Štrnásty deň rokovania

11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

13. apríla 1999

 

 

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Otváram štrnásty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Hudec, Jasovský, Juriš, Kandráč, Kozlík a pani poslankyňa Szabóová. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Mária Angelovičová, Miroslav Kotian a Peter Osuský.

Žiadam vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste účasť na dnešnom rokovacom dni overili svojím podpisom na prezenčnej listine.

V rokovaní pokračujeme prerušenou rozpravou o návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove, ktorú máte predloženú ako tlač číslo 192.

Prosím predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána Petra Weissa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a zaznamenával prípadné návrhy do uznesenia. Ešte chcem pripomenúť, že k tomuto bodu programu sme podľa schváleného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky stanovili dĺžku rečníckeho času vystupujúceho poslanca najviac na 10 minút.

Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Palko. Pán poslanec Palko sa vzdáva vystúpenia.

Ďalší v poradí je pán poslanec Kalman. Ako posledný ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Kalman:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

všetci si uvedomujeme, že situácia v Juhoslávii a najmä riešenie kosovského problému je veľmi zložité a mimoriadne náročné. Žiaľ, dnes je v Juhoslávii vojna so všetkými následkami, ktoré prináša.

Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že som vždy bol a budem proti akémukoľvek útlaku, porušovaniu a potláčaniu ľudských práv vrátane národnostných práv, ale aj proti agresii, či vojenskému konfliktu, aj preto nesúhlasím s postojom juhoslovanskej vlády voči kosovským Albáncom najmä vo vzťahu k radovým obyvateľom, tak ako nesúhlasím s postojom predstaviteľov kosovských Albáncov voči Juhoslávii. Nátlakom a teroristickými akciami sa ešte nikdy nič nevyriešilo. Ale zároveň chcem jasne zdôrazniť, že nesúhlasím ani s útokom NATO na Juhosláviu. Stále som totiž presvedčený o tom, že na vyriešenie sporu, ktorý v Juhoslávii prebieha už dlhší čas, neboli využité všetky možnosti mierového riešenia v záujme obojstrannej spokojnosti tak vo vnútri samotnej Juhoslávie, ako aj mimo nej. Mám na mysli také inštitúcie, ako je Rada Európy, OBSE, ale najmä Organizácia Spojených národov. V intenciách tohto postoja chcem zaujať stanovisko k niektorým podľa mňa veľmi dôležitým momentom samotného problému i k niektorým momentom, ktorých svedkami sme v súčasnosti.

Prvá poznámka k postoju našej vlády a k Národnej rade. To, čo predvádza naša vláda, akým spôsobom postupovala a postupuje parlament, je priam kocúrkovské, ale typické pre dnešnú politiku a pre dnešnú koalíciu. Tento postoj by som charakterizoval - urobiť všetko to, čo si veľmoci na Západe prajú, a to aj napriek verejnej mienke obyvateľov Slovenska. Teda ak chcete - pokračovanie v kolenačkovej politike. Na druhej strane zahmlené vyjadrovanie sa pred našou verejnosťou len preto, aby sme pred našimi občanmi vyzerali dobre. Ako ináč nazvať skutočnosť, že vláda o takej dôležitej otázke uvoľnenia vzdušného priestoru rozhodla sama, hlavne keď bola nejednotná, bez parlamentu. A čo je ešte horšie, neposkytla komplexné informácie ani verejnosti, ani Národnej rade. Napriek tomu naďalej pretrváva nejednotnosť voči postupu vlády medzi samotnými členmi vlády. Aj to bol dôvod, že o týchto záležitostiach mala rozhodnúť vláda po stanovisku parlamentu. Veď si musíme uvedomiť, že vláda nás vlastne svojím rozhodnutím vtiahla do vojny proti Juhoslávii.

Pokiaľ ide o parlament, tiež sme zahrali pštrosiu politiku a neboli sme schopní zaujať hneď jednoznačné stanovisko. Keď poslanci HZDS bezprostredne pred útokom na Juhosláviu žiadali riešiť problém, koalícia presunula alibisticky túto požiadavku na Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Nedokázali sme jednoznačne chlapsky zaujať stanovisko. Výsledok - prakticky už tri týždne parlament prerokúva otázku Kosova, zatiaľ čo na bezradných obyvateľov padajú bomby, a my sme nezaujali žiadne stanovisko. Navrhované závery považujem za neobjektívne najmä z pohľadu porušovania medzinárodného práva zo strany NATO.

Ďalšia téza. Položme si otázku, čo sa bombardovaním a vojenským konfliktom dosiahne. Zistíme, že v riešení problému absolútne nič, ba naopak. Konflikt sa prehĺbil, na čo doplácajú obyvatelia rôznych národností v Juhoslávii vrátane albánskej národnosti. NATO sa nepoučilo z histórie, že žiadne bombardovanie nikomu nepomohlo. Opak bol vždy pravdou. Zmobilizoval sa príslušný národ alebo krajina a vznikol ešte väčší odpor voči agresorom. Ako sa to skončilo, všetci dobre vieme. Žiaľ, mier vždy prichádzal po dlhom čase a miliónoch mŕtvych. Situácia je o to paradoxnejšia, že členské krajiny NATO postupujú tak voči Juhoslávii preto, že nemôžu tolerovať humanitárnu katastrofu v Kosove, ale zároveň, že nechcú trestať juhoslovanský ľud. Pýtam sa, či takouto ľudskou katastrofou a trestaním ľudu nie je aj samotné bombardovanie, pri ktorom prichádzajú o životy stovky obyvateľov Juhoslávie a rôznych národností. Pýtam sa, či humanitárna katastrofa nepokračuje aj tým, že bomby ničia mosty, letiská, fabriky, mestá, továrne dnes už na celom území Juhoslávie vrátane Kosova. Ak vychádzame z myšlienky, že sa likviduje majetok celého juhoslovanského ľudu, teda aj kosovských Albáncov v Juhoslávii, nejde teda o trestanie týchto obyvateľov? A nejde vlastne o riešenie humanitárnej katastrofy novou a väčšou humanitárnou katastrofou? Veď ako ináč nazvať to, keď o životy prichádzajú stovky obyvateľov?

Mali by sme si v tomto konflikte všimnúť ďalší moment. Útoky NATO sú druhou operáciou aliancie v jej 50-ročnej histórii. Je iba zhodou okolností, že v oboch prípadoch išlo o Balkán? Po prvý raz to bolo v Bosne a Hercegovine v rokoch 1994 - 1995, vtedy však v súčinnosti s Bezpečnostnou radou OSN. Terajšia operácia však na základe silného nátlaku USA začala bez súhlasu Bezpečnostnej rady. Niet teda žiadneho legitímneho opodstatnenia na tieto útoky. Tým sa vlastne porušili doteraz platné medzinárodné pravidlá. Pritom ako sa ukazuje, verejná mienka v krajinách NATO je proti útokom na Juhosláviu. Ich vlády však postupujú inak, v rozpore so záujmami obyvateľstva. Prečo sa neakceptujú námety na mierové riešenia, na zastavenie útokov a námety na mierové riešenie konfliktu, tak ako vyzval Vuk Draškovič hneď na druhý deň po bombardovaní, tak ako to zaznelo z rokovaní Miloševiča s Rugovom? Prečo sa nerešpektovalo prímerie navrhované zo strany Juhoslávie počas veľkonočných sviatkov, ale naopak, útoky sa zosilnili? Potrebujú sa vyskúšať nové zbrane. Potrebuje sa pestovať trpezlivosť Ruska. Aké môžu byť americké záujmy v Juhoslávii, resp. v Kosove, o ktorom drvivá väčšina Američanov ani nevie, kde sa nachádza? Ako je možné, že útoky zo strany NATO sa nezastavili ani počas veľkonočných sviatkov, čo pri iných vojenských konfliktoch bolo v poslednom období bežnou praxou?

Myslím si, že NATO svojím počínaním na popularite nezískalo, skôr opak je pravdou. Zaujímavé by bolo napríklad urobiť v súčasnosti referendum o vstupe Slovenska do NATO. Som presvedčený, že prevažná väčšina obyvateľov by povedala nie. Ľudia sa ma počas veľkonočných sviatkov pýtali, prečo sme celý čas deklarovali, že NATO nie je namierené proti nikomu. Pýtajú sa, ako je možné, že sa podujalo na útok proti Juhoslávii, ktorá nikoho nenapadla. Pýtajú sa, prečo Amerika chodí riešiť problémy do Európy. Jednoducho povedané, NATO sklamalo. Aj preto si myslím, že by vláda a parlament mali rozmýšľať, či by Slovenská republika v súčasnom období nemala pribrzdiť svoje úsilie integrovať sa do NATO, najmä pokiaľ bude trvať vojenský konflikt v Juhoslávii.

Pri tom všetkom mi zišla na um aj ďalšia myšlienka, že NATO na čele s USA pre Európu stratilo opodstatnenie. Východisko riešenia bezpečnostnej situácie v Európe vidím v rámci Západoeurópskej únie alebo niečo obdobné, to znamená vytvorením vojenskej organizácie len z krajín Európskej únie, resp. iných európskych krajín, dajme tomu asociovaných. Viem, že touto otázkou sa vážne zaoberali členské štáty Európskej únie a NATO pred pár rokmi, nakoľko v tom videli určité opodstatnenie. Iba silou tlaku USA sa nechcela prijať táto alternatíva, aby USA nestratilo svoj vplyv v Európe tým, aby sa posilnila Západoeurópska únia na úkor NATO. Myslím si, že aj Slovenská republika a diplomacia v súčasnom období by mala v tomto smere vyvíjať určitú iniciatívu.

Ďalší moment, ktorý by sme si opäť mali všimnúť v súvislosti so súčasným konfliktom v Juhoslávii, je postoj Organizácie Spojených národov. Jednoducho povedané, opäť sklamala aj ona. Dnešná OSN, žiaľ, stráca nielen na popularite, ale aj na sile. Pri jednej zo svojich najpodstatnejších vlastností, cieľov, t. j. celosvetovej bezpečnosti, stráca svoju vážnosť. Po predchádzajúcom útoku na Irak a teraz na Juhosláviu, keď bola Spojenými štátmi americkými a krajinami NATO obídená, zdá sa, že svoju opodstatnenosť stráca. Stráca sa teda význam Rady bezpečnosti OSN? Je to teda začiatok konca súčasných medzinárodných pravidiel, súčasného medzinárodného práva? Alebo sme svedkami, že dochádza k zámernému, vedomému porušovaniu tohto práva a súčasného celosvetového poriadku niektorými veľmocami? Rodí sa vari nová filozofia vedenia politiky niektorými veľmocami? Začíname byť svedkami nástupu sily a agresie? Kto postavil USA a niektoré ďalšie veľmoci v rámci NATO do roly celosvetového žandára? Z toho všetkého mi vychádza, že Spojené štáty americké a niektoré veľmoci neberú Organizáciu Spojených národov vážne, nehovoriac už o tom, že niektoré z týchto krajín si ani neplatia svoje členské príspevky.

Prečo ešte pred vojenským konfliktom neriešila Organizácia Spojených národov ráznejšie situáciu? Obávam sa, že je to veľmi nebezpečný moment, veľmi nebezpečná politika z hľadiska globálneho riešenia celosvetových problémov. Obávam sa, že je to nebezpečná politika aj pre samotnú Európu.

Preto navrhujem navrhované stanovisko zahraničného výboru neprijať, ale doplniť ho aj vo vzťahu k odsúdeniu postoja NATO voči Juhoslávii v dôsledku porušenia princípov Organizácie Spojených národov a princípov mierového spolunažívania. V stanovisku treba jednoznačne vyzvať krajiny NATO na zastavenie útoku proti Juhoslávii, vyzvať juhoslovanskú vládu na zastavenie útokov proti kosovským Albáncom a zároveň vyzvať vládu Slovenskej republiky na triezvejšie a objektívnejšie posudzovanie vojenského konfliktu v Juhoslávii s cieľom vždy postupovať v takých prípadoch aj po konsenze v parlamente.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kalmana: pani poslankyne Malíková, Tóthová, Kadlečíková. Končím možnosť ďalšieho prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková.

Poslankyňa A. Malíková:

Chcela by som zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Kalmana, keď hovoril, že v Juhoslávii a v celej Juhoslávii je vojna so všetkým, čo k tomu patrí. Skutočne mal pravdu, keď povedal, že neboli využité všetky mierové možnosti riešenia, pretože nechceli byť využité a náš poslanecký zbor alebo parlament si toto musí jednoducho povedať a nezakrývať si oči pred pravdou, pretože sme pomaly už raritou v rámci Európy, pretože sme sa nevyslovili k takému závažnému problému a túto zodpovednosť nikto z nás nezoberie.

Zamyslite sa, aký je stav alebo výsledok po pätnástich dňoch bombardovania. Bomby si skutočne nevyberajú adresáta. NATO si vytýčilo 600 strategických cieľov, 150 je zasiahnutých. Áno, podarilo sa im zasiahnuť školy, fakulty, nemocnice, obytné domy, v ktorých bývajú ľudia, a tí na to doplatili životom, športoviská, infraštruktúru. A výsledok? Srbský národ je jednotný, a tak jednotný nebol už veľmi dlho, avšak vojaci NATO umiestnení napríklad v Macedónii z nemeckého Bundeswehru a z francúzskej armády v niekoľkých stovkách dezertovali, opustili vojenské tábory a ušli do Grécka, pretože vidia pravú politiku, vidia to, že zabíjajú nevinných ľudí. Príkladom je aj posledné zbombardovanie osobného medzinárodného vlaku. Priala by som vám vidieť zábery zuhoľnatelých tiel, a skutočne tí ľudia asi nezomierali za šírenie demokracie v štýle Spojených štátov amerických a ich rodinní príslušníci si navždy budú pamätať vojakov NATO jednoducho ako vrahov a zločincov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Obdobne ako pán poslanec Kalman aj ja som presvedčená, že neboli využité všetky možnosti, a najmä ma mrzí, že pôsobnosť OBSE nie, a som aj veľmi prekvapená, že pán minister Kukan nešiel na toto rokovanie, ktoré sa konalo nedávno. Vôbec ma neuspokojilo jeho vystúpenie na moju otázku, prečo v noci, keď sme rokovali, žiadali sme prerušiť rokovanie o rozpočte a žiadali sme, pán minister, aby ste prišli do parlamentu, aby ste podali informáciu, odkázali ste, že prídete až ráno o 8.00 hodine a do zahraničia vo Viedni zase na druhý deň, kde sa o 8.00 hodine konalo zasadnutie OBSE, na ktoré ste nešli, ste sa ospravedlnili, lebo sa musíte stretnúť s poslancami. Skutočne by ma zaujímal názor, prečo ste sa takto zámerne vyhli vašej povinnosti ísť na toto rokovanie. Okrem vyhnutia sa povinnosti ste nesplnili ani povinnosť pravdivo informovať verejnosť, parlament o všetkých skutočnostiach. Skutočne pochybujem, či vaše zotrvanie vo vláde je náležité.

Taktiež by som chcela povedať, že súhlasím s názorom pána poslanca predrečníka, ktorý povedal, že zbraňami sa nevyriešia žiadne problémy a už vonkoncom sa nevyriešia národnostné problémy, pokiaľ, samozrejme, nejde v tomto konflikte aj o iné záujmy.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kadlečíková - faktická poznámka.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Jednoznačné stanovisko povedať a vyjadriť nie je také jednoduché ani pre ostatné krajiny, ani pre ostatné parlamenty. Podobne sú na tom aj iné parlamenty. Na jednej strane si všetci uvedomujeme tragédiu kosovských Albáncov, na druhej strane aj to, že aj v Srbsku zomierajú nevinní ľudia, bezbranné deti a ženy. Ale ani ženy zo 106 krajín zúčastňujúcich sa na Medziparlamentnej únii v Bruseli sa nedokázali dohodnúť na jednoznačnom stanovisku a rozhodnutie nechali na všeobecné zasadnutie Medziparlamentnej únie. To, čo sa však najviac kritizovalo, bola najmä tá otázka, že svet nie je pripravený a vôbec celý systém OSN na to, aby pomáhali týmto utečencom z Kosova, nie sú pripravené medzinárodné organizácie a vlastne najviac trpia v tejto chvíli Albánsko a Macedónsko, ktoré zachytávajú najviac obetí.

Kritizovala sa aj úloha Organizácie Spojených národov, pretože OSN doteraz naozaj neurobila rozhodujúci krok. Ale chcem informovať, že nebol prijatý ani návrh Ruskej federácie, jej delegácie k situácii na Balkáne a úlohy politiky k ukončeniu eskalácie agresie NATO voči Juhoslávii a normálizácii situácie v regióne. Tento návrh získal len tretinovú podporu, avšak volá sa po zvýšenej diplomatickej aktivite a najmä parlamentnej aktivite, aby sa prestalo bojovať a zasadlo sa k stolom.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

V zmysle § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku požiadal o vystúpenie pán predseda Národnej rady.

Po jeho vystúpení vystúpi posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Cuper.

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som stručne informoval o prebiehajúcej 101. konferencii Medziparlamentnej únie, o ktorej sa už zmienila pani poslankyňa Kadlečíková, pretože má, myslím si, konkrétnu súvislosť s prebiehajúcou diskusiou v Národnej rade Slovenskej republiky. Na konferencii sa zúčastňuje vyše 1 300 parlamentárov z celého sveta z vyše 130 krajín. Diskusia sa vedie pod heslom Svet, Európa a my. Hovorí sa o aktuálnych ekonomických, sociálnych a politických otázkach vývoja vo svete a v Európe. Aké možno urobiť stručné zovšeobecnené závery z dvoch dní rokovaní, na ktorých som sa ja a ďalší členovia slovenskej delegácie zúčastnili:

1. Vo všetkých vystúpeniach sa zdôrazňovalo, že svet, Európa je na určitej križovatke, keď na jednej strane sa dennodenne prekračuje rubikon vo vedeckom a technickom rozvoji a na druhej strane sa ničia globálne i lokálne existenčné podmienky, vyvolávajú sa nové konflikty na základe snáh o vlastnú politickomocenskú, ekonomickú, nacionálnu a religióznu dominanciu. Výsledkom toho je, že nielen v takzvanom rozvojovom svete, ale aj v Európe sa čoraz častejšie začínajú objavovať nové druhy napätia, dokonca vojnové konflikty. Mám na mysli etnické a kultúrne, ako aj ozbrojené konflikty v Kosove, na Cypre, v Turecku, Írsku a podobne.

2. Fakticky vo všetkých vystúpeniach pri mojich formálnych a neformálnych stretnutiach s predsedami parlamentov iných krajín sa nastoľoval problém Kosova, vojenské akcie v bývalej Juhoslávii. Čo sa v tejto súvislosti zdôrazňovalo?

Po prvé, každý deň sa stretávame s prejavmi humanitárnej krízy spojenej s neschopnosťou v dostatočnej miere poskytovať ochranu a pomoc obetiam ozbrojených konfliktov.

Po druhé, nemôže sa suverenita štátu zneužívať na terorizovanie vlastného obyvateľstva, preto politika Miloševiča voči kosovským Albáncom je v tomto smere neprijateľná.

Po tretie, na druhej strane nie je možné, aby za Miloševiča trpel celý národ, národnosti Juhoslovanskej zväzovej republiky. Preto sa požaduje zastaviť etnické čistky v Kosove, vrátiť kosovských Albáncov do svojich domovov, zastaviť vojenské akcie, nálety v Juhoslávii najprv na určitý čas, potom definitívne a nakoniec vrátiť sa k zdravému rozumu a snažiť sa mierovou cestou vyriešiť konflikt v Kosove.

Parlamenty jednotlivých krajín - veľmi sa zdôrazňovalo v tejto súvislosti, že momentálne nevyužili všetky svoje možnosti - musia na seba zobrať súčasne veľmi aktuálnu mierotvornú misiu, dbať, aby boli rešpektované všetky medzinárodné zmluvy a rozhodnutia pri riešení etnických, kultúrnych a náboženských konfliktov. Parlamentári musia zohrať rozhodujúcu úlohu pri minimalizácii vojnových konfliktov a maximalizácii mieru v európskom a svetovom vývoji pri riešení jednotlivých problémov, ktoré sa v týchto častiach sveta objavujú.

3. Vo svojom vystúpení som vyslovil niekoľko základných posolstiev.

Po prvé, taká migrácia celých národov, aká sa teraz deje v Kosove, kde sa upiera právo na dôstojný život, svetové siete distribúcie drog a zbraní sú nedobré sprievodné znaky globalizácie, ktorá sa uskutočňuje momentálne v európskom a svetovom rozmere.

Ďalej všetky etnické a s tým spojené ozbrojené konflikty majú predovšetkým ľudskú dimenziu v podobe mnohorakých negatívnych dosahov na civilné obyvateľstvo, ničenie hodnôt, ktoré občania krvopotne vytvorili, na vyháňanie ľudí z vlastných domovov a rodných krajov.

Európa je dnes otriasaná vojnovým konfliktom, a to sa deje na konci 20. storočia po jej skúsenostiach s dvoma svetovými vojnami. Preto som zdôraznil, že Európa nepotrebuje vojny a už vonkoncom nie celoeurópsku vojnu. Vyzval som ostatných parlamentárov na otvorenú diskusiu o civilizačnom dedičstve, minimálizácii vojnových konfliktov a maximalizácii mieru v riešení problémov dnešnej Európy a sveta.

Nakoniec mi dovoľte poznámku k tomu, že som podporil prebiehajúcu diskusiu v našom parlamente, pretože aj o tom sa v parlamente aj mimo neho diskutuje. Mal som možnosť hovoriť s predsedami Dolnej a Hornej snemovne belgického parlamentu, ako aj s predsedami parlamentov iných krajín. Napríklad v belgickom parlamente zahraničný výbor, ale aj plénum sa každý týždeň zaoberajú Kosovom za účasti členov vlády. Preto je správne, že diskutujeme o tejto otázke v parlamente a verím, že sa podarí prijať k tomu zodpovedajúce uznesenie, resp. vyhlásenie, ktoré bude prijateľné nielen pre koalíciu, ale aj opozíciu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Slavkovská sa hlási s faktickou poznámkou na pána predsedu. Končím ďalšie faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážené plénum,

chcela by som sa dotknúť tej časti prejavu pána predsedu parlamentu, kde hovoril o tom, že krajina nemôže trpieť za Miloševiča. Určite krajina nikdy nemôže trpieť za jednu osobu. Ale mám taký pocit, že tam už je celá krajina "miloševičov", pretože, ak si pozriete zábery aj na našej nesvojprávnej Slovenskej televízii, vidíte tam, ako sa ľudia dobrovoľne idú postaviť a celé dni i celé noci stoja na mostoch ako živé terče, aby im tie mosty nezbúrali. Myslím si, že ich tam nikto nasilu nenaháňa. To znamená, že asi toho Miloševiča a tie jeho činy podporujú.

Tiež si nemyslím, že sú namieste výroky o tom, ako vraj treba poskytovať ochranu zo strany NATO. Nám tiež Rusi poskytovali 40 rokov ochranu, či sa nám to páčilo, alebo nepáčilo a teraz sa do takej istej roly vlastne stavia NATO. Veď je to potom presne taká istá nátlaková organizácia, ako bola Varšavská zmluva, ktorá sa, chvalabohu, rozpadla. Som presvedčená, že celý problém Srbska a NATO alebo Srbska a USA vznikol vlastne z toho, že sa skončila studená vojna. Skončila sa v prospech Ameriky, ale Srbsko nie je ochotné podriadiť sa celkom do detailov Amerike, tak ako si to Amerika predstavuje. Srbsko chce ísť aspoň čiastočne vlastnou cestou, ako išlo aj za socializmu. No a, žiaľ, teraz narazilo na omnoho teroristickejšieho partnera, ako bola Varšavská zmluva.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

Nech sa páči.

Pán poslanec Hudec nebol prihlásený, až potom sa prihlásil.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

dovoľte mi, aby som aj ja povedal v diskusii o kosovskej kríze niekoľko slov. V prvom rade chcem zdôrazniť, že som proti akémukoľvek násiliu páchanému voči suverénnemu a zvrchovanému štátu, ale aj voči jednotlivcovi. V Kosove sa deje niečo, čo sa vymyká zo všeobecných svetových tendencií, ktoré volajú po mieri, demokracii, spravodlivosti, humanite a ľudských právach. Naopak, vidíme tam organizované násilie na najvyššej úrovni vedené technickými prostriedkami z konca 20. storočia a toto všetko je potrebné teraz legalizovať, keďže sa toto všetko začalo viac-menej svojvôľou, ktorá sa uplatňuje istou skupinou štátov združených v Severoatlantickej aliancii, voči jednému štátu, ktorý nie je príslušníkom nijakých blokov.

Svet bol 50 rokov organizovaný istým systémom, ktorému sa hovorilo Organizácia Spojených národov. Nad touto bezpečnosťou dozeral výbor, ktorému sa hovorilo Rada bezpečnosti, zložený z najsilnejších veľmocí celého sveta. V nich sa odzrkadľovala civilizačná pluralita alebo v Rade bezpečnosti sa zohľadňovala civilizačná pluralita. A len zhodou všetkých týchto civilizácií, či už islamskej, kresťansko-židovskej, afrických civilizácií alebo amerických, mohla byť dosiahnutá zhoda, čo sa týka použitia násilia.

Studená vojna sa skončila a z nej vyšli víťazne Spojené štáty americké a zrejme asi to bol aj hlavný dôvod, prečo sa začína rúcať starý systém svetovej i európskej bezpečnosti. Žiaľ, demonštruje sa to práve v Európe na krajine, ktorá bola vždy postihnutá civilizačnými konfliktmi. Odzrkadlilo sa to aj na súčasnom zasadaní Medziparlamentnej únie, ktorá tu už bola dvakrát spomínaná, kde bolo jednoznačne ruskou delegáciou navrhnuté uznesenie, v ktorom sa štáty NATO mali označiť ako agresori.

Pozornému sledovateľovi neušlo, že aj pri hlasovaní o tomto vážnom uznesení sa prejavovali civilizačné strety. Áno, bolo tu povedané pani Kadlečíkovou, že toto uznesenie získalo iba tretinovú podporu, ale zabudlo sa povedať, že ho podporili aj také veľmoci ako India a Čína. Naopak, nehlasovali zaň niektoré islamské štáty a štáty, ktoré sú pridružené k štátom či už frankofónnej alebo anglofónnej únie Afriky. Treba povedať, že aj z českej delegácie bol za toto uznesenie jeden hlas, i keď Česká republika je novopečeným členom NATO. Môžem vás informovať aj ja, že aj hlasy našej opozície, ktorými sme disponovali, a boli štyri, sme dali za tento ruský návrh. Nehanbím sa za to, myslím si, že ak by toto uznesenie bolo prijaté alebo vôbec bolo zaradené do diskusie, mohlo sa modifikovať a mohlo byť základom na riešenie kosovského problému, ak o to ide štátom NATO. Ale naopak, ak zasadala v Bruseli Medziparlamentná únia, teda stoprvá, na druhej strane sa stretli ako protiváha aj štátnici alebo ministri zahraničných vecí jednotlivých krajín, aby hovorili o tom, ako zintenzívniť nálety na bezbranných Kosovcov. Toto všetko sú medzinárodné predpoklady.

Veľa sa tu diskutovalo o tom a hľadal sa dôvod alebo hľadali sa príčiny, prečo vlastne má byť Miloševič a srbský národ odsúdený a potrestaný a naopak, prečo majú byť Kosovci tí, čo si zaslúžia humanitárnu pomoc a ospravedlnenie od sveta. Nesúhlasím ani s jedným názorom, ani s druhým, nie som ani za to, že na vine sú len Srbi s Miloševičom a Kosovci sú tí, na ktorých sa pácha násilie. Treba povedať, že násilie vždy plodilo násilie a s násilím začali predovšetkým kosovskí Albánci podporovaní niektorými krajinami sveta, a to zrejme asi dosť vehementne, pretože prostriedky, ktorými Kosovská oslobodzovacia armáda disponovala, rozhodne nemohli nadobudnúť z príspevkov, ktoré vyberali od chudobných kosovských Albáncov alebo od Albáncov v materskej krajine. To je vážny problém, ktorý treba povedať, a práve preto boli všetky dôvody, aby nedošlo k agresii štátov NATO, ale aby sa jednoducho kosovský problém riešil diplomatickou cestou. Som za to, že neboli využité všetky diplomatické prostriedky.

A teraz k tomu, ako sa správala slovenská vláda a najmä jej minister zahraničných vecí. Môžem zodpovedne povedať občanom Slovenskej republiky, že v mojich očiach sa pán minister zahraničných vecí s pánom ministerským predsedom správali krajne nezodpovedne, dokonca na vlastnú päsť. Bolo tu jasne a evidentne povedané, a tým bol usvedčený minister zahraničných vecí z niekoľkonásobných lží, takisto aj pán ministerský predseda, ktorý sa v rámci toho, že lož sa stala jeho pracovnou metódou, uchýlil k tomu, že obviňoval predchádzajúcu vládu z toho, že už ona poskytla vzdušný priestor silám NATO. Ale z jeho vystúpenia pozorný poslanec, ale aj občania Slovenskej republiky sa mohli dozvedieť, že to bolo poskytnuté silám NATO na mierové účely, pardon, silám Spojených štátov na mierové účely, a nie je možné dať rovnosť medzi vzdušné sily Spojených štátov a sily NATO. To je evidentná lož.

Takisto je evidentnou lžou to, že pán minister zahraničných vecí ešte 27. januára svojvoľne pre agentúru Reuters povedal, že ak dôjde ku kosovskej kríze, že vláda Slovenskej republiky, teda vláda suverénneho štátu poskytne svoj vzdušný priestor silám NATO bez akýchkoľvek predbežných podmienok, ktoré sa v zmluve medzi Spojenými štátmi a vládou Slovenskej republiky, Mečiarovou, objavili. Pán Kukan nepokladal za potrebné zdôrazniť aspoň to, že sa nemáme tak lacno predať organizácii, akou je NATO, ale že každý štát je vážený aj tým, aké podmienky si kladie na isté ústupky, ktoré robí ako gesto dobrej vôle niektorým štátom.

Preto si myslím, že je namieste hovoriť o tom, že táto vláda nie je zodpovedným hospodárom v našej krajine, ignoruje parlament krajiny, nepokladá za potrebné, aby predstúpila pred parlament a poradila sa o takej vážnej otázke, akou je poskytnutie vzdušného priestoru Slovenskej republiky, ktorý je integrálnou súčasťou územia Slovenskej republiky, a tým aj teda, aby sa neporadila o porušení suverenity Slovenskej republiky aj keď na základe povolenia vlády. A preto je namieste otázka zaoberať sa tým, či takáto vláda má dôveru občanov tohto štátu, už nehovorím o dôvere poslancov tohto parlamentu, a to hovorím aj k poslancom vládnej koalície. Je veľmi zlé, ak vláda neinformuje ani svojich vlastných poslancov v parlamente.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť. Znovu zdôrazňujem, som proti akejkoľvek agresii, ak je páchaná na suverénnom, nezávislom štáte bez súhlasu medzinárodných organizácií, a tou je jedine OSN. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Cupera: pán poslanec Baco, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Kolláriková, pán poslanec Šepták a pán poslanec Paška. Pán poslanec Paška je posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Pán poslanec Cuper, súhlasím s vami a mám tiež ten názor, že Slovenská republika by sa mala pridať na stranu skúseností celej ľudskej civilizácie, a to, že hocijaký, hoci aj biedny, nepekný mier je oveľa lepší ako najkrajšia vojna. A dnes môžeme hovoriť už vlastne o vojnovej šou. Veď kto z vás, kolegyne, kolegovia, pozná z histórie povojnovú situáciu, keď účastníci vojny po jej skončení považujú mier za horšiu alternatívu ako vojna? Prečo sa podpisujú povojnové mierové zmluvy o mieri, oveľa horšom, ako mohol byť mier bez vojny? Prečo sa ľudia na konci vojny vzdávajú svojich ideálov, za ktoré boli nedávno vo vojne ochotní položiť hoci aj svoje životy? Odpoveď je vždy tá istá, ako aj v tejto vojne. Len mier je spravodlivý a mier je jediná alternatíva oproti cynickým úvahám o spravodlivosti či nespravodlivosti vojny.

Som proti tomu, aby Slovenská republika podporovala túto vojnu akýmikoľvek prostriedkami. Robme všetko pre to, aby sa čím skôr táto vojna skončila, aby sa vzniknuté problémy riešili výhradne mierovými prostriedkami aj preto - a prosím, to nepodceňujme -, že ďalšia eskalácia tejto vojny hrozí jej rozšírením mimo hraníc Juhoslávie na Európu a v strede Európy sa nachádza aj Slovenská republika.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Chcem nadviazať na slová pána poslanca Cupera informáciou, ktorú som dostal o vysielaní jednej relácie v americkej televízii, kde vystúpili štyria penzionovaní generáli, ktorí boli účastníkmi ťaženia Desert storm, teda útoku na Irak. A všetci títo páni sa zhodli na tom, že treba prejsť od leteckých útokov na pozemné útoky. A ak si všímate trvalé ratingy a skúmanie verejnej mienky, ide vlastne o pripravovanie takzvanej verejnej mienky v Spojených štátoch na to, aby použili aj vojenské sily. Ale tu už generáli zaujímavo hovoria, že netreba ísť do Kosova, kde je ťažký horský terén a kde by boli veľké straty, ale treba zopakovať nemecký, teda Hitlerov útok z roku 1941 a nastúpiť z územia Maďarska rovno dolu po rovinách až na Belehrad. Priatelia, nuž toto je ten problém, že ak sa naozaj uvoľní uzda rozmýšľaniu tých ľudí, ktorí sú vlastne školení len na boj, tak prídeme na to, že vlastne oni rozvíjajú v ľuďoch uzurpačné syndrómy a vedú civilizáciu kdekoľvek na svete do nešťastia. Priatelia, tomuto nie je vyvarované ani NATO. Ak takto uvažujú títo penzionovaní generáli, tak sa to deje zrejme aj u tých generálov, ktorí sú ešte v činnej službe.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Reagujem na pána poslanca predrečníka. Naši občania majú obavy z preletov bojových a tankovacích lietadiel NATO nad naším územím. So svojimi obavami sa obracajú i na nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o občanov žijúcich v blízkosti Atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Citujem podpísaný list občanmi Veľkých Kostolian pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky:

"My podpísaní občania obce Veľké Kostoľany a jej blízkeho okolia týmto dôrazne protestujeme..."

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa, chcel by som vás poprosiť, aby ste...

Poslankyňa M. Kolláriková:

To je nadväznosť na to, čo hovoril predrečník.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ale nehovoril o liste občanov z Veľkých Kostolian, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Kolláriková:

"... týmto dôrazne protestujeme proti preletom lietadiel..."

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vypnite pani poslankyňu.

Pán poslanec Šepták, nech sa páči, máte slovo.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Pán Cuper vo svojom príhovore hovoril o ústupkoch a lacnom predaní sa. Ak sme skutočne niečo chceli dosiahnuť alebo ak súčasná vládna koalícia chcela dosiahnuť niečo konkrétne v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do NATO, mám ten názor, že sme sa mali správať celkom opačne, aby sme nepovolili prelety, a potom takýmto spôsobom dosiahnuť, aby štáty NATO s nami rokovali o tom, či Slovenská republika tam niekedy bude patriť. Obávam sa však, že povolenie preletov má súvis so splácaním určitého dlhu, ktorý súčasná vládna koalícia má.

Život nám ukazuje, že bombardovanie v Juhoslávii neprinieslo žiadaný efekt, ukazuje nám to, že náklady na túto vojnu sa neustále zvyšujú a uvidíme, kto ich bude musieť zo súčasných štátov združených v NATO platiť. A ukazuje sa aj to, že srbský národ sa nepoložil na kolená, ale opačne stmelil sa a je odhodlaný bojovať aj v prípadnej pozemnej vojne a my by sme mali rozmýšľať nad tým, aké nebezpečenstvo v súvislosti s týmto konfliktom hrozí aj celej Európe.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Cuper správne povedal, že na včerajšom rokovaní pléna Medziparlamentnej únie návrh Ruskej federácie, ktorý konštatoval, že krajiny Severoatlantickej aliancie sú agresorom v Kosove, nezískal dostatočný počet hlasov na to, aby bolo prijaté uznesenie, nezískal potrebných 80 % hlasov na to, aby bolo takéto uznesenie prijaté. Tí, čo sa zúčastnili na tomto rokovaní, vedia, že v kuloároch sa vyjadrili viaceré krajiny o tom, že nepodporili návrh pri hlasovaní preto, lebo prijatím uznesenia by vlastne zabránili prerokovaniu uvedeného problému počas rokovania Medziparlamentnej únie a iba preto svoje hlasy za navrhované uznesenie nedali. Chceli, aby sa tento bod dostal na riadne rokovanie Medziparlamentnej únie. To iba kvôli vašej informovanosti.

Ďakujem.