Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán premiér, mám na vás dve otázky. Práve preto alebo napriek tomu, že ste odôvodňovali prelet lietadiel nad územím Slovenskej republiky, chcem sa vás spýtať...
Pán Kalman, buď taký dobrý, rozpráva podpredseda parlamentu. Teda ešte zatiaľ.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda parlamentu sa obracia na pána premiéra.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán premiér, mám na vás dve otázky. Chcem sa spýtať, ako je možné, že v takých závažných veciach, ako sú prelety týchto lietadiel nad územím Slovenskej republiky, vlastne členovia jednej vlády majú na túto problematiku rozdielne názory. 24. marca nás tu pán minister Kukan informoval, citujem: "Súhlas, ktorý dala vláda, je súhlasom na prelety systémových lietadiel, teda lietadiel, ktoré pripravujú pohonné hmoty a na dopĺňanie pohonných hmôt lietadiel." Vy ste vo svojom vystúpení alebo na tlačovke, myslím, že to bolo 29. 3., ak sa nemýlim, ste povedali, že súhlas, ktorý dala vláda 24. marca, je súhlas bez obmedzenia, a teda že sa povoľujú prelety aj tankovacích, aj ozbrojených lietadiel. Pán vicepremiér Hamžík mal iný názor a nakoniec aj vláda v utorok predsa len rokovala a opäť dala súhlas aj na prelet týchto bojových lietadiel. To po prvé. Ako teda môže byť, že ten názor nie je jednotný?
Po druhé chcem sa spýtať, v tom istom interview ste hovorili, že Slovensko je schopné prijať stovky, ba až tisícky utečencov z Kosova. Iste je to humanitná záležitosť. Nie som antihumanista, ale pýtam sa, máme problémy s naplnením štátneho rozpočtu, najmä príjmovej časti, či už zvýšime DPH, či zavedieme clá, či obmedzíme administratívu v štátnej správe, teda pýtam sa: Sme schopní zobrať tisíce utečencov, keď napríklad taká Austrália, chce zobrať iba 4 tisíc...
Nechajte mi zapnutie. Som podpredseda parlamentu. Pardon. Môžem, pán premiér?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech pán Andel dokončí.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Teda chcem sa spýtať, keď takéto krajiny, ktoré si to skutočne môžu dovoliť, hovorím, že Austrália napríklad na 4 tisíc utečencov na tri mesiace, či si uvedomujeme, či máme prostriedky na takú veľkú masu, keď hovorím, je to humanitná záležitosť, či Slovensko má na to vôbec prostriedky, lebo neviem si predstaviť, že by sme mali prijať tisícky albánskych utečencov.
Ďakujem, to je všetko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Malíková.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán premiér, myslím si, že ste vo svojom vystúpení podali parádnu ukážku nekompetentnosti a nesvojprávnosti tejto vlády. Nie príliš dobre sa vám podarilo slovne vykorčuľovať z toho, že 24. 3. ste skutočne diskutovali len o jednej veci, o povolení pre tankovacie lietadlá. A ak teda nie dosť dobre rozumeli ministri, o čom rokujú a čo schvaľujú v takej závažnej veci, myslím si, že potom nepatria do vlády a mali by problém postarať sa o seba aj v bežnom živote.
Chcem sa ešte zastaviť pri niektorých vašich perličkách. Zdá sa mi, že vy vidíte ľudské obete a obete na životoch len v radoch Albáncov. Čo nevidíte, že sú obeťami aj civilisti z radov Srbov? To pre vás ako veľkého svetoobčania nie sú ľudia? Čo tie deti našich krajanov, ktoré trpia? Nemohli by sme skôr ako krajina urobiť gesto, keď už púšťame lietadlá vrahov nad krajinu, kde žijú naši krajania, aby sme aspoň deťom Slovákov poskytli azyl v krajine ich predkov? Myslím si, že pre vás sú skutočne len obete z radov kosovských Albáncov. Ja by som vám chcela venovať tento obrázok. Na ňom je dievčatko, ktoré je srbskej národnosti a je mŕtve, pretože ho zabili bomby, ktoré používajú vrahovia z aliancie NATO.
Či viete o tom, že lietadlá zhadzujú aj kazetové bomby, ktoré sú niekde zakázané podľa medzinárodných konvencií, pretože sú zamerané na ničenie živej sily. Áno, ide o genocídu, ale rozbehla sa genocída srbského národa podľa všetkých pravidiel západných mocností a zdá sa mi od vás cynizmom spomínať dialóg. Kto má viesť dialóg? Obeť s vrahom? To je dialóg s nožom na krku alebo obeť s tými lietadlami, ktoré sú vo vzduchu? Dnes sme sa dočítali, že srbská vláda urobila maximálne ústretové kroky aj voči albánskej menšine, t. j. k riešeniu svojho vnútropolitického problému. Arogantná požiadavka na obsadenie vysielacieho času Srbskej televízie svedčí o tom, že keď nevedia bombami, tak morálne chcú zdeptať ducha srbského národa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán premiér,
vaším vystúpením ste ma presvedčili, že vašou pracovnou metódou je lož a klamstvo. A hneď poviem prečo. Odvolávali ste sa na nótu číslo 113, ktorú ste dostali 23. 10. 1998, a hovoríte, že to podpísala predchádzajúca vláda. Áno, predchádzajúca vláda to podpísala a to vás usvedčuje z toho klamstva, ktoré ste používali pred voľbami, že sme to so vstupom do NATO nemysleli úprimne. My sme to mysleli úprimne a táto nóta o tom svedčí.
Ale - a v tejto nóte ste to sám povedali - slovenské orgány si vyhradzujú právo odstúpiť za určitých okolností. Podľa mňa napadnutie zvrchovanej krajiny je určitá mimoriadna okolnosť a vy ako nová vláda ste mali tento článok využiť a odstúpiť od tejto nóty a neumožniť agresorom prelet ponad naše územie.
Chcem vás upozorniť, že sa tu vehementne staviate za etnické čistky. Musím vám povedať, že v Albánsku nežijú len Albánci a zabúdate na to, že okrem 600 tisíc Albáncov, ktorí tam žijú, žije tam ešte 250 tisíc Srbov, 150 tisíc Rómov, 150 tisíc moslimov, 50 tisíc Turkov, 10 tisíc Gorancov a Egypťanov. O týchto sa vy nezaujímate? Zmluva, ktorú podpisovali v Rambouillet albánski separatisti, vôbec tieto národnosti nezohľadňovala a podobala sa mníchovskému diktátu. Na rozdiel od Česko-Slovenska Srbi tento diktát neprijali. Dnes ich za to ideme bombardovať.
Vážený pán premiér, krv Srbov ostane na vašich rukách.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Niekoľko zhrňujúcich téz k vystúpeniu pána premiéra. Považujeme za účelne ich aj opakovane pripomínať.
1. Kríza v Juhoslávii nevznikla leteckými útokmi NATO. Už mnoho mesiacov režim Slobodana Miloševiča systematicky vyháňal a zabíjal obyvateľov Kosova.
2. Bezpečnostná rada OSN vyzvala Belehrad, aby s násilnou politikou etnických čistiek skončil. Miloševič túto výzvu nerešpektoval.
3. Celé mesiace sa demokratické svetové spoločenstvo usilovalo nájsť diplomatické riešenie krízy. Miloševič zvolil taktiku rokovať, ale nedohodnúť sa. Násilnosti v Kosove aj počas rokovaní stále pokračovali.
4. Možnosti diplomatického riešenia sa vyčerpali. Nádej na dohodu o riešení krízy bola nulová.
5. Bolo by farizejstvom klamať svetovú verejnosť Miloševičovou taktikou. V jednom šote televízneho spravodajstva sa ukazovali uhladení diplomati rokujúci v Rambouillet, ale bez dohody, pritom v ten istý večer v tom istom spravodajstve v ďalšom šote ukazovali nových mŕtvych v Kosove. Je správne zmieriť sa s takýmto farizejským rokovaním? Alebo je povinnosťou toho, kto môže, niečo urobiť?
6. Ak sa vyčerpajú všetky možnosti zastavenia násilia pokojnou cestou, je potrebné násilie zastaviť aj silou. Pre toto sa slobodne rozhodlo 19 demokratických štátov združených v NATO. Tieto štáty nie sú autoritatívnymi režimami, v ktorých rozhodujú jednotlivci. Rozhodujú v nich vlády, ktoré sú pod kontrolou slobodne zvolených parlamentov. Ich rozhodnutie má mandát stoviek miliónov občanov.
7. Ak slovenská vláda podporila toto rozhodnutie demokratických štátov, tak to urobila preto, lebo si želá, aby sa agresia belehradského režimu v Kosove zastavila, aby sa prestalo strieľať, vyháňať z domovov, aby sa utečenci mohli vrátiť a mohli sa obnoviť normálne civilizované pomery v Kosove i v celej Juhoslávii. Som hrdý, že na to naša vláda našla odvahu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem povedať pánu premiérovi, že samozrejme je mi jasné, že politika je umenie možného a že veľa možného táto vláda, samozrejme, aj v tejto situácii nemá. Nielen preto, že je to táto vláda, ale je to naozaj chúlostivá a krajná situácia. Ale na druhej strane treba rovno povedať, že aj záväzok, ku ktorému sme sa prihlásili my minulou vládou, je obmedzený tretím bodom, ktorým podmieňujeme nové posúdenie v prípade mimoriadnej situácie. Veď ja vám môžem odcitovať celé množstvo významných amerických politikov, ktorí vyhlasujú, že je to tragická chyba, ktorú urobila americká administratíva a velenie NATO, pokiaľ ide o rozhodnutie riešiť juhoslovanský konflikt bombardovaním. Je to jednoducho použitie neprimeraných prostriedkov.
A rád by som povedal, že aj veľmoci mnohokrát prejavili v minulosti svoje syndrómy agresivity a museli sa samy poučiť na svojich chybách. Naša povinnosť je upozorňovať. Nechcem hovoriť, že máme robiť zo seba veľkých silákov, ale každopádne sa máme vyhnúť takémuto trendu, aby sa konštatovalo, že ideme jednoducho odsúhlasiť vojnový konflikt. My vieme, že druhá strana cez Albánsku oslobodzovaciu armádu je vlastne organizátorom...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Orosz.
Poslanec L. Orosz:
Vážený pán premiér,
chcem povedať, že rešpektujem a akceptujem všetky kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky urobila v súvislosti s krízou v Kosove. Myslím si, že hovorím aj v mene väčšiny poslaneckého klubu SDĽ. Na druhej strane je mi ľúto, ale musím to konštatovať, že takú podrobnú informáciu a takú nezahmlenú informáciu, ktorú ste nám poskytli dnes, ste nám mali a mohli poskytnúť aj minulý týždeň. A keby sa tak stalo, tak by sa zrejme predišlo viacerým nedorozumeniam a možno aj by sa nevytvoril taký priestor na rozpútanie politických vášní.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
pán predseda vlády nám poskytol dosť jednosmerné informácie. Hovoril o tom, kto všetko podporuje alebo vyjadruje súhlas s krokmi slovenskej vlády, ale na druhej strane nepovedal o tom, že akcie v Kosove odsúdil Svätý Otec. Nemôžem si pomôcť, v Kosove sa zabíja a v žiadnom prípade nemožno hľadať cestu do Európy cez pripojenie sa k silnejšiemu, ktorý uplatňuje svoju moc. Pán predseda nehovoril o tom, že situáciu v Kosove nezavinili Srbi, ja som to už spomínal, 20 rokov sa Zväzová republika Juhoslávia usilovala riešiť situáciu v Kosove trošku inak. Kosovčania alebo kosovskí Albánci sa im odplatili tým, že si vytvorili tézu odtrhnutia alebo úplného osamostatnenia sa Kosova. Začali sa vyzbrojovať a možnože aj Slovensko má zásluhu na tom, že kosovskí Albánci boli vyzbrojení zbraňami, ktoré boli nakupované za tržby za narkotiká, ktoré rozširujú aj na Slovensku. Treba sa pozrieť trošku do štatistiky. Za uplynulé desaťročia boli z Kosova vyhnané desaťtisíce Srbov. Koľko týchto ľudí bolo zabitých? A potom by sme mohli zrejme trošku ináč pozerať na situáciu, ktorá sa v Kosove vyvinula.
Ja som bol v uplynulej vláde a nepamätám si, nespomínam si, že by sme odsúhlasili prelet lietadiel do Kosova. Teda nemohlo sa to stať. Ak Američania požiadali o niečo také, tak to je vrchol pokrytectva. Oni mohli žiadať o nejakú humanitárnu pomoc alebo podobné niečo. Ale vláda takýto materiál neprerokúvala. Ja osobne som presvedčený, že záujem našej vlasti by nemal byť pripojiť sa k silnejším a vlastne sa podieľať...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Orava.
Poslanec B. Orava:
Vážený pán predseda vlády,
vážená Národná rada,
som rád, že vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím vyjadrila, že ak ide o ľudské práva, tak je jedno, či sa týkajú katolíkov, či sa týkajú moslimov alebo pravoslávnych. Tento útok Severoatlantickej aliancie bol síce posledným pokusom západného sveta. Ja to chápem ako posledný pokus západného sveta zabrániť tejto katastrofe, ktorá sa v Juhoslávii teraz deje. Ak je Severoatlantická aliancia podľa článku Washingtonskej zmluvy aj spoločenstvom krajín, ktoré vytvárajú a chránia hodnoty demokracie a ľudských práv a k týmto hodnotám sa hlási aj Slovensko, tak nám neostalo nič iné, iba podporiť túto akciu Severoatlantickej aliancie napriek veľkému zármutku a bolesti civilného obyvateľstva, či Srbského, alebo Albánskeho. A preto podporujem aj ja svojím stanoviskom rozhodnutie vlády Slovenskej republiky otvoriť vzdušný priestor aj bojovým lietadlám aliancie. Toto rozhodnutie nás posunulo o míľový krok ku integrácii do Severoatlantickej aliancie. A nech sú názory na alianciu rôzne a akékoľvek, tak nech sa pozerám akokoľvek na sever, na juh, na východ, na západ, dnes nie je lepšia a bezpečnejšia aliancia ako Severoatlantická aliancia, ktorá chráni, ktorá má za úlohu chrániť princípy západnej civilizácie. Zároveň však rovnako podporujem stanovisko Slovenskej republiky, že Kosovo je vnímané ako integrálna súčasť Juhoslovanskej zväzovej republiky.
A na záver by som sa chcel obrátiť na všetkých poslancov Národnej rady bez ohľadu na politické tričko, nech je nám príkladom jednota vlád a parlamentov západnej Európy, pretože pri obrane ľudských práv je jedno, aké nosíme politické tričko a zvlášť ak ide o ľudské životy.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Šebej, nech sa páči.
Poslanec F. Šebej:
Ďakujem, pán predseda.
Pán predseda vlády si musel dosiaľ a bude ešte musieť vypočuť veľmi veľa nezmyslov na adresu rozhodnutia Slovenskej vlády povoliť prelety lietadiel NATO ponad naše územie. Napriek tomu chcem povedať, že predseda vlády Slovenskej republiky, minister zahraničných vecí a celá vláda sa jednoducho pridala vlastne ku všetkým civilizovaným vládam západného sveta.
Včera, dámy a páni, zasadli ministri zahraničných vecí celej Európskej únie vrátanie ministrov zahraničných vecí neutrálnych krajín, teda Fínska, Švédska a Rakúska. Všetci sa jednomyseľne postavili za akcie NATO. Akcie NATO sú humanitné akcie, nie je pravda, že vyháňanie a vytláčanie kosovských Albáncov z územia začali útoky NATO. Nie je pravda, že za to zodpovedajú Albánci. V podstate od konca osemdesiatych rokov srbský režim stále viac a viac pripomína doby hitlerovského Nemecka a Albánci žijúci v Kosove stále viac a viac sa stávali občanmi druhej kategórie. Ich vyháňanie z domov, ich vraždenie, ich utláčanie sa nezačalo teraz, prebieha už dlho. A vlastne akcia NATO je len prostriedok, ako tento jeden z najhorších zločinov tohto storočia zastaviť. Slovensko si pamätá dediny ako Ostrý Grúň, Kľak alebo Česko-Slovensko Lidice, alebo Francúzsko Oradour. Takých dedín je teraz v Kosove bez počtu. Ani sa nikto nikdy nedozvie ich mená. Ja som hrdý na slovenskú vládu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Rád by som premiérovi tejto vlády pánovi Dzurindovi pogratuloval. Použil rovnakú argumentáciu na ospravedlnenie agresie NATO voči Zväzovej republike Juhoslávie, aká bola použitá v Mníchove na ospravedlnenie vpádu Hitlera do Česko-Slovenska. Gratulujem.
A chcel by som ešte povedať, že premiér vlády, ktorá prijíma dôležité rozhodnutia a nevie o čom, by mal podať veľmi rýchlo demisiu. Pretože tu sám pán Dzurinda priznal, že vlastne členom vlády nebolo jasné, keď rokovali o súhlase s preletom, o čom vlastne rokujú.
Rád by som ešte pripomenul niekoľko vecí, na ktoré sa veľmi vďačne zabúda. Kto vlastne rozpútal teror v Kosove? Bol to naozaj Miloševič? Nebola to náhodou tzv. Kosovská oslobodzovacia armáda - teroristická organizácia? Prečo si nekladieme otázku, kto ju vyzbrojil, vystrojil a vycvičil? Veď vieme, že prebehli správy, že to boli práve niektoré krajiny západnej Európy, ktoré im umožnili takto sa vyzbrojiť, vycvičiť a vystrojiť, že používali súčiastky armád západnej Európy. Prečo nehovoríme o tomto? Prečo nehovoríme o tom, že už zhruba pred rokom bola jedna dohoda pod tlakom medzinárodného spoločenstva, tzv. medzinárodného spoločenstva a záväzku tohto spoločenstva, že ak sa stiahnu Srbi, tak sa stiahne aj Kosovská oslobodzovacia armáda. Miloševič stiahol ozbrojené zložky. A čo sa stalo? Uvoľnené pozície títo teroristi obsadili. Potom začalo toto.
A ešte jedno. O tom, že pán premiér naozaj nevie, o čom sa rokuje v jeho vláde, svedčí, že neovláda ani dobre slovenský jazyk. Má pravdu, že tam ide o humanitárnu katastrofu, nie o humanitnú.
Pán premiér, pozrite si v Slovníku slovenského jazyka, čo znamená humanitárny, je to kvázi humanitný.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Slobodník.
Poslane D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán premiér, strašne ma mrzí, je mi veľmi smutno, že v celom vašom prejave ste ani slovom nevyslovili ľútosť nad bombardovaním civilných objektov, nad smrťou srbských obyvateľov Juhoslávie, nad tým, že tam už padlo na každého občana Juhoslávie viac ako 8 kg bômb, nad tým, že medzi týmito občanmi Juhoslávie je aj niekoľko desaťtisíc Slovákov, ktorí tam žijú. A že už dvojnásobok bômb, bomby, ktorá spadla na Hirošimu, tej trhaviny, výbušniny padlo na Juhosláviu.
Čo ma veľmi zarmucuje, to sú dôsledky, ktoré si teraz ani neuvedomujete, pán premiér. Vy sa radujete z tej chvíle NATO. V poriadku, usilujeme sa tam dostať, ale zabúdate na perspektívu, zabúdate na to, že iné krajiny, aj krajiny NATO, Česko vyslalo delegáciu, to je adresované skôr nášmu predsedovi, delegáciu parlamentu do Srbska v týchto dňoch. A čo je Rambouillet? Zamyslite sa, prosím vás, pekne nad Rambouillet. Rambouillet je požiadavka, aby o tri roky bolo referendum, aby sa tradičné, historické územie Juhoslávie, Srbska, späté s jeho dejinami, stalo samostatným Kosovom. O tom je a na tom je ten diktát, to nie je dohoda, o to teraz ide. Prosím vás, myslite na obidve strany, nedívajte sa na vec jednostranne. Je tu aj perspektíva toho, že musíme mať vzťahy s Juhosláviou a budeme ich mať a nebude to Juhoslávia taká, ktorá by zabudla na jednostrannosť posudzovania celej situácie. Ide o vyváženosť, a to, žiaľ, vo vašom prejave chýbalo.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Muránsky.
Poslanec P. Muránsky:
Ďakujem, pán predseda.
Vojna, ktorá dnes zúri na území Kosova, nevznikla teraz nejakým vstupom bombardérov NATO na toto územie, ale je výslednicou dlhodobej politiky takých politikov, ako je Miloševič a Šešeľj, ktorí sú schopní rozšíriť celý tento konflikt až na celé územie Balkánu a v dôsledku tejto politiky by strhol tento vojnový konflikt s veľkou pravdepodobnosťou aj našu Slovenskú republiku a celú Európu a vtedy by to znamenalo smrť miliónov ľudí. A potom by sme si nevedeli ani predstaviť, ako túto katastrofu zastavíme. Chcem preto plne podporiť premiéra a vládu Slovenskej republiky v tomto bode, že zobral na seba zodpovednosť a dal súhlas k preletu týchto lietadiel cez naše územie, a tým prispel míľovými krokmi k tomu, aby sme sa aj my dostali do bezpečnostného paktu NATO. A celú túto akciu NATO a celú túto akciu našej vlády chápem ako krok k stabilizácii a k zastaveniu tohto konfliktu, tohto hrozného konfliktu, ktorý je nebezpečný nielen pre Albáncov, ale rovnako, si myslím, teda aj pre Srbov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Škoda, pán premiér, že to, čo ste nám teraz ráno prečítali, neprečítali ste pred týždňom. Ja som 25. niekoľkokrát prerušila naše rokovania. Prosila som presne aj s číslami, že rokuje maďarský parlament, kde bolo prítomných 272 poslancov. Pán premiér, koalícia, to sú vaši súputníci, pozrite sa na ich záujem. Pozrite sa na záujem, keď hovorí ich premiér. Toto vysvetlenie, ktoré ste nám teraz dali, veď tie papiere, ak o nich hovoríte, od 15. októbra, od 23. októbra ste mali na ministerstve, ste mali predložiť, ale vtedy by som vám povedala, že ide o úplne inú akciu.
V teritóriu celej bývalej Juhoslávie pôsobilo niekoľkokrát NATO skutočne v akciách mierových zborov. Bol to SFOR. Bol to IFOR a teraz sa pripravoval KFOR. Čiže to malo súvisieť s týmto. Vy ste presne vymenovali, o aké lietadlá ide. Ale ani jedno z tých lietadiel, ktoré tam máte, neboli lietadlá, ktoré boli s pohonnými hmotami pre bombardéry, neboli lietadlá, ktoré nesú nálože. To je to riziko, o ktorom hovoríme. Keď som kritizovala napríklad letisko Kuchyňu, že sa tam povolilo, veď ja som nekritizovala to, že tam budú môcť občania mať rozšírenú infraštruktúru a budú môcť nakupovať, ja som kritizovala to, že tieto cvičné lietadlá, stíhačky budú niesť muníciu, 495-kilové bomby, 35 km od Bratislavy. Ak si zoberiete rozmer Bratislavy, veď ony sa vlastne budú dotýkať časti Bratislavy svojím letovým okruhom. Bude to 30 km od elektrárne Jaslovské Bohunice. Ak tu hovoríte o tom...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Hrôzy vojny prinášajú veľkú bolesť a určite aj neprávosť. Práve preto, že to priznávate aj vy, pán premiér, nemala vaša vláda ponúknuť náš vzdušný priestor. Hovoríte, že povolením preletov ste chceli zabrániť humanitnej katastrofe. Je veľmi zaujímavé, že považujeme prelety bombardovacích lietadiel cez Slovensko za garanciu zabránenia humanitnej katastrofy. Som presvedčený, že vojna samotná je najväčšia katastrofa.
Pán premiér, v tejto súvislosti, čo ste tu dnes povedali, mám dve otázky. Dokedy budete umožňovať prelety cez vzdušný priestor bojovým lietadlá NATO? Dúfam, pán premiér, že nechcete si ešte aj zobrať na seba zodpovednosť za bombardovanie cieľov, ktoré už nemajú nič spoločné s vojenskými. A, pán premiér, ponúkate 500 utečencom azyl. To považujem skutočne za humanitnú činnosť, aj keď je otázne, či na to máme. Chcem sa spýtať, pán premiér, či verejne ponúknete tieto azylové miesta deťom a ženám našich krajanov v Juhoslávii.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán premiér,
svojím vystúpením ste sa odvolali na rozhodnutie predchádzajúcej vlády, ktorá udelila súhlas s preletom lietadiel USA na rok 1999. Tento súhlas bol však vyjadrený vo vzťahu k mierovým operáciám OSN, a nie k vojenskej agresii Severoatlantickej aliancie. Ďalej ste hovorili o tom, že ste sa s viacerými politikmi radili a konzultovali situáciu v juhoslovanskej federácii, naposledy s talianskym predsedom vlády. Ale treba celkom otvorene povedať, že ste sa radili iba s ľuďmi, ktorí sú zainteresovaní v tejto vojenskej agresii a musia hľadať argumenty na to, aby ospravedlnili svoje činy, a že ste si dosiaľ nenašli čas na to, aby ste sa porozprával so Slovákmi, Slovákmi žijúci v Juhoslávii, ktorí tam žijú a dobre poznajú pomery vo svojej vlasti a tí by vám možno oveľa lepšie zhodnotili súčasnú situáciu. Preto by bolo dobré, aby ste si našli čas aj na to, aby ste sa kontaktovali s juhoslovanskými Slovákmi.
Ďalej ste sa zmienili o tom, že nás vyzývate k dialógu. Ja chcem dúfať, že to myslíte vážne a hneď by som vám aj chcel povedať, ako sa to dá urobiť. Hľadajme riešenie, ako zastaviť zabíjanie v tejto krajine. Urobme spolu kroky preto, aby sa toto vraždenie zastavilo. Myslím, že jedným z prvých krokov by malo byť rozhodnutie našej vlády o tom, že ponechá náš vzdušný priestor otvorený iba pre humanitné lety, a nie pre vraždiace letky, ktoré v Juhoslávii rozsievajú smrť. No a na záver, keď hovoríte o tom, že vláda podnikla nejaké kroky. Upozorňujem, že vláda môže iba robiť kroky, a nie podnikať, pretože kroky sa nepodnikajú, ale robia.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán premiér Dzurinda,
vy ste nás nielen presvedčili vo svojom vystúpení o tom, že ste nepokladali za potrebné informovať parlament a celý národ o svojich krokoch, ale ešte ste nám povedali aj to, že vláda tým získala čas na ďalšie aktivity podľa vlastného uváženia. Pokladám to jednoducho za svojvôľu vlády demokratického a suverénneho štátu, ktorá nie je ochotná sa radiť o takých závažných otázkach zahraničnej politiky s parlamentom. V každom prípade ste ma presvedčili vo svojom vystúpení vedenom v duchu jasných tradícií SZM o tom, že klamete seba, celý národ, ale aj tento parlament. Hovoríte o tom, že Mečiarova vláda podpísala zmluvu s USA o preletoch lietadiel. Áno, možno, že to bola bilaterálna zmluva. Možno, že to bola zmluva, ktorá sa dotýkala mimovojenských konfliktov, a teda bola zmluvou pre časy mierové. Ale ja sa vás chcem opýtať a rád by som sa dozvedel v súvislosti s tým odpoveď na otázku, aká je súvislosť medzi preletmi lietadiel aliancie, keďže ide o multilaterálnu organizáciu, a bilaterálnou zmluvou USA, či sa medzi to kladie rovná sa, alebo nie.
Možno, že vám je to celkom jasné a jedno, aby ste si našli za týždeň alebo dva argument zviesť zodpovednosť, ako tradične, na Mečiarovu vládu. Ale mne to celkom jasné nie je a pochybujem, že týmto vašim pochlebovačom, ktorí tu vystupujú v duchu slávnych tradícií SZM a pochlebovania Sovietskemu zväzu, je tiež jasné, takže láskavo nás o tom informujte, pán premiér.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Ošváth.
Poslanec P. Ošváth:
Ďakujem pekne.
Diskutujeme tu o uznesení Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ja sa plne stotožňujem s tým, ako sa v tomto uznesení konštatuje, že dodržiavanie ľudských práv je záležitosťou celého medzinárodného spoločenstva, ktoré sa nemôže ďalej nečinne prizerať ich masovému porušovaniu, masakrovaniu civilného obyvateľstva, etnickým čistkám a rastúcemu prúdu utečencov v Kosove. To, čo sa dnes deje v Kosove, nemôžeme nijako nazvať ináč ako genocídou. A genocída je zločin proti ľudskosti. Treba tu otvorene konštatovať, kto podniká takúto činnosť na území Juhoslávie. Je to Miloševičov režim, je to režim, ktorý dnes touto genocídou sa dopúšťa rovnakých zločinov, ako sa dopúšťal Hitler a jeho režim počas 2. svetovej vojny.
Slečna poslankyňa Malíková tu ukázala jeden obrázok. Ja by som tiež ukázal jeden obrázok cteným poslancom aj do televíznej kamery, aby si pozreli tento obrázok. Na obrázku je dvojročné kosovské dievčatko z obce Bukos, ktorú priviedla do utečeneckého tábora v severoalbánskom Kukesi jej babička. Rodičov dievčatka po ceste zastrelili srbskí ozbrojenci.
Vážené dámy a páni, ten, kto považuje srbský režim prezidenta Miloševiča za svojich bratov, tak ho úprimne ľutujem. Ja si svojich bratov vyberám lepšie.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Budaj.
Poslanec J. Budaj:
Podporujem jasnú a nedvojznačnú politiku vlády Mikuláša Dzurindu. Rozhodnutie vlády umožniť prelety lietadiel nad naším územím si nevynucuje od slovenských občanov žiadnu obeť. A povedzme si úprimne, toto naše dobré gesto v skutočnosti nevyrieši ten ťažký problém, ktorý za svoje peniaze a s rizikom života ich občanov riešia krajiny NATO na európskom kontinente. Aký je to problém? Ten problém sa volá: zverstvo správcov štátu voči tým, ktorí tento štát tvoria.
Vážení priatelia, tento zásah sa deje na konci storočia, na začiatku ktorého Slováci tvorili menšinu a boli vystavení útlaku v národnostnom štáte, v zaostalom feudálnom štáte Uhorsko. My sme vtedy volali po solidarite sveta, a napriek tomu, že ešte neexistovala Listina ľudských práv, ozvali sa hlasy na našu podporu a napokon dnes na konci toho istého storočia sami vo vlastnom štáte sme vystavení pohľadom sveta, ktorý sa pýta, ktorý čaká odpoveď Slovákov na volanie inej menšiny, kdesi, vlastne neďaleko, v Európe.
Musíme sa postaviť na obranu práv zabíjaných ľudí, práv národa, z ktorého vzišla taká charizmatická osobnosť, akou je Matka Tereza, ale aj práv jednoduchých roľníkov a ubitých rodín, ktoré znesvárili zlí správcovia jedného balkánskeho postkomunistického štátu. Táto odpoveď ukončí toto storočie dozrievania Slovákov ako politického národa.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Osuský.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán premiér,
vážení páni ministri,
chcel by som na úvod poďakovať vláde tejto krajiny a vysloviť slová úcty, že v neľahkej situácii celá vláda a menovite premiér Dzurinda, minister zahraničia Kukan a minister obrany Kanis prejavili, verím tomu, principiálne vôľu postaviť Slovensko na stranu demokratických síl sveta. Nech nás nemätú hlasy tých, ktoré v tomto parlamente reprezentuje SNS a HZDS a ktoré sú vždy tradične a pri každej príležitosti v plnom súzvuku s diktátormi a zločincami typu Miloševiča, Šešeľja, Arkana, Lukašenka, Saddáma Husajna či pekinských tankistov. Boli sme vždy krajinou, ktorá potrebovala pri vykročení z temna, útlaku a totality pomoc demokratického sveta. Bolo to tak v čase, keď Štefan Osuský podpisoval vo Versailles mierovú zmluvu, keď demokratické mocnosti uznali v ťažkých časoch 2. svetovej vojny demokratickú česko-slovenskú štátnosť, i keď veľký americký prezident Ronald Reagan odvrhol dovtedy praktizovaný apeasement s ríšou zla, čím začal rúcať železnú oponu. Proti nám stáli sily, ktorým boli ľudskosť, ľudské práva a demokracia bytostne cudzie. Je čas vrátiť požičané. Nie však ako konjunkturálny krok či výmenný obchod, ale ako výraz principiálneho odhodlania čeliť zlu, nech je páchané kýmkoľvek a na komkoľvek.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán predseda vlády,
vážení členovia vlády,
skôr ako zareagujem na vystúpenie pána predsedu, dovoľte mi, aby som sa ohradila voči slovám pána Osuského, ktorý nás urazil. Ja som nikdy nesympatizovala ani nesympatizujem so žiadnymi diktátormi, takže vyprosím si jeho urážky. Práve voči tomuto vystúpeniu chcem oceniť vystúpenia pána predsedu, ktorý prvýkrát v parlamente zachoval vážnosť a odosobnil sa od nejakých urážok, ako to bolo predtým u neho. Takže dúfam, že tento tón vám, pán predseda, vydrží, pretože situácia je naozaj vážna a nebolo by vhodné, keby sa používala taká rétorika, ako použil pán Osuský.
Vy ste sa, pán predseda, odvolávali na vyjadrenia, resp. súhlas predchádzajúcej vlády z 23. októbra. Situácia však vtedy bola úplne iná. Jednak na to upozornila pani poslankyňa Belohorská, aká bola situácia, a jednak, pán predseda, vy veľmi dobre viete, že vtedy neexistoval parlament. Predchádzajúcemu parlamentu skončilo funkčné obdobie 29. septembra a prvé rokovanie novozvoleného parlamentu bolo až na konci októbra. Vy ste aj priznali, a ja si myslím, že v tom bola hlavná chyba vlády, že ste hneď neprišli na rokovanie parlamentu, pretože parlament rokoval, a nepožiadali ste o podporu parlamentu. Ja som presvedčená, že by ste ju boli dostali a vaša situácia vlády v takejto veľmi vážnej otázke by bola úplne iná.
Takže toto je rozdiel, toto je rozdiel. A ja som rada, že predchádzajúca vláda ukázala svoje smerovanie, pretože my sme tu neustále obviňovaní, že sme ťahali republiku k Moskve. A vidíte, že aj tento materiál svedčí o tom, že to nebolo tak, že aj predchádzajúca vláda smerovala do Európy. Takže jedine toto vám ja osobne vytýkam, že ste nepredložili svoj...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Pán premiér, ja by som vám chcel tlmočiť, že ten, kto prisľúbil a umožnil, aby vojenské lietadlá prelietali nad naším územím, je zodpovedný za to, že Slovensko sa podieľa na zabíjaní ľudí v Juhoslávii, aj Kosovo patrí do Juhoslávie. Na zabíjaní Slovákov v Juhoslávii. Ja sa zamýšľam nad tým, či tento váš počin nenadobudol skutkovú podstatu vlastizrady. Ja sa zamýšľam aj nad tým unikátnym medicínskym výkonom, ktorý tu spomenul pán poslanec Prokeš, a to voperovanie Slovenska do rekta Spojených štátov. Nemali by sme sa radšej zaoberať tým, či vôbec niekto, pán minister obrany, dal rozkaz našej protivzdušnej armáde, aby náhodou nezostrelili tieto vojenské lietadlá a neohrozili tak život našich občanov? Aj keď si myslím, že v armáde máme normálnych ľudí. Ja sa jednoducho nemôžem s tým stotožniť, že Slovensko sa podieľa na zabíjaní ľudí v Juhoslávii. Nemôžem to vôbec pochopiť, že ste niečo také prisľúbili.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Danko.
Poslanec J. Danko:
Ďakujem za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
vážený pán premiér,
pán premiér, ja by som bez emócií mal niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu.
1. Myslím si, že tá zmluva, na ktorú ste sa odvolávali, že podpísala vláda predošlá, bola viazaná na mierové podmienky a viazala sa zrejme na využitie našich vojenských cvičísk a, samozrejme, ak má tu nejaká armáda cvičiť, musí tu priletieť a musí doniesť svoje zbrane. Ale prelet vojenských lietadiel v bojovom konflikte, v regulárnej vojne je niečo iné. Som presvedčený, že táto zmluva sa nevzťahuje na prelet týchto lietadiel, teraz vo vojnovom konflikte.
2. Medzi iným je jasný výsledok balkánskej vojny už teraz, že ukázala strategický význam Slovenska pre vedenie najmä vzdušných bojov v strednej Európe a v Európe. Mám pocit, že nebolo treba ísť nad rámec toho, k čomu sme sa zaviazali, pretože, poviem vám, my sme sa zapojili, teda Slovenská republika, do tohto konfliktu vlastne v takom rozsahu ako riadne členské krajiny, ako Maďarsko a Česká republika. A pýtam sa prečo, keď nie sme členmi NATO? Však paradoxne NATO nemá teraz motív nás zobrať do toho, keď vo vojne sme prijali na seba záväzky, ku ktorým sme sa predtým nezaviazali, ale nemá NATO voči nám povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu. Preto si myslím, že sme tu trochu, pán premiér, mohli zahrať inú hru. A ďalšia vec, zjednodušiť to tak, že ostatné krajiny, ktoré sa nepodieľajú na konflikte v Európe, že vlastne nie sú celkom kultivované alebo tak. Pozrite, Švajčiarsko a Rakúsko nepovolilo prelet a nikto ich nevyčleňuje z európskeho spoločenstva. Mám pocit, že sme mali ukázať určitú suverenitu tohto štátu, mali sme ukázať svoju cenu aj svoje určité zásadné postoje k tomuto konfliktu, ktorý je veľmi rozporuplný. A budem o ňom hovoriť ďalej nie v rozsahu dvoch minút, ale potom riadne v rámci diskusie.
Ďakujem za pozornosť.