Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pán poslanec Cuper bol posledný, kto vystúpil ako písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa okrem pána poslanca Tuchyňu, Slobodníka, Húsku, pána Árpáda Duka-Zólyomiho a pána Krumpolca hlási ešte niekto ústne do rozpravy. Títo páni poslanci a pani poslankyne prišli za mnou počas rozpravy.
Prosím, aby ste vymazali svetelnú tabuľu a prosím len tých pánov poslancov a pani poslankyne, ktorí sa hlásia ešte do rozpravy ústne. Pán poslanec Brňák, pán poslanec Hudec, pani poslankyňa Malíková, pán poslanec Zlocha, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Sitek, pán poslanec Gašparovič, pán poslanec Moric. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Ešte raz prečítam poradie ústne prihlásených pánov poslancov do rozpravy: poslanci Tuchyňa, Slobodník, Húska, Zólyomi, Krumpolec, Brňák, Hudec, Malíková, Zlocha, Kolláriková, Sitek, Gašparovič a Moric.
Nech sa páči, pán poslanec Tuchyňa.
Poslanec J. Tuchyňa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
riešenie sporných problémov ozbrojenými silami a zároveň ozbrojenými konfliktmi nie je najlepším riešením, ale musíme pripustiť, že je možný. Vojna je tiež hrozná, nech je, kde chce a kedykoľvek, je mi ľúto všetkých obetí, ktoré vznikajú. Z histórie vieme, hlavne novodobej, že takéto riešenia nepriniesli želané výsledky alebo len na určité obdobie s rôznym časom trvania, potom sa vždy hľadali politické riešenia na urovnanie konfliktov. Napríklad rok 1968 v Česko-Slovensku riešil sa koniec koncov na Malte, v Reykjavíku, Afganistan vývodom sovietskych vojsk, Vietnam odchodom Američanov, Čečensko - v tomto prípade chcem poznamenať, že s týmto vojnovým stavom Ruska sa Národná rada nezaoberala a neprijímala žiadne uznesenia. Koniec koncov aj bývalá Juhoslávia vo forme Daytonských dohôd.
Na druhej strane si ale uvedomujem, že sme na prahu tretieho tisícročia a ľudia chcú mať zabezpečený dôstojný život, zaručené svoje práva a slobody. Národy chcú byť slobodné, právo na sebaurčenie naberalo nové dimenzie, čoho sme my Slováci najlepším dôkazom. Náš problém sme veľmi kultivovane vyriešili spoločne s Čechmi. Iní bez rozdielu miesta to takto neboli schopní urobiť - napríklad severné Írsko, Španielsko, bývalá Juhoslávia, teraz Kosovo, krajiny Zakaukazska. Poznamenávam, že vojna Arménsko-Azerbajdžan stála životy viac ako milión ľudí a len málokto o nej hovoril.
Udržať národy v područí silou zbraní nie je jednoducho možné, etnické čistky nie sú spôsobom riešenia národnostných problémov. Problémy v Kosove riešilo i OBSE, tak ako predtým v bývalej Juhoslávii OSN, a bezvýsledne. Potom prevzalo na seba riešenie NATO v podobe misie IFOR. Opakujem, z histórie je vždy známe, že po predchádzajúcich vojenských akciách príde obdobie politických rokovaní, a teda je nutné prejsť od útokov k vecným rokovaniam zainteresovaných strán. Chápem znepokojenie našich občanov, majú odpor k násiliu a blízkosť priestoru konfliktu umocňuje tieto pocity. Avšak musíme mať na zreteli záujmy štátu v zahraničnopolitickej oblasti. Okrem Slovenskej národnej strany sú zámery v tejto oblasti politických strán v parlamente rovnaké. Keď sú dnes iné predstavy, bude potrebné meniť zahraničnú politiku jednotlivých politických subjektov. Zásadne odmietam definovanie o vojnovom stave Slovenskej republiky s niekým, o Slovenskej republike ako o agresorovi. Poslanec Sitek to jasne definoval z vojnového humanitného práva. Podporujem snahy všetkých na urovnanie kosovského problému, ale aj NATO, politickým riešením. Takéto stanovisko som koniec koncov vyslovil pre Slovenský rozhlas na druhý deň po začatí útokov NATO.
A teraz, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločný pozmeňujúci návrh poslaneckých klubov SDĽ, SOP, SDK, SMK k predloženému návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove, tlač číslo 192. Voči pôvodne predloženej tlači číslo 192 navrhujeme nasledujúce zmeny.
Upraviť preambulu tak, že po slovách "Národná rada Slovenskej republiky" sa doplní "hlboko znepokojená existenciou vojnového konfliktu v Juhoslávii a možnosťami jeho rozšírenia", pričom ostatný text ostáva nezmenený.
"Bod A. vyjadruje" zostáva nedotknutý, "bod B. vyslovuje" ostáva nedotknutý, "bod C. akceptuje" zmeniť na "konštatuje".
Ďalej v samotnom texte navrhujeme nasledujúce zmeny: vypustiť prvú časť textu až po slovo "pričom", a tento nahradiť textom "konštatuje, že rozhodnutia, ktoré v súvislosti s bezpríkladnou krízou v Kosove urobila vláda Slovenskej republiky, sú v súlade s dlhodobými štátnopolitickými záujmami Slovenska, pričom" - ďalej ostáva pôvodný text.
Takže celé znenie bodu C. je nasledujúce, prečítam ho:
"C. konštatuje, že rozhodnutia, ktoré v súvislosti s bezpríkladnou krízou v Kosove urobila vláda Slovenskej republiky, sú v súlade s dlhodobými štátnopolitickými záujmami Slovenska, pričom pokladá za nevyhnutné upozorniť, že vláda mala v danej veci komplexnejšie a pohotovejšie informovať o svojich krokoch parlament i občanov Slovenskej republiky."
Ďalej zaradiť nový bod "D. vyjadruje", ktorého text je nasledujúci: "Vyjadruje ľútosť nad stratami ľudských životov a nádej, že nakoniec zvíťazí rozum."
Pôvodný bod "D. vyzýva" bude ako bod "E. vyzýva". Navrhované textové zmeny v tomto bode sú nasledujúce: po slovách "tragického konfliktu" vypustiť "Juhoslovanskej zväzovej republiky", po záverečných slovách "civilného obyvateľstva" doplniť text "čo predpokladá zastaviť etnické čistky, zabezpečiť návrat utečencov a zaručiť ich bezpečnosť a hľadať riešenie, ktoré zabezpečí práva občanov národnostných menšín a zachová územnú integritu Juhoslovanskej zväzovej republiky".
Takže celé znenie bodu E. je nasledujúce:
"E. vyzýva všetky zainteresované strany, aby v najkratšom možnom čase obnovili politické rokovania vedúce k mierovému urovnaniu zložitého a tragického konfliktu tak, aby došlo k urýchlenému ukončeniu vojenských operácií a zastavilo sa zabíjanie nevinného civilného obyvateľstva, čo predpokladá zastaviť etnické čistky, zabezpečiť návrat utečencov a zaručiť ich bezpečnosť a hľadať riešenie, ktoré zabezpečí práva občanov národnostných menšín a zachová územnú integritu Juhoslovanskej zväzovej republiky."
Vážené dámy, vážení páni, pre poriadok prečítam návrh na úpravu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove.
"Národná rada Slovenskej republiky hlboko znepokojená existenciou vojnového konfliktu v Juhoslávii a možnosťami jeho rozšírenia, citlivo vnímajúc široké spektrum názorov občanov Slovenskej republiky a súc´ si vedomá zodpovednosti za presadzovanie dlhodobých štátnopolitických záujmov Slovenska:
A. vyjadruje presvedčenie, že dodržiavanie ľudských práv je záležitosťou celého medzinárodného spoločenstva, ktoré sa nemôže nečinne prizerať ich masovému porušovaniu, masakrovaniu civilného obyvateľstva, etnickým čistkám a rastúcemu prúdu utečencov v Kosove;
B. vyslovuje znepokojenie a ľútosť, že opakované vytrvalé a komplexné úsilie medzinárodného spoločenstva, vrátane Bezpečnostnej rady OSN o vyriešenie krízy a o zabránenie humanitárnej katastrofy v Kosove politickými rokovaniami sa vzhľadom na odmietavý postoj juhoslovanského prezidenta Miloševiča nestretlo s úspechom, čím došlo ku krajnému riešeniu zo strany NATO s cieľom zastaviť etnické čistky v Kosove a vynútiť mierovú dohodu;
C. konštatuje, že rozhodnutia, ktoré v súvislosti s bezpríkladnou krízou v Kosove urobila vláda Slovenskej republiky, sú v súlade s dlhodobými štátnopolitickými záujmami Slovenska, pričom pokladá za nevyhnutné upozorniť, že vláda mala v danej veci kompletnejšie, pohotovejšie informovať o svojich krokoch parlament i občanov Slovenskej republiky;
D. vyjadruje ľútosť nad stratami na ľudských životoch a nádej, že nakoniec zvíťazí rozum;
E. vyzýva všetky zainteresované strany, aby v najkratšom možnom čase obnovili politické rokovania vedúce k mierovému urovnaniu zložitého a tragického konfliktu tak, aby došlo k urýchlenému ukončeniu vojenských operácií a zastavilo sa zabíjanie nevinného civilného obyvateľstva, čo predpokladá zastaviť etnické čistky, zabezpečiť návrat utečencov, zaručiť ich bezpečnosť a hľadať riešenie, ktoré zabezpečí práva občanov národnostných menšín a zachová územnú integritu Juhoslovanskej zväzovej republiky."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Tuchyňu sa hlási pán poslanec Hudec. Končím ďalšie faktické poznámky.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Veľmi ma mrzí, pán poslanec, že vo svojom úvode, vo svojej úvodnej časti vystúpenia ste prehovorili, bohužiaľ, iba ako vojak, a nie aj ako človek. Predsa nijaké násilie nie je prirodzeným prejavom a nie je možné počítať s tým, že veď aj tak sa každá vojna skončí nejakým rokovaním. Ďakujem pekne za takýto prístup k problémom. Bohužiaľ, v tomto vašom návrhu sa ani raz nespomenuli Slováci žijúci v Juhoslovanskej zväzovej republike. Bohužiaľ, naši krajania sú pre vás mŕtvi alebo neexistujúci, tak ako neexistujú vtedy, keď argumentujete tým, že aj v Čečensku bol konflikt, aj všade inde bol konflikt. V Čečensku neboli naši krajania, a preto sme sa možno s oveľa menším emotívnym zanietením starali o takéto bolestivé rany celého sveta. Myslím si, že je našou povinnosťou myslieť na tento konflikt aj preto, že sú tam naši krajania. Nehnevajte sa, nemožno ospravedlniť postup našej vlády tým, že ide už nie o národnoštátny, ale štátnopolitický záujem našej krajiny, čo je veľmi zaujímavý posun. Pýtam sa len, koľko krvi alebo koľko agresie, koľko obetí si bude vyžadovať tento začarovaný pojem, toto krúženie čarodejníckou paličkou nad kadejakými vyhláseniami, ktoré neskrývajú nič iné len zbabelosť a podkupnosť istých politikov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska. Pripraví sa pán poslanec Slobodník.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca, lebo si myslím, že je naozaj dosť dôležité zobrať komplexný rozmer tohto konfliktu a treba si uvedomiť, že ak ponecháme právo veľkých a silných mocností konať tak, že samotné volia, kedy môžu rozhodovať a kedy nie a kedy obchádzať rozhodnutia OSN, je mimoriadne nešťastné a predovšetkým nie je vôbec v intenciách národných a štátnych záujmov malých krajín. Národné a štátne záujmy malých krajín sú totiž spojené práve s tým, že nebudú vystavené v budúcnosti blahovôli veľmocí. To je práve snaha každého malého štátu. Našou povinnosťou nie je, samozrejme, provokovať veľmoci, ale na druhej strane sa nemôžeme správať ako zhypnotizovaná obeť pred hroznýšom a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Nie je to v poriadku, pretože postup tohto druhu ohrozuje malé štáty a národy a ohrozuje Európu. Európa je práve univerzálna jednota mnohých malých národných štátov a nie je možné v nej postupovať ako slon v porceláne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník je ďalší ústne prihlásený do rozpravy. Po ňom vystúpi pán poslanec Húska.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
chcem sa pozrieť na konflikt v Juhoslávii z pozície Slovenska. Slovensko ešte ako súčasť Česko-Slovenska sa stalo obeťou dvoch diktátov, keď sa mocnosti spolčili proti nemu a vytvorili Mníchovský diktát na jeseň roku 1938 a potom Viedenskú arbitráž, v ktorej sa skončili odňatím istých častí územia bývalého Česko-Slovenska, aj Česka, aj Slovenska.
Prosím vás pekne, právnici, zamyslite sa nad dohodami v Rambouillet, hovorí sa o dohodách z Rambouillet, ale tieto dohody boli diktátom, neľútostným diktátom, ktorý navyše Juhoslávia nepodpísala, a zamyslite sa nad tým, o čo tam šlo, a zamyslite sa nad tým z pozície Slovenska, prosím. Aj Slovensko je potenciálne, mohlo by byť potenciálne v takej situácii. Od Srbska sa tam žiadalo po prvé, že bude súhlasiť s tým, - nemenujem všetky body -, že bude súhlasiť s tým, že o tri roky sa bude konať referendum v Kosove a na základe toho môže požiadať Kosovo o odtrhnutie sa od Juhoslávie. To bola prvá podmienka. A druhá podmienka bola prítomnosť vojsk NATO na tieto tri roky. Prosím vás pekne, to boli podmienky a sú podmienky pre Juhosláviu neprijateľné. Veľmi dobre viete, že Juhoslávia s takýmito podmienkami súhlasiť nemohla, najmä s tou prvou, lebo Kosovo je organická súčasť srbského územia a je jednoducho nepredstaviteľné, aby sa akákoľvek krajina vzdala svojho územia.
Keď sa operuje etnickými čistkami, nepopieram ľudské tragédie, ktoré sa tam diali, ale prosím vás, spomeňte si, pol milióna kosovských občanov, občanov Juhoslávie albánskej národnosti z Kosova opustilo túto krajinu po 24. marci, po tom bombardovaní. To znamená, že je tu bezprostredný priamy vzťah medzi bombardovaním Juhoslávie a medzi útekom kosovských občanov, teda občanov albánskej národnosti z Kosova. Koniec koncov, bombardovala sa aj Priština, koniec koncov, skutočne to bola situácia veľmi krízová, v Kosove sa bombardovali aj iné mestá.
Veľmi ma zarmútilo, keď som sa dočítal - možno to nie je pravda, citujem teraz týždenník Zmena, kde sa písalo o tom -, ako pán poslanec Weiss, pán poslanec Šebej a pán poslanec Palko argumentovali na schôdzkach výboru pre obranu a bezpečnosť a potom zahraničného výboru. Argumetovali tým, že by sa táto diskusia nemala konať, že by sa to tým malo skončiť. A dokonca pán poslanec Weiss - zase mám informáciu z druhej ruky, ak to nie je pravda, iste mi to vyvráti - včera v Slobodnej Európe vyhlásil, že v Kosove už zahynuli desaťtisíce občanov. Povedal to v Slobodnej Európe, počul som to tak, hovorím, nepočul som to na vlastné uši, citujem to.
Prosím vás pekne, zamyslite sa skutočne nad tým. A vy si myslíte, že proti nám sa neoperovalo etnickými čistkami? Mám dokument z Flensburgu, severonemeckého mesta, z roku 1993, kde pán Duray rozširoval medzi účastníkmi menšinovej konferencie, konferencie o menšinových právach, na ktorej sa zo Slovenska zúčastnil aj pán Csáky, pán Duray tam nebol, len poslal svoje spisy, kde sa hovorí, že na Slovensku sa robia etnické čistky občanov maďarskej národnosti. Čiže proti Slovensku sa taký scenár chcel už použiť a nie je vylúčené, že ho niekto nebude chcieť aj použiť. Spomeňte si na to, pokiaľ sledujete, čo hovorí Béla Lipták v Spojených štátoch o Vojvodine, kde sa domáha, kde utajuje informácie, že po Kosove bude nasledovať Vojvodina. Napriek tomu, že podľa iných informácií - a dúfam oprávnených - maďarskí obyvatelia, občania maďarskej národnosti Juhoslávie podporujú svoju vládu a stavajú sa za jej celistvosť, celistvosť Juhoslávie.
Očakávať, že nejaká krajina sa vzdá svojho územia, je očakávanie naivné. A tie bombové útoky, bohužiaľ, sa robia až s neuveriteľnou krutosťou. Bomby padli na banícke mestečko Alexinac, na obytné domy. Aký tam bol strategický cieľ? Spomenulo sa tu, dnes je to v novinách, že dopadli aj na vlak, že zabili nevinných ľudí. Viďte, prosím vás, tieto veci celistvo. Vítam iniciatívu, ktorú teraz predniesol aj pán poslanec Tuchyňa a ktorú spomenul aj predseda Národnej rady pán Migaš na Medziparlamentnej únii, na 101. schôdzi. Ale prosím vás, presadíte to, keď veľmoci už rozhodli a slovenský hlas, bohužiaľ, veľa nedokáže, keď veľmoci už rozhodli, že o tri roky bude v Kosove referendum a dovtedy tam bude armáda pod vedením NATO?
To sú veci, nad ktorými sa treba zamyslieť a vidieť ich skutočne nielen z hľadiska terajšej chvíle, ale aj z hľadiska vývinu. My budeme v tejto Európe žiť, my budeme musieť žiť s našimi susedmi, blízkymi i vzdialenejšími. Nehovoriac už o tom, ako zase poznáte z médií, že Juhoslávia požiadala Ruskú federáciu o začlenenie sa do zväzku s Ruskom a Bieloruskom. Uvedomte si tie strašné dôsledky, čo by to mohlo znamenať. Samozrejme, na jednu chvíľu by prestalo bombradovanie Juhoslávie, nepochybujem o tom, že ani NATO by si nechcelo začínať konflikt s Ruskom a Bieloruskom, ktorý by mohol vyústiť do tragických dôsledkov.
Nabádam k tomu, aby naša diplomacia skutočne využila všetky prostriedky na zavŕšenie tohto konfliktu. Je naivné očakávať - aj to tu odznelo, bohužiaľ, aj pán predseda Národnej rady Migaš to povedal, aj pán poslanec Tuchyňa -, zabezpečiť, aby sa kosovskí občania vrátili na územie a potom prestane bombardovanie. Asi tak to vyznelo, aj keď nepovedali slovo potom. Vrátiť občanov na územie, kde bývali, je potrebné a, samozrejme, staviam sa za to, aby ma nikto neohovoril, že som jednostranný, ale to predsa bude trvať mesiace. A dovtedy bude trvať bombardovanie? Najprv sa musí zastaviť bombardovanie, aby sa návrat obyvateľov do Kosova mohol uskutočniť. To sú axiómy a myslím si, že sa skutočne treba na tento konflikt pozerať aj takto.
Opakujem, v Rambouillet nebola dohoda, v Rambouillet bol diktát, navyše neprijatý Juhosláviou, a my aj Česi, aj Slováci, aj keď, samozrejme, teraz už sme tu, v slobodnej Slovenskej republike, ale vtedy sme to prežívali spoločne, a tieto dva národy si veľmi dobre pamätajú, ako to bolo v Mníchove a ako to bolo vo Viedni. A vy všetci veľmi dobre viete, čo povedala o týchto útokoch história. Nepochybujem, absolútne nepochybujem, že napriek obrovskej mocenskej prevahe, napriek siláckym slovám od ľudí, od ktorých som to nikdy neočakával - od francúzskeho ministra zahraničia Vedrina, od premiéra Británie Blaira a od ďalších politikov, od kancelára Schrödera - napriek týmto silným slovám nakoniec NATO neutŕži víťazstvo, na ktoré sa v Juhoslávii spolieha. A my tu budeme musieť žiť ďalej. Tak, prosím vás pekne, konajme ako zodpovední politici, lebo potom sa nebude môcť povedať, my sme nevedeli, my sme si mysleli, my sme mali také a onaké strategické zámery. Je tu svet, je tu Európa, je tu Slovensko a je vystavené rovnakým tlakom v menšinovej otázke, ako je vystavená Juhoslávia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Palko, pán poslanec Húska, pán poslanec Krajči a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.
Pán poslanec Palko.
Poslanec V. Palko:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Musím povedať, že pán poslanec Slobodník ma citoval presne, slová, čo som povedal. Pripúšťam, že som sa vtedy mýlil. Je lepšie, keď sa o tejto záležitosti diskutovalo v pléne, pretože to prispelo k väčšej informovanosti slovenských občanov o celej kauze. A keďže rokovanie o tomto bode iniciovala opozícia, tak týmto jej ďakujem, a konkrétne aj pánu poslancovi Slobodníkovi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem doplniť pána poslanca Slobodníka, že je skutočne veľmi dôležité, aby sme nestavali pred občanov predstavy o tom, ako by ustúpili mierotvornému plánu z Rambouillet, keby sa vzdali svojich oprávnení na integritu územia Jugoslávie. Priatelia, to jednoducho nie je možné, tam sa skutočne predpokladal len dočasný stav integrity tohto územia Juhoslávie a po troch rokoch malo byť uskutočnené referendum pod záštitou branných síl NATO alebo ozbrojených síl OSN, alebo iných špeciálne na to určených štruktúr zvonka. To znamená, že tým sa objektívne nevytvárala záruka integrity tohto územia a nemôžeme predpokladať, že takouto cestou sa dá dosiahnuť mier nielen na Balkáne, ale v Európe.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
pán Slobodník vo svojom vystúpení spomínal zmluvu z Rambouillet. Treba povedať, že naozaj neboli zohľadňované pripomienky, ktoré predkladali predstavitelia alebo zástupcovia delegácie vlády Juhoslovanskej zväzovej republiky a Srbskej republiky, pretože táto zmluva bola predložená tak, že bola nevyvážená.
Už som raz spomínal, že jednoducho táto zmluva zohľadňovala len požiadavky zo strany národnostnej menšiny Albáncov alebo tamojšej väčšiny, dá sa povedať, a nezohľadňovala ďalšie národy, ktoré v Albánsku a v Metochii žijú. To znamená, že okrem Albáncov tam žije aj 250 tisíc Srbov, 150 tisíc Rómov, 150 tisíc Moslimov, 50 tisíc Turkov a niekoľko desiatok tisíc Gorancov a Egypťanov. Táto zmluva neriešila požiadavky týchto národností a bola jednoznačne orientovaná len na separatistické požiadavky Albáncov. To mi pripomína tak ako na Slovensku, keď tu za národnosti vystupujú len Maďari, a pritom tu žijú aj Rómovia, Ukrajinci, karpatskí Nemci a ďalší. Vážení, uvedomme si, čo sa vlastne v Rambouillet dialo.
Po druhé chcem povedať, že srbská strana predložila konkrétnu zmluvu, v ktorej zohľadňovala požiadavky všetkých týchto národností a žiadala, aby sa o nej rokovalo. Žiaľbohu, nedošlo k tomu a separatistickí Albánci podpísali zmluvu v texte, ktorý bol zverejnený.
Chcem len zdôrazniť, že Juhoslovanská zväzová republika a Srbská republika dohodu, ktorú podpísali predstavitelia albánskych separatistických strán a teroristickej oslobodzovacej armády, považujú za neplatnú a právne neexistujúcu. To znamená, že vždy budú pokračovať v tom, aby hájili svoje územné teritórium a záujmy všetkých, ktorí v Kosove žijú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
zastávam názor, že takto vážny problém treba prerokúvať v parlamente a treba sa na to pozerať viac pragmaticky i vecne ako citovo. Preto keď sa takto snažím k tomu pristúpiť, musím súhlasiť so stanoviskom pána poslanca Slobodníka, že požiadavka návratu obyvateľstva do Kosova počas bombardovania, ktorá je v poslednom čase zdôrazňovaná, je skutočne nereálna. Je predsa absolútne neprijateľné predstavovať si, že ľudia, ktorí utečú pred hrôzou vojny, pred padaním bômb, sa teraz vrátia, aby splnili požiadavku NATO. Počas bombardovania sa vrátia? Takže aj z druhej strany treba klásť reálne požiadavky a podmienky, a nie také, ktoré skutočne Juhoslávia nemôže splniť.
Ďalej chcem jednoznačne podporiť pána poslanca Slobodníka v tom, že menšinové otázky nemôžu byť dôvodom na vojnu, resp. vojna nemôže byť prostriedkom ich riešenia. Pretože ak toto budeme schvaľovať, tak mám veľké obavy, že v Európe sú vytvorené podmienky na to, aby sa takéto konflikty cestou zbrane riešili aj na iných teritóriách. Taktiež referendum nemôže byť prostriedkom, ktorý má viesť k zmene hraníc, zmena hraníc v Európe je nesmierne nebezpečná.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Húska. Po pánu poslancovi Húskovi vystúpi pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
anglický historik Toynbee povedal, že stav vojny a mieru je vlastne stavom momentálnej dominancie buď jastrabov, alebo holubíc v tom-ktorom štrukturálnom uspôsobení. Teda, priatelia, zrejme je to tak, ako som už avizoval v minulom vystúpení pred pár dňami, keď som predpokladal, že pravdepodobne predsa sa len dostali na vrch jastrabi pred holubicami. Chcem totiž vysvetliť, že sa nemôžeme ani na NATO, ani na USA dívať ako na výhradne taký výtvor, ktorý vždy a za každých okolností vykonáva len pozitívne kroky.
Chcel by som uviesť, že napríklad celý čas aj NATO, aj USA boli nie práve veľmi aktívni, keď vrcholili konflikty v severnom Írsku, kde dokonca bola policajná podpora oranjistov a kde prebiehali naozaj veľmi tvrdé strety. V Kurdistane prebieha celé desaťročia vyhladzovací boj a zároveň čistky nepredstaviteľných rozmerov, a napriek tomu to ani nehne s NATO, aby sa v tejto oblasti, dajme tomu, pokúsilo aspoň o sprostredkovaciu úlohu. Celé desaťročia existovali v Latinskej Amerike totalitné diktatúry. Uvediem len jeden príklad vyše 30 rokov trvajúcej diktatúry v Paraguaji generála Strossnera, a napriek tomu nič sa nestalo, ba dokonca sa nestalo ani vtedy, keď celkom nedávno došlo ku genocíde príslušníkov indiánskeho národa v Chiapas v Mexiku.
Toto všetko ukazuje, že vôbec niet rovnakého metra a už vôbec niet nejakých morálnych kritérií, ktoré v tú alebo onú chvíľu rozhodujú, ale v podstate funguje len rozhodnutie dominátora zakalkulované na to, ako v tej-ktorej časti zemegule chce presadiť svoju dominanciu. A toto, samozrejme, by sme nemali akceptovať a nemali by sme sa jednoducho stavať buď ako neutrálni, alebo dokonca ako požehnávatelia. Priatelia, to nie je cesta, ktorou by sme mali ísť ďalej.
Chcem povedať, že podľa všetkého sa vlastne deje veľmi nebezpečný precedens. V Boke Kotorskej sú, ako mám informácie, umiestnené ruské atómové ponorky a teraz má byť vytvorená taká istá námorná základňa Američanov v Albánsku. Keď si predstavíte vzdialenosť týchto dvoch krajín s najťažšími prostriedkami ničenia, ako sú práve atómové ponorky s výzbrojou nukleárnych zbraní, vlastne nie je žiadnym riešením mieru, ale je hrozným vtiahnutím Európy do konfrontačného pásma. Z takéhoto hľadiska si myslím, že treba zvážiť naozaj uvážlivý postup a treba sa vrátiť znova k rokovaciemu stolu a treba žiadať, aby tento rokovací stôl bol použitý aj v prípade Juhoslávie. Je našou mravnou povinnosťou obhajovať tieto princípy.
Vážení priatelia, chcel by som povedať, že napriek tomu predkladám teraz návrh vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa pokúša vôbec nemenovať, kto je pôvodca konfliktu, ale ktorý sa pokúša nájsť to, čo je ešte možné ako spoločný menovateľ v tomto parlamente a aby sme jednoducho odsúdili konflikty ako také, žiadali, aby sa konfliktné strany vrátili k rokovaciemu stolu. Dovoľte mi, aby som prečítal návrh na vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove.
"Národná rada Slovenskej republiky hlboko znepokojená existenciou vojnového konfliktu v Juhoslávii a možnosťami jeho rozšírenia, citlivo vnímajúc široké spektrum názorov občanov Slovenskej republiky a súc´ si vedomá zodpovednosti za presadzovanie dlhodobých štátnopolitických záujmov Slovenska" - ako vidíte, celá táto preambula je vlastne zhodná aj s návrhom preambuly zo zahraničného výboru,
A. vyjadruje hlboké presvedčenie, že znepriatelené strany konfliktu musia zastaviť svoju násilnú činnosť na celom území Juhoslávie v záujme mieru v Európe a vo svete a ľutuje straty na ľuďoch a na materiálnych hodnotách spôsobené konfliktom;
B. požaduje od Organizácie Spojených národov vrátane Bezpečnostnej rady OSN, aby dôrazne vstúpili do sprostredkovania medzi konfliktnými stranami na princípe Charty OSN;
C. vyzýva všetky zainteresované strany konfliktu, aby obnovili politické rokovania vedúce k mierovému urovnaniu konfliktu na princípe uchovania integrity Juhoslávie a zachovania práv národov a národností na základe ich mierovej a demokratickej koexistencie;
D. ukladá vláde Slovenskej republiky, aby vstúpila aktívne do sprostredkovacieho úsilia a do poskytnutia svojich dobrých služieb účastníkom konfliktu a aby sa vyhla všetkým budúcim jednostrannostiam;
E. rozhoduje zaslať toto vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky všetkým účastníkom juhoslovanského konfliktu a generálnemu tajomníkovi OSN."
Vážení priatelia, vidíte, že tento návrh sa pokúša naozaj zaokrúhliť všetky možné formulácie a vyhnúť sa tomu, aby sme hovorili, kto je na vine a kto nie je. Pritom chcem celkom otvorene povedať, ako som to už pred týmto návrhom povedal, že som presvedčený, takisto ako významní americkí politici o tom, že rozhodnutie NATO intervenovať silou v Kosove a v Juhoslávii je tragickým omylom. Ale našou povinnosťou je hľadať pozitívne východiská. A myslím si, že toto je naša povinnosť. Nestaňme sa mankurtmi, ktorí sa zbavili všetkej pamäti a ktorí zabudli na to, že všetky predsavzatia, aj dobré predsavzatia, môžu vydláždiť cestu do pekla. Jednoducho cestu do toho, aby sa v Európe používali a skúšali zbrojné systémy, aby sa z nej stala strelnica, je naozaj neúnosná. Musíme sa pokúsiť dať svoj varovný hlas, pretože toto je naša mravná povinnosť, byť človekom za každých okolností.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi. Po ňom vystúpi pán poslanec Krumpolec.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mám skutočne len jednu technickú poznámku. Pán poslanec Húska spomína hrozbu, čo znamenajú atómové ponorky. Chcel by som upresniť, že atómové ponorky sú preto atómové ponorky, lebo sú poháňané energiou z atómových reaktorov. Tak to je všetko, čo som chcel povedať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Krumpolec.
Nech sa páči, pán poslanec Krumpolec.
Pán poslanec Oberhauser, prepáčte mi.
Pán poslanec Oberhauser sa hlási s faktickou poznámkou na pána poslanca Húsku.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vo vystúpení pána poslanca Húsku zaznela iniciatíva a je veľká škoda, že nezaznela práve z úst vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky pri situácii, ako vznikla v Kosove, jednoducho mala na výber, ako zareagovať, ako vidíme, ako zareagovať, aby upútala pozornosť, aby sa ukázala ako naozaj demokratický partner, ktorý stojí za to, aby mali vo svete iné štáty záujem s ňou spolupracovať. To bol podľa doterajšieho vyhlásenia a mnohých stanovísk členov vlády asi hlavný motív na reagovanie, ktorým sa pridala k povoleniu preletov bojových lietadiel a vôbec lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky.
Ale keď sa pozrieme do okolitých štátov, tí, čo si chceli získať pozornosť svetovej verejnosti a naozaj presvedčiť svetovú verejnosť, že sú vážni partneri, ktorí stoja za to, aby iní mali záujem s nimi spolupracovať, tak obvykle tieto zahraničné aktivity boli presne takéhoto zmierovacieho charakteru, a nie charakteru povoľovania preletov bombardérov a stíhacích lietadiel. A to je veľká škoda, že táto iniciatíva, ako ju charakterizoval pán poslanec Húska, nie je iniciatívou vlády Slovenskej republiky. Potom by sme si ju skutočne mohli vážiť. Totiž situácia v Kosove nie je riešiteľná použitím násilia. Násilie sa nedá riešiť násilím. A iniciatíva, ktorá by pomohla skutočne riešiť túto situáciu mierovou cestou, urovnaním vzťahov, sprostredkovateľskou misiou, na túto zrejme vláda Slovenskej republiky asi nemá ani odvahu...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi je ďalší ústne prihlásený do rozpravy. Po ňom vystúpi pán poslanec Krumpolec.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán minister,
to, čo sa posledné roky odohráva v Juhoslávii a najmä v Kosove, nemá v Európe obdobu od čias druhej svetovej vojny. Nielen Európske spoločenstvo, ale celé medzinárodné spoločenstvo, to znamená ani my občania tejto republiky sa nemôžeme nečinne prizerať na hrubé a masové porušovanie ľudských práv, na ukrutnosti páchané oficiálnymi juhoslovanskými ozbrojenými silami na civilnom obyvateľstve albánskej národnosti v Kosove, genocídu, resp. etnické čistky a následne neustály rast počtu utečencov, presnejšie povedané, vyhnancov z Kosova.
Znepokojuje nás všetkých, že napriek veľkému úsiliu európskych krajín, resp. medzinárodného spoločenstva nedošlo k politickému riešeniu krízovej situácie v Kosove. Za tragickú a katastrofálnu situáciu jednoznačne nesie zodpovednosť súčasné juhoslovanské politické a vojenské vedenie na čele s prezidentom Miloševičom. Odmietli podpísať mierovú zmluvu na riešenie štátnoprávneho postavenia Kosova.
Vývoj uplynulých rokov potvrdil, že Miloševičov plán, jeho vízia je jednoznačná. Neochvejne postupuje v realizácii vytvorenia etnicky čistého veľkého Srbska. Na túto politiku dosiahnutia svojich mocenských cieľov nie sú mu cudzie extrémne protiľudské prostriedky, osvojenie si doslova fašistických metód. Preto varujem každého triezvo rozmýšľajúceho občana, ako aj tých poslancov snemovne, ktorí koketujú s myšlienkou podporovať predstavy, činy a postoj Miloševičovej politiky. Sme presvedčení, že Miloševič skôr či neskôr by uskutočnil svoje ukrutné plány nezávisle od súčasne prebiehajúcich leteckých zásahov NATO proti vojenským cieľom v Juhoslávii.
Doteraz viackrát v tejto rozprave odznelo, kto dal právo medzinárodnému spoločenstvu, 19 krajinám NATO, začať útok proti vojenským silám Juhoslávie. Toto krajné riešenie si vynútila neudržateľná situácia v Kosove, krajne protiľudská politika vlády Miloševiča, tragická genocída, resp. masakrovanie civilného obyvateľstva. Bolo by načase si konečne uvedomiť, že ak by Miloševičova srbská armáda nezačala vykynožovať Albáncov, občanov Juhoslovanskej zväzovej republiky, tak by nedošlo k zásahu vojenských síl NATO v tejto krajine. Treba zabrániť humanitárnej katastrofe v tejto oblasti Európy. Treba si jasne uvedomiť, že táto spoločná akcia najsilnejšieho politicko-bezpečnostného zoskupenia sveta nie je vojnou NATO proti Srbom. Krajiny NATO v zmysle vzájomného konsenzu a v záujme budúcnosti celej Európy sa dohodli zastaviť vojnu a krviprelievanie v Kosove, zabrániť ďalšej eskalácii napätia a násilia, resp. nezmyselného zabíjania a ničenia hodnôt. Toto je jediná možná cesta, ako donútiť Miloševiča, aby zastavil etnické čistky a bol prinútený k politickým rokovaniam, cieľom ktorých musí byť obnovenie mieru resp. štátoprávneho postavenia kosovských Albáncov v rámci Juhoslovanskej zväzovej republiky.
Ak sa väčšina krajín Európy zhodne v správnosti tohto postupu, tak aj naša krajina, ktorá je rozhodnutá čo najrýchlejšie sa začleniť do euroatlantických štruktúr, náš najvyšší zákonodarný orgán a vláda Slovenskej republiky nemôže zostať bokom. Je naším politickým záujmom a morálnou povinnosťou podporovať, hoci veľmi krajné, ale v danej situácii jediné efektívne riešenie krajín NATO, resp. medzinárodného spoločenstva.
Poslanci Strany maďarskej koalície podporujú predložený návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove. Vyslovujeme nádej, ba dokonca sme presvedčení, že sa zastaví masakrovanie nevinného obyvateľstva v Kosove a dôjde k ukončeniu vojenských zásahov krajín NATO tak, aby sa obnovili politické rokovania v záujme mierového a spravodlivého riešenia tragickej situácie v Kosove.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)