Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Fedoročko.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
Veľmi ma teší, že pán predseda vlády ozrejmil argumenty a kroky predchádzajúce vlády, ako aj ministerstva zahraničných vecí ohľadom toho, že už predchádzajúca vláda dala prísľub na prelet lietadiel NATO cez naše územie bez obmedzenia. Preto o to viac ma zaráža argumentácia niektorých členov bývalej vlády a ministrov, že dnes v tejto otázke najviac kričia. Zrejme z toho nepoznali dobre uznesenia predchádzajúcej svojej vlády. Preto vám navrhujem, panie poslankyne, páni poslanci z opozície, aby ste už prestali hrať divadlo pred občanmi Slovenskej republiky, nastal čas, aby ste sa ospravedlnili všetkým občanom Slovenska, ospravedlnili sa členom vlády, ako aj koaličným poslancom za vaše urážky, osočovanie a hlavne rozdúchavanie štvanej nenávisti medzi občanmi. Je načase pochopiť, že bez vašej vlastnej vôle, ale za prístupu občanov, voličov dnes ste sa ocitli tam, kde ste, v opozícii. A treba to prijať.
A som hrdý na to, že táto vláda prijala na seba zodpovednosť a berie zodpovednosť za vývoj v Európe. Ten obrázok, ktorý pred chvíľou tu bol rozdaný, že toto je pravá tvár NATO, je zle pomenovaný, toto je dôsledok Miloševičovej tvrdohlavosti a zlej politiky v Európe.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán premiér,
dovoľte mi, aby som povedal, že na tom, že teraz prebieha rokovanie nervózne a že vlastne takto reaguje aj Slovensko už niekoľko dní, sa podieľate vy osobne ako predseda vlády, ale, bohužiaľ, aj predseda Národnej rady a jeho dvaja podpredsedovia. Ja som hneď po začatí vojny navrhoval prerušiť rokovanie, zavolať vás aj ministra zahraničia a rokovať o tom. My sme mohli hneď v tú noc, vážení, vypočuť predsedu vlády, čo o tom vieme, kedy požiadavky prišli, čo sa k tomu urobilo za minulej vlády, čo teraz vláda zamýšľa, porozprávať chvíľu, čo stratíme a čo získame rozhodnutím, ktoré vláda chce urobiť. Národná rada mohla podporiť, hlasov ste mali dosť, a bol by na Slovensku pokoj. Teraz by sme iba potichu spytovali svoje svedomie a hodnotili, či sme urobili dobre vtedy, keď sme hovorili k tejto situácii.
Bohužiaľ, moje procedurálne návrhy boli odmietnuté a nebolo o nich hlasované. Som presvedčený, že napriek tomu, že vy osobne, pán premiér, ste najviac v minulom parlamente používali výraz arogancia moci, keď ste nás ako opozičný poslanec kritizovali, tak teraz ste ukázali tento príklad, že to realizujete. Vy ste totiž boli jeden z tých, a pán minister Kanis a mohol by som menovať ďalších, ale nie sú tu, ktorí v roku 1993, keď sme rokovali o vyslaní ženijného práporu a potom pozorovateľov, presadzovali, že o ozbrojených silách za hranice alebo ozbrojených silách na území Slovenska musí rozhodnúť tento parlament, že to nie je síce presne napísané v ústave, ale musí. Takže keď idú dôstojníci zarábať bezo zbraní, bez techniky do štátu, kde sa už nebojuje a kde majú iba hlásiť, že tam niekto so zbraňou bol, tak toto musí schváliť Národná rada, ale to keď dovolíme...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán predseda, určite vám nie je príjemné hovoriť na túto tému aj s ohľadom na množstvo dezinformácií, ba, nebojím sa povedať, aj klamstiev okolo uznesenia vlády. Už moji predrečníci poukázali na fakt, že od 24. marca sa zavádzala verejnosť, že vzdušný priestor je otvorený iba pre nákladné lietadlá, až 6. apríla ste priznali, že uznesenie vlády z 24. marca otvoril priestor pre všetky, i bojové lietadlá.
Zaujímavé je, že niektorí členovia vlády, vrátane podpredsedu, vôbec nevedeli o takto formulovanom uznesení. Prezentoval to pán podpredseda Hamžík v Rádiožurnáli 6. apríla, keď vyjadril názor, že vláda by mala schváliť prelety bombardérov až po schválení Národnou radou Slovenskej republiky, pretože Slovensko ešte nie je v NATO ako Česká republika. Ja si ho vážim za tento názor. Preto ste museli zvolať mimoriadnu schôdzu vlády 6. apríla, lebo o pôvodnom uznesení časť vlády zrejme nevedela.
Aj vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí je veľmi prapodivné, pretože znie takto: Severoatlantická aliancia požiadala 23. marca 1999 o uvoľnenie vzdušného priestor Slovenskej republiky pre možný výkon leteckých operácií nad územím Juhoslovanskej zväzovej republiky. Vláda Slovenskej republiky dňa 24. marca 1999 udelila súhlas s touto požiadavkou NATO. Pokračujú takto: V období Veľkonočných sviatkov sa objavili individuálne požiadavky na súhlas s preletmi ozbrojených síl lietadiel armád NATO. Tieto prelety boli povolené v súlade s pôvodným rozhodnutím vlády zo dňa 25. marca. Tak kedy zasadala vláda? 24. alebo 25. marca? Nemyslím si, že je to šťastná prezentácia vašej vlády.
Pán premiér, už nemám čas, chcela som len povedať, že ak niekto, kto sa pasuje za záchrancu, zvolí také isté spôsoby ako ten, ktorého kritizuje, nemá potom právo riešiť spor.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
chcel by som reagovať niekoľkými poznámkami na vaše vystúpenie. Cením si tón, ktorý tu už bol raz spomenutý, že bol konštruktívny a bolo by dobre, keby sme v tomto tóne pokračovali naďalej. Ale žiadalo by si to potom zo strany vlády aj určitú jasnosť a čistotu informácií.
Keďže som členom zahraničného výboru, mám tu tlačový telegram ministerstva zahraničných vecí pre zahraničnú slovenskú službu z 25. marca 1999. Citujem: "Vláda Slovenskej republiky vyslovila 24. 3. súhlas s požiadavkou NATO umožniť jej využívanie vzdušného priestoru na prelety cisternových lietadiel a dopĺňanie pohonných hmôt. Informoval o tom 24. 3. v Národnej rade Slovenskej republiky minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan v súvislosti s vyhrocovaním situácie v Kosove."
Samozrejme, že keby sme boli zverejnili aj ďalšie veci, ktoré sa dnes dostávajú najavo, mohol byť pokoj, možno, že by nebolo také napätie ani v tejto snemovni, ani medzi obyvateľstvom. Samozrejme, že opozícia je za, aby sme vstúpili do NATO, ale nemôžeme súhlasiť s použitím neprimeraných prostriedkov NATO na riešenie politickej situácie kdekoľvek na svete. Sme presvedčení o tom, že neboli využité všetky politické a diplomatické prostriedky na riešenie tejto situácie. Samozrejme, o tom je presvedčená veľká časť aj obyvateľstva Spojených štátov amerických, Českej republiky a podobne. Je na škodu, že u nás sa nezverejnil nejaký výsledok nejakého prieskumu k tejto veci. Zbytočne sa tu zahmlieva a nedáva sa jasná odpoveď obyvateľstvu k tomuto problému.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zajac, nech sa páči.
Poslanec P. Zajac:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážený pán minister zahraničných vecí,
veľmi dobre rozumiem, prečo je diskusia na túto tému v slovenskom parlamente taká dlhá a prečo je aj taká kontroverzná. Ide zrejme vôbec o jednu z kľúčových diskusií, možno v celom volebnom období tohto parlamentu, a ide o jeden z kľúčových pilierov vládneho programu. Ide o jednu z kľúčových diskusií preto, že v tejto situácii, v ktorej sme sa ocitli, už nestačí vyjadrovať sa k veciam iba deklaratívne, ale treba prejaviť jasné odhodlanie, že to, čo deklarujeme, sme schopní aj prakticky splniť. V tom vidím, ak dovolíte, veľmi jasný a veľmi elementárny krok tejto vlády, ktorá sa vyjadrila jasne, ktorá sa vyjadrila jednoznačne. Bolo to nevyhnutné. Nemožno totiž len deklarovať na jednej strane svoju vôľu byť členom Európskej únie a NATO, ako to robí HZDS, a na druhej strane v praktickej politike robiť všetko naopak. Preto vítam tento krok slovenskej vlády, pretože je to krok, ktorý v praktickej činnosti vlastne potvrdzuje to, čo sa deklaruje vo vládnom programe.
Okrem toho tento krok hovorí ešte niečo iné. Hovorí to, že v tejto situácii nemožno ostať nezaujatý, nemožno ostať neutrálny, tak ako neostávajú neutrálne dokonca ani neutrálne krajiny, akými sú Rakúsko, Švédsko. Pretože aj Európska únia ako celok dnes sa za kroky NATO vyslovuje a prihlasuje sa k nim. Nemožno ostať neutrálny. Ostať neutrálny by v tejto chvíli znamenalo len strkať hlavu do piesku. Neutralita v tejto veci, bohužiaľ, neexistuje.
A tým posledným, čo hovorí táto vláda, je to, že pri vstupe do 21. storočia sú tu isté základné hodnoty, ktoré zdieľa Európa, a to sú základné hodnoty ľudských práv, ktoré treba dodržiavať a ktoré sú nadovšetko. A to je tretie, prečo podporujem postoj parlamentu, a myslím si, že ma podporí aj parlament.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán predseda vlády, ja oceňujem váš príhovor, ale prosím vás, predsa mi len dovoľte, aby som vám trošku pripomenul, že zrádzame trošku sľuby a odkazy našich dedov a otcov, ktoré dávali masovo po bombardovaní Apolky a Zimného prístavu tu v Bratislave, keď horeli ľudia ako fakle. Možno, že vám to dedo neodkázal, ale mne to odkázal a ja som to aj sám zažil, že už nikdy viac vojnový konflikt a už nikdy viac eskalácie dákeho lokálneho konfliktu, lebo tá eskalácia vždy znamená utrpenie na všetkých stranách. Vtedy som videl ako človek, že nehynú len naši ľudia, ktorí sú bombardovaní, ale hynú, bohužiaľ, nenávratne aj americkí piloti, ktorí boli zostrelení, a hynú aj naši piloti, ktorí tam messerschmidtmi lietali proti B 29. Ale keď mi zahynul kamarát, ktorý robil druhého miništranta a v našej dedine len dvaja vedeli latinskú liturgiu a musel som 4. apríla 1945 sám miništrovať, tak mi bolo jasné, že tento vojnový konflikt nesie na všetkých stranách ľudské utrpenie, takže potom by som sa tak ľahko a elegantne nerozhodol pre to, že súhlasím s eskaláciou. Totiž ľudské utrpenie dáva človeku taký rozmer, ktorý je nedôstojný pre človeka. Videl som, ako sa dospelí boja o svoje životy, ako panicky utekajú, a mne ako dieťaťu, ktoré nemalo panickú reakciu, to bol - povedal by som - hnus. Ako sa môžu dospelí takto správať? A dnes by som sa aj ja takisto správal.
Strach, panika a nedôstojnosť, to je skutočne nedôstojné postavenie na všetkých stranách tohto konfliktu. A takisto trpia Srbi, ako trpia Albánci a iné menšiny, ktoré sa tam dostávajú do reálneho konfliktu. Naši dedovia nám v roku 1945 odkázali: Už nikdy viacej žiadny konflikt. Ale, bohužiaľ, naše generácie to akosi nevedia splniť. Ja si myslím, že tento odkaz by sme si mali vždy uvedomiť, ale nemôžeme sa tam pritom zbaviť emócií, lebo emócie sú tam korektívom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
členovia vlády,
dámy a páni,
premiér Slovenskej republiky vyslovil jasné stanovisko vlády Slovenskej republiky vo veci akcií NATO v Juhoslávii. Súhlasím s tými, ktorí hovoria, že veci treba vidieť v súvislostiach, aj v časových súvislostiach. Pýtam sa vás, kto a ako začal konflikt na Balkáne? Nebol to náhodou ten istý Miloševič a jeho súputníci? Pýtam sa predstaviteľov bývalej vládnej garnitúry, terajšej opozície, kde ste boli vtedy, keď juhoslovanská armáda zabíjala ľudí, ľudí rôznych národností, teda aj Slovákov vo Vukovare, v ďalších mestách a obciach? Vytĺkať politický kapitál z tragédie ľudí je prinajmenšom neetické a je proti ľudskej dôstojnosti.
Vážení, aliancia zakročila až potom, keď zlyhali všetky iné možnosti riešenia konfliktu. Je to akcia, ktorá je, žiaľ, nevyhnutná, lebo etnická čistka nemôže byť povolená nikde. Masakrovanie obyvateľstva, vyhnanie občanov z vlasti je, prosím vás pekne, genocída. Aliancia musela zasiahnuť a nemohla sa nečinne pozerať.
Dámy a páni, súčasná vláda to myslí s integráciou Slovenskej republiky do Európskej únie a do NATO vážne, a nie tak ako bývalá Mečiarova vláda, ktorá to iba deklarovala a robila úplne inú, protiintegračnú politiku.
Dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor, že som rád, že vláda Slovenskej republiky v tejto otázke zaujala jasné, principiálne a správne stanovisko. Slovenská republika sa musí rozhodnúť, že kde chce patriť. Súčasná vláda to svojím prístupom a rozhodnutím dala jednoznačne najavo. Podporujem rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, lebo je to rozhodnutie v záujme nás všetkých, obyvateľov Slovenskej republiky.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Počas veľkonočných sviatkov vysielala Slovenská televízia medailón o živote a práci jeho excelencie pána kardinála Tomka. Nikto v tejto sále určite nepochybuje o tom, že je to múdra a významná osobnosť kresťanského sveta. Som na neho nesmierne hrdý aj preto, že pochádza z východného Slovenska. V záverečnej výzve občanov Slovenska doslova varoval pred nadmerným obdivom západného sveta a konštatoval citeľný úpadok západnej civilizácie a jej kultúry. Plne sa s ním stotožňujem. Mafie, drogy, organizovaný zločin, prostitúcia, mamonárstvo, konzumný spôsob života, korupčné škandály, neuznávanie kresťanských hodnôt spoločenského života, to sú atribúty západnej civilizácie. K tomu sa chceme hlásiť? O to sa usilujeme?
Vojnové riešenie konfliktu v Kosove považujem za pokračovanie úpadku demokracie na Západe. Účel svätí prostriedky, povedal si prezident Clinton, a svoje sexuálne avantúry zakryl bombardovaním Iraku. Neviem, či nie je na ceste ďalšia aféra, ktorú chcel zakryť bombardovaním Juhoslávie. Irak, Vietnam a dnes už aj Juhoslávia sú svedectvom toho, že bombardovaním a používaním leteckých rakiet sa nič nevyrieši. Som smutný z toho, že vláda Slovenskej republiky aj poslanci v tomto parlamente sa hlásia k tomu, hrdo hlásia k tomu, že násilie je riešené násilím.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Gyurovszky, nech sa páči.
Poslanec L. Gyurovszky:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
dámy a páni,
v prvom rade chcem povedať, že som potešený z toho, že predseda vlády nás informoval o principiálnom postoji súčasnej koaličnej vlády v tejto veci. Myslím si, že je to postoj, ktorý vychádza zo zásadných záujmov Slovenskej republiky.
Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána premiéra, kde hovoril, že medzinárodné spoločenstvo je pobúrené tým, že ľudské práva v Juhoslávii sú masovo porušované. Myslím si, že z tejto diskusie, ktorá tu prebieha už skoro tri dni, sú dve rôzne odlišné videnia sveta. My zastávame názor, že občania nie sú majetkom štátu, s ktorými štát môže ľubovoľne nakladať, ale sú tu vyššie princípy, sú tu vyššie hodnoty, ktorými sú ľudské práva.
Treba si uvedomiť, že Miloševič a jeho režim už vyhnal skoro polovicu Albáncov, to sú občania Juhoslovanskej zväzovej republiky, štátni občania. On ich vyháňa svojou vlastnou organizovanou skupinou, políciou, vojskom z ich štátu. A toto je jednoducho fakt, ktorý donútil medzinárodné spoločenstvo po tom, keď jednoducho už nebolo možné riešiť situáciu politicky, použiť také riešenie, ktoré sa teraz použilo. Takže medzinárodné spoločenstvo bráni tých ľudí, ktorí sú vlastným štátom a vlastným aparátom vyháňaní a zabíjaní na svojom vlastnom území.
Ľutujem iba jednu vec, že toto rozhodnutie, ktoré prijala Slovenská republika, sme neprijali ako plnoprávny člen NATO a ako plnoprávny člen civilizovanej západnej demokracie. Je to vina predchádzajúcej vlády a som presvedčený, že táto koaličná vláda bude schopná napraviť túto osudovú chybu a dosiahnuť naše členstvo v NATO. V tomto má plnú podporu nás a mňa osobne.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán Dzurinda,
vy ste odvinuli svoje vystúpenie od otázky, ktorú ste si položili, či chceme patriť do rodiny kultúrnych štátov. Vy možno máte iný názor a ja vás chcem uistiť, že náš sused Rakúsko nepochybne je kultúrnym štátom a patrí medzi vyspelý svet a jednoducho sa nepodieľa na týchto nezmyselných náletoch, ktoré sa uskutočňujú.
Je otázka, alebo prerokúvame dve zásadné veci. Jedna je otázka, či bolo správne uvoľniť vzdušný priestor, alebo nesprávne, ale to je téma na dlhšiu diskusiu. Čo nám prekáža a čo najviac rezonuje vo verejnosti, je spôsob, akým vláda informovala verejnosť, a dokonca aj nás v parlamente. A ten svedčí o tom, že vláda skutočne nevie, čo schvaľuje a informácie sú skutočne zmätkové. A to bičuje vášne, pretože nie sme informovaní. Nie je možné, aby jednotliví členovia dávali výstup na verejnosti tak rozporuplne, ako ste to robili vy v takej zásadnej veci, ako je otázka poskytnutia vzdušného priestoru.
To, čo sa tu argumentuje, že chceme do NATO a podobne, no áno, chceme. Pre vás, všetci kolegovia aj z vládnych lavíc, chceme, ale chceme tam prísť ako rovní, nie veľkí, nie silní, nie s ambíciou geostrategického významu, ale ako rovní. Nie ako štát, s ktorým si bude robiť NATO, čo chce. A, bohužiaľ, táto vláda dehonestuje tento štát ako štát. Že aj seba, to je problém osobný, každého z vás.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán premiér, po prvé, nerád to uvádzam, ale vaša delegácia sa zo zahraničia vracia spravidla s hnedými jazykmi, čo považujem za poľutovaniahodné.
Po druhé, vaša vláda vtiahla Slovenskú republiku do vojny so štátom, ktorý nie je vo vojne s nikým na svete, za čo niet ospravedlnenia.
Po tretie, prelety cudzích vojenských lietadiel v minulosti súviseli s mierovými misiami OSN. Súčasné prelety súvisia s nevyhlásenou vojnou USA a jej satelitmi proti Juhoslávii.
Po štvrté, prečo sa vyjadrujete o Juhoslávii ako o bývalej? Počítate s jej zánikom?
Po piate, prečo o Juhoslávii rokujete s Bulharmi a Talianmi, a nie s Juhoslovanmi?
Po šieste, dohody o preletoch USA v roku 1998 nie sú totožné s preletmi lietadiel USA a jej satelitov cez územie Slovenskej republiky v stave vojny proti štátu, ktorý nevedie vojnu s nikým.
Po siedme, rečami nevysvetlíte lži vlády vo veci preletov lietadiel, keď len o preletoch vláda uviedla už štyri rôzne tvrdenia. Ak bombardovanie uvádzate ako ochranu ľudských práv, tak potom najväčšími humanistami v tomto storočí boli nacisti.
Po ôsme, prečo Slovensko zaťahujete do takzvanej humanitárnej pomoci voči tým, ktorí túto tragédiu vyvolali, t. j. kosovským Albáncom? A tí, ktorí túto vojnu spôsobujú, to sú štáty NATO a Európskej únie, o humanite dosiaľ iba tárajú. Kosovskí Albánci sú navyše najväčšími drogovými dílermi v Európe.
Po deviate, vojnou USA proti Juhoslávii tieto iniciujú odtrhnutie Kosova a začlenenie do veľkého Albánska, Vojvodiny do veľkého Maďarska. Tak ako to vyjadril premiér maďarskej vlády Orbán 22. februára. NATO avizuje navyše bombardovanie vysielačov juhoslovanskej televízie a rozhlasu.
Po desiate, neodvolávajte sa na záujmy slovenskej vlasti. Pre strany maďarskej koalície vlasťou je Maďarsko, čo dokumentovala podriadenosťou pod Budapešť 20. februára, a pre Stranu demokratickej koalície fiktívna Paneurópa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Najprv by som poprosila pána premiéra, pretože buď sa tam zabáva, alebo číta nejaké listy, keby radšej počúval, pretože vojna je dôležitejšia ako zrejme nastávajúci snem KDH.
Pán premiér, vy ste sa chválili v Taliansku, že vlastne Slovensko sa týmto činom de facto už stáva členom NATO. To znamená, že pripúšťate, že sme de facto už aj vo vojnovom stave. Gratulujem vám, pretože ste jediný premiér, ktorému sa podarilo vohnať Slovensko, ktoré za tisícročia nebolo v žiadnom vojnovom stave, do prvého vojnového konfliktu. Ale, aby som nehovorila o tom vojnovom konflikte, pretože mne osobne je ľúto obetí na životoch, či sú to Albánci, alebo sú to Srbi. Chcela by som sa vyjadriť k počinu našej vlády. Už sa to tu raz hovorilo, ibaže pán premiér tu vtedy nebol, že existuje aj medzinárodné vojenské právo, haagske právo, kde sa jednoznačne kvalifikuje, kto je to útočník a čo to je útočný čin. Hovorí sa aj o tom, že útočník je ten, kto poskytuje podporu. Čiže to znamená, že útočníkom je aj Slovensko. Hovorí sa aj o tom, že žiadna úvaha politického, vojenského, hospodárskeho alebo iného charakteru nebude môcť ospravedlniť útočný čin. Čiže pred dejinami tento svoj útočný čin už nijako neospravedlníte. Hovorí sa tiež o tom, že žiadne vnútorné pomery štátu, absolútne žiadne, ani revolúcia, ani antirevolúcia, ani občianska vojna, nemôžu ospravedlniť to, keď ktosi zaútočí na iný štát. A to sme urobili aj my. Pán premiér, pridali ste sa vy s vašou vládou na stranu vojnových zločincov, to znamená, že aj vy ste vláda vojnových zločincov. Už 24. marca ste prijali uznesenie, ja vám ho prečítam, pretože stále okolo neho chodíte ako okolo horúcej kaše. Vláda Slovenskej republiky súhlasí s preletom a tankovaním lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky. Čiže klamali ste občanov od začiatku. Boli ste u Svätého Otca, ja neviem, či ste sa ospravedlnili za to, že ste klamali národ.
Predseda NR SR J. Migaš:
Poslednú faktickú poznámku na premiéra má pán poslanec Jozef Tuchyňa. Bude nasledovať obedňajšia prestávka.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Tuchyňa:
Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Opätovne potvrdzujem, že som prijal opatrenia vlády s porozumením. Konštatujem však, že vláda mala byť úprimnejšia, informovať nás o svojich rozhodnutiach pravdivo a včas. Chápem i znepokojenie občanov štátu. Majú odpor k násiliu, blízkosť priestoru umocňuje tieto pocity. Slovensko nie je subjektom, ktoré má dominujúce postavenie v určovaní chodu sveta. Je však povinné sa k nemu vyjadrovať, zaujímať postoje, čo sa tak deje.
Je načase si uvedomiť, že rozhodujeme o budúcnosti Slovenskej republiky, či bude patriť na Balkán, alebo bude patriť do vyspelej Európy. Máme povinnosť voči našim deťom, vnukom, oni už nechcú chodiť do sveta zažívať ponižujúce kontroly na hraniciach Európskej únie, necítia sa byť menejhodnotnejšími ľuďmi ako občania vyspelého sveta. Pokrok je často spojený i s obeťami. Chápem i vystúpenia opozičných poslancov, aj to je politika.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ospravedlňujem sa pánu poslancovi Švantnerovi, nezapísal som ho. Čiže pán poslanec Švantner má poslednú faktickú poznámku.
Nech sa páči.
Poslanec D. Švantner:
Vážený pán premiér,
ja nie som presvedčený o tom, že ste naozaj taký hrdý vy a takisto aj celá vláda na rozhodnutie, ktoré ste spravili. Myslím si, že vo vnútri stále máte pochybnosť, či to bolo správne alebo nie. Poviem aj prečo.
Vážený pán premiér, patrím ku generácii, ktorá vyrastala v období, keď sme s nádejou pozerali na Spojené štáty americké ako na garanta slobody a demokracie. Tento obraz a nádej začala blednúť po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968, keď Spojené štáty nepohli ani prstom proti tejto intervencii. Ďalšie vytriezvenie v politike Spojených štátov som zažil po napadnutí Vietnamu. A vrcholom účelovej nátlakovej politiky Spojených štátov je teraz útok NATO na Juhosláviu.
Do dnešného dňa som bol proti vstupu Slovenskej republiky do NATO, lebo som neveril tým, ktorí sa na jednej aj na druhej strane podpísali pod mníchovský diktát. No dnes som presvedčený o tom, že by naša vláda mala urobiť všetko pre to, aby sme boli neutrálni, aby sme mohli vytvoriť hrádzu útokom na suverénny štát Juhosláviu, tak ako našli odvahu naši susedia Rakúsko, ktorí nedovolili prelet lietadiel NATO nad svojím územím.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pretože popoludní sa nezúčastním na rokovaní Národnej rady kvôli pohrebu blízkeho rodinného príslušníka, prosil by som vás, keby ste ma ospravedlnili. Nie je dôvod v tom, že sa takýto vážny bod prerokúva a nechcem byť prítomný. To je po prvé.
A po druhé. Pokiaľ ide o prebiehajúcu diskusiu, návrh alebo upozornenie, ktoré urobil pán poslanec Slobodník, myslím si, že treba racionálne zvážiť. Ja som pripravený vyslať delegáciu Národnej rady poslancov Národnej rady do regiónu konfliktu.
Teraz bude obedňajšia prestávka. Budeme pokračovať o 13.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím všetky pani poslankyne a pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky rozpravou o návrhu uznesenia zahraničného výboru k momentálnej situácii v Kosove.
Do rozpravy sú ešte prihlásení pán poslanec Faič, pán poslanec Šebej, pani poslankyňa Belohorská, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Cuper, pán poslanec Engliš, pán poslanec Palko a pán poslanec Kalman. Ešte osem. Tu sú už nahlásené ďalšie pani poslankyne a páni poslanci do rozpravy, ktorí chcú ešte vystúpiť. Pani poslankyňa Tóthová ešte zatiaľ nie.
Páni poslanci, ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Faič. Pán poslanec Faič nie je prítomný v rokovacej miestnosti. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Šebej. Nie je tu, stráca poradie.
Pán poslanec Šebej je tu. Stratil si poradie, pán poslanec Šebej.
Pani poslankyňa Belohorská sa prejavila ako dáma poslankyňa a prepustila vám poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Šebej.
Poslanec F. Šebej:
Dámy a páni,
vážený pán predsedajúci,
pán minister,
vážená snemovňa,
dovolím si vám na tento ťažký problém, ktorý prerokúvame, ponúknuť taký trochu iný pohľad. Je to pohľad pani Ogata. Pani Ogata, ako viete, je vysoká komisárka Organizácie Spojených národov pre utečencov. Pohľad pani Ogata má len jednu optiku, a to je optika tých ľudí, o ktorých sa stará. Pani Ogata povedala, že situácia stoviek tisícov kosovských Albáncov vzbudzuje krajné pobúrenie a pohoršenie. Pani Ogata povedala, že srbský režim vedený Slobodanom Miloševičom sa dopúšťa genocídy a vyháňania ľudí z ich domovov a že sa dopúšťa ešte čohosi hroznejšieho. Pokúša sa jednu celú veľkú etnickú skupinu zbaviť ich kolektívnej identity.
Demokratický svet sa učí, pomaly a neochotne, s mnohými zaváhaniami, ale učí sa. Bipolarita sveta, po ktorej sa tak cnie niektorým slovenským politikom, bola bipolaritou sveta relativizujúceho hodnoty. Porušovanie ľudských práv v celom komunistickom tábore, ale aj v najrôznejších iných diktátorských režimoch bolo nútene interpretované ako jeden z legitímnych spôsobov riadenia štátu. Hovorilo sa o dvoch svetových sústavách pokojne zamlčujúc fakt, že jedna z nich bola zločinná. Celé desaťročia bola Organizácia Spojených národov ochrnutá v schopnosti rozhodovať, ba aj vyslovovať názory na ľudské práva a ako celok ignorovala vlastnú chartu, lebo na jej pôde mali väčšinu a v Bezpečnostnej rade právo veta tí najväčší porušovatelia ľudských práv. A ešte stále je schopnosť OSN postaviť sa na ochranu utláčaných a vraždených veľmi obmedzená kvôli tým istým krajinám, kvôli tej istej pseudodoktríne.
Celé tie desaťročia bolo cudne zamlčiavané vraždenie vlastného obyvateľstva v najrôznejších gulagoch a sociálne inžinierstvo, ktoré malo často podobu etnických čistiek.
A ešte chvíľu potrvá, kým bude Organizácia Spojených národov alebo jej nástupkyňa naozaj svetovou ochrankyňou práva. Základnou, i keď nevyslovenou premisou bolo presvedčenie, že suverénny štát môže všetko, aj suverénne vyvraždiť svojich vlastných občanov. A, samozrejme, že akýkoľvek pokus, čo i len rozprávať do toho, je nehoráznym zasahovaním do vnútorných vecí. Ale svet sa učí. Pri hroznej tragédii v Bosne boli demokratické krajiny najprv bezmocné a prizerali sa alebo snažili sa ovplyvniť vývoj úplne neadekvátnymi prostriedkami a najprv muselo zomrieť 200 tisíc ľudí a najprv museli byť vyhnané zo svojich domovov milióny ďalších, kým prišiel vojenský úder a rokovania v Daytone.
V prípade Kosova demokratické sily tušili, čo sa blíži, a reagovali na eskalujúce násilie o niečo rýchlejšie a vopred. Mali nakoniec už bohatú skúsenosť s etnickými konfliktmi v Juhoslávii a ich najčastejším aktérom Slobodanom Miloševičom. Každý vedel, že systematické vraždenie moslimského obyvateľstva v Bosne, etnické čistky a vyháňanie, to všetko sa nemohlo konať bez Miloševičovej podpory a pomoci. A každý si, samozrejme, navždy zapamätal august 1991 a vraždenie a tragédiu vo Vukovare. Vukovar je meno mesta, ktoré by si všetci mali zapamätať. Tam po prvýkrát srbská armáda delostrelecky ostreľovala pokojné mesto, v ktorom žili, mimochodom, aj Slováci.
Dámy a páni, vtedy ste boli všetci ticho. Demokratický svet teda inicioval tri rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, v ktorých vyzýval Miloševiča k rešpektovaniu ľudských práv kosovských Albáncov. Nasledovali nekonečné a rovnako neúčinné schôdzky kontaktnej skupiny, mnohé cesty vyjednávačov vrátane ruských do Belehradu, rozmiestnenie pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, dvojkolová konferencia vo Francúzsku a príprava mierovej zmluvy s Albáncami. Nepomohlo to, pravda, vôbec.
Slobodan Miloševič, zločinec, vierolomný klamár a nespoľahlivý partner v akomkoľvek rokovaní, to pokojne zneužil na prípravu a systematickú čistku v Kosove, ktorú začal s juhoslovanskou armádou a políciou ešte počas prebiehajúcich rokovaní. Jeho úmysel je už celkom jasný. Vyhnať alebo pozabíjať všetkých, a keď to pôjde, aspoň čo najviac kosovských Albáncov. Prečo to chce? Chce to kvôli chorému a nebezpečnému mýtu o veľkom Srbsku, kvôli nenávisti, kvôli moci, môžete si vybrať. Dôsledok je rovnaký: bolesť, smrť, utrpenie, státisíce ľudí bez domova.
Znovu vám ponúkam jediný platný a legitímny pohľad. To je pohľad vysokej komisárky Organizácie Spojených národov pre utečencov.
Preto ľudia, ktorí tvrdia, že ešte neboli vyčerpané všetky diplomatické zdroje, klamú. Boli všetky a bezo zvyšku. Diplomatické rokovania prebiehali aj priamo počas začatých etnických čistiek. Už nebolo o čom vyjednávať. Možno jedine o tom, komu bude potom patriť ten vyčistený cintorín. Naozaj stačí čítať staré noviny. Zatiaľ čo sa predstavitelia mocností vrátane Ruska úprimne snažili dotlačiť Srbov a kosovských Albáncov ku kompromisu, Miloševič presúval jednotky do Kosova a zomierali tam ľudia.
Viacerí tu zastávajú názor, že sa mal svet na to prizerať a ďalej sa nechať vodiť za nos od jedného z najškodlivejších postkomunistických politikov. Je tu reč aj o suverenite. Pán poslanec Osuský tu už spomenul veľa historických okamihov, keď slušný a civilizovaný svet mal zasiahnuť na obranu utláčaných a vraždených, a neurobil to. Chcel by som pridať jeden príklad z odľahlého konca sveta. Kambodžu. Mnohí si na to možno už ani nespomínate. Cudzia moc, v tomto prípade komunistický Vietnam, napadol suverénnu krajinu Kambodžu a zabránil tak Červeným Khmérom vyvraždiť aj zvyšok obyvateľstva. Stihli asi jednu štvrtinu, možno jednu tretinu. Demokratický svet, vtedy ešte v zmätku z následkov vietnamskej vojny, o vraždiacich poliach Kambodže väčšinou ani nevedel, a ak vedel, prizeral sa bezmocne.
Skúsme sa pozrieť na vietnamský útok na Kambodžskú suverenitu očami tých, ktorí práve vďaka tomuto útoku prežili. Inak by nebol prežil možno v tej úbohej krajine takmer nikto. A skúsme sa pozrieť na snahu NATO zastaviť Slobodana Miloševiča očami albánskych utečencov z Kosova. To je jediný správny pohľad. To nie sú utečenci, to sú vyhnanci a neutekajú preventívne a zo strachu. Utekajú tak, že ich srbskí ozbrojenci vyženú z ich domovov, oddelia mužov a zvyšok vyženú k hraniciam s Albánskom či Macedóniou. A Miloševič nechce, aby sa niekedy v živote vrátili. Neberie im totiž len domov. Na hranici berú srbskí policajti tisícom utečencov osobné doklady a z ich zopár starých áut im berú poznávacie značky. Menia ich na ľudí nielen bez domova, ale aj bez úradnej identity. Vyhnaných a anonymných, bez vlasti, bez nádeje, často bez vedomosti, čo sa stalo s ich rodinami. Pravdepodobne už ich nikdy neuvidia. Preto sa domnievam, že výsledkom operácií Severoatlantického paktu a snáh medzinárodného spoločenstva by nemalo byť len zastaviť etnické násilie a čistky v Kosove, ale aj postaviť pred Medzinárodný súd v Haagu vojnových zločincov, ktorí tie zločiny páchajú, vrátane Slobodana Miloševiča.
Nakoniec by som rád dodal, že krajina, ktorá nedokáže niesť zodpovednosť za situáciu vo svete, politická reprezentácia, ktorá dokáže iba pýtať a nedokáže nič dať, ktorá chce bezpečnosť iba konzumovať a nedokáže ju pre zvyšok sveta spoluvytvárať, takáto krajina, takáto reprezentácia nepatrí celkom do konceptu západnej civilizácie a západných civilizačných hodnôt.
Dámy a páni, po dlhých, dlhých rokoch máme vládu, ktorá je schopná niesť zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré určite nie je ľahké ani jednoduché, ale je to rozhodnutie, ktoré okrem slovenskej vlády zodpovedne urobili aj ďalšie krajiny, ktoré by chceli patriť tam, kam aj my - Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Chorvátsko, Slovinsko. Nie sme v tom sami. A my všetci sme v tom spoločne s krajinami Európskej únie a Severoatlantického paktu. Som tomu rád.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
K vystúpeniu pána poslanca Šebeja sa prihlásili s faktickými poznámkami páni poslanci Prokeš, Malíková, Gajdoš, Slobodník, Cuper, Oberhauser, Slavkovská, Podhradská, Kolláriková, Tatár, Zlocha, Paška, Húska. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Šebeja.
Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Zvyčajne ľudia, ktorí si nie sú istí svojou pravdou, tvrdia, že jedine ich pohľad na vec je správny. Pretože ľudia, ktorí vážne rozmýšľajú a sú ochotní diskutovať o nejakej otázke a hľadať skutočnú pravdu, tak tí hovoria, že sa domnievajú a hľadajú argumenty, ale nepoužívajú výraz, že jedine oni môžu mať pravdu. Pretože pohľad na situáciu v Kosove môže byť aj diametrálne odlišný, než nám tu prezentoval pán poslanec Šebej. Jednoducho by sme si mali prestať zamieňať príčiny a následky. Pretože príčinou toho, ako dnes povedzme postupujú Srbi, pokiaľ je to vôbec pravda, lebo ja nemám najmenší dôvod veriť CNN, že ukazujú pravdivé zábery, ale povedzme, že je to naozaj tak, tak hľadajme príčiny, čo bolo predtým. A zrazu zistíme, že medzinárodné spoločenstvo podporuje teroristickú organizáciu. A ja sa vážne pýtam, že ak sa takáto teroristická organizácia objaví na juhu Slovenska, či potom vláda bude vôbec môcť proti teroristickej organizácii na južnom Slovensku zasiahnuť, pretože dnes podporuje tých, ktorí podporujú takúto teroristickú organizáciu v Kosove. Tým nijako neospravedlňujem alebo nechcem ospravedlniť to, čo sa v Kosove dnes deje zo strany srbskej vlády. Len sa pýtam, či naozaj možno zabezpečiť vo svete stabilitu, ak medzinárodné spoločenstvo, takzvané medzinárodné spoločenstvo, pretože nie je ničím definované, a vojenský pakt, ktorý sa definuje ako obranný, ide bombardovať. Ja sa pýtam, prečo vláda Slovenskej republiky neposkytne azyl slovenským deťom z Vojvodiny, ktoré sú ohrozované mierovým bombardovaním takzvaným ochrancom mieru, NATO.