Podpredseda NR SR B. Bugár:

Konštatujem, že s faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Ďalší z písomne prihlásených poslancov je pán poslanec Zlocha.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

vážená Národná rada,

pán poslanec Ivan Lexa si od vyšetrovateľov vyslúžil obvinenia zo spáchania dokonca až siedmich trestných činov a Národná rada Slovenskej republiky dala súhlas na trestné stíhanie za päť obvinení z trestných činov: zavlečenia do cudziny a lúpeže, neoznámenia krádeže motorového vozidla, fingovanej kúpy triptychu, umiestnenia nástražných výbušných systémov, zabezpečenia zariadenia na monitorovanie siete mobilných telefónov. Ministerstvo vnútra a vyšetrovatelia sa s tým však neuspokojili, majú obavy z ovplyvňovania svedkov, a preto žiadajú o vzatie pána poslanca do väzby.

V správe mandátového a imunitného výboru pri prerokovaní žiadosti vyšetrovateľa sekcie vyšetrovania o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady boli ako dôvody uvádzané výpovede utajených svedkov, výpovede svedkov, vysvetlenia osôb, výpisy z telefonickej prevádzky, listinné dôkazy o sledovaní osôb vykonávaných príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, správy o vykonaných kontrolách Slovenskej informačnej služby, správy o plnení úloh Slovenskej informačnej služby a magnetofónový záznam Ivana Lexu s nezistenou osobou, doručený Rádiu Twist, žiadosti policajného orgánu a vyšetrovateľa Policajného zboru o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Som presvedčený o tom, že všetky uvádzané dôkazy sú postavené na piesku, aj tie sú na hlinených nohách. Nič konkrétne, len dohady, predpoklady, to je predsa na zbavenie imunity a slobody trochu málo.

Prečítal som si pozorne rozhovory s dvomi vyšetrovateľmi, s pánom Čížom, uverejneným 13. februára tohto roku v denníku SME, a s pánom Vačokom, uverejneným 27. februára 1999 taktiež v denníku SME, a môžem povedať, že ani jeden z nich sa neodvážil povedať či potvrdiť, že sa im podarilo preukázať, že zavlečenie Michala Kováča mladšieho do cudziny má na svedomí Slovenská informačná služba a že by sa to všetko robilo pod vedením jej riaditeľa pána Ivana Lexu. Pán poslanec Ivan Lexa vo svojom vyjadrení jednoznačne vylúčil, že by sa dopustil uvedených trestných činov. Dohady uvádzané v prílohách k žiadosti pokladá za zhluky nezmyslov, za umelé konštrukcie, ktoré nie sú vhodné na to, aby sa nimi zaoberal príslušný mandátový a imunitný výbor. Ale určite by sa nimi nemalo zaoberať ani plénum Národnej rady Slovenskej republiky. To by malo riešiť iné oveľa dôležitejšie problémy.

Keď porovnávam odôvodnenie žiadosti o zbavenie imunity a tiež dôvody na vzatie do väzby pána poslanca Ivana Lexu a toto jeho vyjadrenie, môžem povedať, že "dôkazy" uvádzané vyšetrovateľmi a správou imunitného výboru ma ani v najmenšom nepresvedčili. Za niekoľko mesiacov, čo sa vyšetrovatelia usilovali zozbierať dôkazový materiál, toho zozbierali veľmi málo. Aj to sú "dôkazy" s veľmi slabou vypovedacou a dôkazovou hodnotou a to už nehovorím o tom, že dôkazy hľadali celé štyri roky a štyri mesiace. Ja si viem naozaj predstaviť, že všetky tieto kauzy boli vyfabrikované len preto, že si ich niekto želal a mali by vlastne slúžiť len na diskreditáciu vtedajšej vládnej koalície, koaličnej vlády HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska pod vedením Vladimíra Mečiara, na diskreditáciu doma i v zahraničí a, samozrejme, aj na diskreditáciu vtedajšej Slovenskej informačnej služby vedenej Ivanom Lexom.

Nechcete si, vážení páni z terajšej vládnej koalície, liečiť komplexy z toho, že vy ste si samostatné Slovensko neželali, že ste nedôverovali ani Slovákom, že by vedeli samostatný štát úspešne viesť, ale nedôverovali ste ani sebe, že by ste dokázali doviesť Slovensko k prosperite? Nechcete sa, vážení páni, len zavďačiť svojim chlebodarcom za to, že oni neodobrili rozdelenie federácie a že im samostatné Slovensko, samostatne rozmýšľajúce Slovensko, prekážalo v ich plánoch na ovládnutie východnej Európy?

V žiadnom prípade nie je možné za dôkaz pokladať magnetofónový záznam. Ten sa pri súčasnej úrovni techniky dá vyfabrikovať bez problémov. Za dôkazy nemôžem pokladať ani výsledky vykonaných kontrol, ba ani nezbavenie mlčanlivosti niektorých pracovníkov Slovenskej informačnej služby. Ak za vrcholný dôkaz priam korunného svedka niekto považuje pána Fegyveresa, vraj SIS-kára, vraj účastníka zavlečenia prezidentovho syna do zahraničia, prečo nedoložil výpoveď alebo prečo ho nepresvedčia, aby prišiel zo zahraničia verejne svedčiť voči pánovi poslancovi Lexovi? Veď viacerí členovia súčasnej vládnej koalície, dokonca vlády, viackrát sa vychvaľovali kontaktmi s ním.

Prečo si nepoložíme otázku, komu má celý prípad únosu vlastne poslúžiť? Vláde Vladimíra Mečiara určite nie, ale rodine Kováčovcov určite áno. Veď sa vie o tom, že v deň únosu sa mladší Michal Kováč mal podrobiť na Slovensku určitým vyšetrovacím úkonom smerujúcim k nemeckým orgánom v súvislosti s podvodmi v kauze Technopol. Preto bolo zrejme dôležité verejnosti povedať rýchlo a nahlas, že za únosom treba vidieť Slovenskú informačnú službu, tak ako to bez hanby urobil ešte v ten deň alebo v deň zavlečenia Michala mladšieho do Rakúska jeho otecko, vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč starší, a vyvolať ľútosť voči postihnutému synovi a súčasne aj nenávisť k Lexovi, Slovenskej informačnej službe, Mečiarovi a vláde Slovenskej republiky. Zdá sa, že sa to podarilo, hlavne keď pán prezident vyšetrovateľom dohodil aj SIS-kára Fegyveresa a potom mu zabezpečil nerušený odchod za hranice a, čuduj sa, svete, aj prezidentské omilostenie a finančné zabezpečenie. Možnosť, že by Slovenská informačná služba únos zorganizovala a zanechala po sebe akékoľvek dôkazy, pokladám za absurdnú a naivnú.

Je zaujímavé, že sa robí problém aj v otázke uvažovaného predaja vzácneho obrazu triptychu Klaňanie troch kráľov. Tu by si azda Slovenská informačná služba spolu s políciou zaslúžila pochvalu za to, že odhalila páchateľov a zabránila vývozu tohto cenného umeleckého diela. Jeho cena bola odhadnutá na viac ako 6 mil. Sk do zahraničia. Reštaurátor Ivan Š. a jeho skupina vyhotovila z triptychu dokonalú kópiu, ktorá zrejme mala nahradiť originál. Farníkom by pohľad na kópiu triptychu pravdepodobne neprekážal, sotva by to zbadali, ale Slovenská republika by navždy prišla o cenné umelecké dielo. Nevieme o tom alebo nechceme vedieť, koľko vzácnych umeleckých diel zo Slovenska sa strácalo a stráca v zahraničí? Ospravedlniť majiteľov triptychu tým, že potrebovali peniaze na výstavbu cirkevného objektu, je naivné a scestné. Nemali by sme skôr uvažovať o potrestaní falšovateľov a tých, ktorí si kópiu objednali a chceli pripraviť veriacich a Slovensko o významné umelecké dielo? Kde je tu naša hrdosť na národné bohatstvo? Alebo sa uspokojíme s tým, že aj tak nás v minulosti dosť pookrádali a že mnohé cenné umelecké diela a pamiatky sú pýchou galérií v Prahe, Viedni či Budapešti miesto toho, aby zdobili naše ustanovizne? Aj v tomto prípade si môžeme položiť otázku, kto to všetko potreboval, kto vyrobil túto kauzu. Len ten, kto chcel vrhnúť tiene pochybnosti na predchádzajúcu vládu Vladimíra Mečiara.

Zákon o Slovenskej informačnej službe jednoznačne určuje úlohy informačnej služby. Informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnostiach ohrozujúcich ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky, o činnostiach smerujúcich proti bezpečnosti Slovenskej republiky, o aktivitách cudzích spravodajských služieb, o organizovanom terorizme, o skutočnostiach spôsobujúcich vážne ohrozenie alebo poškodenie hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, o ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva.

Ak si Slovenská informačná služba chcela a musela plniť tieto úlohy, určite nemala čas na aktivity, ktoré boli uvedené vyšetrovateľom pred mandátovým a imunitným výborom. Obvinenia pokladám za naivné, vykonštruované, za účelom obvinenia bývalých ústredných orgánov štátnej správy a spochybnenia ich hodnovernosti aj za cenu vymyslených údajov, dodatočných výpovedí, ovplyvnených a spracovaných svedkov, obviňovaním nevinných ľudí, ktorí sa snažili plniť si svoje povinnosti, a to všetko v snahe dostať nepohodlných ľudí do izolácie. Preto budem hlasovať proti tomu, aby bol pán poslanec Ivan Lexa vzatý do väzby.

Politické procesy sme tu už mali, dokonca viackrát, a vieme, ako to dopadlo, koľké tisíce ľudí bolo treba rehabilitovať po nastúpení na cestu demokratizácie spoločnosti. Chceme sa znova vrátiť o niekoľko desaťročí nazad? Bola by to tragédia pre mladý slovenský štát. Pán poslanec Ivan Lexa je súčasnou vládnou mocou obviňovaný z piatich trestných činov, má plné právo brániť sa a dokazovať svoju nevinu aspoň v spoločnosti, ktorá si hovorí, že je demokratická.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Ďalšia z ústne prihlásených je pani poslankyňa Belohorská. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči.

Poslankyňa I. Belohorská:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dámy a páni,

dovoľte mi na začiatok svojho vystúpenia predniesť niekoľko múdrostí, ktoré som si vypísala z knihy, ktorú som myslela, že už nebudem akosi potrebovať a založila som ju na jednu zo svojich horných políc. Ja už som tu o nej raz hovorila, je to kniha od Dmitrija Volkogonova Triumf a tragédia. V Ríme platil zákon o odsúdení pamäti, podľa ktorého sa malo zabudnúť všetko, čo nevyhovovalo novému vládcovi. Čím je úroveň demokracie vyššia, tým menej závisí od osobných vlastností politika. Jedno veľmi zaujímavé vyhlásenie pána Engelsa, ktorý hovorí, že "teror je vlastne vo väčšine prípadov zložený z márnych krutostí, ktoré páchajú prestrašení ľudia, aby si udržali vlastnú pozíciu".

Sociálna inercia násilia, ktorá plodí udavačstvo, bezzásadovosť, a masová lož došla k svojmu naplneniu v tomto volebnom období. Ako poslanci politickej menšiny sme tu opakovane trestaní za našu opovážlivosť, že chceme diskutovať, a tak nás limitujete diskusným časom a trestáte nás nočnými zasadaniami. Zákon o rokovacom poriadku pri každom z týchto na hranu položených situácií obmedzuje práva zamestnancov tu v Národnej rade, na čo opakovane upozorňujeme. Sme stavaní do ponižujúcej funkcie ľudí a práve dnes prerokúvaná kauza je klasickým príkladom. V spoločnosti a v mladej demokracii neudržiavame a neochraňujeme princíp právneho štátu. Politickí manipulátori v parlamente sa snažia a cítia sa schopní zastávať nezávislé súdy, ktoré jedine môžu rozhodnúť podľa zákona o vzatí do väzby. Dokonca vyšetrovateľ tejto kauzy sa ani nenamáha vypočuť vlastne dotknutého poslanca. Tragédiou je, že týmto zastrašovaním a tlakom arogancia moci zasahuje člena zákonodarného orgánu.

A poviem aj prečo. Ste to práve vy, páni poslanci vládnej koalície, ktorí ste rozvírili všeobecnú diskusiu o mandáte poslanca, o jeho imunite. Debatujeme vo verejnosti o tom, že poslanec je zodpovedný pred zákonom, tak ako všetci ostatní, za nedodržanie rýchlosti, za alkohol za volantom a podobne, ale napriek tomu ak navrhnem, aby sa tu v tejto sále dodržiaval § 68 Trestného poriadku, tak zrazu odhlasujete, že ho tu nemusíme dodržiavať. Páni poslanci, imunita je aj o tom. Imunita sa vzťahuje na verbálne vyhlásenia tu v tejto sále, ale nie na to, že tu nebudeme dodržiavať zákon. Médiá z pána poslanca Lexu už urobili obvineného a odsúdeného. Politická objednávka spred pol roka dochádza k svojmu naplneniu.

Ak by som chcela pripomenúť niektoré časti z tej knihy Triumf a tragédia, skutočne vám odporúčam, aby ste si oživili politické procesy. Práve Stalinov život a smrť ukázali, že tam, kde niet harmónie medzi politikou a morálkou, vždy dochádza ku krachu, že človek, ktorý verí iba v moc násilia, bude kráčať od zločinu k zločinu. Jeho schopnosť ovládnuť myslenie ľudí a meniť ich na bezduchých vykonávateľov alebo hlasovateľov je veľkým varovaním, k čomu môže viesť nekontrolovateľná moc.

Vo výbore som dala aj procedurálny návrh napríklad na poslanecký prieskum. O tomto mojom procedurálnom návrhu sa ani nehlasovalo. Ja sa už ani nečudujem, že my niektoré veci obídeme alebo si ich nevšimneme. Tento návrh na poslanecký prieskum bol veľmi jednoduchý. Príliš často práve vy, páni poslanci z vládnej koalície, hovoríte o korupcii. Ja vám poviem, existuje aj prípad tzv. politickej korupcie. A ak poznáme, že systém povyšovania či už v armáde, alebo v polícii je závislý od určitej praxe, od určitých dosiahnutých výsledkov, tak sa vás chcem opýtať práve na ten faktor, ktorý už spomenuli to predo mnou predrečníci, že sa nám tu vlastne v priebehu jedného mesiaca z pána majora stal pán podplukovník. O tomto sa nehlasovalo, nikto na to ani nie je zvedavý, čiže môžeme pokračovať ďalej.

Darmo budeme hovoriť o tom, keď budeme sami seba klamať. Lož zanechá dosť hlbokú stopu či už v našej pamäti, v našej psychike alebo v našom svedomí, aj keď na túto lož budeme hľadať rúcho pravdy.

Ja by som nechcela zbytočne naťahovať svoje vystúpenie, ale pripomeniem vám len alebo dávam do pozornosti jednu drobnosť, ktorá sa tiež odohrala v našom výbore. My sme vlastne včera odhlasovali, že k tlači číslo 195, ktorú sme uzavreli a o ktorej sme hlasovali vo štvrtok minulý týždeň, sme pridali dodatok, ktorý prišiel v piatok poobede. Je to čierne na bielom na pečiatke, a nakoniec musím vám povedať, že bolo by to veľmi zaujímavé aj pre spisovú službu, a určite ma to bude zaujímať, akým spôsobom sa vlastne zaznamenáva dokumentácia na sekretariáte predsedu tohto parlamentu, ak k číslu 348, ktoré bolo pridané k materiálu z 26. 3., zrazu je pridaný materiál z 9. 4.

Keď sme prosili a žiadali, aby tu bol rešpektovaný a dodržiavaný zákon, tak tu boli rôzni vykladači. Ja si dám vysvetliť od právnikov znenie zákona, ale vás prosím o jedno, aby ste si veľmi dobre rozmysleli, ak sa postavíte pred občanov a budete im vysvetľovať, že poslanec má dodržiavať zákon, má ho dodržiavať za volantom a má ho dodržiavať vo svojom bežnom a civilnom živote, že by ho mal dodržiavať aj tu v tejto sále.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci, pán poslanec Hudec a pani poslankyňa Sabolová.

Pán poslanec Hudec, nech sa páči.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Vážená pani poslankyňa Belohorská,

v tejto rokovacej miestnosti sa poslanec nemôže dovolať zákona. Netreba sa potom čudovať tomu, že sa ho nemôže dovolať ani občan tohto štátu. Je zaujímavé, že od začiatku tohto volebného obdobia sa tu sústavne porušuje nielen rokovací poriadok, ale aj zákony, a dokonca táto snemovňa si to odhlasuje, že ho porušuje, že 22 poslancov, ako ste správne povedali, jednoducho sa nebojí oficiálne verejne, pretože, samozrejme, sa to z počítača dá vybrať, protestovať alebo odmietať, rešpektovať ustanovenie zákona. Je to neuveriteľná vec. Ja sa pýtam: Kde je poslanecký sľub a čo urobí predseda mandátového a imunitného výboru, keď mu náhodou príde takýto podnet? Je to možné, aby sa vôbec hlasovalo alebo aby poslanec hlasoval o tom, že nebude rešpektovať zákon, že ho netreba rešpektovať? Keby sa takéto veci diali za minulej vlády, tak tu máme nie čierne knihy rezortov, ale tu máme hrubé knihy demaršov.

Myslím si, že je to veľmi príznačná doba, a preto si dovoľuje súčasná vládna koalícia čokoľvek, pretože vie dobre, akého má krstného tatka, akých má tútorov a donátorov. Som presvedčený o tom, že toto porušovanie zákonov veľmi hrubo poškodí nielen právne vedomie občanov tohto štátu, ale doslova podkopáva jeho existenciu. A možno, že tichučko vzadu aj o to ide.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Sabolová.

Poslankyňa M. Sabolová:

Ďakujem pekne za slovo.

Chcela by som pani poslankyni pripomenúť, že bolo dostatočne a náležite vysvetlené na začiatku rozpravy aj v mandátovom a imunitnom výbore, že spis má to isté číslo vyšetrovacieho spisu aj podacieho spisu, čiže nie je tu problém v nejakej evidencii a dôvody žiadosti sú totožné. Nebol dôvod, aby sme boli nanovo otvárali vec, ktorá vlastne je len dovysvetľovaná v tejto druhej žiadosti, či v tomto druhom liste, rozšírenom o uznesenia a vznesenie obvinenia.

Nie je mi jasné, ani som nepochopila ani na výbore, aký poslanecký prieskum by sme mali robiť, či sme kompetentní posúdiť dôvody prípadného povýšenia. Mne nikdy nenapadlo v spisoch, ktoré sme dostali, pozerať, či je niekto major, plukovník, podplukovník, pretože nie to je dôležité pre nás, ale je dôležité, čo je obsahom týchto spisov. A pokiaľ niekto rozhoduje len podľa toho, akú hodnosť má niektorý z vyšetrovateľov, tak si myslím, že toto nemôže byť potom rozhodnutie poslanca, ktorý nerozhoduje o obsahu spisu, ale podľa hodnosti vyšetrovateľa.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Ďalší z písomne prihlásených poslancov je pán poslanec Hofbauer, ktorý teraz vystúpi v rozprave, a pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

Poslanec R. Hofbauer:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

dámy a páni,

vzhľadom na to, že mi bola odobratá faktická poznámka predsedajúcim schôdze Pavlom Hrušovským, touto formou a teraz vyjadrujem kategorický protest proti takémuto spôsobu vedenia schôdze, proti takémuto nerovnakému metru a jeho aplikácii. Pokiaľ pán Hrušovský má voči mojej osobe osobnú averziu, nech si to vybaví inde, inou formou a ináč. A takisto si od neho vyprosujem výroky štýlu, že nemám morálne právo namietať voči jeho rozhodnutiam. On nie je z tých ľudí, ktorí majú právo posudzovať moje morálne právo, alebo nie.

Vážené dámy,

vážení páni,

dnešné rokovanie sa deje v zaujímavej atmosfére a o zaujímavom bode. Ide o vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, čo je precedens v histórii tohto štátu, v histórii tohto parlamentu aj v histórii tohto poslaneckého zboru. Deje sa to vo veľmi zaujímavom týždni, keď sa v závere tohto týždňa kumuluje konanie snemu politického Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré rozhodlo o ustanovení tohto štátu. Dámy a páni, my sa tu na tomto mieste a presne v tomto čase bavíme o vzatí do väzby jedného z našich poslancov nie náhodou.

Druhý zaujímavý moment je ten, že včera sa skončilo trojtýždňové rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o nehoráznom luhárstve tejto vlády vo veci fakticky zatiahnutia Slovenskej republiky do vojnového konfliktu vojenskej organizácie, ktorej členom nie sme, voči štátu, ktorý nie je vo vojnovom stave so žiadnym štátom na svete. Je doslova hanebné, čo nám predvádzala takzvaná naša vláda vrátane jej premiéra Mikuláša Dzurindu, ako navzájom klamali a vykrúcali sa, ako boli protichodné i protismerné jednotlivé výpovede a stanoviská a ako sa navzájom popierali. No je aj iné veľmi podstatné. Dámy a páni, včera vláda oznámila zdraženie vody, zrušenie dotácií tepla, dnes sa oznamuje zdraženie cien plynu o 80 %, čiže všetky tieto veci treba čímsi prekryť. Čím iným ako hlučným zbavovaním poslaneckého mandátu jedného z poslancov Hnutia za demokratické Slovensko?

Pani poslankyne, páni poslanci, vina Ivana Lexu bola vyhlásená a prejudikovaná pred radom rokov ľuďmi, ktorí v súčasnosti sedia vo vláde - jeden z nich je teraz aj tu -, bola opakovane potvrdená pri nástupe tejto vlády a tejto vládnej koalície aj v tomto parlamente. Niet týždňa, aby vyšetrovatelia Policajného zboru, poprípade aj sám minister vnútra na tlačovkách neoznamovali, na koho vznesú obvinenie, u koho požiadajú o zbavenie poslaneckej imunity a kto skončí bezpochyby za mrežami. Toto nie sú náhodné kroky, toto je vytváranie atmosféry politického teroru a politickej diktatúry a zastrašovania. Tento ostrakizmus predstaviteľov Hnutia za demokratické Slovensko pokračuje a bezpochyby bude pokračovať, pretože táto politická garnitúra iným spôsobom tento štát jednoducho nevie viesť.

O vine Ivana Lexu ste koniec koncov vy všetci tu prítomní poslanci vládnej koalície už rozhodli celý rad mesiacov dozadu, hneď pri ustanovovaní tohto poslaneckého zboru, keď Ivanovi Lexovi ako jedinému poslancovi ste odopreli jeho poslanecké právo, aby bol zaradený v parlamentnom výbore a vykonával tam plnohodnotnou mierou svoj poslanecký mandát, na ktorý dostal oprávnenie od občanov voličov, nie od vás. Vy ste ho o to obrali. To úsilie zahnať Ivana Lexu za mreže hneď a čo najrýchlejšie veľmi úzko súvisí s materiálom a podaním na Ústavný súd, aby ste stihli Lexu kriminalizovať a dostať za mreže skôr, než Ústavný súd rozhodne, pretože máte obavu z toho, ako rozhodne, a chcete to mať v opačnom poradí - najprv väzenie a následne, aby už potom Ústavný súd nemal o čom rozhodovať. Je to vyslovene podlé konanie.

Zo série faktov a argumentov, ktoré tu odzneli, nejdem opakovať tie, ktoré boli fundovane a veľmi kvalitne podané, a to tým skôr, že na vašej strane prevláda hlboký nezáujem o toto rokovanie, čo doobeda dokumentovala prítomnosť 34 poslancov vašej koalície. Aj teraz, myslím si, že prevažná väčšina vašich kolegov trávi čas pozeraním sa na hokej.

Páni poslanci, vypočul som si, že ako argumentačný materiál je predložená páska Rádia Twist, ktorú dopravil neznámy človek, neznáma osoba do redakcie tohto rádia ako dôkazový materiál. Tak mi uveďte jeden štát na svete, kde je takýto, prepytujem, dôkazový materiál získaný ilegálnou formou dôkazovým materiálom. A pýtam sa, ako je možné, že ministerstvo vnútra, prokurátor a minister spravodlivosti voči takýmto údajným argumentáciám nevzniesli nieže pochybnosti, ale trestné oznámenia voči páchateľovi, ktorý takéto konanie robí.

Do súčasnosti o problematike, o ktorej rokujeme, sa dokumentoval z vašej strany, zo strany vládnej koalície celý rad skutočností. Prvá z nich je nerešpektovanie ústavy. Nebudem opakovať všetky články ústavy, ktoré uvádzajú, aký je mandát poslanca, aké je jeho právo, aké sú jeho povinnosti, kde sa začínajú a končia práva zbavenia poslaneckého mandátu. Porušujete zaradom články ústavy, ktoré sa týkajú tejto problematiky. Ďalej nerešpektujete zákony počnúc rokovacím poriadkom, zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Veď to, čo predvádzate a dokumentujete, je iba obrazom vašej neschopnosti viesť dialóg a obrazom vašej neschopnosti argumentácie. Vy nechcete počuť argumentáciu. Zrušili ste verejnú rozpravu, obmedzili ste vystúpenia na 10 minút a faktické poznámky na jednu jedinú. To nie je nič iné iba prejav vášho strachu a neschopnosti viesť politický dialóg na pôde parlamentu, na čo nás občania do tohto snemu jednoznačne zvolili.

Dnešný deň Národná rada Slovenskej republiky vašimi hlasmi prekonala ďalší unikát, a to odhlasovanie nerešpektovania zákonov. Hlasovali ste o nerešpektovaní zákonov a odmietli ste hlasovať o niektorých skutočnostiach, ktoré sú vlastne pre poslancov záväzné. Vytvárate vlastne v pléne tohto parlamentu východisko na spochybňovanie právneho systému tohto štátu a na nerešpektovanie zákonov i ústavy aj od ostatných občanov tohto štátu. Dobre si zvážte, čo robíte, lebo rozkrúcate mlyn, ktorý vás pomelie, a to som vám niekoľkokrát zopakoval.

Žiadosť vyšetrovateľa o väzbu Ivana Lexu z dôvodu ovplyvňovania verejnej mienky jeho názormi, dovoľte mi, aby som sa ako žurnalista nieže začudoval, ale vyjadril úplné ohromenie nad takouto argumentáciou. Na čo sú verejné masmédiá, ak nie na vyjadrovanie vlastnej mienky a svojich názorov? Ponúkam vám nejaké iné riešenia. Jedno z nich tu do omrzemia opakujete - Lexu zavrieť. Vy ho zavriete a bude to vybavené, nebude môcť viesť dialóg, nebude môcť argumentovať, nebude môcť rozprávať s ľuďmi a uvádzať skutočnosti, na čo občania majú právo z ústavy a je to ich prirodzené právo. Je aj ďalšia možnosť, občanom zo zákona zakázať počúvať Lexu. Uzneste sa na tom. Je vás tu dosť na to, aby ste prijali hoci aj takýto nezmysel, však ste ich tu odhlasovali nie málo.

Tretia možnosť je zakázať jednoducho médiá, ktoré týmto účelom slúžia. Prečo nie? Aj to je tretia možnosť, veď úprimne povedané, z našej verejnoprávnej televízie sa máločo dá v súčasnosti dozvedieť, pretože to už nie je slovenská verejnoprávna televízia, to je materákovízia, kde sa z emblému stratil aj slovenský emblém, aj trikolóra. Zato je tam taký turecký polmesiac, ktorý niektorým ľuďom pripomína istú odvrátenú časť tela.

Dámy a páni, nejdem tu argumentovať ďalšími skutočnosťami, pretože dialóg je možné viesť s tými, ktorí dialóg chcú viesť, hovoriť je možné tým, ktorí chcú počúvať. Tí, ktorí nechcú počúvať, je to ich nielen osobná vec, ale aj vec ich svedomia, pokiaľ ho vôbec majú, pretože s touto vecou nie je možné sa vysporiadať kolektívne a raz navždy, ale každý sa musí vysporadúvať pri každom kroku, ktorý uskutoční.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.

Pán poslanec Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Vážený pán predsedajúci, mám dva procedurálne návrhy. Prvý procedurálny návrh je, aby sme pokračovali v rokovaní po 19.00 hodine, a druhý procedurálny návrh, aby sme čas vymedzený pre pána poslanca Lexu limitovali časom 60 minút, teda jednou hodinou.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Mušková.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Chcela by som len svojho predrečníka doplniť v tom, čo sa týka televízie, že chcem tiež prejaviť údiv nad tým, keď televízia v takej finančnej situácii, v akej sa nachádza, pristúpila ako prvý krok k tomu, aby menila logo a všetky reklamné šoty a tak ďalej. Skutočne si myslím, že sa mala pustiť iným smerom.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o dvoch procedurálnych návrhoch pána poslanca Kováča.

Prvý návrh je, aby sme pokračovali dnes po 19.00 hodine.

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 79 poslancov.

Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

Nehlasovali 2 poslanci.

Konštatujem, že tento návrh bol prijatý. To znamená, že budeme rokovať aj po 19.00 hodine.

Druhý procedurálny návrh pána poslanca Kováča sa týka vystúpenia pána poslanca Lexu, obmedzenia na 60 minút.

Rozhodnutie, vážené pani poslankyne a páni poslanci, bolo, že 10-minútové obmedzenie sa netýka pána poslanca Lexu. Teraz je tu ďalší návrh, že pán poslanec Lexa bude mať možnosť vystúpiť v rozsahu jednej hodiny.

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasy a ruch v sále.)

Pokoj, páni poslanci, po upresnení sme hlasovali o tom, že toto obmedzenie sa netýka pána poslanca Lexu.

(Hlasovanie.)

Prezentovalo sa 78 poslancov.

Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

Tento návrh bol prijatý.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek. Pripraví sa pán poslanec Andrejčák.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec D. Jarjabek:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda,

dámy poslankyne, páni poslanci,

prosil by som pána predsedajúceho, aby tu bolo trošku tichšie, lebo ono to tak býva v slušných spoločnostiach. Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči.

Poslanec D. Jarjabek:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

skutočne som dlho rozmýšľal, či mám vystúpiť s týmto diskusným príspevkom alebo či sa mám vôbec zapojiť do tejto diskusie. Oveľa radšej by som debatoval o koncesionárskych poplatkoch pre Slovenskú televíziu, oveľa radšej by som debatoval o peniazoch, ktoré treba naháňať do rezortu kultúry, ale človek mieni a situácia v parlamente mení.

Čiže dovoľte mi, aby som tiež pár poznámkami odpoznámkoval situáciu, v ktorej sa všetci nachádzame, vlastne v tejto parlamentnej diskusii, ktorej obsah iste šokuje všetkých normálnych neradikálne rozmýšľajúcich ľudí, lebo, prepáčte mi, tých radikálnych za celkom normálnych, resp. štandardných nepovažujem, lebo si vlastne takýmto spôsobom riešia iba viac či menej celoživotne získané komplexy. Je pre mňa absurdné rozmýšľať o väzbe pre akéhokoľvek poslanca, ktorý bol do tohto parlamentu zvolený z vôle ľudí. Je nás zo zákona 150. Tu, v tomto parlamente by mal sedieť výkvet jednotlivých voličských skupín alebo strán, alebo hnutí v tejto republike, a tak by sa k sebe tieto zoskupenia mali aj správať, vedomé si v tomto zmysle svojej výnimočnosti. Opak je však pravdou. Šesť mesiacov v tomto parlamente hovoríme o čiernych knihách, o poslaneckých imunitách a teraz dokonca o väzbe. Schválili sme rozporuplný rozpočet, ktorý už teraz chcete - alebo ak chcete -, chceme novelizovať.

Za tento bohapusto presedený čas sme mohli schváliť niekoľko zákonov, ktoré táto spoločnosť nutne potrebuje na ďalšie fungovanie. Nie, pre vás je dôležitejšie hodiť istej časti spoločnosti mediálnu kosť, lebo ste ju tak pred voľbami jednoducho vyburcovali. Čo na tom, že tu pomaly ekonomicky nezostáva kameň na kameni. Ako nový poslanec v tomto parlamente sa pýtam, či takto si predstavuje ctená koalícia vedenie štátu. Či máte pocit, že vedenie tohto politického sporu je to, čo od vás väčšina občanov Slovenskej republiky očakáva. Takýmto spôsobom by som mohol hovoriť hodiny. Zbytočne. Karty sú rozdané, pravidlá hry ste si určili vy, zabúdate však na jedno. Hráči sa menia, ale pravidlá hry, ktoré ste si určili, zostávajú. Pre hráčov, ktorí prídu po vás, platia presne tak isto, ako platia pre vás. Stále máte však možnosť pravidlá hry korigovať.

V dennej tlači ma zaujala jedna malá správička. Celkom nenápadná správička o tom, že syn Michala Kováča, kandidáta na prezidenta, bude s najväčšou pravdepodobnosťou zamestnanec ministerstva zahraničných vecí. Syn Michala Kováča, kandidáta na prezidenta, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatykač. Bude azda tento, nazvime to slušne, kontroverzný pán s ešte kontroverznejšou a doteraz neobjasnenou minulosťou držiteľom diplomatického pasu? Čo z toho vyplýva ďalej z hľadiska práva? Vy, páni z koalície, ste presvedčení, že persony Lexa a syn kandidujúceho prezidenta Michala Kováča ml. súvisia. Jedného chcete urýchlene strčiť do väzby, aby nemohol rozprávať, a druhého na ministerstvo zahraničných vecí, aby nemusel rozprávať. Bol by som veľmi rád, keby už konečne nastalo jasno v kauze Technopol. Ale o tom som sa od pána Ivora ani od pána Pittnera nedopočul zatiaľ ani jedno slovo. Asi táto kauza je mimo dohovorenej hry.

Nuž a celkom na záver môjho krátkeho príhovoru, na záver netreba povedať už nič. Alebo ak chcete, iba jedno jediné mnohohovoriace: bez komentára.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickou poznámkou sa prihlásila len jedna poslankyňa.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

S pozornosťou som si vypočula vystúpenie pána poslanca Jarjabka a povedal veci, nad ktorými sa treba zamyslieť. A mne sa stáva jasnejšou skutočnosť, prečo predseda vlády Mikuláš Dzurinda zrušil len amnestiu danú Vladimírom Mečiarom a nezrušil amnestiu, ktorá sa týka taktiež kauzy únosu, ktorá súvisí s otázkou väzby, o ktorej teraz rokujeme. Prečo nezrušil aj amnestiu Michala Kováča staršieho, ktorú dal Fegyveresovi. Fegyveres je označený za korunného svedka v tejto veci.

Ďalej sú viaceré vyjadrenia, ktoré dávajú cítiť, že to nemusí byť len postavenie svedka. Ideme tak prudko riešiť túto kauzu a pritom určitú časť ľudí, ktorí majú svoje miesto v tejto kauze, nechal Mikuláš Dzurinda pod amnestiou. Po vyjadrení pána poslanca Jarjabka je oveľa jasnejšie, prečo sa to tak stalo. Mne sa zdalo, že možno z nedopatrenia, nedocenenia tejto súvislosti, ale v súčasnosti čím ďalej, tým viac to začínam vnímať ako zámer, zámer dostať do väzby poslanca Ivana Lexu ešte skôr, ako Ústavný súd vyriekne svoje rozhodnutie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší z poslancov, ktorí vystúpia v rozprave, je pán poslanec Andrejčák. Pripraví sa pán poslanec Gajdoš.

Poslanec I. Andrejčák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená snemovňa,

pred pár dňami sme všetci v snemovni prežívali niekoľko poriadne vzrušených dní a jednu pohnutú noc. Napriek nášmu hodnoteniu, že rokovanie bolo rušné a ostré, napriek rovnakému názoru, ktorý v priebehu rokovania o tomto rokovaní mali aj obyvatelia Slovenska, musíme dnes konštatovať krutú pravdu. Bol to stratený čas. Bol to stratený čas dobre platených poslancov Národnej rady, lebo sa navzájom nepočúvali, iba hovorili akože svoje pravdy. Bol to stratený čas divákov v STV 2, ktorí si mysleli, že vidia rokovať skutočných poslancov a miesto toho videli iba rétorické cvičenia poslušných politických hlasovacích figúrok. Je to kruté, ale je to pravda. Dôkazom je aj dnešné rokovanie. Väčšinou nás tu bolo málo, vás, koaličných poslancov, tu bolo 30, maximálne 32 z 93, bez predsedu Národnej rady, bez jeho podpredsedov okrem riadiaceho. Zišli ste sa akurát na to, aby ste odhlasovali ďalšie obmedzenie činnosti tejto snemovne.

My opoziční poslanci sme v priebehu týchto dní väčšinou uvádzali konkrétne dôkazy a argumenty, vyvracali sme to, čo bolo v správe pána poslanca Sopka, označovali sme to za politicky násilne prekrútené a tendenčné. Vysvetľovali sme a dokazovali sme, že argumenty vyšetrovateľov sú povrchné a nepresvedčivé. Verejne naši členovia mandátového a imunitného výboru vyhlásili, že vyšetrovatelia na rokovaní mandátového a imunitného výboru preukazovali neznalosť materiálu, neznalosť problému a vedeli iba jediné, totiž to, že Národná rada v pléne kvôli dostatku vašich hlasov materiály schváli. Vy, panie a páni kolegovia, koaliční poslanci, ste sa ani veľmi nenamáhali naše tvrdenia vyvrátiť. Dôkazom toho bol a aj je dnešný priebeh rozpravy o zbavení imunity, keď sme rokovali o poslancoch Krajčim a Lexovi. Vy ste sa vlastne iba snažili udržať tu v budove Národnej rady prítomnosť 76 poslancov, ktorá zabezpečovala, že Národná rada beží, je uznášaniaschopná a vlastne ani vás iné nezaujímalo. Poslušne ste dodržali pokyn nezapájať sa, až na výnimky, do rozpravy, aj pokyn nereagovať formou faktických poznámok a potom ste poslušne podľa pokynov koaličnej rady hlasovali. Tak sa správate aj dnes. Okrem pani kolegyne Sabolovej, ktorá reagovala na všetky odbornosti vynikajúco, pre nás rovnako neprijateľne, všetci ste sa zdržali svojich vyjadrení.

V podstate rovnaká situácia sa opakovala v mandátovom a imunitnom výbore pri rokovaní o udelení súhlasu na väzbu poslanca Ivana Lexu. Bol tu predsa len maličký rozdiel. V priebehu rokovania niektorí koaliční poslanci úprimne váhali, či taký závažný krok urobiť prakticky len z takých dôvodov, ktoré sú na vode, či hlasovať podľa politickej objednávky, alebo aspoň raz prejaviť svoj osobný postoj. Trochu váhali, trochu sa obávali, že stratia povesť, ale potom iba sklonili hlavu a svorne hlasovali podľa politického pokynu. Asi sa hanbili sami pred sebou, lebo prítomní opoziční poslanci predsa ich názor poznali. Som pevne presvedčený, že to nebude ani teraz inak, keď máte rozhodnúť medzi politickým pokynom a vlastným svedomím. Skúsim to dokázať právnickým spôsobom, aj keď právnikom nie som a vlastne právnika teraz budem iba napodobňovať. Prosím teda o odpustenie, že takto konám.

V § 67 pod hlavičkou Dôvody väzby trestného poriadku sa v odseku 1 hovorí: "Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu - a) že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko."

Vieme, kto je Ivan Lexa, má stále bydlisko, nemieni ujsť, prvý dôvod sa nedá použiť.

Druhý dôvod je uvedený v písmene b), "že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvninených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo", a k tomu zaujmem stanovisko o chvíľu.

Prídem k bodu c), "že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil".

Tak to tu už prakticky nemôže robiť, lebo nie je riaditeľom Slovenskej informačbnej služby. Za toto tiež nemôže byť dôvod, aby bol braný do väzby.

A v odseku 2 sa hovorí, že: "Obvinený môže byť vzatý do väzby tiež vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou sadzby najmenej 8 rokov."

Tento prípad tiež nepripadá do úvahy, voľby sú o 3 roky a potom nás čaká rehabilitácia. Ale to som už hovoril minule už preto, že toto hodnotíme ako vyložene politický proces.

Vrátim sa k argumentu bodu b) ods. 1 § 67.

Po prvé, podľa poslancov opozície a voličov HZDS tvrdím, že nie sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že Ivan Lexa bude pôsobiť na svedkov alebo ináč mariť objasňovanie závažných skutočností, ale podľa vás, koaličných poslancov, vlády a vašich ľudí máte dôvodnú obavu. Ide teda o subjektívne stanovisko osôb, a nie o dôkazy alebo o argumenty, a preto treba zvážiť situáciu, kam sa dostaneme, ak sa rozhodneme istým spôsobom. A tu sa črtajú riešenia.

Po prvé, vyšetrovanie teda spôsob, objektívnosť, rýchlosť, dôslednosť a spravodlivosť, ale aj nezávislosť vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Sekcia vyšetrovania kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, Bratislava. Teda nie nejakí policajní učni alebo tovariši, ale slovenská špička. Pokiaľ máme o tom probléme rozhodovať ako Národná rada, tak verme, že za špičku sú už vyšetrovatelia považovaní. Títo ľudia vedia robiť alebo urobiť jedného človeka prakticky hermeticky odizolovaného od okolia. Ak im uvoľníme tých 100 policajtov, ktorí zbytočne strážia park pred budovou Národnej rady už niekoľko dní, tak nevidím žiadny dôvod, aby sme cítili potrebu, že na to máme málo ľudí.

Iste, váš pripravený sudca, ktorý vás poslušne počúvne a Ivana Lexu zavrie, by dal súhlas na použitie všetkých informatívne technických prostriedkov voči Ivanovi Lexovi. Teda nemohol by ani telefonovať, ani rádiom komunikovať. To je hrozne jednoduché izolovať jedného človeka technicky. Aspoň by ste ho nachytali na páchaní trestného činu a potom by ste mali konečne v ruke jeden trestný čin, ktorý spáchal. Zatiaľ máte iba výhovorky. Teda ak by ste verili predmetu tohto odseku, vedeli by ste ľahko získať dôkazy proti Ivanovi Lexovi, a to priame dôkazy.

Ústava Slovenskej republiky nedefinovala, aký je režim vo väzbe pre poslanca Národnej rady, ani neumožňuje zbaviť poslanca mandátu. Ukazujú sa tu dve možné riešenia. Buď koalícia použije 93 hlasov a účelovo teraz zmení ústavu a zavedie inštitút zbavenia mandátu poslanca, alebo druhá možnosť, zmení ústavu a dopíše do nej, že bude aj charakter poslanca vo väzbe. Alebo zmení ústavu a stanoví, aký bude režim väzby, kto ho bude zabezpečovať a ako bude poslanec hlasovať. Ako vidíte, ľahšie a praktickejšie riešenie je použiť prostriedky najschopnejších, aspoň podľa mena, slovenských profesionálnych rambov proti Ivanovi Lexovi, ako meniť ústavu. To bol skutočný dôvod, prečo pri hlasovaní o návrhu pani Ireny Belohorskej ste odmietli hlasovať a hlasovali ste proti prijatiu tohto návrhu. Chcel som vám prečítať, páni kolegovia, ktorí ste boli proti tomu, aby sme dodržiavali zákon v priebehu rokovania k tomuto bodu, ale mám málo času, tak si to nemôžem dovoliť.

Uznávam, že politicky je efektívnejšie posadiť Ivana Lexu do väzby a držať ho tam až do troch rokov, čo je zákonom maximálna lehota, a dodávam, že ide tu o deň volieb, a napriek tomu mu nebude musieť byť dokázaná žiadna trestná činnosť. Asi toto urobíte tak, aby ste mohli písať o ňom, že je dôvodne podozrivý a že vlastne on páchal všetko to, čo vy neviete pri riadení štátu urobiť. A tento argument sa bude spúšťať vždy a vtedy, keď vláda alebo minister vnútra budú v ťažkostiach, keď budú potrebovať prehlušiť neúspech, ktorý robia.

A ešte pár slov k predloženej tlači 195 dokončím inou formou.

Ďakujem.