Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán podpredseda chce reagovať.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Všetko by som bol od teba, Marta, čakal, ale toto určite nie. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tuchyňa za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predseda Národnej rady,
pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
páni ministri,
niekoľko volebných období bola vzájomná zhoda alebo blízka príbuznosť parlamentných strán v oblasti zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky, ale i bezpečnostnej politiky. Svedčia o tom programové vyhlásenia vlád alebo prerokúvania správ o plnení úloh zahraničnej politiky v pléne Národnej rady, i keď počet doterajších 7 ministrov zahraničných vecí a jedného povereného podpredsedu vlády by nasvedčoval o niečom inom. Je zrejmé aj to, že Slovenská národná strana má odlišné názory z hľadiska integračných procesov. Je to jej program, ktorý obhajuje a presadzuje. Aj teraz, ako sme svedkami, HZDS má iné názory a stanoviská.
Poslanecký klub Strany demokratickej ľavice konštatuje, že vláda Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí dodržiavajú svoje programové vyhlásenie v predmetnej prerokúvanej oblasti a neprekročili svoje kompetencie. Stanovisko klubu poslancov Strany demokratickej ľavice bolo zapracované do vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove. Nie je žiadnym tajomstvom, že sme mali výhrady k forme, spôsobu i času informácie Národnej rady, ale i občanov vládou Slovenskej republiky. Konštatujeme, že predseda vlády i minister zahraničných vecí priznali svoje nedostatky, čo sa vždy nestávalo. Klub poslancov Strany demokratickej ľavice nevidí dôvody na odvolanie ministra Kukana, a preto návrh nepodporí.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zajac.
Predtým s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Tuchyňu vystúpi pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Ďakujem pekne. Azda len jednu poznámku.
Pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážení členovia parlamentu,
tá blízkosť politiky zahraničnej orientácie, myslím si, že pretrváva i naďalej. Aj z tohto pohľadu sme reagovali na situáciu v Kosove tak, ako sme reagovali - mám na mysli Hnutie za demokratické Slovensko - vyvarovať sa akýchkoľvek omylov tak vo vzťahu k zahraničiu, ako aj vo vzťahu k napadnutej krajine, ale predovšetkým aj vo vzťahu k Slovenskej republike.
Vážené dámy, vážení páni, asi si spomeniete, že som pred dvoma dňami povedal v súvislosti s reakciou na NATO, že by bolo dobré urobiť prieskum verejnej mienky na Slovensku, aký je postoj občanov Slovenskej republiky v súčasnom období na vstup do NATO. Vtedy som povedal, že by to asi nebol úspešný verejný prieskum vo vzťahu k integrovaniu sa do NATO. Včera som sa stretol v novinách po prvýkrát so zverejnením nejakej informácie o verejnej mienke Slovenskej republiky, kde sa už skutočne odzrkadlila tá skutočnosť, že občania Slovenskej republiky väčšinou nepodporujú vstup Slovenska do NATO. Tak to bolo zverejnené vo včerajšom denníku.
To znamená, že vlastne prístup vlády Slovenskej republiky na jednej strane vo vzťahu k zahraničiu je kolenačkový, to znamená, urobiť všetko pre to, aby sme tam boli, ale vo vzťahu Slovenskej republiky k svojim občanom je opak pravdou. To znamená, že je to dvojkoľajnosť. A túto dvojkoľajnosť vlastne spôsobil nešťastný postup vlády Slovenskej republiky spôsobený na základe toho, čo predložilo ministerstvo zahraničných vecí na prvé i druhé rokovanie vlády.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Zajac je ďalší prihlásený do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Šimko.
Poslanec P. Zajac:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
slovenská politika mala v 20. storočí a má v 20. storočí veľa talentovaných a nadaných politikov, a to aj v oblasti zahraničnej politiky. Keby sme si urobili takú prehliadku týchto politikov, mohli by sme ju pokojne začať Milanom Rastislavom Štefánikom pred prvou svetovou vojnou. Milan Rastislav Štefánik patril celkom iste k najnadanejším slovenským a česko-slovenským zahraničným politikom 20. storočia. Svoj osud spojil v podstate s dvoma vecami. Po prvé s veľmi presnou predstavou, že slobodu si treba vybojovať a s touto predstavou išiel na Sibír v čase, keď ešte nebolo jasné, že sa skončí prvá svetová vojna, pretože vedel, že len ten, kto si slobodu vybojuje sám, kto pre ňu niečo urobí, kto pre slobodu niečo urobí, len ten je tejto slobody hoden. Milan Rastislav Štefánik spojil svoj osud s osudom Česko-Slovenska. Nestačilo to. Treba povedať, že to nestačilo. Česko-Slovensko, ktoré sa opieralo o bilaterálne dohody po prvej svetovej vojne a ktoré sa opieralo o Malú dohodu, ako sa neskôr ukázalo, nemohlo v geopolitickom priestore Európy s touto oporou vydržať nápor rokov 1938 - 1939. Nestačilo to, ten priestor Česko-Slovenska bol na dobrú zahraničnú politiku málo.
Veľmi talentovaným slovenským zahraničným politikom bol Clementis, Vladimír Clementis, komunistický politik Vladimír Clementis. Jeho rozhodnutie postaviť sa proti nemecko-sovietskej zmluve bolo správne. Ale ani on s dobrým citom pre zahraničnú politiku nemohol po druhej svetovej vojne urobiť nič proti bipolarite sveta a proti tlaku, ktorý išiel na česko-slovenskú politiku a na slovenskú politiku zo strany Sovietskeho zväzu. Ukázalo sa, že ani v bipolarizovanom svete nestačí dokonca pre dobrú zahraničnú politiku jeden z tých pólov, a to najmä ten pól, ktorý sa ako totalitný pól postavil proti demokratickým štátom. Som presvedčený o tom, že aj vojnový slovenský štát mal dobrých zahraničných politikov, ale spojenectvo s nacistickým Nemeckom nemohlo zabezpečiť a zaručiť ani vojnovému slovenskému štátu zahraničnopolitický úspech. Slovenský štát bol práve pre toto tesné spojenie a prepojenie jednoducho odsúdený na zánik.
Po roku 1989 a po roku 1993 má po prvýkrát Slovenská republika možnosť robiť skutočnú samostatnú politiku v európskom rámci a v euroatlantickom rámci. Oproti všetkým dobovým situáciám v 20. storočí je podstatný a základný rozdiel v tom, že môžeme robiť skutočne európsku a samostatnú politiku. Samostatná politika neznamená, že budeme sami, samostatná politika znamená samostatne sa rozhodnúť. My sa dnes môžeme, chceme a musíme samostatne rozhodnúť. A my sme sa chceli, mohli a museli rozhodnúť pre tie štruktúry, a to je tá druhá zmena, ktoré sú dnes celoeurópskymi štruktúrami a ktoré sú euroatlantickými štruktúrami. Jednoducho naša historická skúsenosť 20. storočia hovorí, že len tieto štruktúry, ak tu nejaké štruktúry vôbec sú, len takéto medzinárodné spoločenstvo, len medzinárodné spoločenstvo, ktoré má celoeurópsku architektúru, ktoré má architektúru demokratickú a ktoré má dnes architektúru založenú na dodržiavaní ľudských práv, je schopné zabezpečiť Slovensku samostatnosť, samostatnú a dobrú zahraničnú politiku. Dovoľte mi, aby som to takto pomenoval, pretože len tak môžeme pochopiť dnešnú politiku súčasnej vlády.
A dovoľte mi, aby som to povedal veľmi jednoducho. Vy chcete odvolať dnešného ministra zahraničných vecí pána Kukana nie pre nejaké formálne nedostatky jeho práce. Vy ho chcete odvolať práve preto, že dnes robí dobrú zahraničnú politiku vlády, ktorá robí dobrú zahraničnú politiku. (Potlesk.) A práve preto nemôžeme dať súhlas na takého odvolanie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zajaca sa hlásia ôsmi páni poslanci.
Uzatváram možnosť ďalšieho prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
Prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, budem veľmi stručná.
Myslím si, že podobne ako pán premiér Dzurinda ani pán poslanec Zajac si neprečítal dôvody, ktoré predložilo Hnutie za demokratické Slovensko na odvolanie ministra Kukana, pretože hovoril o niečom úplne inom. Tu nie je v podstate posúdenie, kvalita vo vzťahu k NATO v zahraničnej politike. Predmetom, ktorý je na odvolanie, je skutočnosť, že o tejto politike, ktorú robil, neinformoval pravdivo, ale informoval zavádzajúco a neúplne, neskoro informoval, vo vláde informoval takým spôsobom, že vyvolal nedorozumenie v radoch vlastných členov vlády.
Pán poslanec Zajac, hovoríte o niečom úplne inom a podľa môjho názoru veľmi zámerne posúvate problematiku niekde inde. A pokiaľ hovoríte aj o kvalite zahraničnej politiky, tak tam by som vám odporučila, nevozte sa každý deň len autom, choďte aj dopravnými prostriedkami. Som presvedčená, že názory vám ľudia povedia. A že nebol vôbec záujem o názor tohto parlamentu, to vám, pán poslanec, neprekáža? V demokracii sa predsa o takej dôležitej otázke prichádza vláda poradiť s parlamentom. Báli ste sa, že to neodhlasujete?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktická poznámka - pán Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán podpredseda,
vážený parlament,
obľúbenou témou pána poslanca Zajaca je slovenský štát, ale myslím si, že by si mohol preštudovať viac vecí, aby sa hodnovernejšie alebo zodpovednejšie vyjadroval vo veci tejto problematiky.
Slovenský štát vznikol určite vo veľmi komplikovanej situácii. Ak by Slováci neboli prijali podmienky, ktoré boli dané, tak dnes by Slovensko už pravdepodobne ani neexistovalo. Veď predsa o tom by ste mali vedieť, pracujete v akadémii, že západnú časť Slovenska až po údolie Váhu si mali nechať Nemci, severnú časť Slovenska si chceli nechať od vrchov Rudohoria Poliaci a južnú časť Maďari. Nakoniec Maďari ešte v Malej vojne chceli získať územia až po rieku Poprad. To by ste teda mali vedieť. Určite vďaka skromnosti, možno vďaka neskúsenosti, politickej neskúsenosti mnohých ľudí sa dosahovali aj dobré výsledky.
Určite Slovensko alebo slovenský štát z rokov 1939 až 1944 nie je možné zaradiť medzi demokratické štáty, ale ani nie medzi komunistické. A zasa rôzne charakteristiky, ktoré sa dávajú fašistickým štátom, na Slovensku neexistovali. Ale pozrime sa na to. V tomto období bola predsa svetová vojna. Ktorý európsky štát bol demokratický? Slovenský štát určite dosiahol dobré výsledky a mnohé dobré výsledky a Slováci vlastne po prvýkrát sa mohli presvedčiť, že si vedia vládnuť. Ale nevyčítajme len slovenskej vláde, že sa všetko zlé urobilo počas nej, napríklad v otázke Židov. Alebo si zoberme fašizmus ako taký. Kde vznikol? Nebola to charakteristická črta Slovákov. A čo sa týka vývozu alebo Židov...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Kalman:
Pán poslanec Zajac hovoril o talentovaných politikoch v bývalom Česko-Slovensku, resp. na Slovensku. Áno, súhlasím s tým, že sme mali veľa talentovaných politikov, že je aj teraz veľa talentovaných politikov, a možno budete prekvapení, skutočne poviem, že za talentovaného politika najmä v oblasti zahraničných vzťahov považujem aj pána ministra Kukana. Ale zároveň chcem zdôrazniť, že je dobré, že za súčasného stavu je ministrom zahraničných vecí pán Kukan, pretože lepšieho v koalícii nemáte. Ale to ešte neznamená, pán poslanec Zajac, že aj najlepší či lepší alebo dobrý politik, trebárs, aj talentovaný politik nemôže spraviť chybu aj na mieste ministra zahraničných vecí. A my sme presvedčení o tom, že pán minister Kukan takúto chybu spravil.
Sme presvedčení, že na takejto chybe, ktorú sme tu niekoľkokrát prezentovali, bola vytvorená aj verejná mienka Slovenskej republiky trebárs o tom, čo som hovoril vo vzťahu k NATO. Treba si uvedomiť, že na základe jeho chyby bolo Slovensko skutočne vtiahnuté do vojny proti Juhoslávii. To teraz neznamená, že nemôžeme vysloviť nedôveru pánu ministrovi Kukanovi, aj keď je talentovaným politikom. Napriek tomu si aj uvedomujeme, že túto dôveru mu nevyslovíme ako parlament, pretože vy to nedovolíte, deväťdesiattri je deväťdesiattri, ale naše snaženie je aspoň snahou o to, aby sa takéto základné a veľmi vážne chyby, ktoré majú nedozerné následky, v budúcnosti neopakovali trebárs aj z postu ministerstva zahraničných vecí a trebárs aj z postu samotného ministra zahraničných vecí pána Kukana.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Zajac veľmi presne vystihol vo svojom vystúpení dôvody, ktoré viedli poslancov HZDS k podaniu návrhu na odvolanie pána ministra Kukana. Neboli to formálne nedostatky v práci ministra zahraničných vecí, ale práve naopak, skôr úspechy, ktoré dosahuje minister vo svojej práci. Charakterizoval by som to ako akúsi žiarlivosť na úspechy, ktoré dosahuje táto vláda a ministerstvo v zahraničnej politike.
Rád by som vám povedal, kolegovia z opozície, že tak ako predošlá vláda aj súčasná vláda si za svoj prioritný cieľ postavila integráciu do ekonomických a bezpečnostných štruktúr západnej Európy. Vám sa to však počas vášho volebného obdobia akosi nedarilo. Súčasná vláda na čele s premiérom a ministrom zahraničných vecí postupuje míľovými krokmi k integrácii do ekonomických a bezpečnostných štruktúr.
Aj vám poviem, prečo sa to darí, vážení priatelia. Totiž predpokladom úspešnej zahraničnej politiky je aj vnútorná politika a spôsob uplatňovania moci v domácom vnútornom zameraní, ktoré sú predpokladom akceptácie v zahraničí. Ak sme teda svedkami toho, že v minulom období mal premiér veľké problémy stretnúť sa s kýmkoľvek okrem predstaviteľov Číny, Kuby, Kórey a podobných štátov, tak súčasná vláda, či už premiér alebo minister, má v tomto smere oveľa väčšie privilégiá, pretože ju na to oprávňuje spôsob uplatňovania moci v domácej politike.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Zajac mal v jednom pravdu. Naozaj nemôžeme vyčítať, nevyčítame ani pánu Kukanovi formálne nedostatky. Vyčítame mu zásadné nedostatky, ktorých sa dopustil. Dopustil sa zásadnej chyby, nie formálnej. V tom s ním absolútne súhlasím. A ešte keď si tak veľmi pochvaľoval, že Slovenská republika až teraz po dlhých rokoch aj z historického aspektu má šancu robiť samostatnú politiku, myslím si, áno, táto vláda, táto slovenská vláda to ako samostatnú politiku robí a jasne to dokázala rozhodnutím, o ktorom dnes hovoríme.
A ešte jednu drobnú perličku. Včera tu v laviciach, v kuloároch sa odohrával jeden veľmi zaujímavý rozhovor, keď koaličný poslanec pán Ambróš vyčítal nám opozičným poslancom, že kritizujeme NATO a vyjadrujeme sa k situácii v Juhoslávii takým spôsobom, že ohrozujeme vraj podľa neho suverenitu Slovenskej republiky, lebo analytici NATO naše vystúpenia sledujú. Tak o čom to vlastne hovoríme? Vy ste to rozhodnutie prijali dobrovoľne. To je prejav samostatnej politiky, a pritom jedným dychom hovoríte, že analytici NATO pozor, pozor, sledujú nás, a keď ich budeme kritizovať, tak sa s nami vyrovnajú?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
O vystúpenie požiadal navrhovateľ, pán poslanec Húska.
Nech sa páči, pán poslanec.
Potom ešte s faktickými poznámkami vystúpia páni poslanci Gajdoš a Baco.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
k vystúpeniu pána poslanca Zajaca chcem povedať toľko, že mnohé stránky z jeho informácií a z jeho názorov by sa dali akceptovať, ale nedajú sa akceptovať v úplnom prepojení, a to z jednoduchého dôvodu. Je to naozaj surfovanie po povrchu, lebo na jednej strane sa hovorí o potrebe úzkeho prepojenia Slovenskej republiky a na druhej strane sa hovorí o samostatnej politike, pričom, samozrejme, bolo aj vysvetľovanie, že "samostatne" nie je "izolovane" a podobne. Ale podstata je taká. Nebola chyba ani prvej republiky, že hľadali kompenzáciu geopolitického tlaku Nemecka a okolia spojenectvom s Francúzskom a Veľkou Britániou. Problém bol v tom, že to nie vždy a po celý čas fungovalo. Problém je jednoducho v tom, že my sa máme naozaj usilovať o taký stupeň bezpečnosti, aký majú naši susedia. A preto sme vyjadrili aj vôľu, aby sme na tomto základe boli partnermi NATO. Ale to ešte neznamená, že máme z týchto dôvodov prijať všetky podmienky a prijať úzke zapojenie sa kdekoľvek. Ekvidištancia je podmienka existencie, skutočne individuálnej existencie štátov. A tie dúfam nezaniknú.
Takže z týchto dôvodov nemôžeme akceptovať taký postup, pri ktorom by sme na jednej strane chválili samostatnú politiku a zároveň sa hrnuli do úplne nesamostatného závesu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
pán poslanec Zajac svoj exkurz do dejín slovenskej zahraničnej politiky skončil zámerne v roku 1993. Potom toto obdobie, najdôležitejšie obdobie etablovania sa suverénneho slovenského štátu preskočil a hovoril o súčasnosti. Keď menoval významných slovenských politikov, nevymenoval medzi nimi pána ministra Kukana, aj keď ho svojím vystúpením obhajoval. Chcel by som sa vrátiť práve k obdobiu roku 1993, keď vznikol samostatný suverénny štát - Slovenská republika. Chcel by som sa vrátiť k osobnosti, ktorá sa o vznik tohto štátu zaslúžila a ktorá razantným spôsobom formovala jeho zahraničnú politiku. Bola to osoba Vladimíra Mečiara. Samozrejme, nikdy sme neboli vo vláde ako jeden politický subjekt. Vždy sme vytvárali vládnu koalíciu a každá vládna koalícia, každý politický subjekt vo vládnej koalícii musí zľavovať zo svojich nárokov, názorov, predstáv, cieľov. Tie boli navonok aj vašou pozíciou bývalej opozície deformované a pripisované negatívne "zásluhy" práve osobe premiéra Mečiara o tento štát a o formovanie zahraničnej politiky suverénneho štátu. My vám nevyčítame vaše zahraničné aktivity, pretože to sa vždy dá hodnotiť...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vážený pán poslanec Zajac,
pri vašom vystúpení mi zišla na um jedna taká Platónova myšlienka, ktorú vyslovil - Fúzy vidím, ale filozofa nevidím. Skutočne niečo hovoríte a dalo by sa s kdečím aj súhlasiť. Bohužiaľ, musím konštatovať, že ste tak zahľadený do seba, samoľúby s vašimi ideálmi vo vašej výťahovej strane, pretože mávate zjazdy v kabínke vo výťahu, toľko vás je, že reálie Slovenska sú o niečom inom a praktická politika je zas o niečom inom, ako tu predvádzate.
Už to povedal pán poslanec Kalman. Momentálny výsledok vašej integračnej práce do NATO je taký, že dnes 20 % Slovákov podporuje vstup do NATO. Pred polrokom to bolo viac ako 50 %. Takže čo vlastne chcete dosiahnuť? Veď Slovensko - to sú Slováci, Maďari, Česi, Nemci a ostatní obyvatelia a k nim treba v prvom rade pristupovať s pochopením, ak chceme dosiahnuť nejaké ciele. To, čo robíte vy, je jasná demonštrácia toho, že ste nikdy vlastne reálie Slovenska neboli schopní pochopiť a, bohužiaľ, zdá sa, že nie ste ani ochotní. Celá zahraničná politika, o ktorej hovoríme, aj práca pána ministra Kukana je totiž extenzívna. Vychvaľujeme sa tu, koľko sme mali stretnutí. Ale predsa o tom nie je zahraničná politika. Zahraničná politika je o tom, ako presadzujeme záujmy tohto štátu, Slovenskej republiky. A pýtam sa, či chceme ísť do NATO, keď nás podporuje len 20 % Slovákov a občanov Slovenska alebo nechceme. Pýtam sa, či chceme ísť do Európskej únie, alebo nechceme, keď robíme celkom inú pragmatickú politiku, takú, že občania Slovenska si to neprajú. Keď budete pokračovať v tejto hospodárskej politike, tak občania zoberú metly a vyženú vás...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Šimko. Pripraví sa pán poslanec Orosz.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
na začiatku minulého volebného obdobia Slovensko patrilo do jednej skupiny uchádzačov o integráciu s okolitými krajinami: s Českou republikou, Poľskou republikou i Maďarskou republikou. Programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády deklarovalo vôľu o vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantického paktu i do Európskej únie a v tejto časti sme minulú vládu a jej programové vyhlásenie podporili i z opozície, to chcem zdôrazniť. S poľutovaním však musím povedať, že v minulom volebnom období sme postavenie, ktoré Slovenská republika na jeho začiatku mala, stratili. Asi sa budeme líšiť v hodnotení dôvodov, ktoré k tomu viedli, ale fakt nie je možné poprieť. Z nášho hľadiska to bolo predovšetkým z vnútropolitických dôvodov a práve z týchto vnútropolitických dôvodov sa stala nedôveryhodnou aj zahraničná politika, ktorá deklarovala po celý čas svoju vôľu vstúpiť do Severoatlantického paktu a do Európskej únie.
Niekoľko mesiacov po voľbách sa novej vláde podarilo zvrátiť smerovanie Slovenskej republiky, zvrátiť to smerovanie, ktoré viedlo mimo euroatlantické štruktúry, ktoré viedlo do izolácie našej vlasti. Je to podľa môjho názoru predovšetkým vďaka múdrosti občanov-voličov, ktorí rozhodli o zmene vnútornej politiky, a tým aj o zmene zahraničnej politiky. Ale je to aj vďaka slovenskej diplomacii na čele s ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom. Napriek tomu však všetky relevantné politické strany alebo väčšina politických strán vrátane HZDS, pokiaľ viem, tak vo svojich volebných programoch hlásali vôľu vstúpiť do Severoatlantického paktu a do Európskej únie. Je fakt, že pokiaľ ide o veľké geopolitické sily, v tejto situácii žiadna krajina ani veľmoci nemajú celkom na výber, aby sa rozhodovali celkom len podľa svojej vôle. Treba jednoducho rešpektovať reality a reality, ktoré sú v tomto priestore, znamenajú, že je pre slovenský národný záujem výhodnejšie, aby sme sa usilovali dostať sa do obrannej aliancie, ale aj do ekonomických a politických integračných štruktúr, ktoré si vytvorila západná civilizácia.
Toto všetko je však jednoduché konštatovať, pokiaľ sa nedostaneme do konkrétnej situácie, kde treba, takpovediac, priznať farbu. Udalosti v Juhoslávii nás dostali do takej situácie, kde musela slovenská vláda prijímať rozhodnutie, ktoré bolo politickou i ľudskou dilemou pre každého člena vlády. A myslím si, že bolo politickou i ľudskou dilemou hlasovať o rozhodnutiach, o ktorých sa už diskutovalo, keď sme tu mali diskusiu na tému Juhoslávia a Kosovo. Viem si predstaviť túto dilemu, ale vláda rozhodla na základe svojich ústavných kompetencií, na základe mandátu, ktorý má podľa programu, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky a ktorý podľa môjho názoru v tejto časti je v súlade aj napríklad s volebným programom HZDS. Ide tu aj o hodnotovú orientáciu v tom konkrétnom rozhodovaní - jednoducho nepostaviť sa na stranu demokratických štátov hľadajúcich spôsob zastavenia genocídy i za cenu krajných prostriedkov, ak zlyhali všetky pokojné prostriedky, by mohlo znamenať, že udeľujeme licenciu na etnické čistky.
Ale v tejto súvislosti chcem oceniť, že navrhovatelia, pokiaľ išlo o dôvody ich návrhu, nenapadli rozhodnutie vlády, ale len spôsob, akým informoval minister zahraničných vecí či už parlament alebo verejnosť, a navyše vyčítajú ministrovi zahraničných vecí jeho vystúpenie ešte dávno predtým, než sa kríza v Juhoslávii dostala do toho štádia, v ktorom je dnes. Vystúpenie, ktoré napokon ani nie je zdokumentované, či je autentické, a ktoré rozhodne nebolo žiadnym jeho rozhodnutím.
V tejto súvislosti chcem povedať, že pri udalostiach, aké sú dnes v Juhoslávii, treba niekedy prijímať rýchle a energické rozhodnutia a pri tom sa stáva, že rozhodovanie môže predbehnúť informovanie verejnosti a parlamentu. To podľa môjho názoru nie je dávkovanie, ako hovoril pán kolega Húska, ale je to rozhodovanie reagujúce na rýchlo sa meniace udalosti, ktoré sú dnes v oblasti Juhoslávie. Rozhodujúce však je, že vláda pre všetky rozhodnutia, ktoré urobila, mala ústavnú kompetenciu, konala v súlade s programom vlády a mala i mandát Národnej rady Slovenskej republiky. Preto nevidím právny ani politický dôvod návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí. Vláda a jej minister zahraničných vecí Eduard Kukan majú našu dôveru.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána poslanca Šimka s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci na svetelnej tabuli v poradí: Cuper, Gajdoš, Húska, Podhradská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, chcem pánu kolegovi Šimkovi povedať, že pozícia nášho štátu vo vzťahu k budúcej účasti v NATO a v Európskej únii nie je výsledkom iba našej politiky. Počas celého funkčného obdobia, a veľmi dobre si spomínam, ako sme s pánom Figeľom boli v NATO ešte v roku 1995, ako sme lobovali vo Francúzsku pri návštevách a v iných krajinách, koľko úsilia sme vynaložili aj v médiách, aby sme presvedčili občanov tohto štátu, že aj naša politika je tou, čo má smerovať Slovensko do európskych integračných štruktúr.
Ale chcem povedať, pán kolega Šimko, že nie my sme sa potom dali na cestu lacného získania medzinárodnej podpory, ako to robil pán Kukan a neskôr aj pán Figeľ a mám na to dokonca aj veľmi vážne dôkazy, ktoré nebudem z hľadiska medzinárodného rozvádzať, že pán Kukan, pán Figeľ a ďalší politici dnešnej vládnej koalície nosili do zahraničia demarše, a tým vytvárali nepravdivý obraz o vláde Vladimíra Mečiara, dehonestovali ju ako nedemokratickú a dnes sa to vracia v podobe toho, že si ani vašu vládu Mikuláša Dzurindu západné spoločenstvá nevážia, že s ňou nakladajú ako s každou vládou "banánovej" republiky. Na tento problém som upozorňoval ešte vtedy, keď sa dostal k moci prevratom terajší primátor hlavného mesta pán Moravčík, že on bol tým, kto inicioval za Demokratickú úniu pretvorenie suverénnej Slovenskej republiky na obyčajnú "banánovú" republiku. Pán minister zahraničných vecí v tom veselo pokračuje. Uvediem argumenty, prečo máme ten názor...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem.
Pán poslanec Šimko tvrdí, že Mečiarova vláda bola v oblasti zahraničnej politiky nedôveryhodná, ale čísla nepustia, pán poslanec Šimko, sú objektívne. V období vlády premiéra Mečiara sa prieskum verejnej mienky v otázke integrácie Slovenskej republiky do NATO pohyboval na hranici 58 % za vstup Slovenskej republiky do NATO. Včera uverejnený prieskum hovorí o tom, že 35 % občanov je kategoricky proti, 15 % občanov je viac proti ako za, približne 28 % občanov je za vstup a ostatní sú nerozhodnutí. To svedčí o tom, že ste sa vy súčasná vláda a jej zahraničná aj vnútorná politika odtrhli od reálneho života, odtrhli ste sa od potrieb občanov, nerešpektujete vôľu občanov, keď svojvoľne presadzujete takú zahraničnú politiku, akú deklarujete a v skutočnosti robíte. Stali ste sa dôveryhodnými pre zahraničie, ale stali ste sa zároveň nedôveryhodní pre vlastných občanov. Čo je horšie, vážení? Pýtam sa, čo je horšie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem upozorniť na niektoré stránky argumentov, o ktorých hovoril pán poslanec Šimko. Napríklad hovoril o tom, že vnútropolitické dôvody boli práve za minulej vlády také, že sme sa izolovali od ostatného sveta. Priatelia, môžem vám povedať, že práve razantné budovanie diaľnic bola metóda, ktorou sme chceli zabrániť, aby nás izolovali od európskeho sveta. Nestaviame to tak, či milujeme alebo nemilujeme Európsku úniu. Jednoducho hovoríme, že sa chceme zúčastniť ako partneri na rokovaní za európskym stolom národov a v podstate aj na medzinárodnej deľbe práce.
A mám ešte jednu takú malú poznámku, ktorú by sme si mali pravdepodobne osvojiť. Je jedna definícia slobody, na ktorej sa zhodli také významné osobnosti, akými boli Heidegger, Jaspers a Sartre, ktorí hovoria, že "sloboda nie je v tom mať možnosť voliť áno alebo nie, ale sloboda je v tom mať možnosť vystúpiť z voľby", opakujem, nie zo zoskupenia, ale z voľby. Na niektoré rozhodnutia práve z dôvodov svojich partnerov a svojich priateľov musím im vedieť povedať nie práve v takomto prípade, s ktorým som neuzrozumený. Veď, priatelia, to nie je názor nejakých pochabých huráslovákov, veď Kissinger hovorí, že išlo o tragický omyl, o nesprávne rozhodnutie, ktoré urobilo NATO a americkí politici v tejto oblasti. Ide práve o toto, že ak nemáme možnosť voľby, tak nie sme slobodní.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Šimko, vzhľadom na to, že sa vám podarilo tým, že slovenská vláda a istým spôsobom aj slovenský parlament vyjadrili svoj súhlas s agresiou NATO v Juhoslávii, dosiahnuť, že len 20 % slovenskej populácie teraz súhlasí so vstupom Slovenskej republiky do NATO, budete musieť siahnuť k nejakému poučeniu z krízového vývoja, tak ako to urobil Husák po roku 1968. Len vás ubezpečujem, že keď ste sa tu oháňali slovenským národným záujmom a tvrdili ste, že slovenským národným záujmom je presne tá zahraničná politika, ktorú robí pán Kukan, tak vás chcem ubezpečiť, že toto nie je 13. zjazd Komunistickej strany Česko-Slovenska, lebo podobnými argumentmi sa oháňal Husák, keď tvrdil, že štátnym záujmom je to, že sovietska okupácia je v poriadku, a vy sa tu dnes oháňate nejakým slovenským národným záujmom. Myslíte si, že verejnosť ešte uverí týmto vašim nezmyslom? Naozaj si myslíte, že budete donekonečna klamať nielen slovenský parlament, ale aj slovenskú verejnosť? Znovu opakujem, toto nie je 13. zjazd Komunistickej strany Česko-Slovenska, to je parlament Slovenskej republiky a vy nemôžete počítať s tým, že celý parlament vás za vaše vystúpenie odmení búrlivým, opakovaným a skandovaným potleskom, tak ako to urobili komunisti v roku 1968 po vystúpení Husáka. Chvalabohu, v tomto parlamente sú aj ľudia, ktorí rozmýšľajú a nesprávajú sa ako "roboti".
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Orosz.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
čo sa týka môjho osobného postoja k vecnej stránke návrhu, je plne v súlade s postojom ostatných členov poslaneckého klubu SDĽ, ktorý tlmočil pán poslanec Tuchyňa, to znamená, návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi, prirodzene, nepodporím. Ale teraz chcem vystúpiť skôr v mene viacerých členov ústavnoprávneho výboru a poukázať na právne lapsusy a právne babráctvo navrhovateľov, ktorí sa veľmi často stavajú do polohy neomylných vykladačov práva.
Návrh obsiahnutý v tlači číslo 198 pozostáva z 26 riadkov, v ktorých sme aj na základe nášho letmého pohľadu našli štyri vážne právne pochybenia. Dovoľte mi, aby som na ne upozornil.
Pochybenie prvé. Keď si zoberieme text návrhu, tak v štvrtom riadku zhora je uvedený text: "Ako člen vlády Slovenskej republiky prekročil rámec svojich oprávnení uvedených v článku 119 Ústavy Slovenskej republiky." Zoberte si spolu so mnou Ústavu Slovenskej republiky, nalistujme si článok 119 ústavy a tam môžeme čítať text: "Vláda rozhoduje v zbore" a potom nastupuje text tých oprávnení, ktoré vláda vykonáva v zbore. Ako čítam, tak čítam, v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky nie sú oprávnenia člena vlády, ministra zahraničných vecí. Takže z tohto hľadiska je celkom zrejmé, že text, ktorý je obsiahnutý v návrhu, je právnym lapsusom.
Pochybenie druhé. V bode 2 návrhu sa uvádza, že "minister Eduard Kukan hrubým spôsobom porušil článok 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý mu ukladá poskytovať občanom Slovenskej republiky pravdivé informácie o svojich zahraničnopolitických aktivitách". Skúsme si opäť nalistovať Ústavu Slovenskej republiky, ustanovenie článku 26 ods. 1 ústavy. V ňom sa hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené". Ak sa pokúsime analyzovať obsah tejto vety, tak je zrejmé, že z textu vyplýva, že ide o subjektívne právo občanov, resp. fyzických osôb na slobodu prejavu a právo na informácie. V žiadnom prípade nie je tu uvedená povinnosť člena vlády, ústavného činiteľa poskytovať informácie. Prirodzene, takéto právo existuje, resp. takáto povinnosť ústavného činiteľa existuje, ale je obsiahnutá v článku 26 ods. 5 ústavy, kde sa hovorí: "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku." Myslím si, že tak to malo byť uvedené aj v tomto návrhu.
Pochybenie tretie. V bode 3 návrhu je spomenuté ustanovenie článku 86 písm. 1) Ústavy Slovenskej republiky. Zase si môžeme nalistovať článok 86 ústavy, a ako hľadáme, tak hľadáme, samozrejme, tento článok nie je delený na odseky, ktoré sa označujú podľa legislatívnych pravidiel arabskými číslami, ale delí sa len na body a z toho hľadiska prirodzene tam malo byť písmeno i), a nie číslovka 1. Písmeno i) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodársko-sociálnej a inej politiky. Zrejme mali toto na mysli navrhovatelia, ale to musíme prácne vyvodzovať z kontextu toho návrhu.
Ak mi dovolíte, pochybenie štvrté a podľa môjho názoru najvážnejšie. V bode 1 návrhu sa uvádza, že podľa článku 119 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky rozhoduje výlučne vláda Slovenskej republiky. Má sa tu na mysli taká závažná otázka, ako je poskytnutie vzdušného priestoru na prelet bojových lietadiel. S týmto sa dá plne súhlasiť, podporujem tento názor, ale div sa, svete, v bode 3 návrhu je popretý tento názor, ktorý je vyjadrený v bode 1. Tam sa totiž uvádza, že rozhodovanie o tejto otázke, rozumej zase poskytnutie vzdušného priestoru na prelet bojových lietadiel, patrí podľa článku 86 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky do výlučnej pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky.
Do budúcnosti by som sa obrátil na navrhovateľov, aby sa najprv dohodli na tom, čo budú tvrdiť a až potom predstúpili pred Národnú radu Slovenskej republiky. Ak by sa prípadne nemohli, nevedeli dohodnúť, tak im veľmi radi poradíme. Na margo všetkého chcem ešte poukázať na to, že tento návrh podpísalo 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, medzi nimi je minimálne 5 poslancov, ktorí majú vysokoškolské právnické vzdelanie a príslušné akademické i vedecké hodnosti. Myslím si, že to nepotrebuje žiadny ďalší komentár. Aj toto potvrdzuje, že tento návrh je účelový, je urobený unáhlene, urýchlene a jeho jediným cieľom je rozvíriť politickú hladinu.
Ďakujem vám. (Potlesk.)