upevnili.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Andrejčák bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia postupne poslanci Mikloško, Podhradská, Tóthová.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, po tom, čo som vypočul pána poslanca Andrejčáka, ale aj predchádzajúce vystúpenia opozície, navrhujem túto zmenu v uznesení. V predkladanom uznesení navrhujem slová "Eduardovi Kukanovi" nahradiť slovami "Ľudovítovi Černákovi".
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ak mi dovolíte, k vystúpeniu pána poslanca by som si dovolila povedať len jednu poznámku. Vtedy, keď hovoril o tom, že Srbsko nás vníma ako agresora, pán minister Kukan veľmi vehementne krútil hlavou na znak nesúhlasu. Ak mi dovolíte, my sme rokovali s predstaviteľmi juhoslovanského parlamentu, hovorili sme s predsedom branno-bezpečnostného výboru a súčasne podpredsedom juhoslovanského parlamentu. Naozaj sme počas našej návštevy nehovorili o tom, ako sa zachovala naša vláda, bolo nám to naozaj vrcholne nepríjemné. Ale spomenula to, samozrejme, juhoslovanská strana, usilovali sa to naozaj spomenúť v istej rovine, lebo jednoducho vedeli, že poslanci Hnutia za demokratické Slovensko s postupom vlády nesúhlasili. Ale nezabudli nám súčasne pripomenúť, že Juhoslávia bola na rozdiel od nás v roku 1948 z krajín socialistického bloku jediná, ktorá sa dokázala postaviť proti Stalinovi, nezabudli nám pripomenúť, že v roku 1968, keď bolo Česko-Slovensko okupované Sovietskou armádou a ďalšími vojskami Varšavskej zmluvy, tak to bola práve Juhoslávia, ktorá sa postavila na našu obranu a vyjadrili veľké rozhorčenie nad tým, že slovenská vláda sa zachovala tak, ako sa zachovala. A zároveň musím povedať, že nás prosili, aby sme sa poďakovali slovenskej verejnosti, ktorá sa jednoznačne postavila proti tomu a vyjadrila svoj nesúhlas s postupom vlády Slovenskej republiky. Taká je pravda, pán Kukan.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Andrejčák uviedol, že toto plénum sa nesnažilo vyvrátiť argumenty, ktoré sme uviedli v návrhu. Na tie, čo uvádzal pán poslanec Orosz, som odpovedala, ale ďalšiu odpoveď som nedostala. Z uvedeného je zrejmé, že toto plénum, hlavne koaliční poslanci nepotrebujú argumenty, nepotrebujú komunikovať, tak ako aj pri včerajších argumentoch o protiprávnosti spoliehajú sa na svoju deväťdesiattrojku, že majú 93 hlasov. Opätovne mi prichodí položiť si otázku. Je prínosné pre demokraciu mať v parlamente ústavnú väčšinu? Jednoznačne dochádzam k záveru, že je to nešťastie pre demokraciu, pretože tu vládne taká absolútna, ale absolútna suverénnosť, že netreba argumentovať, netreba sa snažiť o to, aby sme postupovali podľa platných právnych predpisov. Teraz chápem, prečo škandinávske štáty vždy chcú mať menšinovú vládu, vládu, ktorá musí komunikovať s opozíciou a musí obhajovať svoju pravdu, svoje stanoviská, svoje zákonné kroky. O to sa vy nesnažíte. Viem, že tlačidlá budú v počte, ktorý neodvolá ministra, ale je to žiaľ, že máme takého ministra.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, mám procedurálny návrh pre pána predsedu mandátového a imunitného výboru, aby predvolal do tohto výboru pána poslanca Mikloška, že počúva za dverami klubu poslancov HZDS, keď hovoril o pánu Černákovi.
(Potlesk a smiech v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Pán predsedajúci, v mene poslaneckého klubu HZDS chcem vysloviť verejné poďakovanie pánu poslancovi Mikloškovi a chcem povedať, že mu pripravujeme zoznam ďalších členov vlády v darčekovom balení. Chcel by som vysloviť presvedčenie, že za toto poďakovanie nebudem mať vo svojom klube nepríjemnosti.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Andrejčák bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. (Hlasy z pléna.) Pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážení páni ministri,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
keďže už jeden z rečníkov si dovolil dostať sa k roku 1989, dovoľte aj mne. V roku 1989, keď došlo k výmene komunistov humanistami, veľmi sa mi zapáčila mierová politika, ktorú začali robiť. A ako lekárka som zástankyňou toho, aby sa zbrane nevyrábali, aj keď to znamenalo pre Slovensko 250 000 nezamestnaných. A nutne som si kládla otázku, ako sa s tým slovenská ekonomika vyrovná. Vyrovnala sa na rozdiel od Českej republiky dvoj- až trojnásobnou nezamestnanosťou. Samozrejme, že tiež som sa po roku 1993 hlásila k myšlienkam začlenenia Slovenska do Európskej únie a NATO. Ale NATO sme brali ako obranný pakt. Včera, predvčerom a aj pred týždňom, keď sme sa chceli vrátiť k otázke a chceli sme a domáhali sme sa informácií o tom, čo sa deje v Juhoslávii, ste nám vyčítali, že si chceme prihrievať politickú polievočku. Ale povedzte mi, kto si ju chcel prihriať, ak sa snažil otvoriť naše územie a súhlasiť s tým, že NATO nie je obranným paktom, ale bude útočným paktom. Kto si chcel prihriať svoju politickú polievočku? Kto ma chce presvedčiť, že zbúrané mosty, zbúrané školy a chrámy z 12. a 14. storočia sú obranným cieľom? Teraz sa skúste opýtať ľudí, či súhlasia s naším vstupom do NATO, pretože ťažko asi presvedčíme mladých chlapov, ktorým teraz predostrel pán minister Kanis lákavé skrátenie základnej vojenskej služby, že možno raz nebudú prípadne v inom konflikte, ak budeme členmi NATO, aj oni účastní na takomto nešťastnom účinkovaní.
Pani kolegyni, ktorá obhajovala pána ministra tým, že išlo o prísľub v hypotetickom čase, chcem povedať, že možno tieto veci trochu nesledovala. V tom období totiž vrcholil jeden z procesov, civilný proces, a odohrával sa na pôde kongresu, ale neušlo mi jedno vyhlásenie. Pán prezident Clinton prisľúbil dať do rozpočtu armády, lebo ho už začali pripravovať, 6,5 mld. dolárov navyše. Kládla som si otázku, v akej súvislosti a prečo. Ak sledujete zahraničné časopisy, tak krátko na to - mohlo to byť asi vo februári - časopis Times uverejnil nový systém obrany Spojených štátov amerických, ktorý chcú robiť, a to zachytávacími satelitmi. Má to byť nový druh a nový spôsob obrany proti raketám. Ale možno to súviselo s niečím iným a práve s tým, o čom sme hovorili v súvislosti s agentúrou Reuters. Tak mi dovoľte odtiaľ odcitovať dve myšlienky.
Pán minister Kukan povedal, že Slovensko chce pomôcť aliancii NATO, keď sa rozhodne pre operácie v Kosove, teda nie pre vyjednávanie. Tu sa priamo hovorí o operáciách. A v ďalšej časti - samozrejme obídem tie časti politické, ktoré na tejto tlačovej konferencii asi odzneli -, kde sa hovorí o nacionalistovi, bývalom premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a podobne. Veľmi dobre viete, že politici z nášho Hnutia za demokratické Slovensko si v zahraničí nevybavovali svoju opozičnú kritiku. A ďalej sa spomína, pán minister povedal, že Slovensko je pripravené otvoriť svoje územie, ak to bude potrebné, ak to bude potrebovať NATO na logistiku alebo na prelietavacie práva v operáciách v Kosove pri akejkoľvek vojenskej akcii. Takže o tom sa tu hovorilo a neustále hovorí.
Už som povedala vo svojom minulom vystúpení, že nespochybňujem právo predrokovať rôzne veci, aj veci takéhoto charakteru ministrovi vlády. Nám prekáža to, že sme o tomto nemali žiadnu informáciu. Keď pán minister informoval zahraničný výbor - 24. 3. sa skutočne zúčastnil na rokovaní nášho výboru - a keď informoval, tak nehovoril nič o tom, že tu budú aj bojové lietadlá, hovoril len o tankovacích lietadlách alebo tak nejako ich nazval, čím vyjadroval, že vlastne on nie je v tomto smere až tak informovaný. A súčasne chcem povedať inú vec. Veľmi si cením klub poslancov SDĽ, že nezaujal k dnešnej diskusii stanovisko, čítam stanovisko predsedu zahraničného výboru pána Weissa, ktorý povedal: "Chcem zdôrazniť, že nešikovnosť vlády pri medializácii rozhodnutia o poskytnutí vzdušného priestoru lietadlám NATO vyvolala v našom klube veľké podráždenie." A to je práve to, o čom sme hovorili my. Nič viac, nič menej, aby sme boli informovaní, aby sme nedostávali informácie postupne, tak ako nám to bolo aj dnes v zahraničnom výbore povedané, že obyvateľstvo by asi neznieslo naraz celú informáciu.
Vážení páni kolegovia, ak sa hovorilo o tom, za akú cenu máme ísť do NATO a vyjadrovali sme naše ekonomické parametre, ktoré pravdepodobne budeme musieť splniť, chcem sa vás teraz opýtať, za akú cenu tam chcete ísť. V čom budeme mať namočené paprče, v akej krvi? Nezabudnite, tam bude krv aj Juhoslovanov a aj kosovských Albáncov. A odporúčam vám, pozrite si Herald Tribun z 13. apríla. Na prednej strane máte fotografiu, kde v severnom Albánsku sa pripravujú, teraz neviem, či americkí Albánci, alebo albánski Američania, na pozemnú vojnu alebo na útok na oblasť Juhoslávie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný je pán poslanec Krajči.
Nech sa páči, pán poslanec Ošváth ako prvý.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi pozorne som si vypočul rečnícke vystúpenie pani poslankyne Belohorskej a chcel by som k tomu povedať asi toľko. Ak pani poslankyňa Belohorská zmenila svoj názor o opodstatnenosti ambícií Slovenskej republiky na vstup do Severoatlantického zhromaždenia, je logickým vyústením tohto jej vyznania, aby sa po tomto vzdala svojho členstva v zastúpení parlamentu v Severoatlantickom zhromaždení NATO.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tuchyňa.
Poslanec J. Tuchyňa:
Reagujem na vystúpenie pani poslankyne Belohorskej tým, že asi prehliadla, že som vystúpil ako prvý za poslanecké kluby, teda za klub poslancov SDĽ.
Rád by som len zopakoval, vo svojom vystúpení som povedal, že poslanecký klub konštatuje, že vláda Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí dodržiava svoje programové vyhlásenie v predmetnej prerokúvanej oblasti a vláda neprekročila svoje kompetencie. Nie je žiadnym tajomstvom, že sme mali výhrady k forme, spôsobom i času informácií Národnej rady, ale i občanov vládou Slovenskej republiky. Konštatujeme, že predseda vlády, minister zahraničných vecí priznali svoje nedostatky, čo sa v minulosti vždy nestávalo. Klub poslancov SDĽ nevidí dôvody na odvolanie ministra Kukana, a preto návrh nepodporí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pozorne som sledoval vystúpenie pani poslankyne Belohorskej a napriek odzneným názorom musím tlmočiť postoj a stanovisko klubu poslancov Strany maďarskej koalície. Sme presvedčení, že postoj vlády a ministerstva zahraničných vecí v otázke riešenia krízovej situácie v Kosove a k akcii členských krajín NATO bol a je premyslený a správny. Tento jednoznačný a jasný postoj kladne pomáha zahraničnopolitickému postaveniu Slovenskej republiky a jej integračným snahám do euroatlantických štruktúr.
Mám ešte k predloženému návrhu jednu poznámku. Náš názor je taký, že uvedené argumenty, ktorými sa odôvodňuje návrh na vyslovenie nedôvery, sú nejasné a násilné hľadanie opory v určitých ustanoveniach Ústavy Slovenskej republiky je hmlisté a nie je dostatočne opodstatnené. Preto v mene klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMK vyslovujem plnú podporu ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi. Minister Eduard Kukan robí dobrú zahraničnú politiku v prospech Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajci.
Kolegyne, kolegovia,
keď ste pozorne sledovali vystúpenie pani poslankyne Belohorskej, tak ste mohli zistiť, že sa zaoberala širokými, globálnymi pohľadmi na vývoj v európskom teritóriu, a to by nám nemalo byť ľahostajné, pretože Európa sa vyvíja k dvom ideálom - k slobode a k rozumu. V Európe prebehlo niekoľko systémov totality - kolonializmus, komunizmus a fašizmus. Dnes sa v Európe začína nový syndróm, ktorý je prejavom vôle silnejších, vôle tých, ktorí prišli do Európy zavádzať nový -izmus a práve tí, ktorých podporujete, sú jeho nositeľmi. Uvedomme si, že Európa si už dosť vytrpela. Prečo sa tieto konflikty neodohrávajú v Amerike? Všimnite si, prečo je Amerika vždy uchránená od vojenských konfliktov. A prečo sa to prenáša do Európy? Mali by ste sa nad tým zamyslieť, lebo o chvíľku to postihne nás všetkých.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme všetkých ústne prihlásených do rozpravy.
Pýtam sa, či na záver sa chce vyjadriť pán minister Kukan.
Áno, pán minister Kukan sa chce vyjadriť.
(Hlasy z pléna.)
Pán minister Kukan, nech sa páči, máte slovo.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
nebudem reagovať na mnohé čiastkové poznámky, ktoré tu odzneli, aj keď ma trochu svrbí jazyk, pretože mnohé z nich boli výsledkom toho, že ste nepočúvali to, čo som hovoril.
Predstupujem pred vás dnes v takej pre mňa netradičnej situácii. Stal som sa druhým ministrom vlády premiéra Dzurindu, voči ktorému bol iniciovaný návrh na vyslovenie nedôvery. Je to pre mňa situácia nová, zvláštna, nepríjemná. V každom prípade je to dôvod na zamyslenie sa, ako na túto situáciu reagovať. Staré pravidlo hovorí, ak ťa tvoji protivníci chvália, maj sa na pozore. Znamená to, že čosi robíš zle. Prirodzene, toto pravidlo platí aj naopak.
Skupina poslancov Hnutia za demokratické Slovensko si dnes zobrala na mušku ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. Znamená to vari, že toto ministerstvo je najslabším článkom vlády? Že nepracuje dostatočne kvalitne? Že neplní programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky? Znamená to, že na čele rezortu stojí nedostatočne kompetentný reprezentant? Alebo to znamená čosi iné? Odpoveď na túto otázku nám ponúkajú tri body zdôvodnenia návrhu skupiny poslancov HZDS, podľa môjho presvedčenia je však o čosi širšia. Poriadok káže, aby som na začiatok venoval niekoľko slov konkrétnym obvineniam, tak ako boli sformulované v návrhu na vyslovenie nedôvery.
Pani poslankyne a poslanci za HZDS, k bodu 1. Štyri roky ste sa nás i seba usilovali presvedčiť, že existuje sprisahanie proti Slovensku. V skutočnosti mnohí z vás tým maskovali svoje zlyhanie v oblasti zahraničnej politiky. Zdá sa, že stihomam vás neprešiel ani v opozícii. Jednoznačne chcem vyhlásiť, že ani počas tohtoročnej januárovej návštevy Veľkej Británie, ani pri žiadnej inej príležitosti som nedával vyhlásenia o poskytnutí vzdušného priestoru Slovenskej republiky, ani som na túto tému neviedol nijaké rokovania. V interview pre agentúru Reuters, ktorým argumentujete, zaznela hypotetická otázka, ako by Slovensko mohlo prispieť k prípadnej akcii spojencov, a v odpovedi bola spomenutá aj možnosť poskytnutia vzdušného priestoru. Mnohí ste tým veľmi argumentovali. Čítala to aj pani Belohorská. Prečítal by som vám to, pretože všetci ste vynechávali také jedno slovíčko, ktoré má v tejto súvislosti dosť dôležitý význam. V prvom prípade: "Zároveň uviedol", teda minister Kukan, "že Slovensko je ochotné zvážiť poskytnutie pomoci NATO, ak to bude potrebné pri operácii v Kosove." To nebolo vyhlásenie, to nebolo rozhodnutie, to nebol záväzok. To bolo vyjadrenie o tom, že Slovensko je ochotné zvážiť pomoc NATO a podobne.
Druhé odvolanie sa: "Slovensko by bolo v prípade potreby pripravené alebo ochotné zvážiť", alebo ak chcete, "posúdiť (to consider) poskytnutie územia pre logistickú podporu NATO alebo súhlas na prelety pre operácie v Kosove, ak bude akcia vojensky spätá s plánmi na politické riešenie krízy." Takže nie poskytne alebo bude poskytovať, ale zváži možnosť poskytnutia, a to je dosť zásadný rozdiel oproti tomu, o čom ste hovorili vy. Moje slová potvrdzuje oficiálna správa o výsledkoch mojej oficiálnej návštevy vo Veľkej Británii a ktokoľvek z vás si ich môže overiť aj na našom veľvyslanectve v Londýne.
Bod 2 musím taktiež odmietnuť v plnom rozsahu. O svojich aktivitách vo všeobecnosti a osobitne o krokoch mnou riadeného rezortu v otázke Kosova som pravidelne informoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj verejnosť. Dovoľte mi pripomenúť, že Národnú radu som informoval prvýkrát 24. marca. Ešte deň predtým, teda 23. 3., som na zasadnutí zahraničného výboru informoval o nóte Spojených štátov amerických. Dňa 25. marca som informoval zahraničný výbor a následne plénum, rovnako tak 31. marca. Na plenárnom zasadnutí som potom vystupoval ešte 9. a 13. apríla. Prišiel som vždy, keď o to Národná rada prejavila záujem, s jedinou výnimkou, keď som vykonával oficiálnu návštevu v Belgickom kráľovstve. Včera, keď ste hlasovali o vyhlásení, som sa zúčastnil na zasadnutí vlády.
Pokiaľ ide o informovanie verejnosti, ministerstvo zahraničných vecí informovalo o aktivitách na mojej úrovni a na úrovni štátnych tajomníkov a takýmto spôsobom boli prezentované naše stanoviská 24., 25., 26., 27., 9., 30., 31. 3., 1. 4., 6. 4., 7. 4., 8. 4., 9. 4., 11. 4., 12. 4. a 13. 4. Mám k dispozícii podrobný prehľad. Súčasťou mojich prezentácií na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj v médiách bolo objasňovanie a informovanie o rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, tak ako k nemu skutočne došlo.
Pokiaľ ide o bod 3, je rovnako nepravdivý ako predchádzajúce dva. Nie je pravda, že vláda prekročila svoje právomoci. Vláda konala v zmysle svojich kompetencií, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, prísne v súlade so svojím programovým vyhlásením a so svojimi spojeneckými záväzkami. Naša politika je zreteľná, transparentná, čitateľná. Nič neskrývame, pretože nemáme dôvod čokoľvek skrývať. Tak je to vo všetkých otázkach a výnimkou nie je ani otázka Kosova. Preto nie je pravda, že som uviedol členov vlády do omylu. Nie je pravda, že rozhodnutie vlády nevyjadrovalo objektívne skutočnosti o situácii v Kosove. A už vôbec nie je pravda, že toto rozhodnutie malo negatívny vplyv na zahraničnopolitické postavenie Slovenska. Naopak, pravdou je, že postoj vlády v otázke Kosova zvýšil našu prestíž v očiach našich rozhodujúcich spojencov. Hovorca NATO, minister obrany Veľkej Británie a množstvo ďalších významných predstaviteľov medzinárodného spoločenstva ocenilo naše kroky. Máme potvrdené, že uplynulé týždne znamenali prínos z hľadiska približovania sa Slovenska k NATO. Ono totiž ani nie je možné, aby krajine poškodilo, keď sa správa v súlade so svojím programom, keď sa správa ako spoľahlivý, zodpovedný a čitateľný partner i spojenec.
Postoj vlády v otázke Kosova zodpovedá záujmom Slovenska a jeho občanov, čo mimochodom včera potvrdila svojím vyhlásením aj Národná rada Slovenskej republiky, kde v časti C konštatuje, citujem: "Rozhodnutia, ktoré v súvislosti s bezpríkladnou krízou v Kosove urobila vláda Slovenskej republiky, sú v súlade s dlhodobými štátnopolitickými záujmami Slovenska." Chcel by som na tomto mieste vyhlásiť, že rešpektujem upozornenie, ktoré bod C vyhlásenia tiež obsahuje, a to, že "vláda mala v danej veci komplexnejšie a pohotovojšie informovať o svojich krokoch poslancov i občanov Slovenskej republiky".
Pani poslankyne a páni poslanci, buďme k sebe úprimní. Tu nejde o Kosovo, ide o čosi viac. Čo prekáža Hnutiu za demokratické Slovensko na zahraničnej politike vlády premiéra Dzurindu? Nie je to náhodou to, že po štyroch rokoch sa deklarácie prestali rozchádzať s reálnou politikou? Nie je to náhodou to, že Slovensko sa opäť stalo dôveryhodným partnerom, ktorý je medzinárodne uznávaný a rešpektovaný? Nie je to náhodou to, že predstavitelia tejto vlády sú vítanými partnermi a že frekvencia vysokých návštev na Slovensku za tejto vlády je neporovnateľne vyššia než za vlády HZDS a jej súpútnikov? Nie je to náhodou to, že toľkokrát proklamované zlepšenie obrazu Slovenska v zahraničí, ktoré bolo za vlády HZDS hlavným, no nikdy nesplneným cieľom, sa za menej než pol roka vlády Mikuláša Dzurindu stalo realitou? Nie je to teda obyčajná závisť a žiarlivosť?
(Hlasy z pléna.)
Na záver niekoľko slov na adresu poslancov za HZDS. Panie a páni, stáli ste na čele tejto krajiny štyri roky. Výsledkom bolo, že ste ju priviedli na hranu medzinárodnej izolácie, a to ste sa snažili vydávať za národnú hrdosť a obhajobu národných záujmov. Dnes, keď sme Slovensko opätovne zaradili do hlavného integračného prúdu, hovoríte čosi o kolenačkovej politike. Som presvedčený, že budúci vývoj Slovenska a jeho postavenia vo svete dokáže, kto to myslí s našou vlasťou úprimne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, celkom na záver chcem ešte raz zopakovať, že vláda v otázkach poskytnutia vzdušného priestoru Slovenskej republiky na prelety lietadiel NATO v súvislosti s operáciami v Kosove rozhodla plne v súlade so svojimi kompetenciami a so zahraničnopolitickými záujmami našej vlasti. Ja som bol súčasťou tohto rozhodovacieho procesu v rozsahu zodpovedajúcom funkcii ministra zahraničných vecí a hlásim sa k tomu v plnej miere a s plnou zodpovednosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu o tomto bode programu.
Pýta si záverečné slovo pán poslanec Húska ako navrhovateľ?
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
je nám jasné, aké sú počtové alebo veľkostné pomery v parlamente. A vieme aj to, aká je pravdepodobne výslednica hlasovania. Ale napriek tomu chcem povedať, že argumenty, ktoré sme uviedli, ktoré sa pokúšal najmä pán poslanec Orosz spochybniť ako právne diskvalifikované, ukázali, že sú oveľa kvalifikovanejšie ako riedke právne argumenty, ktoré boli používané včera. Môžem vás ubezpečiť, že je to radový rozdiel. Naozaj diskusia, ktorá, samozrejme, vyjadruje stav názorov, nás nepresvedčila a ukazuje, že máme naďalej stanovisko, ktoré sme vyjadrili v návrhu na vyslovenie nedôvery.
Nepôjdem do detailov v tejto oblasti, ale chcem pánu ministrovi predovšetkým povedať a sprostredkovať, v čom je vlastne jadro hlbokej námietky proti tejto politike. Nie je to preto, že sa hľadá riešenie nejakého aranžmá s NATO, s Európskou úniou. My si jednoducho takisto uvedomujeme skutočné geopolitické pomery, našu situáciu v strede Európy, hoci pána poslanca Šebeja to trocha úsmevne naladilo, keď hovoril o Krahuliach ako o strede Európy, my si presne uvedomujeme, že tak ako sme v strede Európy, sme, samozrejme, aj na perifériách veľmocenských blokov a tak ďalej. A niekedy to považujem za výhodu. Ale chcem povedať, že pre nás je to najdôležitejšie z tých dôvodov, že cez Rambouillet presadzuje NATO v podstate kontraband záväznej územnej separácie, dovolenie separovať územia od suverénnych štátov štáty a dovolenie ohrozovať integritu území. Priatelia, ak si toto neuvedomujete, tak potom nevieme, o čom hovoríme. Je to naozaj veľmi vážne.
A, pán minister, ak mi dovolíte, poviem určité komentovanie správy, ktorú vydalo Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických v Belehrade vo svojom informačnom bulletine z 2. 3. 1999, článok nazvaný Podstata dohody z Rambouillet. Skladá sa z troch častí. Prvá časť je úvodná, ktorá charakterizuje takzvané prechodné obdobie, teda platnosť vnútených stavov na tri roky. Druhá časť hovorí o takzvanej demokratickej samospráve, ktorá vlastne konštituuje podmienky postupného vytvárania orgánov nielen samosprávnych, ale štátnych orgánov na tom území. A tretia časť hovorí o mieri a bezpečnosti. A môžem vám povedať, že keď si prečítate túto stať, tak je to vlastne naozaj kapitulačná listina. Je to tvrdá kapitulačná listina, ktorá dokonca už vôbec nehovorí o zaistení toho, čo hovoril pán Clinton pri oslovovaní srbského obyvateľstva, že majú záujem na integrite Juhoslávie, Srbska, na zachovaní Kosova vo vnútri tohto štátneho útvaru. Toto všetko je už z toho preč a dokonca sú tam také formulácie, ktoré znejú veľmi trpko pre nás, ktorí máme svoje skúsenosti z roku 1968. V tretej časti sa doslova hovorí: "Strany pozývajú NATO, aby poslalo vojenské sily, ktoré budú mať právomoc prísť v potrebnej sile, aby zabezpečili dodržanie dohôd ochrany medzinárodných agentúr zúčastňujúcich sa na realizácii a ktoré vytvoria bezpečné prostredie pre každého v Kosove."
Ale, priatelia, veď to vyzerá ako na pozývací list, ktorý si teraz už v inovovanej podobe formuluje jedna strana konfliktu ako celkom samozrejmú záležitosť. Môžem vám povedať, že ohrozenie separáciou je naozaj veľmi vážne, preto sme mali námietky, a preto sme namietali, nie preto, aby sme sa tu chlapili a stavali proti mocným tohto sveta. To je predsa nezmysel. Naša úloha je obhajovať štátne záujmy a trvať na tom, aby sme sa nezúčastnili na takomto precedense zbavovania integrity Juhoslávie. To je veľmi vážne a treba si to uvedomiť.
Dúfam, že budete minimálne popri slepom hlasovaní, ktoré už je nejako automatizované, rozmýšľať nad slovami, čo som povedal.
Ďakujem. (Potlesk.)