Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou. Nie je prítomný v rokovacej sále.
(Hlas z pléna.)
Pán poslanec Hofbauer, máte procedurálny návrh?
Pán poslanec, snažím sa byť maximálne korektný. Pri tom, ako odznievajú faktické poznámky, sledujem veľmi pozorne, kto, čo hovorí a či hovorí na ostatného rečníka, ktorý vystúpil v rozprave. V čase, keď som vám odňal slovo, ste hovorili o nezmysloch, ktoré tu mala predniesť pani poslankyňa Sabolová. V tom momente som vám odňal slovo. Snažím sa byť korektný, a pokiaľ je to len trošku možné, spravodlivý v tomto smere tak na opozičných, ako aj na koaličných poslancov. Chápte postavenie predsedajúceho, ktorý nie vždy, priznám, vie odhadnúť mieru reakcie poslanca na ostatného vystupujúceho. Ale v tomto prípade som konal s najlepším svedomím a vedomím toho, že ste hovorili mimo toho, čo odznelo v poslednom vystúpení pani poslankyne Sabolovej.
Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kačic.
Pán poslanec Hudec má procedurálny návrh.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
myslím si, že odzneli dve veľmi vážne výhrady dvoch členov ústavnoprávneho výboru. Myslím si, že to nie je vec, ktorú možno prehliadnuť, a preto navrhujem, aby sa okamžite zišiel ústavnoprávny výbor a tento veľký lapsus, ktorého sa dopustili pri riešení, sa vyriešil. Okrem toho si myslím, že ak sa niekto vyjadruje vo vzťahu k rečníkovi, to nemôžete pokladať za odbočku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec dal konkrétny procedurálny návrh, aby sa problémom aktívnej legitimácie Národnej rady v tomto prípade zaoberal ústavnoprávny...
(Hlasy z pléna.)
Áno, žiadate, aby v tomto prípade zasadol ústavnoprávny výbor a zaujal k tomuto stanovisko.
Pani poslankyňa Belohorská má ďalší procedurálny návrh.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mám veľmi jednoduchý procedurálny návrh a myslím si, že tento je kompromisný a určite zaň bude koalícia hlasovať a určite aj občania budú radi, keď sa dozvedia o tom. Chcela by som, aby sme dodržiavali zákon, aby sme si to odhlasovali, že budeme dodržiavať zákon. A zákon hovorí veľmi jednoznačne, veľmi jednoznačne, že návrh na vzatie do väzby má dať sudca.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste najskôr procedurálny návrh pána poslanca Hudeca. Ešte predtým, aby sme všetci porozumeli, o čom hlasujeme, prosil by som pána poslanca Hudeca, aby formuloval tento svoj procedurálny návrh do konkrétnej procedurálnej podoby.
Poslanec I. Hudec:
Navrhujem, aby sa okamžite zišiel ústavnoprávny výbor a vyjadril sa ku kompetencii žiadateľa v zmysle zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh pána poslanca Hudeca.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov. (Potlesk.)
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Tento návrh sme neschválili.
Ďalším prihláseným do rozpravy s vystúpením za poslanecké kluby je za Slovenskú národnú stranu pán poslanec Zelník.
(Hlas z pléna.)
Pani poslankyňa Belohorská, o tomto procedurálnom návrhu sa nedá hlasovať, pretože nesúvisí s prerokúvaným bodom programu.
Pán poslanec Zelník, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
pri prerokúvaní žiadosti o zbavenie imunity pána poslanca Lexu, napriek tomu, že v mandátovom a imunitnom výbore neboli predložené dôkazy od vyšetrovateľov, lebo ich nikto nezbavil mlčanlivosti, a teda nemohli sa vyjadriť ku skutkovej podstate, boli sme my poslanci, ale aj verejnosť presviedčaní, že veď tým, že pán poslanec Ivan Lexa bude zbavený imunity, bude mu vlastne daná iba šanca pred súdom, aby sa očistil, a o jeho vine alebo nevine rozhodne súd. Ešte ani nevychladlo rozhodnutie či súhlas Národnej rady o zbavení imunity a už je tu žiadosť o súhlas so vzatím do väzby. Dôvodom má byť, že pán poslanec Ivan Lexa prostredníctvom masmédií ovplyvňuje verejnú mienku. Ako môže teda pán poslanec ovplyvňovať verejnú mienku, ak nemá pravdu? Kto má rozhodnúť o vine či nevine pána poslanca Ivana Lexu? Azda verejná mienka? Iste budete so mnou súhlasiť, že o tom môže rozhodnúť len súd. Preto poslanci Slovenskej národnej strany nevidia dôvod na vydanie súhlasu na vzatie do väzby, skôr ako o tom rozhodne súd. Poslanci Slovenskej národnej strany budú hlasovať za uznesenie, ktoré prijal mandátový a imunitný výbor, že Slovenská národná rada nevydá súhlas na vzatie do väzby pána poslanca Ivana Lexu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zelníka sa hlásia štyria poslanci, posledný pán poslanec Jarjabek.
Pani poslankyňa Slavkovská, nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Nadväzujem na tú časť vystúpenia pána poslanca Zelníka, kde hovoril o zbavení imunity, ktorú sme teda nie my, ale koalícia prednedávnom v parlamente potvrdzovala. Skutočne sa vtedy všetci tvárili tak, akože toto je ten jeden jediný krok, ktorý tu chceme dosiahnuť, aby orgány činné v trestnom konaní mohli vyšetrovať, či pán poslanec Lexa je vinný, alebo nie je vinný. Dokonca tu bol úsmevne vyzvaný pán poslanec Lexa pánom poslancom Muránskym, že má dokázať, že je chlap. Neviem, či ho aj dnes tak nebude vyzývať.
Ale vzatie do väzby, to už je ten ďalší krok, ktorý mi pripadá skutočne ako pomstychtivý akt, pretože to s ničím nesúvisí. Dôvody, ktoré sú uvádzané aj v tom materiáli, ktorý tu máme na stole, sú naozaj smiešne, pretože ak niekomu vyplýva, že ak Lexa bude na slobode, tak bude akosi tých spoluobvinených nejako obchádzať a bude ich teda presviedčať, že majú hovoriť ináč, ako by hovorili, tak to je smiešne. Keby bol vo väznici, tak to bude robiť zaňho advokát, alebo nejakí priatelia, alebo neviem kto. Však to je tu ako v rozprávke pre malé deti. To predsa obvinený nemusí robiť sám. Takže vziať niekoho do väzby len preto, aby nemohol ovplyvňovať svedkov, to sa mi pre tento parlament zdá naozaj smiešne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Nadväzujem na predrečníka. Z dôkazových materiálov, ktoré do Národnej rady prišli, je zrejmé, že neexistujú nijaké dôkazové prostriedky na to, aby mohol ktorýkoľvek súd poslanca Lexu odsúdiť za skutky, z ktorých je obvinený. Vyšetrovatelia nepredložili nijaký dôkazový materiál, preto pokladám tento proces za spolitizovaný, smerujúci k likvidácii politických protivníkov. Vzhľadom na nedostatočný dôkazový materiál i Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky nepodporil a neodporučil poslancom Národnej rady Slovenskej republiky schváliť vzatie do väzby poslanca Lexu. V Ústave Slovenskej republiky v článku 17 ods. 4 je uvedené, že žiadosť na vzatie do väzby dáva parlamentu sudca, a teda nie vyšetrovateľ, ani prokurátor. Ak, páni kolegovia, rozhodnete o vzatí do väzby nášho kolegu pána poslanca Lexu, tak si uvedomte, že konáte vlastne v rozpore s ústavou. S ústavou, ktorá má vlastne najväčšiu silu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Zelník čosi naznačil a myslím, že pre každého, kto počúval, bolo jasné, čo chcel povedať svojimi slovami. Myslím si, že je veľmi poľutovaniahodné, ak v tomto parlamente vystupujú ako najvyšší odborníci tí, ktorí nemajú ani základné právnické vzdelanie, pričom sa odoberá možnosť špecializovanému ústavnoprávnemu výboru vyjadriť sa k základnej otázke, ktorú tu spochybnili dvaja členovia ústavnoprávneho výboru. Neviem, čo si pomyslia občania tohto štátu o takomto rokovaní parlamentu.
Pán poslanec Zelník povedal okrem iného aj to, čo odznelo už v predošlých vystúpeniach pri prvom prípade hlasovania o odobraní imunity pána poslanca Lexu. Predpokladám, že ak budeme takýmto spôsobom prehliadať zákonné ustanovenia, tak sa potom uzhodnime na začiatku volebného obdobia, kto politickým rozhodnutím bude prikazovať, čo sa bude diať a vôbec tu nemusíme sedieť, vôbec nemusíme rokovať, a dokonca môžeme zrušiť aj súdnu moc. Na čo nám je? Predsa sudca, resp. ustanovenie, ktoré v zákone hovorí o tejto povinnosti sudcu, asi nie je náhodné. Je úplne prirodzené, že vyšetrovateľ chce dohnať svoju obeť tam, kam ju chce dostať, a súd sa musí rozhodnúť, či je vôbec reálne hovoriť o dôkazových materiáloch, že sú dôkazovými. To je totiž celý problém tohto prípadu. To nie sú nijaké dôkazy. A vy veľmi dobre viete, prečo sa bojíte osloviť sudcu. Pretože ten sudca by sa zosmiešnil, ak teda nie je naozaj takým sudcom, ktorému je sudcovské povolanie niečím iným než povolaním.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, mám procedurálny návrh.
Dovoľte mi, aby som inovoval procedurálny návrh pani poslankyne Belohorskej a ten znie veľmi jednoducho, aby v tomto jedinom bode tejto mimoriadnej schôdze, ktorú ste zvolali, bol dodržiavaný zákon.
Ďakujem pekne. Ale asi ste ma nepočuli. A hlasovať bez rozpravy, pochopiteľne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Jarjabka.
Pán poslanec Jarjabek, ešte by som vás prosil, prichádzajú ďalší páni poslanci, keby ste zopakovali svoj procedurálny návrh, ktorý ste predniesli.
Poslanec D. Jarjabek:
Takže ešte raz. Inovujem procedurálny návrh pani poslankyne Belohorskej, aby v tomto bode tejto konkrétnej schôdze, ktorú ste zvolali, bol dodržiavaný zákon. To je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek, tento procedurálny návrh nespĺňa náležitosti rokovacieho poriadku, preto nie je možné o tomto návrhu dať hlasovať.
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Skúsme ešte raz. Takže, aby bol dodržaný zákon, aby bol dodržaný § 68 Trestného poriadku.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec, počkajte, nech si trošku aj ja usporiadam myšlienky a premyslím si, či je, alebo nie je tento procedurálny návrh v prvom rade v súlade s rokovacím poriadkom.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, len inou formou. Pán poslanec Gašparovič, to znamená, že už nie je o čom hlasovať, pretože váš návrh bol zamietnutý.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pani poslankyne.
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Slobodník, pokoj.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 44 poslancov.
Konštatujem, že snemovňa nie je uznášaniaschopná.
(Ruch v sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som o pokoj v rokovacej sále.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta, budeme pokračovať v rokovaní po prerušení schôdze hlasovaním o procedurálnom návrhu pani poslankyne Belohorskej. Po dohode s pánom poslancom Jarjabkom pán poslanec Jarjabek stiahol svoj procedurálny návrh v prospech procedurálneho návrhu pani poslankyne Belohorskej.
Prosím, budeme sa prezentovať a hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Belohorskej.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovalo 23 poslancov.
Tento návrh sme neschválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, rokovaním v tomto bode budeme pokračovať rozpravou, do ktorej sa prihlásili páni poslanci v poradí tak, ako som ich prečítal po otvorení rozpravy.
Prvý v poradí prihlásený je pán poslanec Kačic.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predsedajúci,
dámy poslankyne,
páni poslanci,
výrok "Lexa je vinný, iba mu to treba dokázať" odhalil v plnej nahote to, čo sa na Slovensku odohráva. V poslednom období sme svedkami niekoľkých porušení zákonov Slovenskej republiky. Dovoľte mi pripomenúť len dva prípady.
Prvý prípad je porušenie zákona predsedom vlády Slovenskej republiky Mikulášom Dzurindom, toho času zastupujúcim prezidentom, tým, že protizákonne zrušil amnestiu. A dnes, teraz pred pár minútami, sme boli svedkami ďalšej protizákonnosti, ale nás, všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Keď svojho času vypukla aféra okolo pokusu predať triptych Klaňanie troch kráľov a s tým súvisiacej prehliadky v sídle banskobystrického biskupa, nikto ešte netušil, že táto kauza bude jedným z bodov obžaloby, na základe ktorej bude Národná rada Slovenskej republiky rozhodovať o zbavení Ing. Ivana Lexu poslaneckej imunity. Vtedy sa hovorilo iba o snahe zdiskreditovať Mons. Rudolfa Baláža a cieľavedome sa tajilo pozadie pokútneho pokusu o predaj umeleckého diela do zahraničia za nanajvýš podozrivých okolností. Dodnes nikto nevysvetlil, prečo škandál prepukol až týždne po spomínanej domovej prehliadke, a stále nie je jasné, či to bolo len preto, že tí, ktorí poťahujú z úzadia za šnúrky niektorých "špagátikových" politikov, chceli počkať, kým nevychladne škandalizácia Slovenska a Mečiarovej vlády okolo opáleného Róma Maria Gorala, alebo mali propagandisti v lete zahriate závity natoľko, že im dlhšie trvalo, kým zistili, že podozrivé kšefty bystrického reštaurátora by sa dali využiť na diskreditáciu politického súpera.
Postupom času už vlastne ani nejde o klaňanie sa troch kráľov z východu, ale mnohé nasvedčuje tomu, že triptych sa stal súčasťou obradného klaňania sa troch generálov majstrom zo Západu. Generálske trio Pittner, Ivor a Mitro je čoraz väčším okruhom ľudí považované za figúrky slúžiace pochybným cieľom kruhov snažiacich sa dosiahnuť na kolená Slovensko. Podujali sa na kriminalizovanie politických súperov a vrátili tak políciu i tajnú službu do čias, keď bola slúžkou politickej moci a kladivom na triedy nepriateľov. Ich stroj času vracia Slovensko do obdobia päťdesiatych rokov, keď boli pokojne v mene vyšších cieľov porušované pravidlá platiace v demokratickom civilizovanom svete.
Rozhodnutie o zrušení nezrušiteľnej amnestie bolo iba prvým krokom na tejto smutnej ceste. Otvorili sa tak priestory pre politikov, ktorí už roky spracúvali verejnú mienku nikdy a ničím nepodloženými tvrdeniami o nevyvrátiteľných dôkazoch proti Ivanovi Lexovi a Slovenskej informačnej službe, ktoré síce vlastnia, no zatiaľ ich nemôžu predložiť. Teraz sa dostali k moci a nemali sa na čo vyhovárať. No tieto dôkazy sa im zrejme niekde stratili možno rovnako záhadne, ako sa stratili spisy o kauze Technopol. Práve v tomto období v kauze Technopol bol ministrom vnútra vlády pán Pittner a následne nato bol povýšený do hodnosti generála. Preto museli traja generáli vytvoriť špeciálne komandá, ktorých jedinou úlohou bolo získať za každú cenu akýkoľvek dôkaz potvrdzujúci predchádzajúcu dlhoročnú ohováračskú kampaň. Neváhali nahovárať príslušníkov tajnej služby na vzájomné udávanie a necúvli ani pred tým netradičným krokom, ako bolo zatknutie a domová prehliadka u dlhoročnej spolupracovníčky inžiniera Lexu. Stupídna zámienka, že akýsi anonym upozornil políciu, že práve v jej byte sa nachádza zbraň, ktorou bol zastrelený Ján Ducký, určite neobstojí, najmä ak otázky vyšetrovateľov počas 7-hodinového maratónu smerovali celkom iným smerom. A vy ste tiež hľadali podľa všetkého niečo celkom iné, len nie vražednú zbraň.
Napriek enormnej snahe a iba jedinej úlohe trvalo bezmála pol roka, kým politickú objednávku ako-tak splnili a vyfabrikovali obvinenia zo 6 až 7 trestných činov, pričom sa už mesiac snažili hrozbami 12-ročného žalára prinútiť dvoch bývalých vysokých dôstojníkov Slovenskej informačnej služby zlomiť a presvedčiť ich, aby vypovedali proti Ing. Ivanovi Lexovi. Všetko je dovolené, veď politické špičky novej vlády už rozsudky vyniesli.
Prvého trestného činu sa mal Ing. Ivan Lexa dopustiť tým, že plnil úlohy pripraveného plánu zavlečenia Michala K. mladšieho do Rakúska. Táto kauza je všeobecne známa, pripomeňme si teda iba základné fakty. Michal Kováč mladší bol hľadaný medzinárodným zatykačom pre podozrenie z ťažkého podvodu na firme Technopol. Išlo o 2,3 mil. amerických dolárov. Začiatkom septembra 1995 mal byť v tejto veci v Bratislave vypočutý nemeckým prokurátorom. Posledný augustový deň ho však zadržala rakúska polícia v Heinburgu a z vypočúvania nič nebolo. Propaganda začala hlásať, že išlo o únos Michala Kováča staršieho, otec a prezident, ktorý vyhlásil, že za únosom stojí Slovenská informačná služba a jej riaditeľ Ing. Lexa, ktorému Michal Kováč starší už dlho nevedel prísť na meno.
Vyšetrovatelia zhromaždili hŕbu výpovedí, no prípad bol nakoniec uložený, pretože sa nedalo s istotou určiť, kto a akým spôsobom Michala Kováča mladšieho do Rakúska prepravil. Väčšina výpovedí však naznačovala, že išlo o fingovaný únos. Inak vypovedal svedok, ktorý dostal od prezidenta amnestiu a podľa viacerých výpovedí aj milión šilingov, aby sa mohol skrývať v zahraničí. V jeho výpovediach, ktoré obviňovali z únosu Slovenskú informačnú službu, ako aj vo výpovediach samotného Michala Kováča mladšieho bolo však priveľa nezrovnalostí. Samotná skutočnosť, že vyšetrovateľ tohto svedka prepustil a nezabezpečil ani to, aby ostal vyšetrovateľovi k dispozícii, je podozrivá. Faktom ostáva, že nikto nemohol vedieť o tom, či Michal Kováč mladší v ten deň vôbec sa pohne z domu, no už hodinu predtým, ako dom opustil, boli rakúske orgány informované anonymom, že muž hľadaný medzinárodný zatykačom prekročí rakúsko-slovenské hranice. V Rakúsku ho nakoniec identifikovali podľa faxovej korešpondencie, ktorú mu vraj do auta niekto podstrčil potom, ako ju ukradol z jeho domu. Polícia však vylúčila, že by sa doň niekto dostal, prehľadával ho a odcudzil stadiaľ faxy. Nie zanedbávateľnou je aj skutočnosť, že sa rozchádzali výpovede o počte páchateľov, raz ich bolo až 8, raz iba traja. Nakoniec treba azda pripomenúť aj skutočnosť, že Michal Kováč mladší síce na fotografiách spoznal údajných únoscov, no pri identifikácii na polícii nepoznal ani jedného z nich. Prosím, tie identifikácie boli minimálne tri.
Nejasností je v tomto smere oveľa viac, no najzáhadnejšie ostáva, že zatiaľ nikoho z únoscov nezadržali a špeciálny tím ide výlučne po významných osobách, ktoré sa akcie mali zúčastňovať len nepriamo, hoci sa už objavili tvrdenia, že priami únoscovia sú známi. Ešte čudnejšia je telefonická nahrávka zverejnená v médiách, podľa ktorej mal zrejme riaditeľ tajnej služby oznamovať bankovému úradníkovi, že Michal Kováč mladší je už v Rakúsku. Už samotná skutočnosť zverejňovania takéhoto telefonátu svedčí o zvláštnom pozadí celej kauzy, ba dalo by sa povedať, že ide o spravodajskú hru presahujúcu schopnosť našich troch generálov a ich podriadených.
Ďalšie hriechy, ktoré sú rozšírením, ktoré by mali napomôcť vykresliť takzvanú zločineckú povahu Ing. Ivana Lexu, je napríklad údajné rozmnoženie výbušnín v bratislavskej Športovej hale na Pasienkoch na mítingu Kresťanskodemokratického hnutia. Táto aféra vyvolala svojho času tiež značný rozruch, no výpoveď Jozefa Skošníka, ktorú v tejto veci zaznamenávali vyšetrovatelia, ukazuje celkom iným smerom. Skošník hovoril o kontaktoch na zahraničnú spravodajskú službu i o priateľských kontaktoch pána Jána Čarnogurského, predsedu KDH. A okrem informácií, okolností a provokácií s výbušninami nájdenými na mítingu KDH vypovedali aj letáky, ktoré sa objavili v Martine a Žiline. Ich obsah smeroval proti Hnutiu za demokratické Slovensko, Slovenskej národnej strane, bývalému predsedovi vlády, predsedovi HZDS Dr. Vladimírovi Mečiarovi, a plagáty pochádzali z Nemecka.
Návrat politických procesov doteraz typických pre päťdesiate roky je teda tu. Aj napriek tejto istote ešte stále nie je zrejmé, kam sú až dnešní mocní ochotní a schopní zájsť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Danko.
Poslanec J. Danko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
dámy a páni,
s uspokojením som prijal uznesenie mandátového a imunitného výboru, že neodporúča plénu Národnej rady vydať súhlas, teda súhlasiť so zobratím poslanca Ivana Lexu do väzby. Preto s uspokojením, lebo Ústava Slovenskej republiky to ani neumožňuje. Prosím vás, aby ste mi venovali chvíľu pozornosť a presvedčím vás o tom. Prosím, aby ste ma neprerušovali, keď budete takí láskaví.
Totiž nie je to otázka len väzby pán poslanca Lexu, ale je to oveľa širší a vážnejší problém, a to je problém mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, čo to je mandát, aké má postavenie v ústavnom systéme Slovenskej republiky a ako s ním možno nakladať. Dámy a páni, musíme si uvedomiť, že článok 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí: "Všetka moc, štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú sprostredkovane prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo." Áno, toto je fundament a základ zastupiteľskej demokracie, ktorá je uložená alebo zakódovaná v našej ústave. Ako to robia občania cez mandát poslanca? Od mandátu poslanca a na mandáte poslanca je postavená legitimita vlády Slovenskej republiky, legitimita sudcov v rámci Slovenskej republiky a donedávna aj legitimita prezidenta Slovenskej republiky, pretože tieto inštitúcie sú tu volené.
Čo hovorí ústava o mandáte poslanca? Ústava hovorí v článku 81 ods. 1: Mandát poslanca môže zaniknúť, keď sa ho vzdá. To na pána poslanca neplatí. Odsek 2: Poslanecký mandát zaniká v prípade, ak je poslanec právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný, vedomý, teda úmyselný trestný čin. To takisto neplatí. To znamená, Národná rada nemôže zbaviť poslanca mandátu.
Čo vás však vedie k tomu, že vaše stranícke sekretariáty vám dali príkaz, aby ste hlasovali za vydanie do väzby? To je práve ten článok, ktorý dobre nevnímate. To je článok 78 ústavy, ktorý hovorí, že nemožno zobrať poslanca do väzby bez súhlasu Národnej rady. Logicky vyplýva, že možno zobrať so súhlasom Národnej rady. A tu je ten problém, na ktorý chcem upozorniť. Áno, je to tam napísané. Ale je Národná rada štátny orgán? Je. A ten môže konať ako? V našej ústave je povedané: Štátne orgány konajú len na základe ústavy, v jej rozsahu a spôsobom, ktorý vymedzuje zákon. Ani Národná rada nemôže robiť, čo chce, len čo jej ukladá zákon.
Čo jej teda ukladá a povoľuje zákon robiť s poslaneckým mandátom? Článok 73 našej ústavy hovorí: Poslanci sú zástupcovia občanov a svoj mandát vykonávajú osobne na základe svedomia, presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Nie sú viazaní príkazmi. Implicitne je to jasne povedané. Ale kto dobre počúva, vlastne je to povedané aj explicitne a preložiť to do ľudového jazyka možno: Svoj mandát poslanec vykonáva slobodne. Slobodne. Pýtam sa vás: Ak bude vzatý do väzby, bude môcť vykonávať svoj mandát slobodne? Určite nie. Čo je súčasťou mandátu? Súčasťou mandátu je právo a povinnosť poslanca zastupovať svojho voliča, to znamená právo stýkať sa s ním dennodenne, kedy uzná za vhodné. Ako sa bude stýkať poslanec so svojím voličom vo vyšetrovacej väzbe? Zriadite tam poslaneckú kanceláriu?
Súčasťou práva mandátu alebo atribútu mandátu poslanca je, že poslanec musí mať právo a prístup ku všetkým informáciám politického života. Dennodenne takpovediac musí mať právo, mať tep na chode politických udalostí. Ako vo vyšetrovacej väzbe? Budete chcieť, keď bude rozhodovať o určitých zákonoch, budete ho tu voziť na hlasovanie? A ako bude spracúvať svoje rozhodnutia, keď nebude mať prístup k informáciám? Parlamentný inštitút bude mať detašované pracovisko vo väzení, vo väznici?
Dámy a páni, samotné to, že nie je viazaný žiadnymi príkazmi, hovorí: Príkaz je v podstate aj to, že bude mať prikázané sedieť v jednej cele a je to obmedzenie jeho osobnej slobody. Väzba. Je to súčasný zákaz slobodne sa pohybovať a mať prístup k informáciám, ktoré nevyhnutne potrebuje na výkon svojho poslaneckého mandátu. Alebo má byť zobratie mandátu poslanca?
Prosím trošku vodičky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nechajte, ja mu donesiem.
Poslanec J. Danko:
Schne mi v hrdle. Mám veľa adrenalínu v krvi.
Alebo bude to príspevok Slovenskej republiky alebo vás, vládnej koalície, k ponímaniu demokracie v Európe, lebo ešte som počul, že chcete niektorých ďalších poslancov zatvoriť. Bude začínať zasadnutie Národnej rady tak, že sa zastaví väzenský autobus pred schodmi Národnej rady, vystúpia poslanci v pruhovaných tričkách či uniformách, či čo to majú vo výkone väzby - niekto bude myslieť, že prišiel Juventus Turín, lebo bude vidieť čierno-biele pruhy -, pôjdu cez kordón po zuby ozbrojených policajtov do Národnej rady a tu im budete otvárať putá a predseda parlamentu im dá hlasovacie lístky, aby mohli slobodne v parlamente vykonávať svoj mandát? Ak toto je príspevok k demokracii na Slovensku zo strany vládnej koalície, tak prosím.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nekrič tak.
Poslanec J. Danko:
Áno, ospravedlňujem sa. Neviem ináč hovoriť.
Dámy a páni, toto nie je problém väzby Ivana Lexu, konkrétneho poslanca Národnej rady. To je problém toho, ako Národná rada, ústavodarný a zákonodarný zbor chce nakladať s mandátom poslanca. Tak stojí problém.
Ak prestanete rešpektovať ústavu a zákony, lebo o týchto procedurálnych veciach, o ktorých hovoril pán Gašparovič, ani nehovorím, sú, samozrejme, platné, ale ak je to porušením ústavy, tak automaticky to je vyššia právna norma, ústava, a tým ani nie je reč o nižších právnych normách.
Ja tvrdím, že ústava neumožňuje, neumožní zobrať poslanca do väzby. Neumožňuje. A, páni poslanci, ja viem, že ste mali rozcvičku na straníckych sekretariátoch, tak to nazvem, kde vám jasne povedali, ako máte hlasovať. Ja vás chcem opäť upozorniť, v momente, ako vstupujete do tejto sály, prestávate byť pod vplyvom akýchkoľvek sekretariátov, ale ste zodpovední sami, individuálne, pred občanmi za svoje hlasovanie. Za svoje hlasovanie, aj za to, že ak prijmete uznesenie, ktorým dáte súhlas na vzatie do väzby pána poslanca Lexu, jednoznačne porušíte ústavu. V tom momente. A musím vám pripomenúť váš termín, ktorý ste tu zaviedli. A vy ste zaviedli termín "teror väčšiny". V tom momente táto sála nebude priestorom na aplikáciu práva, ústavy a zákona, ale priestorom alebo arénou, lepšie povedané, na presadzovanie skupinových záujmov, na presadzovanie skupinových záujmov, ktoré budú rešpektovať jediný zákon, jediný princíp, princíp "teroru väčšiny". Kto má väčšinu, ten si rozhodne, ako chce, bez ohľadu na ústavu, bez ohľadu na zákony.
Možno tak začať, len sa vás pýtam, či to je príspevok k stabilite Slovenskej republiky. Aký to bude mať dosah - nerešpektovanie ústavy samotným ústavodarným zhromaždením? Bude to mať taký dosah, že bude to viesť k právnemu nihilizmu. Právnemu nihilizmu. Občania prestanú mať úctu a česť. Nebudú si vážiť zákon. Kam to povedie? To sú podmienky na vytvorenie anarchie. Podpíšete sa pod to? Uvidím pri hlasovaní. Ak si to zoberiete na zodpovednosť, ale upozorňujem vás na plnú politickú zodpovednosť.
Ušetril som ešte trošku času.
Dámy a páni, skutočne je to tak. Tieto články v ústave si možno prečítať. Nie je možné vykonávať mandát obmedzene. Možno ho buď vykonávať na 100 %, alebo ho nevykonávať. Za akých okolností sa stráca mandát, je napísané v ústave. To sa nevzťahuje na poslanca Lexu. Obmedzený mandát zavediete tým, ak o tom budete hlasovať. To však ústava neumožňuje. Potom si novelizujte ústavu a potom to urobte. Ale bez novely ústavy to nemôžete urobiť. Tie články sú tam jasné.
Dámy a páni, ušetril som vám 39 sekúnd.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili siedmi páni poslanci, posledný pán poslanec Mészáros.
Ako prvý - pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Poslanec Danko je členom Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré nastolilo na Slovensku v predchádzajúcich štyroch rokoch režim, ktorý rozbil na Slovensku právny štát. Teda každý z nás môže hovoriť o práve, hovoriť o ústave a záväznosti práva, ale prosím.
Ja si dovolím dve poznámky k tomu, čo tu povedal pán poslanec Danko. Tá prvá poznámka: Ja a ostatní poslanci SDK sme získali mandát, aby sme tých verejných činiteľov, ktorí sú dôvodne podozriví, že sa dopustili trestnej činnosti v predchádzajúcom volebnom a funkčnom období, vydali do rúk spravodlivosti. Na toto sme získali mandát vo voľbách.
Tá druhá poznámka: V ústavnom zákone, ináč nezmyselnom, ktorý prijalo Hnutie za demokratické Slovensko, o konflikte záujmov, alebo ako sa ten zákon volá, bol ustanovený...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, k veci by som prosil.
Poslanec J. Langoš:
... právny inštitút spočívanie poslaneckého mandátu. A tak sa stalo, že o tom, že Ivan Lexa nevykonával svoj poslanecký mandát, rozhodol predseda vlády a nie parlament, keď ho vymenoval do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. My teraz rozhodujeme o tom, aby Ivan Lexa, keď rozhodne súd, a rozhodne nezávislý súd, počas väzby nevykonával svoj mandát, rovnako ako počas výkonu trestu odňatia slobody. Ak bude prepustený z väzby a prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, jeho mandát znova bude uplatňovaný a bude môcť vykonávať svoj mandát. Teda naším rozhodnutím Ivan Lexa nestratí mandát, ale bude vydaný do rúk nezávislého súdu, ktorý rozhodne o jeho mandáte, tak ako rozhodol predtým závislý predseda vlády.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, skôr než budem reagovať na pána poslanca Danka, musím opraviť omyl pána poslanca Langoša...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, k pánovi poslancovi Dankovi.
Poslanec J. Cuper:
Áno, veď budem. Len chcem povedať, že to nebol návrh Hnutia za demokratické Slovensko, ale návrh SDĽ. Takže, pán Langoš, neviem, či ste dnes zase boli niekde posedieť, ale treba sa kontrolovať pri tom, čo hovoríte.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, k veci.
Poslanec J. Cuper:
Bolo tu povedané pánom poslancom Dankom, že táto sála prestane byť sálou, kde sa uplatňuje právo. Podotýkam, a to aj pánovi Langošovi, aj ostatným poslancom, že naozaj ona prestala byť priestorom, kde sa uplatňuje právo už dávnejšie, keď ste sa podvodom dostali k moci, keď ste podviedli občanov Slovenskej republiky, keď premiér údajne demokratickej vlády, a to dnes citujem La Republiku, hovorí pre zahraničných korešpondentov, že vláda si vytýčila za jeden z hlavných cieľov za každú cenu potrestať vinníkov predchádzajúceho režimu, čo býva málokedy zvykom, aby si vláda dávala takéto ciele, pretože vláda nemôže vedieť, či sa niekto dopustil trestného činu alebo nedopustil. Vláda sa môže ani nie domnievať, na to sú spravodlivé súdy. Ale, samozrejme, súdy sú na to, aby v každom prípade hodnotili len to, čo im prislúcha. Tu sa im ale upiera v tomto parlamente aj právo na to, aby mohli požiadať o vzatie do väzby jedného poslanca, pretože vám údajne stačí na to podpis istej súdružky Hesounovej alebo niektorých ďalších zmanipulovaných vyšetrovateľov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kresánek, prosil by som vás, keby ste išli telefonovať von.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
chcem reagovať na kolegu Danka, ktorý tu rozvinul situáciu, ktorá nastane, ak tí, ktorí sú už tak rozhodnutí, nakoniec aj to, k čomu ich dostali politické sekretariáty, aj pretavia do praxe a urobia, čo sa od nich čaká. Jednoducho zahlasujú za vydanie do väzby nášho kolegu Ivana Lexu.
Samozrejme, všetci sa učíme, ale ak mám možnosť tu potom počúvať názory "puncovaných" demokratov, ktorí voľakedy s nami boli vo VPN, potom to krútili všelikade a nakoniec sa po chrbte niekoho iného dostali do parlamentu a hovoria o tom, že je tu mandát, aby riešili to, čo bolo v minulosti.
Chcem povedať jednu vec, že aj v minulosti Národná rada mala mandát, aby riešila problematiku poslancov Národnej rady. A chcem pripomenúť, že Národná rada svojím uznesením konštatovala, že boli naplnené náležitosti, aby bol trestne stíhaný kolega Langoš. To bolo konštatované. A na základe aj tohto konštatovania pokračovalo druhé hlasovanie, ktorým Národná rada rozhodla nevydať ho na trestné stíhanie, a tým naveky toto vylúčila. Takže na toto chcem len upozorniť.
A druhá vec, ja viem, že keď som hovoril, že všetci sa učíme, neviem, či sa učíme podľa Českej republiky, kde prezident Havel dal zatvoriť Sládka, poslanca Českej snemovne, aby nakoniec mohol byť vôbec zvolený za prezidenta republiky. Ten jeden hlas bol ten dôležitý. Takže ak takýmto spôsobom kalkuluje vládna koalícia, že postupne pozatvára svoju opozíciu, ďakujem pekne za takú demokraciu!