Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Skutočne závidím tú bohorovnosť, s akou nám predniesol svoje názory ako jediné správne pán poslanec Šebej. Ja by som sa vás chcela, pán poslanec, opýtať, odkiaľ pochádzajú vaše informácie. Zo staníc televíznych západných mocností, ktoré demagogicky čistia mozgy svojim obyvateľom hlúposťami napríklad typu, ktoré vyhlásil aj pán Scharping, minister obrany Nemecka, že srbskí policajti baseballovými raketami kaličia mŕtvoly Albáncov a podobné nezmysly, Američania žasnú nad tým, že je rozbombardovaná Priština, hoci to sami spáchali, no a takisto 40 tisíc stratených Albáncov, tí sa nestratili, ale vrátili sa po vyhlásení juhoslovanskej vlády domov, do svojich domovov. A keď niekto trhal rodiny Albáncov, tak to boli práve vojaci z NATO, ktorí mužov od 17 až do vysokého veku odvliekali do vojenských táborov, kde ich cvičia, aby ich v prípade pozemných operácií vojsk NATO mohli znovu použiť.
Súhlasím s vami, že všetci zločinci patria pred Medzinárodný súd v Haagu. Dúfam, že tam bude stáť aj Clinton a ďalší predstavitelia zo zločineckej aliancie, pretože kto poruší medzinárodný zákon, je zločinec. A keď ste uvádzali príklady šírenia demokracie v štýle made in USA, zabudli ste ešte Vietnam, tam tiež parádnym spôsobom za pomoci napalmu šírili vaši tútori z USA demokraciu, len, chvalabohu, sa im to až tak nepodarilo.
A ešte by som sa vás chcela opýtať, do čoho sa vy inštalujete. Vy ste tu sudca, Pán Boh v jednej osobe, že si dovolíte Miloševiča označiť za klamára a zločinca, ktorý chce pozabíjať všetkých Srbov? Vy to už dopredu viete? To už akože je rozhodnuté? Alebo ste si to všetko dali odklepnúť, tie informácie v centrálach NATO alebo týchto vašich západných sponzorov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Včera večer niektorí poslanci Demokratickej strany výdatne posilnení alkoholom oslavovali dopredu svoje víťazstvo nad poslancom Ivanom Lexom. Ja keď som si vypočul vystúpenie pána poslanca Šebeja, mal som dojem, a tento dojem vo mne utvrdil, že ešte sa mu nevykúril z hlavy ten alkoholový opar zo včerajšieho večera.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, k veci, prosím vás.
Poslanec J. Gajdoš:
K veci hovorím, pretože schvaľovať násilie, schvaľovať letecké riešenie konfliktu alebo vojenské riešenie konfliktu v Kosove znamená byť na strane násilia. My celý čas, poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, odsudzujeme násilie ako princíp, a to si, pán poslanec Šebej nechce pripustiť. My neschvaľujeme konanie prezidenta Juhoslovanskej zväzovej republiky Miloševiča, my neschvaľujeme genocídu na kosovskom národe, ale chceme, aby sa celý proces, celý konflikt urovnal mierovou cestou pod gesciou Bezpečnostnej rady OSN, a nie pod tlakom striel, bômb a rakiet z lietadiel leteckých síl NATO.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Niektorí rečníci, a zrejme sa to vzťahuje aj na pána poslanca Šebeja, si neuvedomujú nebezpečné analógie, ktoré konflikt v Juhoslávii znamená. Ja zase začnem z toho konca, z toho návrhu zmluvy v Rambouillet, kde sa žiada od suverénnej, zvrchovanej republiky, aby pristúpila na také podmienky, ktoré by znamenali, že po troch rokoch pri referende, samozrejme, referende, kde je väčšina obyvateľov kosovskej národnosti, albánskej národnosti, by sa rozhodlo o odtrhnutí Kosova od Juhoslávie.
Ďalej, stále sa tu zvaľuje jednostranne vina na srbskú stranu. Prosím vás pekne, keď chcete mať autochtónne, pôvodné, reálne informácie o tomto strašnom exode kosovského národa, s ktorým každý, samozrejme, súcití, nenamýšľajte si, že my sa akosi k tomu nehlásime, tak si zoberte štatistické údaje v časoch do začatia bombardovania a po začatí bombardovania. Veď sa bombardovala Priština, kde okrem Srbov žijú aj kosovskí Albánci. A, samozrejme, sa ich to dotklo a, samozrejme, že sa museli obávať, keďže si uvedomovali, čo spôsobila takzvaná oslobodzovacia armáda, museli sa obávať represálií, preto sa pohli rozličnými smermi do susedných krajín. Toto absolútne sa nechce priznať, tu sa jednoznačne robí vinník zo srbského národa. Srbskému národu a jeho vedeniu sa pripisujú agresívne ciele. Nie je to pravda, situácia je zložitejšia. Naším smerovaním má byť dosiahnutie mieru, ale nie potupného mieru pre ktorúkoľvek stranu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Šebej, asi ťažko ogabete slovenský národ, že jedine vy, pani Ogabe, CNN a Stay department majú jediný vážny a legitímne platný pohľad na dianie v Juhoslávii. Ja som si na rozdiel od vás vypočul aj iný názor v dnešnom obedňajšom Rádiožurnále, kde sa jednoznačne hovorilo, a to ústami spravodajcov z Belehradu, z Kosova a ďalších miest, že situácia nevyzerá tak, ako ju popisuje CNN. Bolo si to treba vypočuť.
Je celkom prirodzené, že tam stoja dva nacionalizmy proti sebe - kosovský, albánsky a srbský. Je celkom prirodzené, že sa oni musia dohodnúť doma. Ja neviem, kto vám dal právo spochybňovať legitimitu svetovej organizácie, ktorá tu bola rešpektovaná 50 rokov a vďaka nej aj v bipolárnom svete, v tom civilizovanom aj menej civilizovanom, bol relatívny pokoj. Ak toto všetko vám uniklo, tak ste si mohli vypočuť v tom Rádiožurnále aspoň to, že Rusko alebo jeho predseda parlamentu bol v Belehrade a dohodol sa s Miloševičom o tom, že Srbsko bude začlenené do spoločenstva Ruska a Bieloruska, a tým sa situácia trocha skomplikuje na váš zjednodušený, nie celkom periférny jednostranný pohľad a, samozrejme, že tu bude problém útokov už nielen na Srbsko, ale aj na Rusko. A celkom objektívne Rusko povedalo, že namieri rakety na všetky štáty NATO a hrozí tretia...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja obdivujem, ako pán poslanec Šebej má vo všetkom jasné. Ja som s veľkou pozornosťou sledoval mnohé vystúpenia v súčasnom období historikov, vedcov, politikov, ktorí sa snažia objektívne vyhodnotiť situáciu a vyhodnotia aj situáciu v Juhoslávii. A je zaujímavé, že čím hlbšie poznanie zrejme títo ľudia majú, tým ťažšie je robiť jednostranné súdy na úrovni pána poslanca Šebeja. Historici, napríklad z Čiech, ktorí analyzovali situáciu, hovorili, že naozaj je situácia veľmi komplikovaná a ťažko je pričleňovať niekomu jednostranne vinu. Predseda Poslaneckej snemovne pán Klaus nikdy v živote, a nemožno o ňom pochybovať, že je pravicový politik, by takéto jednostranné súdy nerobil a otvorene hovorí, že bombardovanie nebolo riešením, ktoré by mohlo odstrániť humanitnú katastrofu. A k takýmto názorom sa pričleňuje množstvo významných zahraničných politikov, ktorí sa hlásia k pravicovým hodnotám, ku konzervatívnym hodnotám, ale nemajú taký zjednodušený smiešny kolenačkový prístup k hodnoteniu tejto situácie. Keby NATO tých 11 mld. ECU, čo za štvortýždňové bombardovanie bolo, vynaložilo na mierové riešenie problému na Balkáne, som presvedčený, že by tie prostriedky boli využité dobre a tam, kde by sa mali ľudia dobre, by sa ani nenenávideli, ani by sa vzájomne neprenasledovali. Ale riešiť to formou bombardovania, formou strieľania striel do obyvateľstva, do civilných cieľov, to nemôže viesť k mieru. A v tom je základná príčina našich výhrad voči stanovisku našej vlády.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Šebej, vy tu stále roníte krokodílie slzy nad tými Albáncami. Mne je tiež ľúto, že ich vraždia. Ale prečo sa nezamýšľate nad tým, kde sa to celé začalo. Predsa už celé desaťročia Albánci rafinovane vytláčali Srbov z ich územia. To nemôže nikto poprieť, žiadny historik, ale to vás zrejme nezaujíma. Aj to hromadné vysťahovávanie sa začalo až potom, ako tam začali tie nálety vojsk NATO.
Stále tu horlíte za kompromis. Ale aký kompromis? Pre vás je kompromisom to, ak Srbi dovolia, aby sa v Kosove rozmiestnili americké vojská? Pretože o to tu ide. To by ste chceli? To sme tu už mali aj my, keď sme tu mali vojská Varšavskej zmluvy a nedajbože, aby sa to zopakovalo znovu, iba v inom garde, že tu raz budeme mať americké vojská, čo sa nám veľmi ľahko môže stať. NATO je presne taká istá teroristická organizácia, ako bola Varšavská zmluva. Svätý Otec vyzval jej predstaviteľov, aby aspoň cez veľkonočné sviatky prestali bombardovať. Neprestali. Keď bola druhá svetová vojna, aj Hitler prestal cez sviatky bombardovať. Čiže k čomu to NATO porovnávate? Vy hovoríte o nejakej civilizovanej spoločnosti? To je civilizovaná spoločnosť, ktorá si nedokáže vážiť ani veľkonočné sviatky? Takúto civilizáciu potrebujeme a tam potrebujeme vstúpiť? Je to civilizácia na úpadku, presne tak, ako hovorí kardinál Tomko alebo aj Svätý Otec. To sú celosvetové autority, ale vám zrejme ako svetoobčanovi tieto autority nehovoria absolútne nič. Ale svetu, myslím si, hovoria veľmi veľa.
Tvrdili ste, že musíme vstúpiť do NATO, aby naši občania mali väčší pocit bezpečnosti. Aký pocit bezpečnosti budeme mať, keď vstúpime do NATO? Kto nás môže napadnúť, okrem samotných vojsk NATO? To si ja teda skutočne neviem predstaviť. Takýto útočný pakt, ako sa NATO teraz prejavilo, taký vlastne už neexistuje. Takže Boh nás ochraňuj od NATO.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Už by nás nemalo prekvapovať čierno-biele videnie pána poslanca Šebeja a mňa naozaj neprekvapuje ani to, že tu citoval práve tie veci, ktoré sa mu hodili na to, aby tu bohorovne všetkých poúčal, že jedine jeho názor je správny. Len by som mu chcela pripomenúť, že okrem tých názorov, ktoré citoval, sú aj iné názory. A akosi úplne opomína ten fakt, že len v samotných Spojených štátoch amerických vyše 50 % americkej verejnosti sa vyjadruje vo výskume verejnej mienky, že je proti tejto agresii. V Nemecku je to dokonca vyše 80 % obyvateľov. Toto, samozrejme, sa vám nehodí do karát, takže to absolútne ignorujete.
Vy ste povedali jednu veľmi zaujímavú vec, pán poslanec, že krajina, ktorá len pýta a nemá čo dať, nemá dnes šancu. Je to pravda. Je to dobré, že to tak je. Ale myslím si, že rovnako platí aj iná pravda, že ten, kto dlhé roky berie, tak jednoducho príde čas, keď bude musieť splácať to všetko, čo do neho jeho adlátusi, jeho sponzori investovali. A to je aj váš prípad. To je aj prípad dnešnej vládnej moci. Vládna moc, ktorá celé roky dostávala finančnú podporu či už otvorenú, alebo skrytú zo zahraničia, dnes musí splácať. A to, akým spôsobom musí splácať, sa prejavilo aj na tom, ako sa naša súčasná vláda zachovala v prípade agresie NATO v Juhoslávii, ako ste boli ochotní podriadiť sa všetkému, len aby ste si ich nerozhnevali. Vôbec nebolo dôležité, čo si myslia občania tohto štátu. Pán minister zahraničných vecí klamal parlament, klamal verejnosť, klamal občanov tejto republiky. Prečo by to napokon aj nerobil?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalšia s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán poslanec, reagujem na vaše vyjadrenie, že máme vládu, ktorá je schopná niesť zodpovednosť. Pýtam sa za čo? Za agresiu voči zvrchovanému štátu? Pretože ten, kto asistuje pri napadnutí zvrchovaného štátu, sa dostáva na úroveň agresora. A pokiaľ viem, tak Juhoslávia je zvrchovaným štátom. Vláda urobila ďalší veľmi závažný a nezodpovedný krok, ktorý si opäť nedala odsúhlasiť parlamentu. Parlamentu, ktorý zastupuje občanov Slovenskej republiky. Parlamentu, ktorému vložili do rúk svoju dôveru občania Slovenskej republiky. Členovia vlády boli len vymenovaní. Dať súhlas na prelety lietadiel už nielen tankovacích, ale i bojových bombardovacích lietadiel, ktoré rozosievajú smrť na zvrchovanom území zvrchovaného štátu, zabíjajú ženy, deti, starcov, teda nielen vojakov, jedným slovom ľudí, je veľmi nezodpovedný krok. Tým, že si tento krok vláda nedala odsúhlasiť v parlamente Slovenskej republiky, prejavila svoju aroganciu moci nielen voči tomuto parlamentu, ale nepriamo i voči občanom Slovenskej republiky. Je výsmechom tohto parlamentu, keď o takomto závažnom kroku sa my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky dozvedáme z masmédií. My nie sme členskou krajinou NATO. To vieme všetci. Takže tento krok sa dá kvalifikovať len ako obyčajná servilnosť tejto vlády voči USA.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tatár.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem pekne.
Pán Šebej, súhlasím s vami, že demokratický svet sa nesmie nečinne pozerať, ako Miloševičov režim vraždí vlastných občanov. Rovnako sa rozhodla vláda Slovenskej republiky a väčšina poslancov Národnej rady vyslovila podporu a hrdosť voči tomuto rozhodnutiu slovenskej vlády. A k rovnakému záveru príde pri zdravom rozume aj ten, kto sleduje túto diskusiu.
Pán poslanec Šebej, mám však aj skúsenosť, že nenávisť rozdeľujúca Juhosláviu na vraždiaceho Miloševiča a jeho nevinné obete sa pokúšajú najmä poslanci HZDS a SNS preniesť aj do tejto sály a na Slovensko. A sú to nielen poslanci Slota, Malíková Hofbauer, Cuper, Podhradská alebo Belohorská. A občania Slovenska, som o tom presvedčený, musia tomu zabrániť, a sú pripravení tomu zabrániť. Aj preto si vážim to, čo ste povedali, pán Šebej, aj preto je potrebná táto diskusia. Verím, že násilie v Juhoslávii demokratické sily sveta zastavia. Proti násiliu u nás doma sa musíme postaviť, a to s vážnou rozhodnosťou, tiež.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
pán poslanec Šebej vo svojom vystúpení potvrdil jednu peknú myšlienku, ktorú v jednej zo svojich esejí napísal náš baťko Mináč. Je to myšlienka o sluhovstve. Dovoľte mi, aby som ju odcitoval: "Sluhovstvo, ono nadšené zapredávanie všetkého vlastného, vlastnou materou počínajúc a vlastnou rečou končiac, je skutočne slovenský genetický komplex." On to presne potvrdil. Pretým obrátení na Východ v hlbokom predklone sme čakali, kedy niekto v Moskve kýchne, aby sme mu mohli zaželať na zdravie. A teraz robíme presne to isté obrátení na Západ a vykonávame presne to, čo si želajú, a to, čo hovoria. V Bosne a Hercegovine alebo na Balkáne je situácia úplne iná, ako to hovorí pán Šebej, a zrejme je úplne iná, ako hovorí tých zopár pozorovateľov, ktorých tam poslali. Je to problém súžitia rôznych etník s rôznou históriou, rôzneho vierovyznania, rôznej histórie. V Bosne a Hercegovine, preboha, to nebol boj Srbov proti Chorvátom alebo Slovincom. Tam predsa išlo o nové územné členenie a usporiadanie a tých Bosniakov predsa niekto vyzbrojil a nakoniec by bolo treba povedať, že kto ich vyzbrojil a kto tam posielal žoldnierov. A rovnako, tak ako boli vrahovia na strane Srbov, boli aj na strane Chorvátov, ale aj na strane Bosniakov a ďalších a ďalších. V Macedónii alebo v tej časti Kosovo je situácia predsa obdobná, úplne obdobná. Ja som to už tiež spomínal. Predsa Rugova, prezident Kosova, v podstate ilegálny, presadzoval umiernenú cestu, dosiahnutie autonómie pokojnou cestou. UCK sa začalo vyzbrojovať a začali presadzovať násilnú cestu. Je predsa známe, že niekoľko desať, možno niekoľko stotisíc ľudí vyhnali...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán Šebej, nikto v tomto parlamente nepovedal, že súhlasí s vyháňaním ľudí zo svojich domovov, a to je jedno, či sú to už Srbi, alebo Albánci. Tak neviem, prečo nám stále takéto absurdné názory pripisujete. My sa len snažíme, pán Šebej, vysvetliť, že vraždenie Slovákov v Novom Sade nijako neprispeje k zlepšeniu vzťahov medzi Srbskom a Albánskom. Nijaké vraždenie totiž nepomôže zlepšiť vzťahy medzi národmi. Preto dve tretiny sveta nesúhlasia s týmto šialeným dobrodružstvom, ktoré rozpútala Severoatlantická aliancia v Kosove.
Ďalej by som chcel povedať, že súhlasím s vami, že suverénny štát nemôže, nemá právo vyvražďovať svojich občanov. Ale takéto právo nemá žiadne vojenské zoskupenie ani skupina štátov.
A ešte by som vás chcel opraviť v jednej veci, pán Šebej. Štáty a sily, ktoré nerešpektujú Organizáciu Spojených národov, nemožno nazývať demokratickými silami. To sú nejaké iné sily.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem aj ja reagovať na ten čierno-biely obraz a v podstate veľmi nevyvážený obraz pána poslanca Šebeja.
Predovšetkým chcem povedať, že si nesmie myslieť, ale hlavne nesmie druhým nahovárať, že zjavy takzvaného etnického čistenia sú len záležitosti Srbov. Ja vám môžem povedať, že ich organizuje aj samotná albánska podzemná organizácia. A okrem toho, priatelia, ako chceme nazvať napríklad vyháňanie Palestínčanov z ich domovov, vyvlastňovanie, exproprietáciu ich majetku a vytváranie takzvaných ozbrojených osád? Ja vám môžem povedať, že dokonca na to majú špeciálny termín, ktorý tam používajú. Etnická perforácia. To je tiež predsa hrozný spôsob, ako sa nemá postupovať. Ale pritom beriem na vedomie, že proti sebe stoja naozaj veľmi znepriatelené dve skupiny spoločnosti - arabskej a izraelskej. Viem, že to nie je ľahké riešiť, ale predstavte si na chvíľu, že by tam ešte nejaké také trocha pomätené NATO prišlo ich spor riešiť bombardovaním niektorého z týchto len preto, lebo neriešili veci pokojne. A tam sa to nerieši už celé desaťročia a etnické čistky prebiehajú. Veď, priatelia, o čom to hovoríme? Čo si myslíme, že máme do roboty s neinformovanou spoločnosťou?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Belohorská. Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
aj mne prichodí niečo povedať k tejto situácii a ja by som možno začala trochu zďalej. Slovensko, keď sa dalo na svoju cestu ako mladý štát, malo šancu dostať sa do ďalšieho tisícročia a začať v pokoji a dalo by sa povedať v mieri, lebo na toto slovíčko sme si už zvykli trochu sprofanovane, začať svoju kariéru. Tento rok by mal byť veľmi významný z hľadiska medzinárodného. Oslavuje sa 50. výročie Rady Európy, ktorá stráži ľudské práva a menšinové práva. Oslavuje sa 50. výročie NATO a vlastne sa dostávame do nového tisícročia. Žiaľ, stalo sa to, čo predpokladám, že ani vy, ale ani ja som ani najmenej netušila, že by sa mohlo stať pravdou, a to, že na vlastnej koži, vo vlastnej súčasnosti zažijeme vojnu v Európe, a mám strach a bojím sa, aby tento konflikt... Áno, no je to vojna v časti Európy, ale, žiaľ, môže sa rozšíriť, a to vieme všetci. Ak si niekto myslel, že Rusi nezareagujú, tak to dnešné stanovisko nás vyvádza všetkých z omylu. Bola len otázka, kedy a ako zareagujú. Chcela by som sa teraz prihovoriť k tým, ktorí tak vo veľkom sa tu vyhrážajú rôznymi vyhláškami na našu stranu a pripomenúť im roky 1989 a 1990.
Veď vy ste boli tí pacifisti, ktorí začali konverziu. Vy ste boli tí, ktorí presviedčali stovky robotníkov. Veď zostalo 250 tis. nezamestnaných zo slovenských fabrík, z Považia, Martina, ktorých ste presviedčali, že zbrane už netreba, že to ničí mier, a že teda NATO je organizácia, ktorá je duchovným a kultúrnym dedičstvom minulosti, kde sa ponáhľame. Ale aby som prešla už z tých filozofických úvah k tej tvrdej realite, ktorá sa odohráva dnes, aby som stihla v tom krátkom čase, ktorý mám, aj stanoviská k tej dnešnej pozícii slovenskej vlády a o tom, že ma veľmi mrzí, že prerokúvame túto tému znovu s tým pohľadom na hodinky a s ponáhľaním sa a skutočne by som povedala v prázdnej sále. A myslím si, že našich občanov tento problém dostatočne trápi. Nebudem hovoriť len to, že možno mnohým z mojej generácie to pripomenulo inváziu alebo agresiu Sovietskych vojsk v roku 1968. Aj to bolo bolo napadnutie jedného zvrchovaného štátu. Aj tam sme počuli o kontrarevolúcii a my sme tu sedeli, neviem, či niektorí z vás vnímali kontrarevolúciu, ale ja nie.
Chcela by som pripomenúť a zoberiem si na pomoc nie noviny Slovenská Republika, ktoré sa mnohým nepáčia, ale ja si zoberiem dnešnú Pravdu. V dnešnej Pravde pán minister Kukan cíti skutočne potrebu sa prihovoriť obyvateľom, lebo sa mu zdá, že opozícia si tu prihrieva svoju politickú polievočku alebo svoje politické chúťky. Pán minister tu hovorí, že vojenské akcie proti civilnému obyvateľstvu v Kosove boli už dlhodobejšie plánované, to znamená, že aj počas mierových rokovaní v Rambouillet. Chcem povedať ako členka našej delegácie v Rade Európy, že už viac ako rok sme sa zaoberali touto situáciou v politickom výbore. Možno keby tu bol pán poslanec Weiss, vedel by nám povedať, pretože na januárovom pléne, na ktorom sme sa zúčastnili, už on ako člen politického výboru mal štyri alebo päť zasadaní, takže by nám vedel povedať, či sa tam zúčastnil a o čom sa rokovalo. Ja som bola prítomná, keď sa nevedeli dohodnúť ani zástupcovia albánskej menšiny, čo vlastne chcú. Doslova boli tlačení mnohými k odpovedi na otázku: Čo chcete? Chcete sa pridať k Albánsku? Ich túžbou nebol ani návrat k autonómii, ktorá bola pred rozpadom Juhoslávie. Ich túžbou bolo mať samostatný štát. A musím vám povedať, že viaceré stanoviská Rady Európy túto možnosť popierali. Takže poďme ďalej.
Pán minister hovorí: Nálety NATO na juhoslovanské vojenské ciele (podčiarkujem vojenské), pretože cieľmi náletov NATO nie sú v žiadnom prípade civilné objekty a ich jediným zámerom je ochromiť vojenskú silu juhoslovanskej armády, jej aktivity na území Kosova, sú využívané už iba ako zámienka. Preboha, nechce sa mi veriť, že by minister zahraničných vecí nesledoval to, čo sledujem ja, bežnú káblovú televíziu, kde mám možnosť trošku, ako to povieme v hantírke, posurfovať po kanáloch a vidieť, že napríklad v Novom Sade bol bombardovaný Titov most, v Novom Sade bol zbombardovaný Most slávy, ktorý je vernou kópiou budapeštianskeho reťazového mostu. Nezdá sa mi, že by pán minister nevedel o tom, že pri budove ministerstva vnútra v Belehrade, ktoré bolo zbombardované, je nemocnica, a tvrdenia, že sa nikomu nič nestalo, považujem medicínsky za neuvážené vzhľadom na to, že tam bolo množstvo novorodeniatok, a dá sa to vidieť trošku neskôr. Neviem, či ste si včera vypočuli, že vzhľadom na to, že Miloševičova vláda nepristúpila na požiadavku 6 hodín, teda dvakrát po tri hodiny vysielať stanoviská zahraničných televíznych spoločností v zvrchovanej juhoslovanskej televízii, dnešným cieľom sa majú stať objekty televízie a rozhlasu. Nemyslím si, že toto sú vojenské ciele.
Ak mi dovolíte, budem pokračovať ďalej dnešnou Pravdou a znovu upozorňujem, nie je to denník HZDS, kde sa hovorí v stanovisku a v článku na strane 18 Vojna Albrightovej. Hľadá sa vinník za krízu v Kosove. Washington sa rozhliada po niekom, koho by mohol obviniť z krízy v Kosove. A väčšina ukazuje na ministerku zahraničných vecí Madelein Albrightovú. Nech sa páči, prečítajte si ten článok. Je veľmi zaujímavý. A aby ste ma neobvinili, že čítam len z našich novín, dovoľte mi siahnuť po Chicago Tribune zo včerajška. Môžem vám dať originál, kto by mal záujem, ktorý hovorí: Kosovo je Clintonova veľká chyba. Po prvom úvode sa píše: Prišli sme do Kosova odstrániť alebo zabrániť humanitárnej kríze, ale my sme ju vlastne vyvolali. Prišli sme do Kosova stabilizovať región, ale my sme vlastne región kompletne destabilizovali. Nech sa vám páči, ten článok je tiež zaujímavý, aby ste si ho vedeli prečítať, pretože si myslím, že takto je nám to ponúkané, skutočne v tom čienobielom videní, to je niečo, čo tu bolo kedysi a čoho by sme sa mali chrániť. Tragédia v Juhoslovanskej zväzovej republike je skutočne tragédiou, kde zlyhali politici. A aby sme sa my ako politici hrali na vojakov, to je skutočne nedôstojné tohto parlamentu.
Ja nebudem hovoriť o tej hroznej situácii, keď sa dívam dennodenne na tie zástupy nešťastných ľudí na hraniciach, ako skutočne Juhoslovanskú zväzovú republiku opúšťajú, a opúšťajú ju rad radom ľudia, neopúšťajú ju len Albánci. Opúšťajú ju ľudia, ktorí sa jednoducho boja vojny a ktorí sa boja násilia.
Vrátim sa späť k tomu článku, o ktorom som hovorila. Američania už túto situáciu pripravovali dávno predtým. Ináč by sa nemohlo stať, že 27. januára pán minister Kukan v Londýne ponúkol územie Slovenska. A chcem vám povedať, že toto je vec, o ktorej by sme mali hovoriť a ktorú by sme mali vedieť. Samozrejme, že vláda má možnosť predrokovať rôzne veci. Ja mu neberiem to právo, aby o týchto veciach hovoril. Mne však prekáža to, že potom, keď sem príde, v zahraničnom výbore my sme nevedeli ani o tej požiadavke, ktorú nám tu dnes predniesol premiér...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani poslankyňa. Čas určený na vaše vystúpenie uplynul.
Pani poslankyne, páni poslanci, na návrh troch poslaneckých klubov HZDS, Strany maďarskej koalície a SDK zvolávam teraz politické grémium.
Ešte predtým s faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Zajac. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, poslanci,
nikdy som nepodporovala a ani nebudem podporovať riešenie sporov pomocou zbraní. To nie je cesta pre tretie tisícročie. Tisícročie, v ktorom technika je na takej úrovni, že sú vyvinuté atómové a vodíkové zbrane.
Druhá poznámka. Riešiť existujúci problém spôsobom, ktorý vyvolá celý reťazec ďalších problémov, je neuvážené, nerozumné a podľa mňa neprijateľné. Pozrime sa na tie zábery. Tisícky ľudí na pláni, bez prístrešia, bez jedla, bez liekov, bez akejkoľvek pomoci. Zbombardovaný most, ktorý dáva pitnú vodu pre milióny ľudí, a ďalšie tragédie. Ja si myslím, že toto nie je spôsob. Ak má byť vo svete mier, musia tu byť určité pravidlá, ktoré všetky štáty budú rešpektovať. A tieto pravidlá sú v medzinárodnom práve. Táto akcia, žiaľ, nie je v súlade s medzinárodným právom, pretože nemá súhlas Bezpečnostnej rady OSN. To je pre mňa jeden vážny fakt, a preto je mi ľúto, že došlo k tejto akcii, a hlavne je mi ľúto, že vláda postupovala takým, ja si to dovolím povedať, až nekorektným spôsobom, že neinformovala parlament, neinformovala občanov, pretože sa nevie, čo sa od nej dočkáme.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som k vášmu vystúpeniu v rozprave povedal tri drobné poznámky.
Prvá poznámka sa týka niečoho, čo bude znieť trošku tak komicky, keď hovoríte, že by sme sa tu nemali my poslanci alebo politici hrať na nejakých vojakov. Tak trošku si spomínam, ako istý pán Mečiar hovoril, aká by ste boli skvelá ministerka obrany. On sa chcel hrať s vami trošku na vojnu.
Druhá poznámka sa týka vašich rečí o konverzii. Povedal by som, že už je to také staré vypáchnuté cestíčko, ktoré hovorí len o tom, že vlastne niekedy okolo roku 1987 až 1989 už aj vtedajšia komunistická strana zistila, že nemožno ďalej pokračovať v tom zbrojnom programe. Začala konverziu, v ktorej vlastne nasledujúce vlády len pokračovali, a naopak, všetko to, čo vláda Vladimíra Mečiara za posledné štyri roky v oblasti konverzie dokázala, to znamená, nedokázala, iba svedčí o tom, že vlastne ten program bol naprosto oprávnený a mal byť uskutočňovaný s oveľa väčšou razantnosťou.
A tretia poznámka, dovoľte mi, aby som bol troška osobný. Isté nemenované opozičné noviny veľmi hrubým, nekultúrnym a veľmi hnusným spôsobom napadli moju matku. Viete, moja matka je gynekologička. Je to stará dáma, ak si môžem niečo také dovoliť povedať. V rukách mojej matky sa narodili desaťtisíce detí v Bratislave. Ja by som vás chcel len poprosiť ako jej kolegyňu, aby ste v tých bližšie nemenovaných novinách napravili tú škodu, ktorú ona utrpela.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, robím výnimku, pani poslankyňa Belohorská nestačila vo svojom vystúpení predniesť svoje pozmeňujúce návrhy k návrhu na uznesenie.
Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská, predneste, ale len návrhy na uznesenie.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne.
Pozmeňujúci návrh k vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove:
"Národná rada Slovenskej republiky citlivo vnímajúc široké spektrum názorov občanov Slovenskej republiky a súc si vedomá zodpovednosti za presadzovanie dlhodobých štátnopolitických záujmov Slovenska
A. vyjadruje presvedčenie, že dodržiavanie ľudských práv by malo byť záležitosťou celého medzinárodného spoločenstva, ktoré by sa nemalo nečinne prizerať na ich masové porušovanie, masakrovanie civilného obyvateľstva a etnické čistky;
B. vyslovuje znepokojenie a ľútosť, že úsilie medzinárodného spoločenstva vrátane Bezpečnostnej rady OSN o vyriešenie krízy v Juhoslovanskej zväzovej republike a o zabránenie humanitárnej katastrofy v Kosove politickými rokovaniami sa nestretlo s úspechom;
C. odmieta vojenské riešenia, aj keď ich cieľom má byť vynútenie mierovej dohody;
D. vyzýva a vyjadruje nádej, že v najkratšom možnom čase budú obnovené politické rokovania vedúce k mierovému urovnaniu zložitého a tragického konfliktu v Juhoslovanskej zväzovej republike a dôjde k urýchlenému ukončeniu vojenských operácií a zastaví sa zabíjanie nevinného civilného obyvateľstva.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, tak ako som oznámil, zvolávam politické grémium. Budeme pokračovať o 15.30 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Politické grémium sa skončilo skôr, ako sme predpokladali. Ak súhlasíte, pokračovali by sme v rokovaní rozpravou o prerušenom bode programu, do ktorej sú prihlásení ešte pani poslankyne a páni poslanci Mušková, Cuper, Engliš, Palko, Kalman, Faič, Tuchyňa, Slobodník, Húska. Súhlasíte, aby sme pokračovali diskusiou pred 15.30 hodinou?
Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
minulý týždeň bolo prerušené rokovanie o tomto bode programu. V konečnom dôsledku to však nebolo na škodu, pretože v priebehu tohto týždňa konečne vyplával na povrch utajovaný fakt, že vláda alebo aspoň niektorí členovia vlády 24. marca povolili prelety cez náš vzdušný priestor všetkým lietadlám útočiacim na Juhosláviu bez rozdielu. Je však zarážajúce, že o takomto uznesení nielenže neinformovala vláda, ktorá médiám tvrdila, že ide len o prelety nákladných lietadiel, ale do utorka 6. apríla o takomto uznesení nevedela ani ďalšia časť vlády vrátane jej podpredsedu. Pán podpredseda Hamžík totiž v utorok 6. apríla povedal v Rádiožurnále, že k preletom bombardérov by sa mala vyjadriť najprv Národná rada, pretože Slovensko nie je ešte členom NATO tak ako Česká republika. Vážim si tento názor, pretože som presvedčená, že v krajine, kde platí parlamentná demokracia, by sa mal dodržať tento postup. A vláda teraz postavila parlament do úlohy podriadenosti, keď už len následne má odobriť rozhodnutie vlády.
Tento akt je bezprecedentný a vyčleňuje nás spomedzi demokratických štátov. Aj to, že vládna moc konečne súhlasila so začlenením tohto bodu rogramu, bolo zrejme na základe toho, že sa zahraničie zaujímalo o názor a uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto problému. To, ako vláda obišla parlament a chcela túto ústretovosť utajiť bez súhlasu parlamentu, mi pripomína rok 1968, keď totalitná moc utajovala pred občanmi černobyľskú katastrofu, a tak priamo spôsobila ohrozenie a poškodenie zdravia obyvateľov Slovenska. Dnes je toto ohrozenie podobného druhu. Tým, že sme nepriamo účastní otvorením nášho vzdušného priestoru na bojových útokoch, sme priamo zodpovední za to, čo sa teraz v Juhoslávii deje. Ste zodpovední za to, že Slovensko je zaradené z pohľadu Juhoslávie medzi agresorov. Je to asi naša vďaka za to, že sa Juhoslávia nepodieľala na vpáde vojsk terajšieho východného bloku v roku 1968 do Česko-Slovenska. Je to tiež asi vďaka, že v roku 1968 sa Juhoslovania starali o tisícky utečencov z našej krajiny, ktorí ušli pred touto agresiou. Vtedy celý svet odsúdil vpád spojeneckých vojsk do Česko-Slovenska. Dnes je svet rozdelený v názoroch na tento vpád. Je to možné sledovať v televíznych kanáloch rôznych krajín, kde odznievajú rôzne názory pre i proti. Ale v žiadnej krajine sa nedeje to, čo na Slovensku, že ak si dakto dovolí mať iný názor ako vláda, je okamžite napádaný a škandalizovaný. Ani politici a komentátori z USA či západnej Európy si nič také nedovoľujú voči odporcom náletov. Na CNN denne v celoamerickej diskusii odznievajú otázky a protesty najťažšieho kalibru: Kurdi, Írsko, ofenzíva Srbov po začatí náletov, zhoršenie či priam bezvýchodiskovosť situácie NATO v konflikte, nový Vietnam pre USA a tak ďalej. Odpovede sú síce vyhýbavé, ale nik nespochybňuje ani tých, čo nálety ostro odsudzujú.
Podľa vás potom asi 40 % americkej verejnosti, 48 % Čechov, ktorí nesúhlasia s týmito náletmi, sú tiež protiamerické živly. Je smutné, ak za názor sú poslanci či občania odsudzovaní. Toto sa na Slovensku bežne deje. Treba však odsúdiť tých, čo slobodu prejavu chcú zastrašovaním zničiť.
Ďalším dôležitým momentom smerom dovnútra je povolenie preletov týchto bojových stíhačiek a bombardérov cez náš zvrchovaný vzdušný priestor preto, lebo vraj váš postoj bol odvodený od snahy dostať sa do NATO. Tam nás však v prvej vlne neprijali. Sme suverénny štát a tvrdenie, že tento ústretový krok pomôže Slovensku dostať sa do NATO, je spochybniteľný. Ak by to tak bolo, nebolo by z vašej strany účinnejšie, keby ste tieto prelety odmietli a takto ukázali, že naša krajina má výhodnú strategickú polohu? A nielen to. Zrejme už ste dávno vopred vedeli o týchto náletoch alebo o príprave, pretože ste zničili našu slovenskú leteckú dopravu asi preto, aby mali bojové stíhačky možnosť tankovať pohonné hmoty vo vzdušnom priestore, cez ktorý nepreletujú dopravné lietadlá. Je vám jedno, aké finančné, ale aj morálne straty tým Slovensko utrpí.
Akým právom si tiež niekto osobuje v tomto vraždení súhlasiť s jednou alebo s druhou stranou? Veď samotný obsah, respektíve príčiny konfliktu medzi Srbmi a Albáncami má korene v histórii, a akým právom si my dovoľujeme určiť, kto je bližšie k pravde a právu? (Ruch v sále.) Pán predsedajúci, trošku ma vyrušuje to bavenie sa vzadu.
Historické Kosovo je posvätnou srbskou pôdou. Ešte po druhej svetovej vojne bola v Kosove podľa niektorých štatistík jedna tretina Srbov a práve autonómia, ktorá trvala 40 rokov, pomohla definitívne takmer vyčistiť Kosovo od Srbov. Začiatok ozbrojeného konfliktu vznikol nelegálnym vyzbrojením Albáncov a ich teroristickými akciami proti policajtom a civilnému obyvateľstvu vrátane Albáncov, ktorí nechceli platiť výpalné. Akcia NATO je nebezpečný precedens, ktorý nebol schválený Bezpečnostnou radou OSN a ktorý môže znamenať rozvrat medzinárodného práva. OSN sa môže stať zbytočnou. Je tiež precedens, o ktorom sa predseda vlády Maďarskej republiky vyjadril, že ide po prvýkrát o obranu záujmov nejakej menšiny priamou vojenskou intervenciou. Aký návod z toho vyplýva pre občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti? Už dnes je Západ presvedčený, ako sa tu maďarskej menšine ubližuje a stačí, aby sa Maďari na juhu Slovenskej republiky začali nelegálne vyzbrojovať, terorizovať tam Slovákov a NATO nepríde odzbrojiť nelegálnu armádu, ale začne bombardovať mestá.
Sme suverénny štát, ktorý by mal robiť vlastnú politiku aj s ohľadom na našich Slovákov žijúcich v Juhoslávii. Takisto, ako ju robí aj Rakúsko a Švajčiarsko, ktoré takéto prelety nepovolili, lebo nemajú vládu, ktorá robí kolenačkovú politiku. Tieto štáty nezatiahli svoje krajiny do vojnového konfliktu, a pritom ich nikto nevyčleňuje z Európskeho spoločenstva. Každý spor má svoj začiatok. Ak nie je sila presne ho pomenovať, určiť vinníka, permanentne sa ho snažiť riešiť, postupne narastie až do takých rozmerov, keď ho nemožno logicky a rozumne zvládnuť. Tu nachádza svoje uplatnenie, bohužiaľ, ľudská slabosť alebo neschopnosť a potom snaha pasovať sa do úlohy žandára a silou sa snažiť riešiť dlho zanedbané problémy. Takisto neváhajúc pri jeho riešení siahnuť na život. Je to nemorálne a takéto riešenie musí svet odsúdiť. Ale mal by súčasne pomáhať znepriatelené strany zmieriť. Ak však táto pomoc má rovnaký charakter a používa rovnaké metódy, aké používajú znepriatelené strany, nemá morálne právo riešiť spor. To je dôvod našich protestov a odsúdenia takýchto primitívnych prejavov civilizovaného sveta. Veď až po napadnutí Juhoslávie sa začal masívny exodus Albáncov, začala sa humanitná katastrofa. A preto sa neubezpečujme, že to riešenie, ktoré zvolilo NATO, bolo správne. Nepresvedčujte, že jedno vraždenie ľudí je humánnejšie ako vraždenie druhé.
Vážení kolegovia, zvážte, či budete súhlasiť s využitím nášho vzdušného priestoru a takto dodatočne odobriť toto vraždenie, dokonca vraždenie ľudí na oboch stranách, pretože strely si nevyberajú svoje obete podľa národnosti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)