Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Orosza sa hlásia páni poslanci Húska, Belohorská, Gajdoš, Brňák, Bohunický. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pán poslanec a predseda ústavnoprávneho výboru teraz vystúpil, povedal by som, v určitom zmysle slova kompenzačne. Keďže sme ho veľmi vyzývali, aby vystúpil a priznal karty, že na minulom, včerajšom zasadaní sa rokovalo o naozaj nepodloženom, nevyargumentovanom materiáli, tak teraz sa vlastne pokúsil toto všetko nahradiť. Iste ste si všimli, že hovoril o takzvaných štyroch pochybeniach v troch bodoch a zároveň takzvané tretie "pochybenie" vlastne videl v tom, že ide len o prepis, keď namiesto číslice 1) malo byť v materiáli zaznamenané písmeno i). Je to riedka argumentácia.

Ale k prvému spochybneniu chcem predovšetkým povedať, že sa tam vlastne hovorilo o tom, či názor, ktorý predkladá vláda a ktorý obhajoval, samozrejme, aj pán minister a predkladal ho dokonca verejnej tlačovej agentúre, k nemu potom pán Dzurinda predsa celkom zrejme hovoril - neviem to celkom presne reprodukovať -, ale pamätám sa, že hovoril, možno to zobrať ako jeho individuálny súkromný názor alebo ak chcete ako prognostiku, ale že to bolo proste jeho stanovisko. Pravdaže, bolo to jeho stanovisko. My kritizujeme to, že hovoril, že vláda rozhodne, keď bude požiadaná a tak ďalej. To znamená, hlavný problém je v argumentácii.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne.

Chcela by som pána poslanca Orosza upriamiť aj na článok 116 ústavy, ktorý hovorí: "Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky." To, na čo sme sa sťažovali, bol nedostatok informácií. Ak mi dovolíte, prečítam vám z dnešného Nového času: "Tri týždne, počas ktorých NATO uštedruje, zatiaľ márne, Juhoslávii výchovnú bitku, ktorej cieľom má byť pád Milošovičovho režimu, však vyžadujú od politikov 19 krajín NATO, aby svoju rodinu odsunuli bokom, boli stále v strehu a stále mali pod palcom celú situáciu. Neminie deň, víkend, nevíkend, sviatok, nesviatok, aby niektorý z popredných členov kabinetu - od premiéra cez ministra zahraničných vecí až po ministra obrany - nevysvetľoval kroky NATO a neinformoval o najnovšom vývoji. Dôležité je, že národ stále držia v obraze a donekonečna celú situáciu starostlivo vysvetľujú. Je to neprirodzený život, je to neprirodzená situácia, zodpovednosť ma veľmi ťaží - povedal minister obrany. Dokážu si politici veľmi dobre zrátať, že si nemôžu dovoliť hrať sa na mŕtveho chrobáka, stáť bokom, tváriť sa, že sa nič nedeje alebo odbaviť vec jedným nič nehovoriacim vyhlásením, len nech sa pokúsia urobiť z voličov hlupákov." A mňa mrzí to, že pán minister tentoraz urobil hlupákov z nás členov Národnej rady, ktorí podľa článku 116 ústavy majú právo na výkon kontroly.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš.

Poslanec J. Gajdoš:

Pán poslanec Orosz tu použil slovné výrazy ako právne barbarstvo, právne lapsusy, vykladači práva. Pritom sa po absolvovaní svojho vystúpenia cynicky usmieva a cynicky sa usmieval aj včera, keď sa rokovalo o bytí a nebytí človeka, ktorý zastával vysokú štátnu funkciu.

Pán poslanec Orosz, mali by ste si vstúpiť do svedomia, keď posudzujete kvalitu predložených návrhov, pretože to, čo sa v tomto parlamente odohráva pri každom legislatívnom návrhu, ktorý prešiel vašimi rukami, svedčí o vašej nekompetencii, o vašej právnej nespôsobilosti zastávať takúto funkciu, pretože každý legislatívny návrh, ktorý prešiel v Národnej rade, mal svoje chyby a v mnohých prípadoch bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Operujete článkami Ústavy Slovenskej republiky, pritom článok 86, samozrejme, hovorí o tom, že rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky má právo a povinnosť Národná rada. Článok 119 síce hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, ale platí jednoduché pravidlo, keďže majú túto kompetenciu obidvaja, pravidlom je, že vyšší berie a vyšším v tomto prípade je Národná rada Slovenskej republiky, ktorá zastrešuje túto kompetenciu. Ak hovoríte o účelovosti nášho konania, je to jednoduché, pretože každý návrh je účelový, veď účel svätí prostriedky a vy sa tvárite, že ste to v minulosti nerobili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne.

Priznám sa, pán predseda ústavnoprávneho výboru, že vám závidím vašu ústavnoprávnu bohorovnosť, s akou ľahkosťou vykladáte jednotlivé články Ústavy Slovenskej republiky, akoby ste hrali licitovaný mariáš. Jednoducho to nie je tak. Je to oveľa väčší problém a vy ste si toho určite vedomý. Myslím si, že tam, kde bolo potrebné prejaviť ústavnoprávnu autoritu - napríklad počas včerajšieho nočného rokovania, keď sme úpenlivo viackrát žiadali, žobronili, aby keď už nič iné aspoň zasadol ústavnoprávny výbor, aby sme si vysvetlili ústavnoprávne veci, nie politické, tak ste vystúpili počas faktickej poznámky s akýmsi politickým príspevkom, vtedy ste tú ústavnoprávnu bohorovnosť zahodili za hlavu.

Teraz hovoríte o veciach tak, akoby nič iné nebolo možné. Skutočne nechcem hovoriť opozičný názor, pretože aj oponovať by vám bolo možné, ale chcem vám dať do pozornosti, keď už nič iné aspoň názor predsedu Ústavného súdu akademika Čiča, ktorý bol prezentovaný. Na otázku, či vláda konala v danom prípade v súlade s ústavou, dal možno diplomatické, ale určite ústavnoprávne a, povedal by som, vecné stanovisko v tom smere, že vzhľadom na to, že táto vec môže byť predmetom skúmania a rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky, nebude sa vyjadrovať k tejto otázke. Predseda Ústavného súdu vidí istú možnosť sporu v tom, či vláda konala ústavne, ale vy v tom nevidíte absolútne žiadne chyby. Ešte raz, závidím vám vašu bohorovnosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bohunický - faktická poznámka.

Poslanec P. Bohunický:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Chcem doplniť pána poslanca Orosza. Už som povedal v prvej faktickej pripomienke, že ide o to, že kompetenciu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky mala aj vláda, pretože podľa článku 119 písm. g) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky rozhoduje v zbore. Ona tak urobila. Vy tvrdíte v článku 1, že pán minister Kukan sám urobil toto rozhodnutie, čo je absolútna nepravda, tak je to tam napísané. Čiže tým pádom si aj vzájomne protirečíte a odporujete, a ak skutočne pani poslankyňa veľmi správne poukázala - nechcem na ňu reagovať -, ale doplnila pána poslanca Orosza, že článok 116 ods. 1 hovorí o tom, čo malo byť v správe napísané, že člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky. Na to asi myslel pán Orosz, keď hovoril o tom, že ak nebudete vedieť, pokúsime sa vám potom niekedy poradiť ako opoziční poslanci, čo sme voľakedy boli.

(Šum v sále.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pokoj, pani poslankyne, poslanci.

O možnosť vystúpiť v rozprave v zmysle § 27 ods. 8 požiadal spoločný spravodajca výborov pán poslanec Šebej.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec F. Šebej:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Využívam vzácny okamih, keď je možné hovoriť chvíľu bez napádania, bez invektív vlastne k dreni toho problému.

Chcel by som sa v tomto okamihu postaviť na stranu ministra zahraničných vecí, ale aj na stranu všetkých ostatných ministrov zahraničných vecí, ktorí museli urobiť v súčasnosti veľmi vážne rozhodnutie. Robím to z týchto dôvodov: Členstvo v Európskej únii, ale najmä členstvo v Severoatlantickom pakte bolo pre mnohých, ktorí postupne prichádzali do politiky - a teraz myslím aj na západ od železnej opony, teda mimo nášho priestoru -, platonickým členstvom, pretože proste neboli to oni, ktorí podpisovali Washingtonskú zmluvu v apríli 1949, boli ďalšou generáciou politikov a tá hrozba, že jedného dňa sa budú musieť naozaj rozhodnúť, aby vzlietli bombardéry nejakej spojenej akcie Severoatlantického paktu, bola skôr teoretická. A je celkom zrejmé, že politické elity, politické reprezentácie, a to ľavica, pravica, stred všetkých európskych štátov, proste zrazu boli postavené pred meritórne a závažné rozhodnutie, ktoré nie je možné sfúknuť zo stola a proste opečiatkovať, onálepkovať. Nemám najmenšie pochybnosti o tom, že v tejto miestnosti je naozaj málo ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že všetky vlády Európskej únie a všetky vlády Severoatlantického paktu sú bandou zločincov, ktorí nevedia nič o demokracii a proste chcú iba utláčať úbohý srbský ľud, takých ľudí je v tejto miestnosti naozaj málo. Ak takí sú, žijú v umelom svete.

Európska únia a Severoatlantický pakt sú organizácie - a teraz niektorí so mnou nemusia súhlasiť, ale je to vec naozaj svetonázoru, pohľadu na svet -, sú zoskupenia krajín, ktoré naozaj vo svojom vnútornom politickom živote vyznávajú princípy právneho štátu, ľudskej slobody, ochrany ľudských a občianskych práv a obe spoločenstvá vznikli v podstate z tohto hodnotového zdroja. To, čo sa teraz deje vo svete, dovoľte mi, aby som označil za dosť tragickú dilemu, ktorá tu bola aj predtým, ale ktorá sa vynorila ako závažná choroba, ako veľmi vážny problém. Narazili na seba dva etické, ale najmä právne princípy, dva koncepty. Ten jeden je princíp povinnej ochrany územnej celistvosti a suverenity štátov a druhý je princíp práva národov na sebaurčenie. A teraz nežartujem. Niekedy je veľmi ťažké - keďže etnických skupín a národov je na svete omnoho viac ako území, ktoré sa nazývajú štátom -, niekedy je veľmi ťažké v uvažovaní v medzinárodnopolitickom kontexte zachovať nejakú rovnováhu medzi týmito princípmi. Niekedy sú v priamom vzájomnom rozpore. Musí teda existovať určitá rovnováha medzi územnou celistvosťou suverénneho štátu, ale na druhej strane ochotou vlád rešpektovať určité ľudské a právne princípy.

Chcem povedať, že donedávna mlčky a škrípajúc zubami civilizovaný demokratický svet akceptoval, že suverénny štát a suverénne vykonávanie vlády nad nejakým štátom, trebárs nedemokratickým režimom, zároveň v sebe obsahuje právo utláčať, resp. kynožiť vlastné obyvateľstvo. A bola to vnútorná vec toho štátu. Iné štáty to mohli neschvaľovať, resp. v nedávnej minulosti sa rozhodli, že na to môžu reagovať povedzme obmedzením hospodárskych stykov s tým štátom uvalením embarga. Ale zistenie najčerstvejších dejín posledných rokov je, že jednoducho toto nestačí. A ak uprostred nejakého priestoru, napríklad Európy, môže existovať štát, v ktorom sa zrazu politický režim zvrhne do podoby, že začne páchať zverstvá, ktoré patria k najtemnejšej kapitole 20. storočia, keď sa začne genocída nejakej časti obyvateľstva, jednoducho medzinárodné spoločenstvo sa na to nemôže nečinne pozerať, pretože takéto územie sa stáva neoplazmou. Stáva sa nádorom, stáva sa zdrojom niečoho veľmi zlého nielen v podobe utečencov a ľudských tragédií, ale proste v podobe morálneho úpadku a etickej nákazy môže metastázovať na zvyšok Európy, na zvyšok civilizovaného sveta. Z toho dôvodu museli štáty Európskej únie a Severoatlantického paktu urobiť jedno vážne a neľahké rozhodnutie. Museli sa rozhodnúť, že v určitom okamihu takémuto režimu povedia dosť a riskujú, že v rozpore s doterajšou praxou vojenským zásahom v mene ľudskosti, v mene záchrany teraz už zvyškov nejakého obyvateľstva porušia suverenitu štátu. Pripúšťam, že toto rozhodnutie nie je jednoduché, ale odmietam nevidieť to, čo je za tým.

Dovoľte mi, aby som v tomto kontexte zacitoval inštitúciu, o ktorej, povedal by som, čistých a mravných úmysloch dúfam, že nikto nepochybuje, a to je Štátny sekretariát čiže v podstate Ministerstvo zahraničných vecí Svätej stolice. To stanovisko pochádza z 30. marca 1999 a je reakciou na celý vývoj situácie. A citujem to len kvôli tomu, aby sme prestali ukazovať na nášho ministra zahraničných vecí a na našu vládu ako na nejakých nezodpovedných ľudí, dokonca na zločincov len kvôli tomu, že otvorili vzdušný priestor Slovenskej republiky lietadlám NATO.

Po úvode, v ktorom popisuje Štátny sekretariát Vatikánu vývoj situácie, vravia toto: Teda Štátny sekretariát Svätej stolice podporoval diplomatickú aktivitu počas uplynulých mesiacov a praje si vysloviť uznanie tým, ktorí hľadali riešenie vo vyjednávaní o týchto problémoch. Vskutku bolo veľmi dôležité, že medzinárodná komunita nemôže zostať ľahostajná. Uchýlenie sa k sile nepochybne znamená porážku diplomacie, keďže je pravdou, že ozbrojené násilie nie je nikdy riešením hodným humanity pri riešení politických, ekonomických alebo sociálnych problémov. Ale štátny sekretár pokračuje: Napriek tomu si však treba pripomenúť katolícke učenie o použití sily v prípadoch oprávnenej obrany, keď boli vyčerpané všetky prostriedky na mierové usporiadanie. A konkrétne je to citované z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes II. Vatikánskeho koncilu číslo 79. Podmienky toto cituje štátny kardinál takto, sú štyri:

Škody spôsobené agresorom národu alebo komunite musia byť trvalé, vážne a určité. Po druhé, iné prostriedky na ukončenie násilia sa museli ukázať neuskutočniteľné alebo neúčinné. Stalo sa. Musí byť vážna vyhliadka na úspech. Neviem, hádam je. Použitie zbraní nesmie vytvoriť zlo a neporiadok horší ako zlo, ktoré sa má eliminovať. Dámy a páni, táto podmienka je splnená v každom prípade, lebo horšie zlo ako vyhladenie jednej celej národnostnej skupiny hádam ani neexistuje.

A pokračuje tento dokument: Nedávno vznikla tragédia masívneho porušovania ľudských práv, teda v Kosove, čo nás zaväzuje pripomenúť povinnosť odzbrojiť agresora. Povedal to kardinál Angelo Sodano takto: Povinnosť a právo intervencie s cieľom odzbrojiť toho, kto má v úmysle zabíjať a tak ďalej nie je podporou vojny, ale zabránením vojne. Z 20. januára 1999 pre Corierre de la Sera. Svätá stolica chápe, že rozhodnutie zaútočiť na Juhoslovanskú federatívnu republiku nebolo prijaté ľahko, a ľutuje, že tí, ktorí sú zodpovední za osud obyvateľstva - teda Miloševičov režim - žijúcom na tomto území, považovali za svoju povinnosť odmietnuť kompromis navrhovaný v Rambouillet a neskôr v Paríži.

Pani poslankyne a páni poslanci, Svätá stolica nie je jedinou inštitúciou, ktorá musela sama pred sebou a pred svetom riešiť túto dilemu. Robili to všetky vlády všetkých európskych štátov. Musím vám povedať, že dospeli k rovnakému názoru, ako dospela i slovenská vláda a slovenský minister zahraničných vecí. A existujú len dva štáty, kde parlament hádam chce siahnuť na vládu kvôli situácii v Kosove, ktorú v spolupráci s celou medzinárodnou komunitou musela riešiť, a to je Ruská duma a Srbsko. A dovolím si povedať, že v tom medzinárodnom kontexte, v ktorom sa slovenská vláda a slovenský minister zahraničných vecí museli rozhodovať, rozhodli sa správne. Podľa mňa pri pohľade na to, čo sa deje vo svete, kam sa svet uberá, ako sa vyvíja, ani sa inak rozhodnúť nemohli. Ak by sa rozhodli inak, vrhnú Slovensko do celkom iného priestoru.

Dámy a páni, rokujme o tejto téme bez snahy o lacné heslá a skôr so snahou o pochopenie celého kontextu situácie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šebeja, spoločného spravodajcu výborov sú prihlásení títo páni poslanci: Húska, Gajdoš, Slobodník, Hofbauer, Belohorská, Budaj, Zlocha, Záborská, Cuper. Končím možnosť prihlásenia sa poslancov s ďalšími faktickými poznámkami.

Pán poslanec Húska vystúpi ako prvý.

Nech sa páči.

Poslanec A. M. Húska:

Pán predsedajúci,

pán poslanec a predseda výboru Šebej hovoril o tom, ako demokratický svet so škrípajúcimi zubami niekedy trpel a nakoniec stratil trpezlivosť a podobne. Priatelia, bolo by dobré, keby to bola celkom pravda. Je nám celkom jasné, že sme nepočuli žiadne škrípanie zubov, keď sa diali genocídy voči Kurdom, keď sa diala nevyhlásená vojna v Severnom Írsku, keď sú problémy, o ktorých som už hovoril v prípade napríklad vzájomne trvajúceho a mokvajúceho konfliktu medzi Palestínou a Izraelom, keď vieme, že sa používajú očisťovania priestorov a obsadzovania priestorov. Hovoril som, ako to dokonca špeciálne nazývajú - perforácia priestoru - osídľovaním takzvaných ozbrojených osád a podobne. Priatelia, takto sa vo svete veci majú. Nejde o to, aby som teraz robil moralizátora, ale musíme mať ľudský postoj. Ten problém je jednoducho v tom, že morálka štátu funguje veľmi zriedka, lebo sa jednoducho riadi určitými svojimi sebeckými záujmami. Treba naozaj dávať veľký pozor, aby sme sa jednoducho s týmto nestotožnili a už vonkoncom by sme to nemali zaodieť figovým listom vyhlásenia Svätej stolice, pretože tam ani raz nepovedali, kto je vlastne agresor. A nie je to náhodou aj albánska armáda?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Gajdoš, nech sa páči.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Šebej, musím objektívne oceniť, že ste azda po prvýkrát v tejto snemovni vystúpili bez toho, že by ste zaútočili na Hnutie za demokratické Slovensko. Vaše vystúpenie hodnotím ako jednostranný pohľad na zásadné veci, ktoré sa dejú v súčasnosti v strednej Európe, i na veci budúce, ktoré, samozrejme, sú súčasťou integrovania sa krajín strednej Európy do bezpečnostných, ekonomických a politických štruktúr. Chcem vám len položiť jednu otázku. Ak sa naďalej bude situácia v Juhoslovanskej zväzovej republike vyvíjať tak, ako sa vyvíja, ak naďalej bude prebiehať zabíjanie, krviprelievanie nevinných ľudí a verejná mienka na Slovensku sa bude stále viac a viac nakláňať proti integrácii Slovenskej republiky do NATO, kto pôjde do NATO? Pôjde tam vláda? Pôjdete tam vy ako predseda výboru? A kto ešte? Čo budete robiť potom, pán poslanec Šebej?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník.

Poslanec D. Slobodník:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Bolo to naozaj vystúpenie, v ktorom sa akoby obrúsili hrany predchádzajúcich jednoznačných obvinení jednej strany z konfliktu v Kosove, to je pravda, ale nakoniec sa pán poslanec Šebej nezaprel a povedal, aké je to všetko spravodlivé. Ja sa vám čudujem. Čudujem sa nielen vám, ale všetkým, ktorí nechcú vidieť objektívnu realitu. Vy jednoducho prijímate správy jednej strany. Neberiete na vedomie fakty, ktoré už celý svet vidí. Nečítate ani slovenskú tlač, ani denník, Hospodársky denník, kde sa uverejňujú veľmi objektívne informácie o situácii v Kosove. Jednoducho nechcete vidieť objektívnu pravdu, a pravda vyjde najavo. Čo poviete potom? Potom budete tvrdiť, že vy ste nevedeli? Vedeli ste. Vedeli ste všetko, čo sa deje.

Už ste mali možnosť si prečítať to, čo som povedal, nepoznám detaily, ale zmluva z Rambouillet bola diktát. Taký diktát, ktorý nútil Srbov, aby sa vlastne stali obsadenou krajinou. Teraz sa to vysvetľuje, že to nebolo také zlé. A keď ste dobre čítali dnešné noviny, prosím vás pekne, prečítajte si ich dobre - a teraz neoperujem tým, že sa nešťastím podarilo zasiahnuť konvoj Albáncov, to je tragédia, to iste nebolo plánované -, ale spomínajú sa tam traja srbskí policajti, ktorí viedli konvoj vracajúcich sa Albáncov. To znamená, že tie jednostranné obvinenia z útokov, ktoré stále šírite a nechcete zobrať na vedomie objektívnu realitu, nie sú pravdivé. Nemáte nijaké konkrétne informácie o situácii v Kosove, prijímate za bernú mincu len to, čo predkladá jedna strana. To je vaša...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán Šebej, zmluva z Rambouillet sa od zmluvy z Paríža líši v dvoch zásadných veciach. Zmluva z Rambouillet vypracovaná Spojenými štátmi americkými predpokladá dislokáciu 30-tisícovej armády USA a štátov NATO na území zvrchovaného štátu Juhoslávie. S takýmto zmluvným dokumentom juhoslovanská strana, pochopiteľne, nemohla súhlasiť a ani nesúhlasila. Rád by som videl prezidenta, ktorý by takúto zmluvu podpísal.

Parížska zmluva, ktorá bola uzavretá všetkými etnickými skupinami, ktoré žijú v Kosove a týka sa Kosova - podpísali ju tak Srbská republika, Zväzová republika Juhoslávia, ako osem etnických skupín prezentovaných najvyššími predstaviteľmi -, je na svete, je platná, tu mám jej text. Ale túto zmluvu pre zmenu odmietla akceptovať strana NATO, pretože neobsahuje prítomnosť vojenských jednotiek na území zvrchovaného štátu Juhoslávie. Takže nalejme si čistého vína a hovorme pravdu, čo je podstatou nepodpísanej zmluvy v Rambouillet a podpísanej zmluvy všetkými účastníkmi v Paríži. Parížska zmluva bola podpísaná 18. marca, to znamená týždeň predtým, než vypukli masové letecké a raketové nálety na Juhoslovanskú zväzovú republiku. Čo bol dôvod týchto útokov? Práva kosovských obyvateľov alebo dislokácia 30-tisícovej armády NATO na území Juhoslávie?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Mohla by som súhlasiť so slovami pána Šebeja len nie v jednej časti, s tým určite nie. Ak hovorím, že mi chýbali informácie od ministra a chcem postupovať v zmysle ústavy a svojho práva na informácie a kontroly svojho ministra, to predsa neznamená, že potrebujem tohto človeka označovať za svojho nepriateľa či dávať mu nejaké iné prívlastky. Je to jednoducho jeden z poslancov alebo jeden z členov vlády, ktorý má iný názor.

Chcela by som len upriamiť vašu pozornosť na nový mierový plán pre Kosovo, ktorý navrhuje Nemecko. V nemeckých politických kruhoch sa vyvolala veľmi ostrá kritika hlavne kvôli nedostatku informácií. Nemeckí členovia Spolkového snemu si sťažovali, že nepoznali napríklad obsah textu dohody v Rambouillet. A potom sa vlastne začal problém, lebo keď si to prečítali, zistili, že žiaden zvrchovaný štát nemôže súhlasiť s tým, aby personál NATO vrátane vozidiel, lodí, lietadiel, výzbroje mal zaručený voľný a neobmedzený pohyb po celom území Juhoslovanskej zväzovej republiky, vrátane vzdušného priestoru a výsostných vôd. NATO tiež požadovalo pre celý svoj personál v Juhoslávii úplnú imunitu voči akémukoľvek právnemu postihu a takisto bezplatné používanie všetkých prístavov a letísk. Aj Nemci pochopili, že takýmto spôsobom nebudeme hovoriť o mierovej dohode, a práve preto boli toto schopní podpísať Albánci z Kosova a neboli to schopní podpísať politici jedného zvrchovaného štátu. A preto je dnes na stole nemecký návrh mierovej dohody.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Budaj.

Poslanec J. Budaj:

Pán poslanec Šebej objasnil východiská. Chcel by som ho doplniť. Chcem nahlas domýšľať dôsledky. Ak by v Kosove neprebiehalo to, čo prebieha, aké iné recepty sú možné? Vytlačenie menšiny do mora? Vyčistenie európskeho kontinentu? Prenesenie konfliktu do Macedónska a prenesenie do Bulharska, do Grécka? Ak by slovenská vláda nebola dala súhlas na prelety lietadiel, aké recepty vidíte pred sebou, kolegovia z opozície, z hľadiska vašej zahraničnopolitickej pozície? Začlenenie Slovenska do Spoločenstva nezávislých štátov alebo osamotené budovanie čínskeho múru v strednej Európe?

Pán kolega Šebej, dojímaš ma, tatarkovsky ma dojímaš tým, že sa pokúšaš vniesť do tejto našej útrpnej diskusie fakty a argumenty, ponúkol si zvažovať reálne východiská, ale zo strany poslancov HZDS sa tie východiská nemôžu pomenovať, lebo oni realizujú politiku pričlenenia Slovenska na Východ, a to nemôžu naplno povedať. Politici zo SNS to hovoria jasne a nerobia dvojtvárnu politiku. HZDS však podvádzalo občanov sľubmi, že sú za pričlenenie do NATO, a teraz to občania môžu vidieť pri ich reakciách na prelety a na súhlas ministerstva zahraničných vecí s preletmi lietadiel NATO nad Slovenskom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

pán poslanec Šebej má vzácnu vlastnosť všetko zjednodušovať. Niekde sa dočítal, že za všetko sú vinní Srbi a Miloševič, tak to bude donekonečna opakovať a, samozrejme, z vojakov NATO urobí div nie svätcov, ktorí prišli ohnivými mečmi urobiť poriadok do Kosova a Srbska. Ale situácia je predsa oveľa zložitejšia. Príčinou je zrejme UCK, ozbrojené bandy, ktoré chcú na zvrchovanom území Juhoslovanskej zväzovej republiky, na jeho časti vytvoriť samostatný štát a odtrhnúť sa od zväzovej republiky, a s týmto predsa nemôžu súhlasiť ani mnohí obyvatelia a určite nie ani prezident Rugova. Ten to jednoznačne povedal. Pokiaľ viem, mnohé krajiny, ktoré poskytli aj vojakov, aj lietadlá, aj rakety, takisto sa nevyslovili za to, že na území Kosova by sa mal vytvoriť samostatný štát. Veď, preboha, to by bolo nové delenie Európy, a to si asi nikto neuvedomuje. Bomby ani rakety si nevyberajú. Vznikli už obrovské materiálne škody, sú stovky mŕtvych a zranených civilistov. Včera dokonca rakety NATO zasiahli konvoj kosovských utečencov. Myslíte si, že táto vojna niečo vyrieši? Vôbec nie! Práve naopak, zvýši sa nenávisť a nepriateľstvo medzi kosovskými Albáncami a Srbmi a príslušníkmi iných národností a menšín, ktoré v Kosove žijú. A som presvedčený o tom, že sa zvýši aj nenávisť a nepriateľstvo medzi Srbmi a vojakmi krajín alebo krajinami, ktorých rakety a bomby ničia ich továrne, domy, letiská, sklady a, samozrejme, ničia aj ľudí.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Záborská.

Poslankyňa A. Záborská:

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

som veľmi rada, že pán poslanec Šebej predniesol takmer plné znenie vyhlásenia štátneho sekretára Svätej stolice kardinála Angela Sodana, pretože minulý týždeň pri diskusii o vyhlásení, keď pán poslanec Orava spomenul závery II. Vatikánskeho koncilu, ktoré hovoria aj o spravodlivej obrane, poslanci opozície sa smiali tejto poznámke. Myslím si, že sa stáva - neviem či dobrým zvykom -, že sa niekedy citujú len tie partie vyhlásenia alebo časti zákonov, ktoré účelovo práve vyhovujú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

Poslanec J. Cuper:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Museli sme sa smiať, lebo právo na spravodlivú obranu nemohlo byť priznané srbským separatistom, pretože neboli uznaní za bojujúcu stranu medzinárodným spoločenstvom alebo za takzvaný národ, čo medzinárodné právo vyžaduje ako podmienku na spravodlivú obranu. To pánu Oravovi ušlo. Pánu Šebejovi sa tu dnes ušlo naozaj niekoľko poklôn, musím povedať, že naozaj jeho vystúpenie už nebolo také bohorovné a nepozeral sa na nás ako na Hlinkove deti, ale napriek všetkému si zachoval zmysel pre autority a citoval aspoň svätú cirkev alebo lepšie povedané kardinálna Svätej stolice. Ale vyhlásenie Svätého Otca bolo tak či onak iné.

Naozaj ma dojalo, akou dojemnou starostlivosťou sa pán Šebej zastáva kosovských Albáncov a na druhej strane ho vôbec netrápia Srbi, netrápia ho Kurdi a ďalšie národy, na ktorých sa systematicky desaťročia uplatňuje genocída. Netrápi ho problém postavenia slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, ktorá je najhrozivejším príkladom genocídy. Po rozdelení bývalého Česko-Slovenska alebo, lepšie povedané, po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie na území bývalého Maďarska alebo aj terajšieho Maďarska ostala žiť takmer 500-tisícová slovenská menšina, než bola zdecimovaná na 10 tisíc hlásiacich sa alebo tých, ktorí si píšu ešte slovenskú národnosť, bola systematicky vyhladzovaná a systematicky jej bolo krivdené. A od nás sa žiada, aby sme sa tu ospravedlňovali maďarskej menšine a tento princíp sa nežiada od maďarského parlamentu, ktorý dodnes nedovolil, aby národnosti v Maďarsku mali čo i len jedného zástupcu v parlamente. Prieťahy v tomto ho netrápia.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková, máte procedurálny návrh?

Poslankyňa M. Aibeková:

Nemám faktickú poznámku, ale chcem požiadať, nie je to v pravom zmysle slova procedurálny návrh, je to skôr požiadavka, aby sa poslanci vo svojich vystúpeniach neodkláňali od témy. Myslím si, že čas je vzácny, aj váš, aj náš, a mnohí vystupujúci - teraz nikoho nemenujem - mnohí vystupujúci odbiehajú od témy. Zišli sme sa tu kvôli konkrétnemu bodu a chcela by som poprosiť kvôli operatívnosti a konštruktívnosti rokovania, aby sa poslanci vo vystúpeniach pridržiavali bodu programu. A vás chcem poprosiť, aby ste naozaj uplatňovali svoje právo predsedajúceho, tak ako ste to robili včera a predvčerom, aby ste napomínali poslancov, keď odbočujú od témy. Naposledy napríklad pán poslanec Budaj, ktorý si neodpustí aj pri takejto vážnej téme a vážnej situácii urážku poslancov HZDS. Nereagujem na Budaja, ale prosím pána predsedajúceho, aby urobil nápravu, tak ako to robil včera, teda korektne pre obidve strany.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci tí, čo sa ešte chystáte vystúpiť - sú to poslanci Hofbauer, Roman Kováč, Budaj, Záborská, Krajči, Fedoročko, Húska, Cuper, Podhradská, Andrejčák - pekne by som vás prosil, aby ste akceptovali tento návrh a stanovisko pani poslankyne Aibekovej. Ešte pani poslankyňa Belohorská. Ale nie ste zapísaná. (Hlas z pléna.) Ešte ústne, áno.

Takže z tých, ktorí sú písomne prihlásení, ako prvý vystúpi pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy,

vážení páni,

nedá mi, aby som sa jednou vetou nevrátil k vystúpeniu predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, kde, domnievam sa, v jeho právnickej analýze materiálu sa stratila podstata. Kvôli trieskam stratil schopnosť vidieť les, prečo tu sedíme a rokujeme.

Dámy a páni, včera uplynuli tri týždne od začatia leteckej vojny Severoatlantického obranného spoločenstva proti Juhoslovanskej zväzovej republike. Počas týchto troch týždňov na Juhosláviu dopadli bomby a rakety v prepočte tritolového koeficientu za štyri hirošimské atómové bomby a v prepočte 8 kg trhavín na jednu hlavu obyvateľa Juhoslávie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer, prosil by som vás, keby ste rešpektovali to, čo povedala vaša kolegyňa pani poslankyňa Aibeková.

Poslanec R. Hofbauer:

Hovorím presne o tom.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nehovoríte presne o tom.

Poslanec R. Hofbauer:

Problematika, o ktorej rokujeme, je problematika vyjadrenia dôvery alebo nedôvery ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky, a to vo vzťahu na fakt, že Slovenská republika pred troma týždňami fakticky bola vtiahnutá do vojnového konfliktu so štátom, ktorý nie je vo vojnovom stave so žiadnym štátom sveta, pretože Juhoslovanská zväzová republika vo vojnovom stave nie je. Tento vojnový konflikt je vojnovým konfliktom aliancie, ktorej Slovensko nie je členom, aliancie, ktorá ubezpečuje, že Slovenská republika sa v dohľadnom čase jej členom ani nestane.

Tento vojnový konflikt je mimo rámca Bezpečnostnej rady OSN, a teda aj mimo rámca Organizácie Spojených národov. Spravidla sa uvádza, že Slovenská republika to akceptuje a pristúpila k nemu pozitívne, pretože išlo o rozhodnutie medzinárodného spoločenstva. Treba pripomenúť, že ide o medzinárodné spoločenstvo Severoatlantickej aliancie, ktorá zahrňuje nie viac ako 15 % populácie sveta, zatiaľ čo 85 % populácie sveta v tomto spoločenstve nie je.

Pred troma týždňami, keď bol konflikt jednostranne otvorený Severoatlantickou alianciou, tak my sme sa v Národnej rade dožadovali informácie, predloženia a predstúpenia členov vlády, aby informovali o skutkovej podstate, pretože sme sa to dozvedali zo zahraničných televízií, ale z našich médií nie a od našej vlády takisto nie. V parlamente sa týždeň otáľalo či rokovať alebo nerokovať o tejto problematike a konečne po týždni sa čosi zlomilo a začalo sa rokovať. Ale akým spôsobom? Takým, že opozičné strany vlastne na rokovanie príslušného výboru neboli ani prizvané.

Po troch týždňoch teda môžeme konštatovať, že tento problém sa včera prerokúval, uzavrel a prijalo sa podľa môjho názoru - ak dovolíte moje právo na vlastný názor -, neslané, nemastné rozhodnutie, ktorým sa vlastne ani neodsudzuje, ani neschvaľuje.

Často sa uvádzalo, že prelety zahraničných lietadiel, a to aj bojových, boli schválené a realizované vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky aj za Mečiarovej vlády. Je to pravda, dámy a páni, je to pravda, aj Mečiarova vláda odsúhlasila prelety lietadiel Spojených štátov amerických, ale pozor, Spojených štátov amerických a v rámci medzinárodných mierových misií IFOR a SFOR. Tak to je trošku iná káva ako bojové lietadlá naložené bombami a raketami.

Prelety a tankovanie nad naším územím bola prvá verzia priznania toho, čo sa vlastne v našom vzdušnom priestore deje. Členovia vlády nám vtedy vyhlásili, že tu lietajú výlučne zásobovacie a tankovacie lietadlá. Nuž ešte v živote som nevidel, aby tankovalo tankovacie lietadlo z tankovacieho lietadla. Ale naopak, nad naším uzemím lietali bojové lietadlá a kto má trošku lepší ďalekohľad, tak ich mohol vidieť. A vláda sa ešte stále tvárila, že nie a postupne sa nám poslancom tohto parlamentného zboru predkladali postupné približovania, iterácie, nepresné, rôznorodé od jednotlivých členov vlády, ktoré boli nezriedka protismerné.

Zdôvodňovanie vojnového konfliktu v Juhoslovanskej zväzovej republike bolo medzinárodným spoločenstvom NATO uvádzané ako ochrana ľudských práv v Juhoslávii. Nuž tak kto tomu verí, nech verí, že leteckým a raketovým bombardovaním je možné v niektorej krajine ochrániť ľudské práva. A to sa stalo. Do súčasnosti na jedno nemluvňa aj starca v priemere v Juhoslávii padlo 8 kg trinitrotoluénu ako ekvivalenty vojenskej trhaviny. Z krátkodobej operácie, ktorú sľubovalo NATO pred troma týždňami, pretože sa počítalo v samotných centrálach NATO, že to bude jedna dvojdňová, maximálne trojdňová operácia, sa vyvinul vlečúci sa latentný konflikt, ktorý nemá konca a jeho koniec nevidia ani stratégovia, ktorí ho začali, čo je na tom najzarážajúcejšie. Týmto problémom sa zaoberajú štáty, ktoré sú členmi Severoatlantického spoločenstva, ale v našom parlamente sa o tom rozprávať nemáme, lebo sa to považuje za akúsi politickú nemravnosť. Pýtam sa prečo.

To, čo prebieha v Juhoslovanskej zväzovej republike, je v súčasnosti jednoducho celoplošné ničenie existenčnej podstaty štátu, všetkých jej obyvateľov, či sú to moslimovia alebo pravoslávni, či sú Albánci alebo Srbi. Pôvodné tvrdenia boli, že cieľom útokov budú vojenské ciele. No nech mi niekto povie, čo sú vo vojne vojenské ciele. Vojenské ciele vo vojne je to, čo určia veliaci generáli.

Takže, dámy a páni, v rámci bojov za ľudské práva, ktoré Slovenská republika podporuje a poskytla pre ne vzdušný priestor tohto štátu, bol zbombardovaný medzinárodný osobný vlak a desiatky ľudí v ňom boli upálené. Mohli sme to vidieť v televízii, nie v našej. Hrôzostrašné sú dôsledky bombardovania napríklad na pôrodnicu v Belehrade, kde tlaková vlna ohlušila a vyrazila bubienky viac ako 60 novorodeniatkam. Dámy a páni, koľkým ľuďom sa tým ochránili ľudské práva?