Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili páni poslanci uvedení na svetelnej tabuli. Posledný je pán poslanec Drobný.
Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nechce sa mi zdať a nechcem tomu ani veriť, že by člen zahraničného výboru pán Árpád Duka-Zólyomi nesledoval zahraničné zdroje. Naše videnie nemôže byť čierno-biele, a nech akokoľvek chce odsúdiť Miloševičov režim, samozrejme, toto politické právo mu nemôžem brať, ale nech potom aspoň nehovorí veci, ktoré nie sú pravdou.
Pán poslanec, vy ste o tom presvedčený, že v Juhoslovanskej zväzovej republike sú bombardované vojenské ciele? Vy neviete o tom, že tam boli zbombardované mosty? Vy neviete o útoku, ktorý bol včera na civilný vlak? Vy neviete o tých desiatkach obetí civilistov? To sa mi skutočne nechce veriť a poviem vám, že ma to mrzí, lebo vy ako kolega v zahraničnom výbore ste štyri roky v predchádzajúcom výbore predsa aj videli jednu, aj druhú stranu. A ak si myslíte, že naháňanie jedného politika, lebo stále hovoríte o Miloševičovi, je naháňaním so sedemsto lietadlami a bombardovaním celej krajiny, tak jednoducho je to niečo, čomu nemôžem uveriť.
Včera bol zbombardovaný takisto pamätník v mieste, kde padlo 7 tisíc obetí v druhej svetovej vojne. To boli obete zabité vo vojne Hitlerom. A ak aj toto považujete za vojenský cieľ, tak skutočne to mnou otriasa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nedivím sa, že pán poslanec Duka-Zólyomi vystúpil tak, ako vystúpil. Už v rozprave k situácii v Kosove som hovoril o tom, že sa v súčasnosti aktivizujú sily, ktoré majú za cieľ realizovať myšlienku veľkého Maďarska. Hovoril som o aktivitách Bélu Liptáka, ktorý hovorí o tom, že naplnenie tejto myšlienky v súčasnosti si našlo živnú pôdu v podobe konfliktu v Juhoslovanskej zväzovej republike. Myslím si, že vystúpenie pána poslanca len potvrdilo scestnosť takéhoto nazerania na riešenie konfliktov alebo problémov v strednej Európe. Je to absolútne jednostranný pohľad. Je to snaha vidieť len jediného vinníka v konflikte. Je to snaha zosobniť vinu za problémy v Kosove na osobu prezidenta Miloševiča.
Samozrejme, výsledkom takéhoto medzinárodného snaženia aj medzinárodného spoločenstva, o ktorom hovorí pán Árpád Duka-Zólyomi, by mala byť likvidácia Juhoslovanskej zväzovej republiky, likvidácia Miloševiča, likvidácia Srbov a rozdelenie územia Juhoslovanskej zväzovej republiky pre etniká, ktoré majú podporu mocných tohto sveta. Myslím si, že musíte uznať, že toto je scestný názor na vec.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Duku-Zólyomiho práve v tom zmysle slova, že ani na chvíľu nechcem schvaľovať nadvládu jedného národa nad druhým. Keby ste boli hovorili, že vystupujete proti veľkosrbskej idei v prípade Slovincov alebo Chorvátov, tak to viem chápať, pretože to bolo mimo územia samotného Srbska. Ale idea Srbska je priamo spojená aj s Kosovom, pretože to je historické územie Srbska a tam skôr ide o nebezpečenstvo veľkoalbánskeho šovinizmu, ktorý chce práve riešiť odtrhnutie tohto územia od samotného Srbska. Čiže na území samotného Srbska predsa nemožno realizovať ideu veľkého Srbska. To je idea len ochrany územnej integrity.
A preto navrhujem, aby ste naozaj zvážili pri takýchto postupoch svoje hodnotenie. A zároveň chcem upozorniť, že keď som hovoril o atómových ponorkách, tak som zároveň hovoril o atómových ponorkách, ktoré sú vyzbrojené jadrovými strelami. To je hlavné nebezpečenstvo, nie samotný pohon atómovým motorom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem za slovo.
Veľmi pozorne som vnímala vystúpenie pána poslanca. Je to jeho videnie. Myslím si, že každý v Národnej rade má právo povedať svoj názor tak, ako ho cíti a ako vníma problém. Mne je len ľúto, že pri celkovej analýze neuviedol, že ide vlastne o problém riešenia postavenia národnostnej menšiny cestou autonómie. A tu by som chcela povedať, že práve na Kosove je zrejmé, ako nie je prínosné riešiť postavenie národnostnej menšiny cestou autonómie. Skôr či neskôr to vždy viedlo a vedie k problémom, dnes až k takým problémom, ktoré sa riešia cestou zbraní, čo som nikdy neschvaľovala a ani v budúcnosti nebudem schvaľovať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
pán Duka-Zólyomi jednoznačne za príčinu vojny alebo ozbrojeného konfliktu v Kosove a v Juhoslovanskej zväzovej republike označuje Miloševiča, prezidenta zväzovej republiky. Ale on sa predsa hlboko mýli! Pán Miloševič je prezidentom zväzovej republiky a jeho povinnosťou je chrániť územnú celistvosť tejto krajiny. Keby to neurobil, tak na tomto poste nemá čo robiť.
Bolo už viackrát povedané, že celým problémom sú kosovskí Albánci a hlavne UCK, Kosovská oslobodzovacia armáda. Predsa bolo aj v našej tlači viackrát písané, že prezident Rugova chcel dosiahnuť riešenie kosovského problému mierovou cestou. Nepodarilo sa mu to. Vznikli tieto ozbrojené zložky, ktoré začali riešiť situáciu zbraňou. Teda vinná je na prvom mieste UCK. Potom tí, ktorí im umožnili získať zbrane z albánskych zdrojov po rozpade Albánska alebo po určitých politických problémoch. Boli predsa rozkradnuté zbrane a z týchto sa mnohé dostali do Albánska. Potom tí, ktorí umožnili kosovským Albáncom predávať narkotiká a získavať za ne zbrane. A potom, samozrejme, aj tí, ktorí teraz ich myšlienku o autonómii, o odtrhnutí sa od Juhoslovanskej zväzovej republiky podporujú.
Budem skutočne veľmi zvedavý, ako sa o niekoľko rokov alebo o desaťročia budú tváriť v iných krajinách Európy, keď im nastanú obdobné problémy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pevne dúfam, že stanovisko, ktoré vyjadril pán poslanec Duka-Zólyomi, nie je stanoviskom Strany maďarskej koalície. Chcel by som upozorniť aj pána ministra zahraničných vecí na to, aby dobre sledoval, čo tu vlastne odznelo.
Ak maďarská menšina bude chcieť na juhu Slovenska autonómiu, ak to začne presadzovať aj vojenskou silou, tak je možné, aby bola bombardovaná Banská Bystrica a Žilina, Prešov a tak ďalej. Toto vlastne povedal. Lebo jednoducho, keby si násilím začali vyžadovať svoje autonómne postavenie na našom území, je tým vlastne ospravedlnené násilie použité na zvyšku územia. Veď to je katastrofa. Takýto pohľad na problém, ktorý by sa mohol stať aj na území iných štátov. Naschvál som použil príklad Slovenska, aby sme si to predstavili sami na sebe. A to nie je východiskom z riešenia problémov menšín v Európe a vo svete. Preto tak dôrazne proti tomuto protestujeme. Nastáva precedens, v ktorom násilím sa má riešiť násilie.
Ak ste včera sledovali českú televíziu, kde vystúpil naozaj skúsený diplomat svetového rangu pán Dienstbier, sám povedal, že predsa liatím benzínu do ohňa sa nezahasí oheň. A to je práve prípad Juhoslávie, kde bombardovaním sa má vyriešiť nejaké násilie na menšine. Veď my sme proti akémukoľvek násiliu, ale aj násiliu na ostatných civilných obyvateľoch Juhoslávie, a nielen na tých, ktorí žijú v Kosove. A o to ide práve v celej tejto kauze. A preto tak dôrazne protestujeme...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec vyjadril presvedčenie, že útokmi na Juhosláviu sa zabráni masakrovaniu obyvateľov v Kosove. Pýtam sa však, keď je týmito útokmi masakrované civilné obyvateľstvo v Srbsku, to nie je potrebné zastaviť?
Pán poslanec tiež hovoril o nutnosti zastavenia humanitárnej katastrofy. Stále sa podsúva verejnosti myšlienka, že aliancia musela zasiahnuť, lebo chcela zastaviť exodus kosovských Albáncov, že chcela zabrániť tejto humanitárnej katastrofe. Lenže opak je pravdou. Táto humanitárna katastrofa sa začala práve až po útokoch na Juhosláviu. A skutočne toto obrovské utrpenie na jednej aj na druhej strane si žiada už veľmi skoré ukončenie konfliktu a sadnutie si za stôl a rokovať o týchto problémoch diplomatickou cestou.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
to, čo hovoril pán Duka-Zólyomi, nie je pravda. On nemôže hovoriť o práve a spravodlivosti, pokiaľ dôjde k útoku aliancie proti zvrchovanej Juhoslávii v rozpore s medzinárodným právom. A táto agresia sa tak totiž uskutočnila, teda v rozpore a bez akejkoľvek rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, to znamená v rozpore s medzinárodným právom.
Druhá poznámka. Vláda Slovenskej republiky vtiahla Slovenskú republiku do vojny. Bohužiaľ, v posledných dňoch aj do vojny proti civilnému obyvateľstvu, pretože svetová tlač, a nielen slovenská, ale svetová tlač jednoznačne informuje o zásahoch na vyslovene civilné objekty. Raz horí rafinéria, raz sú padnuté mosty, raz demolujú vlak, raz ukazujú dievčatká, ktoré jednoducho zasahujú bomby spojeneckých armád.
Po tretie, chcem povedať zaujímavú skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky ústami svojho predsedu vlády a ústami ministra zahraničných vecí niekoľko dní klamala tento parlament. Klamala nielen parlament, ale klamala aj verejnosť vo svojich verejných vystúpeniach členov vlády, pretože jednoznačne hovorili o tom, že tu prelietavajú tankery, nákladné lietadlá a popierali akúkoľvek účasť bojových stíhačiek alebo bombardérov, ktoré jednoznačne prelietavali nad naším územím a prelietavajú dodnes. Získal som informáciu, že vláda dňa 24. 3. alebo niektorí členovia ani nevedeli, o čom rokujú, pretože tam bol podhodený text v angličtine a väčšina členov vlády nevie hovoriť po anglicky, nerozumie po anglicky a v zásade na základe slovného slovenského, povedal by som, prekladu priamo na rokovaní vlády odsúhlasili voľačo a ani nevedeli, o čom hlasujú. Preto musela vláda dňa 6. 4. preschváliť svoje pôvodné rozhodnutie z 24. marca, pretože nevedeli, čo vlastne schválili...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Veľmi dobre som si vypočul reč pána kolegu Zólyomiho a musím povedať, že tak ako vykreslil Miloševiča, je to naozaj Miloševič čert s rohmi, a dokonca aj chvostom. Pán kolega, je on taký? Tak zoberme si, ako ho spracovala a ako ho vykreslila CNN, tá objektívna stanica. Nedávno ukazovala, je to dva roky, veľké množstvo hrobov s pravoslávnymi krížmi a komentovala, že sú to masakrovaní Chorváti a Moslimovia Srbmi. Priateľu môj zlatý, to boli srbskí vojaci. Keď vybuchla bomba na sarajevskom trhovisku, tak to bol okamžite srbský počin, ale neskôr sa ukázalo, že to boli mudžahadinskí hrdlorezovia, ktorých tam poslal, pozval niekto iný. Takže vykresľovanie toho strašného obrazu Srbov a Miloševiča ako vodcu je skutočne tendenčné. Jedna chyba, ktorú Miloševič spravil, bola tá, že v čase, keď sa nainfikovala Juhoslávia vírusom sukcesie, nepochopil, že je to skutočne smrteľná choroba juhoslovanskej federácie. Keby to bol pochopil, tak nikdy by nebol bojoval proti. Sukcesia sa uskutočnila a on tam chudák zostal aj so Srbmi, ktorí ako ľudia chceli čosi zachrániť, a to sa zachrániť nedalo. Toto bola jeho chyba.
Ale prosím vás pekne, autom som prešiel pred rokom Bosnu a Hercegovinu. Rovnako som počul o svinstvách mudžahajdínov ako Srbov, ako Chorvátov a iných. Ale stále hovoríme len o svinstvách, ktoré robili Srbi. To bola proste občianska vojna, ktorá nemá žiadne pravidlá, ktorá má jediné pravidlo, a to čím brutálnejšie. Ale rovnako boli vinovatí aj jeho sokovia a odporcovia, tak hovorme o tom objektívne.
Už mnohokrát, napríklad aj včera na Nove zaznelo, mali ste počúvať Novu, ako o tom hovorili českí mladí ľudia, ktorí sú objektívne informovaní a nemožno ich jednostranne zmanipulovať skresleným obrazom Miloševiča.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Ako ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krumpolec. Po pánu poslancovi Krumpolcovi vystúpi pán poslanec Brňák.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne a poslanci,
dlho som váhal, či mám vystúpiť a povedať svoj názor na to, čo sa robí v Juhoslávii. Bolo tu povedaných veľa rozhorčených slov, emotívnych vystúpení, ale aj veľa jedu a nenávistných vyhlásení proti vláde Slovenskej republiky, proti poslancom, ktorí podporujú Dzurindovu vládu, proti krajinám NATO. Veľká časť opozičných poslancov, nie všetkých, nám predkladala čierno-biele videnie. Spravodlivý a dobrý Miloševič a jeho stúpenci na jednej strane a zlí a nenávistní Albánci na druhej strane. Čierno-biele videnie bolo, žiaľ, často počuť aj od niektorých koaličných poslancov v obrátenom poradí. Ale skutočnosť je iná. Na jednej aj druhej strane sú ľudia dobrí aj zlí, znášanliví i nenávistní. Ale veľmi tragická je tá skutočnosť, že v tejto nevyhlásenej vojne je prelievaná na obidvoch stranách predovšetkým krv nevinných ľudí, krv detí, žien a starcov, aj krv nevinných mladých mužov oblečených do vojenských mundúrov.
Veľkonočné sviatky, ktoré sme si na Slovensku uctili v skutočnom mieri, zatiaľ čo na Belehrad a Prištinu dopadali ničivé rakety a v Kosove vyháňali ľudí z vlastných príbytkov, otriasli mojím svedomím. Preto chcem povedať, čo cítim, čo ma desí a čo nemôžem zásadne ovplyvniť. Tragédia občanov Juhoslávie, Srbov aj Albáncov má svoje začiatky už pred niekoľkými desaťročiami, ale skutočná tragédia v tejto krajine začala vrcholiť útokmi leteckých a raketových síl, bombardovaním vojenských, ale aj civilných objektov. Vojna je vždy zabíjanie a ničenie, nemá dostať prednosť pred trpezlivým rokovaním o mieri, ktorý by nastolil spravodlivé podmienky na spolužitie Srbov aj Albáncov, kresťanov aj moslimov.
Kosovská tragédia Albáncov sa po náletoch síl NATO zmenila na divoké zabíjanie. Zodpovednosť za tento stav už nenesú iba Srbi, ale aj tí, čo sa rozhodli ponížiť za kroky Miloševičovho režimu národ, ktorý ako jeden z mála sa postavil na stranu Česko-Slovenska pri okupácii v auguste 1968. Národ, ktorý ako jeden z mála národov sa nesklonil ani pred vojnovou mašinériou nemeckej armády v II. svetovej vojne.
Pani poslankyne, páni poslanci, ak by som mal hlasovať s čistým svedomím za vyhlásenie tohto parlamentu k udalostiam v Juhoslávii, potom žiadam, aby v ňom bola predovšetkým výzva na zastavenie bombardovania, zabíjania a vyháňania ľudí z ich domovov a výzva na okamžité obnovenie mierových rokovaní. Moje slová sú mojím osobným názorom. Hovorím ich ako občan, ktorý je proti bezpráviu, ktorý vyznáva hodnoty demokracie, solidarity, slobody a spravodlivosti. A hovorím ich aj ako kresťan, ktorý je proti násiliu, ponižovaniu a zabíjaniu, zabíjaniu na obidvoch stranách.
Páni poslanci, väčšina z vás pozná slová Ježiša Krista: "Ja som cesta, pravda a život". Žiadajme aj my cestu, ktorá znamená život. Život pre dnešné i budúce pokolenie Srbov, Albáncov, ale aj pre naše deti a ich mamy, pretože vojnový požiar z Juhoslávie môže zapáliť oheň, ktorý hrozí rozšírením aj k nám. Pokúsme sa presvedčiť zainteresovaných, že je lepšie tento oheň nerozdúchavať, ale zahasiť.
Na záver chcem povedať, že napriek môjmu názoru na situáciu v Juhoslávii, ktorý sa možno nekryje s vládnym stanoviskom, sociálni demokrati podporujú vládu Mikuláša Dzurindu v jej úsilí o garantovanie bezpečnosti Slovenskej republiky a v úsilí o uplatňovanie hospodárskej politiky, ktorá by mala zabezpečiť v ďalšom období oživenie ekonomiky a rast životnej úrovne jej občanov.
Vážené poslankyne, poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia k Vyhláseniu Národnej rady k situácii v Kosove.
Časť A. vyjadruje - bez zmeny.
Zmena v časti B: Vyslovuje znepokojenie a ľútosť, že úsilie medzinárodného spoločenstva o vyriešenie krízy a zabránenie humanitárnej katastrofy v Kosove politickými rokovaniami bolo neúspešné.
Zmena v časti C: Berie na vedomie stanoviská Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky k situácii v Kosove a kroky, ktoré v súvislosti s krízou urobila vláda Slovenskej republiky. (Podotýkam, berie na vedomie.)
Zmena v časti D: Vyzýva všetky zainteresované strany
- na zastavenie zabíjania a vyháňania ľudí v Kosove z ich domovov,
- na zastavenie bombardovania vojenských a civilných cieľov, pri ktorom hynú nevinní ľudia a je pustošená krajina a jej infraštruktúra,
- na obnovenie mierových rokovaní, ktorých výsledkom musí byť spolunažívanie Albáncov a Srbov bez zmeny územnej celistvosti krajiny,
- na zabezpečenie podmienok pre bezpečný návrat utečencov, ktorí boli vyhnaní z kosovských miest a dedín a
- na priznanie autonómie pre Kosovo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na pána poslanca Krumpolca sa prihlásili páni poslanci na svetelnej tabuli, posledný je pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
chcem oceniť ľudské a vecné vystúpenie pána poslanca Krumpolca a vážim si, že na rozdiel od militantných vystupujúcich z SDK prevládal u neho práve ľudský prístup. Práve preto mi je ľúto, že v záverečných slovách pred prednesením uznesenia sa predsa len zľakol a sám seba cenzuroval a zaradil sa potom do jedného šíku. Povedal síce, že nesúhlasí, ale podporuje a bude hlasovať. Myslím si, že je škoda tých ostatných viet pred prednesením uznesenia. Váš príspevok naozaj mohol zanechať oveľa hlbšiu odozvu nielen v parlamente, ale aj u občanov, ktorí si uvedomujú, že SDK naozaj netvorí len Demokratická strana, KDH a DÚ, ale že ju tvorí aj ľavicová strana. Doteraz ste pomerne málo vystupovali, boli ste v tieni svojich väčších a silnejších súperov a myslím si, že ste si uvedomili, že je to na škodu vašej strany.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Tiež by som sa chcela poďakovať pánu poslancovi za hlas zdravého rozumu a ľudský postoj práve od poslancov z vládnej koalície. Vďaka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
slová pána poslanca Krumpolca boli ako akýsi nový vietor v slovách, ktoré zazneli z radov vládnych poslancov, a myslím si, že je to dobré, že sa našiel jeden z nich, kto našiel v sebe odvahu mať svoj vlastný názor na situáciu, ktorá je mimoriadne vážna a v ktorej vzniká naozaj vážny precedens pre politiku budúcnosti, politiku 21. storočia.
Myslím si, že veľmi dôrazne upozornil na to, že vzniká akýsi precedens v riešení takýchto problémov vo svetových situáciách a bolo by veľmi zlé, ak by sa naozaj stalo pravidlom, že konflikty, ktoré vo svete vzniknú, sa budú riešiť násilím, budú sa riešiť bombardovaním, budú sa riešiť streľbou rakiet. Jednoducho táto cesta nie je cesta kresťanská. Veď kresťanstvo prišlo s koncepciou odpúšťania, lásky a riešenia medziľudských vzťahov na takýchto princípoch a nie na princípoch riešenia násilím. A v tomto smere, ak by bol doviedol svoje vystúpenie aj do uznesenia, bolo by to veľmi dobré. Žiaľ, práve to, že chce, aby sme zobrali na vedomie a nevyjadrili sa negatívne k stanoviskám, doterajším stanoviskám vlády, do určitej miery to znehodnotilo, čo povedal v prvej časti svojho vystúpenia. Ale aj napriek tomu mu ďakujem a dúfam, že aj ďalší poslanci vládnej koalície nájdu v sebe odvahu vidieť veci svojimi očami a nie nadiktovanými politickými grémiami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tiež by som sa pridala k radom diskutujúcich a musím povedať, že ma tiež dosť zaujalo, keď pán poslanec vedel hovoriť aj o mladých chlapcoch oblečených vo vojenských uniformách, ktorí sú nasadzovaní z vôle vyšších, a tak mi zišlo na um aj to, keď kedysi na rôznych rokovaniach nám predkladali také obavy amerických občanov, ktorí hovorili, že oni nechcú posielať svojich synov umierať do Európy. A nevdojak mi to pripomenulo, keď som videla aj tých, keď sa začali včera vlastne obsadzovať územia v Albánsku a vojenské bázy, kde má byť postupne umiestnených okolo 8 až 10 tisíc mladých amerických vojakov.
Toto ľudské stanovisko, ktoré nám povedal pán poslanec, skutočne tými poslednými vetami trošku poopravil, ale napriek tomu by som ho chcela ubezpečiť, tak isto ako som ubezpečila predchádzajúceho rečníka pána Árpáda Duku-Zólyomiho, že skutočne je zlé, keď sa na Juhoslovanskú zväzovú republiku niekto díva ako na vojenské cvičisko.
A k tým pamätníkom a rôznym nevojenským cieľom, o ktorých som hovorila, by som pridala ešte napríklad múzeum vo Vojvodine v Novom Sade, filozofickú fakultu v Novom Sade, základné školy Šanghaj, Natoševič, Djuro Danič v Novom Sade, jedno výučbové centrum v Kule, dodala by som niekoľko kostolov, to je kostol sv. Marka, múzeum vo Vojvodine, kostol Panny...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
tiež som presvedčený o tom, že vystúpenie pána Krumpolca čiastočne zobjektivizovalo niektoré pohľady a niektoré prístupy, ktoré bezpochyby nie je možné vidieť čierno-bielo. Na druhej strane sa dotknem predovšetkým jeho záverečnej pasáže, kde v skratke uviedol, že nesúhlasím, ale budem hlasovať za. Tento jeho postoj vyjadruje, myslím si, nielen jeho, ale aj iných poslancov vládnej koalície, ktorí sa postupom času stali profesionálni "stláčači" tlačidiel na základe požiadavky vlády, na základe požiadavky koaličnej štvorky.
V tejto súvislosti mi prichádza na um, či pána poslanca Krumpolca netrápi, že vláda Slovenskej republiky 24. 3. schváli uznesenie, o ktorom väčšina vlády ani nevie, čo schválila, že to musí reschvaľovať 6. 4., to znamená o dva týždne po veľkej verejnej diskusii, ktorá je dokonca verejná medzi členmi vlády, pretože jednoznačne členovia vlády, ktorí rozhodovali 24. 3., nevedeli o tom, čo robia. Nevedeli, o čom hlasujú, pretože im tam strčil, myslím, pán minister zahraničných vecí Kukan text v angličtine so slovným komentárom, ktorý nezodpovedal textu a členovia vlády to schválili. No a potom sa na verejnosti preli, či vôbec schválili aj prelety bojových stíhačiek alebo len tankery a podobne. To znamená, že toto je napríklad podstatná otázka pre schopnosť vlády vôbec riadiť tento štát, pre schopnosť vlády rozhodovať o zásadných otázkach, medzi ktoré bezpochyby patrí aj tá skutočnosť, či sa Slovenská republika prihlási k agresii, či sa nechá vtiahnuť do vojny len preto, aby sa pán predseda vlády mohol potom baviť o dva dni na to s nejakým sekretárom z aliancie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Krumpolec, už som si myslel, že konečne v tejto rozprave budem môcť zatlieskať koaličnému poslancovi. Ten nástup bol veľmi dobrý, koncovka bola veľmi zlá. Dúfam, že si k vám neprisadol pán poslanec Palko so šampónom, aby vám teraz vyumýval hlavu. Myslím si, že aj vaše vystúpenie hovorí o tom, že aj v sociálnej demokracii existuje racionálne jadro, ktoré dokáže vnímať procesy v Európe a vo svete také, aké skutočne sú. Len tak ďalej, pán poslanec. Myslím si, že sa dopracujete i k triezvemu uvažovaniu a reálnym výsledkom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
som rád, že sú tu aj poslanci z radov vládnucej koalície, ktorí majú vlastný názor. Veď pod rúškom záchrany ľudských životov po raketových útokoch a sústavnom bombardovaní prichádzali už o život a o majetok tisíce nevinných ľudí. Najskôr sa územie zbombarduje, zničí, potom sa tí, čo toto zapríčinili, snažia tváriť ako veľkí humanisti, posielajú do tohto územia deky, potravinovú pomoc. Je hanba, že nastala táto agresia a súhlasím s vyhlásením, ktoré dal aj Vatikán, keď útok na Juhosláviu označil ako prehru ľudstva a ľudskosti. Myslím si, že táto Národná rada by nemala ani na minútu váhať s tým, že by mala prijať vyhlásenie o okamžitom zastavení tejto agresie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo.
K tomu, čo povedal pán poslanec Krumpolec, si človek fakt musí rozmyslieť, či počúval jednu osobu alebo dve osoby. V prvej časti hovoril pán občan Krumpolec a v druhej časti, v závere hovoril pán poslanec Krumpolec. Takto aj on sám klasifikoval svoje vystúpenie, čo považujem za jasnú dvojtvárnosť jedného tela a jedného rozumu a myslím si, že je to nie dobré. My všetci predsa nemôžeme mať po prvé názor občana a po druhé názor poslanca, pretože to by sme skutočne nereprezentovali správne bytosti. Oceňujem, že ste jasne pomenovali, kedy nastala skutočná tragédia v Kosove a v Juhoslávii, že začala bombardovaním. Oceňujem, že je vo vás skutočne duch pomenovať veci pravým menom a zodpovednosťou. Mám tiež taký názor, že takéto vystúpenia by skutočne dokázali upriamiť a formovať aj názory tejto vlády pred jej unáhlenými a horúcimi rozhodnutiami, ktoré nezodpovedajú víťazstvu, za ktoré sa pasovali v týchto voľbách. Preto si myslím, že by ste mali získať viac nasledovníkov vo svojom posudzovaní tejto situácie, aby sa takéto veci už ďalej nediali. 1 200 bojových lietadiel, ako dnes hlásilo rádio, ktoré budú nasadné do ďalších bojov, je ohromná a preukrutná sila. Skutočne vidíme, čo Amerika v sebe má.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Krumpolca, ktorý vystúpil naozaj veľmi emocionálne, ale pritom to malo svoje ratio, pretože asi tak normálny a slušný človek vníma súčasnú situáciu. Tak ako v politike je pravda veľmi zložitá, tak aj v kosovskom konflikte je realita celkom inde, než je realita, ktorú sa snažia niektorí ideológovia vsugerovať aj do slovenského povedomia.
V tejto súvislosti chcem uviesť, že pán poslanec Krumpolec má už životnú skúsenosť s okupantmi, aj so vstupom vojsk, pretože po roku 1968 bol sám za svoje postoje a názory postihnutý na mnoho rokov. Pevne verím, že sa mu už táto situácia po jeho vystúpení nezopakuje. Držím mu palce. Aj keď máme kopu rozdielnych názorov s pánom Krumpolcom, myslím si, že je jeden fakt, že nie je možné neprávosť vybíjať neprávosťou a súčasné vedenie NATO nemôže vyhrať túto vojnu, pretože ju začalo zle a agresívne. V tom je tragédia súčasnej situácie, ale aj tragédia súčasnej moci tých, ktorí rozpútali tento vojnový konflikt, v ktorom nemôže byť víťaz, ale môže byť len porazená morálka, môžu byť len ľudské životy a môžu byť len poškodené morálne i politické hodnoty, ktorými by malo NATO disponovať. Myslím si, že záver pána poslanca Krumpolca je tiež typický pre slovenskú realitu i pre tento parlament. Preto vážme, čo budeme prijímať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Brňák. Pripraví sa pán poslanec Hudec.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
pretože žijeme v parlamentnej republike, dovolím si najskôr predniesť procedurálny návrh, ktorý je alternatívou k návrhu, ktorý bol oficiálne predložený zahraničným výborom. Tento môj návrh uznesenia znie:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby zrušila svoje uznesenie, ktorým povolila prelety lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky."
Vážené dámy,
vážení páni,
vyjadriť sa k téme Slovensko a vojna v Juhoslávii v čase 10 minút, jednoducho nie je možné, a preto sa obmedzím iba na malé rozvinutie niektorých téz.
Viac-menej všetky vystúpenia politikov a novinárov na Slovensku, ale nielen ich, sa k téme Slovensko a vojna v Juhoslávii vyznačujú najmä tým, že sú skôr emocionálne a ich obsah je limitovaný skôr sekundárnymi súvislosťami. Viac-menej všetci politici a novinári hovoríme o vojne v Juhoslávii podľa toho, či sme, alebo nie sme stúpencami NATO, či sme vlastenci, národovci, alebo svetoobčania, či sa bojíme precedensu nového usporiadania hraníc v Európe, najmä vo vzťahu k našim južným hraniciam, či sa obávame zneužitia dobra zlom alebo zakrývania zla dobrom a podobne. Myslím si, že nikto z nás by nemal veriť tomu, kto tvrdí, že jeho politická pravda o vojne v Juhoslávii vyrastá z faktov. Predsudky každému z nás prikazujú vyberať z veľkého množstva informácií len niektoré, predsudky každému z nás prikazujú prisudzovať im odlišný význam už podľa skôr prijatých hodnotových meradiel.
Na slovenskej vládnej, parlamentnej a mediálnej úrovni sú emócie vydávané napríklad za morálku. Nič nie je nebezpečnejšie pre morálku, pre blaho obyvateľov Slovenska a vôbec pre mier ako fanatické ťaženie vedené v mene jednej objektívnej pravdy. Takéto fanatické ťaženie je cítiť v tomto parlamente najmä z vystúpení šiestich spravodlivých zastrešených poslancom Langošom. Títo páni slovami Václava Klausa v rozhovore pre Lidové noviny sa vyznačujú primitívnym, naivným a navyše militantným antirusizmom na jednej strane a amerikanizmom na druhej strane. Som hlboko presvedčený o tom, že títo páni budú obhajovať aj zhodenie atómovej bomby na Juhosláviu či žalárovanie tých, ktorí nesúhlasia na Slovensku so vstupom do NATO. Takéto vyjadrenia za verejného potlesku už prezentoval napríklad pán Šebej na straníckom aktíve. Práve takéto prejavy je potrebné jasne označiť za extrémistické a totalitné.
Krok, ktorý urobila vláda Slovenskej republiky bez podpory tohto parlamentu - a dodávam aj bez podpory obyvateľov Slovenskej republiky -, môže byť pre Slovensko osudovým. Je totiž mimo akejkoľvek pochybnosti, že v Juhoslávii neprebieha humanitárna akcia, ale zúri tam vojna a v rámci tejto vojny sme poskytli jednej strane svoj priestor na vedenie leteckých útokov. Nebudem v tejto súvislosti hovoriť o svojich pocitoch, pretože tieto nie sú podstatné a sú ladené subjektívne.
Základná otázka stojí tak, či tento krok vlády je súladný s národnoštátnym záujmom Slovenska. Základom národnoštátneho záujmu Slovenskej republiky je schopnosť zabezpečiť bezpečnosť a blahobyt slovenského národa a tu žijúcich národností v existujúcich hraniciach štátu. Faktická slovenská štátna idea sa postupne prepracúva od obrazu mostu medzi Východom a Západom k hľadaniu svojho miesta v procese ich zbližovania. Som si vedomý toho, že takto koncipovaná štátna idea má u nás aj odporcov, napríklad už spomenutú 6-člennú politickú úderku v tomto parlamente. Napriek tomu si myslím, že táto štátna idea je na Slovensku politicky a spoločensky väčšinová. Personálnymi protagonistami takejto štátnej idey v uplynulom období boli napríklad predsedovia najsilnejšieho vládneho a opozičného politického zoskupenia. A práve pod zorným uhlom takejto štátnej idey je krok slovenskej vlády, navyše pokiaľ stále nie sme členmi NATO, nepochopiteľný. Improvizácia tejto vlády v otázke vojny v Juhoslávii je iba predstieraným idealizmom, ktorý len zakrýva neznalosť a osobné ambície.
Bolo už niekde napísané, že tradičným omylom malých krajín v medzinárodnej politike je stotožnenie vlastného národnoštátneho záujmu so záujmom niektorej veľmoci. Výsledkom takejto situácie potom bývajú tragické chyby v zahraničnej politike malých krajín či v podriadení sa takejto veľmoci. Preto kategorickým imperatívom zahraničnej politiky i malého štátu musí byť usilovné štúdium vlastných záujmov, ktoré rešpektujú ako potreby obyvateľstva vlastnej krajiny, tak aj charakter silokriviek v medzinárodnom prostredí, v ktorom tento štát existuje.
Častou chybou malých krajín je pri ambicióznej snahe hrať veľkú politiku zabudnutím na fakt, že rovnováha záujmov nie je ani tak záležitosťou logických argumentov či mravných ideálov, ako rovnováhou mocenských potenciálov. Ani vojna v Juhoslávii, páni z vládnej koalície, nie je zápasom medzi dobrom a zlom. Pod vzletnými slovami o zápase medzi dobrom a zlom prebieha devalvácia etiky v politike. Vojna v Juhoslávii je oficiálne definovaná v zdanlivo etických kategóriách, bez zodpovedajúcich ekonomických a mocensko-politických analýz. Súčasní politickí žoldnieri typu pána Dzurindu, Kanisa, Kukana, Šebeja, Osuského či Zajaca hrajú vabank, hoci tento bank nemajú čím kryť. Hrajú tak aj preto, že si uvedomujú svoj veľmi krátky čas politického výslnia. Toto nie je cesta pre Slovensko.
Pre všetkých tých, ktorí v spojitosti s vojnou v Juhoslávii hovoria o spravodlivosti, humanizme, o ľudských a občianskych právach a slobodách, je potrebné uviesť, že už od čias Machiavelliho prebieha v oblasti politiky, teda aj zahraničnej politiky, pomerne prudký rozpor medzi stúpencami idealistickej a realistickej školy. Stúpenci realistickej koncepcie v oblasti zahraničnej politiky na rozdiel od koncepcie idealistickej nevnímajú politiku v abstraktných morálnych pojmoch, ale vnímajú ju ako nekonečný boj o moc. Hovorím o týchto dvoch koncepciách preto, lebo je exaktne preukázateľné, že zahraničná politika USA dlhodobo prostredníctvom amerických teoretikov, praktikov a propagandistov prebieha na pozadí realistickej, a nie idealistickej koncepcie. Mocenský vektor je v angažovanosti USA v Juhoslávii primárny, nie je to morálka a etika. Aj týmto by malo byť determinované parlamentné rozhodnutie k postoju našej vlády.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)