Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, o tomto procedurálnom návrhu nemôžem dať hlasovať, pretože bezprostredne nesúvisí s prerokúvaním tohto bodu programu.
Pán poslanec Benčat, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
nechcem zachádzať do detailov tejto kauzy, moji predrečníci, predovšetkým právni experti z opozície, vymenovali mnohé argumenty, ktoré nie je nutné opakovať, prečo by nemal byť pán poslanec Lexa vydaný na trestné stíhanie. Rokovali sme tu pred týždňom, určité argumenty som tu vzniesol, nejdem sa opakovať. Chcel by som sa vrátiť k predvolebnej kampani, ktorá tu bola v roku 1998 a kde zazneli obvinenia už vtedy na príslušných dvoch kolegov - pána poslanca Lexu, pána poslanca Krajčiho.
Voľby boli všetkými možnými spôsobmi napádané, pred voľbami, teda vlastne bola vytvorená psychóza, že budú zmanipulované. V tom období, samozrejme, vtedy vládnuca koalícia zabezpečila všetky demokratické kroky na to, aby mohli prebehnúť bez problémov a aby boli demokratické, tak ako to kvitovala nakoniec aj celá západná Európa. Teda, keď už dnes toľko útočíme na opozíciu, musíme si uvedomiť jednu vec, že opozícia bola na začiatku prevzatia politickej moci vyzvaná alebo bola jej sľúbená určitá konštruktívna spolupráca, sám pán premiér tu povedal, že očakáva konštruktívnu spoluprácu. Od týchto slov nedošlo zatiaľ k činom, naopak, po prevzatí moci nastalo tu pertraktovanie opozície, práve tej opozície, ktorá zabezpečila prvé dve kodanské kritériá, a to demokratické vykonanie volieb a druhá vec bola, ktorá bola takisto kladne kvitovaná a myslím si, že som tu viackrát o tom hovoril, boli ekonomické kritériá, ktoré sme spĺňali v tom čase.
V tom čase bol dolár ešte za 34 korún, v tom čase bola inflácia necelých 6 %, v tom čase bola nezamestnanosť okolo 13 %. Bola tu vládnuca koalícia, ktorá zabezpečovala štyri roky tento štandard. Ja si myslím, že si súčasná opozícia nezaslúži tie útoky, ktoré sa tu dejú aj vo forme takýchto spolitizovaných káuz. Myslím si, že sme chceli konštruktívne spolupracovať a chceme naďalej, ale na to treba dvoch, treba aj opozíciu, aj koalíciu.
Pani poslankyňa Tóthová tu citovala amerického autora alebo autorov, v čom spočíva čaro demokracie a v čom spočíva čaro spolupráce opozície s koalíciou. (O tom, čo povedala, - nediskutujte, máte možnosť sa prihlásiť. Takže ak ste dávali pozor, tak ste si mohli urobiť o tom úsudok.) Naďalej očakávame aj v opozícii, že spolupráca je predsa možná, ale ako som povedal, na to treba dvoch. Zatiaľ sa tu účelovo častokrát vyvolávajú takéto kauzy, ktoré teda chcú kompenzovať neschopnosť súčasnej vládnej moci v oblasti ekonomiky, v oblasti sociálnych a iných práv, ktoré sa bezprostredne dotýkajú našich obyvateľov. Veď predsa, ako už aj moji predrečníci povedali, my zodpovedáme za budúcnosť tohto národa a myslím si, že budúcnosť nie je návrat a neustále vyšetrovanie a vracanie sa k minulosti.
Budúcnosť tohto národa závisí aj od toho, ako my tú našu zodpovednosť, čo máme, premeníme na činy, akým spôsobom nájdeme v sebe odvahu pre ďalšiu spoluprácu a navzájom budeme kooperovať. Ja si myslím, že je to možné, ide o to, aby tu bola dobrá snaha z obidvoch strán. Zatiaľ sme bití my viacej ako koalícia. My sa len snažíme nejakým spôsobom brániť to, čo brániť máme, brániť právo v tomto štáte a brániť nášho kolegu a oboch kolegov, ktorí určite nie sú tak ďaleko, aby mohli byť za svoje činy trestaní.
Áno, boli tu spomenuté aj rozvojové programy. Tu niektorí koaliční poslanci napadli predrečníka pána poslanca Húsku, že si dovolil hovoriť niečo o diaľniciach, že si dovolil hovoriť niečo o rozvoji infraštruktúry, o bytoch a podobne. A o čom už teda vlastne budeme hovoriť, keď skončíme tieto kauzy? O čom? Predsa táto snemovňa má byť múdra a pripravovať dobré zákony, dobré pravidlá hry, a teda aj tie rozvojové programy. Takže ja si myslím, že máme právo hovoriť o týchto veciach aj pri tejto príležitosti, pretože nie je čas stále sa vracať dozadu, čaká nás veľa práce dopredu.
Nechcem dlho zdržovať, nechcem tu prednášať ďalšie podrobnosti k obom kauzám, respektíve k tej poslednej kauze pána poslanca Lexu. Chcem len apelovať na vás, vážená koalícia, tak ako moji predrečníci tu žiadali, aby ste hlasovali v tejto veci podľa najlepšieho svedomia a vedomia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Benčata sa hlásia traja páni poslanci, posledný pán poslanec Hofbauer, prvý pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Benčat sa tu snažil presvedčiť dnešnú vládnu koalíciu, že má byť tolerantná, znášanlivá, ctiť si princípy demokracie a právneho štátu.
Vážený pán predsedajúci, chcem informovať snemovňu, že takto sa tu nedeje. Pán podpredseda tohto parlamentu Bugár pri odchode z rokovacej sály mi oplzlým spôsobom pred chvíľou nadával, čo dosvedčí pani poslankyňa Mušková, a to už po druhýkrát. Pritom nie ja som začal tento spor, pán podpredseda parlamentu Bugár hrubo zneužíva rokovací poriadok, odmietol mi udeliť slovo...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, k vystúpeniu pána poslanca Benčata.
Poslanec J. Cuper:
... aj keď som na neho mal právo. Preto vás žiadam, aby pán poslanec Bugár bol pozvaný do sály a ospravedlnil sa za tieto spôsoby a výroky, ktoré dnes tu počas vedenia tejto schôdze produkoval.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Pán poslanec Benčat hovoril o nerešpektovaní práva. Ja ho skutočne chcem podporiť. Chcem prečítať z § 68, a síce vetu, o väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní - to je naša situácia - na návrh prokurátora sudca. Opakujem, v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. V zákone niet slova o vyšetrovateľovi. Tak prečo táto snemovňa rozhoduje o daní súhlasu na návrh vyšetrovateľa, keď v zmysle právnych predpisov vyšetrovateľ takéto oprávnenie vôbec nemá. Vyšetrovateľ je štátny orgán a štátny orgán v zmysle ústavy môže len to, čo je mu dané zákonom, na čo má kompetenciu. V tomto § 68 termín vyšetrovateľ v súvislosti s väzbou vôbec nie je spomínaný. Je mi veľmi ľúto, vážení kolegovia, že vás to jednak nezaujíma a nie ste ochotní rešpektovať zákony. Ale raz sa vás niekto opýta, prečo ste to robili. My na to odpoveď máme a raz budete musieť aj vy na to odpovedať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán kolega a poslanec zvažoval dôvody útokov, ktoré sa dejú voči súčasnej opozícii, keď v predchádzajúcom parlamentnom období takáto "tradícia" nebola. Nuž tak tých súčasných dôvodov, tých bezbrehých útokov voči nám je viacero. Prvoradý z nich je dôvod odmietania našej štátnosti tými, ktorí na nás útočia. Pretože vytvorenie vlastného prosperujúceho a funkčného štátu, to je predsa v očiach oponentov tým najväčším zločinom, ktorý nie je odpustiteľný.
Ďalším dôvodom je boj s vlastnými komplexmi. Keď sa pozrieme na to, čo nám tu predvádza vláda, tak to je skutočne zápas malých ľudí s veľkými komplexmi, niečo také, ako keď malé dieťa stratené v lese kričí.
Ďalším dôvodom je servilnosť voči inými mocipánom z dôvodu poddanského syndrómu neschopnosti žiť zvrchovane bez cudzieho obojku. To tu predvádzate veľmi mnohí a ešte sa s tým hrdo chválite, že je tomu tak. Nemálo z vás jednoducho útočí na nás z dôvodu veľmi prostého, je to služba za žold. Proste žoldnieri nemajú radi rytierov.
No a ten posledný dôvod tých atakov na súčasnú opozíciu, to je faktor, ktorý je fakticky neporaziteľný, to je hlúposť. Pretože čím je človek hlúpejší, k tým je spokojnejší sám so sebou a presvedčenejší, že koná najmúdrejšie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Engliš, máte procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec A. Engliš:
Pán predsedajúci, môj procedurálny návrh znie, aby sa vystúpenie pána poslanca Lexu konalo za prítomnosti pánov ministrov Pittnera a Čarnogurského. Myslím si, že týchto pánov sa bezprostredne týka tento problém a bolo by veľmi neslušné voči nim, aby sa podrobnosti dozvedali z masmédií.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pardon, vážený pán predseda a predsedajúci,
je už dosť neskorá hodina, aby sme mohli triezvo a uvážlivo posudzovať otázku viny pána poslanca Lexu, najmä preto nie, lebo už dávno a niekým iným bolo povedané, že pán Lexa je vinný a jeho vinu je potrebné iba dokázať. K tomuto je potrebné povedať, že aby sa táto vina pána poslanca Lexu dokázala, bolo potrebných niekoľko "neštandardných" a "netradičných" vyšetrovacích krokov súčasnej vládnej koalície, ktoré nielenže nie sú v súlade s princípmi právneho štátu, všeobecnými princípmi demokracie, trestného práva, ale ani s princípmi ľudskosti a humanity. Tak predovšetkým je potrebné povedať, že aby sa tento politický proces, lebo nejde o nijaký iný trestný proces, mohol začať, bolo potrebné zneužiť odveký inštitút milosti alebo amnestie - ak chcete, ktorým sa jednoducho obmedzuje alebo lepšie povedané zamedzuje tomu, aby sa "vykonalo čisté právo", najmä ak nie je ho možné posúdiť a dokázať pravdu. A aby sa ním nepáchalo násilie. Teda je to princíp vyššej ľudskosti a humanity.
Tento princíp pán ministerský predseda a zastupujúci prezident bravúrne porušil, ale, samozrejme, iba účelovo v prípade pána Lexu, pretože korunní svedkovia buď nežijú, ako pán Remiáš, alebo ostali omilostení, a teda môžu hovoriť, čo chcú, a takýchto svedkov v každom štáte by nikto nebral vážne alebo aspoň ich svedectvá by nemohli byť použité na dokázanie viny.
Pán poslanec Zajac tu hovoril, že existujú rôzne druhy viny, že existuje tu kriminálna vina za zločiny spáchané a objektívne dokázané, a musia byť tieto zločiny v rozpore s platným zákonom. Bolo tu v predchádzajúcom konaní o vydaní pána Lexu na trestné stíhanie jednoznačne preukázané, že ani jeden zo skutkov nie je jednoznačne preukázaný, že je v rozpore s platným právnym poriadkom, ba niekde je to takmer smiešne hovoriť, napríklad o lúpeži, keď pán Lexa pri tom nebol alebo jeho prítomnosť sa ani nedá dokázať. Podotýkam, čo je podstatnejšie, že ak chceme pánu Lexovi dokázať kriminálnu vinu, jediný kompetentný orgán, a to hovorím aj pánu poslancovi Oroszovi, je na to súd, nie vyšetrovateľ, pán Orosz. Teda ústava jednoznačne hovorí o tom, že ak niekto má byť vzatý do väzby, že o tom musí rozhodnúť právoplatne súd. O tom istom hovorí vykonávací predpis, Trestný poriadok. Ale vy ste jednoduchšie stavili na procesné pravidlá pred hmotným a ešte k tomu verejným právom, kde nie je možné konať mimo práva.
Druhým druhom viny je politická vina. Spočíva v činoch štátnikov. A jej posúdenie prislúcha istému štátnemu orgánu, nikdy nie súdu. A tento štátny orgán môže použiť moc ako víťaz, môže s ňou nakladať, ako chce. Vy ste si vedomí svojho víťazstva, i keď ste víťazmi vo voľbách neboli. Nakladáte s mocou, ako je vám vhodné, porušujete rokovací poriadok, porušujete ústavu, porušujete všetky princípy právneho a demokratického štátu, aby ste dosiahli tento účel. Dnes sa toto všetko tu deje už po tretíkrát, a to ešte v nočných hodinách, pretože sa zrejme bojíte tieto protiprávne skutky konať za denného svetla.
Tretím druhom viny je morálna vina, ktorá spočíva v tom, že aj za činy je potrebné počítať, za činy jednotlivca je potrebné počítať s istým odpustením, pretože ide o ľudskosť a medziľudské vzťahy. A, žiaľ, ako vidíme, medziľudské vzťahy sa v tomto parlamente vytratili.
Ak ide teda o posúdenie, štvrtým druhom, ako už to tu bolo povedané, je vina metafyzická, jej inštitúciou, ktorá môže posúdiť jej pravosť alebo nepravosť, je sám Boh.
Pokiaľ ide o posúdenie viny pána poslanca Lexu, možno povedať, že jeho kriminálna vina je absolútne nepreukázaná, skutky sú zmyslené, vopred vykonštruované, v dostatočnej miere vopred medializované. Veď ako inak by mohol šéf vyšetrovania pán Ivor dopredu oznamovať v predvečer prerokúvania tejto kauzy, že jeden zo svedkov svoju vinu priznal, aj keď ju v skutočnosti nepriznal? To sa v demokratických štátoch nedeje, pokiaľ jednoznačne nie je skončené vyšetrovanie. Ale pán Ivor je tam na to, dostal generálske epolety zrejme nie za to, aby si ich denne leštil so svojimi vreckovkami, ale aby odvádzal za ne nadprácu pre súčasnú vládnu koalíciu. Pretože každý na Slovensku vie, že pán šéf vyšetrovačky dostal epolety od pána Čarnogurského, Pittnera a Kováča.
Teda ide o to, že pán Lexa bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby, predtým členom HZDS, teda jeho vina je iba politická. A možno by bola aj morálna, ak by sa aj skutok uskutočnil, musel by počítať s vašou ľudskosťou víťazov, ale sotva sa u vás dá odvolávať na ľudskosť. Teda jednoznačne ide o politický proces a politickú vinu. Ja sa pýtam, v ktorom štáte sa súdi šéf orgánu, ktorý má dozerať na to, ako sa nakladá s mocou, ako sa uskutočňuje štátna moc, ako sa uskutočňuje vo vnútri štátu i v zahraničí, kde, v ktorom štáte súdili šéfa tajnej služby.
Nepoznám štát, v ktorom by nastupujúca moc dekonšpirovala orgán bezpečnosti a ktorá by nejakým spôsobom postavila pred súd šéfa tejto rozviedky. Ide o to, že vy ste sa dostali k moci podvodom, potrebujete túto moc nejakým spôsobom legalizovať v očiach občanov, potrebujete upevniť jej autoritu, a preto vo vašich koncepciách, pretože nie ste schopní splniť tie ekonomické predvolebné sľuby, ktoré ste občanom Slovenskej republiky dali, potrebujete aspoň mocenské ospravedlnenia. Tieto mocenské ospravedlnenia má obstarať pán minister, ktorý v parlamente nie je, to znamená, ktorý sedí na ministerstve spravodlivosti, ba dokonca nemá v parlamente ani politickú stranu ešte stále legitímne, a preto s takou bravúrou dehonestuje tento orgán, vy sa mu jednoducho podvolievate a prispievate k búraniu parlamentarizmu v tomto štáte.
Na záver je potrebné povedať, že nie sú nijaké právne dôvody a tento rozbor tu urobil príslušný odborník alebo odborníci na trestné právo, akým je pán docent Gašparovič, preto sa nimi nebudeme zaoberať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Cupera sa prihlásila pani poslankyňa Belohorská ako jediná.
Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predsedajúci, dovolila by som si vo svojej pripomienke zareagovať, samozrejme, na neplnenie určitých právnych noriem, na ktoré poukázal pán poslanec Cuper, ale skutočne by som si dovolila osloviť aj vás ako predsedajúceho, aby ste poradili, čo robiť v tomto prípade, ktorý sa udial. Dozvedeli sme sa tu od pani poslankyne Záborskej, že vo večerných televíznych novinách odznelo, že pán Svěchota sa údajne k niečomu priznal. Spomínam si na situáciu v mandátovom a imunitnom výbore, kde vyšetrujúci odmietli poslancom...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
K pánu poslancovi Cuperovi hovorte.
Poslankyňa I. Belohorská:
Áno, ale to s tým súvisí. Odmietli nám vysvetlenia, pretože ich nezbavili mlčanlivosti. Chcem vedieť, ako je možné, že Svěchota, ktorý je zavretý, ako je možné, že správa z toho, že údajne sa priznal, už bola v médiách. Mohla by som dostať na to odpoveď? Boli zbavení mlčanlivosti vyšetrovatelia, v tomto prípade pre médiá, alebo to máme považovať za účelovú hru?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako predposledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni...
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská, pokoj!
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Dámy a páni poslanci, ktorí ste prítomní na jubilejnom desiatom nočnom zasadnutí tohto parlamentu v tomto funkčnom období, takže to si zaslúži pozornosť, a ak dovolíte, dobré ráno, vážení televízni diváci, pretože skutočne títo budú pozerať až ráno alebo dopoludnia.
Nebudem veľa hovoriť k právnym argumentom, pretože právnici z nášho poslaneckého klubu tu už argumentovali, síce pred takmer prázdnou sálou, pretože jedni boli hrať futbal, druhí boli na občerstvení a neviem, kde boli tretí, ale to nie je podstatné. Môžem vymenovať, ale nebudem diskutovať na tú tému, ale o argumentoch, ktoré tu boli povedané v súvislosti so žiadosťou alebo žiadosťami na vydanie do väzby poslanca Národnej rady pána Ivana Lexu.
Dovoľte mi ale tak trochu, aby som reagoval aj na dve vystúpenia, ktoré tu zazneli, keď hrdinovia z VPN, ktorých vykopli do parlamentu po chrbte inej politickej strany nás tu idú poúčať o morálke, a ja si to skutočne vyprosujem, pretože minimálne by sa mali zamyslieť, kto vráti tých 20 miliónov, ba viac ako 20 miliónov Sk, ktoré nechali ako sekeru, ktoré si požičali ešte v minulosti, aby sa dostali do volieb. Preto chcem práve takýmto spôsobom pokračovať, pán kolega Mikloško, my si potom podebatujeme, pozývam ťa potom na kávu a myslím si, že bude priestor, aby sme si pohovorili. Táto noc bude dlhá, dá sa predpokladať, že do takej desiatej, jedenástej hodiny dopoludnia by sme mohli skončiť, ale keď už ste tak rozhodli, tak pokračujeme v tomto nočnom zasadnutí.
Navyše bolo tu povedané, že do rozpravy sa prihlásilo viac ako 40 poslancov Národnej rady. Samozrejme tí, čo tu neboli, nemohli o tom vedieť, pretože skutočne v úvode predsedajúci, v tom čase pán Hrušovský, hovoril, že do rozpravy sa spolu prihlásilo 30 poslancov Národnej rady, z toho 3 boli zástupcovia poslaneckých klubov a 27 bolo prihlásených písomne. Samozrejme, dalo by sa aj na túto tému hovoriť, ale myslím si, že nie to je teraz momentálne podstatné, pretože medzi tými prihlásenými písomne nebol ani jeden právnik z vládnej koalície, pretože už ste tu dosť dlho aj tí novší, ktorí viete, že z každej schôdze Národnej rady sa vedie doslovný záznam, z tohto záznamu to bolo niekoľkokrát už čítané, a je možné, aby sa potom analytici touto otázkou zaoberali, kto aký právny názor obhajuje alebo zastáva a veľmi ťažko je...
(Zaznel gong.)
Pán predseda, čo bude polnočná, keď sa vyzváňa?
Samozrejme, že vládni právnici nevystupujú, pretože ťažko je obhájiť to, čo nie je obhájiteľné. Jednoducho bolo nalinkované a teraz utrpením sa tu vlastne sedí a čaká, kedy konečne odhlasujete to, čo koaličná rada rozhodla, čo má urobiť demokratický, slobodný sudca, ktorý už vie, aké pokyny dostal z vládnej koalície, ako má ďalej pokračovať.
Bolo tu aj určité také obvinenie, že my sme tí, ktorí zodpovedajú za to, že sú tu nočné zasadnutia. Skutočne už je to 10. zasadnutie v noci počas tohto funkčného obdobia a môžem povedať, že ťažko môžete obviňovať toho, kto nehlasoval za to, aby Národná rada pokračovala v rokovaní po 19.00 hodine, že za to zodpovedá, že rokujeme po 19.00 hodine. Existujú takisto záznamy, kde je menovite napísané, ktorý z vás, ako hlasoval, dokonca aj tie problémy, keď tu boli, že sa niekoľkokrát musela schôdza prerušovať, aby sa vôbec mohlo toto odhlasovať, aby sme mohli po 19.00 hodine pokračovať.
Ale prečo vlastne také preteky v tomto parlamente a doslovne dostihy o dušu, aby vôbec veľmi rýchlo bol odhlasovaný súhlas na väzbu kolegu Ivana Lexu? Minulý týždeň vo štvrtok zasadlo poslanecké grémium a vtedy nás predseda Národnej rady informoval, ako budeme pokračovať, respektíve ako predpokladá, že najneskoršie v piatok na obed skončíme schôdzu, pretože vo štvrtok potiahneme v noci, dokončíme návrh na trestné stíhanie a potom následne hlasovaním o Kosove dokončíme túto schôdzu. A ja som už vtedy hovoril, že nie je dobré robiť ramená, lebo že ich robí vtedy, keď predseda vlády je v Taliansku. Ráno prišiel predseda vlády do parlamentu a už to bolo trochu inak, dokonca sa to posúvalo tak, že je potrebné, aby sme sedeli aj ďalší týždeň v Národnej rade, už pripomínam štvrtý, keď konečne vo štvrtom týždni sa jedenásta schôdza skončila. Ak si zoberiete pôvodnú pozvánku, vidíte, čo je všetko k nej doložené a prečo sa takýmto spôsobom pokračovalo. Malo to svoj význam. Pretože ak zasadlo poslanecké grémium o tretej hodine v piatok popoludní, boli sme informovaní, že bude schôdza prerušená, pretože je tu žiadosť vyšetrovateľa, nová žiadosť vyšetrovateľa na väzbu poslanca Národnej rady Ivana Lexu.
Keď sme sa členovia poslaneckého grémia domáhali, kde tá žiadosť je, nedostali sme odpoveď, a ona tu skutočne ani nemohla v tom čase byť, pretože keď som o 15.35 hodine odovzdával návrh na voľbu pána Mečiara do funkcie prezidenta Slovenskej republiky, tak vtedy bola nervozita na sekretariáte predsedu, pretože nejaká žiadosť mala byť niekde a ešte sa len hľadala, kde je. Tak nakoniec okolo tri štvrte na štyri konečne tá nová žiadosť sa tu objavila, dostali sme telegramy, zasadnutie mandátového a imunitného výboru bolo v utorok o 9.00 hodine a mandátový a imunitný výbor rozhodol, tak ako rozhodol, uznávam, že demokraticky, pretože za to hlasovala väčšina, že nie je to nová žiadosť, ale že len táto žiadosť bude tvoriť prílohu. Tak teraz si zoberte logické súvislosti, ak ste si vôbec preštudovali materiál, tlač 195, je odhlasovaná vo štvrtok minulý týždeň. V piatok prišla ďalšia žiadosť vyšetrovateľa na väzbu, už ste tu počuli právne argumenty, že o väzbu žiada sudca, nie vyšetrovateľ, ale o tom sa nechcem teraz prieť, pretože toto tu nepadlo na úrodnú pôdu, nemohlo sa na tú tému hovoriť a nebol ani záujem, aby sa v tejto veci mohlo pokračovať. Takže nakoniec sa to vyriešilo tak, že ďalšia žiadosť vyšetrovateľa bola priložená ako príloha k tej správe pod číslom 195, ktorú sme dostali, a takýmto spôsobom sme pokračovali.
Zaujímavé bolo aj zasadnutie imunitného výboru, pretože tam kolega Lexa informoval o niektorých skutočnostiach, ktoré vedel zodpovedať. Pretože v tejto žiadosti sa niečo uvádzalo, pretože aj k prvej žiadosti, aj k žiadosti, ktorá je priložená ako príloha, ktorá už údajne nie je žiadosť, ale je to len príloha, tak sa teda rozhodlo hlasovaním, je vyjadrenie prokurátora Serbina, dávam do pozornosti a bolo by veľmi dobré, keby ste si obidve tieto vyjadrenia pána prokurátora prečítali. Potom si urobíte svoj obraz o tom, ako funguje nezávisle prokuratúra, ako funguje súdnictvo. Dávam do pozornosti niekoľko článkov z Pravdy a zo SME, kde šéf vyšetrovania Ivor sa vyjadroval v posledných dňoch, akým spôsobom zle postupoval vyšetrovateľ, ktorý nezobral do vyšetrovacej väzby jedného, ktorého on nalinkoval, že mal zobrať bývalého šéfa alebo jedného zo šéfov Slovenskej informačnej služby. Takže tam si takisto môžete urobiť obraz o tom, akým spôsobom vlastne nezávislé súdnictvo a nezávislá prokuratúra funguje. A chcem len upozorniť na základný argument, ktorý je a ktorý hovorí v Trestnom poriadku v § 67 o dôvodoch väzby, respektíve o rozhodnutí väzby. Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie podľa § 160. Rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje súd. V prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.
Chcem upozorniť všetkých tých, ktorí mali obavu, že akým spôsobom bude kolega Lexa ovplyvňovať svedkov, keď ich nemôže poznať ani on, ani my ich nepoznáme, a dokonca ich nepozná ani vyšetrovateľ, iba prokurátor, pretože bolo nám povedané v mandátovom a imunitnom výbore, že títo svedkovia sú utajení. Tak neviem, akým spôsobom môže ovplyvniť toho, koho nepozná a takisto, akým spôsobom môže ovplyvniť spoluobvinených, ktorí sú momentálne vo vyšetrovacej väzbe, verím, že dobre strážení. Takže takýmto spôsobom chcem vás poprosiť, keby ste k veci pristúpili a rozhodovali srdcom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to bolo vystúpenie pána poslanca Cabaja. Ako posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Lexa.
Predtým ešte dám hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Engliš, ktorý žiada, aby pri vystúpení pána poslanca Lexu boli prítomní na rokovaní Národnej rady pán minister Čarnogurský a pán minister Pittner.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý podal pán poslanec Engliš.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh neprešiel.
Ako posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Lexa.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Plénum Národnej rady odhlasovalo procedurálnym návrhom dĺžku vystúpenia pána poslanca Lexu na jednu hodinu.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia po tejto mnohohodinovej diskusii poďakovať sa za diskusné príspevky, ktoré odzneli. Sám som očakával, že tých diskusných príspevkov bude viac. Nie zo strany parlamentnej opozície, keď som zaevidoval, že každý tu prítomný poslanec vystúpil, ale očakával som, že tí, ktorí s takýmto násilím do rokovania parlamentnej schôdze a zvolaním mimoriadnej parlamentnej schôdze v rozpore so všetkými uzávermi minulého týždňa, to znamená 93 poslancov vládnej koalície, že vystúpia. S výnimkou jednej, slečny poslankyne Sabolovej, ktorá vystúpila ako prvá za poslanecký klub SDK, sa ani jeden z vás na toto nezmohol.
Pýtam sa vás: Prečo ste nevystúpili? Bojíte sa? Nechcete sa vystrčiť z radu z dôvodu, že sa na vás bude pamätať? Nemáte argumenty? Chápete, že to, čo robíte, je protizákonné alebo aké dôvody vás vlastne k tomuto viedli? Keď ide po prvýkrát na pôde parlamentu o vydanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vzatie do väzby alebo súhlas a keď je to po prvýkrát v dejinách Slovenskej republiky a je to veľmi neobvyklý jav i v rámci európskych či svetových demokracií, prečo ste ani jeden z vás neprispeli vašimi poznámkami alebo vašimi vystúpeniami a neobohatili diskusiu, ktorá bezpochyby, ktorá bezpochyby by bola bohatšia o tieto vystúpenia, ktoré máte. Ja si to vysvetľujem aj odpoveďami na tieto otázky. Jednoducho nie sú argumenty. Ste si toho vedomí, viete, že robíte politický proces. Viete. A že to robíte v predvečer otvorenia prezidentských kampaní, v deň, keď dostali papiere príslušní zaevidovaní kandidáti na prezidenta v rámci prezidentských volieb, preto tá náhlosť, preto ten systém, aby ste takýmto spôsobom postupovali. To znamená, skúste si, skúste si, a bol by som bol rád, keby ste aj faktickými poznámkami našli niektorí z vás odvahu a vystúpili aj na moje vystúpenie.
V rámci vystúpenia by som sa chcel najskôr venovať otázkam, ktoré súvisia s právnymi aspektmi celého problému, zvýrazniť niektoré tie diskusné príspevky alebo niektoré tie návrhy, ktoré dnes v rámci diskusie odzneli. A hádam ja by som bol veľmi rád, keby ste mi na niektoré z nich aj odpovedali, pretože mám pocit, že neviete, čo bude zajtra. Neviete, čo bude zajtra. Viete jedno, že Lexu zoberú, lebo to organizujete, neviete, aký to bude mať dosah na ústavu, na ústavné práva, na spory, ktoré v tomto smere, ktoré v tomto smere sú jednoznačné, sú jednoznačné a v rámci dikcie ústavy, ale aj Trestného poriadku.
Vážené dámy a páni, dňa 26. 3. 1999 doručili do Národnej rady žiadosť na vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Lexu, nie obvineného poslanca Národnej rady Ivana Lexu, ale poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Kto si preštuduje elementárne pravidlá a elementárne paragrafy Trestného poriadku vie, že do väzby je možné vziať len obvineného. Inými slovami, táto žiadosť, pod ktorú sa podpísali vyšetrovatelia, neobstojí právne - z 26. 3., to znamená, je to obdobie pred troma týždňami.
Bolo už povedané, že pod toto, že pod toto dožiadanie je natlačený podplukovník doktor Peter Gališin. Budem hovoriť tie mená, aby ste si ich zapamätali aj vy niektorí, keď sa k týmto menám určite ešte vrátime. V zastúpení to podpísal podplukovník Zedníček. Na pozvanie mandátového a imunitného výboru neprišiel ani jeden z týchto dvoch, ktorí to podpísali, prišiel tretí, vtedy ešte major Ondrej Ivan. Tento major Ondrej Ivan povedal, že títo dvaja sa nezúčastňujú preto na zasadaní mandátového a imunitného výboru na pozvanie pána predsedu, lebo sa starajú o choré deti. On tam premlčal zhruba poldruha hodinu, a čuduj sa svete, 9. 4. práve tento, už nie v hodnosti major, ale v hodnosti podplukovník, dodal do parlamentu ďalšiu žiadosť. Bolo to niekoľko hodín po tom, ako ste ma zbavili imunity. Oni hovoria, že som obvinený. Ja neviem, či som obvinený. Ale viem, že do dnešného dňa napriek tomu, že vedúci funkcionári ministerstva vnútra, že minister vnútra, že parlament rokuje, do dnešného dňa mi nebolo doručené uznesenie o obvinení od žiadneho vyšetrovateľa, a pritom som bol doma, pohyboval som sa v parlamente, pohyboval som sa po vonku, pohyboval som sa vo verejných priestranstvách, nebol problém v prípade, že by mali záujem vyšetrovatelia ma obviniť či predviesť na vypočutie, či požiadať o vypočutie, či ma predvolať na vysvetlenie napríklad k tým, prepáčte za výraz, volovinám, z ktorých ma obviňujú. Do dnešného dňa som neprevzal žiadne uznesenie o obvinení. Nebolo mi doručené. A jednoducho nepovažujem sa za obvineného, pretože s výnimkou masovokomunikačných prostriedkov a niektorých vystúpení vás o tom oficiálne neviem. V každom prípade, v každom prípade tieto žiadosti sú zaujímavé.
Poviem ešte k tej prvej. Pod tým podpísaným podplukovníkom Zedníčkom je napísané: Po preskúmaní žiadosti vyšetrovateľa adresovanej Národnej rade Slovenskej republiky súhlasím s jej dôvodmi. V prípade udelenia súhlasu navrhnem príslušnému sudcovi podľa a tak ďalej § 68 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 67 ods. 2 písm. b) vzatie inžiniera Ivana Lexu do väzby. Toto podpísal prokurátor krajskej prokuratúry. Bol požiadaný predsedom Sopkom o účasť vo výbore. A tento prokurátor napísal: Na základe vašej telefonickej žiadosti z 30. 3. 1999 oznamujem, že sa nezúčastním na rokovaní vášho výboru vzhľadom na to, že ide o žiadosť vyšetrovateľa na súhlas na vzatie do väzby poslanca Ing. Ivana Lexu. Ide o vec v predprípravnom konaní a ja ako prokurátor až v prípade, ak mandátový a imunitný výbor vysloví súhlas so stíhaním a vzatím do väzby poslanca po vznesení obvinenia a predložení vyšetrovacieho spisu s návrhom na vzatie do väzby budem rozhodovať o jej predložení príslušnému sudcovi.
On, tento dozorový prokurátor hovorí, že v prípade, že mandátový a imunitný výbor, nie Národná rada, ako to hovorí Ústava Slovenskej republiky, ale mandátový a imunitný výbor, a toto pošle oficiálne predsedovi Sopkovi. Chcem tým poukázať, samozrejme, nielen na tú spolitizovanosť týchto príslušníkov a týchto dôstojníkov, ktorí fungujú v rámci tohto trestného konania, ale aj na ich absolútnu, ale absolútnu neprofesionalitu, ktorá sa prejavuje v elementárnej neznalosti ústavy, ústavného práva, čo nemusí byť právnik, aby jednoducho pochopil tie absurdity, ktoré oni v oficiálnych dokumentoch, ku ktorým sa istotne neskoršie prokuratúra vráti, pretože jednoznačne zneužívajú právomoc verejného činiteľa.
V týchto žiadostiach je okrem toho, že sa popisujú nejaké skutky, o ktorých sme sa bavili celý minulý týždeň a ktoré sa jednoznačne ukázali ako skutky, ktoré nie sú doložené ničím, sa píše, sa píše: Sústavne verejne - ako dôvod, ako dôvod na to, prečo mám byť daný do vyšetrovacej väzby, ako dôvod na to: Sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňuje verejnú mienku nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní, nechal sa informovať o priehehu vyšetrovania i o priebehu vyšetrovacích úkonov, ktoré boli vykonávané s obvinenými JUDr. Jaroslavom Svěchotom, Mgr. Robertom Beňom v dňoch spred 2. a 3. februára 1999. Takto získané informácie potom prezentoval v masmédiách a zverejnil, že pri vyšetrovaní boli použité informačno-technické prostriedky a ako zdroj uviedol bližšie neidentifikovateľného príslušníka Policajného zboru. Na základe týchto dôvodov sa domnievajú, že sú splnené znaky § 67 Trestného poriadku o tom, čo to je vyšetrovacia väzba.
Prečítal som to celé preto, aby ste si ešte raz na toto urobili názor. A prečítam aj § 67. To písmeno b) alebo teda ten odsek 1 písmeno b), ktorý by sa pre tento prípad, na ktorý sa odvoláva vyšetrovateľ a prokurátor Serbin, ktorý tak, mimochodom, tri týždne, ako som už uviedol minulý týždeň v rámci rozpravy, ktorý nahradil dovtedajších prokurátorov, pretože na zásah prvého námestníka Lauka bola jednoducho ústnym pokynom vymenená osoba, ktorá dozoruje prípady, pretože tá predchádzajúca by sa pravdepodobne pod takéto svinstvá nepodpisovala.
Dôvody väzby - § 67 Trestného poriadku: Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, opakujem konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Toto je § 67 ods. 1 písm. b). To znamená, vyžadujú sa tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že bude vplývať na svedkov alebo spoluobvinených. Samozrejme, že v žiadnom z materiálov, ktorý zaslal, ako teda vyšetrovateľ aj so súhlasom prokurátora, niet ani jedného konkrétneho dôvodu, pretože tú dôvodovú časť som vám prečítal. Oni jednoducho ma chcú do vyšetrovacej väzby v rozpore s § 67 Trestného poriadku ods. 1 písm. b) vziať za to, že sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňujem verejnú mienku.
Ja ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ako politik, pretože jednoducho poslanec je vrcholne politická funkcia, rovnako ako každý z vás dennodenne, ktorí píšete do novín, dennodenne, ktorí vystupujete v masovokomunikačných prostriedkoch, ovplyvňujete verejnú mienku. Ovplyvňujete verejnú mienku. Pán predseda vlády ovplyvňuje verejnú mienku rovnako tak napríklad tiež ako politik, ako verejný činiteľ, dokonca tak, že klame celý tento parlament a národ napríklad tým, čo nám tu tvrdí ohľadne, ohľadne preletu tankerov, a nie bojových stíhačiek, a opakovane to takto klamal pred verejnosťou, on taktiež ovplyvňuje verejnú mienku svojimi klamstvami. Ja na rozdiel od neho klamstvá nehovorím.
Toto je dôvod, toto je dôvod v rozpore so zákonom, ktorý sa tu objavil v parlamente a ktorý sa vlastne dnes prerokúva. Dnes sa neprerokúva to, či Svěchota dal proste to alebo ono, čo o ňom bolo zverejnené, k tomu sa inak, mimochodom, vrátim alebo akýkoľvek iný dôvod. Dnes sa hovorí o tom, či parlament v súlade so zákonom ma vydá na trestné, teda do vyšetrovacej väzby. A ako oficiálne dôvody pre parlament sa uvádza skutočnosť, že - ešte raz - sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňujem verejnú mienku. To znamená za činnosť, dobre, môžem pokračovať - nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe vyšetrovania v trestnom konaní. V poriadku. Aj to vám poviem, pretože vám poviem, na základe čoho táto veta aj vznikla. A ja vás presvedčím, ako je to nezmyselné, ako hrubo sa porušuje zákon, ako sa vy na to mlčky prihliadate a myslíte si, že tým, že ma strčíte do vyšetrovacej väzby, že sa vyriešili vaše či už krvavé očičká u niektorých, či už nejaké komplexy alebo nejaké iné problémy, alebo že už nebezpečný človek, ako hovorí niektorý iný z koaličných poslancov, jednoducho zmizne. Zmizne, bude vo vyšetrovacej väzbe, je tam schovaný, je na poriadku, nie je s ním žiaden problém, už nebude sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňovať verejnú mienku. Nebude, už je vo vyšetrovacej väzbe. Pretože keby ju ovplyvňoval, tak možno tým, že poukazuje na záležitosti, ktoré sú bezpochyby spolitizované na ministerstve vnútra v rámci a v sústave orgánov činných v trestnom konaní v rámci Slovenskej republiky, keď poukazuje na krivenie práva a demokracie v tomto štáte, tak tým vám škodí. Celkom prirodzene, lebo hovorí pravdu, a nie nepravdivé tvrdenia.
To znamená, že chcete dnes rozhodnúť a súhlasne zaujať po príslušnej "masirácii" straníckych sekretariátov o tom, že mám byť do väzby daný za dôvody, ktoré zákon nepredpokladá. Respektíve vám vôbec neprekáža, že vyšetrovateľ a prokurátor napíše dôvody, ktoré vôbec nemôžu byť podľa zákona uvažované pri vzatí do vyšetrovacej väzby. On to urobil hneď dvakrát, pretože rovnaká formulácia sa objavuje aj z 26. 3. a rovnaká formulácia sa objavuje aj z 9. 4. To znamená, že bezpochyby ide o zneužívanie právomoci verejného činiteľa tých, ktorí to podpísali, možno tých, ktorí ich na to naviedli. A jednoducho si myslím, že to bude proces a že ten proces sa jednoducho mojím vzatím do vyšetrovacej väzby nekončí. On potom bude zasa iný, práve vo väzbe k týmto persónam, ktoré sú schopné protizákonne a v rozpore, nie ja, oni zneužívajú právomoc verejného činiteľa a naprosto flagrantným, naprosto flagrantným spôsobom.
Politická stránka veci stojí tak: Kašlete na ústavu, pretože, ak si niekto myslí, a ja vidím, ako vajatáte pri niektorých otázkach aj zo strany novinárov, a to si myslím, že je dôvod, pre ktorý sa nechce sem nikto postaviť za túto rečnícku tabuľu, a tak povedať svoj právny názor. Čo to znamená Ústava Slovenskej republiky? Azda papier? Podľa ústavy článku 73 poslanec vykonáva svoj mandát osobne a slobodne. Osobne a slobodne. Podľa článku 78 Národná rada vydáva súhlas na vzatie do vyšetrovacej väzby. To je pravda. Nie je ale nikde povedané, nikde povedané, a nemôže to byť povedané v žiadnom zákone, to znamená obyčajnom zákone či vo väzenskom poriadku, ako tu kolega Šimko hovoril prednedávnom v masovokomunikačných prostriedkoch, alebo v akomkoľvek inom vnútornom predpise orgánu, štátneho orgánu, že môžu byť upravené vzťahy dané ústavou. To jednoducho nie je možné. Ústavne nemáte zvládnutý tento problém. Ústavne vajatáte a ústavne viete, že sa jednoducho hrubým spôsobom pošliapavajú práva, v tomto prípade nie ľudské, občianske, možno že aj tie, stopercentne aj tie, z iných príčin, ale ústavné práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavné práva.
Pokiaľ niekto hovorí, pokiaľ niekto hovorí, ako to hovoril naposledy pán Šimko veľmi arogantne, ja som mu to aj povedal na chodbe, že veľmi arogantne to hovorí, že chce prirovnávať podobnú situáciu k tomu, že sa niekto zasekol vo výťahu alebo že dokonca dostal chrípku, tak vám garantujem, pán Šimko, že aj na vás príde raz rad. Príde na vás rad raz a príde na vás rad raz takisto a možno si spomeniete aj na túto diskusiu, ktorá v tomto smere je, keď sa raz nájde podobný vyšetrovateľ, ktorý vás obviní, a myslím si, že veľmi zákonne vás obviní zo záležitostí, ktoré súviseli s predávaním umeleckých diel a vašimi podpismi pod preberaním šilingov, pod preberaním šilingov v miliónových sumách, ktoré v tomto smere, ktoré v tomto smere boli. Bude otázka, či vás potom vydá alebo nevydá parlament do vyšetrovacej väzby.
To znamená, chcem povedať ešte raz a zdôrazniť tento paragraf. Dôvody väzby nie sú. Dôvody musia byť konkrétne skutočnosti. A teraz vám poviem takto, že mám pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených. Všetci takzvaní spoluobvinení sú vo vyšetrovacej väzbe. V úplnej izolácii. Ako, ako mám na nich pôsobiť? Celkom logická otázka. Na svedkov. Ja svedkov nepoznám, pretože, ako vám potvrdia všetci členovia mandátového a imunitného výboru, spis je prísne tajný. Spis je uložený u niekoľkých vyšetrovateľov, možno aj jedného, lebo sa tu striedajú. A teraz vzniká z toho istý galimatiáš aj pre mňa, poviem otvorene, lebo tých vyšetrovateľov je tam celá hŕba, ktorá sa objavuje. Všetci sú prísne viazaní mlčanlivosťou. Majú jeden spis, na ktorom si sedia. A ja neviem, akí svedkovia sú tam. Ja neviem, koho oni vypočúvajú. Pretože ani nemám možnosť takéto veci vedieť. A vy dobre viete, že to ani nie je možné, ak sa uplatňuje Trestný poriadok a ak to organizujú spôsobom, ktorým to organizujú. To znamená: Na akých svedkov, na akých svedkov mám pôsobiť?
Tretia otázka. Všetky veci, z ktorých ma v súčasnosti vyšetrovatelia obviňujú, sú datované z rokov, pardon, štyri datované z rokov 1995, jedna z roku 1997. To znamená, sú to štyri roky, štyri roky staré veci. Pokiaľ by som chcel ovplyvňovať svedkov alebo akékoľvek osoby, v priebehu štyroch rokov to môžem urobiť nespočetne veľakrát, nespočetne veľakrát, pokiaľ by som chcel spoluobvinených v tom čase, a neboli, toto neprichádza do úvahy, to znamená, že jednoducho, ak by som chcel takúto činnosť vyvíjať, vyvíjam ju nespočetne veľakrát. Nie sú dôvody väzby.
V žiadostiach, ktoré sem poslal vyšetrovateľ s prokurátorom, sú zjavné procesné chyby, dokonca sú tam aj iné chyby, o ktorých sa budem veľmi detailne zmieňovať, napríklad že hovoria, že som bol zbavený za iný trestný čin, ako ste ma zbavili minulý týždeň imunity. Oni hovoria, že som zbavený trestného činu v súvislosti s tým, že sa dávali nástražné systémy na mítingu Kresťanskodemokratického hnutia. Nie je to pravda. Vy ste rozhodli o tom, že som vydaný na trestné stíhanie pre nezbavenie mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby, čím som zneužil vraj svoju právomoc. Ja hovorím, že využil som svoje právo a dokázal som vám to, že som využil svoje právo podľa zákona číslo 40/1993 Z. z., a nie za to, čo sa objavuje aj v správe mandátového a imunitného výboru, aj v žiadosti, ktorú sem vyšetrovatelia do parlamentu dali. To znamená, že oni ma idú stíhať zjavne za iný trestný čin podľa žiadosti alebo pochopili to tak, ako ste vlastne vy schválili. Sú to zjavné chyby, ktoré celkom prirodzene je možné si prečítať a je možné si to aj overiť.
To znamená, že chcem v tejto časti povedať, že dôvody väzby nie sú. Žiadosti, ktoré sú tu od vyšetrovateľov, prokuratúry, sú dôvody, ktoré nespomína Trestný poriadok a Trestný zákon, to znamená, že rozhodujeme o niečom, čo tu je vysoko nekvalifikované, a rozhodujeme o niečom, čo nemá jednoducho oporu v zákone. Myslím si, že všetci to viete.
Druhý prvok, ktorý chcem zvýrazniť a ktorý tu zaznel v diskusii, a myslím si prvý, ktorý ho povedal, je pán poslanec Gašparovič - rozhodnutie o väzbe. Rozhodnutie o väzbe, áno, robí sudca. Ústava hovorí, že na žiadosť kompetentného orgánu činného v trestnom konaní, pričom, myslím si, že aj neprávnici vedia, že orgány v trestnom konaní sú vyšetrovateľ, prokurátor a súd. A kompetentný je ten, kto rozhoduje. Čiže inými slovami, chýba tu, povedal by som, legitimácia orgánu, ktorý vôbec takúto žiadosť do parlamentu dá. Domnievam sa, že tým, že to vykonali príslušníci Policajného zboru, prekročili svoju právomoc, a myslím si, že by mali byť stíhateľní v budúcnosti podľa § 158 Trestného zákona za zneužívanie právomoci verejného činiteľa (potlesk) za tú odpornú nadprácu, za tú odpornú nadprácu, ktorú pre 20 % zvýšenia osobného ohodnotenia, a možno aj trošku krvavých očičiek, realizujú na základe tých tlakov, ktoré sú. Rozhodnutie o väzbe môže vydať sudca. Legitímny orgán k tomuto je sudca. To znamená, že ten, kto má žiadať parlament o súhlas, o súhlas, je sudca. Samozrejme vtedy, keď sudca po preštudovaní spisu usúdi, že sú dôvody podľa § 67 na tú väzbu a vtedy požiada o súhlas parlament. To je proste jednoducho prvok, ktorý taktiež vyplýva jednoznačne z Trestného poriadku a vy o tom mnohí dobre viete. Ja súhlasím s názormi, ktoré tu odzneli, že ani jeden právnik z celej vládnej koalície nevystúpil v rámci diskusie ani faktických poznámok, lebo si uvedomuje tie obrovské ústavnoprávne, ale aj trestnoprávne, povedal by som, nedokonalosti, nielen legislatívne diery, ale aj hrubé porušenia zákonov, ktoré sa v rámci tohto dejú. Je to na oficiálnych papieroch. A jednoducho si myslím, že je to dobre, že je to na oficiálnych papieroch.
Chcem vám povedať tú druhú časť toho dôvodu, ktorý hovorí, že nechá sa informovať o priebehu vyšetrovania a priebehu vyšetrovacích úkonov, chcem vám povedať, že na to, samozrejme, ako poslanec, mám právo. Mám právo sa informovať o čomkoľvek, čo si myslím, že ma ako poslanca zaujíma. A čo sa týka toho zverejnenia, tak vám taktiež poviem, že áno, ja som zverejnil. Ale ako? A to je dôležité. Chcem povedať ako. Tu mám k dispozícii osobne podané dve podania generálnemu prokurátorovi podané osobne, s pečiatkou Generálnej prokuratúry. A ja vám ich aj prečítam, že čo som vlastne zverejnil formou, že som sa dozvedel, to znamená plnil som si svoju občiansku povinnosť, tak ako ju máte každý, a každý občan tohto štátu, že ak sa dozvie o trestnom čine, je povinný ho oznámiť. A ja som sa dozvedel o trestnom čine, ktorý realizuje vyšetrovacie komando Policajného zboru. Oznámil som ho Generálnej prokuratúre. Osobne generálnemu prokurátorovi podané a zverejnil som svoje podanie ako podozrenie, ktoré mám. Čo je moje legitímne právo. To nie je masmediálne ovplyvňovanie verejnej mienky tým, že nepravdivé informácie hovorím masmédiám. To je podanie a zároveň plnenie si svojej zákonnej povinnosti oznamovateľa, ktorý sa dozvie o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorý jednoducho je.
Prečítam vám to. Napísal som 3. 2. 1999: Vážený pán generálny prokurátor Slovenskej republiky. Z dôveryhodných zdrojov blízkych špeciálnej skupine vyšetrovateľov, ktorí protiústavne a protizákonne vykonávajú vyšetrovanie údajného zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny, som sa dozvedel o nezákonných postupoch orgánov činných v trestnom konaní. Po prvé, dňa 1. 2. 1999 o 6.00 hodine bol vo svojom obydlí prepadnutý a zadržaný doktor Jaroslav S. Zákrok sa vykonal za asistencie špeciálnej jednotky príslušníkov Policajného zboru, ktorý na menovaného v jeho obydlí mierili brokovnicami napriek tomu, že menovaný nekládol žiaden odpor. Bol predvedený pred vyšetrovateľov, kde odmietol čokoľvek vypovedať bez prítomnosti právneho zástupcu. Udal meno zvoleného právneho zástupcu, ktorého sa údajne nepodarilo vyšetrovateľom zabezpečiť. Následne bez toho, že by mu bol o tom ktokoľvek povedal, určil vyšetrovateľ advokátku ex offo, ktorá sa dostavila a vyšetrovateľom oznámila, že obhajobu neprijíma, pretože sa trestnému právu nevenuje. Rozhodnutie súdu, ktorý jediný určujú advokáta ex offo, k dispozícii nebolo. Následne vyšetrovateľ vykonal výsluch bez prítomnosti akéhokoľvek advokáta. Jedného vraj nevedeli zohnať a druhý protizákonne určený a na mieste sa vzdaný jednoducho nebol prítomný. V popoludňajších hodinách sa dostavil za JUDr. Jaroslavom S. ďalší advokát, ktorý bol vyrozumený prostredníctvom priateľov a dožadoval sa vstupu za doktorom Jaroslavom S. Toto mu nebolo službukonajúcim vyšetrovateľom umožnené. Prvé stretnutie advokáta s doktorom Jaroslavom S. bolo vykonané až dňa 2. 2. 1999, približne o 14.00 hodine. To znamená po 32 hodinách od zadržania. A písal som tam ďalšie. Jednoducho, nechcem vás s tým zdržiavať. Kto má o to záujem, môže si to pozrieť. Časť toho som zverejnil ako oficiálne podanie generálnemu prokurátorovi.
Podobne som 8. 2. 1999 napísal ďalšiu. A to je práve to, čo sa tu použilo v tej pasáži, o čom vlastne informujem, kde žiadam generálneho prokurátora ako strešný orgán na dodržiavanie zákonnosti o urýchlené prešetrenie hrubého porušenia zákona a podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a ďalších možných trestných činov organizovanej skupiny páchateľov.
V pondelok dňa 1. 2. 1999 bolo na špeciálnom pracovisku Policajného zboru začaté odpočúvanie účastníckych telefónnych staníc súkromných bytov pánov JUDr. Jaroslava S. a Mgr. Roberta B. Toho istého dňa ráno o šiestej boli obaja páni nezákonne zadržaní inými zložkami Policajného zboru a od toho času im štátne orgány Slovenskej republiky protiústavne znemožňujú osobný pohyb a sú dodnes zadržiavaní vo väzbe. Odpočúvanie telefónnych staníc bolo zrejme na základe rozhodnutia sudcu, ktorému bol predložený návrh, na ktorom boli okrem iných podpísaní vyšetrovateľ Juhász, šéf špeciálneho pracoviska a tak ďalej, tie mená tu nebudem ďalej spomínať. Sudca bol uvedený do omylu, keď rozhodoval o odposluchu pánov JUDr. Jaroslava S. a Mgr. Roberta B. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že od pondelka 1. 2. 1999 s ohľadom na policajné kroky sú jednoznačne odpočúvané manželky a deti JUDr. Jaroslava S. a Mgr. Roberta B. Sú tiež zaznamenávané i rozhovory medzi manželkami a advokátmi oboch protiústavne zadržiavaných občanov Slovenskej republiky. Ďalej som uviedol osoby, menovite tie osoby, ktoré na týchto protizákonnostiach participujú. A to je dôvod, to znamená moje podanie, ktoré vlastne oni spomínajú v rámci tých dôvodov, že som zverejnil, že pri vyšetrovaní boli použité informačnotechnické prostriedky a podobne. No a čo, keď som zverejnil, že boli informačnotechnické. Však informačnotechnické prostriedky, keď sú dávané zákonne, nikto nezverejňuje. Keď sú dávané protizákonne, tak celkom prirodzene taká povinnosť mi dokonca zo zákona vyplýva, aby som to oznámil aj generálnemu prokurátorovi. Ja som tak učinil.
Čiže toto sú dôvody, vážené dámy, vážení páni, pre ktoré vyšetrovatelia chcú, aby som bol vo vyšetrovacej väzbe. Nechcú to oni sami. Oni dostali na to pokyn. A oni dostali na to pokyn spôsobom, ktorý je známy. Znova verejne známy. Tento verejný pokyn vydal minister vnútra svojim priamym podriadeným zhruba pred mesiacom. V čase, keď som nebol ani obvinený a ešte dávno predtým, ako sa Národná rada Slovenskej republiky zaoberala žiadosťami vyšetrovateľov na vydanie mojej osoby na trestné stíhanie. Ja som to počul na vlastné uši. Bolo to v relácii Rádia Twist, keď určil ďalší postup, že ja musím byť vyšetrovaný vo väzbe. Vo väzbe musím byť vyšetrovaný. To znamená, znova podobne ako pri trestnom stíhaní najskôr bola určená osoba a potom sa hľadali vyšetrovatelia, ktorí obvinia. To znamená, toto je zákazka na osobu. Toto je hon na osobu. Toto je tá osoba, ktorá spáchala trestný čin, a dokážte jej niečo. Čo je, samozrejme, v právnom štáte, v demokracii neprípustné. Jednoducho, to nepozná žiadna demokratická krajina, takéto prístupy a takéto postupy. Nikdy neboli uplatňované v rokoch 1995 - 1998 alebo 1994 - 1998, to znamená obdobie, ktoré vy ste nás bývalých... teda tým obdobím totalitárnym a podobné rôzne prívlastky, ktoré ste dávali, nikdy takýmto spôsobom nebola deformovaná ústava ani právo, ako je to realizované pri osobných zákazkach konkrétnych osôb, sú to minister vnútra a minister spravodlivosti bezpochyby, ktorí tieto konkrétne zákazky na konkrétne osoby dávajú, niektorí z nich verejne, rovnako tak ako verejne určujú postup vyšetrovateľov. Prosím vás pekne, minister vnútra je politik, je člen kresťanských demokratov, podpredseda kresťanských demokratov donedávna, teraz člen SDK a ja neviem ešte čoho všetkého ešte z politického pohľadu bezpochyby strán blízkych, teda tvoriacich najsilnejší subjekt dnešnej vládnej zostavy. A čo sa týka jeho ústavnej pozície ministra, ak on povie, že Lexa pôjde do vyšetrovacej väzby a bude riešený vo vyšetrovacej väzbe a niekoľko týždňov nato sa tu objaví síce nekvalifikovaná, ale predsa len žiadosť jeho priamych podriadených na základe tohto verejného pokynu, tak to jednoducho je v právnom štáte neprípustné.
Viete to všetci, ja som sa s niektorými z vás rozprával v rámci kuloárov, to znamená, viem, že ste si toho vedomí všetci, a viem, že niektorí z vás možno budete mať aj pocit hanby, viem, že ste boli masírovaní minulý týždeň v piatok, a teda aj ďalšie dni potom, ako niektorí z vás hádam chceli prejaviť svoj názor podľa svedomia, a že tu bol predseda vlády, že tu bol minister vnútra, že jednoducho sa diskutovalo o týchto otázkach, kde prevážili nie právne, ale politické parametre zbaviť sa nepohodlnej osoby, čo týmto krokom jednoducho robíte. A náhlivo preto, čo som povedal v úvode, že sa chystá obdobie prezidentských volieb, prezidentskej kampane, to znamená, že aj tí, ktorí podporujete rôznych kandidátov, všetkým kandidátom pravdepodobne vyhovuje, že je tento postup politicky organizovaný takto len preto, aby ste eliminovali jediného, ktorého sa bojíte.
Chcem v tejto súvislosti povedať a žiadam vás všetkých o to veľmi dôrazne vzhľadom na to, že je možné, že už nebudem mať možnosť takto verejne vystúpiť istý čas, aby ste nespájali meno Vladimíra Mečiara s mojou osobou v tom smere s týmito bodmi, ktoré dnes prerokúvame. Chcem vám povedať, že on ani nikdy nebol v Slovenskej informačnej službe fyzicky, chcem povedať, že nikdy nič neprikazoval Slovenskej informačnej službe, to znamená, že akékoľvek, akékoľvek súvzťažnosti jeho osoby s dnešnými bodmi programu a s minulým týždňom programu, vopred hovorím, že nie sú aktuálne nijakým spôsobom. Nie sú nijakým spôsobom aktuálne. Žiaden príkaz od neho ako od osoby som nedostal, nemal na to ani zákonné právo a ani ho nerealizoval, ja som dostával príkazy od Rady obrany štátu, v ktorej sedel aj dnešný poslanec za SDĽ Tuchyňa ako náčelník Generálneho štábu, dnešný poslanec Sitek, ktorý bol vtedy ministrom obrany, štátny tajomník a niektorí ministri a podobne. To znamená, že to bol ten orgán, ktorému som zodpovedal za výkon činnosti, ten kolektívny orgán, to bol ten orgán, ktorý mi v roku 1995 schválil takzvané strategické zameranie, to znamená súbor niekoľkých desiatok viac ako 80 úloh, konkrétnych úloh pre Slovenskú informačnú službu, ktorú som ako riaditeľ rozmieňal na drobné a plnil ich a plnil ich.
To znamená, že hovorím to aj preto, že je tu rad novinárov, hovorím to pre vás všetkých, nerobte to, nie je to pravda, verejne, ja to verejne popieram, vylučujem, že by dochádzalo k tomu, že by predseda vlády Mečiar mi akýkoľvek pokyn, okrem písomných pokynov, ktoré sú v archíve alebo v týchto kolektívnych, ktoré jednoducho v tomto smere sú, a viem, že jednoducho toto je asi hlavný motív, pre ktorý toto nočné krágľovanie mojej osoby je, aby ste mohli potom, ako budem schovaný, aj nejaké konštrukcie vyvíjať.
Chcel by som, vážené dámy, vážení páni, povedať ešte k tomu, možno sa budem v niektorých veciach opakovať, ale myslím si, že v tomto smere to nezaškodí, celý ten politický priestor a celý ten politický posun, ktorý bol realizovaný a na základe ktorého vlastne prerokúvame aj tento dnešný bod, ktorý sa prerokúva. Na ustanovujúcej schôdzi som bol z vôle 93 poslancov nezvolený do žiadneho z poslaneckých výborov napriek tomu, že som bol navrhovaný a opakovane navrhovaný poslaneckým klubom Hnutia za demokratické Slovensko, zvolený som nebol. Za polroka som zvolený nebol. Dávno predtým, ako prišli žiadosti o vyšetrovaciu väzbu, dávno predtým, ako parlament diskutoval o trestnom stíhaní a niekoľko mesiacov, bolo to 29. októbra 1998 a bol som a vlastne dodnes nie som plnohodnotným poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, pretože mi vládna mašinéria odmietla pracovať a zaradiť ma a plnohodnotne pôsobiť v parlamentných výboroch, tak ako to má každý z vás, vážené dámy, vážení páni poslanci, ja toto právo polroka nemám. Jednoducho som obmedzovaný v tých činnostiach, v ktorých nie je žiaden z poslancov. To znamená, tento súd, keď ste ma postavili na okraj parlamentu, na okraj parlamentu, ste vykonali polroka predtým, ako vyšetrovatelia dobehli tie verejné výzvy, a to zameškané, a dali to do tej roviny kriminálno-kriminalistickej.
Pred polrokom som bol verejne odsúdený týmto parlamentom na základe vyslovene politických kritérií odsunutý nabok, nezvolený do výborov a nie som v nich doteraz. Opakujem túto vetu, aby ste si zapamätali tento dátum, ktorý bol vlastne dátumom toho, keď sa jednoducho určilo, že toto je osoba, ktorá nemôže pracovať vo výbore, musíme ju strpieť, lebo jednoducho také hrubé porušovanie ústavy nie je možné realizovať v parlamente, medzi nami sedieť, ale je to osoba napriek tomu, že nikto nebol trestne stíhaný, žiadny vyšetrovateľ nič nepovedal, žiaden prokurátor nič nepovedal, ale politici takto rozhodli. Rozhodla o tom koaličná štvorka a je to stav, ktorý platí doteraz. Tam sa začal impeachment. Tam sa začal ten proces, ktorý v konečnej fáze vyvrcholil vo väzbe k mojej osobe aj trestnými stíhaniami a aj týmto dnešným rokovaním Národnej rady Slovenskej republiky.
Následne boli zriadené ministrom vnútra špeciálne vyšetrovacie komandá, ktoré podľa jeho verejných pokynov začali pracovať. Následne Dzurinda vo funkcii predsedu vlády zrušil amnestiu bývalého prezidenta Slovenskej republiky v zastúpení bývalého predsedu vlády, čo je bezprecedentný akt, ktorý sa dodnes rieši na Ústavnom súde, o ktorom už dnes je možné veľmi úspešne pochybovať aj na základe verejných vystúpení a na základe verejných vystúpení rôznych právnikov, ktorí jednoducho k tejto problematike z času na čas na rôznych stránkach tlače zaujímajú svoje odborné stanoviská, a je celkom zrejmá nervozita predsedu vlády Dzurindu, ktorý dvakrát v minulom týždni a po prvýkrát znova v histórii Slovenskej republiky namieta zaujatosť niektorých zo sudcov, hoci vôbec mu neprekáža, jemu to neprekáža, keď je taký principiálny, že povedzme sudca Drgonec viackrát k tej istej otázke verejne vystupoval bez akýchkoľvek problémov. Ten sa mu nezdá zaujatý? Ten jednoducho je v absolútnom poriadku? Ten dodržiava ústavu, ten dodržiava tie statusy objektivity a nezávislosti sudcov? Ak je spôsobilý on namietnuť jedného sudcu, prečo nerobí dvoch? Ak je spravodlivý, ak má záujem na riešení záležitosti, ktoré celkom prirodzene by mali byť riešené principiálne a podobne.
To znamená, že tá nervozita sa prejavuje týmito podaniami, ja sa teším tejto nervozite, pretože viem, že on vie sám, že zneužil zákon. On zneužil právomoci verejného činiteľa. Predseda vlády Dzurinda zneužil právomoci verejného činiteľa a po vyrieknutí rozhodnutia Ústavného súdu to bude nad slnko zrejmejšie. Ja viem, že on sa radil s niektorými takzvanými právnymi odborníkmi, ktorí ho na to dokonca upozorňovali, viem, že z ministerstva vnútra boli aj iné návrhy, pretože pôvodný návrh sa vypracoval na ministerstve vnútra, ktorý on potom konzultoval aj s niektorými poslancami, ale aj inými osobami z právneho pozadia. Boli tam návrhy napríklad také, aby sa tá amnestia, ktorá mala byť zrušená, zrušila ústavným zákonom, čo sa zdalo možno nepriechodné, možno to neodsúhlasila koaličná štvorka a podobne, a preto sa to riešilo, tak ako sa to riešilo, s tým, že mu boli vopred známe aj právne stanoviská napríklad Moravčíka, napríklad Šimka, napríklad Ernesta Valka, napríklad niektorých ďalších, s ktorými preukázateľne on o týchto otázkach konzultoval, vedel vopred, že robí protiústavné rozhodnutie a v rámci toho, kým nerozhodne Ústavný súd, do toho času treba aj Krajčiho, aj Lexu vyriešiť, aby to jednoducho raz a navždy bolo realizované.
Spomínate si iste na december 1998, keď začal verejnú diskusiu o zakladateľovi štátu minister spravodlivosti v ústavnej pozícii ministra spravodlivosti, ktorý začal meditovať nad tým, či zakladateľ štátu spáchal alebo nespáchal trestný čin, a keď spáchal trestný čin, tak ho musíme ako zakladateľa štátu amnestovať. Čo znova, prosím vás pekne, toto je prípustné v právnom štáte? Najhrubšia demagógia najhrubšieho zrna bez akýchkoľvek podkladov, surový politický atak, surová politická diskusia o téme, ktorá je bezpredmetná, ktorá je jednoducho irelevantná len preto, aby sa poškodilo osobe, ktorá jednoducho je vo vašich žalúdkoch mimoriadne zakorenená alebo voči ktorej ste sa vlastne spichli v tomto nezmyselnom zlepenci, ktorý dodnes vládne.
Potom nastali tie známe verejné pokyny ministra vnútra, diskusie poslancov, ja neviem, diskutovalo sa, kedy zasadne mandátový a imunitný výbor, vtedy zasadne, ako sa má podať žiadosť a tak ďalej. Jednoducho orgány činné v trestnom konaní po celý čas boli hrubým spôsobom, hrubým spôsobom ovplyvňované nielen verejnými vystúpeniami politikov, ale predovšetkým tými pokynmi, ktoré im zadávali, ich nadriadení boli osobitne povyberávaní z jednotlivých okresov Slovenskej republiky nato, aby vytvorili špeciálne úderné komando, ktoré je schopné, síce nie odborne, ale z pohľadu politického a za peniaze, pretože im bolo všetkým zvýšené osobné ohodnotenie, urobiť akúkoľvek, akúkoľvek skrivodlivosť, ktorá jednoducho v tomto smere môže byť realizovaná a o jednej z nich veľmi odborne slabo spracovanej vlastne diskutujeme aj celý dnešný deň a diskutovali sme aj minulé dni.
To znamená, vážené dámy, vážení páni, chcel by som vám povedať na záver niekoľko slov aj o organizácii, ktorú som riadil s osobitným dôrazom na to, čo vlastne, čo vlastne sa okrem iného rieši. Spýtať sa vás, či je to v štátnom záujme Slovenskej republiky, či ste si plne vedomí, čo to znamená, čo to znamená bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby či príslušníkov Slovenskej informačnej služby napríklad obviňovať z toho, že zneužili právomoc verejného činiteľa tým, že nezbavili povinnosti mlčanlivosti alebo podobných s prepáčením volovín, ktoré sme riešili minulý týždeň.
Chcem vám povedať, že v rámci medzinárodnej spravodajskej obce platia pravidlá prísnej konšpirácie, prísnej mlčanlivosti, chcem vám povedať, že doposiaľ sa nestalo, že by stál pred súdom riaditeľ spravodajskej služby ktoréhokoľvek demokratického štátu. Možno si spomeniete na rok 1985 na potopenie lode, známej lode Greenpeace pri pobreží Nového Zélandu, o ktorej sa dokázalo, že bola potopená francúzskou spravodajskou službou. Záver celého vyšetrovania - išlo o niekoľkomiliardovú loď, dokonca tam bola aj strata na ľudských životoch - bol taký, že dvaja príslušníci francúzskej tajnej služby na štyri mesiace boli vyšetrovaní a prepustení zo služby. Iste sú vám známe aféry, verejne známe aféry CIA, verejne známe aféry MOSAD-u, verejne známe aféry nástupníckych služieb po bývalej KGB či ktorejkoľvek inej spravodajskej službe, povedzme aj v Čechách, v Poľsku napríklad známa aféra Olexi, známe aféry takzvaného sledovania všelijakých Zemanových kufríkov, sledovania Kalvodu, sledovania Luxa a rôznych členov vlády, ktoré boli v minulom období realizované, chcem vám povedať, že v žiadnom štáte, v žiadnom štáte nedošlo k tomu, k čomu dochádza dnes v Slovenskej republike a celkom prirodzene. Poviem vám aj prečo.
Čo znamená, ak riaditeľ Slovenskej informačnej služby zbaví jedného príslušníka Slovenskej informačnej služby mlčanlivosti? Povedzte a skúste uvažovať spolu so mnou, čo to znamená. Znamená to, že tento príslušník zbavený mlčanlivosti ide pred orgán činný v trestnom konaní, kde je vypočúvaný či ako svedok, či ako obvinený alebo podobne. Ak je obvinený alebo ak je povedzme podozrivý, tak celkom prirodzene sú mu kladené otázky: Kde ste boli v ten a v ten deň, čo ste robili, kto vám to môže potvrdiť a ako ste sa tam dostali? Ak ste plnili úlohu, kto vám dal pokyn, kto je váš nadriadený, kto je váš podriadený, kto s vami sedí v kancelárii, aké motorové vozidlo máte, aké smernice alebo aké či vnútorné predpisy vás oprávňujú na to alebo ono? Inými slovami, každý riaditeľ tajnej služby, ktorý sa podujme hrať takúto hru s vyšetrovateľmi, nutne vie, že sa mu rozkryje kompletne služba, pretože o jednej žiadosti vyšetrovateľa - a ja som si to odskúšal v roku 1995 sám na vlastnej koži, keď som v jednom prípade vyhovel žiadosti orgánov v trestnom konaní a prišlo mi i ďalších sedem na ďalšie skutočnosti vrátane vnútornej internej normy a noriem Slovenskej informačnej služby, to znamená tajnej služby, za ktorú ja nesiem zodpovednosť pri jej budovaní, čo v praxi znamená, že každý by mal o tomto rozmýšľať. Každý riaditeľ, seriózny riaditeľ spravodajskej služby o tom aj rozmýšľa, áno, pretože on tam nie je na to, aby likvidoval spravodajskú službu, ale na to, aby ju rozvíjal, aby ju posilnil, aby mohla zabezpečovať štátne záujmy Slovenskej republiky.
Aj v tomto prípade to bude tak, že každý vypočúvaný príslušník Slovenskej informačnej služby uvedie osoby, ktoré mu potvrdia, uvedie osoby, ktoré ho úkolovali, uvedie osoby, techniku, činnosti a tak ďalej, odborné posudky, ktoré sa budú musieť vykonávať vo vnútri štruktúr Slovenskej informačnej služby. A ja sa pýtam, či toto je cieľ, ktorý sa chce dosiahnuť. Chcem vás informovať, že ten zákon číslo 46 spĺňa medzinárodné kritériá, skutočne všade vo svete, v demokratickom svete existuje právomoc riaditeľa Slovenskej informačnej služby, späť nie Slovenskej informačnej služby, ale spravodajskej služby štátu ako právomoc, aby posúdil, či naozaj zbaví, či dá iným štátnym orgánom možnosť nahliadnuť do jeho vlastnej kuchyne. A zvažuje dôsledky, ktoré v tomto smere sú nielen v oblasti príslušníkov Slovenskej informačnej služby, teda príslušníkov spravodajskej služby, ale napríklad celej agentúry, pretože tá agentúra v mnohých prípadoch pracuje v ohromne ťažkých, životu nebezpečných prostriedkoch.
Ak chcete riešiť boj proti organizovanému zločinu tými metódami, ktoré sa riešia doteraz, nemôžete uspieť. Nemôžete uspieť. Môžete uspieť vtedy, keď tam máte svojho človeka. Mať tam svojho človeka znamená mať tam svojho agenta, ktorý formálne vykonáva s nimi nejakú činnosť a vás o tom informuje, aby ste vedeli, ako vyzerá vnútorná organizácia príslušnej mafie, príslušnej okresnej mafie, príslušnej medzinárodnej mafie, ktoré osoby tam participujú, aké akcie organizujú, kde sú drogy, akým spôsobom, aké sú kanále a tak ďalej a tak ďalej. To neurobí človek zvonka, to urobí človek len zvnútra. Ak tento človek necíti, že sa zaňho postavíte, ak tento človek necíti, že ste schopný chrániť jeho osobnú bezpečnosť, jeho identikity alebo, povedal by som, že ho chcete chrániť pred tými ostatnými, ktorí sú, ak tento človek proste necíti, že sa s určitosťou jeho meno neobjaví na stránkach tlače, tak vtedy tento človek nemôže pracovať.
Chcem vás informovať, že za pol roka sa podarilo novému vedeniu Slovenskej informačnej služby znížiť počet agentúry z pohľadu absolútneho čísla alebo relatívne číslo poviem, na tretinu stavu, ktorý som zanechal, ktorý som zanechal, pretože jednoducho ľudia necítia oporu vo vedení služby, pretože oni vedia a všetci to vedia, aj tam to vedia, dokonca tam vnútorne kritizujú už dnes riaditeľa, že týmto rozmachom, ktorý jednoducho súvisí s rôznymi zatýkaniami, predvolávaniami, výsluchmi príslušníkov Slovenskej informačnej služby a vlastne vopred ich zbavovaním mlčanlivosti dôjde k totálnemu rozkrytiu Slovenskej informačnej služby. Nebudem to robiť ja, vôbec to nebudem robiť ja, ale celkom prirodzene, a ja vám poviem takto, ja by som tie informácie totiž ani nemal, totiž ani nemal, pretože to tu informoval riaditeľ Mitro, že odišlo 150 alebo 180, alebo neviem koľko príslušníkov Slovenskej informačnej služby a ešte mnohých poprepúšťali preč, ktorí odmietli s nimi pracovať. Ale tie informácie celkom prirodzene sú od ľudí, ktorí sú roztrpčení stavom, ktorí by chceli profesionálne hájiť štátne záujmy Slovenskej republiky, štátne problémy, riešiť spravodajskú ochranu tohto štátu, riešiť problematiku napríklad v boji proti organizovanému zločinu, ale vedia, že to nebude možné možno rok, možno dva, pokiaľ sa neukončia všetky tieto problematiky, do ktorých, do ktorých ich zatiahlo súčasné vedenie Slovenskej informačnej služby.
Rovnaká situácia je s agentúrami v zahraničí, kde pracuje ten pán, ktorý pracoval ako riaditeľ zahraničného odboru KDH Juraj Kohutiar, ktorý sťahuje, ale aj prevaľuje zároveň aj ťažko vybudované agentúry, ktoré v zahraniční v prospech Slovenskej republiky, nie v prospech cudzieho štátu, v prospech Slovenskej republiky pôsobili len preto, že jednoducho si myslí, že je to správne. Jednoducho je to absolútne diletantský prístup, absolútne diletantské správanie vedenia Slovenskej informačnej služby s absolútnym dosahom, s absolútnym dosahom na znižovanie agentúry ako rozhodujúcich prostriedkov každej spravodajskej služby na oslabenie dôvery príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ale aj agentúry Slovenskej informačnej služby v rámci, a to vertikálneho systému riadenia, ako to odborne - dozvedel som sa - píšu vyšetrovatelia, tak to budem aj ja používať, to znamená, že ich jednoducho nikto chrániť nebude, nutne nemôžu také efekty dosahovať, nutne nemôžu plnohodnotne pôsobiť, keď sa budú báť a nebudú mať vnútornú istotu, že za rok, za dva sa neocitnú v podobnej polohe, v podobnej polohe zverejnených osôb, v podobnej polohe podhodených osôb, v podobnej polohe, ktorá jednoducho, jednoducho je.
Vy si iste pamätáte, kto bol v mandátovom a imunitnom výbore, že napríklad otázky, ktoré som kládol vyšetrovateľom, boli tohto typu. Ja som sa ho pýtal, či má, či má, keď ma chce obviniť, či má vnútornú smernicu takú a takú. On povedal, nemá. Či má prísne tajné uznesenia Rady obrany štátu, ktoré rozhodovali napríklad o strategickom zameraní činnosti Slovenskej informačnej služby. Nemá. On ho bude musieť mať, ak chce dokončiť svoj problém. Nielen v mojom prípade, v ktoromkoľvek prípade príslušníka Slovenskej informačnej služby. Oni tam totiž budú musieť ukazovať operačné projekty, kto na nich pracuje, akým spôsobom sú vedené a tak ďalej. Celú vnútornú normotvorbu, ktorá upravuje činnosť, spôsoby či zakrytia motorových vozidiel, krycích firiem a tak ďalej.
To znamená, to sú všetko veci, ktoré sú životne dôležité, ktoré sa podarilo vybudovať a ktoré sú životne dôležité pre spravodajskú službu každého štátu, nie Slovenskej republiky. Aj toto sú dôvody, pre ktoré nikdy v histórii v demokratickom svete neprišlo k niečomu takémuto, čo sa deje dnes. Už vôbec nie také voloviny, už vôbec nie také voloviny, ktoré sa objavujú v žiadostiach vyšetrovateľov. Toto sa môže diať len vtedy, len vtedy, ak politika prevláda nad zdravým rozumom, ak úzke stranícke záujmy sú bližšie ako štátne záujmy povedzme štátnych orgánov Slovenskej republiky, ktoré sú zámerne vlastne likvidované alebo zámerne znefunkčňované touto primitívnou, touto primitívnou prácou.
Chcem vám povedať, chcem vám povedať, že ja som sa k tomuto neznížil. Vie to aj Mitro. Dokonca keď bola správa OKO, tak som nezbavil, tak som nezbavil mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby napriek tomu, že to súviselo s Mitrovým možným či trestným alebo iným konaním, pretože som si uvedomil imperatív, ktorý používa každá spravodajská služba v rámci svojej práce a svojej činnosti.
Sú plné noviny toho, či odídem, či sa bojím, nebojím. Chcem vám povedať, že sa nebojím, že sa dokonca na niektoré veci vcelku teším, nehovorím na vyšetrovaciu väzbu, to poviem rovno, to sa neteším. Chcem povedať, že som velil plukovníkom, preto neodídem. Som tu, som k dispozícii, pokiaľ rozhodnete tak, ako ste v podstate straníckymi centrami nasmerovaní, tak jednoducho neostane mi nič iné, ako to rešpektovať. Využijem všetky svoje práva, samozrejme, v súlade so zákonom, ktoré mi zákon umožňuje, ústava umožňuje, a budem sa tešiť na rýchly návrat z toho, aby sa jednoducho dalo zadosť všetkým tým diskusiám, ktoré dnes prebiehajú. Odmietam všetky obvinenia vyšetrovateľov, viem, že pripravujú ďalšie, jedno bude súvisieť so skartáciou, možno ma sem ešte raz dovediete, a táto druhá celkom presne neviem, budú to také relatívne "prkotinové" záležitosti, ktoré nebudú v žiadnom prípade porušenia zákona, ale budú to konštrukcie, ktoré sa nejakým spôsobom v súčasnosti pripravujú.
Čo sa týka tých káuz, ktoré sú mi vraj kladené za vinu, chcem povedať, chcem povedať, čo sa týka mediálneho priestoru a napríklad aj dnešného vysielania povedzme televízie Markíza, ktorá uverejnila zaujímavé dve záležitosti. Prvé, že Svěchota vraj prehovoril, vraj, a to nie je známe, čo prehovoril, ale vraj akurát dnes prehovoril. Osobne si myslím, že sa treba obávať o jeho život, keď k takejto záležitosti došlo.
Druhá záležitosť, ktorú by som chcel povedať, že som zaevidoval, že generál Ivor uviedol, že som vraj pripravoval nejaký atentát, pardon, alebo že dostal list, dostal list, kde som pripravoval atentát na Pittnera, Dzurindu a nevieme ešte koho ďalšieho. Tak chcem vám povedať, že, samozrejme, je to súčasťou toho mediálneho záberu, toho mediálneho svinstva, ktoré na sebe pociťujem v podstate štyri mesiace, posledné štyri mesiace určite, keď si zoberiete regulárne objektívne prieskumy, ktoré hovoria, že som ďaleko najkritizovanejším človekom alebo najviac negatívne zobrazovaným človekom v rámci masovokomunikačných prostriedkov.
Celkom prirodzene je to spojené ešte aj s tým, že nie je mi umožnené sa ani vyjadrovať v rámci živých vstupov, osobne nie, alebo nie osobou, ktorá je možná, aby išla do verejnoprávnych či do súkromných, teda elektronických médií a mohla vyjadriť svoj názor v rámci živých vysielaní. Bol som pozvaný viackrát do relácií vrátane Slovenskej televízie do relácie Téma, kde som mohol hodinu verejne hovoriť, bol som pozvaný šéfredaktorom spravodajstva ako zaujímavá persóna, na zásah ústredného riaditeľa sa Téma zrušila, bolo to asi zhruba pred troma týždňami. To isté sa mi stalo v Markíze, to isté sa mi stalo v Twiste, to isté sa mi stalo v Slovenskom rozhlase. To znamená, že jednoducho elektronické médiá programovo sabotujú moju osobu.
Nemôžem verejne vystupovať, nemôžem sa verejne vyjadrovať k takým alebo onakým obvineniam, napriek tomu, napriek tomu, že som osoba, ktorá je v zásade vo všetkých spravodajských reláciách dennodenne zobrazovaná vo výrazne negatívnom svetle bez toho, že by boli akékoľvek dôkazy. Jednoducho je taká politická vôľa, jednoducho ktosi takýmto spôsobom rozhodol, ktosi ma už odsúdil, ktosi potrebuje zlegalizovať niektoré tie kroky. Ten ktosi je, myslím si, každému z vás známy a ja v podstate to beriem v túto chvíľu na vedomie.
Chcem vám povedať, že vás o nič prosiť nebudem. O nič vás prosiť nebudem. Chcem, aby ste vedeli, že keď ma do tej vyšetrovacej väzby dáte, tak tam pôjdem celkom jednoznačne. Budem sa tešiť na to, kedy sa odtiaľ vrátim, nie obžalovaný, odsúdený, pretože som sa žiadneho trestného činu nedopustil, a chcem si nechať ten výsledok hlasovania, ktorý celkom prirodzene, ktorý celkom prirodzene po dnešnom dni v tomto parlamente zostane.
Ďakujem. (Potlesk.)