Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, skutočne vás chcem poprosiť, hovorte o dôvodoch, ktoré sú uvedené na odvolanie pána ministra.
Poslanec R. Hofbauer:
Presne toto sú dôvody, pre ktoré rokujeme, pretože tieto skutočnosti nám vláda zatajila, zakrývala a predstupovala pred tento parlament postupne so štyrmi rôznymi verziami.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že o situácii v Kosove sme už rokovali takmer tri dni a vy hovoríte znovu o tom istom. Chcem vás pekne poprosiť, hovorte meritórne k veci a k bodu programu, ktorý prerokúvame, a to je návrh na odvolanie ministra zahraničných vecí Kukana. Dôvody sú uvedené v žiadosti, vyjadrujte sa k nim.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán podpredseda Hrušovský, viem, že ste na mňa zaťažený, ale skúste to prekonať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nie som na vás zaťažený, vy ste zaťažený, pán poslanec, na niečo iné, ale o tom azda inokedy.
Poslanec R. Hofbauer:
Stav, akým spôsobom k tomuto pristupovala slovenská vláda, má za dôsledok zarážajúcu skutočnosť. Ak pred rokom sympatie obyvateľov k vstupu do euroatlantických integračných štruktúr predstavovali viac ako 50 - 60 %, dnes tieto sympatie rapídnym spôsobom klesajú. Z akého dôvodu? Z toho dôvodu, že vláda jednoducho nepredstúpila pred občanov, neinformovala pravdivo a komplexne a navyše to, čo sa uvádzalo, jednoducho nezodpovedá skutočnosti a pravde. Výsledkom je zdesenie väčšiny obyvateľov a prudký rast negativizmu. Vy vlastne do negatívneho stavu obraciate to, čo Mečiarova vláda počas štyroch rokov v tomto štáte vytvorila, a to je naše úsilie o integráciu do euroatlantických štruktúr.
V tomto smere, bohužiaľ, nie dobrú rolu zohral minister zahraničných vecí Kukan, a preto Hnutie za demokratické Slovensko navrhlo hlasovanie o jeho dôvere a navrhovalo vyslovenie nedôvery tomuto ministrovi.
Toto sú vecné, racionálne, politické a ľudské dôvody, prečo Hnutie za demokratické Slovensko takýto návrh predložilo a odporúčam o ňom hlasovať pozitívne.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hofbauera majú dvaja páni poslanci: pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Ošváth.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Nadväzujem na slová pána poslanca Hofbauera, že právnici sa snažili rozštiepiť hlavný problém. Je to pravda, preto som ani nereagovala na vystúpenie pána poslanca Orosza, ktorý skutočne zavádzal. Nechcela som použiť tento termín, ale nemohla som nájsť iný. Prihlásim sa a budem argumentovať. Ale teraz v krátkosti - pán minister skutočne porušil článok 119 ústavy, pretože v zmysle tohto článku o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky môže rozhodovať, a teda sa aj vyjadrovať vláda v zbore. Pán minister teda nemohol pre Reuters 27. 1. uviesť, že Slovenská republika poskytne vzdušný priestor, mohol sa len vyjdriť, že k tomu nemôže nič uviesť, keďže o poskytnutí vzdušného priestoru ešte vláda nerokovala, a keď bude rokovať, ako minister zahraničných vecí sa potom vyjadrí v zmysle uznesenia vlády. Každý kto vás bude z tohto obraňovať, že ste neporušili článok 119, nehovorí pravdu, lebo je to jednoznačné, je to neodškriepiteľné. Takisto ide o článok 26 ústavy, kde ste povinný podať informácie, no nepodali ste ich a navyše, nepodali ste ich pravdivo. Všade vo svete za nepravdivé informácie v takej citlivej otázke musí minister, ktorý tak urobí, niesť zodpovednosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Pán poslanec Hofbauer veľmi často a ľahko používa slovíčko klamali. Rád by som ho vyzval, aby vo svojich vystúpeniach dôslednejšie zvažoval použitie tohto slovíčka, lebo je to veľmi tvrdý výraz.
Pozastavil by som sa pri dvoch veciach z jeho vystúpenia a nepoviem o tom, že pán poslanec klamal, použijem trošku miernejšie slovo, že pravdepodobne sa mýlil. Pravdepodobne sa mýlil v prvom rade v tom, keď hovoril, že poslanci opozície nemali možnosť vyjadriť sa v príslušnom Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove. Nie je to pravda. Všetkým tu bolo oznámené, že sa bude konať počas prerokúvania rozpočtu zasadnutie zahraničného výboru a každý z poslancov, kto už bol členom alebo aj nebol členom, mal možnosť sa zúčastniť na rokovaní. Žiaľbohu, nikto z poslancov opozície na toto zasadnutie neprišiel. Taká je pravda. Zaujímavé je aj to, že napríklad dnes sme mali prerokúvať vo výbore návrh na odvolanie pána ministra a taktiež nikto z poslancov opozície neprišiel do výboru pre obranu a bezpečnosť, neprišli ani navrhovatelia. Tak čo si máme myslieť o takomto tvrdení?
A druhá vec, ktorú by som chcel ešte konkretizovať, je skutočnosť, keď niekto tvrdí, že vláda klamala občanov o preletoch nad naším územím. Vláda neklamala, a takisto ani minister zahraničia, pretože už 24. bolo zverejnené, že na svojom zasadnutí súhlasila s preletom a tankovaním lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky, takže hovorila od začiatku pravdu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Roman Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
pokúsim sa byť pri svojom vystúpení veľmi stručný a nebudem hovoriť o vojnovom konflikte v Kosove, ale budem hovoriť k meritu veci, o tom, o čom má rokovať tento parlament, o troch dôvodoch, pre ktoré je tu návrh na vyslovenie nedôvery Eudardovi Kukanovi.
Na úvod chcem povedať, že dôvody, ktoré sú tu, treba odmietnuť, treba ich odmietnuť, pretože sú vecne a aj právne naprosto nesprávne.
Budem sa dotýkať prvého. Bolo by azda dobré, keby sa predkladatelia dohodli, kto má v kompetencii poskytnúť vzdušný priestor na prelety, pretože v prvom bode svojich dôvodov hovoria, že o takýchto zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky rozhoduje výlučne vláda Slovenskej republiky, kým v treťom bode hovoria - mimochodom v zmysle článku 86 písm. 1 Ústavy Slovenskej republiky, také neexistuje -, že to patrí výlučne do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Keby sa dohodli, možno by nám bolo jasnejšie, kto má rozhodovať. Ale to je len jedna stránka veci. Skutočne súhlasím s tým, čo napísali v bode 1, že rozhodnúť musí vláda Slovenskej republiky. Vy dávate za vinu ministrovi, že rozhodol inak ako vláda v zbore. Pýtam sa: Kedy a kde rozhodol? Považujete rozhovor s tlačovou agentúrou za rozhodnutie ministra vlády? Myslím si, že rozhodnutie má svoje charakteristické črty. Interview v novinách je niečo iné ako rozhodnutie vlády alebo rozhodnutie ministra. To je, myslím si, každému z vás asi jasné.
Dovoľte mi, aby som sa dotkol bodu 3. K bodu 2 sa ešte vrátim. V bode 3 hovoríte o tom, že pán Kukan rozporuplným a nepravdivým informovaním členov vlády v tejto otázke uviedol členov vlády do omylu. Pýtam sa vás, kto dáva právo predkladateľom hovoriť za členov vlády či boli uvedení do omylu alebo nie, pretože vláda svojím stanoviskom v bode 3 hovorí jednoznačne: Pán minister Eduard Kukan na rokovaní vlády podával pravdivé informácie, ktoré vyjadrovali objektívne skutočnosti o situácii v Kosove. Predkladatelia tvrdia, že uviedol niektorých členov vlády do omylu, čím spôsobil prijatie uznesenia vlády, ktoré nevyjadrovalo objektívne skutočnosti o situácii v Kosove. Bolo by azda dobré, keby sme rešpektovali vládu, ktorá sama môže povedať, len ona sama, nie poslanci, ale vláda musí povedať, a vláda jasne dala najavo svojím uznesením číslo 296, kto áno a kto nie.
A teraz mi dovoľte, aby som sa dotkol bodu 2, lebo tento bod je najzaujímavejší. Azda by som sa predsa len spýtal, prečo predkladatelia nepoužili článok 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože tento článok hovorí o tom, ako sa majú správať štátne orgány a myslím si, že ste mohli použiť skôr tento článok. Ale nebudem hovoriť o tomto.
Dovoľte mi, aby som sa dotkol v tejto súvislosti inej informácie. Bývalý predseda vlády a kandidát na prezidenta republiky dnes na tlačovej konferencii vyhlásil, keď sa ho pýtali na otázky, ktoré sú spojené s Kosovom a so situáciou v Srbsku: "Informácie ešte neprenikli a ani nemienim všetky tieto informácie zverejniť." Keď sa skončila blokáda vojny Chorvátsko - Srbsko, bol prvý, kto išiel do Srbska a rokoval o Kosove. To sú jeho slová: "Rokoval som s Miloševičom v období najtvrdších bojov." Neviem, či to bolo počas blokády alebo počas najtvrdších bojov, to v tejto chvíli nie je jasné, ale počas najtvrdších bojov bol v Srbsku a rokoval s Miloševičom a tieto informácie neboli nikdy zverejnené a bolo to utajené. "Pri tej príležitosti, keď mohli byť rokovania u nás," to sú jeho slová, "pozval som Miloševiča na poľovačku na Slovensko a pán Miloševič povedal, že dosť bolo krvi, dosť bolo zabíjania, nechcem vidieť krv ani ľudskú, ani zvieraciu." To je citát, záznam z magnetofónu. Miloševič toto povedal. A keď bola spresňujúca otázka, kedy sa odohrala návšteva, táto utajená návšteva, o ktorej nezverejnil informácie, ďalšie ani nemienil zverejniť. "Kedy ste boli u Miloševiča v Srbsku?" Odpoveď znela: "V období, keď som bol premiérom slovenskej vlády."
Vážené dámy, vážení páni, vo svojom návrhu píšete, budem citovať: "Pán minister zahraničných vecí Eduard Kukan hrubým spôsobom porušil článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mu ukladá poskytovať občanom Slovenskej republiky pravdivé informácie o svojich zahraničnopolitických aktivitách." Nuž predseda, bývalý predseda vašej vlády bol na čierno, tajne, utajene v Srbsku. Rokoval s človekom, ktorého medzinárodné spoločenstvo označuje za vojnového zločinca, pozval ho na poľovačku na Slovensko. A tieto informácie do dnešného dňa, ako sám povedal, opäť budem citovať: "Boli dobre utajené." Rok neuviedol, bolo to v období najtvrdších bojov. Takto to presne formuloval. Nedotýkam sa roku, len citujem z jeho slov na magnetofónovom zázname.
Pýtam sa vás teda, vážené dámy a vážení páni, ak je skutočne pravdou, že pán minister Kukan má povinnosť poskytovať občanom Slovenskej republiky pravdivé informácie o svojich zahraničných politických aktivitách, prečo nemá túto povinnosť každý člen vlády, a teda prečo nemal túto povinnosť predseda bývalej vlády. Myslím si, že on sa riadil tým, čo je v článku 5: "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku." Myslím si, že bývalý premiér slovenskej vlády sa držal tohto článku 5, a preto informácie o svojej návšteve u Miloševiča utajil a nemienil o nich ani informovať verejnosť. Myslím si, že aj bod 2 treba odmietnuť, treba sa naň dívať tak, ako stanovuje Ústava Slovenskej republiky, ako stanovuje článok 26 ods. 5, ktorý ukladá v tomto článku, čo má robiť štátny orgán, teda spresňuje ustanovenie článku 26 ods. 1 pre štátne orgány.
Nebudem už hovoriť o žiadnych iných okolnostiach, pretože som o všetkých troch bodoch, ktoré sú v návrhu na vyslovenie, povedal a domnievam sa, že celý tento návrh treba odmietnuť a nevysloviť nedôveru ministrovi Kukanovi. To znamená, vysloviť plnú spokojnosť s jeho prácou a dôveru v jeho ďalšiu činnosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Romana Kováča sa hlási 8 poslancov. Pán poslanec Ošváth je posledný prihlásený s faktickou poznámkou. Nezapísal som si prvého. Kto bol prvý prihlásený? Pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vôbec sa nečudujem vystúpeniu pána poslanca Romana Kováča, robí, čo môže a v rámci toho vymýšľa, že sme napísali, že vytýkame pánu ministrovi, že rozhodol on a rozhodovať nemohol - v bode 1. Pán poslanec, prečítajte si to - budem to čítať, veď ma kontrolujte -, kde hovoríme, že na svojej návšteve vo Veľkej Británii pre agentúru Reuters vyjadril, že vláda Slovenskej republiky poskytne vzdušný priestor. Je tam slovo "vyjadril" a opakujem, minister sa nemá čo vyjadrovať o takej dôležitej otázke, pretože o tom môže rozhodovať výlučne vláda Slovenskej republiky v zbore a minister môže len informovať. Čiže je to asi takto.
A pokiaľ hovoríte o článku 26 ods. 5, že primerane treba informovať, no samozrejme, my mu nevyčítame, že neprimerane, my mu vyčítame, že nepravdivo. Primeraný je rozsah, to znamená, to, čo môže povedať, povie zásadné otázky a prípadne niektoré medzi štyrmi očami si ponechá. Lenže pán minister informoval tak, že ubezpečoval o niečom, čo nebola pravda a neskôr vyšlo najavo iné. Čiže nejde o primeranosť, ale ide o pravdivosť a nepravdivosť a v tom je problém. A konečne, myslím si, že každý, kto sledoval tlač, vie, že ide o nepravdu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem reagovať na dve poznámky pána poslanca Kováča. Predovšetkým hovoril a urobil také básnické zvolanie: "Kto vám dal právo hovoriť za vládu?" Priatelia, tu nejde o otázku, kto nám dal právo hovoriť za vládu. Ide jednoducho o to, že dokonca aj v samotnom vystúpení napríklad pán poslanec Tuchyňa vyslovene formuloval veci takto, priznáva, že sa urobili chyby aj zo strany pána ministra, aj zo strany vlády. Pán poslanec, pravdepodobne nesledujete veci. Hovorím k pánu Kováčovi a odpovedám na jeho otázku, keď povedal, kto vám dal právo hovoriť o tejto problematike a za vládu. Opakujem, v tejto oblasti skutočne pán poslanec Tuchyňa sám povedal, že sa tu udiali chyby. Pán minister zrejme túto chybu urobil a urobila ich aj vláda. Bolo by oveľa serióznejšie jednoducho to priznať.
A druhá záležitosť je, že v rokoch 1990 - 1991 slovenské politické vládne orgány sa snažili sprostredkovať dobré služby medzi bojujúcimi stranami v bývalej Juhoslávii, a to je dobré, že sa o takúto dobrú službu Slováci pokúsili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne za slovo.
Reagoval by som na vystúpenie pána poslanca Kováča, ktorý veľmi zaujímavým spôsobom rozoberal návštevu bývalého premiéra Mečiara v Srbsku. Dôležité je ale to, že nepovedal, aký výstup z tohto rokovania bol. Ale výstup z rokovania vlády Slovenskej republiky je zrejmý - spojiť sa s agresorom a povoliť prelety lietadiel ponad územím Slovenskej republiky. Pokiaľ rokoval pán Mečiar, tak rokoval o mierových aktivitách, nie o vojnových, a v tom je podstatný rozdiel, ktorý pán Kováč nepovedal.
Po druhé chcem povedať, že pán Kováč si zrejme zle prečítal článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, keď tvrdí, že v odseku 5, ktorý by lepšie sedel na tento prípad, sa píše, citujem: "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku." Čiže tu sa hovorí o používaní jazyka, nehovorí sa o poskytovaní informácií. Ale článok 1 hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informáciu sú zaručené." Čiže tento článok ústavy sa presne hodí na túto chvíľu a je to tam dobre naformulované.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská - faktická poznámka.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Keďže pán poslanec Krajči vo svojej faktickej poznámke, teda v prvej časti svojej faktickej poznámky povedal vlastne to, čo som istým spôsobom chcela povedať aj ja ako námietku voči porovnávaniu aktivít pána premiéra Mečiara a porovnaniu pracovnej cesty, nie súkromnej cesty, pracovnej cesty pána Kukana a jeho vyjadrenia sa vo Veľkej Británii, tak sa vzdávam svojej faktickej poznámky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Zapnite ešte raz mikrofón pána poslanca Zlochu.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážená snemovňa,
pán podpredseda Kováč svoje vystúpenie založil na dohadoch alebo aspoň čiastočne na dohadoch. Určite, tiež si spomínam z predchádzajúceho pôsobenia, že boli určité kontakty s predstaviteľmi Juhoslovanskej federatívnej republiky, ale tie boli skutočne na mierovom základe. Boli to tajné dohody a skutočne tesne pred podpisom bolo pripravované stretnutie predstaviteľov zainteresovaných strán z konfliktu v Bosne a Hercegovine. Žiaľ, pred príchodom prezidenta Miloševiča na Slovensko došlo k úniku informácií, stretnutie sa neuskutočnilo. Ale naopak, na Balkáne, v Bosne a Hercegovine sa rozhorela vojna. Takže tu ide asi o niečo iné. A Miloševič na Slovensku nebol. Pokiaľ viem, to by ste sa v ilegalite pôsobiacej tajnej Mitrovej Slovenskej informačnej službe určite dozvedeli. Ale nakoniec takéto "omyly" sú možné, veď napokon s Miloševičom sa nestretá len predseda vlády a predseda hnutia Mečiar.
Vo svojom vystúpení som vám prečítal, kto všetko Miloševiča a jednotnosť Juhoslovanskej zväzovej republiky podporoval. V roku 1991 prezident Bush vyhlásil, že USA nikdy nepodporia tie republiky, ktoré sa chcú jednostranne odtrhnúť. Štátny departement v máji toho roku vyhlásil, že Juhoslovanská ľudová armáda je faktorom pokoja a stability v Juhoslávii. Američania sa netajili svojou podporou Miloševičovi. A boli ešte ďalšie takéto vyhlásenia. No a čo sa odvtedy stalo? Miloševič chce chrániť celistvosť Juhoslovanskej zväzovej republiky. Ako prezident tohto štátu má na to plné právo a môže využiť všetky prostriedky, ktoré na to má. Samozrejme, potom sa stane pre niekoho nepohodlným. No a pokiaľ ide o dohody...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
myslím si, že by bolo poctivé povedať a priznať, že skutočne od 24. marca do 6. apríla bola slovenská verejnosť zavádzaná o tom, aké lietadlá môžu lietať nad naším územím. Dokonca tak, že ani niektorí členovia vlády o uznesení na povolenie preletov bojových lietadiel nad naším územím v tom čase nevedeli. Pán podpredseda Hamžík to 6. 4. svojím vyjadrením v Slovenskom rozhlase v Rádiožurnále potvrdil. Ja mu skutočne nechcem týmto ublížiť, ale zrejme naozaj nevedel o vašom uznesení.
Verejnosť by určite pozitívnejšie prijala, keby ste povedali, že to bola chyba, ako to teraz prikrývate, neviem, výhovorkami alebo aj nepravdami takého rázu, aké odzneli 9. 4., keď pán predseda vlády hovoril, že "Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky" - citujem to z jeho stenografického záznamu - "Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky dostalo nótu Severoatlantickej aliancie", teda od NATO, "ktorá žiadala o všeobecný súhlas, podobný, ako udelila predchádzajúca vláda." Chcem povedať, že predchádzajúca vláda NATO žiaden súhlas neudelila. Takže to je vedomé zavádzanie. Je mi to ľúto, ale je to tak.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ošváth je posledný s faktickou poznámkou.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Kováč veľmi výstižne vo svojom vystúpení upozornil na problém, ktorý dnes prerokúvame. Totiž v návrhu na vyslovenie nedôvery sa v bode číslo 2 hovorí o tom, že pán minister Kukan hrubým spôsobom porušil článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mu ukladá poskytovať občanom Slovenskej republiky pravdivé informácie o svojich zahraničnopolitických aktivitách.
Pán poslanec Kováč veľmi presne poukázal na skutočnosť, že v minulom období nedodržiaval tento článok ústavy ani sám pán premiér. Konkrétne poukázal na príklad jeho utajenej návštevy v Srbsku, keď sa stretol so srbským vodcom Miloševičom a vlastne verejnosť o tom nevedela a ani nevedela, aký bol dôvod jeho návštevy a výsledok tejto návštevy. Na rozdiel od toho pán minister Kukan objektívne informuje o svojich zahraničnopolitických aktivitách, pretože na tieto zahraničnopolitické aktivity môže byť on sám aj vláda i občania tejto krajiny právom hrdí, pretože cieľom týchto aktivít je integrácia Slovenska do ekonomických a bezpečnostných štruktúr v Európe. Na rozdiel od neho bývalý pán premiér vyvíjal iné aktivity, preukazoval schopnosť Davida Copperfielda zmiznúť a potom sa znovu objaviť, prípadne odísť natrvalo a po pol roku sa potom predsa len vrátiť. Tak túto schopnosť naozaj pán minister nemá.
(Hlasy v pléne.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Budaj. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Záborská.
Poslanec J. Budaj:
Vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
zvlášť si dovoľujem osloviť kolegov z opozície, kvôli ktorým tu dnes rokujeme na mimoriadnej schôdzi. Musím vyjadriť názor, že táto schôdza je zvolaná kvôli zámienke. Myslím si to preto, lebo opozícia neprejavila záujem zúčastniť sa na rokovaniach výborov. V našom výbore boli z koalície všetci, z opozície neprišiel ani jeden, neprišiel dokonca ani predkladateľ.
Nešlo vám o to, aby ste dokazovali, že minister urobil nejaké pochybenie, napokon, ak povedal niečo, povedal to len v súlade s programom vlády. Zvolali ste schôdzu preto, aby ste spomaľovali činnosť parlamentu, tak ako to robíte už dlho prostredníctvom tisícok faktických poznámok a kváziargumentov. Ale hlavným cieľom bolo obrátiť pozornosť verejnosti znovu k téme Kosova, otvoriť nové kolo nátlaku na verejnú mienku, ktorú chce opozícia obrátiť proti NATO a proti budúcemu vstupu Slovenska do NATO. To je celý a skutočný cieľ tejto akcie.
Preto mi dovoľte, aby som k tomuto skutočnému cieľu povedal niekoľko stručných poznámok.
Dámy a páni, nad našou krajinou nekrižujú len lietadlá, ale v týchto rokoch, týždňoch a dňoch opäť aj záujmy tých obrovských síl, ktoré boli u nás porazené v novembri 1989. Vtedy sa mnohým zdalo ako zázrak, že Slovensko sa vymanilo spod jednej z Moskvy riadenej štátostrany a spod mašinérie tunajšej...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Budaj, chcel by som vás poprosiť, aby ste sa aj vy meritórne pridržiavali prerokúvaného bodu programu.
Nech sa páči.
Poslanec J. Budaj:
Prepáčte mi, pán predseda, pokiaľ ma nevypnete, budem sa zaoberať skutočným obsahom návrhov opozície.
Tí, ktorí po roku 1968 spolupracovali s okupantmi, sa chystali prežiť ich odchod. Nechceli a nemohli pomenovať naplno to, čo so Slovenskom napríklad aj v zahraničnopolitickej oblasti zamýšľali. A tak čakali na šancu, vedeli, že ruský medveď bude mať ešte o služobníkov na Slovensku záujem.
Slovenská vláda pod vedením Vladimíra Mečiara, pokiaľ ide o vzťah k Európskej únii a NATO, robila dvojtvárnu zahraničnú politiku. Nemali ste, dámy a páni, odvahu Slovensku povedať, že proste do NATO a do Európskej únie nechcete. Navyše ste robili tajnú východnú politiku nielen s Miloševičom, ako sa priznal teraz pán Mečiar, ale aj s Černomyrdinom a ďalšími predstaviteľmi, ktorí aj v minulosti cestovali na tajné cesty na Slovensko.
Vážené dámy a páni, politika vlády ministra Kukana priniesla za polroka pre Slovensko z hľadiska jeho začleňovania do jeho euroatlantických štruktúr viac prospechu než všetky aktivity ministrov rôznych Mečiarových vlád dohromady. Mali by ste Eduardovi Kukanovi za to blahoželať. Ale vy ho chcete odvolať.
Zahraničná politika tejto vlády vracia Slovensko do Európy. Naopak, tá vaša bola taká absurdná, že sa do Európy nevie dodnes vrátiť ani vaša posledná ministerka zahraničných vecí, ktorá je dnes podľa všetkého jediná, ktorá robí v zámorí naozaj toľko vami spomínanú kolenačkovú politiku.
Máme historickú šancu, priatelia, uskutočňovať na Slovensku európsku politiku, politiku práva platiaceho rovnako pre každého, politiku dôslednej transformácie z postkomunizmu na demokratickú a modernú krajinu. Kukan robí úspešne tú politiku, ktorú ste vy len predstierali. Neplní úlohy cudzej východnej veľmoci, ale úlohy vládneho programu, demokraticky zvolenej slovenskej vlády, preto má moju plnú podporu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Budaja sa hlási 9 pánov poslancov. Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Kalman.
Nech sa páči, pán poslanec Húska vystúpi ako prvý.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Budaj tu naozaj viedol pokus o ideologickú propagandu. Proti postupom, ktoré používal pán minister Kukan a vláda pána Dzurindu, sme sa postavili preto, že jednoducho práve z tých dôvodov sa nemôžete takýmto ľahkým spôsobom pokúsiť urobiť paralelu, a dokonca víťaznú paralelu medzi vládou Vladimíra Mečiara a vládou Dzurindu. Predsa, preboha, Mečiarova vláda sa pokúsila o dobré služby, sprostredkovať mier na Balkáne, sprostredkovať mier medzi Chorvátmi a Srbmi. A teraz keď porovnávame tento úkon Dzurindovej vlády, ktorá sa rozhodla použiť a dať priestor bombardovacím lietadlám v konflikte nevyhlásenej vojny, tak to sú predsa dva veľké rozdiely, ktoré treba jednoducho vnímať. Problém nie je v tom, či chceme kárať veľmoci, alebo nie, ale jednoducho musíme mať svoje stanovisko a musíme toto stanovisko aj zrozumiteľne povedať. Chceme mať dobré vzťahy s USA a NATO, ale jednoducho nechceme vykonávať takýto rozdiel, službu jednostranne vyhláseným konfliktom, chceme radšej slúžiť mieru. A myslím si, že to je aj povinnosť NATO vo svojom pôvodnom zámere, pretože je to obranné spoločenstvo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Je veľká škoda, že ste tým istým epitetom neoznačili aj Richarda Holbroeka a Genadija Selezneva, predsedu ruskej dumy, ktorí sa tiež stretli so Slobodanom Miloševičom. Ale naozaj vaše čítankové vystúpenie bolo zrejme plagiátom na vystúpenia alebo na to, čo ste kedysi čítali v čítanke marxizmu-leninizmu, pretože to sa inak ani nedá nazvať. Ale vy už zrejme iní nebudete, pretože vaše myslenie je poznačené časmi, ktoré ste strávili v istom zariadení, kde sa vyrába teplo a kde zrejme došlo k prehriatiu niečoho, čo z vás teraz vyžaruje a bude zrejme vyžarovať až do čias, keď si Slováci povedia, že naozaj pán Budaj na Slovensku už dosť ideologicky ovplyvňoval neželeteľným smerom celú populáciu alebo celé generácie, a preto mu treba zobrať hračky, ktoré sú teraz v rukách súdruha "Uteráka", či Materáka, riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý nám servíruje tie takzvané nezávislé verejnoprávne uterákoviny, takže nám niekedy neostáva nič iné, iba si buď lepšie pretrieť zrak, alebo zastrieť obrazovku nejakým uterákom. Lebo naozaj hovoríte presne to, čo vysiela Slovenská televízia. Dostali ste do rúk Slovenskú televíziu, dehonestujete tam poslancov vládnej opozície, najmä z Hnutia za demokratické Slovensko, a myslíte si, že nám budete vymývať mozgy aj tu v parlamente.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Chcel by som sa opýtať pána poslanca Budaja, do akej miery konvenujú jeho súčasné, povedal by som, otvorené občianske a proeurópske postoje najmä v spojitosti s historickým televíznym vystúpením Milana Kňažka v televízii na obhajobu Vladimíra Mečiara, kde sa pripisuje štvrtá časť tohto vystúpenia práve peru Jána Budaja, kde veľmi ostro protestuje proti všetkým tým, ktorí útočia na Vladimíra Mečiara, na jeho autoritu, na to, že má sklony k nejakému zvláštnemu vládnutiu, a kde vlastne Ján Budaj hovorí, že za tým všetkým sú iba cudzie záujmy. Hovorí napríklad, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva v prípade Vladimíra Mečiara pravdou, keď ho osočujú. Kedy došlo u vás, pán poslanec Budaj, k zásadnému obratu, k otvoreniu očí a k proeurópskemu postoju a zatrateniu týchto pôvodných myšlienok? Vtedy ste skutočne hovorili o cudzích záujmoch ako o niečom negatívnom, teraz definujete tieto cudzie záujmy celkom opačne ako niečo nádherné, progresívne a krásne. Čo je vlastne váš názor, pán poslanec Budaj?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Skutočne chcem upozorniť, že pán poslanec Budaj bol celkom od veci, vôbec sa nevyjadroval k dôvodom odvolania. Predsa dôvody odvolania nehovoria o okupácii, o ktorej sa rozrečnil, rozrečnil sa o kritike Mečiarovej vlády, a vieme, že je to už v rámci predvolebného boja nekorektný výstup, na ktorý nemôžeme odpovedať.
Ďalej hovoril o kritike priebehu včerajšieho rokovania, ktorá vôbec nesúvisí s odvolaním pána ministra Kukana. Napádal naše faktické pripomienky, ale zabudol povedať, že všetkým našim právnym argumentom, ktoré tu včera zazneli, ani jeden poslanec a už vonkoncom nie právnik si nedovolil oponovať. Prečo? Pretože by to bolo v zázname a bola by preňho ako právnika hanba, že obhajuje dôvody, pod ktoré sa podpísali vyšetrovatelia, ktorí akoby ani nemali nielen právnickú fakultu, ale ani základné právne cítenie. Len uvádzam, ako od veci hovoril pán poslanec Budaj, pretože reagujem naňho a ako vidieť, všetko, na čo reagujem, nemá súvislosť s odvolaním. Preto odporúčam pánom poslancom z vládnej koalície, aby si dôsledne pozreli dôvody a aby neútočili. Keď nevedia obhájiť, nech neútočia takýmito inými témami, ktoré nesúvisia s predloženým návrhom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská - ďalšia faktická poznámka.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Na rozdiel od mojich kolegov poslancov sa nečudujem, že pán Budaj hovoril tak, ako hovoril, lebo celé jeho vystúpenie bolo v podstate len pokusom o zastieranie toho, o čom tu dnes hovoríme, a predpokladám, že to splní svoj účel. Ale v niektorých veciach s ním súhlasím. Napríklad s tým, keď hovoril a obhajoval pána Kukana, že konal len v súlade s programovým vyhlásením vlády. Keď sa vrátime k návrhu na vyslovenie nedôvery, tak jednoducho si musíme uvedomiť, že pán Budaj v podstate aj programové vyhlásenie vlády označil za zavádzanie verejnosti, lebo tým, že pán Kukan zavádzal verejnosť, naozaj konal v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Nuž a ešte jedna vec. Keď pán Budaj tvrdil, že Mečiarova politika nebola suverénna a práve politika tejto vlády je veľmi suverénna a zrejme aj počínanie pána ministra Kukana považuje za suverénne, toto jeho porovnanie, resp. označenie, že Mečiarova vláda robila takú poslušnú politiku voči Východu a voči Moskve, tak by som ho chcela poopraviť. V tomto ste sa veľmi hlboko pomýlili, pán Budaj. Ak ste chceli porovnávať nejaké vlády, tak by sa v tomto smere znieslo akurát porovnanie Dzurindovej vlády s bývalou komunistickou vládou, lebo komunistická vláda bola poslušná voči Moskve a voči Východu a Dzurindova vláda je poslušná voči Západu a Washingtonu. Takže v tomto je naozaj absolútna paralela.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predsedajúci, veľmi by som sa prihováral, aby ste túto schôdzu skutočne viedli, pretože to, čo sme si vypočuli z úst pána Budaja, bolo také mítingové vystúpenie z roku 1990, maximálne z roku 1991. Ten pán si pomýlil aj miesto, aj tému, aj čas. A navyše sa zdá, že v uplynulých rokoch nesledoval dianie, pretože predseda ruskej vlády Černomyrdin nebol potajomky a neviedli sa s ním tajné rokovania, ale bol v tomto štáte ako suverénny a zvrchovaný predseda vlády a bol prijatý aj v budove parlamentu predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a predsedami všetkých hospodárskych výborov. Tohto stretnutia som sa zúčastnil aj ja. Takže neviem, o čom sa to tu rozprávalo, pán Budaj, z vašich úst, o akých tajných stretnutiach, rokovaniach. To sú zrejme fikcie z rokov 1990 - 1991. Pán predsedajúci, ešte raz vás prosím, aby ste skutočne túto schôdzu riadili v zmysle materiálu, ktorý bol predložený.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Myslím si, že práve to, že pán Budaj vystúpil tak, ako vystúpil, poukazuje na to, že členom tohto parlamentu chýbajú informácie. To bolo vidieť práve na jeho postoji, keď pri diskusii, a musím povedať, veľmi kultivovanej diskusii v zahraničnom výbore, keď sme sa opýtali pána ministra Kukana, či naša účasť v tom, že vlastne poskytneme vzdušný priestor, nám nejako veľmi nezhorší vzťahy s Juhoslovanskou zväzovou republikou alebo, lepšie povedané, s vedením, ktoré je vedené pánom Miloševičom. Pán minister nás uistil, že práve naopak, slovenský veľvyslanec zostáva pracovať, mnoho iných veľvyslanectiev je uzavretých, ale náš veľvyslanec si tam plní veľmi dôležitú funkciu vlastne vyjednávača medzi rôznymi stranami.
Na druhej strane je zase vidieť, že pred takými myšlienkami ako napríklad pred otázkou albánskej menšiny v Kosove nás pán minister Kanis veľmi varoval v televíznom vystúpení. Upozornil, že vlastne naše východné Slovensko sa môže stať podobnou bázou, ako sa stalo Kosovo. Vysvetľoval práve nárast počtu počtu Albáncov v Kosove tým, že majú 10 a viac detí, zatiaľ čo srbské rodiny ich nemajú. Čiže toto bola práve myšlienka jedného člena vlády, ktorá bola, povedala by som, skutočne na veľmi nebezpečnej hranici, skoro až genocídy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
mám tri procedurálne návrhy. Prvý návrh znie, aby sme rokovali po 19.00 hodine. Druhý návrh znie podľa § 30 na obmedzenie jedného vystúpenia na 10 minút. A tretí návrh znie podľa § 35 na ukončenie rozpravy.
Prosím, aby sme o týchto návrhoch hlasovali bez rozpravy.