Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Budeme hlasovať po faktickej poznámke pána poslanca Kalmana.

Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem.

Sústavne sme osočovaní skutočnosťou, že sme nemali úprimné snahy vstúpiť do Európskej únie a do NATO a sústavne sa nám vytýkalo, že sme sa orientovali a spolupracovali s Ruskou federáciou. Pýtam sa, či spolupráca s Ruskou federáciou je zlá. Kladiem si otázku, ako je možné, že aj priemerný občan alebo drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky s podpriemerným inteligenčným stupňom pochopí a chápe, že spolupracovať s Ruskom musíme, že v Európe sa ekonomická a hospodárska politika nedá realizovať bez Ruskej federácie. Naše vzťahy boli s Ruskou federáciou skutočne kooperačné. Vzťahy k Európskej únii a NATO sú integračné. Kroky, ktoré sme urobili vo vzťahu k Európskej únii, boli jasne dokazované v stanovisku Európskej únie s jedinou výnimkou, a to politickými kritériami. Vykonal sa obrovský kus práce. To, že nebola politická stabilita, čo sa nám vytýkalo, žiaľ, prejavuje sa aj teraz vašou zásluhou.

Vážení, ak si neuvedomíme, že sme po roku 1989 takou primitívnou politikou, keď sme všetko búrali vo vzťahu k Ruskej federácii, že sme prišli o trhy, ktoré si s radosťou zobrali všetky západné krajiny a ktoré tam dodnes veľmi rady chodia, a keď si neuvedomíme, že na základe tejto skutočnosti mnohé fabriky dodnes nemajú čo robiť, na základe toho je vysoká nezamestnanosť a sociálna situácia taká, aká je, tak tu v parlamente niektorí ľudia nemajú čo robiť. Vážení, treba si to skutočne jednoznačne povedať a jednoznačne si uvedomiť, že sociálna, ekonomická situácia, ktorá tu je, je aj zásluhou toho, že sme celkom zbytočne stratili mnohé trhy len preto, lebo sa chcel za každú cenu niekto prezentovať tak, ako sa teraz prezentoval pán poslanec Budaj.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pane poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o troch procedurálnych návrhoch, ktoré podal pán poslanec Roman Kováč, individuálne o každom zvlášť.

Prvý procedurálny návrh znie, aby sme dnes pokračovali v rokovaní aj po 19.00 hodine.

Prezentujme sa a hlasujme o prvom procedurálnom návrhu.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 85 poslancov.

Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

Nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Druhý procedurálny návrh bol, aby sme obmedzili vystúpenia poslancov, ktorí budú v rozprave uvádzať svoje návrhy, na 10 minút.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení rozpravy na 10 minút.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 81 poslancov.

Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Aj tento návrh sme schválili.

V poradí tretí procedurálny návrh pána poslanca Kováča bol návrh na ukončenie rozpravy.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 75 poslancov. Konštatujem, že snemovňa nie je v tejto chvíli uznášaniaschopná.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zopakujeme ešte raz hlasovanie o tomto procedurálnom návrhu. Niektorí páni poslanci, ktorí sú mimo rokovacej sály, sú na večeri.

Prezentovalo sa 73 poslancov.

Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem polhodinovú prestávku na večeru. Po polhodine budeme pokračovať ďalej v rokovaní hlasovaním o procedurálnom návrhu.

(Po prestávke.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 13. schôdze Národnej rady.

Do rozpravy je ďalej prihlásená pani poslankyňa Záborská. Pani poslankyňa nie je prítomná, stráca poradie.

Pán poslanec Krajči, nie je prítomný. Pán poslanec Fedoročko, nie je prítomný. Pán poslanec Húska, je prítomný.

Pán poslanec, nech sa páči, ste ďalší prihlásený do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec. Už aj tak je prekročený limit oproti pôvodnému, dokedy mala byť schôdza prerušená.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec A. M. Húska:

Isteže, ale predsa len chvíľu by bolo treba počkať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

V poriadku, počkáme ešte dve minúty. Zvolávam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby prišli. Budeme pokračovať v rokovaní rozpravou o návrhu na odvolanie ministra zahraničných vecí pána Kukana.

V rozprave vystúpi pán poslanec Húska.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci,

vážená neprítomná vláda,

neprítomný pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

v návrhu, ktorý predložila skupina poslancov na vyslovenie nedôvery pánu ministrovi Kukanovi, samozrejme, možno hľadať všetky možné druhy dôvodov alebo účelov. Samozrejme, že v politike ide aj o účelné veci, ale predovšetkým nám ide o to, aby sme vo vzájomnom dialógu, ktorý často nevyzerá celkom na dialóg, hovorili svoje argumenty a aby sme oslovovali aj občanov, pre ktorých chceme urobiť zreteľnými naše politické postoje.

Predovšetkým, pán minister Kukan, osobne za seba môžem povedať toľko, že som mal pôvodne dojem, že skutočne chcete, ako ste hovorili, dopracovať sa k akémusi vyváženému postoju, ako ste to sám charakterizovali, a naozaj som takýmto spôsobom túto skutočnosť aj chápal. Ale keď sa mi dostala do rúk správa z Reuters, v ktorej uvádzate, že vláda Slovenskej republiky poskytne vzdušný priestor na preteky bojových lietadiel aliancie NATO, tak som si uvedomil, že vlastne predsa konáte príliš ústretovo vo chvíli, keď ešte vôbec nebol stav bezprostredného reálneho konfliktu, to znamená 27. januára 1999. A tento fakt jednoducho nemôže byť ospravedlnený. Môžem vám povedať, že viem, že treba vysielať aj signály voči našim partnerom, keď sa usilujeme o nejaké politické ciele. Ale tie signály musia byť jednoducho v takej rovine, aby mali všeobecnejšiu platnosť a predovšetkým aby sa nedostávali tam, kde sa bohvieako nikto nechce dostať, do vojnového konfliktu, nech ho akokoľvek vznešene zabalíme do dôvodov ochrany pred genocídou a pred všetkým tým, čo vlastne všeobecne nastáva vo svete.

Takže z tohto dôvodu som stratil vieru v to, že sa skutočne budete usilovať o vyvážený postoj Slovenskej republiky a slovenskej zahraničnej politiky. A vlastne ste išli oveľa viac dopredu aj oproti tomu, čo ste sa nám tu snažili nahovoriť pri prvom vašom expozé, keď ste zdôrazňovali, že povolenie, ktoré slovenská vláda vydáva, je len na systémové lietadlá, na zásobovacie lietadlá, jedným slovom nie na lietadlá používané v bezprostrednom boji. V tomto zmysle slova je nesporné, že ste urobili ďalšiu chybu. Totiž nezazlievam vám osobne samotnú skutočnosť, že sa niečo v politických prípravách zamlčí, lebo uznávam, že v politike je naozaj často potrebná diskrétna práca a je nesporné, že treba niekedy nie všetko hneď povedať. Ale na druhej strane to nesmú byť informácie, ktoré, naopak, nielenže neinformujú, ale dezinformujú. Z týchto druhých dôvodov si tiež myslím, že sa stala chyba a za túto chybu v podstate má človek politicky pykať.

Tretí prípad je predovšetkým v tom, že akýmsi čudným vysvetľovaním nastala metamorfóza vládneho rozhodnutia, resp. dvoch vládnych rozhodnutí a nakoniec posledné rozhodnutie predbehlo všetky rozhodnutia a stanovilo, že vláda povolila vlastne prelet všetkým druhom lietadiel vrátane bojových. To znamená, že v tomto ste znova, vážený pán minister, ako rezortný minister pre otázky zahraničia zohrávali vážnu úlohu, a podľa nášho názoru nie šťastnú úlohu.

Pán minister, viete, čo povedal pán Clinton, keď oslovil Srbsko? Zacitujem vám túto informáciu, lebo si myslím, že je dôležité, aby sme ju vedeli. Doslova povedal: "Členské štáty NATO podporujú snahu Srbska udržať Kosovo ako súčasť svojho štátu." Ďalej dodal, že dohoda by garantovala práva všetkých národov, ktoré obývajú Kosovo - etnických Srbov aj Albáncov v rámci Srbska.

Vážení priatelia, ale dohoda z Rambouillet je čosi celkom iné. Je v podstate len tichým medzikrokom medzitým, aby nastalo odovzdanie krajiny albánskej etnicite. To je postup, ktorý bolo potrebné vedieť, v ktorom nemôžeme schváliť tento postoj. A znova opakujem, z dôvodov našich slovenských štátnych záujmov sa takýto postoj nesmie prijať.

A po druhé, pán minister Kukan, viete, čo odpovedal pán Doile? Povedal, že je to tragický omyl, že došlo k povelu robiť vojnové útoky na Juhosláviu. A takým istým spôsobom, chcem povedať, že môžem citovať aj ďalšieho veľmi významného odborníka na svetovú politiku pána Kissingera, ktorý doslova povedal: "Neexistuje reálny dôvod uvažovať tak, že sa týmto vojenským zásahom zmierni etnické napätie v Kosove, pretože ani v Bosne nebolo zmiernené. Ide o oveľa starší a dlhší konflikt." Takisto hovorí, že ani Miloševič, ani žiaden iný balkánsky vodca nie je schopný ohroziť svetovú rovnováhu, ako sa o tom snaží presviedčať americkú verejnosť prezident Clinton. Ďalej pán Kissinger hovorí, že jednota NATO je ohrozená hlavne preto, že sa vychádza z nerealistickej dohody v Rambouillet. To znamená, že všetky tieto skutočnosti naznačujú, že došlo k nesprávnemu postupu.

A nakoniec by som chcel povedať, vážení priatelia, že práve preto si treba urobiť kontrast. Mečiarova vláda v rokoch 1990 - 1991, ktorú jeden pán poslanec dobre že nie za to vykarhal, sa naozaj pokúsila o mierovú misiu dobrej vôle pri dohodnutí zrušenia alebo zastavenia konfliktu v Juhoslávii, hlavne medzi Srbskom a Chorvátskom. To je mierotvorná politika, to je správny postup, a nie tento druhý postup, ktorým sme vlastne sami vbehli do konfliktu. Tento postup nepovažujem za správny, a preto, vážený pán minister, sme sa odhodlali naozaj žiadať, aby vám parlament vyslovil nedôveru.

Ďakujem.

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán poslanec Huska, váš čas uplynul.

Na vystúpenie pána poslanca Húsku sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Ošváth.

Nech sa páči, pán poslanec Ošváth.

Poslanec P. Ošváth:

S prekvapením som sa dozvedel z vystúpenia pána poslanca Húsku, že agentúra Reuters priniesla informáciu o tom, že pán minister Kukan už vopred prisľúbil povolenie pretekov lietadiel nad naším územím. Som naozaj prekvapený, lebo zatiaľ som nepočul o žiadnych pretekoch vojenských lietadiel a keby sa to potvrdilo, tak by som sa pridal k návrhu na odvolanie pána ministra, ale žiadne preteky sa tu konať nebudú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Cuper. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská.

(Hlasy v sále.)

Pán poslanec Cuper, nech sa páči. Poslanci si žiadajú, aby ste hovorili krátko a múdro. Ja nekomentujem.

Poslanec J. Cuper:

Pán Zajac, vy ako šéf - ideológ strany, ktorá si kladie za cieľ doviesť Slovensko do civilizovanej Európy, musíte nám ísť najprv príkladom, ale zatiaľ som ten príklad od vás nevidel.

Vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

slovenská zahraničná politika je vo vážnom a pre túto spoločnosť a národ v neprijateľnom stave. O jej realizáciu sa pokúša jeden minister, jeden štátny tajomník a jeden podpredseda vlády. Je nekoncepčná bez akýchkoľvek principiálnych zásad. Mohli by sme to ospravedlniť predovšetkým tým, že Slovensko je mladá krajina, že Slovensko nikdy nemalo nijaké nároky ani požiadavky na svojich susedov, práve naopak, s pokorou všetky nároky a pripomienky svojich susedov prijímalo. V tomto pokračuje alebo v tejto politike, ktorá sa tu pestovala v období prvej republiky, pestovala sa aj počas komunizmu, pokračuje aj terajší minister zahraničných vecí pán Eduard Kukan. Preto a právom opozícia požaduje, aby sa rokovalo o jeho nedôvere. Jeho aktivity, ktoré smerovali ku kosovskej kríze, ktorými obchádzal parlament, verejnú mienku i občanov tohto štátu, vyvrcholili tým, že sme požiadali alebo dali návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi.

Naše odôvodnenie bolo kritizované právnym expertom, budúcim docentom a hlavným Trimajovým žiakom pánom Oroszom ako rozporuplné. Chcem vysvetliť niektoré nedorozumenia, ktoré sa zrejme u Trimaja, alebo pochopenie, z ktorého vyplýva, že ho o tom zrejme pán Trimaj so svojimi obmedzenými možnosťami nestihol vyškoliť. Pán Orosz si musí v každom prípade uvedomiť, že tak ako požadujeme v prvom bode, že Ústava Slovenskej republiky v článku 119 hovorí o tom, že vláda má právo rozhodovať o zahraničnej a vnútornej politike, jej neumožňuje obchádzať v tejto oblasti to, čo napádame v bode 3, to znamená parlament Slovenskej republiky. V každom demokratickom štáte - a ja som si zobral to expertné vystúpenie, ktoré pripravila pre Národnú radu Slovenskej republiky firma Gomez Acebo et Bombo 12. júna 1997 pre ústavnoprávny výbor, kde je urobená analýza ústavnoprávnych systémov niektorých vyspelých štátov únie, Európskej únie a NATO a, samozrejme, sú tu aj požiadavky na ústavný systém z tohto pohľadu Slovenskej republiky.

Len pre zaujímavosť pánu Oroszovi odcitujem, že španielska ústava jednoznačne vylučuje vládne dohody v oblasti politických zmlúv alebo zmlúv vojenskej povahy. Obdobne to robí francúzska ústava. Článok 37 v luxemburskej ústave ide ešte ďalej a hovorí, že zakazuje ustanovenia o automatickom zrušení tajných dohôd, požaduje, že určitá skupina zmlúv, kam musíme zaradiť zmluvy, ktoré vedú k začleneniu štátu do vojenských skupín, musí byť schválená zákonom a dokonca odsúhlasená dvojtretinovou väčšinou, teda kvalifikovanou väčšinou parlamentu. Obdobne grécka ústava jednoznačne požaduje, aby o zmluvách alebo dohodách rozhodoval buď predbežne, alebo následne parlament.

A teraz ako vnímajú zahraniční odborníci Národnú radu, teda Ústavu Slovenskej republiky z tohto pohľadu. Na strane 23 sa píše: "Národná rada má výlučné právomoci dať svoj súhlas na uzavretie zmlúv s inými štátmi, zmlúv, ktoré sa budú nazývať nepodmienečné zmluvy" - a takou zmluvou je aj dohoda, ktorú uzavrela vláda Slovenskej republiky s alianciou NATO - "a na ich uskutočnenie je potrebné prijať nejaké opatrenia alebo právne normy. Okrem toho musí vydať predchádzajúce schválenie na ratifikáciu politických zmlúv, zmlúv so všeobecným ekonomickým obsahom a všetkých tých zmlúv, ktoré vyžadujú rozpracovanie, novelizáciu alebo legislatívne zrušenie." Tento bod budeme podrobnejšie analyzovať aj ďalej.

Takže áno, vláda mala a mohla rokovať aj o týchto dohodách s alianciou NATO o prelete lietadiel aliancie či už tých, ktoré sa nazývajú tankovacie, alebo bojových. Ale nič nebránilo vláde, aby v tomto smere iniciovala zasadanie parlamentu, aby si vyžiadala potrebný súhlas od parlamentu alebo aspoň následne predložila túto dohodu do parlamentu, aby sa k nej parlament vyjadril. Stalo sa tak a rozprava sa začala až na nátlak verejnej mienky a opozície. Teda vláda konala tak, ako je to kritizované vo všetkých demokratických štátoch únie, kde sa tajná diplomacia v oblasti politických a vojenských zmlúv už dávnejšie zrušila. Preto aj bolo iniciované konanie. Je to, vážení páni poslanci vládnej koalície, aj vo vašom záujme, aby vás vláda nezaťahovala do nejakých vojenských situácií alebo iných politickej povahy, ktoré by neskôr boli pre tento národ i pre Národnú radu nie celkom prijateľné.

Čo sa týka samotného článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, vláda má povinnosť z ústavy aj zo zákona pravdivo informovať občanov tohto štátu. Vláda tak neurobila, ba dokonca je veľmi smutné, ak zastupujúci prezident a predseda parlamentu tohto štátu a ešte niekoľkých ďalších funkcií dotýkajúcich sa alebo spojených s ozbrojenými silami ako veliteľ ozbrojených síl a ďalších zastupujúcich prezidentských funkcií povie, že nevedel alebo nebol informovaný o týchto dohodách vlády. Obdobne je veľmi ťažké vnímať - a pochybujem, že civilizovaný svet to vnímal inak ako občania tohto štátu - vyhlásenia alebo rozporuplné vyhlásenia pána ministra pre integráciu do Európskej únie pána ministra Kukana, ale aj ďalšieho silového ministra, ktorým je minister Kanis. Na čo bola tá ekvilibristika? Pýtam sa predsedajúceho, ale aj pána Kukana, prečo v súlade s návrhom vláda nepredložila na stôl poslancom sporné uznesenia, ktoré sme požadovali, z 26. 3. a z 24. 3. a 6. 4., ktoré by jednoznačne usvedčili pána ministra zahraničných vecí z klamstiev. To, že pán minister nepriamo prisľúbil za vládu, ktorá musí o tomto probléme rokovať v zbore, je usvedčujúci materiál, ktorý má pani poslankyňa Belohorská. Ostatné by sme sa mohli dozvedieť zo sporných uznesení.

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Podhradská. Ešte predtým s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Cupera traja páni poslanci v poradí Bárdos, Rusnák, Švec.

Pán poslanec Bárdos.

Poslanec Gy. Bárdos:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Pán poslanec Cuper, musí v tom byť nejaký problém, lebo vy ste podpísali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze ako tretí - Ján Cuper - a dôvod je zahraničnopolitická orientácia. A čo sa týka hlasovania vo vláde, čo sa týka Kosova a Juhoslovanskej zväzovej republiky, pán poslanec, vy ako jediný opozičný poslanec ste podporili návrh uznesenia. Takže sa vás pýtam: Kedy sa rozhodnete?

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Rusnák.

Poslanec Š. Rusnák:

Presne tú istú otázku som mal na pána poslanca Cupera. Podpísal sa, hlasoval, neviem, čo tým chcel povedať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Švec.

Poslanec J. Švec:

Ďakujem, pán predseda.

Dnes nad ránom som si vypočul správy CNN a dozvedel som sa, že Tony Blair oznámil, že je ochotný poskytnúť ďalších 30 lietadiel do flotily NATO rozmiestnených v jadranskom regióne, ak to bude potrebné. Myslí si pán Cuper, že Dolná snemovňa dá návrh na jeho odvolanie, keďže tak urobil spontánne bez akéhokoľvek súhlasu snemovne alebo parlamentu?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Orosz.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Cuper opäť pri svojom vystúpení potvrdil, že nevie ľudsky a čestne priznať chyby. Chyby, ktorých sa dopustil pri koncipovaní návrhu, ktorý bol predložený na rokovanie Národnej rady. Vo svojom vystúpení som priateľsky upozornil nielen jeho, ale aj kolegov z HZDS, že v troch prípadoch celkom evidentne citovali iné ustanovenie ústavy, aké mali citovať, a poukázal som aj na to, že je evidentný rozpor medzi tvrdením, ktoré je obsiahnuté v bode 1 a v bode 3 uznesenia. V bode 1 tvrdíte, že kompetencia je v rukách výlučnej kompetencie vlády, v bode 3 tvrdíte, že je výlučne v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky. Takže je to evidentný rozpor, je to chyba, ktorej ste sa dopustili. Napriek tomuto o veci rokujeme a niekedy si treba priznať chyby. Je to čestné.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem pekne.

Keďže pán Cuper nemá možnosť vysvetliť vám, teda povedať odpoveď na vašu otázku, som poverená v jeho mene vám povedať, že vám už vysvetlil pán Húska, že tu bola porucha v technickom zariadení. Takže je to naozaj od vás nekorektné, keď to hlasovanie znovu takýmto spôsobom vyťahujete.

Ale vrátim sa k meritu veci. Ak dovolíte, často tu odznieva z radov vládnych poslancov, že návrh, ktorý predložili poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, je nekompetentný a nekvalifikovaný a dôvody, ktoré uvádzame, nie sú v podstate pravdivé a oprávnené. Myslím si, že dôvody, ktoré sa tu uvádzajú, by sme mohli celkom pokojne rozšíriť o ďalšie dôvody, ale keďže sú tu uvedené tak, ako sú v troch bodoch, budem sa vyjadrovať len k nim.

V prvom bode sa hovorí o tom, že pán minister Kukan ako člen vlády prekročil rámec svojich oprávnení a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem to citovať ďalej, mám len desať minút. Vy predsa musíte, páni, veľmi dobre vedieť, že pán minister zahraničných vecí týmto vyhlásením prekročil svoje kompetencie, vyhlásením z 27. januára 1999. Alebo si máme myslieť, že už vtedy vláda Slovenskej republiky prijala také rozhodnutie, v akom zmysle sa pán minister Kukan vyjadril vo Veľkej Británii? Ak je to tak, potom nech nám to povie, aby sme o tom vedeli.

Druhý bod - porušil článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mu ukladá povinnosť informovať občanov pravdivo. Zase nebudem citovať pre krátkosť času, uvediem len niekoľko faktov. Pán Kukan aj na pôde tohto parlamentu, aj v našich médiách niekoľkokrát klamal nielen slovenskú verejnosť, klamal aj parlament a predpokladám - a to je tak trochu aj odpoveď pánu Andelovi, ktorý sa tu takým nesmiernym spôsobom rozčúlil, že sme nepodporili návrh SNS na odvolanie celej vlády -, predpokladám, že nehovoril pravdu ani vo vláde, a preto sme sa dnes rozhodli podať návrh na odvolanie, resp. vyslovenie nedôvery len ministrovi zahraničných vecí pánu Kukanovi.

V čom klamal? Spomínalo sa tu už mnoho vecí, nebudem ich opakovať. Chcela by som rozšíriť plejádu nepravdivých informácií, ktoré nám pán Kukan poskytol, lebo inak ak by mali jeho vyhlásenia vychádzať z jeho neinformovanosti, potom by som ho ťažko mohla považovať za odborníka v zahraničnej politike. Pán Kukan napríklad tvrdil, že Slovenská republika - a to, prosím, tvrdil ešte pred 24. marcom v Slovenskej televízii v relácii Kroky - podporuje autonómiu kosovských Albáncov, ale len vtedy, keď sa zachová integrita Juhoslovanskej zväzovej republiky, a pritom už musel vtedy vedieť, že dohoda, ktorú ponúkli Miloševičovi v Rambouillet, vlastne obsahuje prvý krok k odtrhnutiu Kosova od Juhoslávie. Musel vedieť, že predstavitelia kosovských Albáncov, ktorí túto dohodu podpísali, jednoducho chcú odtrhnúť Kosovo od Juhoslávie. Ak to nevedel, tak je to prejav jeho neodbornosti.

Pán minister Kukan, ako sme boli informovaní, mal vo vláde, keď sa rozhodovalo o vydaní vzdušného priestoru lietadlám NATO, k dispozícii anglický text dohody v Rambouillet. Ak je to naozaj tak, nebudem hovoriť, že sa porušil zákon o štátnom jazyku, naozaj nebudem hovoriť o tom, predpokladám, že pán Kukan vie dobre po anglicky a tú dohodu si aj prečítal. Ak si ju však prečítal, musel vedieť, že súčasťou tejto dohody je dodatok B, v Juhoslávii tento dodatok nazývajú vojenská anexia, a v tomto dodatku B - ako sa napokon aj potvrdilo tým, že v nemeckých médiách sa tento dodatok uverejnil 13. apríla - sa hovorilo o tom, že z vojenskej stránky sa bude celá situácia riešiť takým spôsobom, že personál NATO vrátane vozidiel, lodí, lietadiel a ich výzbroje musí mať zaručený voľný a neobmedzený pohyb po celom území Juhoslávie vrátane jej vzdušného priestoru a výsostných vôd, teda po celej Juhoslávii, nielen v Kosove. Navyše NATO v tomto dodatku požadovalo pre celý svoj personál v Juhoslávii úplnú imunitu voči akémukoľvek právnemu postihu alebo bezplatné používanie všetkých prístavov a letísk.

Aj nemeckí politici, nemeckí odborníci v tejto oblasti už teraz po uverejnení tohto dodatku tvrdia, že to nebola dohoda, to nebol návrh na dohodu, bol to diktát. A žiaden predstaviteľ suverénneho štátu, nielen Miloševič, jednoducho takúto dohodu nemohol podpísať. Pýtam sa pána Kukana, či o tom vedel. Ak nevedel, tak potom naozaj nemá čo robiť na poste ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ak vedel, tak klamal. Klamal nielen nás, klamal aj vládu.

Ďalšia vec, ktorej by som sa chcela dotknúť. Často opakovane pán minister Kukan tvrdil, že sa vyčerpali všetky možnosti na dosiahnutie dohody a jednoducho NATO už nemohlo pokračovať iným spôsobom, ale muselo začať s bombardovaním. A neustále opakoval, že toto bombardovanie má za cieľ bombardovať len vojenské ciele. My sme už vtedy tvrdili, že to nie je pravda. Pán Kukan nás označoval za hysterikov, ktorí chcú z celej situácie vytĺcť politický kapitál. Dnes, dvadsať dní od začiatku vojny, vidíme výsledky. A môžeme sa jasne presvedčiť o tom, kto mal vtedy pravdu, či pán Kukan, alebo my.

Pred dvoma dňami som bola v Juhoslávii. Tento parlament mi neumožnil vystúpiť a povedať, čo som tam videla. Tak mi dovoľte povedať aspoň pár poznámok. Jednoducho veci, ktoré teraz poviem, nie sú veci, ktoré som prebrala z médií ani z našich televízií, ani zo SKY NEWS alebo CNN, tak ako to zrejme robí pán Kukan. Boli sme v Novom Sade. V Novom Sade sú cez Dunaj tri mosty, vy už iste viete, že dva z nich sú zničené. Bol zničený most, ktorý bol vlastne hlavným ťahom na Belehrad, to znamená, že Vojvodina v podstate prišla o spojenie s ostatnou časťou Juhoslávie zničením tohto mosta. Zničený bol ďalší most, ktorého súčasťou bola vodovodná sieť a plynovod, to znamená, že časť Nového Sadu, ktorá je na druhej strane Dunaja - je to 30 tisíc ľudí -, nemá plyn, nemá vodu, hrozí tam epidémia. To všetko je v poriadku, to nie je humanitná katastrofa, to je všetko v intenciách toho, že NATO sa usiluje dosiahnuť v Juhoslávii mier a toto sa nazýva, prosím, vojenským cieľom. V Novom Sade ostal priechodný už iba jediný most, aj ten je porušený, ale, samozrejme, juhoslovanská strana urobila všetky opatrenia na to, aby aspoň táto komunikácia ostala. Tento most každý večer o 19.00 hodine obsadzujú civili a svojimi vlastnými telami ho chránia, lebo keby ešte aj tento most bol zničený, tak Vojvodina by bola absolútne odtrhnutá od ostatnej časti Juhoslávie. To všetko pán Kukan zrejme nazýva vojenskými cieľmi.

Boli sme v Belehrade. Videli sme tepláreň, centrálnu tepláreň Belehradu zrovnanú so zemou. Je to tepláreň, ktorá vykurovala 300 000 domácností, čo predstavuje polovičku Belehradu, teda milión obyvateľov Belehradu. To je zrejme v poriadku, aj toto bol zrejme vojenský ciel. A chcem ešte upozorniť, že len Boh zrejme stál vtedy pri Juhoslávii, keďže táto tepláreň je asi 50 metrov od Sávy a súčasťou teplárne sú, samozrejme, obrovské kotly plné mazutu, že sa mazut nedostal do Sávy a nespôsobila sa ekologická katastrofa. To tiež bol zrejme vojenský cieľ. Takže aj tu pán Kukan klamal, a ak neklamal a dúfal a veril tomu, že tie útoky budú zasahovať len vojenské ciele, tak nie je odborník, zle odhadol situáciu a nemá čo robiť na poste ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Ešte mi dovoľte povedať ďalšie veci. Pri našej návšteve v Juhoslávii sme okrem Nového Sadu navštívili aj Belehrad - to som vám už povedala. Ďalší cieľ, ktorý zasiahli bombardéry lietadiel NATO, bola napríklad budova inštitúcie, ktorá robí prieskumy verejnej mienky, a v bezprostrednej blízkosti tejto budovy je pôrodnica - to už spomínal pán Hofbauer - a novorodenci, ktorí v čase výbuchu sa v nemocnici nachádzali, utrpeli ťažké ujmy na zdraví, ktoré sa jednoducho nedajú nijakým spôsobom napraviť. To všetkko je tiež v poriadku. Hovorím len o veciach, ktoré sme videli na vlastné oči za ten krátky čas, ktorý sme tam boli, a keďže sme sa chceli vrátiť rýchlo späť, aby sme mohli povedať tomuto parlamentu, čo sa v Juhoslávii deje, tak sme nemali možnosť vidieť ďalšie objekty, ktoré boli poškodené. Ale z informácií, ktoré sme dostali, sme sa dozvedeli, že bolo poškodených mnoho budov škôl, nemocníc a ďalších inštitúcií. Jednoducho, toto všetko vy nazývate vojenské ciele a pán Kukan to všetko považuje za absolútne v poriadku. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, váš čas vypršal. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Podhradskej sa hlási šesť pánov poslancov. Posledný je pán poslanec Cuper.

Pán poslanec Šebej je prvý.

Poslanec F. Šebej:

Pani poslankyňa Podhradská,

videli ste celú záležitosť, samozrejme, z Belehradu, a celkom dobre som nepochopil, ako to vaše rozprávanie súvisí s návrhom na odvolanie ministra, lebo ten je o niečom inom. Ale existuje aj iný pohľad a existuje priestor, ktorému ste sa vyhli, a ten je omnoho závažnejší ako prostredie protestných rock and rollových koncertov v Belehrade. Je to prostredie utečeneckých táborov v Macedónsku, Kosove, v samotnom Albánsku a Čiernej Hore. Predvčerom som sa stretol s jedným mojím dlhoročným priateľom, ktorý bol v pozorovateľskej misii OBSE v Kosove a ktorý bol medzi tými, čo s oranžovými džípmi utekali pred srbskými tankami tri dni predtým, než sa začala ofenzíva Severoatlantického paktu. Musím vám povedať, že hrôzy, o ktorých rozprával, o zabitých, podrezaných ženách, deťoch, starcoch, o znásilnených ženách, o stovkách a stovkách zastrelených ľudí, o ožratých srbských milicionároch v "maskáčoch", ktorí chodili po uliciach a strieľali ako na lovnú zver, to nechcem ešte raz počuť. Tam ste mali ísť, pani poslankyňa Podhradská. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Keď pani poslankyňa Podhradská hovorila o tom, že buď išlo o naivnú nevedomosť pána ministra Kukana, alebo jednoducho jeho nezakalkulovanie všetkých rizík, ktoré sú s tým spojené, mala by ešte využiť aj zaujímavú informáciu práve pána Kissingera, ktorý doslova hovorí, prečítam: "Text dohody v Rambouillet bol spočiatku Kosovskou oslobodzovacou armádou odmietnutý, ale bol ponúknutý práve potom zo strany vyjednávačov ako spôsob postaviť proti Srbsku celé NATO." Pán Kissinger práve hovorí, že sa tu zámerne zamontoval takýto spôsob rozširovania konfliktu, a hovorí, že Miloševič urýchlil represie proti tzv. oslobodzovacej armáde práve preto, aby mohol začať očisťovať územie od ozbrojených jednotiek. V tomto zmysle hovorí dokonca pred začatím bombardovania. Takže, priatelia, takáto je pravda. A keď sa tu hovorí a chce apelovať na city o zničených ľudských životoch, tak v Pravde je obrázok bombardovania spiatočnej návratnej kolóny uprchlíkov, ktorí sa vracali domov do vlasti sprevádzaní dokonca troma srbskými policajtmi. Všetci, v rozsahu od 60 do 80 ľudí, boli zabití hrozným spôsobom. Priatelia, takáto je tvár vojny.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne.

Chcela by som k tomu, s čím vystúpila pani poslankyňa, ešte dodať, že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 86 Ústavy Slovenskej republiky patrí najmä po i) - to je práve to chybné písmeno, ktoré bolo skutočne pravdepodobne z nepozornosti zle naklepnuté - rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky. Súčasne v tom istom článku pod písmenom k) sa hovorí: uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Myslím si, že tentoraz sa nepotrebujeme brániť, lebo to nebolo na našom území, ale zúčastnili sme sa. To je jedno, môžete povedať, že to nie je vojna, že tam bránime základné ľudské práva. Ale dovolila by som si vám povedať alebo uviesť do pozornosti inú vec, včerajšiu informáciu o tom, ktorá prenikla, že prvý deň, 24. marca, malo byť jedným z bombardovaných miest aj bratislavské letisko. Ak o tom neviete, tak si to skúste zistiť vo včerajších novinách. Samozrejme, na rozdiel od vás, pán poslanec Šebej, ja som mala možnosť stretávať sa s členmi Severoatlantického zhromaždenia. Poviem vám jednu hroznú vec. Znalosti niektorých zo zemepisu sú také, že som im musela vysvetľovať rozdiel medzi Slovenskom, Slovinskom a Slavóniou. Takže pozrite si včerajšiu informáciu, priniesol ju denník SME a odvolal sa na ČTK.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Ošváth - ďalšia faktická poznámka.

Poslanec P. Ošváth:

Ďakujem pekne za slovo.

Pani poslankyňa Podhradská vo svojom vystúpení poukázala typickým spôsobom na to, v čom sa líšia naše postoje a názory na situáciu v Juhoslávii, najmä v Kosove, a, samozrejme, s tým spojený aj návrh na odvolanie pána ministra zahraničných vecí. Veľmi ľahko poslanci opozície používajú slovíčko klamať alebo klamal. Odporúčal by som vám, aby ste narábali opatrnejšie s týmto slovíčkom, lebo každý človek sa môže zmýliť alebo mýliť aj na základe nejakej zlej informácie. Zlá informácia môže byť napríklad aj taká, že niekto vám povedal, že veľvyslanec Johnson bol na zasadaní vlády, keď sa povoľovali prelety, a nakoniec sa ukáže, že to bola len akási kačica.

Takisto na základe nejakej mylnej informácie môže niekto tvrdiť, že sa malo bombardovať bratislavské letisko, čo je, samozrejme, totálny nezmysel, ale pridŕžajme sa, prosím vás pekne, faktov, až potom môžeme problémy riešiť do ich skutočnej hĺbky. Rád by som vám povedal, pani poslankyňa Podhradská, že veľmi chválim, že ste boli v Juhoslávii presvedčiť sa, aká je tam situácia. Ale vaše argumenty by som bral len vtedy, keby ste sa boli pozreli aj na utečenecké tábory či už v Albánsku, alebo v Macedónsku a odtiaľ priniesli správu, aká je situácia. Potom by som vám skutočne veril a akceptoval váš názor, takto nemôžem. A ešte jednu vec by som vám rád povedal, pani poslankyňa. Poznám pána ministra Kukana už niekoľko rokov a veľmi rád by som vám povedal, že pán minister nikdy neklame.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Kolegyne a kolegovia,

bavíme sa o odvolaní alebo o návrhu na odvolanie ministra vlády Slovenskej republiky, pretože vznikla určitá situácia, ktorú podľa nášho názoru nezvládol. Pani poslankyňa Podhradská vo svojom vystúpení jasne deklarovala faktmi, v ktorých veciach sa takto stalo. Pani poslankyňa Podhradská bola v Juhoslávii a na vlastné oči videla nešťastie ľudí, ktoré vzniklo z konfliktu, ktorý vyvolala aliancia NATO v Juhoslávii. Pán Šebej hovoril o druhej strane, o postihnutých Albáncoch, o postihnutých ľuďoch. Musíme si však uvedomiť jedno, že v žiadnej vojne nieto víťaza. V každej vojne niekto trpí. A dobrý diplomat a dobrá vláda sa snažia uchrániť svoju krajinu pred vojnou. Mám dojem, že tentoraz sme to tak neurobili, a mám dojem, že sme sa postavili jednostranne na stranu jedného zo súperiacich, a to nie je dobrý diplomatický krok. Zato sa pripojím k návrhu na vyslovenie nedôvery pánu Kukanovi.