Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, môžete pokračovať.

Prosím pokoj v rokovacej sále.

Poslanec P. Baco:

Pani poslankyňa, najvulgárnejšie sa správate v tejto snemovni. Počas všetkých vystúpení komentujete, vykrikujete, myslíte si, že ste najmúdrejšia, myslíte si, že len vy ste spravodlivá, svedomitá a poctivá. Máme tu aj my dámy, možnože tiež sú poctivé. Slečna, nevykrikujte, prosím vás, nechajte ma dohovoriť.

Pán predseda, prosím, aby ste mi vrátili tri minúty času, čo mám.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať.

Poslanec P. Baco:

Chcel by som ešte raz pripomenúť, dámy a páni, tento aspekt, ktorý si myslím, že je jedným z meritórnych aspektov pri náhľade na túto vec. Pán Lexa, pán poslanec Lexa v minulosti do volieb 1998 vykonával politickú funkciu. Niesol politickú zodpovednosť. Ak ho chcete dnes postaviť do polohy, že nemá politickú zodpovednosť, ale má trestnoprávnu zodpovednosť za politické rozhodnutia, tak nehnevajte sa, je to precedens, na ktorý skutočne v tejto spoločnosti doplatíme. Takže nerobte to.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Húska, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Engliš.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne a kolegovia,

predkladám návrh uznesenia skladajúceho sa z dvoch bodov:

a) Národná rada Slovenskej republiky zamieta návrh na vydanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu do väzby,

b) Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje pokarhanie vyšetrovateľovi predkladajúcemu návrh na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Ivana Lexu, a to preto, že vyšetrovateľ ako orgán v trestnom konaní prekročil svoje právomoci dané mu Trestným poriadkom.

Vážené kolegyne a kolegovia z koalície, zrejme sa treba stále vrátiť k tomu, aký zmysel, aký účel, aký cieľ má celá táto hra, celá táto obludná hra, v ktorej máte dojem, že konečne napĺňate svoje sny alebo svoju frustráciu za obdobie minulej vlády, keď ste neboli vo vládnych funkciách alebo vo vládnej moci. Chcem vás však ubezpečiť, že chyba vašich motívov je určujúca v inšom. To najdôležitejšie, tá najdôležitejšia chyba, doslova osudná chyba, ktorá sa stala a ktorú môžem dešifrovať iba na základe toho, že došlo u veľkej časti pánov poslancov k hlbokému odcudzeniu od pochopenia slovenskej štátnosti, začína sa krokmi novovymenovaného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktorý začal dekonšpiráciu Slovenskej informačnej služby ako štátneho orgánu, spravodajského štátneho orgánu najvyššieho rangu. Keby bola vôľa pánov poslancov chrániť tento štát, tak nikdy nedôjde k takýmto postupom, ktoré vlastne rozvracajú silu a spravodajský štít vytvorený pre vlastný štát, pre mladý štát.

Priatelia, treba si uvedomiť, že vo svojom geopolitickom priestore mladý štát sa presadzuje ochranou proti starým geopolitickým záujmom susedných a ďalších krajín, ktoré uplatňujú svoje nároky na vplyv a dakedy aj na priamu domináciu nad týmto mladým štátom. Zabúda sa tu na skutočne trestuhodné zanedbanie povinnosti nevťahovať do politických hier Slovenskú informačnú službu.

Chcem zároveň povedať, že tu viacerí vystupovali takým spôsobom, že napríklad jeden pán poslanec, predseda výboru hovoril, že vystupujete vy, vystupujeme my, ale každý zdieľame iný hodnotový názor. To je pravda. Aj my máme naozaj iný hodnotový názor, ako uviedol predseda výboru. Ja sám sa celkom vedome prihlasujem k hodnotovému systému, ktorý dala kresťanská civilizácia, že tento hodnotový systém má napríklad jedno zo základných pravidiel - kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Tento základný kresťanský hodnotový systém, ak chcete, esénsko-kresťanský hodnotový systém sa odlišuje od staršieho, ku ktorému sa uvedený pán poslanec zrejme hlási. Ten hodnotový systém mal totiž iné morálne maximum. Mal zásadu zub za zub, oko za oko. A ja môžem len toľko povedať, že princíp, na ktorom sa musí budovať každá spoločnosť, je taký, že zváži práve tú okolnosť, aby v sebe čo najviac potláčal svoje dedičné konfrontačné dispozície, ktoré všetci máme a ktoré svojím spôsobom sú uzurpačnými, dominančnými syndrómami, teda príznakmi, ktoré treba strážiť aj v samom sebe. Je jednoducho z týchto dôvodov neúnosné, aby sme povolili v tomto zápase robiť väčšinovej časti parlamentu divadlo víťazných ťažení a trestných expedícií. Jednoducho vás ubezpečujeme, že ten zápas nemáte prekalkulovaný, že ten zápas ukáže, že tieto postupy sú neúnosné.

Uvediem ešte jeden prípad. Vystúpil tu aj pán poslanec Orosz a myslel som si, že teraz pravdepodobne kompenzačne bude hovoriť práve o tom, ako obhajovať právne neobhájiteľné kritériá predložených materiálov. Ale on nakoniec povedal iba to, že síce ste sa veľmi šikovne a presvedčivo bránili, pán Lexa, "ale keď som vás ja sledoval, zistil som na viackrát, že sa pokúšate ovplyvňovať svedkov" a že na základe toho odporúča riešenie kolúznej väzby. Neviem, akým spôsobom zistil pán Orosz, že sa Lexa pokúša ovplyvňovať svedkov.

Priatelia, nie je toto doklad mizérie, že zase aj predseda výboru, ktorý zodpovedá za právny postup v Národnej rade, nemá žiadne argumenty, pomocou ktorých by podložil tento deravý, tento politický účelový dokument? Myslím si, že treba, aby sme dôkladne zvážili túto okolnosť. My celkom jasne vidíme, že vaše politické rozhodnutia vládnej koalície už boli urobené, a dokonca tam, kde sa trocha zviechalo aj vedomie a svedomie niektorých pánov poslancov, tak teraz, ako som dostal tu informáciu, že ste nechali Mečiara kandidovať na prezidenta, to vás vraj len spojí a pôjdete ešte tvrdšou a neochvejnejšou cestou. Priatelia, čo toto je za cesta? Ak naozaj lepidlom vašej súdržnosti je strach z pána Mečiara, tak vás ubezpečujem, že je nejaký problém s vami. A z týchto dôvodov teda odporúčam, aby sme neprijali tento návrh a aby sme dôsledne hlasovali proti vydaniu poslanca Ivana Lexu do väzby.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší je pán poslanec Engliš. Pripraví sa pán poslanec Brňák. A žiadam každého pána poslanca, ktorý vystúpi, aby odovzdal písomne svoj pozmeňujúci návrh.

Nech sa páči, môžete vystúpiť.

Poslanec A. Engliš:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážené panie poslankyne a páni poslanci, ktorí spia, dúfam, že sa prebudia, keď budeme rozhodovať.

Môj pozmeňujúci návrh je vrátiť materiál číslo 348/99 - správu mandátového a imunitného výboru, tlač 195, plus dodatky na prepracovanie tak, aby zodpovedali platným právnym predpisom. Prečo? Pretože vo vystúpeniach na to poukázali viacerí poslanci. Otvoril to dokonca aj predseda ústavnoprávneho výboru pán Orosz. Aj preto, aby sme počkali na rozhodnutie Ústavného súdu, aby sme vedeli, za čo ho vlastne, teda pána Lexu chcete do toho žalára dať. Ja som sa zamýšľal, čo ešte teda dodať ku kauze Lexa, a zamýšľal som sa vôbec nad zvláštnou snahou vládnej koalície potrestať Ivana Lexu. Vo svojom predošlom vystúpení som, samozrejme, niektoré veci, aj keď v skrátenej forme, povedal. Ale prečo asi, prečo panie poslankyne a páni poslanci koalície tak tvrdošijne presadzujú vzatie do väzby, prečo je tých prípadov tak veľa na trestné stíhanie, aj keď niektoré sú úplné hlúposti. Tých prípadov je preto toľko, aby bol Lexa za každú cenu za niečo stíhaný. Aby bolo možné naňho uvaliť väzbu za každú cenu. Ak totiž Ústavný súd rozhodne, že amnestia predsedom vlády bola neústavná, tak to nemení nič na tom, že Lexa bude zločinec za iné prípady, ktoré nespadajú pod túto špeciálnu amnestiu pána Dzurindu.

Utvrdilo ma aj to, že pán Dzurinda podal námietku voči sudcovi Ústavného súdu pánu Rapantovi pre zaujatosť. Pán Rapant vyjadril svoj odborný názor a už je v nemilosti pána Dzurindu. Pán Rapant však vyjadroval svoj odborný názor aj pri Mečiarovej vláde a ja teda neviem o tom, že by pán Mečiar podával námietky pre zaujatosť. Prečo teda asi pán premiér Dzurinda je nespokojný s odborným názorom pána Rapanta? Myslím si, že aj preto niektorí páni právni experti nevystupovali v tejto miestnosti. Čiže prečo? Nuž preto, že mu to nehrá do kariet a jeho nadriadení, pardon, teda jeho poradcovia mu to prikázali urobiť, lebo hlavne im to nehrá do kariet. Nedosiahli by to, čo tu chceli dosiahnuť a čo odznelo v tejto sále z úst viacerých poslancov, aby úplne zlikvidovali Slovenskú informačnú službu a cestou likvidácie Slovenskej informačnej služby, teda tajnej služby, robili so Slovenskou republikou to, čo uznajú za vhodné. Pán Dzurinda plní príkazy niekoho, lebo to asi ani inak nevie.

Pýtam sa však, prečo to robia panie poslankyne a páni poslanci, ktorí by mali vykonávať svoj mandát nezávisle, teda podľa vlastnej vôle a vedomia. Preto, že podľa mňa sú pod nejakým tlakom. Pani Sabolová, nie sú pod tlakom, ktorí na nich vyvíjajú ich vlasteneckí internacionalisti z SDK? Asi áno, panie poslankyne a páni poslanci koalície. Robí na vás tlak pán Dzurinda, pretože mu to prikázali jeho chlebodarcovia, koaličná rada, lebo ju do toho tlačia jej dirigenti. A myslím si, že by ste sa mali nad svojím počínaním zamyslieť a porozmýšľať aj nad tým faktom, ktorý som vám predložil v súvislosti so sudcom Ústavného súdu pánom Rapantom.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Brňák. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

na úvod prednášam z formálnych dôvodov návrh, ktorý znie tak, aby Národná rada Slovenskej republiky prerušila svoje rokovanie. Krátke zdôvodnenie: Hovoriť v túto chvíľu v tejto kauze, o ktorej teraz rokujeme, o akýchsi ústavnoprávnych alebo ústavnopolitických aspektoch trestného stíhania alebo vzatia do väzby poslanca bolo, je a zrejme ešte dlhší čas bude mlátením prázdnej slamy. Priznám sa, že som sa do istej miery tešil na argumentáciu, na vecnú argumentáciu a na diskusiu predovšetkým právnikov v súvislosti s trestným stíhaním poslanca vo všeobecnosti a v súvislosti so vzatím poslanca do väzby. Bohužiaľ, zo strany právnikov aj ústavnoprávnych, ale aj iných vládnej koalície nevystúpil nikto. Žiadny z právnikov nevyslovil právny názor, nevyslovil právne fundovaný postoj, na základe ktorého by sa dotýkal práve nie politických, ale ústavnoprávnych alebo do istej miery akceptovateľných aj ústavnopolitických princípov oboch týchto káuz.

Naopak, bolo už spomínané, myslím si pánom poslancom Húskom, bol to predseda ústavnoprávneho výboru kolega Orosz, ktorý predniesol novú politologickú úvahu spočívajúcu v tom, že vlastne tým, že vystupujeme opoziční politici v tejto kauze, dláždime a uľahčujeme cestu nášmu kandidátovi na nový prezidentský piedestál. Je to veľmi zaujímavá myšlienka a myslím si, že stojí za to sa s ňou pohrať do budúcnosti a hlbšie ju obsahovo rozvinúť.

A nedá mi, aby som v tejto súvislosti nepoukázal opätovne na právny problém. Nie na problém osoby poslanca Lexu, pretože parlament v prvom rade by sa mal zaoberať nie tým, či poslanec Lexa spáchal alebo nespáchal uvedené trestné činy, nie tým, či poslanec Lexa napĺňa dôvody kolúznej väzby, ktoré sa mu kladú za vinu, ale mal by sa zaoberať predovšetkým inými vecami, ktoré súvisia s poslaneckou imunitou, hovoril som o tom vo všeobecnosti v predchádzajúcej kauze, a v tejto kauze by sa mal predovšetkým zaoberať viackrát vzneseným problémom, ktorý spočíva v tom, či vyšetrovateľ Policajného zboru a následne prokurátor sú aktívne legitimovaní, sú aktívne splnomocnení na to, aby požiadali Národnú radu Slovenskej republiky o vzatie do väzby poslanca Lexu.

Dovolím si v tejto súvislosti, aj keď to už bolo povedané viackrát, ale myslím si, že je potrebné, aby to odznelo ešte viackrát, odcitovať článok 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí: Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Podotýkam a podčiarkujem, ani ho vziať do väzby. Čiže Národná rada Slovenskej republiky nerozhoduje v štádiu a vo fáze podania návrhu na vzatie do väzby, ale rozhoduje v štádiu, keď sa rozhoduje o vzatí do väzby. O tom, kto je splnomocnený a kompetentný zobrať niekoho do väzby, hovorí § 68 posledná veta Trestného poriadku, kde sa hovorí, že v prípravnom konaní rozhoduje o vzatí do väzby sudca na návrh prokurátora.

Chcem povedať teda, že tu je jasne definovaná a nedvojzmyselne osoba, ktorá je jedine kompetentná na to, aby zobrala obvineného do väzby. Čiže ani nie vyšetrovateľ Policajného zboru, ani nie prokurátor, ale sudca. Následne ešte kolega jeden právnik argumentoval všeobecným znením § 141 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý ale bližšie nedefinuje, nedefinuje alebo nepodporuje iný názor či iné tvrdenie, pretože toto ustanovenie hovorí vo všeobecnosti, že príslušný orgán dá alebo požiada Národnú radu Slovenskej republiky o vydanie takéhoto súhlasu. O tom, kto je týmto príslušným orgánom, dáva jednoznačný návod a jednoznačný názor ustanovenie § 68 posledná veta Trestného poriadku, a je to nedvojzmyselne sudca. Ešte raz, podotýkam, sudca, nie vyšetrovateľ Policajného zboru a ani nie prokurátor.

V tejto súvislosti tu existujú, a vysvetlím to aj na následnej postupnosti, vlastne dve cesty vo veci rozhodovania parlamentu o uvalení väzby na poslanca Lexu. Prvá cesta je politická a druhá cesta, ak chcete, je vecná alebo spravodlivá. Tá prvá politická cesta sa deje teraz. Tá politická cesta má následnú postupnosť. Vyšetrovateľ Policajného zboru, respektíve prokurátor požiadal Národnú radu Slovenskej republiky, aby vydala súhlas na vzatie do väzby vo vzťahu k jeho návrhu. Následne Národná rada Slovenskej republiky takýto súhlas dá, následne bude rozhodovať jediný na to kompetentný orgán, ktorým je sudca. Ja sa vás pýtam a pýtal som sa to aj kolegyne Sabolovej, keď sme o tomto probléme hovorili medzi štyrmi očami, či si vie predstaviť, pod akým tlakom, pod akým mediálnym tlakom, pod akým politickým tlakom, pod akým tlakom rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky bude sudca nezávisle rozhodovať o vzatí alebo nevzatí poslanca v danom prípade do väzby, keď Národná rada Slovenskej republiky takýto súhlas dala. Inými slovami, ja osobne si neviem predstaviť reálne, nie ideálne, reálne si neviem predstaviť situáciu, že sa nájde sudca takej silnej osobnosti, ktorý napriek všetkým týmto sprievodným javom, napriek tomu, že existuje napísaná kniha o únose mladého Kováča, by si trúfol rozhodnúť tak, že nie sú splnené dôvody na kolúznu väzbu pre poslanca Lexu.

Tá druhá cesta, po ktorej sme horovali my a ktorá je vecná a spravodlivá a ktorá je spravodlivá v podstate aj pre vás pre všetkých, ktorí chcete tento súhlas do väzby dať, spočíva v inej postupnosti. Tá postupnosť je nasledovná: Vyšetrovateľ Policajného zboru, respektíve prokurátor dá návrh na vzatie do väzby sudcovi. Sudca v prvom kroku preskúma túto žiadosť, a ak nájde dôvody, ktoré neoprávňujú uvalenie väzby na poslanca Lexu, tento návrh odmietne. Ak nenájde takéto dôvody, vypracuje podnet, vypracuje uznesenie o vzatí do väzby poslanca Lexu s tým, že existuje tu ústavnoprávna prekážka nie vyplývajúca z Trestného poriadku, ale z ústavy spočívajúca v tom, že je potrebný súhlas na vzatie do väzby parlamentom. Tu je rozhodovanie parlamentu oveľa zodpovednejšie, oveľa zrejmejšie a jasnejšie, pretože existuje tu jasné stanovisko a vecný postoj sudcu pozitívne formulovaný, že sú tu splnené podmienky na väzbu a v takom prípade je možné, aby parlament skutočne vážne a zodpovedne v tejto veci rozhodol či dá alebo nedá súhlas vlastne na samotnú väzbu pre poslanca Lexu. V takomto prípade si myslím, že skutočne by parlament konal oveľa zodpovednejšie a že oveľa ťažšie by vysvetľovali všetci tí, ktorí povedzme dnes by tento súhlas nedali v tejto fáze, keď by tak nechceli urobiť v štádiu, keď sudca vydá uznesenie o vzatí do väzby, keď sudca povie ako jediný oprávnený orgán, že sú tu splnené podmienky na väzbu.

Toto sme chceli dosiahnuť, toto sme žiadali ústami viacerých poslancov bez ohľadu na to, aby sme hovorili konkrétne o osobe poslanca Lexu. Trikrát sa dalo o tom hlasovať a je veľmi poľutovaniahodné, že ani predsedajúci, ani predseda ústavnoprávneho výboru sami od seba neiniciovali, aby sa minimálne ústavnoprávny výbor zaoberal týmto problémom. Ústavnoprávny výbor sa v minulosti zaoberal s prepáčením takými "prkotinami", ako je skutočnosť, či máme mať jednu alebo dve faktické poznámky, či riaditeľ basy bude púšťať poslanca do parlamentu alebo nie. O tomto všetkom už ústavnoprávny výbor rokoval, ale o takej závažnej veci, o ktorej som hovoril teraz, nenašiel nikto odvahu...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslanec P. Brňák:

... aj pri väčšine hlasov koalície rozhodovať. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová a pripraví sa pán poslanec Delinga.

Nech sa páči, procedurálny návrh má pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcel by som podať procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie Národnej rady vzhľadom na to, že je neskorá nočná hodina, do desiatej hodiny dnešného dňa, a prosil by som vás, aby sme podľa § 38 o tomto návrhu ani nehlasovali, pretože ak má návrh zrejmú podporu väčšiny poslancov Národnej rady, tak nie je potrebné o ňom hlasovať.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, dobre viete, že stačí, keď sa jeden poslanec ozve a povie, že nesúhlasí, musíme dať hlasovať.

Poslanec J. Paška:

Neozval sa.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Súhlasíte, páni poslanci?

(Súhlasné aj nesúhlasné hlasy zo sály.)

Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu.

Pani poslankyňa, prosím vás, keby ste chvíľku počkali.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Paška podal procedurálny návrh, aby sme skončili a pokračovali až o desiatej hodine. Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

Ešte raz opakujem návrh, ktorý bol podaný pánom poslancom Paškom, aby sme teraz skončili a pokračovali o 10.00 hodine.

Nech sa páči, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 94 poslancov.

Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh nedostal podporu.

Prosím, vážená pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

Máte procedurálny návrh?

Pani poslankyňa Belohorská má procedurálny návrh.

Nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Nie je to návrh, o ktorom by sa hlasovalo, ale môžete o ňom rozhodnúť vy, a skôr spĺňa požiadavky možno iného charakteru. Možno charakteru slušnosti. Všade, kde som mala možnosť v zahraničí byť, ak niekto hovoril, tak predsedajúci ho vždy nechal dohovoriť aspoň vetu. Buďte taký láskavý a upozornite tých, ktorí obsluhujú zariadenie, nech nevypínajú.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa, to nie je procedurálny návrh, nezneužívajte to.

Poslankyňa I. Belohorská:

To nie je zneužívanie. To treba naučiť niektorých ľudí.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ja by som si prosila čas až vtedy, keď odídu všetci tí poslanci, ktorí sú rozhodnutí odísť, pretože je tu taký rozruch, že...

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete hovoriť, beží vám čas.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

až teraz som sa presvedčila, že ozaj vy máte nejaký príkaz, ako sa máte správať, pretože každému normálnemu poslancovi nemôže byť po chuti a nemôže byť vlastným jeho želaním tu takýto maratón realizovať. Zrejme režisér má nejaký zámer a ten maratón treba teda prežiť. Ale bola som sklamaná aj z niečoho iného. Diskusia v tomto parlamente neprebiehala o otázke, ktorá je na vzatie do väzby najpodstatnejšia, a síce, či sú tu splnené procedurálne podmienky takéhoto úkonu parlamentu.

Pozmeňujúci návrh: Navrhujem prerušiť konanie a uskutočniť výklad článku 78 ods. 2 Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa článku 128, keďže viac než 30 poslancov má odlišný výklad ako vyšetrovateľ Policajného zboru. V § 68 sa jednoznačne uvádza, že v prípravnom konaní, t. j. v štádiu, v ktorom sme my, návrh na väzbu môže dať prokurátor sudcovi. Pán prokurátor ešte nevyjadril svoje stanovisko, či vôbec je toho názoru, že chce dať návrh, toto stanovisko nevyjadril akceptabilne, pretože to stanovisko je akceptabilné, keď ho urobí v smere k sudcovi. Sudca má dve možnosti, a to rozhodnúť o väzbe alebo nerozhodnúť o väzbe. Ústava Slovenskej republiky jednoznačne uvádza, že poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady, teda Národná rada má dať súhlas na vzatie do väzby, ale nie na vypracovanie návrhu na vzatie do väzby. A my sme v štádiu len vypracovania návrhu do väzby. Tým, ktorým je to úsmevné, chcem uviesť, že v určitom čase bol právny predpis v histórii, v minulosti, že predať jazdného koňa bolo možné len so súhlasom veterinára.

Vážení, my sme v takej situácii, že už chcete súhlas veterinára, hoci nie je jasné, či vlastník chce predať, ani kupec sa ešte nevyjadril. Sudca má, opakujem, dve možnosti. On sa môže rozhodnúť, či vôbec pokladá situáciu za takú, že je väzba aktuálna, alebo túto situáciu považuje za absolútne neprimeranú na to, aby bolo rozhodnuté alebo uvažované o väzbe. Vážení, a my v parlamente robíme veľké rokovania, dokonca až nočné, o tom, že súhlasíme s niečím, o čom sa ešte kompetentný orgán, pretože jedine sudca je kompetentný rozhodnúť o väzbe, nevyjadril. My ho vlastne nepriamo psychologicky dostávame do tlaku, že už tu je daný súhlas. Je to nielen nezákonný, ale aj neústavný postup, vážení. A vy ste vôbec nerokovali, vy ste vôbec nedávali protiargumenty, vy ste vôbec o tejto otázke nechceli diskutovať. A čo je najzávažnejšie, v zmysle § 68 návrh môže dať prokurátor. A tu je návrh vyšetrovateľa.

Ústava Slovenskej republiky hovorí v článku 2, že štátny orgán môže len to, na čo mu zákon dáva kompetenciu. Nikde v zákone nie je daná kompetencia vyšetrovateľa. Nikde nie je daná ani len taká pozícia, že by vyšetrovateľ mohol dať návrh a prokurátor povie: No ja s tým návrhom súhlasím. Nie, prokurátor musí dať návrh. To hovorí jasne § 68 Trestného zákona. Opakujem, ústava nehovorí, že Národná rada dáva súhlas k návrhu. A Národná rada je tiež štátny orgán a nemôže si prisvojiť kompetenciu, ktorá jej neprislúcha priamo z predpisov, teda zo zákona alebo z ústavy. Národná rada nemá žiadnu kompetenciu dávať súhlas k návrhu. Návrh Národná rada má len kompetenciu dávať súhlas na vzatie do väzby, o vzatí do väzby rozhoduje sudca, k sudcovi sa táto vec ešte nedostala a opakujem, sudca má dve možnosti. Sudca nemusí rozhodnúť o väzbe. A keď nerozhodne o väzbe sudca, tak my tu rozhodujeme a trápime sa nad bublinou, ktorá ešte neexistuje, pretože kompetentný orgán sa nevyjadril.

Nehnevajte sa na mňa, ale v ústave nie je kompetencia Národnej rady vyjadrovať sa k návrhu na vzatie, ale len dáva súhlas na vzatie. A o vzatí rozhoduje sudca. Je mi ľúto, keď tieto predpisy nechcete akceptovať. Preto dávam návrh, aby výklad článku, ktorého sa dovolávame, teda článku 78, urobil Ústavný súd. Celá kauza, celý priebeh sú už natoľko publikované v tlači, spolitizované, že takýto výklad by bol potrebný, aby Ústavný súd urobil.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Delinga je ďalší vystupujúci. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

Poslanec P. Delinga:

Páni podpredsedovia Národnej rady,

panie poslankyne, páni poslanci,

už po druhýkrát mám tú česť v nočných hodinách stáť pred vami a dá sa povedať nútene, pretože ste tu na nás pripravili - áno, je to veľká hanba - ste tu na nás pripravili taký spôsob, že môžeme vystúpiť, ak sme sa nedostali písomne do rozpravy, len vtedy, ak predložíme pozmeňujúci návrh a myslím si, že to je tiež určitý spôsob diktátu a znevažovania alebo by som povedal zneužívania rokovacieho poriadku proti nám poslancom. Myslím si, že by ste to nemuseli robiť a mohli by sme vlastne oveľa lepšie vystupovať tu v Národnej rade.

Chcem, samozrejme, predniesť tak ako každý rečník aj ja pozmeňujúci návrh k tomu uzneseniu, ktoré nám odporučil mandátový a imunitný výbor a ktoré, myslím si, je veľmi dôležité prijať v tejto Národnej rade. Vychádzam z toho, že toto uznesenie treba skutočne doplniť aj konštatačnou časťou, a preto ho navrhujem doplniť s tým, že za slová "Národná rada Slovenskej republiky" sa doplní "konštatuje, že nebol dodržaný zákonný procesný postup žiadosti vyšetrovateľa, a preto"... a bude sa pokračovať, tak ako znie uznesenie ďalej. Myslím si, že zdôvodnenie tohto návrhu je logické, bolo tu nespočetnekrát alebo mnohokrát v tejto rozprave jednak k správe mandátového a imunitného výboru, ako aj k uzneseniu zdôrazňované, že je to neoprávnený postup, ktorým bola predložená žiadosť na vydanie poslanca Ivana Lexu do väzby a že teda táto žiadosť nebola podaná vyšetrujúcim sudcom, ako to ukladá Trestný zákon, ale bola podaná vyšetrovateľom. Preto navrhujem, aby toto uznesenie bolo týmto spôsobom doplnené.

Viacerí koaliční poslanci nám vyčítajú alebo možno dokonca aj dali trošku pochvalu, že sa tu kolektívne staviame na obranu nášho poslanca alebo poslanca z našich kruhov a snažíme sa teda kolektívne zdôvodniť pred väčšinou v parlamente, že ide o proces, ktorý sa tu nemal diať, že ide o vinu, ktorá sa nestala, a že ide o obžalobu, ktorá nebola daná. V žiadnom prípade sa nedá prijať to konštatovanie, že sa rozpútava nejaká zloba touto našou kolektívnou obhajobou alebo že sa tým rozpútava nejaká rozdielnosť vo verejnosti v tomto probléme, a ešte tobôž nie na margo situácie v Juhoslávii.

Človek až žasne nad tým, ako málo slov stačí na obžalobu a ako veľa úsilia, rečnenia, zdôvodňovania treba na to, ako sa oslobodiť od tohto nelogického návrhu, ako voči nemu podať námietky a zdôvodniť, že skutočne takýto návrh uznesenia, ktorý bol predložený zástupcom jedného koaličného klubu v tomto parlamente, nemôžeme prijať.

Pán Lexa, ktorý dostal možnosť tu obhájiť svoje postavenie a vlastne zdôvodniť, že to všetko, čo je proti nemu dané, v podstate sa ani nemal voči čomu vyviňovať, pretože tí, ktorí ho obžalovali, nevzniesli rukolapné dôkazy. A správne povedal, že očakával širokú plejádu dôvodov. Širokú plejádu návrhov. Širokú plejádu zástupcov poslancov koalície v rozprave. Myslím si, že poukázal veľmi správne na to, že potom v podstate tí žalobcovia vlastne nie sú a že tu stačí napísať skutočne pár riadkov, niekoľko slov, aj to ešte nie podľa zákona, a ide sa rokovať o tom, že poslanca treba vydať na väzbu.

Podľa mňa, keď nebolo aspoň jedno vypočutie tohto poslanca, tak ide len o jednoduchú hru. Podľa mňa, keď nie sú dané náležitosti v tom návrhu, ktorý je obsahom žiadosti, tak ide skutočne len o hru. Podľa mňa, keď sú nesprávne formulácie a tí ľudia, tí odborníci, a kvalifikovaní odborníci, ktorých ste postavili do týchto funkcií vyšetrovateľov, mali dať takéto formulácie a nedali ich, takisto ide vlastne o hru.

V žiadnom prípade sa nedá súhlasiť s tým v zdôvodnení, či ovplyvňovaním verejnosti alebo svedkov sa dopúšťa poslanec Lexa nejakého trestného činu. Pretože, ak bude táto televízia ako verejnoprávna inštitúcia vysielať alebo možno aj vysiela v týchto nočných hodinách aj zajtra toto, čo tu hovoríme, tak to isté by sa dalo povedať, že ide o ovplyvňovanie verejnosti. A ak teda svedkovia náhodou majú televízory v našich väzniciach, tak takisto môžu byť ovplyvnení z prenosov z tohto parlamentu. Takže tieto dôvody skutočne sú podľa mňa irelevantné a nedajú sa akceptovať.

Nie nadarmo sa v poslednom čase aj v našom štáte, v televízii uvádza niekoľko seriálov z novinárskej oblasti, niekoľko námetov z novinárskeho prostredia a z vplyvu masmédií. Ukazujú nám tým vlastne, že aj vo vyspelých spoločnostiach masmédiá zohrávajú podstatnú úlohu, ale nie v tom pravom zmysle slova na obhajobu dobrých vecí, ale na to, ako sa dajú veci pokriviť, ako sa dajú pripraviť zámienky, ako sa dajú pripraviť a skriviť proste názory na ľudí, a potom ten výsledok je žalostný. Ľudia sú z toho nešťastní. Dostávajú sa vlastne do situácie, v ktorej nikdy neboli a podobne. Myslím si, že to nie je náhoda, že aj u nás to ovplyvňovanie verejnej mienky je negatívnym zmyslom, a už príprava toho, čo sa má udiať, je to, čo by sa v skutočnosti v demokratickej spoločnosti nemalo diať.

Hovorili ste tu o tom, že verejnosť čakala od pána Lexu, že povie, čo urobila za posledné roky Slovenská informačná služba. Myslím si, že o tom, čo urobila Slovenská informačná služba, hovoril pán Mitro v správe a že práve pán Lexa povedal, že to nerobila Slovenská informačná služba. Teda, že to nerobil ani on a že to nerobila táto Slovenská informačná služba. Čiže povedal to, čo robil pán Lexa. Povedal to, čo ste od neho čakali. Takže podľa tohto je skutočne vyslyšané aj to, čo ste chceli počuť v obhajobe pána Lexu a myslím si, že zbytočne ste zdôrazňovali, že to bola reč neúčinná. Ja si myslím, že to bola reč hodná obhajcu, reč hodná človeka vo svojom postavení, a myslím si, že takýmto spôsobom bude v každom prípade pokračovať aj vtedy, keď ho bude vyšetrovať ďalej či už vyšetrovateľ alebo súd v tých kauzách, na ktoré mu má byť odňatá imunita, pretože nepredpokladám, že dôjde k takému činu, ku ktorému sa dnes v podstate má schýliť a ktorý by sa mal v tejto Národnej rade odsúhlasiť, žeby pán Lexa bol daný už v predpríprave do väzby, keď by sme vlastne mali o tom rozhodnúť.

Predstavte si skutočne, ako môže vyzerať ten sudca, ktorý dostane predloženú túto žiadosť. Predstavte si, že teda skutočne prijmeme to uznesenie, a podľa mňa ho musíme prijať, ktoré je navrhnuté z mandátového a imunitného výboru, ako bude hľadať vlastne ten sudca ďalší dôvod, ako dostať Lexu do tohto parlamentu. Myslím si, že je to zvrátená logika a že v tomto prípade skutočne nie je dodržaný právny postup, nie je zadosťučinené zákonu a v tomto prípade nie je možné, aby sme poslanca Lexu vydali na takéto vyšetrovanie vo väzbe.

To je všetko, čo som chcel dnes o 1.38 hodine povedať.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Hofbauer. Pripraví sa pán poslanec Brhel.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

počet prítomných v rokovacej sále, myslím si, dostatočne dokumentuje, o čo tu vlastne ide, že pre vládnu koalíciu nejde o nič. Ide o stlačenie príslušného tlačidla, tak ako to koaličná rada uzniesla, a ináč o nič iné. Argumenty žiadne. Načo. Veď nakoniec svojou nečinnosťou ste preukázali, že vás celé toto rokovanie vôbec nezaujíma.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, keby ste predniesli pozmeňujúci návrh.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán predsedajúci, môj pozmeňujúci návrh je stručný, zastaviť prerokúvanie tlače číslo 195 vo veci odovzdania poslanca Ivana Lexu do vyšetrovacej väzby až do obdobia výnosu Ústavného súdu vo veci zrušenia amnestie prezidenta zastupujúcim prezidentom Mikulášom Dzurindom.

Skutočnosť, že z vládnej koalície prakticky do rozpravy sa neprihlásil nikto, iba dokumentuje váš nezáujem o dialóg, vašu neschopnosť argumentácie a vašu intelektovú vyčerpanosť v tomto smere. Vaše rozhodovanie je nesmierne jednoduché. Koaličná rada vám dá inštrukciu a vy stlačíte príslušné tlačidlo vtedy, keď dostanete signál. Nuž tak to je teda veľmi chatrná vizitka poslaneckého mandátu, pretože namiesto vás by tu v podstate mohol sedieť hocikto iný, čo je aj pravda.

Ale, vážené dámy a páni z koalície, neviem, či ste si vedomí, že vy ste v podstate takí drobučkí pešiačikovia a drobučké pešiačky na šachovnici, kde zohrávate takú epizódnu rolu, po zohratí ktorej budete zas odprataní. Pretože povedzme to jasne. Celá táto inscenácia zbavovania poslaneckej imunity, trestného postihu a vzatia do väzby poslanca Hnutia za demokratické Slovensko Ivana Lexu je iba súčasťou precízne skonštruovanej spravodajskej kompozície, ktorá sa realizuje vo viacerých plánoch s viacerými sekundárnymi cieľmi a s jedným nesporným primárnym a dominantným cieľom. Otvorene povedané, v tejto hre aj samotná osoba Ivana Lexu je iba jednou z epizód, nie cieľom.

Táto spravodajská inscenácia sa realizuje v Slovenskej republike celoplošne, a to ako mimo Hnutia za demokratické Slovensko, tak aj priamo v tomto hnutí. Veď si pripomeňme, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby Mitro ešte v roku 1994 inštaloval spravodajského dôstojníka Slovenskej informačnej služby priamo do aparátu úradu Mečiarovej vlády, do politického centra Hnutia za demokratické Slovensko, a dokonca aj do redakcie denníka Slovenská Republika. Jedným z cieľov tejto spravodajskej hry je nesporne aj úplná deštrukcia vnútornej ochrany nášho štátu, a to zničením jej spravodajskej služby. Niet totiž na svete takého štátu, ktorého spravodajská služba by mohla úspešne prežiť také množstvo deštrukcií, personálnych výmen, skartácií, utajovaných archívnych materiálov a rozkrývania diskrétnych utajovaných skutočností, ako sa to deje u nás.

Žiadna tajná služba nikdy nekoná tak samovražedne, ako sa to deje na Slovensku od roku 1989 do súčasnosti. A pokiaľ sa v Slovenskej republike koná práve takto, aj to je zaujímavá informácia o cudzej spravodajskej kompozícii s rozsiahlym, veľmi detailne pripraveným scenárom s variantnými postupmi a s cieleným dominantným zámerom. Nimi sú nesporne kriminalizácia všetkých osobností, ktoré sa zaslúžili o obnovenie slovenskej štátnosti v roku 1993. Toto je veľmi dôležitý cieľ, aby sa Slovákom a Slovensku zhnusila vlastná štátnosť, tak ako sa to robilo marxistickými historikmi od roku 1945.

Tento proces predznačuje úsilie nielen o úplné spravodajské ochromenie nášho štátu, čo sa bezpochyby už aj podarilo. Podarilo sa aj úplné zosmiešnenie Slovenskej informačnej služby, a to aj na medzištátnej úrovni, doslova verbálnym táraním riaditeľa Slovenskej informačnej služby Mitra z tohto miesta o údajných spravodajských činnostiach Slovenskej informačnej služby voči takmer všetkým susediaciam, a dokonca aj nesusediacim štátom, ako keby Slovensko bola centrála a pupok tajných služieb celého sveta. Tým v podstate nedosiahol nič iné len zosmiešnenie Slovenskej informačnej služby, ale súčasne sa s tým usiloval aj o démonizáciu Slovákov, Slovenska a Hnutia za demokratické Slovensko. Koncovkou týchto epizódnych krokov spravodajskej hry je bezpochyby úsilie a zámer zániku našej súčasnej štátnosti, čo sa možno podarí, ale skôr nie ako áno, a pokiaľ by sa to náhodou podarilo, opäť je len epizóda, pretože štátnosť nie je možné zrušiť a národ nie je možné rozprášiť.

Všetci tí, ktorí tomuto zámeru voči Slovensku slúžia, budú po víťazstve tých, ktorým slúžia, odprataní s tradičnou razanciou nového vládcu, pretože nový vládca sa vždy v prvom rade zbaví tých, ktorí ho k moci priviedli, takže, dámy a páni, pokojne môžeme rokovať ďalej. My môžeme pokojne prednášať naše vystúpenia, vy budete mlčať, prípadne ojedinele pokrikovať a nakoniec budete hlasovať tak, ako vám to koaličná rada rozhodla. Je otázne, či v niektorých z vás sa prejaví zdravý rozum, vlastné svedomie a zodpovednosť samého pred sebou, pretože sudcom každého z nás tu prítomných je predovšetkým človek sám.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)