Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brňáka sa prihlásili traja páni poslanci. Posledný je pán poslanec Kalman, prvý pán poslanec Mikloško.

Nech sa páči.

Poslanec F. Mikloško:

Rád by som len kolegu Brňáka doplnil informáciou, ktorá je vám všetkým zrejme už známa, informácia z TASR z dnešného dňa, ktorá znie, že príslušníci juhoslovanskej armády prekročili dnes juhoslovansko-albánske hranice, obsadili albánsku dedinu Padeš a hraničný priechod Kamenica. S odvolaním sa na vojenské zdroje v meste Baeram Kuri dnes o tom informovala talianska agentúra ANSA, správu potvrdil aj predstaviteľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Pierre Ghondrip - hovorím, ako sa píše, neviem, ako sa číta. Ďalej sa v tejto správe píše, že samozrejme NATO túto správu preveruje. Podľa posledných správ Reuters, tak ako mám možnosť počuť - pán poslanec Hudec sa tomu usmieva, samozrejme, Albáncov môžu pokojne napadnúť, to nie je problém, to nie je žiadna agresia - chcem, aby ste mali aj túto doplňujúcu informáciu, že juhoslovanská armáda prekročila albánske hranice a obsadila albánske územie. Takže v tomto smere si myslím, že otázku o tom, kto je agresor, treba od tejto chvíle trošku rozšíriť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Ošváth.

Poslanec P. Ošváth:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Mal som v úmysle vystúpiť s procedurálnym návrhom, ale pán Mikloško ma predbehol, pretože som chcel práve navrhnúť, aby bola zverejnená táto informácia, prípadne aby pán predseda Národnej rady preveril autentickosť tejto správy, pretože ak sa tieto správy zakladajú na pravde, dodáva to diskusii celkom nový rozmer. Čiže v tom spočíva môj procedurálny návrh.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pekne.

Pred pár minútami som dostal túto správu. Dám pokyn Kancelárii Národnej rady, aby rozmnožili tento list a rozdali všetkým poslancom do lavíc.

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Ďakujem.

Z vystúpenia pána poslanca Brňáka jednoznačne zaznelo, že v tomto konflikte ide o niečo viac, ako sa na prvé videnie zdá. Sám som niekoľkokrát na to v tejto súvislosti poukázal. Teraz to budem dokumentovať konkrétnym príkladom. Minulý týždeň sa objavili v našej tlači správy o tom, že sa v Spojených štátoch amerických začína zvaľovať vina na pani Albrightovú v súvislosti s vedením vojny v Kosove, resp. v Juhoslávii, s tým, že ona sa pochopiteľne tomu bránila a okrem iného vyslovila myšlienku, že predpokladala, že bombardovanie bude jeden, maximálne dva dni s tým, že sa Juhoslávia stiahne a pristúpi k rokovaniu. Ale veď predsa Vuk Dražkovič, podpredseda juhoslovanskej vlády, po druhom dni bombardovania vyzval, aby sa prestalo bombardovať a viedlo sa rokovanie.

Bola tu Veľká noc, už som to vo svojom vystúpení hovoril. To znamená, že vlastne ani tie pôvodné predstavy Spojených štátov amerických sa nerealizovali a z toho vyplýva, že ani samotná Albrightová alebo Spojené štáty americké navonok nevedia, dokedy bombardovanie má byť. Ale opačne, ja si myslím, že veľmi dobre vedia, dokedy to má byť, že veľmi dobre vedia, o čo im vlastne ide. Som pevne presvedčený, že im vôbec nejde o kosovských Albáncov, že im vôbec nejde o to, že sa nedokázali dohodnúť v rámci Juhoslovanskej zväzovej republiky na jednotlivé národnosti a etnické skupiny, ale že sa tu veľmi silne začínajú presadzovať veľké ciele niektorých mocností a začínajú sa Balkánom. To je asi podstata tohto konfliktu, a ak to pripúšťame, tak potom môžeme očakávať, že tento konflikt bude dlhodobý. A v súvislosti s tým, čo povedal pán Mikloško, HZDS už predtým upozorňovalo, že konflikt môže prekročiť hranice Juhoslávie. Žiaľ, stalo sa.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážení členovia parlamentu,

hostia,

tri týždne diskutujeme o situácii v európskej krajine a tri týždne sa snažíme hľadať čosi, čo by mohlo reálne pomôcť začať riešiť tento problém. Žiaľbohu, každý deň odkladu spôsobuje ďalšie cesty bombardérov cez naše územia, ďalšie tisíce, možno desaťtisíce dolárov škody, pretože už o životoch nechcem ani hovoriť. Zdá sa, že pre niekoho albánsky alebo srbský život znamená toľko, ako keby to bola vec, ktorá je len akýmsi dôkazovým materiálom nejakej abstraktnej pravdy a práva. Žiaľbohu, nedopracovali sme sa. Pomerne rýchlo, možno dva alebo tri dni diskusie mohli stačiť na to, aby sme prijali uznesenie, ktorým by sme jednoznačne prikázali vláde Slovenskej republiky, aby zrušila svoj súhlas, aby tak napravila hrubú chybu, ktorú vykonala. Žiaľbohu, potom sa celkom oprávnene medzi občanmi šíri názor, že zrejme tento súhlas, ktorý bol tak potuteľne poloklamstvom a na etapy oznámený nielen parlamentu, ale aj občanom, je zrejme nutná daň za podporu istých zahraničných politických síl vo voľbách u nás.

Myslím si, že by sme si mali položiť otázku, čo by sa bolo stalo, keby vláda Slovenskej republiky zrušila tento súhlas. No určite by to urobilo komplikáciu tým, ktorí si tento súhlas od vlády Slovenskej republiky vynútili. Celkom určite by to však prinieslo fakt, že by museli tí generáli, ktorí dnes pomerne ľahkou cestou, keďže im to odriekli povedzme Rakúšania a iné krajiny, prinášať smrtonosné bomby a rakety na Juhosláviu, že by museli hľadať iné, zložitejšie cesty. Ale myslím si, že Slovensko by v tomto prípade mohlo urobiť veľmi dobrý krok dopredu. Je to iste vecou diskusie a možno by to znamenalo aj čosi, čo by donútilo i ostatné štáty uvažovať o tom, či naozaj možno nahrádzať Organizáciu Spojených národov jedným vojenským, alebo ak chcete, vojensko-priemyselným zoskupením.

V tomto parlamente sa vlastne diskutuje o dvoch témach. Prvá téma, ktorá hovorí o agresii a samotných jej, povedal by som, dôsledkoch, príčinách a možno, že aj o dosahoch na našu vnútornú politiku a na budúci vývoj nášho štátu, o čom by som sa rád i ja zmienil, a potom hovorí aj o zlyhaní našej vlády. Myslím si, že oba tieto momenty sú veľmi dôležité, pretože ak vláda bola presvedčená o správnosti tohto kroku, nemala absolútne nijaký dôvod predstúpiť pred parlament a oznámiť toto svoje rozhodnutie, a nie ako malé deti ho zakrývať, hanbiť sa zaň, kamuflovať ho, sedemkrát ho vyťahovať, nechať ho vyťahovať zo seba a podobne.

Žiaľ, málo sa diskutovalo o tom, čo všetko sa vlastne v Kosove a v Metochiji udialo pred týmto konfliktom, predtým, než vôbec niekto začal hlásať, že tam dochádza k nejakým etnickým napätiam, a predtým, než niekto začal organizovať a podporovať tzv. Kosovskú oslobodzovaciu armádu. Čo sa vlastne dialo na tomto etnicky zmiešanom území? Toto je možno kľúčom pochopenia aj budúcich dejov v Európe a celkom určite možno aj v Zakarpatskej alebo Podkarpatskej Ukrajine, v Rumunsku, vo Vojvodine a možno aj na južnom Slovensku. Čo sa tam vlastne udialo? Nevyvíjal sa ten konflikt pomaly a nenápadne tak, že vyústil do súčasného stavu? A pretože dobre poznáme, aké pozície zaujali Srbi, či už dávnejšie, alebo v čerstvejšej minulosti, vieme, ako sa zachovali v protifašistickom odboji. Dobre vieme, ako zachraňovali Židov. Dobre vieme, ako pritúlili mnohých Albáncov v tom zlom Albánsku, ktoré bolo vtedy totalitné a ktoré dnes už nikomu neprekáža, pravdaže, veď aj tam sa zmenili pomery, ale dnes je výhodné pre niekoho iného. A odrazu v krajine, v ktorej dobre žije naša slovenská menšina, naši Slováci sa nesťažujú na podmienky svojho života, určite ani ostatné národnosti, akurát jediná jedna má problémy. Veľmi to čosi pripomína. Zdá sa mi, že akurát našu Slovenskú republiku.

Napokon málokedy sme si položili otázku, kto vlastne je Kosovská oslobodzovacia armáda, ako sa tvorila, ako sa formovala, kto ju podporoval a čím záujmom slúži. Bola by sa vyvíjala táto situácia v Kosove a Metochiji aj vtedy tak, keby nebola jestvovala táto tzv. Kosovská oslobodzovacia armáda? Myslím si, že si budeme musieť veľmi dobre začať všímať aj na príklade kosovského problému tzv. nenásilné formy etnického utláčania Srbov, ktoré tam vtedy evidentne boli. Prečo sa toľko Srbov vysťahovalo z tohto územia? Prečo niekto zneužíval autonómne postavenie, ktoré tam vtedy mali najmä Albánci? Možno, že to už bolo dávno a niekto na to už dávno zabudol. Ale celkom určite toto napätie narastalo neprimeranými požiadavkami jednej vyvolenej menšiny a celkom určite si myslím, že je dôležité si túto skutočnosť pripomenúť.

Možno sa bude zdať niekomu moja otázka veľmi pritiahnutá za vlasy, ale spýtam sa: Čo ak vznikne maďarská oslobodzovacia armáda vo Vojvodine? Je to v tej istej krajine, možno použiť ten istý scenár. Takáto maďarská oslobodzovacia armáda môže vzniknúť aj v Rumunsku. Nemá tam ďaleko. Vieme, aké boli nepokoje v Temešvári. Prečo by sa niečo podobné nestalo na Ukrajine, v blízkosti našich hraníc? Dobre vieme, aké silné pozície tam majú predstavitelia, nie práve demokraticky rozmýšľajúci predstavitelia maďarskej menšiny. To nám referujú naši Slováci, ktorí tam žijú. Pýtam sa potom ďalej: A čo ak vznikne slovenská oslobodzovacia armáda v Poľskej republike? Čo ak vznikne v Maďarskej republike? Čo ak vznikne v Ukrajine? Čo ak vznikne v Rumunsku? A čo ak vznikne v Juhoslávii? Takáto bude cesta riešenia? Takto budeme pokračovať? Založíme si svetový zväz, ktorý začne pôsobiť cez učiteľov, pedagógov, masmédiá. Je to, samozrejme, dlhodobá záležitosť, môže trvať niekoľko desaťročí. Začne sa pestovať veľká idea. Slováci nikdy neuvažovali o veľkej idei Veľkého Slovenska. Bohužiaľ, o tých okolo nás sa to o všetkých nedá povedať.

Dovoľte mi, aby som sa ešte zastavil aj pri tom poslednom, a nie malom probléme. Vláda Slovenskej republiky sa naozaj správala prinajmenšom nekorektne a musím povedať, že ak bude aplikovať takýto postup, keď využíva silu 93 poslancov v parlamente, tak nech si dá navoliť v parlamente prostredníctvom zmeny ústavy všetky práva, resp. ešte lepšie, nech všetky práva, rozhodovacie a zákonodarné, potom prenesie na jednu osobu. Poznáme to z histórie, Rimania to tak vedeli urobiť. Tak poďme na to takýmto spôsobom, pretože zbytočne naťahujeme čas.

Ste zbytočne nervózni, páni poslanci vládnej koalície, a možno, že aj svojsky zneužívate situáciu, o ktorej občania azda nevedia. Vzhľadom na to, že tu sedí veľa poslancov náhradníkov, ktorí už dostali príučku, čo sa dá urobiť z poslanca, ktorý je neposlušný, jednoducho ste si zabezpečili takéto schvaľovacie automaty čohokoľvek. Je to, myslím si, vážnejší problém, než sa na prvý pohľad zdá. A nie je to len problém Kosova. Je to aj problém Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hudeca sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný je pán poslanec Hofbauer, prvý je pán poslanec Mikloško.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

Poslanec F. Mikloško:

Pán poslanec Hudec, aj vy ste vo svojom vystúpení spomínali Rakúsko a tak ako mnohí, či už z HZDS, alebo SNS, nám ho dávate za vzor. Treba vám povedať, že Rakúsko ako neutrálna krajina má v ústave zákaz takého niečoho, ako je prelet cudzích vojenských lietadiel nad svojou krajinou. Pýtam sa HZDS, SNS a všetkých, ktorí boli pri tvorbe slovenskej ústavy v roku 1992, prečo ste aj vy nedali niečo také do ústavy? Veď by ste nás celkom odbremenili. Dnes by sme nemali žiadne dilemy. (Hlasy z pléna.) Prečo ste to tam vtedy nedali? Prečo ste vtedy nezabezpečili náš priestor tak, že by to bolo raz a navždy vybavené. Prečo teraz špekulujete?

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážený parlament,

ak si dovolili dvaja poslanci citovať správy Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a ČTK, dovoľte mi, aby som aj ja citovaním z dnešnej SME zo strany 7 doplnil vystúpenie pána poslanca Hudeca. K UCK sa hlásia Albánci z celého sveta. Stovky amerických Albáncov oblečených do nových maskovacích uniforiem sa v nedeľu večer zhromaždili v New Yorku, odkiaľ sa mali spoločne charterovým letom prepraviť do Európy. Ich cieľom je Kosovo, kde sa chcú pripojiť ku Kosovskej oslobodzovacej armáde, ktorá ešte koncom marca vyhlásila všeobecnú mobilizáciu. Na záverečnom stretnutí zaspievali albánsku hymnu a vzdali česť svojej druhej vlasti USA. Samozrejme, do radov dobrovoľníkov sa hlásia aj ďalší z Európy. No a tak Juhoslávia si začala brániť svoje hranice a zrejme došlo aj k narušeniu hraníc s Albánskom. Albánsky minister vnútra Petro Kociv vzápätí nariadil pohraničnej polícii a armádnym jednotkám brániť integritu krajiny.

Teda podľa vykladačov písma, a zrejme pán poslanec Mikloško sa k nim hlási, si myslí, že jedni môžu a druhí nemôžu. Myslím si, že v roku 1992 sa možno ústava mohla takto doplniť, ale môžem vám povedať, že nám nikdy nenapadlo, že NATO si dovolí viesť vojnu v krajinách strednej Európy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Ošváth.

Poslanec P. Ošváth:

Ďakujem pekne.

Rád by som reagoval na vystúpenie pána poslanca Hudeca v tej časti, kde označil náhradníkov poslancov vládnej koalície za hlasovacie automaty. Môžem sa k tomuto celkom nezávisle vyjadriť, pán poslanec Hudec, pretože nie som náhradníkom, som tu od prvého dňa, od ustanovujúcej schôdze, ale napriek tomu si myslím, že každý aj z týchto náhradníkov sa rozhoduje autonómne a nikto nemá obavu, že by za svoje hlasovanie bol nejako braný na zodpovednosť.

(Hlasy z pléna.)

Prosím vás pekne, pani Aibeková, nevykrikujte a počúvajte, teraz nemáte slovo.

Ale rád by som sa vyjadril k tomu, že som tu videl hlasovacie automaty v minulom období, počas predošlých štyroch rokov. Uvediem jeden príklad, keď sa tu zbavoval poslaneckého mandátu pán poslanec Gaulieder, a to aj napriek tomu, že pán poslanec Gaulieder vyhlásil, že list, ktorý napísal, nepodpísal on, ale že ho poslal niekto iný.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Hovorte k veci, pán poslanec.

Poslanec P. Ošváth:

Vtedy sme tu videli hlasovacie automaty.

(Reakcie z pléna.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pokoj, pani poslankyne, páni poslanci.

Pán poslanec Hofbauer - faktická poznámka.

Poslanec R. Hofbauer:

Doplním pána poslanca Hudeca o niektoré fakty. Rozhodnutie medzinárodného spoločenstva vo veci raketového bombardovania Juhoslávie sa odvoláva na rozhodnutie medzinárodného spoločenstva, ktoré nie je spoločenstvom organizácií a štátov, ale je vojenským paktom. Toto medzinárodné spoločenstvo, čiže NATO, zahrňuje nie viac ako 15 % obyvateľov tejto planéty. To znamená 85 % obyvateľov tejto planéty takúto akciu nepodporilo, neschválilo, odmieta ju. Čiže toto spoločenstvo nemá nárok vyjadrovať sa za všetkých obyvateľov Zeme.

Druhá vec, Slovenská republika tým, že umožnila prelety bojových lietadiel USA a jeho satelitov, tak sa podpísala pod to, že na jedného obyvateľa Juhoslovanskej zväzovej republiky do súčasnosti v prepočte trhavín padlo 9 kg trinitrotoluénu ako ekvivalentu trhavín. Takže pod toto sa podpísala slovenská vláda. A tá realizácia má za dôsledok 81 zničených základných škôl v Juhoslávii, 42 stredných škôl, 6 vyšších škôl, 21 fakúlt univerzít, ktoré sú ťažko poškodené. Zničených je 6 študentských domov a internátov a 6 učňovských škôl, dámy a páni. Takže pod toto sa podpísala Slovenská republika, pretože umožňuje prelety bojových lietadiel, ktoré bombardujú štát, ktorý nie je vo vojnovom stave so žiadnym štátom na svete, ktorý nemá žiadne územné požiadavky voči nikomu na svete a ktorý bol jednoducho vojensky prepadnutý a napadnutý vojenským zoskupením, s ktorým nemá vôbec žiadne vzťahy, styky a zväzky.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalšia ústne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Malíková. Pripraví sa pán poslanec Zlocha.

Poslankyňa A. Malíková:

Vážený pán predsedajúci,

vážení kolegovia,

nebudem sa vyjadrovať vlastne k problému, ktorý tu bol už poprevracaný z mnohých strán. Chcem sa vyjadriť k návrhu uznesenia a k návrhu, ktorý som vám dala v piatok, teda zopakovať ho, pretože Národná rada nebola v piatok uznášaniaschopná. Dúfam, že dnes sa bude aspoň o ňom hlasovať, aby sme dali najavo, či vieme byť hrdinovia len vtedy, ak rozhodujeme o smrti ľudí, ktorí sú ďaleko, alebo sa im vieme prísť pozrieť aj do očí.

K návrhu vyhlásenia a uznesenia, ktoré vypracoval Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, chcem povedať, že Slovenská národná strana nemôže podporiť predkladaný návrh uznesenia, pretože odráža jednostranný a neobjektívny pohľad na vojnu v Juhoslávii - nehovorme o kosovskom probléme, vojna je v Juhoslávii -, ktorý prejavila i vláda svojím nešťastným a nezodpovedným rozhodnutím o povolení preletov bojových lietadiel agresorov z NATO nad územím Slovenska.

Počas rozpravy o tomto bode odznelo veľa informácií, veľa názorov, diskusia bola poznačená častokrát emóciami. Považujem to za adekvátne, myslím tie emócie, závažnosti problému, ktorým sme sa zaoberali, veď vojna takýchto rozmerov nebola na európskom kontinente počas posledných 60 rokov, odkedy ju rozpútali nemeckí fašisti. Protichodnosť v názoroch, ktoré odzneli v parlamente, možno vyplýva do značnej miery aj z toho, že rozliční poslanci čerpali svoje informácie z rozličných informačných zdrojov. Pre niekoho je napríklad autoritou "hlas demokracie" z centrál NATO, západné televízne stanice, ktoré ste mnohí citovali a ktoré praktizujú vymývanie mozgov občanov v týchto krajinách, aby ospravedlnili agresiu a účelovo vyberajú len niektoré zábery z vojnovej Juhoslávie, aby postavili do zlého svetla národ, ktorý chráni svoje územie, a ospravedlnili teroristické akcie Kosovskej oslobodzovacej armády.

Informácie, ako som povedala, sú rôzne. Chcem vám dať na zváženie tiež niektoré, aby ste sa nad nimi zamysleli, pretože, bohužiaľ, ani slovenská verejnoprávna televízia neinformuje o tom, o čom informuje aspoň do istej miery objektívnejšia česká verejnoprávna televízia. Mám na mysli včerajšie bombardovanie osobného medzinárodného vlaku. Prajem vám, vážený pán poslanec Tatár, aby ste si pozreli skutočne zblízka doslova upražené mŕtvoly nevinných ľudí. Za čo trpeli? Kto sa ich príbuzným pozrie do tváre? Demokrati z NATO určite nie, pretože tí sú zbabelí a vedia zabíjať len vtedy, keď živých ľudí nevidia a vidia ich vraj ako strategické ciele.

Čo sú to tie strategické ciele? Generáli z NATO sa chválili tým, že boli vytýčené v počte šesťsto a stopäťdesiat už zasiahli. Skutočne sa majú čím pochváliť, pretože je medzi nimi zničených okolo dvesto škôl, šesť fakúlt vysokých škôl, tridsať nemocníc, zdravotných ustanovizní, veľa obytných domov. Prajem vám pozrieť si zábery nešťastných ľudí, ktorí stratili príbuzných v ruinách domov v Alexinaci. Ale niečie svedomie to neosloví, pretože ho nemá. Zničené boli domovy dôchodcov, športové haly, športoviská. Napríklad 1 400 metrov vysoko ležiace lyžiarske stredisko je strategický cieľ pre Američanov, infraštruktúra, kultúrne historické pamiatky. Novodobí barbari vtiahli do Európy a ničia kolísku civilizácie. Keď sa v 14. storočí bojovalo o kresťanstvo na Kosovom poli, Američania vtedy ešte neexistovali, ich predkovia boli ešte súčasťou Európy.

Takisto sa nedozviete také informácie, že napríklad v amerických novinách 4. apríla sa píše v článku, citujem: "Spojené štáty americké budú na konci tejto agresie na kolenách prosiť Srbov, aby im odpustili tento nezmyselný agresívny čin." Nedozviete sa o tom, že už medzi vojakmi NATO nepanuje nadšenie z toho, že sa stali nástrojmi v rukách vrahov, ale že tými, ktorí zabíjajú, sú skutočne oni a vojaci si to uvedomujú, pretože v priebehu posledných dní 1 500 vojakov nemeckého Bundeswehru a 90 francúzskych vojakov, ktorí boli umiestnení v Macedónsku, opustili vojenské tábory bez zbraní, t. j. vlastne odišli, dezertovali a prešli do susedného Grécka. Títo mladí chlapci sa hanbia za svoje vlády a nechcú zabíjať.

Môžete sa, pán Langoš, usmievať, možno budete vyzerať aspoň trošku ľudskejšie, lebo podľa vašich vyjadrení vám to nehrozí.

Takisto zatajujú, že bolo zničených doteraz 37 lietadiel NATO, že zahynulo 44 amerických, 17 anglických, 11 francúzskych príslušníkov NATO a že ich dostali už domov v rakvách. Boja sa útokov pozemných vojsk, pretože vtedy by sa skutočne Amerika zobudila, tak ako sa zobudila pri vietnamskej vojne. Ak totiž začnú Američanom-rodičom nosiť parté o úmrtí ich synov, konečne si uvedomia, čo je vojna a čo je vraždenie.

Keď som hovorila o vymývaní hláv, skutočne sa v tom pretekajú niektoré západné vysielacie stanice, ale aj niektorí naši kolegovia. Preto som v piatok vystúpila s návrhom a chcem ho znovu zopakovať, aby sme sa mohli rozhodovať zodpovedne a skutočne svojprávne - teraz apelujem na každého poslanca nie ako na člena politickej strany, ale ako na osobu a verím, že aj osobnosť -, mali by sme mať pred týmto rozhodovaním dostatok objektívnych informácií a potom sa rozhodovať na základe vlastného zisteného a presvedčenia. A chcem osloviť hlavne vás, ktorí sa hlásite ku kresťanom vo vládnucej koalícii, aby ste sa rozhodovali aj na základe rozumu a srdca kresťana.

Uvedomte si, že teraz tvoríme dejiny a skutočne nikto už nezmyje z vás to, či sa pridáte na stranu vrahov či tých, ktorí schvaľujú zabíjanie, alebo na stranu mierotvorcov, pretože napríklad považujem za nezmysel v navrhovanom vyhlásení tvrdiť, že "krajným riešením zo strany NATO s cieľom zastaviť", a tak ďalej, "vynútiť mierovú dohodu". Žiadny mier sa nikdy krvou nedosiahol a bol len narušením a destabilizáciou. Možno ide práve o to.

Preto dávam návrh, aby Národná rada odložila hlasovanie o tomto uznesení dovtedy, kým Juhosláviu navštívi delegácia poslancov Národnej rady. Chcem, aby tam boli poslanci zo všetkých strán. Nie je zaujímavé vytĺkať z toho politický kapitál, ale skutočne, ak tu niektorí dokážete tvrdo hovoriť, poďte sa pozrieť do očí aj Albáncom, aj Juhoslovanom a vytvorte si vlastný názor. Chcela by som zvlášť, menovite pozvať pána Šebeja, ktorý arogantne v nedeľu v Twiste povedal, že Balkán je pre neho zaujímavým laboratóriom. Pán poslanec Šebej, poďte sa pozrieť do očí tým obetiam, ktoré skutočne na pokusy šialenca doplácajú. Takisto pán Duka-Zólyomi chválil bombardovanie, dokonca v tóne jeho vystúpenia bolo cítiť až potešenie nad takýmto riešením. Dúfam, že prijmete pozvanie aj vy, pán poslanec Duka-Zólyomi. Pán poslanec Mikloško patrí k hĺbavým poslancom tohto parlamentu a má množstvo otázok, ktoré adresoval príslušníkom opozície. Keď sa zúčastníte na tejto ceste, možno na mnohé otázky nájdete odpoveď, pretože skutočne také nezmysly, ktoré sa dozvedáme niekedy z tlače, sa už jednoducho nedajú počúvať.

Som zvedavá, ktorí poslanci zareagujú na túto výzvu, alebo či ste už dopredu nachystaní, ako budete hlasovať. Čiže oslovujem vás ako jednotlivé osoby, aj keď možno toto nebude schválené ako návrh pléna. Kto bude chcieť, môže sa prihlásiť, aby sme túto cestu uskutočnili, a verím, že tak ako v rozprave tu pomaly z vládnej koalície bolo 93 statočných, nájde sa aspoň tých symbolických 7 statočných, ktorí si chcú zachovať vlastný rozum a objektívny pohľad na vec.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Malíkovej sa hlási desať poslancov. Posledný je pán poslanec Budaj.

Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

Poslanec J. Langoš:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Nenávistný krik poslankyne Malíkovej mohol zaujať v časoch najtvrdšej komunistickej diktatúry, ale, pani Malíková, dnes už žijeme v slobodnom demokratickom svete.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Pani poslankyňa Malíková, obrátili ste sa od rečníckeho pultu na mňa aj na viacerých mojich kolegov, na pána poslanca Langoša, na pána poslanca Šebeja, menovite v súvislosti so včerajšou tragédiou zasiahnutého vlaku. Táto hrozná udalosť, pani poslankyňa, nie je žiadnym dôvodom na to, aby ste zaťahovaním do vašich postojov urážali mňa alebo mojich kolegov. Vy obhajujete Miloševiča a povedali ste, že vaším politickým vzorom je Šešeľj. Na začiatku tejto rozpravy som varoval pred nacionalizmom a menovite som po vašom predchádzajúcom vystúpení varoval v tejto súvislosti aj pred vami. Musím rovno povedať, že vláda Slovenskej republiky konala v týchto súvislostiach podľa môjho presvedčenia správne. Už dlhšie o tom diskutujeme. Ako poslanci Národnej rady máme rôzne názory, ale predpokladám, že aj tento parlament je schopný zaujať primerané medzinárodné stanovisko.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážené plénum,

nadviažem na tú stať, kde pani poslankyňa Malíková hovorila o jednostranných informáciách. Je to skutočne pravda. Jednostranné informácie nie sú dobré v ničom a nieto ešte v takej dôležitej veci, ako je vojna. Naše médiá informujú jednostranne, o tom sa nedá pochybovať. Ibaže nemôžeme zvaľovať vinu iba na médiá. Každý súdny človek ak chce, tak i napriek takýmto nesvojprávnym médiám si dokáže vytvoriť svoj vlastný obraz. Koniec koncov štyridsať rokov sme na to boli cvičení, že v novinách bolo písané niečo iné, a napriek tomu sme si dokázali vytvoriť svoj obraz, keď sme chceli. Aj teraz kto chce, si ten obraz vytvorí normálny a nebude zvelebovať iba americkú civilizáciu, o ktorej možno dohromady niektorí ani nič nevedia, ale len čo to zaváňa Amerikou, tak je to, samozrejme, veľmi dobré.

Ohradzujem sa za Slovenskú národnú stranu voči pánu poslancovi Tatárovi. Čo vy máte čo varovať pred pani poslankyňou Malíkovou? Vy si myslíte, že ste o čo lepší? Veď vy ste jeden obyčajný čechoslovakista, ktorý sa tvári, že tu háji záujmy Slovenska.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokopovič.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážené dámy poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pani poslankyne ako predrečníčky. Dali ste nám školenie z vysielania Českej televízie. Skutočne zábery na zbombardovaný vlak aj mnou včera otriasli a zanechali hlboký dojem. Ale otriaslo mnou aj iné, čo ste nespomenuli a takticky od začiatku to nikto z opozície nespomenul, a to je hlasovanie juhoslovanského parlamentu o žiadosti o vstup do únie s Ruskom a Bieloruskom. Podotýkam, s Ruskom a Bieloruskom. A pri vašom hlasovaní ste ma trošku sklamali. Predpokladal som, že dáte hlasovať o vstupe Slovenska do tejto únie. Aspoň by bolo jasné, kam chcete Slovensko a Slovákov zatiahnuť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zajac.

Poslanec P. Zajac:

Vážená pani poslankyňa Malíková,

hovorili ste tu o mierotvorstve a o mierotvorcovstve. Chcel by som iba ukázať na to, ako vyzerá vaše mierotvorcovstvo v praxi. Vy ste sa verejne prihlásili k tomu, že jedným z najobľúbenejších politikov je pre vás Vojislav Šešeľj. Rád by som odcitoval autorizované výroky Vojislava Šešeľja, ktorý bol prvý v Juhoslávii, kto otvorene hovoril o tom, že Juhoslávia by mala byť súčasťou spojenectva ruského, Ruska, alebo súštátia Ruska, Bieloruska a Juhoslávie. Vojislav Šešeľj hovorí o nevyhnutnosti vyhladiť Chorvátov, vyzýva k útokom proti vojakom členských krajín Severoatlantickej aliancie kdekoľvek na svete. Šešeľj sám o sebe rád hovorí, že by bolo najkrajšie, keby jedného dňa veľké Srbsko hraničilo s veľkým Nemeckom. Sám hovorí o sebe: "Som šovinista, neznášam Chorvátov." Hovorí sám o sebe alebo hovorí, že Čech je synonymom zbabelca, Nemci sú národom bojovníkov. A tento Šešeľj s týmito výrokmi je vaším najobľúbenejším politikom. Teda predpokladám, že s jeho názormi sa celkom stotožňujete a toto sú názory veľmi krvilačné.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Návrh pani poslankyne Malíkovej, aby sa niektorí poslanci zúčastnili na misii do Juhoslávie, si myslím, že je veľmi zaujímavý, ale je dosť neúplný. Odporúčal by som, aby tam išiel kompletne celý klub Demokratickej strany, pretože tu hýri iniciatívami, čo treba robiť na koži iných, tak nech si to vyskúšajú na svojej koži, a presne takisto kompletne aj celý klub poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie. Nech vyskúšajú, ako vyzerá kresťanstvo v podaní najcivilizovanejších štátov Európskej únie a štátov NATO.

K bombardovaniu v Juhoslávii, ku ktorému sa podpísalo aj Slovensko - zatiaľ sa v prevažnej miere bombardujú civilné ciele, nie vojenské. 90 % všetkých útokov sa robí na civilné ciele, na priemyselné základne, na priemyselné ciele, na stratigické dopravné, na kultúrne, na historické ciele, na ciele, ktoré nemajú s vojenstvom spoločné absolútne nič. To je vyvražďovacia a vykynožovacia vojna voči národu, ktorý chcú zlikvidovať tí, čo zaútočili.

Dámy a páni, do súčasnosti sa počas troch týždňov - a Slovensko sa pod to podpísalo - v Juhoslávii zničilo za 150 mld. USD priemyselnej základne a priemyselného potenciálu. Konkrétne automobilka v Kragujevaci bola už tri razy terčom útokov. Čo je to za nezmysel? Automobilka, ktorá vyrába osobné automobily Zastava. Rafinéria v Čačaku bola už deväťkrát cieľom útokov leteckých síl. Je zničená rafinéria podobne ako rafinéria v Novom Sade. Čo to má spoločné s ochranou ľudských práv v Kosove? Takže nehrajme sa na pseudodemokratov a nepodpisujme sa pod to, čo nemá s ochranou ľudských práv nič, ale absolútne nič spoločné.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Pani poslankyňa Malíková vo svojom vystúpení chcela apelovať na celý poslanecký zbor, aby skôr, ako robíme nejaké rozhodnutie, sme si vytvorili objektívny pohľad na to, o čom chceme vyniesť rozhodnutie. Ale je zaujímavé, že vždy, keď sa príde s takýmto návrhom, tak sa na to spustia osobné invektívy, urážky a úplne scestné reakcie, ktoré nemajú nič spoločné s návrhom. To bolo presne aj dôvodom, prečo pristúpila s takýmto návrhom, teda ísť sa osobne pozrieť na tvár miesta, zistiť, aký je tam reálny stav, koľko škôd bolo spôsobených Albáncom, koľko škôd bolo spôsobených ostatným obyvateľom Juhoslávie, zistiť, či je naozaj bombardovanie tá účinná cesta, ktorá má prispieť k mieru v tejto oblasti, a potom prijať uznesenie Národnej rady, určiť vláde koridor, ktorým má robiť svoju politiku, aby bola mierotvornou na svete a na Slovensku. Ako vidíte, reakcia je presne opačná. Ale neznehodnocuje pani poslankyňu Malíkovú, znehodnocuje autorov týchto nezmyselných výpadov, ktorých sme stále svedkami v Národnej rade Slovenskej republiky. Predsa sa tu nehovorilo o žiadnych iných politikoch, Slovenská národná strana a jej predstavitelia nevynášali o nich súdy. My sme pozvali pánov poslancov, nech sa idú presvedčiť, ako je to v skutočnosti v Juhoslávii. Lenže im zrejme strach a ani ochota nedovolí prijať objektívny pohľad, aby sa presvedčili na tvári miesta. Smutno mi je na duši a smutne je určite aj všetkým na Slovensku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Moric.

Poslanec V. Moric:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pani doktorka Malíková, som veľmi rád, že ste povedali to, čo ste povedali a hovorili ste to naozaj, lebo z toho bolo vidno, že ste obdivovateľka Šešeľja, pretože ste používali rovnakú rétoriku - čestnú. Toho Šešeľja, ktorý má čestné občianstvo Spojených štátov amerických, pretože v časoch Tita bol ako disident a v Spojených štátoch ho div nenosili na rukách, presne toho Šešeľja. Hovorili ste ako jedna zo šiestich detí človeka, ktorého v roku 1968 ako majora Česko-slovenskej armády, pretože sa postavil proti agresii sovietskych vojsk, vyhodili na hodinu z armády. Vôbec ste neziapali tak, ako niektorí tí, čo si hovoria disidenti a myslia si, že veľkým krikom si vykričia pravdu. Veľmi pekne vám ďakujem za to, čo ste povedali.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Budaj.

Poslanec J. Budaj:

Pani poslankyňa, chcem vás osloviť ako političku, ktorá ašpiruje v Slovenskej národnej strane na najvyššie posty, a pripomenúť vám, že politika vášho razenia viedla v Juhoslávii ku genocíde, ktorá trvá už dlhé roky. Teraz plačete nad dôsledkami práve takejto politiky. Chcete, aby sme sa pozreli do očí srbským obetiam, aj Balkáncom, Albáncom. No bola to vaša strana, ktorá na Slovensku neraz tiež skúšala založiť oheň politiky neznášanlivosti. Ale v našich podmienkach sa to nepodarilo. Preto SNS využíva túto príležitosť, aby politicky profitovala na hroboch, ktoré sú, ešte raz to zopakujem, dôsledkami dlhoročnej nacionalistickej nenávisti. Tam sa mnohé heslá, ktoré hlásal váš predseda, naplnili v praxi. Áno, tam bol bič a po ňom prišiel samopal. Slovensko sa nevydalo a nevydá cestou Juhoslávie a cestou vašich politických vzorov Miloševiča a Šešeľja.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Chcem sa poďakovať pani poslankyni Malíkovej, že veľmi exaktne a zrozumiteľne vysvetlila najmä koaličným poslancom, že Slovenská národná strana sa nezastáva ani Miloševiča, ani nikoho zo zainteresovaných v konflikte v Juhoslávii. Slovenská národná strana sa zastáva civilného obyvateľstva, srbského i albánskeho pôvodu, ktoré v dôsledku vojnového besnenia Severoatlantickej aliancie nezmyselne a neznesiteľne trpí. A Slovenská národná strana sa zastávala mierového riešenia aj v roku 1992, keď - môžem vám zacitovať - snem vyzval k okamžitému zastaveniu bratovražedného boja slovanských národov v bývalej Juhoslávii a vyzvala ich na riešenie konfliktu rokovaním. To isté chceme aj teraz.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Zlocha. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Kolláriková.

Nech sa páči, pán poslanec.