Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som ešte raz upriamila pozornosť tejto snemovne na fakty.

Ako som už povedala v úvode, návrh na vzatie do väzby podáva súd a sudca. Je to § 68 Trestného poriadku. Článok 17 ústavy hovorí, že obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe, alebo ju prepustiť na slobodu.

Čiže neviem, aké práva si tu uzurpuje Národná rada Slovenskej republiky v rozpore s ústavou.

A to, že to nie je len môj názor alebo názor poslaneckého klubu HZDS, dovoľte, aby som zacitovala aj iný právny názor, z lavíc koalície, kde som sa dočítala v dnešnej Národnej obrode z úst právnika koalície, že "zatiaľ neexistuje na Slovensku právna norma, ktorá by definovala uplatňovanie poslaneckých práv v prípade väzby". Ak neexistuje takáto právna norma, tak sa chcem spýtať, na základe čoho chcete dnes hlasovať? Toto už nie je len názor tu 43 poslancov. Tak si to ujednoťte medzi sebou. Prijmite príslušnú právnu normu a potom vráťte túto vec po rozhodnutí súdu do parlamentu. Ale nie naopak.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem za slovo.

K pánovi poslancovi Dankovi sa chcem tiež veľmi realisticky pripojiť. Oceňujem jeho konštruktívne väzby na skutočnosti, ktoré sa zrejme udejú po tom, čo táto snemovňa chystá. Ja som tiež toho názoru, že táto snemovňa už bola niekoľkokrát od začiatku v tomto volebnom období v situácii, že si nevedela poradiť, a veľmi rýchlo retušovala zákonné, takpovediac, medzery alebo úchylky, takže má plné právo na to, aby dorobila zákony. Má plné právo na to, aby ich novelizovala, ale nemá žiadne právo na to, aby ich porušovala.

Skutočne v tomto prípade, pokiaľ ide o prerokúvanie vzatia do väzby poslanca Ivana Lexu, ide o porušenie zákona. To sa inak nedá logicky ani poslanecky, ani občiansky, ani ústavne, ani inými spôsobmi vyjadriť, len to, čo je pravda. Pán poslanec Danko jasne imitoval, ako to bude vyzerať, keď týmto spôsobom sa bude pokračovať. Pretože poslanec Ivan Lexa, doteraz nemáme vedomosť, že by bol býval predvolaný ako svedok. Nebol pristihnutý pri žiadnom čine, aby mohol byť daný do nejakej rýchlej vyšetrovacej väzby. A samozrejme, že sa tu šije niečo, čo pre budúcnosť môže znamenať, že každého z nás, keď niekto si zmyslí určitým spôsobom dostať na pranier, tak využije tieto zákonné medzery a pošle nás vlastne do väzby.

Takže proti tomuto treba veľmi jasne protestovať, protestovať proti tomu treba tu v tejto snemovni. A za takéto pripravované rozhodnutia, ktoré nemajú zákonnú podobu a nemajú zákonný podklad, sa hlasovať nedá.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Keď pán poslanec uvádzal možné dôsledky takéhoto rozhodnutia, ktoré sa chystá pri tomto bode mimoriadnej schôdze v tomto parlamente, zrejme mal viac zdôrazniť, že nejde len o veľké porušovanie zákona. Bohužiaľ, pred 35 minútami tu prítomní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, je to pamätný dátum, 14. apríla 1999, odhlasovali, že odmietnu rešpektovať ustanovenie § 68 Trestného poriadku. Je to nonsens, je to čosi, čo sa dá ťažko s niečím porovnať. Ja sa pýtam: Akým právom bude potom táto skupina poslancov vyžadovať, aby niekto iný dodržiaval zákon? Akým právom môžeme očakávať od občana, že ho bude zákon chrániť, keď ani v takejto veľmi presnej dikcii, ktorej porozumie pomaly aj malé dieťa, je ochotný tento parlament odhlasovať čosi takéto. Ja sa pýtam: Aký sme to právny štát?

Je veľký omyl, ak niekto tvrdí, že Hnutie za demokratické Slovensko v minulom volebnom období nerešpektovalo trebárs protichodné rozhodnutie Ústavného súdu alebo rozpory, ktoré boli zistené a dokázané. Jednoducho ich pokorne prijalo. Páni, nikdy neporušilo zákon a ústavu. Ak sa vám zdá, že porušilo, mali ste použiť normálny postup a o tom mohol rozhodnúť príslušný štátny a mocenský orgán. Upozorňujem, že takáto svojvôľa protiprávia, aké sa tu chystá, je niečo, čo jednoducho nemá obdobu. Nečakajte potom od občanov, že budú rešpektovať zákon.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mészáros - posledná faktická poznámka.

Poslanec L. Mészáros:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pán poslanec Danko predniesol vo svojom prejave veľmi závažné tvrdenie, ale nepravdivé. Tvrdil, že Ústava Slovenskej republiky neumožňuje väzbu poslanca. Dovoľte mi, aby som zacitoval článok 78 ods. 2 našej ústavy: "Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu" - zdôrazňujem - "bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky." To znamená, že so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky možno vziať do väzby aj poslanca. A myslím si a chcel by som to aj zdôrazniť, že práve preto, že je možné vziať aj poslanca do väzby, naša ústava umožňuje obmedzenie aj tých politických práv, ktoré súvisia s výkonom mandátu poslanca.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalším písomne prihláseným do rozpravy k tomuto bodu programu je pán poslanec Cagala. Po ňom sa pripraví pán poslanec Tkáč.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec M. Cagala:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

keď sme ani nie pred týždňom zbavovali imunity pána poslanca Lexu, ak si niektorí pamätáte, ktorí ste počúvali moje vystúpenie, hovoril som, že by som sa aj stotožnil s tým, čo tu hovorili mnohí poslanci, aj z koalície, že ho zbavujeme imunity preto, aby sa vyvinil z toho, čo sa zatiaľ nepreukázalo, ale je len podozrenie, že niečo mohol spáchať. Isteže som si vtedy povedal a sám som tomu veril, že to bude len tento krok a týmto krokom sa skončí aktivita, ktorá bola vyvolaná v minulom týždni. Samozrejme, nepočítal som s tým, alebo azda som veril tomu, čo sa tu hovorilo, že je to len krok na to, aby sa mohol sám očistiť od toho, z čoho je podozrivý. Z dnešnej utorňajšej tlače som pochopil, že to asi tak nebude, že pán poslanec Lexa je tu jednou z návnad na predčasnú predvolebnú prezidentskú kampaň a že v skutočnosti to nemá nič spoločné s jeho aktivitami, keby hneď na tom bolo 1 promile pravdy, o ktorých sa snažíme dnes rozhodnúť, o tom, že je nielen zbavený imunity, ale že ho priamo my odsúdime, lebo to už dnes súri tento parlament, keď chceme dať možnosť stíhať ho priamo alebo vziať do väzby.

Navyše si mnohí uvedomme, čo tu počúvame, to je jedno, aké obvinenia čítate, všade sa hovorí, Slovenská informačná služba urobila, zapríčinila a tak ďalej. Áno, je pravdou, že na čele Slovenskej informačnej služby stál pán poslanec Lexa. Je však potrebné povedať, že v mnohých prípadoch, ako som vtedy povedal, mnohí z vás sú, boli a možno budú riaditelia, manažéri a predstavitelia firiem, že nie za všetko zodpovedá len čelo, že je hierarchia rôznych úradných aktov, ktoré fungujú v každom orgáne, organizácii, takisto aj v Slovenskej informačnej službe fungovali a fungujú aj dnes. Myslím, že je potrebné povedať, že nie je preto opodstatnene za všetko viniť len jediného človeka, a to bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby.

Ďalej by som chcel taktiež poukázať na to, čo sa hlavne dôvodí, prečo by mal byť vzatý do väzby, že ovplyvňuje svedkov. Prosím vás pekne, ja neviem, či všetci sme dobre čítali, alebo pamätáme si, alebo dobre nám slúži pamäť, ja som žiaden nový údaj, ktorý spred troch rokov je známy, doteraz nezaznamenal ani nepočul. To je jedno od koho alebo z ktorejkoľvek strany. Čo môže, v čom koho ovplyvniť, keď všetko to, čo sa tu dnes hovorí, z čoho ho obviňujeme, bolo nám známe v rokoch 1995, 1996, od samého začiatku tohto aktu, o ktorom sa tu hovorí, alebo aktivít, o ktorých sa hovorí.

Dovoľte mi, nechcem dlho zdržovať, ani opakovať to, čo som minule povedal, ale myslím si, že je potrebné povedať a najmä požiadať tých poslancov, ktorí neboli vtiahnutí v minulosti do žiadnych káuz, problémov, do žiadnych sporov, ktoré v tejto snemovni prebiehali, aby sa riadili tým sľubom, ktorý sme dávali každý v predvolebnej kampani, alebo sme sľubovali našim voličom, že sa budeme riadiť v prvom rade vlastným rozumom a, samozrejme, i vlastnou cťou, čestnosťou a že podľa toho budeme rozhodovať. Chcel by som požiadať všetkých tých, ktorí sú presvedčení tak ako ja, že v tomto prípade nejde o problém, ktorý je tu procesne popisovaný, ale ide o problém politický, aby sme sa dištancovali a nehlasovali pre tento prípad za taký stav, aby sme odsúdili alebo dali stíhať a dať do väzby priamo pána poslanca Lexu. Myslím si, že nič tomu nebráni, keď vzniknú nové údaje a rozhodne Ústavný súd, aby sme sa k tomuto prípadu o mesiac, o dva vrátili, ak uznáte všetci, že to nie je dnes už začatá predvolebná prezidentská kampaň.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

To bol pán poslanec Cagala. Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec Tkáč. Po ňom vystúpi pán poslanec Brhel.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

dovoľte mi, aby som v úvode povedal, že vo svojom vystúpení chcem hovoriť o právnych aspektoch a pokúsim sa hovoriť bez emócií a bez politiky. Nechcem a ani nie je predmetom tejto schôdze rokovanie o skutkových podstatách jednotlivých trestných činov, pretože parlament, Národná rada už absolvovala maratón. Vzhľadom na to, že som bol zdravotne indisponovaný, sledoval som v televízii tieto vystúpenia vrátane vystúpení habkajúcich a tackajúcich sa poslancov, ktorí aj pre českú televíziu povedali, že Ivana Lexu treba zatknúť, pretože je veľmi nebezpečným človekom. Habkajúco a tackajúco sa to vyrieklo a tam asi je niekde pes zakopaný.

Treba povedať, a to hovorím ako právnik, že politickú objednávku vyšetrovatelia splnili vysoko šlendriánskym spôsobom, ale to už od "spackaného" referenda a štvrtej otázky je od právnikov vládnej koalície aj politikov, ktorí sa okolo práva točia, úplne normálne a nič nie je prekvapujúce v tejto súvislosti.

V čom si myslím, že je to právny paškvil? Treba povedať, že Ústava Slovenskej republiky aj zákon o rokovacom poriadku hovoria o termíne takzvaného príslušného orgánu. Ak príslušný orgán oznámi predsedovi Národnej rady - hovorí sa v zákone o rokovacom poriadku v § 141 -, že žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo disciplinárne stíhanie poslanca, alebo na jeho vzatie do väzby, predseda Národnej rady požiada o zvolanie mandátového a imunitného výboru. Tento § 141 má aj odkaz na článok 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, stíhanie je navždy vylúčené.

Vrátim sa späť do zákona o rokovacom poriadku. Zákon o rokovacom poriadku používa termín: Príslušný orgán oznámi predsedovi Národnej rady, že chce vziať do väzby poslanca Národnej rady. Ak budeme teraz skúmať termín, kto to je príslušný orgán, je treba skúmať, kto je kompetentný rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby. Tu nastupuje § 68 Trestného poriadku, zákona o trestnom práve procesnom. Podľa § 68 Trestného poriadku vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Je tam odkaz na § 160. Veľmi podstatná veta je, a to je vlastne aj prapodstata šlendriánstva v tejto veci, ktorú sme nútení rozoberať, a to je veta, že rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. V návrhu vyšetrovateľa nie je ani slovo v tých siedmich riadkoch na strane šiestej, v ktorých sa hovorí, prečo treba zobrať Ivana Lexu do väzby, nie je ani slovo o tom, čo je skutková okolnosť. O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. To znamená, že samotné rozhodnutie o väzbe nemôže vydať vyšetrovateľ a takisto z toho logicky vyplýva, že vyšetrovateľ nie je partnerom pre Národnú radu, aby on dal žiadosť o vydanie poslanca do väzby.

V tomto smere namietame legitimáciu toho, kto žiada o vydanie poslanca Národnej rady do väzby. V tomto smere je prvé zásadné a protizákonné pochybenie, a preto plne podporujem stanovisko mandátového a imunitného výboru, že treba nevydať súhlas na vydanie do väzby.

Druhá otázka je, v akom vzťahu je táto žiadosť, ktorá týmito šiestimi riadkami zdôvodňuje, pretože všetko predtým je právny balast. Ja neskúmam teraz skutkovú podstatu, Národná rada ju posudzovala v minulom kole. V tých siedmich riadkoch je tu stanovené, prečo chce vyšetrovateľ uvaliť väzbu, žiadať o vydanie do väzby. Zákon o trestnom konaní v § 67, a na to sa aj odvoláva, v ods. 1 písm. b) hovorí pod názvom Dôvody väzby, že "obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti", znovu tieto dve slová zvýrazňujem, "konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu". Ja sa pýtam: V tých siedmich riadkoch sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu? To je absurdné, do siedmich riadkov vtesnať odôvodnenú obavu a na základe toho zobrať obvineného do väzby. A je tu aj odkaz na odsek 1 písm. b), že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Toto je právny režim, v ktorom sa máme pohybovať a ktorý je absolútne technokraticky a bez emócií stanovený v žiadosti vyšetrovateľa na vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady.

Po tejto analýze sa treba vrátiť k siedmim inkriminovaným riadkom, v ktorých vlastne by mal mať právny názor uvedené skutkové okolnosti aj v opätovnom vzťahu na Trestný poriadok, kedy je možné uvaliť na občana, na obvineného väzbu. Tá formulácia je tu podivná a to skutočne je už sémantický aj obsahový, aj nelogický paškvil. Sú tu aj jazykovedci, takže by sa mali nad tým zamyslieť.

Prvá skutková podstata prvých dvoch riadkov v tých inkriminovaných siedmich riadkoch znie, že "sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňuje verejnú mienku". Že my zatýkame občana za to, že ovplyvňuje politika, že ovplyvňuje verejnú mienku, nie svedkov alebo potenciálnych spolupáchateľov. A teraz si pozrite ten logický nezmysel - nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov v trestnom konaní. Treba postihnúť poslanca, človeka, občana, politika za to, že vraj má nepravdivé vyjadrenia. Ale podpíše sa pod tento slovný lapsus vyšetrovateľ s dvomi titulmi, aj prokurátor, že doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní je nezákonný, pretože Ivan Lexa sa mal dopustiť určitých skutkov tým, že ovplyvnil verejnú mienku nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe. Tak dobre, ak je táto prvá časť vety logicky správna, tak Ivan Lexa mal hovoriť pravdu o nezákonnom postupe, vtedy by nebol vzatý do väzby, ale ten nezákonný postup tam zostal, preboha. A toto je právny názor otitulovaných ľudí, ktorým sa menia hodnosti v priebehu vyšetrovania, z majora je tu zrazu podplukovník. Dúfam, že tento človek neštudoval na tej právnickej fakulte, kde ja som učil, pretože pod takýto paškvil sa podpíše a takto zaťaží Slovenskú národnú radu, aby sme sa tým zaoberali.

Druhá poznámka v tejto súvislosti je ešte tá, že Ivan Lexa sa nechal informovať o priebehu vyšetrovania i priebehu behu vyšetrovacích úkonov. "Sa". "Sásime" sa, pretože Ivan Lexa sa nechal informovať. Čo je to za logická konštrukcia? A kým sa nechal? Tak zatknime "sa", a nie Lexu potom. Preboha, veď toto je ľudská, aj logická, aj sémantická, aj gramatická, aj, neviem ešte, historická a ešte akákoľvek zvrátenosť.

Tretia skutočnosť je tá, že takto získané informácie so "sa" - sa pôjde do basy, prezentoval potom v masmédiách a zverejnil, že pri vyšetrovaní boli použité informačno-technické prostriedky. Ešte šťastie, že nepovedal, že aj výsluch bol použitý. To už by som ako právnik skutočne z hrôzou zistil, že sa aj výsluch používa pri vyšetrovaní ľudí, ktorí sú vzatí do väzby. To som úplne pyšný na takýchto právnikov. Táto naša brandža má skutočne skvelých reprezentantov. Ďalej zverejnil, že ako zdroj uviedol bližšie neidentifikovanú príslušníčku Policajného zboru. Tak koho ovplyvňoval, kto ho informoval, príslušníčka Policajného zboru alebo svedok, obvinený? Kde je tu jeden fakt a jedna veta za to, aby sme sa dostali späť do tej logickej konštrukcie, že treba obvineného zobrať do väzby, pretože bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených?

Vážení, tu sa bojíte Lexu, pretože "je nebezpečný človek", to je citát vášho nafetovaného človeka, ktorý sa tacká pred Českou televíziou, ktorá osem rokov o Slovensku nepriniesla poctivú správu.

Plne podporujem stanovisko mandátového a imunitného výboru. Prosím, aby ste naozaj zvážili aj právnu stránku veci, pretože tu nejde o Ivana Lexu, tu ide o zákon a o právny štát.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Slobodník, prosím, aby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hudeca sa hlásia štyria páni poslanci, posledná poslankyňa Keltošová.

Pani poslankyňa Mušková ako prvá.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

Mne je nesmierne ľúto, že tak málo koaličných poslancov počúvalo tento prejav, brilantný prejav právnika, pretože skutočne, ak by boli počuli to, čo povedal, neboli by mnohí, keby počúvali svoje svedomie, zahlasovali za tento predložený návrh. Ja sa obávam, že skutočne viacerí z koaličných poslancov zasa išli "nasávať", nechcem to až tak povedať, ale ako pri zbavovaní imunity pána poslanca, sa potom budú vulgárne vyjadrovať, budú na nás pokrikovať, aby sme držali zobák.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Ďakujem pekne za slovo.

Myslím si, že konkrétnejší a rukolapnejší výklad žiadosti, ktorou sme ohúrení tu v parlamente, sme nemohli počuť ako od pána poslanca Tkáča, o čo tu vlastne ide. Ja chcem k tomu dodať aj to, že s obsahom tej žiadosti, ktorá bola adresovaná Národnej rade, sa stotožňuje aj prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. Michal Serbin. To znamená, že tu ide o viac vzdelaných ľudí, ktorí v podstate berú do úvahy nelogickosť, lapsusy, absolútne nezodpovedajúce citovanie a spájanie verzií, ktoré obviňujú z tzv. ťažkých zločinov alebo, ja neviem, ako to nazvať, keď už je to úrad, ktorý je aj v hlavičke, že ide o ťažké zločiny, o ťažké vyšetrovanie, že teda treba tu skutočne poukázať na to, že my by sme sa tým vlastne nemali ani zaoberať a táto žiadosť mala byť automaticky vrátená prvým úradníkom, ktorý ju dostal na preskúmanie v tejto Národnej rade. Myslím si, že tým bol predseda Národnej rady a jeho sekretariát, jeho aparát, mali ju vrátiť adresátovi tak, aby sa takéto lapsusy do Národnej rady nedostávali.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

To, čo vyložil pán poslanec Tkáč, treba doplniť o konkrétne mená, pretože ide o skutočne unikátny súbor informácií "odborníkov", ktorí sa hrajú na dodržiavanie zákona. Nielen Dr. Serbin, ale major Dr. Ondrej Ivan, podplukovníčka Dr. Danica Škarbová, nadporučíčka Ing. Ľubica Králiková, podplukovník Dr. Ferdinand Hollnsteiner. Bohužiaľ, našlo sa dosť takých ľudí, ktorí sú ochotní robiť všetko pre to, aby sa presadila politická vôľa napriek zákonu.

Pýtam sa ešte na jednu skutočnosť, pretože faktické poznámky nemajú väčší časový priestor. Ak sa nemôže obhájiť poslanec v parlamente, pričom zákon je na jeho strane, ako sa môže obhájiť obyčajný občan napriek tomu, že bude zákon na jeho strane? Keď bude sila na strane inej? Toto je právny štát? Takéto sú plané sľuby predsedu terajšej vlády o právnom štáte? Ja sa pýtam: Čo potom urobíme s tým, akým spôsobom budeme rehabilitovať poslanca Lexu a aké budú iné ďalšie dôsledky takýchto krokov? Veď si uvedomme, čo robíme! Každý občan tohto štátu, pretože, našťastie, dúfam, že to nevystrihne nikto aspoň zo záznamu Slovenskej televízie, musí vidieť obrovskú neprávosť. Politická vôľa je síce silná, ale právo nie je na strane tejto politickej sily, ktorá je hrubá a iba žiada krv. To je všetko, čím ju možno charakterizovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som doplnila vystúpenie pána poslanca Tkáča na podporu jeho slov o šlendriánstve vyšetrovateľov konkrétnymi skutočnosťami tak, ako sme boli s nimi oboznámení počas rokovania mandátového a imunitného výboru.

Panie poslankyne, páni poslanci, hneď na prvej strane vyšetrovateľ píše, že obviňuje Lexu a žiada ho vziať do väzby na základe toho, že tam bola tá vec umiestnenia nástražných výbušných systémov. My všetci dobre vieme po rokovaní minulý týždeň, že nie za to je obvinený, že tam boli umiestnené systémy v hale na Pasienkoch, ale za to, že odmietol zbaviť mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby. A znovu sa to objavilo a máte to na stoloch ako dôkaz ich nekvalifikovanosti a neschopnosti týchto vyšetrovateľov, alebo je to možno úmysel.

Ďalšia chyba je v časti 5, kde sa hovorí, že poslanec Lexa pôsobil vo funkcii riaditeľa Slovenskej informačnej služby a bol priamym nadriadeným obvinených Svěchotu a Beňa. On nikdy nebol priamym nadriadeným Róberta Beňa a povedal to aj verejne v mandátovom a imunitnom výbore, napriek tomu sa to tam objavilo znova. Toto je kvalifikovaný podklad na naše rozhodovanie? - ja sa pýtam.

A do tretice k tým šiestim záverečným riadkom. Prosím vás pekne, ak niekto ovplyvňuje prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov verejnú mienku, ako môže vyšetrovateľ, bývalý major, teraz podplukovník Ondrej Ivan napísať, že sú tu dôvody podľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré jasne definuje, že je tu obava, aby Ivan Lexa neovplyvňoval svedkov a spoluobvinených. On ovplyvňuje verejnú mienku, tak potom nech dajú zavrieť všetkých poslucháčov rozhlasu a televízie. Veď je to absurdné! A tento človek úmyselne vás dezinformuje, pretože toto, čo tu napísal, sme kritizovali, a právom, aj koaliční poslanci v mandátovom a imunitnom výbore. Jemu to nestálo ani za tú námahu, aby naše pripomienky, ktoré boli kvalifikované, aby zobral ceruzku, škrtol to a dopísal tam, čo je pravda.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší písomne do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brhel. Po ňom vystúpi pán poslanec Krajči.

Poslanec J. Brhel:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

odznelo tu niekoľko príspevkov a v zásade len jeden právny názor. Podľa tohto právneho názoru dvaja hovorili v zásade to isté. Podľa tohto právneho názoru dochádza k porušovaniu zákona tým, že rokujeme tak, ako rokujeme. To, že sú tri subjekty, ktoré sa zúčastňujú v tejto kauze, to je vyšetrovateľ, prokurátor a sudca, rozhodnúť o väzbe môže len sudca. To znamená, že žiadať o väzbu by mal takisto len sudca. Podľa tohto právneho názoru teda vyšetrovateľ nie je kompetentný podať žiadosť o väzbu. Vlastné vyhlásenie prokurátora, že sa stotožňuje s obsahom, je rovnako nie kompetentné.

Súhlasím s tým, že celý tento materiál by mal byť vrátený. Sudca by si ho mal riadne preštudovať, vydať uznesenie a Národná rada Slovenskej republiky by mala rozhodovať len na základe uznesenia sudcu, pretože tu vyvstáva otázka o možnosti nezávislého rozhodovania sudcu. Ak Národná rada vopred rozhodne ešte predtým, než sudca vydá rozhodnutie, ona rozhodne o tom, že vydáva poslanca do väzby, v zásade predznačí, silne ovplyvní podľa mňa aj rozhodovanie sudcu. To, že tu takáto možnosť je, potvrdzuje aj správanie sa niektorých vyšetrovateľov a konkrétne aj generálneho riaditeľa Sekcie vyšetrovania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pána Ivora, ktorý, to som si prečítal dnes v Novom Čase, síce nepozná sudcu, ktorý odmietol väzbu pána Gejzu Valienta, ale hovoril s jeho nadriadeným.

Znovu sa teda pýtam: Aká je kompetencia pána Ivora vôbec hovoriť s nadriadeným sudcu? Prečo zasahuje do celého tohto procesu? Prečo sa o to stará? Je úradník ministerstva vnútra, nemá do toho čo zasahovať. Sudca je procesne samostatný, vydáva rozhodnutia samostatne. Ale to len dosvedčuje tie okolnosti okolo tejto kauzy, ktoré ju sprevádzajú od samého počiatku. To znamená, že je to politická objednávka a plnenie politickej objednávky a politický proces. To bola procesná stránka.

Čo sa týka obsahovej stránky veci, skutočne na siedmich stránkach textu pár riadkov sa venuje samotnej väzbe, pričom nie sú uvádzané žiadne skutkové okolnosti ani konkrétnosti, ktoré by zdôvodňovali vzatie do väzby. Hovorí sa o tom, že pán Ivan Lexa v médiách nepravdivými vyjadreniami hovorí o nezákonnosti tohto vyšetrovania. Je politik, má na to právo. Každý politik to robí. Každý novinár to robí. Každý politik to aj bude robiť. Naopak, verejná mienka je masírovaná tvrdo, úplne opačne navodzuje atmosféru toho, aby tak zbavenie imunity, ako aj vzatie do väzby bolo prijaté občanmi tejto republiky veľmi hladko a v zásade bez akéhokoľvek odporu. Keď si spomeniete na Mitrovu správu o činnosti Slovenskej informačnej služby, ktorá nebola správou o činnosti Slovenskej informačnej služby, ale bola to obžaloba bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť pán Palko už vtedy žiadal, aby sme konštatovali, že na základe tejto správy Slovenská informačná služba porušovala zákon. A to ešte nebola doručená žiadosť o zbavenie imunity. Čiže snaha vopred rozhodovať, tá snaha, že politici vopred určujú, čo sa bude diať, a politici rozhodnú, ako to má byť, a vyšetrovatelia to len naplnia, tak to je zjavné od samého začiatku.

Je tu ďalší prvok, ktorý o tom nasvedčuje, a to je Ústavný súd. Na Ústavnom súde je už štvrť roka podanie poslancov za HZDS, ktorým sa Ústavný súd začal zaoberať, ale keďže jeden zo sudcov Ústavného súdu vyjadril svoj právny názor, pán predseda vlády okamžite podal námietku zaujatosti voči sudcovi Ústavného súdu. Ja si pamätám, keď minulý rok sa pán sudca Ústavného súdu Drgonec opätovne, niekoľkokrát vyjadroval v neprospech HZDS, bolo to tak tesne pred voľbami, ako aj v prípade tzv. zmareného referenda, nikto nepodal námietku zaujatosti. Ale dnes sa táto námietka podáva, čiže je tu zjavná nervozita v tom, ako má Ústavný súd rozhodnúť. To znamená, že zasahovanie a ovplyvňovanie sudcov Ústavného súdu, i keď nie priamo, tu takisto je a podľa mojich vedomostí už aj rokovanie pléna, či vôbec prijme podnet, bolo odložené a má sa k tomu znovu vyjadriť ten, kto podnet poslal, to znamená, poslanci za HZDS.

Rovnako zaujímavá je rýchlosť tohto celého politického procesu. Hneď po zbavení imunity okamžite bolo doručené obvinenie a hneď aj zasadnutie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, čo veľmi úzko súvisí aj s tým, že pán predseda hnutia Mečiar ohlásil svoju kandidatúru. Už to tu odznelo, Ivan Lexa je považovaný za nebezpečného politika, nebezpečného protivníka, je v politike od začiatku deväťdesiatych rokov a stál v zásade pri všetkých dôležitých rozhodnutiach, ktoré sa týkali politiky tohto štátu, a preto je oveľa jednoduchšie sa ho zbaviť. Nie politickou oponentúrou, nie politickým súperením, ale odbornou a morálnou diskreditáciou. Čiže to je opäť jeden z prvkov, ktorý hovorí o tom, že celý proces má politické pozadie.

Bol tu opäť povedaný ešte jeden fakt, teda niekoľkokrát zdôrazňovaný ešte jeden fakt, a to je výkon mandátu. Skutočne žiadna právna norma nerieši výkon poslaneckého mandátu počas vyšetrovacej väzby. My tento fakt akoby vôbec neberieme do úvahy, tvárime sa, že tento problém neexistuje. Je tu vyjadrenie právnikov, myslím si, že tak koaličných, ako aj opozičných, toto treba vziať opäť do úvahy. Samozrejme, že mandát zaniká, ale až vtedy, ak je poslanec právoplatne odsúdený za zvlášť hrubé porušenie zákona, vtedy mu mandát zaniká, ale nie počas vyšetrovacej väzby. Treba vziať do úvahy fakt, že počas vyšetrovacej väzby poslanec nebude môcť slobodne vykonávať svoj mandát, čo opäť popiera ústavné právo pána poslanca Lexu.

Čo sa týka neštandardnosti alebo politickosti celého procesu, spomínal som tu niekoľko faktov. Ďalším z tých faktov je snaha apelovať na vieru, na akýsi automatizmus, že je tu vina. Existencia dôkaznej núdze alebo neexistencia dôkazov sa zastiera tajomnou mlčanlivosťou. Keď bola zverejňovaná správa o Slovenskej informačnej službe, aj vtedy sa hovorilo, že správa je tajná a nemôže byť zverejnená, ale na druhý deň všetky denníky, pretože to vyhovovalo koalícii, alebo jeden z tých denníkov túto správu zverejnil v plnom rozsahu. Minister vnútra nezasiahol, až úradník nižšieho rangu povedal, že je to v rozpore so zákonom. Vtedy minister vnútra mlčal, všetci mlčali a správa bežala médiami. Dodnes neviem, ako dopadlo vyšetrovanie, kto je zodpovedný za to, že správa bola zverejnená. Ale zverejnenie zapadlo do celého rámca a obišlo sa jednoducho mlčaním.

Masírovanie verejnej mienky, zapájanie sa politikov do tohto procesu, úradníkov rôznych stupňov, ovplyvňovanie sudcov, vyšetrovateľov ma vedie k tomu, že - opakujem to znovu - celý proces má politické pozadie, čiže nesúhlasím ani s formuláciou, podľa ktorej vydajme pána poslanca, zbavme ho imunity, nech sa obháji. Nedá sa obhájiť, ak sa vedome pestuje verejná mienka, je ovplyvnená verejná mienka a vedome sa snaží štátna mašinéria spätne potvrdiť obvinenie, ktoré vyniesli politici.

V tejto súvislosti preto podporujem plne stanovisko Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ak teda celá táto vec nebude vrátená znovu naspäť, súhlasím plne s tým, aby sme nevydávali pána poslanca Lexu do väzby, aby on mal tak ako doteraz plné právo sa verejne obhajovať, pretože platí prezumpcia neviny a pokiaľ vina nie je dokázaná, človek je nevinný.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

To bol pán poslanec Brhel. Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krajči. Pán poslanec Krajči nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca poradie.

Po ňom vystúpi pán poslanec Husár.

Prosím, pán poslanec.

Poslanec S. Husár:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne a kolegovia,

vo svojom vystúpení v kauze Lexa som vyslovil pochybnosti alebo skôr podozrenie, že celý tento proces bude procesom krivým a neserióznym, pretože aj najpoctivejší sudca môže krivo rozhodnúť na základe krivých a nezákonne získaných dôkazov. Dnes prvýkrát verejne občanom tejto republiky a nám potvrdzujete, že toto moje presvedčenie alebo obava nebola nedôvodná a že túto cestu ste už nastúpili. Chcem sa hneď na úvod opýtať: Prečo vlastne máme pred sebou dva dodatky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, prvý z 26. 3. a druhý z 9. 4.? Náhodou, alebo preto, že náš Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky oznámil pánu vyšetrovateľovi, že takto postavené dôkazy sú nedostatočné a treba ich rozšíriť? Nie, vážené kolegyne a kolegovia, pretože toto už bola prvá nezákonnosť, ktorej sa vyšetrovateľ dopustil. Bola to nezákonnosť z jednoduchého dôvodu, pretože Trestný zákon, trestný proces jednoznačne v svojich ustanoveniach hovorí, že zabezpečovacie opatrenie, teda vzatie do väzby je možné použiť iba proti tomu, proti komu už bolo vznesené obvinenie. Obvinený, v tomto prípade Ivan Lexa, ešte obvinený nebol a aby sa táto primitívna neznalosť alebo nerešpektovanie zákona napravili, 9. 4., teda v čase, keď obvinenie bolo vypracované, bola výboru podaná nová žiadosť, opakujem, nová žiadosť podpísaná iným vyšetrovateľom.

Vzhľadom na to, že podstatnú časť môjho pripraveného vystúpenia už, alebo myšlienky z neho tu predniesol pán kolega Gašparovič a pán kolega Danko, ja sa vrátim niekoľkými poznámkami k tomu, čo tu už bolo povedané. Vážené kolegyne, kolegovia, právni experti v tejto snemovni momentálne chýbajú. Prečo? Preto, že sa hanbia sedieť v tejto miestnosti a nechať sa kŕmiť právnymi hlúposťami a tváriť sa, že nerozumejú tomu, o čom hovoril pán kolega Gašparovič. Prečo takéto tvrdé tvrdenie? Už nebudem rozoberať ustanovenie § 86 Trestného zákona a článku 17 Ústavy Slovenskej republiky, pretože to bolo rozobraté veľmi podrobne. Ja na podporu toho, čo tu bolo povedané, ak dovolíte, vás oboznámim s niektorými ďalšími a nadväzujúcimi ustanoveniami Trestného zákona, ktoré potvrdzujú, že skutočnosť, ktorú tu namietal kolega Gašparovič, namietal absolútne oprávnene. Trestný poriadok totiž, a to tí páni kolegovia, čo tu nesedia, veľmi dobre vedia, veľmi presne vymedzuje práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní, a teda aj vyšetrovateľa. V § 160, teda začatie trestného stíhania, v ods. 1 tento zákon hovorí jednoznačne: "Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán trestné stíhanie vykonaním zabezpečovacích úkonov podľa ustanovení 2. až 5. oddielu IV. hlavy."

Vážené kolegyne, kolegovia, ustanovenie o zaistení osôb a vzatí do väzby je podriadené pod 1. oddiel tejto IV. hlavy, teda nie je v kompetencii vyšetrovateľa. Preto argumentácia pána poslanca Gašparoviča bola absolútne správna. V tomto prípade vyšetrovatelia Gališin a Ivan prekročili svoje oprávnenia dané im zákonom a dopustili sa - mám veľmi vážne podozrenie - trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa práve týmto prekročením svojich oprávnení. Chcem aj im odtiaľto odkázať, že § 164 ods. 4 Trestného zákona hovorí, že vyšetrovateľ vykonáva všetky vykonávacie úkony - vyšetrovacie úkony okrem tých, ku ktorým podľa zákona potrebuje súhlas prokurátora - samostatne a je plne zodpovedný za ich zákonné, podčiarkujem, zákonné a včasné vykonanie. Teda aj títo páni sú zodpovední za zákonné vykonanie vyšetrovacích úkonov, do ktorých sa v tomto prípade pustili.

Musím opätovne zdôrazniť a pokúsim sa ešte v krátkosti vysvetliť, aký jediný a zákonný postup Trestný poriadok v tejto skutočnosti umožňuje, čo mi nakoniec vlastnoručným podpisom potvrdil aj prokurátor krajskej prokuratúry Serbin. Vyšetrovateľ mal jednu jedinú možnosť, pokiaľ dospel k takým záverom, k akým dospel, a to podať návrh na vzatie do väzby prokurátorom. Kolegyne, kolegovia, zoberte si túto prílohu a prečítajte si, čo píše pán prokurátor a tak ďalej a tak ďalej. V prípade, že udelí súhlas na vzatie do väzby poslanca v súlade s článkom 78 ústavy, vyšetrovateľ predloží spis s podnetom na podanie návrhu na vzatie do väzby obvineného, tento predloží a tak ďalej a tak ďalej. Teda to bola jediná možnosť a jediný zákonný postup, aby vyšetrovateľ tento návrh predložil prokurátorovi a tento sudcovi. Keďže ide o kompetenciu uvalenia väzby zo zákona a zákonný postup, ktorý stanovuje Trestný poriadok, aj pre tohto sudcu je takisto veľmi jednoduchý. Tento musí predovšetkým vyhodnotiť predložené dôkazy a dospieť k záveru, že sú tu dané podmienky na vzatie do väzby. Keď dospeje k tomuto záveru a zistí, že tu existuje zákonná prekážka alebo v tomto prípade ústavná prekážka na vzatie do väzby, je výlučne v jeho kompetencii podať takúto žiadosť Národnej rade. Keby som aj pripustil poslednú krajnosť, vážené kolegyne a kolegovia, že to môže vykonať prokurátor, ani v tomto prípade nie je možné túto žiadosť považovať za žiadosť prokurátora, pretože to je len príloha vo forme faktickej poznámky. Ja súhlasím s vystúpením predchádzajúceho rečníka, to nie je žiadosť prokurátora.

Je šokujúce to, čo sme urobili pred chvíľou, že 22 naši kolegovia hlasovali proti tomu, aby sa v konkrétnom prípade použil konkrétny platný zákon. Je to šokujúce, úplne šokujúce a v rozpore s ich poslaneckým sľubom, ktorý tu skladali do rúk predsedu Národnej rady. Ale ak neakceptujete túto veľmi vážnu pripomienku pána poslanca Gašparoviča, tak potom, vážené kolegyne a kolegovia, odmietate zákon en bloc, pretože nič z tohto, čo som povedal, som si nevymyslel, citujem zákon a vykladám ho tak, ako je v teórii trestného práva tento výklad uvedený.

Niekoľko poznámok k tomu, čo povedal kolega Danko. Vážení, prvýkrát si možno uvedomujete aj vy, že vlastne obsah, vecný obsah nášho mandátu nie je nikde vymedzený, nie je v zákone, nie je v ústave, nie je ani v rokovacom poriadku Národnej rady. Je to veľmi nebezpečné a zlé a nepovažujem aj z tohto pohľadu v súvislosti s touto kauzou toto za šťastné.

Chcem v závere pripomenúť, že osobný výkon mandátu nie je Lexovo právo. Je to zo zákona a z ústavy jeho povinnosť a opäť sme v konflikte dvoch noriem, dvoch zákonov a dvoch povinností. Ale myslím si, že docieliť účel trestného konania netreba takýmto hrubým a násilným spôsobom.

Ďakujem. (Potlesk.)