Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážená Národná rada,

Balkán bol označovaný už na prahu 19. storočia ako sud prachu. Jedným zo súdkov naplnených trhavinou je Kosovo, kde je problém vzájomného súžitia dvoch odlišných etnických prostredí: väčšinového albánskeho a minoritného srbského, resp. srbsko-čiernohorského, ktorý sa prejavuje v spore o ovládnutie a štátoprávnu príslušnosť tohto teritória. V polovici päťdesiatych rokov zastúpenie Albáncov v Kosove bolo 65 %. V povojnovom období Kosovo bolo najzaostalejším krajom bez priemyslu a s nerozvinutým poľnohospodárstvom bez infraštruktúry. V polovici šesťdesiatych rokov prezident Josip Broz Tito prišiel s návrhom, že uspokojivé riešenie problémov juhoslovanských Albáncov bude možné dosiahnuť cestou pokojnej integrácie Albáncov do juhoslovanského štátu. Mal tomu napomôcť najmä Federálny fond pre rozvoj nedostatočne rozvinutých oblastí.

V rokoch 1969 až 1970 bolo pre potreby Kosova vyčlenených 30 % prostriedkov z tohto fondu. Komunistický režim prakticky toleroval používanie albánskej národnej vlajky ako symbolu juhoslovanských Albáncov. Vznikla univerzita v Prištine v roku 1969, vytvárali sa vedecké inštitúcie ako Albanologický ústav, rozširovala sa sieť škôl a kultúrnych zariadení, bolo posilnené pôsobenie vydavateľstva Rilindža, vydávanie albánskej tlače, rozširovalo sa vysielanie prištinského rozhlasu a televízie. Albánci, občania albánskej národnosti dostávali väčšie uplatnenie v štátnej správe. Na prištinskú univerzitu začali vo veľkom počte prichádzať pedagógovia a vedeckí pracovníci z Albánska. V školách sa stále vo väčšom počte presadzovali učebné texty vydávané pôvodne v Albánsku.

V rokoch 1976 až 1980 sa podpora z rozvojového fondu zvýšila dokonca až na 37,1 %. Nepomohlo to. Stále silneli snahy o vyhlásenie Kosovskej republiky. Preto v roku 1989 boli prijaté dodatky k ústave, ktorými bola obmedzená kosovská autonómia. Kosovskí Albánci 7. 9. 1990 prijali svoju ústavu založenú na sebaurčení, rovnosti a suverenite na tajnom stretnutí v meste Kačany. Predstavitelia juhoslovanských Albáncov pokračovali vo svojom úsilí o konštituovanie kosovského štátu aj napriek tomu, že predseda konferencie o Juhoslávii, členské krajiny Európskeho spoločenstva nechali žiadosť bez odpovede.

24. mája 1992 sa uskutočnili prezidentské a parlamentné voľby v Kosove i napriek zákazu. Prezidentom, ako je známe, sa stal Ibrahim Rugova a začali sa postupne budovať paralelné systémy štátnej správy. Tento systém ignoroval legálnu štátnu správu zväzovej republiky. V roku 1993 orgány ministerstva vnútra zistili, že sa vytvárajú ozbrojené skupiny, ozbrojené skupiny Albáncov. Je zaujímavé, že napriek všestrannému úsiliu o získanie diplomatickej podpory v cudzine sa Ibrahimovi Rugovovi nepodarilo získať podporu pre myšlienku nezávislej Kosovskej republiky a pôvodne nebol záujem západných štátov rozbiť Juhoslovanskú zväzovú republiku.

Uvediem len niekoľko príkladov. V marci 1991 prezident Spojených štátov amerických pán Bush vyhlásil, že USA nikdy nepodporia tie republiky, ktoré sa chcú jednostranne odtrhnúť. V máji toho istého roku štátny departement vyhlásil, že Juhoslovanská ľudová armáda je faktorom pokoja a stability v Juhoslávii. Američania sa netajili svojou podporou Juhoslávii a Miloševičovi. Vtedy ešte nebol nacionalistom? V tom istom čase taliansky minister zahraničných vecí De Michelis vyhlásil, že Taliansko ani za 50 rokov neuzná suverenitu Chorvátska a Slovinska.

Na júnovej schôdzi ministrov Európskej únie v Paríži prezident Mitterrand povedal, že treba chrániť celistvosť Juhoslávie. Treba však povedať, že viaceré krajiny, medzi nimi Rakúsko, Nemecko, ale aj Česko-Slovensko, Maďarsko a ďalšie, začali zbraňami podporovať zväzové republiky, ktoré sa chystali na osamostatnenie. Potom sa proces juhoslovanskej krízy zmenil na občiansku vojnu. Nie je jednoduché hľadať príčiny tejto vojny. Určite Chorváti a Slovinci mali a majú právo mať svoj štát. Ale koľkým krajinám vôbec nešlo o štátoprávne usporiadanie na Balkáne, koľké krajiny oveľa viac zaujímali otázky dodávok zbraní, ktoré si potrebovali odskúšať, za ktoré dostali dobre zaplatené? Zdá sa, že niektorí si chcú urobiť v Kosove reparát za Bosnu a Hercegovinu, doplniť pokladnice zbrojných koncernov, odskúšať zbraňové systémy na ničenie hospodárskych a obranných systémov, ale, samozrejme, aj ľudí. Ďalší si možno chcú napraviť pošramotenú hrdosť nadľudí, keď počas 2. svetovej vojny nevedeli pokoriť partizánov, prevažne Srbov a Čiernohorcov, ktorí bojovali za slobodu Juhoslávie.

Nemali by sme však v žiadnom prípade zabudnúť na to, že Kosovo je súčasťou Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktorá má plné právo chrániť územnú celistvosť svojho štátu a chrániť svojich občanov pred útokmi ozbrojených bánd. Má právo chrániť si každú piaď zeme, hlavne ak je to zem spojená s históriou krajiny Srbov a ktorá je posvätená krvou hrdinov, ktorí ju chránili pred cudzími votrelcami už pred šiestimi storočiami, a má, samozrejme, zabezpečovať aj ochranu pôvodných obyvateľov - Srbov a Čiernohorcov -, ktorých teroristickými akciami už desaťročia niekto napáda a vyháňa z ich domovov a trhá od rodnej pôdy. Aj to je zrejme jedna z príčin, prečo sa zastúpenie pôvodných obyvateľov, Srbov a Čiernohorcov, za polstoročie zmenilo z 35 % na necelých 10 % v súčasnosti.

Útoky NATO na Juhoslovanskú zväzovú republiku preto považujem za agresiu spupných votrelcov, ktorí chcú suverénnemu štátu nadiktovať svoje názory na suverenitu a demokraciu, ktorým okrem ich bohorovnosti nie je nič sväté, ani suverenita štátu, ani životy bezbranných mužov, žien a detí, ani obrovské materiálne škody, ba ani majestát OSN a Bezpečnostnej rady. Preto túto agresiu, ktorá ohrozuje stabilitu a mier v Európe, odsudzujem. Odsudzujem ju aj preto, že žiadna vojna nie je spravodlivá, lebo sa v nej zabíjajú ľudia. Nie sú v nej len víťazi, nie sú v nej len bojujúci vojaci, ale aj trpiaci, doráňaní a hladujúci občania. A okrem toho, a to by som chcel zdôrazniť, vojnou sa len zväčší nepriateľstvo a nenávisť medzi tými, ktorí by mali spolu žiť. Svedčí o tom súčasná situácia v Bosne a Hercegovine.

Som presvedčený, že ľudia sa vývoja na Balkáne obávajú právom. Veď to, čo sa deje v Juhoslovanskej zväzovej republike dnes, sa zajtra, o rok, či o niekoľko rokov môže opakovať aj v iných krajinách v Európe či vo svete, môže sa to diať aj u nás. Paralely sú totiž vo všetkých prípadoch očividné.

Mám ešte jeden dôvod proti tejto tragickej a zbytočnej vojne. Je to hrubé a hlúpe porušovanie zásad trvalo udržateľného rozvoja a samotného životného prostredia. Krajiny chudobného juhu už niekoľko rokov obviňujú bohaté krajiny severnej časti zemegule. V tomto roku by nás už na zemeguli malo byť 6 miliárd. Viac ako tretina obyvateľov žije pod hranicou biedy, má problémy so zabezpečením zdravej pitnej vody, chorobami, máme výrazne poškodenú ozónovú vrstvu Zeme, rozširujú sa nádorové ochorenia kože. Evidentné sú klimatické zmeny spôsobujúce topenie sa ľadovcov a rozširovanie morí a úbytky kontinentov. Pomaly už nevieme, čo si počať s odpadmi. A namiesto toho, aby sme využili ľudský potenciál a prírodné zdroje, ničíme ľudské diela. Prinášame skazu tam, kde je to najmenej vhodné. Horia sklady pohonných hmôt a rôznych chemických závodov. Vojna v Juhoslovanskej zväzovej republike už stála niekoľko stoviek miliónov dolárov, možno už viac ako miliardu. A materiálne škody sú ešte vyššie. Straty na životoch sa len ťažko dajú zmeniť. Je najvyšší čas, aby tí, ktorí túto tragédiu v zväzovej republike pripravili a ďalej ju rozvíjajú, čo najskôr dostali rozum.

Dovoľte mi, aby som ešte na záver predniesol návrh zmien vo vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky.

"Národná rada Slovenskej republiky

A. vyjadruje presvedčenie, že dodržiavanie ľudských práv je záležitosťou celého medzinárodného spoločenstva, ktoré sa nemôže nečinne prizerať ich masovému porušovaniu, zabíjaniu civilného obyvateľstva, ničeniu národného hospodárstva, poškodzovaniu životného prostredia obyvateľstva a rastúcemu počtu utečencov v dôsledku vojenskej intervencie NATO Zväzovej republike Juhoslávia;

B. vyslovuje nádej, že NATO okamžite zastaví vojenské operácie v Zväzovej republike Juhoslávia, aby sa mohli začať mierové rokovania zainteresovaných strán pod patronáciou OSN;

C. odporúča aby sa všetky krajiny, ktoré sa zúčastňujú na vojenských operáciách, ktoré spôsobili obrovské materiálne škody a nenahraditeľné škody na ľudských životoch, na životoch občanov Zväzovej republiky Juhoslávia, podieľali na náprave chýb a likvidácii škôd."

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalšia je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Kolláriková. Ešte predtým sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Zlochu hlási pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo.

Myslím si, že všetci, ktorí sme si vypočuli vystúpenie pána poslanca Zlochu, zrejme uvažujeme, že ten problém nie je taký čierno-biely, ako to tu niektorí poslanci hlavne z Demokratickej strany jednoznačne uviedli, že je to komplex veľmi zložitých problémov a takýto komplex skutočne nemožno riešiť prostredníctvom zbraní. Tu treba v každom prípade rokovať.

Pán poslanec Zlocha sa zmienil aj o otázke životného prostredia a dôsledkov tejto akcie na životné prostredie. V tejto súvislosti mám otázku na pána ministra zahraničných vecí, či sa zvažovala aj otázka požiadaviek finančnej náhrady navigačných služieb, ktoré robia naše letiská, ďalej vyčíslenie poškodenia životného prostredia, pretože vieme, že lietadlá hlavne s modernými motormi majú veľkú spotrebu kyslíka, to znamená, že dochádza k úbytku kyslíka a podobne. Asi to nemajú premyslené, lebo keď celý materiál nebol spracovaný písomne, bol len rozdaný xerox anglických listov, tak skutočne treba konštatovať, že takýto laxný prístup k takej závažnej veci je viac ako zarmucujúci.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

vážený pán minister,

vláda Slovenskej republiky urobila veľmi závažný krok, ktorý si nedala odsúhlasiť v parlamente Slovenskej republiky. V parlamente, ktorý zastupuje občanov Slovenskej republiky. Je to ten parlament, ktorému vložili dôveru do rúk občania Slovenskej republiky. Dať súhlas na prelety lietadiel už nielen tankovacích, ale i bojových bombardovacích lietadiel, ktoré rozosievajú smrť na zvrchovanom území zvrchovaného štátu, zabíjajú deti, zabíjajú ženy, starcov, teda nielen vojakov, jedným slovom ľudí, je skutočne veľmi nezodpovedný krok. Tým, že si tento krok vláda nedala odsúhlasiť v parlamente Slovenskej republiky, prejavila sa svojou aroganciou moci nielen voči tomuto parlamentu, ale i voči občanom Slovenskej republiky.

Útok NATO proti zvrchovanému a nezávislému štátu Juhoslovanskej republiky sa nedá nijako inak nazvať, len agresiou. Touto agresiou voči štátu, ktorý nenapadol iný štát, stráca USA akékoľvek právo hovoriť o humanizme, hovoriť o ľudských právach. V rámci princípov Charty OSN pomoc agresorovi v akomkoľvek rozsahu sa tiež považuje za agresiu. Preto ak sa Slovensko akýmkoľvek spôsobom angažuje na zásahu NATO v Kosove, bude tiež považované za agresora. Ako sa mala zachovať Slovenská republika, to nám ukázalo Rakúsko. Rakúska vláda vylúčila akúkoľvek spoluúčasť na vojenských akciách NATO proti Juhoslávii. Vyjadrila sa, že neposkytne Severoatlantickej aliancii ani vzdušný priestor, ani pozemný priestor na jej vojenské akcie. Nevidí totiž na to dôvod. Generálny tajomník OSN Kofi Annan zdôraznil, že podľa Charty OSN za dodržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti vo svete zodpovedá predovšetkým Bezpečnostná rada OSN. Ale NATO nedostalo tento súlas. Teda na základe čoho si osvojuje právo napadnúť suverénny štát, jeho suverénne územie? Inak sa to skutočne nedá nazvať, len agresiou.

Vážení, ak sa bombardovanie označí za mierové riešenie konfliktu, ktoré bolo iniciované silami NATO, nedá sa to ináč nazvať, len ako groteskné riešenie, zabíjanie balkánskych slovanských Srbov, za akciu, ktorá má donútiť suverénny národ vzdať sa časti svojho zvrchovaného územia. Ak sa násilie stáva právom, ozbrojená akcia sa vyhlasuje za mierový proces a obeť bombardovania sa označuje za útočníka, tak nastal stav totálnej deštrukcie ľudských hodnôt a deštrukcie platnosti i dôveryhodnosti všetkých medzištátnych dohôd a dokumentov. A s tým my Slováci nechceme mať nič spoločné. Preto nesúhlasíme s agresiou v Juhoslávii a dištancujeme sa od tohto aktu agresie.

Žiadam slovenskú vládu, aby sa dištancovala od tohto barbarstva. Veď ako ináč sa dá nazvať vraždenie nevinných ľudí, nech sú akejkoľvek národnosti, ale sú to v prvom rade ľudia, ľudia zvrchovaného štátu. A ešte by som sa chcela spýtať pána premiéra, keby tu, samozrejme, bol prítomný, ako to myslí s ochranou našich občanov, keď i vo Vojvodine žije skoro 70-tisícová slovenská menšina. Na nich naša vláda nemyslí? Alebo je to tá sľubovaná pomoc zahraničným Slovákom? Boh uchovaj pred takouto pomocou!

Som zásadne proti podpore tohto agresívneho aktu, aktu, ktorý je poznačený mŕtvymi. Nesúhlasím, aby naša vláda prezentovala, že slovenský národ s tým súhlasí. Naši občania majú obavy z preletov bojových a tankovacích lietadiel NATO nad naším územím i z iných dôvodov. So svojimi obavami sa obracajú i na nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a ide o občanov žijúcich v blízkosti atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Ide o občanov z Veľkých Kostolian, ktorí sa obrátili na mňa s petičnou akciou, teda s podpismi, ktoré adresujú Národnej rade Slovenskej republiky, samozrejme, posielajú to aj vláde Slovenskej republiky a ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií. Citovala by som vám:

"My, podpísaní občania obce Veľké Kostoľany a jej blízkeho okolia, týmto dôrazne protestujeme proti preletom lietadiel nad objektom Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice a v jej tesnej blízkosti, ktorá je vybudovaná aj v katastri našej obce. Nevieme, kto povolil prelety lietadiel nad touto atómovou elektrárňou, ale cítime sa týmto konaním bezprostredne ohrození. A nielen my, pretože v prípade poruchy alebo inej nepredvídanej udalosti môže dôjsť ku katastrofe nielen miestneho dosahu. O aké lietadlá ide, nevieme, ale prelety trvajú odo dňa započatia náletov nad Juhoslovanskou zväzovou republikou a môžeme len predpokladať, že ide o lietadlá NATO, nakoľko prelety niektorých lietadiel možno sledovať oboma smermi s časovým odstupom.

Veríme, že naša republika ešte nie je tak ekonomicky na dne, aby sme nedokázali kontrolovať a riadiť prelety lietadiel nad naším územím, určovať a dodržiavať trasy mimo oblastí, ktoré sú na celom svete chránené pred preletmi lietadiel, pretože nikto nemôže zaručiť, či nemôže nastať porucha lietadla. Preto dúfame, že naša vláda vie, kto a kedy cez naše územie letí a najmä kade, pretože my občania Veľkých Kostolian máme atómovú elektráreň v priamom výhľade. Nejde o vymyslené pozorovania.

Preto vás žiadame o vykonanie nápravy. Berte ohľad aj na našu bezpečnosť.

Vo Veľkých Kostoľanoch dňa 7. apríla 1999."

Nakoniec by som chcela ešte dodať, že zbrane ešte nikdy nič nevyriešili, teda ani bomby, ani tomahawky. Problémy sa dajú riešiť len a len za rokovacím stolom. A musíme si všetci uvedomiť, že násilie vyvoláva len násilie.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Kollárikovej sa hlásia štyria páni poslanci. Posledný je pán poslanec Hofbauer, prvý pán poslanec Andrassy.

Pán poslanec Andrassy.

Poslanec Ľ. Andrassy:

Chcel by som zareagovať na kolegyňu pani Kollárikovú a chcel by som jej pripomenúť, že 23. októbra minulého roku práve ministerka, vo vláde ktorej sedela aj Slovenská národná strana, pani Kramplová dala súhlas na generálne prelety, ale aj pristávania všetkých lietadiel Severoatlantickej aliancie na území Slovenskej republiky a predchádzajúca vláda nielenže o tomto neinformovala parlament, ale vôbec neinformovala občanov. Takže, pani Kolláriková, zamyslite sa aj nad politikou, ktorú ste robili vy vo vláde.

Druhá vec, ktorú ste spomínali, a opäť ste klamali, ide o Rakúsko. V Ústave Rakúskej republiky je jednoznačne dané, že Rakúska republika je neutrálny štát a akékoľvek vojenské akcie sú vylúčené na území Rakúskej republiky a akákoľvek vojenská akcia v Rakúsku môže byť robená len vtedy, ak o to požiada Organizácia Spojených národov.

Ďalšiu vec, ktorú ste spomenuli a čítali ste petíciu o strachu obyvateľov, ktorí žijú v okolí jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Všetkých občanov, ktorí žijú v okolí tejto jadrovej elektrárne, chcem ubezpečiť, že žiadne vojenské lietadlá, ani civilné, nemôžu lietať ponad jadrové elektrárne, pretože na to platia jednoznačné medzinárodné letecké pravidlá. A takisto vás môžem ubezpečiť, že všetky lietadlá lietajú podľa jasne vyznačeného leteckého koridoru, o ktorom je informovaný ako Generálny štáb, tak aj všetky susedné štáty. Takže všetky informácie a veci, ktoré používate, sú len klamstvom.

Takisto sa vás chcem spýtať, ako vám záležalo na Slovanoch, ako vám záležalo na tých ľuďoch, ktorí zomierali práve vtedy, keď Srbi vtrhli do Bosny a zahynulo tam 250 000 občanov, aj občanov slovenskej národnosti.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Ošváth.

Poslanec P. Ošváth:

Reagujem na vystúpenie pani poslankyne Kollárikovej, ktorá nás oboznámila s listom a obavami obyvateľov obce Veľké Kostoľany v blízkosti atómovej eletrárne. Nepovažujem to za nejaké klamstvo, ale prirodzené obavy tých obyvateľov, ktorí sa obávajú o možnosť prípadnej havárie alebo katastrofy. Ale s touto problematikou som sa v minulosti zaoberal a poznám ju veľmi podrobne, a práve preto by som rád ich obavy rozptýlil. Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice je letecky zakázaný priestor, ktorý je výškovo obmedzený do výšky 1 200 m/morom a v priemere 5 km okolo atómovej elektrárne. Tento zakázaný priestor je známy aj v medzinárodných leteckých koridoroch a všetci alebo každý, kto prelietava nad naším územím, tento zakázaný priestor pozná a rešpektuje ho.

A pre vašu informáciu, resp. pre občanov Kostolian uvediem, že trasa, ktorou lietajú nielen vojenské lietadlá, ale všetky civilné, a lietajú ich stovky nad našimi hlavami, sa pohybujú po koridore Hodonín - Nitra - Štúrovo. Ten je mimo zakázaného priestoru Jaslovských Bohuníc. A čo sa týka výšok, tak už som hovoril, že zakázaný priestor je len do výšky 1 200 m a lietadlá NATO lietajú vo výške 11 až 12 000 metrov, čiže je to o 10 000 metrov ešte vyššie, ako je zakázaný priestor. Obavy netreba mať. A ešte uvediem upresnenie, aké lietadlá nad nami lietali, či lietajú. Išlo o dopravné tankovacie lietadlo KBC 10, o tankovacie lietadlo KC 135, to je ten prerobený Boing 707, a do 7. 4. preleteli dve F 16. To je všetko. Nič viac tu neletelo.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa Kolláriková vo svojom vystúpení upozornila na dve základné veci. Prvá vec súvisí s tým, že vláda na seba zobrala rozhodnutie, že nepredložila do Národnej rady, aby Národná rada prijala toto rozhodnutie, čím padá celá ťarcha rozhodnutia na vládu Slovenskej republiky. Urobila to preto, lebo jednoducho nemala odvahu predložiť tento návrh do parlamentu, lebo vedela, že by tu vznikla diskusia a mnohí poslanci aj vládnej koalície by neboli súhlasili s tým, čo urobila vláda. Teraz je už neskoro, sú postavení pred rozhodnutie, že nemôžu meniť rozhodnutie vlády, aby nespochybnili koalíciu a s týmto chladne kalkulovala vláda. A nedá sa porovnať naše rozhodnutie s rakúskym alebo iným. Veď predsa my tiež nie sme členmi NATO, my tiež môžeme urobiť neutrálnu pozíciu, takú istú ako Rakúska republika. A nedajú sa porovnávať ani minulé prelety s terajšími, lebo to boli prelety s mierovými aktivitami, a nie vojenská akcia s bombardovacími lietadlami.

Takisto strach obyvateľstva okolo atómovej elektrárne - darmo tu budú páni poslanci rozprávať, tí ľudia videli na vlastné oči lietadlá. Tak o čom je tu reč? Aké koridory? Čo sú tí ľudia slepí? Veď lietadlá videli na vlastné oči! V tomto je meritum veci, s ktorým vystúpila pani poslankyňa Kolláriková, a je jasné, že keď tieto lietadlá by niesli bomby a tie bomby by pri páde na zem vybuchli, nemuseli by ani padnúť priamo na jadrovú elektráreň, stačilo by, keby to bolo v oveľa väčšej vzdialenosti a môže to spraviť obrovské škody. A o to ide vo vystúpení pani poslankyne Kollárikovej.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pani poslankyňa Kolláriková sa dotkla jednej problematiky, a to prahu 3. tisícročia pre ľudstvo. Na tomto prahu 3. tisícročia pre ľudstvo nastávajú tri prahové situácie. Prvá - export vojny zo Spojených štátov amerických na európsky kontinent. To je mimoriadne závažná skutočnosť. Druhá - Spojené štáty americké fakticky popreli svoju vlastnú ústavu, pretože priamo v článkoch ústavy sa nachádza pozícia Spojených štátov vo vzťahu k vojne. A tretia prahová situácia je, keď prezident Clinton, ministerka zahraničných vecí Albrightová a generálny tajomník NATO Solana popreli Chartu OSN a popreli funkčnosť Organizácie Spojených národov a Bezpečnostnej rady. Toto sú mimoriadne závažné skutočnosti na konci tohto tisícročia.

Ak v Juhoslávii sa majú bombardovaním ochraňovať ľudské práva, tak potom najväčším ochrancom ľudských práv, som o tom hlboko presvedčený, bol maršál Hermann Göring a jeho "luftwaffe", pretože on bol v tomto smere mimoriadne úspešný a za jeho úspechy zaplatili životmi desaťtisíce ľudí.

A čo sa týka tých plátkov, ktoré nám dal rozdať pán Mikloško, tak ja zase upozorňujem na skutočnosť, že v Spojených štátoch amerických prvých štyristo príslušníkov zelených baretov z cvičiska Fort Bragg je dislokovaných do Kosova, kde majú pôsobiť v tzv. Kosovskej oslobodzovacej armáde ako inštruktori. Pamätáme si tieto zelené barety z Vietnamu a z ich pôsobenia na podporu Ngo Dinh Diema tiež pri tzv. ochrane ľudských práv v rámci Vietnamu. Vieme, ako to dopadlo, a vieme, aký problém mali samotné Spojené štáty, aby z tohto nezmyselného dobrodružstva vycúvali. Presne to isté ich čaká aj na európskom kontinente.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Sitek. Po pánu poslancovi Sitekovi vystúpi pán poslanec Gašparovič.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Sitek:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

nebudem sa vo svojom vystúpení vyjadrovať k situácii v Juhoslávii, lebo už som sa raz k tomu vyjadril vo svojom vystúpení, keď som sa písomne prihlásil, ale budem sa vyjadrovať k postupu, rozhodnutiu a informovanosti vlády Slovenskej republiky.

Mám tu vystúpenie pána predsedu vlády, ktorý nás bol informovať v piatok 9. 4. 1999. Citujem z jeho vystúpenia: "Vláda postupovala v zmysle svojich kompetencií, uplatnila svoje právo a svoju povinnosť v takýchto situáciách konať." Na jednej strane hovorí, že postupoval v zmysle svojich kompetencií, na druhej strane sa odvoláva na rozhodnutie ministerstva zahraničných vecí.

Pán poslanec Andrassy, vy sa ospravedlňte pani Kramplovej, lebo vtedy už dávno nebola ministerkou zahraničných vecí, keď rozprávate, že 23. októbra 1998 - sa odvoláva, že vláda rozhodla o prelete lietadiel. Rozhodol to určite kompetentný pracovník na ministerstve zahraničných vecí. Ak premiér tejto vlády porovnáva termín 23. októbra 1998 s termínom 24. marca 1999, tak nemôže byť premiérom tejto republiky. To je totálna dezinformácia, veď vtedy bola iná situácia. Normálne sa postupovalo v súlade s kompetenciou, ktorú mal pracovník ministerstva zahraničných vecí. Veď to sa všade tak rozhoduje, keď sa vyjadruje k nejakým nótam z hľadiska preletov lietadiel. Však to má v kompetencii a vyjadril sa k tomu. Čiže 24. 3. 1999 je iná situácia. Zaoberali sa ňou parlamenty iných štátov, len náš parlament sa ňou nezaoberal a ľutujem predsedu Národnej rady a podpredsedu Národnej rady, že nie sú informovaní a potom pred televíziou nevedia, o čom rozhodla vláda Slovenskej republiky. Musia klamať, lebo nevedia. Čiže ak niekto hovorí, pán poslanec Andrassy, že neinformuje Národnú radu, tak to robí táto vláda. My sme o každej vojenskej akcii informovali a bolo to postupované listom na predsedu, bývalého predsedu Národnej rady pána Gašparoviča.

Čo sa týka samotného uznesenia vlády. Keď je taká iniciatíva a predkladajú sa tu správy zo slovenských tlačových agentúr, tak by som poprosil predsedajúceho, aby zabezpečil iniciatívne uznesenie vlády z 24. marca a ostatné potrebné materiály, tak ako povedal pán poslanec Fico vo svojom vystúpení, že rozhodujeme na základe niečoho a vôbec nemáme k tomu priložené dôležité dokumenty.

Ale zacitujem to uznesenie, už ho viem naspamäť. Vláda sa uzniesla 24. marca, že súhlasí s preletmi a tankovaním lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky. Ešte raz vám to zvýrazním: s preletmi a tankovaním lietadiel NATO. Pýtam sa, čo tankujú vzducholode nad naším územím. Bombardéry B-2, ktoré keď sa vracajú cez koridor Maďarska po leteckom útoku - tam zrejme nestihnú natankovať, lebo majú určité manévre -, čiže prídu na územie Slovenskej republiky, natankujú a vracajú sa naspäť. Čiže či lietajú, alebo nelietajú, to je druhá vec. Vláda tak rozhodla. Keď vláda tak rozhodla, bola povinná informovať. Ešte raz hovorím, že neinformovala, a ešte raz sa vrátim k tomu, čo som povedal vo svojom prvom vystúpení, že urovnanie alebo vyriešenie všetkých nezhôd a sporov, nech by už boli akejkoľvek povahy alebo pôvodu, ku ktorým by mohlo medzi nimi dôjsť, nemá sa nikdy konať inak než mierovými prostriedkami.

Zadefinoval som, čo je pojem útočný čin. Za útočníka sa bude v medzinárodnom spore s výnimkou platných dohovorov medzi spornými stranami považovať ten štát, ktorý prvý podnikne niektorý z týchto činov - je ich tam päť a na treťom mieste je - napadne pozemnými, námornými alebo leteckými silami územie, loďstvo alebo lietadlá druhého štátu, hoci aj bez vyhlásenia vojny. Čiže je to vojenský útočný čin. V článku 3 sa píše: "Žiadna úvaha politického, vojenského, hospodárskeho alebo iného charakteru nebude môcť ospravedlniť útočný čin definovaný týmto článkom", ktorý som spomenul, a dodatok článku je, že: "Žiaden útočný čin tohto dohovoru nesmie byť ospravedlnený žiadnou z týchto okolností:

a) vnútornými pomermi štátu, napríklad jeho politickým, hospodárskym alebo sociálnym zložením, nedostatkami vytýkanými v jeho správe, neporiadkom, ktorý vznikol v dôsledku štrajkov, v revolúcii, antirevolúcii alebo občianskej vojny."

Čiže keď vláda rozhodla, tak rozhodla o tom, že rozhodla a pripojila sa k vojenskému útočnému činu, bola povinná informovať. Je zarážajúce, že ináč sa postavili iné štáty, aj sám Svätý Otec toto odsúdil a vláda, keď tak už rozhodla, berie zodpovednosť za to a bola povinná informovať nielen Národnú radu Slovenskej republiky, ale celú spoločnosť, lebo to jej vyplýva z článku 26 ústavy.

Pán premiér vystúpil, že vláda Slovenskej republiky nemala a nemá v úmysle postupovať v takejto závažnej oblasti jednostranne, bez komunikácie s ostatnými ústavnými inštitúciami a verejnosťou, či dokonca zámerne zamlčujúc a skrývajúc niektoré skutočnosti, ako to v uplynulých dňoch niektorými kritickými poznámkami na našu adresu tvrdili. Čiže absolútne dezinformoval. Nerozprával pravdu, lebo minister zahraničných vecí hovorí niečo iné, minister obrany niečo iné, predseda parlamentu absolútne niečo iné a podpredsedovia už nevedia nič.

Čiže ak pán premiér hovorí v závere, že ak sa chceme niekedy stať členom aliancie, nemôžeme váhať, musíme prejavovať synergickú politickú vôľu rovnako zmýšľajúcich spojencov, lebo aj o tom je aliancia a členstvo v nej. Na jednej strane to hovorí a na druhej strane schválite taký rozpočet pre Armádu Slovenskej republiky, ktorý vôbec nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, vôbec nie s požiadavkou NATO a je to likvidácia Armády Slovenskej republiky. Páni poslanci, o 3 mld. dostala menej korún. Čiže kde chceme ísť? Na jednej strane hovoríme niečo iné a na druhej strane robíme kroky, ktoré sú úplne iné.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca vystúpi ako posledná pani poslankyňa Mušková.

Prvá je pani poslankyňa Tóthová.

Pani poslankyňa, prepáčte mi, ešte predtým požiadal o možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou pán navrhovateľ.

Poslanec P. Weiss:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

naozaj to berte ako faktickú poznámku v súvislosti s diskusiou o tom, čo schválila ešte predchádzajúca vláda 23. októbra 1998. Keď si pozriete chronológiu udalostí okolo kosovskej krízy, tak zistíte, že 23. 9., teda v septembri roku 1998 bola v Bezpečnostnej rade schválená rezolúcia, zdržala sa iba Čínska ľudová republika, ktorá konštatovala, že zhoršovanie situácie v Kosove predstavuje hrozbu mieru a bezpečnosti v regióne. Uvedené opatrenia boli prijaté v rámci kapitoly 7 Charty OSN umožňujúcej použiť v prípade ich nesplnenia aj tvrdšie opatrenia, resp. vojenskú silu. 16. 10. dalo NATO prezidentovi Milošovičovi ďalších 10 dní ako ultimátum. To znamená v tom čase, keď bolo toto ultimátum a keď hrozili nálety, tak 23. 10. 1998 padlo rozhodnutie predchádzajúcej vlády. Takže až také ľahostajné a také nič hovoriace to rozhodnutie nebolo. Situácia bola v niečom podobná tej, ktorá je dnes.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Za poslancov, ktorí boli členmi Mečiarovej vlády, dovoľte mi, aby som ostro protestovala a nadviazala na pána poslanca Siteka v otázke, že vláda Vladimíra Mečiara prijala nejaké rozhodnutie. Vonkoncom to nie je pravda. Vláda nerokovala o žiadnej takejto otázke v októbri roku 1998. Prosím hlavne pána poslanca Andrassyho, aby nám predložil materiál, uznesenie k tomuto. V opačnom prípade ho žiadam, aby sa nám ospravedlnil, pretože sú to nepravdy. A pokiaľ sa hovorí aj o minulosti, áno, vláda Vladimíra Mečiara ešte v prípade, keď išlo o mierové zbory, dala súhlas, ale to bola akcia, ktorá bola schválená Organizáciou Spojených národov, teda bola v súlade s medzinárodným právom. Ďalej to bola akcia, s ktorou súhlasilo aj miestne obyvateľstvo. Teda išlo vonkoncom o niečo iné, čo by politik v žiadnom prípade, žiaden politik nemal porovnávať. Ale pokiaľ ide o október 1998, skutočne dôrazne protestujem.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Nadviažem na predrečníka, ktorý hovoril, že naša vláda, predošlá vláda, o niečom rozhodla. Keď predošlá vláda rozhodla o niečom, tak sa pýtam na čo táto vláda dávala také uznesenie, aké je. To jednoznačne iba potvrdzuje, že nijaké také uznesenie predošlá vláda neurobila. Čiže to nie je pravda.

Kolega Sitek spomínal, že Rakúsko ako neutrálna krajina nepovolila prelety bombardovacích a tankovacích lietadiel nad svojím vzdušným územím. Čiže nedala svoje územie k dispozícii NATO. A ja sa pýtam: Keď Slovensko nie je členskou krajinou NATO, na základe čoho vláda, naša vláda, vláda Slovenskej republiky dala tento priestor k dispozícii na prelety vojnových bojových lietadiel? Ak si myslí, že leteckými útokmi sa niečo vyrieši, tak v rámci mierovej akcie sa nevyrieši nič, len budú zabíjaní ľudia. Budú zabíjaní nevinní ľudia. O niečom sa dá dohodnúť len za rokovacím stolom. Ale keď sme už pri tom, prečo NATO má snahu silou si podriadiť jednu zvrchovanú krajinu - pretože Juhoslávia je zvrchovanou krajinou so zvrchovaným územím -, tak musíme konštatovať, že asi na to má dôvod. A tým dôvodom je zrejme to, že oblasť Kosova si chce určiť pre seba možno ako vojenskú základňu. A to nám nikto nevyvráti, pretože skutočne zo strany NATO, a teda hlavne zo strany Ameriky, nie je záujem riešiť tento problém.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha - faktická poznámka.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán podpredseda,

vážená snemovňa,

už sa tu viackrát potvrdilo, že vláda s obľubou klame, ministri, predseda vlády, a túto metódu prevzali už aj poslanci vládnej koalície. Počas prestávky som bol ticho vysvetliť tento problém alebo výhradu pánu poslancovi za SDĽ, ktorý použil tieto údaje a chcem protestovať aj proti tomu, čo povedal pán poslanec Weiss. Vláda neprerokúvala žiadnu otázku, vláda neprerokúvala. 23. októbra som ešte bol na rokovaní vlády a skutočne takéto niečo nebolo prerokúvané.

Pán poslanec Andrassy hovoril, že to podpísala a rozhodla ministerka Kramplová. Pani Kramplová bola v tom čase už v Kanade, teda nemohla žiadne takéto rozhodnutie podpísať. Zastupoval ju podpredseda vlády pán Kalman. Pán podpredseda vlády sa takisto nepamätá na to, že by nejaké takéto rozhodnutie podpisoval. Teda rozhodnutie alebo vyjadrenie dal možno nejaký radový referent a bol by som veľmi nerád, keby ste nám takéto kroky alebo takéto dokumenty predhadzovali. Chcel by som vás ubezpečiť, pán minister, pán podpredseda Národnej rady, že pôjdem veľmi dôsledne po tom a všetky tieto dokumenty si vyžiadam. A som veľmi zvedavý, kto potom klame a kto zavádza nielen poslancov Národnej rady, ale aj občanov Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Mušková je posledná prihlásená s faktickou poznámkou.

Poslankyňa Ľ. Mušková:

Takisto som v súvislosti s mojím predrečníkom chcela poprosiť pána poslanca Andrassyho, aby skôr ako podá nejaké informácie, si ich preveril, lebo je nezodpovedné voči verejnosti, aj keď neúmyselne, dúfam, neinformovať našich občanov pravdivo. Tiež chcem v tejto súvislosti povedať, že ten materiál, ktorý nám pán poslanec Mikloško dal, je asi tiež takého istého rázu, lebo sa tu hovorí, že príslušníci juhoslovanskej armády prekročili, údajne obkľúčili a tak ďalej. V poslednom čase sa tu už toľkokrát použilo alebo zneužilo slovko údajne, že ja takýmto zaručene nezaručeným správam absolútne neverím.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Gašparovič.

Pán poslanec Hofbauer sa prihlásil s faktickou poznámkou na pána poslanca Weissa, ale pán poslanec Weiss sám vystúpil s faktickou poznámkou, takže nejde to.

Nech sa páči, pán poslanec Gašparovič.

Poslanec I. Gašparovič:

Vážený podpredseda,

pani poslankyne,

páni poslanci,

pôvodne som chcel predniesť len pozmeňujúci návrh na uznesenie, ale vystúpenie pána poslanca Duku-Zólyomiho ma prinútilo, aby som sa niekoľkými vetami vyjadril aj k iným súvislostiam.

Najskôr mi dovoľte povedať, že som nebol spokojný s tým, že sme neprijali uznesenie hneď po našom prvom stretnutí k tejto problematike, ale dnes sa ukazuje, že možno to bolo celkom dobre, pretože v tom čase sa hovorilo o problémoch, ktoré robia Srbi, hovorilo sa o tom, ako vojská NATO bombardujú len vojenské objekty. Dnes je situácia celkom iná. Dnes každý vie, že rakety a bomby nevyhľadávajú žiadne vojská Srbska, ale že padajú na budovy, padajú na mosty, dokonca na medzinárodný vlak na trati Srbsko - Grécko, kde včerajšie zábery zhorených civilných osôb vyzerali skutočne veľmi tragicky.

Kto zapríčinil toto všetko, padlo tu už niekoľkokrát. Ostáva tu z jedného pohľadu vinník Srbsko a ich prezident. No zamyslime sa trošku ďalej a hovorme aj o tých problémoch, o ktorých tu začal hovoriť pán poslanec Mikloško, keď nás informoval o správe TASR. Hovorme aj o tom, kto má najväčšiu zásluhu na tom, že občania a vôbec svet je často dezinformovaný. Tu sa informácie prekrývajú s dezinformáciami, pravdy s nepravdami. Nemôžete veriť tým, ktorí obhajujú zásah NATO, nemôžete veriť ani tým, ktorí hovoria o nevinnosti srbskej armády. Je to skutočne tragédia, že na základe takto manipulovaných informácií dochádza k rozhodnutiu takých orgánov, ako je orgán NATO. Na základe takýchto dezinformácií občan Európy, občan sveta nevie jednoznačne niekedy zaujať stanovisko. Ja som bol vždy nepriateľom kadejakých demaršov, embárg, pretože nikdy na základe embarga netrpí politik, voči ktorému chce ten-ktorý štát alebo skupina alebo organizácia uplatniť toto embargo. Trpí vždy občan. Trpí vždy ten, kto si to vôbec nezaslúži. Dnes je situácia v Juhoslávii presne tá istá. Trpia nevinní ľudia.

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, jeden pán poslanec tu povedal, že jedni zastávajú Clintona, druhí zastávajú Miloševiča. Chcem povedať, že sa nezastávam Miloševiča, nezastávam sa ani Clintona a prosím, aby sme zastávali život, život človeka, ktorý je najdrahší. Zastávajme pokoj ne tejto zemeguli. Len vtedy budeme môcť hovoriť o tom, že sme v niečom jednotní.

Povedal som, že trošku ma povzbudilo, resp. podnietilo vystúpenie pána Duku-Zólyomiho. Pán Duka-Zólyomi okrem iného povedal, že sa kosovským Albáncom bráni v "štátoprávnom práve". Pani poslankyne, páni poslanci, to je silné. To je veľmi silné. Veď kosovská menšina, Kosovčania hlásiaci sa k Albáncom, táto národnosť má svoj vlastný štát. Tu je veľmi pozoruhodné, čo povedal pán Duka-Zólyomi, najmä keď si uvedomíme, že súčasná vláda robí všetko pre to, aby podporila vytvorenie Karpatského euroregiónu. Čo znamená vytvorenie Karpatského euroregiónu? Je to región rumunských Maďarov, ukrajinských Maďarov, slovenských Maďarov a možno tam prídu Poliaci. Viete, čo to znamená, keď vláda vo svojom programovom vyhlásení schválila aj to, že obíde Benešove zákony a vydá pôdu, o ktorých Benešove zákony hovoria, obciam a mestám dole na juhu? Nechcem byť ďaleko od toho, čo sa môže stať.

Páni poslanci, je to veľmi vážne a treba sa zamyslieť nad tým, prečo takým tragédiám, ako je Kosovo, treba predchádzať. Prečo takéto silné rozhodnutia, keď sa púšťajú lietadlá cez naše územie na územie druhého štátu, aby zabíjali ľudí? Preto chcem povedať, že aj rozhodnutie vlády, ktoré sa urobilo, myslím si, že nebolo šťastné. A najväčšou tragédiou je to - ak je to pravda -, ako prítomný pán minister Kanis, keďže ho tu vidím, v televízii na otázky redaktorom Republiky a SME povedal, že zrejme páni ministri si neuvedomili, o čom hlasujú. Tak to pán minister povedal, že on to pochopil a pochopil to aj pán minister Kukan, ale, žiaľbohu, druhí to nepochopili. No neviem, či tým chcel povedať, že majú trošku dlhšie myslenie, ale to by bola tragédia.

Preto chcem povedať ešte jednu vec. Povedzme, že nebudeme odsudzovať vládu za to, že s tým súhlasila, ale nemôžeme ju neodsúdiť, že nás klamala, že nás zavádzala. Viete, americký prezident Clinton si za svoje erotické výčiny vyslúžil určité odsúdenie. Ale parlament ho za to nesúdil. Parlament ho súdil za to, že klamal pod prísahou. A preto bol tvrdý impeachment, a preto dlho, dlho senát rozhodoval o tom, čo ďalej s pánom prezidentom. A takto nás oklamala aj naša, naša vláda.

Rada Európy a Listina občianskych práv a slobôd obsahuje aj jednu skutočnosť, a to, že všetkým svojim krajinám bráni vykonávať trest smrti - už som to povedal v jednej faktickej poznámke -, bráni vykonávať trest smrti. My sme tiež do našej ústavy a do našich zákonov v rámci trestného konania dali najvyšší trest 25 rokov, prípadne výnimočný doživotný trest. Čiže nevykonávame trest smrti. Spojené štáty si z toho nič nerobia. V niektorých svojich štátoch vykonávajú trest smrti a do Európy prídu robiť arbitra tak, že zabíjajú občanov.

Celý čas, odkedy sme sa prihlásili k štátom do NATO, bol som za to, že Slovensko musí byť členom takejto organizácie, ale NATO má v svojej preambule, že je to obranná organizácia, a nie útočná organizácia. Aj teraz som za to, ak neexistuje žiadna iná obranná organizácia, že Slovensko v takejto organizácii má byť. Ale tu si dnes treba prehodnotiť situáciu, či skutočne NATO je obrannou organizáciou, pretože súčasnosť nám v tom nedáva za pravdu.

Chcel by som ešte povedať, že situácia sa trošku mení aj v postoji Ruska a Juhoslávie. A k tomu sa vyjadril dosť opatrne už aj francúzsky prezident Chirac. To, že Juhoslávia ide do zväzku s Ruskom, to nie je zanedbateľné. A som presvedčený, že dnes aj Spojené štáty, aj Amerika majú veľký problém, ako túto tragédiu v Kosove skončiť. Pomôžme im aj my, nech naša vláda urobí nové rozhodnutie, nech cez naše územie nelietajú bombardéry s bombami. A preto aj môj pozmeňujúci návrh alebo návrh na uznesenie bude taký, že prosím, aby sme do uznesenia dali:

"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky prehodnotiť svoje rozhodnutie o povolení preletu lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky a zruší ho."

Pani poslankyne, myslím si, že by to malo dobrú odozvu pri tejto tragédii. Chcem vám ešte povedať, že nie je všetko také, povedal by som, jednoduché a jednoznačné a spravodlivé zo strany NATO. Mám tu výpis od brnianskeho novinára, ktorý hovorí o 18. dni bombardovania, je to pán Štěpánek. Upozorňuje na to, že kosovských Albáncov zo severovýchodného Albánska údajne podporuje 500 mudžahedínov známeho medzinárodného teroristu Bin Ladina. Kvôli nemu USA bombardovali Sudán. To by znamenalo, že v niektorých prípadoch terorista neprekáža a v niektorých prekáža. Takže uznesenie, návrh na uznesenie predložím pánu poslancovi Weissovi.

Ďakujem pekne.