Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kvitujem vystúpenie pani poslankyne Sabolovej, ktoré bolo zmierlivé, a dokonca žiadala, aby sme boli konkrétni, ale myslím si, že to je taktika, ktorá sa používa u pavúkov, zvaných čierna vdova, ktorá sa najprv so samčekom pári a potom ho zožerie. Takže touto taktikou postupujete aj vy. A chcem povedať prečo.
Po prvé preto, že poviete, že všetko je v poriadku s vyšetrovateľmi, ktorí síce nič nepovedali, ale neboli zbavení mlčanlivosti, to znamená, je to v poriadku. Vy zrejme máte niektoré lepšie informácie ako my, tak asi s pokojným svedomím zdvihnete ruku.
Po druhé, zdôvodnenie na väzbu Ivana Lexu je také absurdné, kde sa píše, že ovplyvňuje verejnú mienku svojimi vyjadreniami a vy ho za to idete väzebne stíhať, tým automaticky porušujete článok 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje každému človeku vyslovovať svoj názor, verejne ho šíriť v médiách a práve preto, že je poslanec Národnej rady, tak má toto právo ešte väčšie, lebo zastupuje aj skupinu občanov, ktorí za ním stoja.
Dovolím si prečítať vám tento článok, aby ste vedeli, za čo chcete zbavovať, teda väzniť Lexu. "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom, ale aj iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu." Mohol by som citovať ďalej, ale je to zrejme zbytočné. Ale v článku 3 sa hovorí, teda v odseku 3 sa hovorí, že "cenzúra sa zakazuje".
Vážení, necenzurujte pána Lexu v tom, čo má hovoriť, má na to nárok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi teraz pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán podpredseda,
panie kolegyne, páni kolegovia poslanci,
v tejto Národnej rade som už siedmy rok. Šesť rokov v Národnej rade som pôsobil ako jej predseda. Za celý tento čas Národná rada neprerokúvala takú závažnú vec, ako je zbavenie, resp. vydanie poslanca Národnej rady do výkonu väzby. Je to taký závažný trestný čin, také závažné rozhodnutie, ktorý možno nepredpokladali ani tí, ktorí pripravovali ústavný zákon. Dať poslanca do väzby znamená jednoznačne do určitej časti aj zbaviť poslanca mandátu. Poslanec je do Národnej rady zvolený svojimi voličmi. Podľa ústavy Národná rada má 150 poslancov a poslanec občanov zastupuje. Budeme rozhodovať o tom, či občanom Slovenskej republiky zoberieme ich zástupcu, ktorý tu má obhajovať ich práva. Budeme rozhodovať o tom, či sme vôbec príslušní niečo takéto vysloviť. Vysloviť na základe tých materiálov, tých dôkazov a hodnotenia tých skutkov, ktoré boli prezentované zatiaľ v mandátovom a imunitnom výbore.
Mandátový a imunitný výbor zasadal niekoľkokrát. Môžem povedať, že to neboli hodiny, ale skoro desiatky hodín. Mandátový výbor sa dožadoval faktov a vecných dôkazov, aby mohol Národnej rade predložiť svoj návrh, či už súhlasný, alebo nesúhlasný. Aj k nesúhlasnému je potrebné mať určité fakty, takisto ako je potrebné mať fakty k tomu, aby mandátový výbor odporučil Národnej rade vyniesť takéto rozhodnutie.
Ja som už na minulom zasadnutí, keď sme hovorili o vydaní poslanca na trestné stíhanie, hovoril, že imunita, ktorú vydaním na trestné stíhanie ku konkrétnemu skutku stráca, nie je výsadou poslanca ako takého, ale je to výsada Národnej rady. Preto Národná rada si túto výsadu musí chrániť, a preto je v ústave dané, že jedine celá Národná rada, teda poslanci Národnej rady môžu rozhodnúť o tom, či zbavia imunity poslanca. Pretože táto imunita bola daná nie z ľubovôle niekoho, ale z logických záverov minulosti, aby chránila poslancov ako zástupcov ľudu pred monarchom. Dnes u nás nie sú monarchovia, ale sú politické strany. Žiaľbohu, politická strana, ktorá získa mocenské postavenie, vidí pred sebou skoro povinnosť odstrániť svojich politických protivníkov a hľadá na to každý možný dôvod. V súčasnosti jedným z dôvodov je oslabiť politické zoskupenie Hnutia za demokratické Slovensko a zobrať voličom za Hnutie za demokratické Slovensko poslanca. Je to dôvod, ktorý súčasná koalícia prezentovala už pred voľbami niekoľko mesiacov. Čiže pripravovala sa na tento akt úplne cieľavedome aj jednoznačne. Zobral by som aj túto skutočnosť, ak tu boli niektoré poznatky, ktoré takto oprávňovali súčasnú koalíciu konať. No musím sa pozastaviť nad tým, akým spôsobom sa to robí. Akým spôsobom sa to robí aj tu v tomto parlamente.
Na zasadnutiach mandátového a imunitného výboru chodili vyšetrovatelia, ktorí vedeli len záporne kývať hlavou o tom, že nič nepovedia. Nadobudol som dojem, že to, čo nám tlmočili - nie sme zbavení mlčanlivosti -, bola len prikrývka na ich nedostatočné vedomosti, nedostatočné dôkazy, ktoré v týchto kauzách majú, resp. neexistencia dôkazov, a preto žiadali Národnú radu cez mandátový výbor, aby sme rozhodli aj napriek tomu. Zvážme, panie poslankyne, páni poslanci, či môžeme vysloviť súhlas bez tohto, že by sme skutočne poznali vecné dôkazy, ktoré jedine môžu naznačiť, či skutok skutočne spáchal ten, ktorý je podozrivý, alebo či vôbec skutok sa stal.
Prejdem na tú časť, ktorá sa vlastne týka dnešného konania, a to je vydanie poslanca do väzby. Okolo vydania poslanca do väzby boli problémy, ktoré musel riešiť aj ústavnoprávny výbor. Ústavnoprávny výbor na základe toho, že došlo k situácii, keď vyšetrovateľ požiadal Národnú radu, aby bolo umožnené poslanca Lexu stíhať a hneď ho vydať do väzby. Prvý krok, ktorý si vyšetrovatelia vôbec nezvážili, bol, že tu ide o dve rôzne konania. Pretože tak ako znie obvinenie, tak aj o vydaní súhlasu na väzbu je potrebné, aby rozhodla Národná rada. Mandátový a imunitný výbor, resp. ústavnoprávny výbor, ale, samozrejme, s konečnou platnosťou mandátový a imunitný výbor zvážil túto skutočnosť a sám došiel k tomu, že takto rozhodnúť vo veci nie je možné.
Potom ako bol vydaný súhlas na zbavenie imunity a možnosť vyšetrovateľa a prokurátora vzniesť obvinenie, okamžite prokurátor požiadal Národnú radu o vydanie poslanca do výkonu väzby. Panie poslankyne, páni poslanci, bolo by to v poriadku, keby zákon nehovoril niečo iné. Keď sa menili niektoré procesnoprávne a hmotnoprávne ustanovenia ešte vo federácii, za základ zmien sa zobrala Listina občianskych práv a slobôd. Najzávažnejšou zmenou v Trestnom poriadku a v Trestnom zákone bolo, že sa zdôraznilo postavenie nezávislého sudcu. Postavenie nezávislého sudcu, na ktorého prešli aj niektoré rozhodovania, ktoré predtým podľa nášho Trestného poriadku vykonával prokurátor. Jedným veľmi vážnym a v tejto kauze, ktorú tu prerokúvame, resp. v tejto žiadosti, ktorú tu prerokúvame, je práve potreba vyjadrenia sa sudcu, nezávislého sudcu. Paragraf 68, ktorý potom, ak sú podľa § 67 naplnené dôvody na vzatie do väzby, hovorí: "Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie podľa § 160. Rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami." A ďalej: "O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca."
Panie poslankyne, páni poslanci, skutkové okolnosti absolútne chýbajú aj v dodatkovej žiadosti, či doplnenej žiadosti, ktorú tu vyšetrovateľ, resp. prokurátor podal. No závažnejšie je to, že sudca, ktorý má rozhodnúť o väzbe, dnes pravdepodobne ešte nepozná ani spis, pretože ho má prokurátor. A prokurátor, tak ako nám to napísal tu v žiadosti, v dodatku, že okamžite, ako rozhodneme o tom, že vydávame poslanca do väzby, predloží toto súdu. Tak ja vám to prečítam. Píše to JUDr. Michal Serbin.
"Po preskúmaní žiadosti vyšetrovateľa adresovanej Národnej rade Slovenskej republiky na vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky obvineného Ing. Ivana Lexu sa stotožňujem s obsahom žiadosti" - ktorú nám sem dal vyšetrovateľ. "V prípade, že Národná rada Slovenskej republiky udelí súhlas na vzatie do väzby poslanca v súlade s ústavným článkom 78 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a vyšetrovateľ predloží spis s podnetom na podanie návrhu na vzatie do väzby obvineného Ivana Lexu, tento predložím sudcovi Okresného súdu Bratislava I s návrhom na postup podľa § 68 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 67."
Čiže ak by predkladal návrh z dôvodov § 68, už to mal mať sudca a sudca nás mal požiadať.
V čom je nebezpečnosť konania prokurátora takýmto spôsobom? Pani poslankyne, páni poslanci, prokurátor od nás chce, aby sme my dali súhlas na vzatie do väzby a nezávislý sudca, ktorý má rozhodovať na základe, tak ako som povedal, skutkových okolností, svojho vlastného presvedčenia, bez ovplyvňovania kohokoľvek, ale aj Národnej rady Slovenskej republiky, bude rozhodovať o väzbe. Ten precedens, ktorý tu urobíme, je veľmi nebezpečný. My sudcovi predložíme návrh skôr, ako on bude vedieť, čo spis obsahuje. Pani poslankyne, páni poslanci, sudca je ten, ktorý sa musí oboznámiť so spismi. A na základe toho on požiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby vydala súhlas k vzatiu do väzby. Pani poslankyne, páni poslanci, podľa toho, čo hovorili vyšetrovatelia, ten postup musí byť takýto. Kedy sudca môže naštudovať spis a do 24 hodín bude chcieť dať Lexu do väzby? Veď to je nezmysel! Zamyslime sa nad tým.
Vydaním Listiny základných práv a slobôd sa menia určité princípy ústavnosti a tieto princípy ústavnosti my sme zapracovali do našej ústavy. A zasahujú aj do trestného zákonodarstva a kompetencií orgánov trestného konania. Listina v prvom rade zveruje zásahy, kontrolu zásahov do najdôležitejších občianskych práv a slobôd súdu, pani poslankyne, páni poslanci. Podľa článku 8 ods. 5 listiny nikto nesmie byť vzatý do väzby, iba ak z dôvodov a na čas stanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Ja viem, že môžete namietať, že aj teraz bude rozhodovať súd, keď to dostane vyšetrovateľ. Ale úplne proti postupu legislatívy trestného konania. Postup je taký, pani poslankyne, páni poslanci: Vyšetrovateľ začne vyšetrovanie. Zbiera materiály do spisu. Keď si myslí, že má dostatok dôkazov, tento spisový materiál predkladá prokurátorovi. Prokurátor má dve možnosti. Buď uzná, že tento spis obsahuje všetko na to, aby mohol podať obžalobu, alebo zistí, že tam chýba mnoho, mnoho dôkazov, resp. zistí ako dozorový prokurátor, pretože jeho funkcia je dozerať nad zákonnosťou a postupom vyšetrovateľa, že niektoré zásady, resp. paragrafy trestného konania neboli dodržané a vráti mu tento spis. To isté je pri tomto, keď ide požiadať o to, aby Národná rada Slovenskej republiky vydala rozhodnutie o tom, či vydáva poslanca. Čiže dostane spis od vyšetrovateľa, ak zistí, že sú tu dôvody, ktoré zakladajú § 67, postúpi spis on Národnej rade Slovenskej republiky, aby rozhodla. Ak nie, vráti tento spis vyšetrovateľovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, je to postup, ktorý my musíme ako Národná rada Slovenskej republiky dozorovať a nedopustiť, aby sa do budúcnosti stalo, že zasa bude o niečom rozhodovať prokurátor alebo že sudca bude ovplyvňovaný takouto inštitúciou, ako je Národná rada Slovenskej republiky. Myslíte si, že to nebude? Určitý psychický tlak na sudcu, keď my tu povieme, že ho vydávame do väzby už dopredu, ako rozhodol, ako si on vytvorí svoj názor a svoju mienku? Teda základnou zmenou, musím povedať, koncepcie do minulého trestného konania, ktoré sme zmenili, je teda to, že rozhodovanie o väzbe podľa § 67 a takisto aj príkaz na zatknutie sa zveruje jedine a nikomu inému, jedine súdu.
Musíme tu povedať, že listina v tomto smere sa usiluje právne vyjadriť nezávislú záruku obmedzenia občianskych práv, a preto zverili rozhodovanie o obmedzení osobnej slobody vyslovene, ale vyslovene súdu. Trestný poriadok v súčasnosti naďalej dôsledne zachováva aj obžalovaciu zásadu. Aj v tých prípadoch, kde súd v prípravnom konaní rozhoduje ešte pred podaním obžaloby. Čiže nie je toto zásah do obžalovacej zásady prokurátora. Pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku, kde sa hovorí o príkaze na zatknutie, vydá, ak existuje niektorý z dôvodov § 67, a to je obava z toho, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby unikol trestnému stíhaniu a trestu, že bude pôsobiť na svedkov alebo inak mariť dôkazy, teda nebezpečenstvo tzv. kolúzie, prípadne že bude pokračovať v trestnej činnosti alebo dokoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. A obvineného možno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho prítomnosť na výsluch.
Prečo som to prečítal, pani poslankyne, páni poslanci? Prvá žiadosť o vydanie vyšetrovateľa a prokurátora obsahovala § 67, všetky tri písmená a), b), c). Dnes už máme len písmeno b), a to kolúznu väzbu. Vyšetrovateľ zistil určité skutočnosti, ktoré vzal na vedomie, ale najdôležitejšia je kolúzna väzba pri tom písmene a), kde je povedané, že je tu predpoklad, že by obvinený ušiel alebo sa skrýval. Pán poslanec Lexa nikde nechce ujsť, nikde sa neskrýva, je tu a je dostupný vyšetrovateľom, prokurátorom a súdu kedykoľvek bez toho, že by maril toto konanie. Súčasné písmeno b) je naplnené alebo nie je naplnené? Písmeno b) hovorí o tom, že súd zoberie do väzby obvineného z dôvodov, aby nemaril výsledky vyšetrovania tým, že bude ovplyvňovať svedkov.
Pani poslankyne, páni poslanci, pozrite si spis. Spis obsahuje utajených svedkov, o ktorých nikto nevie, možno ani vyšetrovatelia nevedia, ktorí to sú, lebo v niektorých častiach, napríklad v kauze, kde sa dávala nálož na Pasienkoch, hovoria, že zodpovedný je za to Lexa, ale sú neznámi páchatelia. No nie je tu trochu paradoxu? A tu mierim práve k tomu písmenu b). Pretože, ako ste sa dočítali v novinách minulý týždeň, bol návrh na štyroch obvinených v tejto kauze, sudca zobral troch a neskôr jedného pustil pre nedostatok dôkazov. Čiže tí, ktorých by mohol ovplyvňovať, sú dávno vo väzbe. Ale čo je zaujímavé v dnešných novinách v Novom Čase, celkom som tomu nerozumel, sa vyjadruje pán riaditeľ odboru vyšetrovania k tomu, že súd prepustil jedného, ktorých on navrhoval, aby boli vzatí do väzby, a že okamžite išiel za nadriadeným sudcu. Čo to znamená? Stále hovoríme o nezávislosti sudcu. Kto je nadriadený sudcovi? To som ešte nikde nepočul. Ani jeho predseda okresného súdu alebo mestského, krajského, najvyššieho nie je nadriadený. Dokonca ani minister spravodlivosti nie je nadriadený sudcovi. Takže to, čo som sa dnes dočítal, vyvoláva hrôzu, ak je to pravda.
Preto, pani poslankyne, páni poslanci, nechcem rozoberať jednotlivé skutky, pre ktoré tu je daná žiadosť na vzatie do väzby, pretože sme ich už minule prebrali. Ale ešte sa vrátime v rozprave k týmto skutkom. Chcem povedať, že sú tu ešte aj niektoré iné veci, ktoré sú veľmi zaujímavé. Dostali sme uznesenie do Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Lexa ho dodnes, myslím, že nemá. Včera večer ho ešte nemal. V piatok, keď sme končili, prerušili Národnú radu, po obede sme hovorili o tom, ako budeme pokračovať. Niektorí poslanci mali ísť na zahraničné cesty, niektorí išli, niektorí nešli a dohoda bola taká, že začneme dnes o 14.00 hodine. Ale medzitým, keď bola otázka v piatok cez obed, či je tu uznesenie o vznesení obvinenia, kancelária ho nemala, keď som žiadal, aby bolo predložené. Čiže narýchlo, narýchlo bolo uznesenie vypracované v piatok večer a my sme dostali hneď telegramy, že nesmieme cestovať, že bude imunitný výbor v pondelok o 9.00 hodine, či v utorok. Všimnite si ten postup a tú rýchlosť, ako rýchlo treba niečo urobiť. Ani Lexa sa nedozvedel o tom, že je obvinený. Pritom proti každému rozhodnutiu súdu, vyšetrovateľa, orgánov činných v trestnom konaní je možný opravný prostriedok. Viem, že môžete namietať, že opravný prostriedok, "sťažnosť" proti takémuto uzneseniu nemá účinný odklad, ale napriek tomu je zákonom daná táto možnosť.
Veľmi ma zaujal aj postup na žiadostiach, ktoré na Národnú radu Slovenskej republiky prichádzali. Ešte na poslednom stretnutí s pánmi vyšetrovateľmi nám predkladali spisy majori, dnes tí istí vyšetrovatelia tých istých mien nám predkladajú spisy už ako podplukovníci. Viete čo, ak by hneď išlo o zákonný postup povýšenia, tak v tejto kauze by som to z politických dôvodov ako minister alebo ten, kto povyšuje, neurobil. Pretože takto prezentuje len aroganciu, že ja si urobím, čo chcem, a dám za odmenu každému, čo chcem, len nech urobí to, čo ja od neho potrebujem. To sú veľmi vážne veci.
Zoberme si postup ďalej v Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky sa riadi rokovacím poriadkom. Rokovací poriadok je "náš predpis", ktorý je zákonnou normou, a nám nič neostáva len ho dodržiavať a riadiť sa podľa neho. Pani poslankyne, páni poslanci, máte pocit, že v týchto posledných dňoch, za tieto posledné schôdze sa rokovací poriadok dodržuje? Nemáte pocit, že ho obchádzame a že ho obchádzame aj tým, že nútime Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby prijal uznesenie, ktoré pre nás nie je záväzné? Ukážte mi v rokovacom poriadku ako v zákone, kde sa hovorí, že poslanec má len faktickú poznámku? Má ich skutočne, koľko chce. Je iné, že sa môžeme medzi sebou dohodnúť, že ich budeme využívať trochu racionálnejšie. Ale to môže byť len dohoda, ale nie príkaz. Takýto príkaz tu nemôže byť.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som dal hneď na začiatok procedurálny návrh, o ktorom, pán podpredseda, chcem, aby ste dali hneď hlasovať, že Národná rada požiada vyšetrovateľa, resp. prokurátora Serbina, aby na základe Trestného poriadku vyzval sudcu, aby nás sudca požiadal o vydanie poslanca na výkon väzby. To je môj procedurálny návrh, o ktorom chcem, aby sme hlasovali okamžite.
A ďalší návrh. Žiadam, pán predseda, aby sme hlasovali - nie, hneď teraz nemusíme - o tom, že tieto kauzy, ktoré sa týkajú pána poslanca Lexu, sú kauzami, o ktorých bude rozhodovať ešte Ústavný súd na základe podania žiadosti poslancov tohto parlamentu k zrušenej amnestii súčasným premiérom, zastupujúcim prezidentom Dzurindom. Pretože viem, že v týchto dňoch Ústavný súd zasadá, rozhoduje o tejto kauze a rozhodnutie Ústavného súdu môže byť také, že z tohto dôvodu my nebudeme môcť rozhodnúť o žiadosti vyšetrovateľ, prokurátor, súd nebude môcť začať trestné stíhanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na pána poslanca Gašparoviča, áno, na pána poslanca Gašparoviča...
Poslanec I. Gašparovič:
Pán podpredseda, žiadal som okamžite hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dám hlasovať, pán poslanec, dám hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. Chcem prečítať tých, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami, a dám hlasovať o vašom procedurálnom návrhu. S faktickými poznámkami sa prihlásilo celkom jedenásť poslancov, z toho pán poslanec Sopko mi hovorí, že nemá faktickú poznámku, ale chce dať procedurálny návrh.
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh pána poslanca Gašparoviča, ktorým Národná rada žiada prokurátora Serbina, aby vyzval sudcu, aby nás sudca požiadal o súhlas...
Nech sa páči, pán poslanec, zopakujte ho ešte raz.
Zapnite pána poslanca Gašparoviča.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán podpredseda, ja som povedal, aby sme upozornili prokurátora Serbina, že nepostupoval podľa Trestného poriadku...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nie, nie, nie, pán poslanec.
Poslanec I. Gašparovič:
Ja vysvetľujem, čo som tým sledoval. Aby Národná rada dostala žiadosť o vydanie do väzby zo súdu, a nie z prokuratúry.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, ja som si presne zaznamenal prvú časť vášho návrhu, ktorým ste navrhovali, aby Národná rada požiadala prokurátora Serbina, aby vyzval sudcu, aby nás sudca požiadal o výkon väzby.
Poslanec I. Gašparovič:
Aby sudca žiadal o výkon väzby, a nie Serbin.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ale takto znel váš procedurálny návrh.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Gašparoviča.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 70 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Pardon, prepáčte, páni poslanci, neschválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, keďže je 12.07 hodín, s faktickými poznámkami je celkom prihlásených desať poslancov, pán poslanec Sopko má procedurálny návrh, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.
Pán poslanec Sopko má jednu požiadavku.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Sopko:
Panie poslankyne, páni poslanci, mám oznam pre členov mandátového a imunitného výboru. O 12.30 hodine zasadne výbor v miestnosti číslo 137, tam ho zvolávam. Budeme pokračovať v rokovaní 14. schôdze mandátového a imunitného výboru.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem schôdzu na obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Budeme pokračovať udelením faktických poznámok pánom poslancom, ktorí sú na svetelnej tabuli v poradí: Prokeš, Brňák, Keltošová, Maxon, Brhel, Sabolová, Hofbauer, Šepták, Tkáč a Cuper.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po obedňajšej prestávke hlasovaním o procedurálnom návrh, ktorý podal pán poslanec Gašparovič.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec, podali ste dva návrhy, či jeden?
(Odpoveď z pléna, že o jednom sa už hlasovalo.)
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať faktickými poznámkami, ktorými sa poslanci prihlásili na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča. Prvý sa prihlásil pán poslanec Prokeš. Nie je v rokovacej sále. Pán poslanec Brňák.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča. Chcem vysloviť poľutovanie nad tým, že Národná rada Slovenskej republiky neschválila jeho procedurálny návrh. Dovoľte mi, aby som uviedol, že aj keď nie som členom mandátového a imunitného výboru, ten návrh pána poslanca Gašparoviča má hlboké ratio a z hľadiska práva je, myslím, veľmi vážnym argumentom z hľadiska toho, či skutočne prokurátor v danej chvíli má aktívnu legitimáciu na to, aby dával takýto návrh na pôdu parlamentu.
Dovoľte mi, aby som vám odcitoval znenie ústavy, ktoré v článku 78 ods. 2 hovorí, že "poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady", teda vziať do väzby. A o vzatí do väzby nerozhoduje ani prokurátor, ani vyšetrovateľ Policajného zboru, ale rozhoduje sudca v súlade aj s ustanovením § 68 poslednou vetou. Čiže tu skutočne chcem navyše poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 2 z roku 1993, ktoré okrem iného tiež hovorí, že súd sa nevysporiadava len s otázkou existencie dôvodov väzby, ale aj s tým, či sú splnené zákonom stanovené formálne podmienky na vzatie do väzby. Čiže myslím si, že je to veľmi vážna vec, ktorá bola do istej miery azda zabudnutá pri rokovaní mandátového a imunitného výboru. A v prípade, ak neprešiel tento návrh pána poslanca Gašparoviča, stojí za úvahu, či by nemal dať v tomto smere aspoň stanovisko ústavnoprávny výbor, pretože skutočne si myslím, že žiadosť tu mal predložiť sudca, a nie prokurátor ani vyšetrovateľ Policajného zboru.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová - faktická poznámka.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, vážená snemovňa, aby som vás upozornila, že neschválením procedurálneho návrhu pána poslanca Gašparoviča postupujete protiústavne. My už sme upozorňovali na tento fakt počas rokovania mandátového a imunitného výboru, pretože nie je to len...
(Zvuky mobilných telefónov v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prepáčte, pani poslankyňa, o to budete mať dlhší čas.
Panie poslankyne, páni poslanci, ja by som vás pekne prosil, vypnite mobilné telefóny, prípadne tí, ktorí chcete telefonovať, opustite rokovaciu sálu.
Nech sa páči.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem.
Nie je to len Trestný poriadok, § 68, ktorý jasne hovorí, kto dáva návrh na vzatie do väzby, že je to sudca. Tento paragraf a tento Trestný poriadok má svoju oporu v ústave. A ak mi neveríte, prečítajte si článok 17 ods. 4, kde v ústave sa hovorí, že obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Čiže ani vyšetrovateľa, ani prokurátora, ani žiadnej ďalšej inej osoby. Preto vás prosím, aby ste zvážili, či návrh pána poslanca Gašparoviča, modifikovaný, by nemohol byť predsa len znovu prerokovaný.
Chcem vás takisto potom upozorniť na nevyjasnenosť povinností a práv, ktoré sú v ústave dané poslancovi. Mám otázku, ako ich potom chcete riešiť, pretože v článku 73 ústavy v druhej časti sa hovorí: "Poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne." Na toto nám nedal odpoveď ani ústavnoprávny výbor, ani mandátový a imunitný výbor. Čiže v obidvoch článkoch, o ktorých som hovorila, článok 17 ústavy, že možno vziať do väzby iba na základe príkazu sudcu, písomného príkazu sudcu, porušujete a takisto porušujete článok 73 ústavy, pretože nebude môcť pán Lexa, ak bude vzatý do väzby vaším pričinením, nebude môcť osobne vykonávať svoj mandát, ktorý mu dali voliči.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som niekoľkými vetami doplnil pána poslanca Gašparoviča. Táto snemovňa uzneseniami číslo 253, 254, 255, 258, 259 potvrdila, že vo veci Ivana Lexu rozhodovala politicky v atmosfére jednoznačnej dôkaznej núdze. Dámy a páni, to vám nestačí. Rozhodnutia v dôkaznej núdzi pokračujú absurdne ďalej a nemajú zrejme hranice. Nerešpektujú sa hranice práva, nerešpektujú sa hranice etiky, nerešpektujú sa hranice jednoduchej ľudskej spolupatričnosti. Dodatok číslo 2 k tlači 195, na základe ktorého nás vyšetrovateľ Policajného zboru žiada o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady, nijako nevybočuje svojou kvalitou, resp. nekvalitou z inej dokumentácie vo väzbe k poslancovi Ivanovi Lexovi.
Dámy a páni, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu po a), po b) a po c), tak to pokračuje. To je úvodná veta § 68. Dámy a páni, do tejto chvíle neexistujú konkrétne skutočnosti, nemôže teda existovať ani dôvod na väzobné stíhanie. Dámy a páni, žiadam vás, aby ste hlasovaním túto skutočnosť potvrdili, nehovoriac o tom, že samotná tlač 195, dodatky číslo 1 a číslo 2 majú zásadné vecné, ale aj procesné chyby.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brhel.
Poslanec J. Brhel:
Chcel by som nadviazať na tú časť vystúpenia pána poslanca Gašparoviča, kde hovoril o postavení vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu. Argumentoval, že procesný postup nie je v súlade s Trestným poriadkom. Odznelo to aj z úst mnohých mojich predrečníkov s faktickou poznámkou. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť aj na tú správu, ktorá bola publikovaná v Novom Čase, podľa ktorej generálny riaditeľ Sekcie vyšetrovania Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pán Ivor na otázku, či môže trestné stíhanie Gejzu Valienta na slobode negatívne ovplyvniť vyšetrovanie, odpovedal, že áno, samozrejme, on inak neodpovie, ale dodal, že ani on sám nepozná sudcu, ktorý o návrhu vyšetrovateľa rozhodoval, a hovoril len s jeho nadriadeným. Čiže skutočne tu vyvstáva otázka, prečo sa pán šéf slovenských vyšetrovateľov Ivor stará do toho, ako sudca rozhodne. Prečo on konzultuje s jeho nadriadeným, a vôbec či v procese rozhodovania sudcu existuje nadriadený.
Ja nie som právnik, ale podľa mojich vedomostí sudca pri svojom rozhodovaní je procesne samostatný, nemá nadriadeného. Nadriadený šéf okresného súdu môže rozhodovať maximálne o pridelení prípadu alebo o tom, ako sa bude nakladať s peniazmi, ktoré sú vyčlenené pre kapitolu, ktorá spadá pod ministerstvo spravodlivosti, ale v žiadnom prípade nemá čo konzultovať ani sa starať do toho, ako sudca rozhodol. To len potvrdzuje domnienky, ktoré tu odzneli a ku ktorým ja sa pridávam, že celá táto kauza má silné politické pozadie a že je sprevádzaná tvrdým zasahovaním politikov a úradníkov, ktorí by sa inak nemali do veci čo starať. Priamo zasahujú do prípadu a usmerňujú vyšetrovanie, aby dopadlo tak, ako je vystavená politická objednávka.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem za slovo.
Zaznelo vo vystúpení pána poslanca Gašparoviča niekoľko tém, ku ktorým by som sa chcela vyjadriť. K jednej z nich, že dnes politické strany alebo nejaké politické zoskupenia sa snažia oslabiť HZDS a zobrať im poslanca a chcú to nejako úmyselne. Neviem o tom, že by Národná rada. Tu ste hovorili, že by mala mať 150 poslancov, poslanec zastupuje občanov. Ja sa pýtam, áno, poslanec zastupuje občanov. Vo voľbách sa na toto miesto dostal Vladimír Mečiar a ten svoj mandát uvoľnil pánovi Ivanovi Lexovi, zrejme už aj dobre vieme z akého dôvodu, pretože boli pochybnosti o tom, ako môže pokračovať vyšetrovanie skutkov, na ktoré sme dali súhlas. Ale hlavne chcem sa vyjadriť k tomu, aj keď nie som právnik, a škoda, že tu neboli moji kolegovia, určite sa v nasledujúcich pripomienkach vyjadria, nezavádzajte tu. O väzbe rozhoduje súd. To je úplne jasné, ale súd môže rozhodnúť a sudca môže rozhodovať vtedy, ak má všetky podklady. Národná rada vydá len súhlas na väzbu. Sudca môže konať, ak má všetky podklady, a až na základe rozhodnutia sudcu môže byť vykonané zatknutie. A tam, samozrejme, nie je možné konať bez toho, aby nerozhodoval sudca.
A, pán poslanec, to azda nemyslíte vážne, povedali ste slová: "My musíme dozorovať prokurátora." Skúste si pozrieť svoj stenografický záznam. A toto sa mi už zdá, že nezvažujete slová, pretože toto je už prisilná káva aj pre túto snemovňu. A ešte jedna krátka poznámka. Hovorili ste, že pán poslanec Lexa nemá doručené uznesenie vyšetrovateľa. Uznesenie vyšetrovateľa mu bolo riadne doručené poštou, ktoré si zrejme neprevzal, zatiaľ doručenka naspäť nedošla.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Domnievam sa, že v tejto snemovni a v tejto kauze neodznie fundovanejšie stanovisko a fundovanejšie vystúpenie, ako sme si mohli vypočuť z úst bývalého predsedu Národnej rady JUDr. Ivana Gašparoviča. Chcel by som upozorniť na fakt, že počas jeho nesmierne hodnotného vyjadrenia tu bolo prítomných 34 poslancov vládnej koalície, ktorá je neomylne presvedčená o vzatí do väzby Ivana Lexu. Potom na hlasovanie sa dorútilo ich dostatočné množstvo. A teraz to zase vzdali, je ich tu 28.
Vážená vládna koalícia, je vás tu 28, vás nezaujímajú argumenty, nezaujímajú fakty, nezaujímajú vystúpenia, nezaujímajú vás právne podstaty...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, k veci.
Poslanec R. Hofbauer:
... a, bohužiaľ, nefungujú vám ani uši, pretože to, čo tu trepala pani poslankyňa Sabolová, tak mám pocit, že nepočúvala.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták má faktickú poznámku.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem doplniť tiež slová pána poslanca Gašparoviča.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
(Hlas poslanca Hofbauera z pléna.)
Pán poslanec, hovorili ste k vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej, preto som vás vypol.
Nech sa páči, pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Mohol by som dostať celý čas?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Dajte nový čas pánovi poslancovi Šeptákovi.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som doplniť slová pána poslanca Gašparoviča. Celý tento bod považujem za jedno veľké nedorozumenie. Už teraz sa bojím, čo bude z otvorenia Pandorinej skrinky, ktorú tu vy, dámy a páni z koalície, práve otvárate. Ukazujete cestu do budúcnosti, ktorá umožňuje manipulovať s poslancom na základe väčšiny. Behá mi mráz po chrbte, keď vidím, akou cestou sa tento parlament dnes uberá. Je to cesta kriminalizovania, očierňovania a nakoniec aj záhuby. To nie je dobrá perspektíva. A je mi veľmi ľúto, že je tu dnes taká krátkozraká politika. Budúcnosť vidím vo vybíjaní energie na politické procesy. Myslím si, že Slovenská republika má iné problémy, hlavne ekonomického charakteru, v súvislosti so znižovaním životnej úrovne a tú by sme mali všetci spoločne riešiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Pán predsedajúci, neoprávnene ste odňali slovo pánovi poslancovi Hofbauerovi.
Chcem vystúpiť k vystúpeniu pána poslanca Gašparoviča, ktorý je nielen doktorom práv v oblasti trestného práva procesného, ale má aj vedecko-pedagogickú hodnosť docenta a kandidáta vied. Chcel by som zvýrazniť skutočnosť a na to aj verejne upozorňujem predsedu ústavnoprávneho výboru pána Orosza, aby ústavnoprávny výbor tiež sa zaoberal touto otázkou, pretože som presvedčený, že vyšetrovateľ nie je partnerom Národnej rady. Skutočnosťou je to, že podľa zákona o rokovacom poriadku aj podľa Trestného zákona a Trestného poriadku je partnerom sudca, alebo minimálne prokurátor. A inak, keď na tomto tlačive, o ktorom dnes je reč, je podpísaný vyšetrovateľ Policajného zboru, prokurátor krajskej prokuratúry tu sa len vlastne stotožňuje s obsahom žiadosti. Ale, čuduj sa, svete, čo tam je za logický nezmysel, prosím vás. Právna podstata je v tom, že vraj pán Lexa sústavne verejne prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov ovplyvňuje verejnú mienku nepravdivými vyjadreniami o nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní.
Vážení, ak treba zobrať Lexu do väzby za to, že používa nepravdivé vyjadrenia v masovokomunikačných prostriedkoch, platí tu aj logický nezmysel, pod ktorým je podpísaný tento pán vyšetrovateľ spolu s prokurátorom, že hovorí o nezákonnom postupe orgánov v trestnom konaní. To znamená, že máme dva podpisy, vyšetrovateľa Policajného zboru aj krajského prokurátora, o tom, že orgány činné v trestnom konaní postupujú nezákonne. Toto je logický aj sémantický nezmysel, za ktorý máme hlasovať. Preto sa ja plne stotožňujem aj so stanoviskom mandátového a imunitného výboru. Šesť riadkov a pol nie je predsa dôvodom na to, aby bol niekto zobratý do väzby. A takéto nezmysly vlastne máme dnes prerokúvať.