Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán podpredseda,
kolegyne poslankyne, poslanci,
je to už asi niekoľko desiatok hodín, v rámci ktorých prerokúvame takú ošemetnú kauzu, akou je kauza zbavenie imunity poslanca tejto Národnej rady. Počuli sme mnoho argumentov pre, počuli sme mnoho argumentov proti. Mohol by som rozobrať všetky tieto kauzy, tak ako nám boli predložené do mandátového výboru po jednej, po skutku a po zhodnotení všetkých tých dôsledkov a následkov, ktoré nás môžu viesť k tomu, aby sme rozhodli za alebo proti. Myslím si, že po tejto diskusii a aj po diskusii, ktorá bola v mandátovom a imunitnom výbore, už to dnes skoro nemá ani význam, ale má význam povedať možno niečo iné.
Celý večer sme hovorili a spomínali pri myšlienke zbaviť imunity poslanca meno Ivan Lexa, ale sme si neuvedomili, že zbaviť imunity neznamená zbaviť konkrétneho poslanca, že zbavenie imunity nie je zbavením imunity jednotlivého člena tejto snemovne, ale že je to zbavenie imunity časti tejto snemovne. Historické dôvody imunity majú opodstatnenie v snahe o ochranu parlamentov, a teda aj poslancov proti svojvôli výkonnej moci. To je to, čo nám hovorí história, to je to, prečo poslanec získal určité výhody od občana.
Vo svojich počiatkoch bola imunita smerovaná ako, dá sa povedať, taký nepostrádateľný ochranný prvok proti ostatným najvyšším orgánom štátnej moci. Parlamentná imunita všeobecne predstavuje privilégium parlamentu ako inštitúcie, teda nie určité ohodnotenie poslanca ako jednotlivca, aj keď to v tom konečnom dôsledku tak môže byť. Tá ochrana, ktorú som spomínal, je aj preto, aby sa nestalo, že dnes je imunita viac-menej záležitosťou a problémom politických strán, ktoré sa snažia odstrániť politického partnera z parlamentu.
Ústava hovorí, že slovenský parlament má 150 poslancov. Môže sa stať, že po zbavení imunity môže dôjsť aj k zbaveniu mandátu poslancov a poslanecká snemovňa nebude mať toľko členov, koľko predpisuje ústava. Mohli by sme povedať, že pokiaľ bude mať 76 členov, tak bude vždy môcť rozhodovať. Pokiaľ bude mať viac ako 90 plus 1 člena, bude môcť rozhodovať aj o ústavných zákonoch. Ale to nie je to, čo chcel občan a prečo nás občan do tejto miestnosti posadil ako svojich zástupcov. Občianske práva sú nezastupiteľné. To je pravda. Ale my sme tu aj v právach politických. A niekedy politické práva aj s občianskymi sa prepájajú. Čiže ide nám tu o ochranu funkčnosti parlamentu, a to si treba uvedomiť. Funkčnosť parlamentu je najdôležitejšia v každej demokratickej krajine. Keď som povedal, že sme hovorili stále o Lexovi a nehovorili sme o parlamente, myslel som to práve z týchto dôvodov.
Boli tu aj otázky, respektíve návody, prečo by poslanec mal protestovať proti tomu, aby súd o ňom rozhodol, že nie je vinný. Pani poslankyne, páni poslanci, ak sa niekto dostane do justičnej mašinérie, aj keď v konečnom dôsledku ho súd oslobodí a povie, že je nevinný, nie je to príjemné. Byť v rukách vyšetrovateľa, prokurátora a sudcu, už len prostredie, výsluchy, to môže zanechať na osobnosti určité znaky. Preto povedať niekomu, daj sa do rúk súdu, daj sa do rúk vyšetrovateľovi, myslím si, že nie je to oprávnené. A najmä pokiaľ ide o postavenie občana vo funkcii poslanca.
Ja som v ústavnoprávnom výbore hovoril o niektorých mojich poznatkoch, keď som robil federálneho generálneho prokurátora v tom čase, keď prebiehali rehabilitácie. Bola to práca veľmi ťažká, bola to práca zodpovedná a skutočne by som si neprial, aby naša spoločnosť sa dostala do situácie, že za niekoľko rokov budeme musieť v tomto parlamente prijímať nové zákony o rehabilitácii. Nechcime to.
Keď si pozriete niektoré obvinenia, ktoré v tejto kauze sú, tak je tam napríklad napísané aj to, že pán poslanec Lexa svojimi vystúpeniami ovplyvňuje verejnú mienku. A je to v rámci skutkovej podstaty. Pani poslankyne, páni poslanci, to hádam nie, to nemôže byť pravda, že do skutkovej podstaty môže vyšetrovateľ dať niečo také, za čo chce Lexu žalovať - za zneužitie právomoci verejného činiteľa, že nezbavil mlčanlivosti príslušníka Slovenskej informačnej služby v kauze, keď v Športovej hale bola daná nálož.
Pani poslankyne, páni poslanci, taká istá žiadosť na zbavenie mlčanlivosti tohto pracovníka je dodnes a je opakovaná v Slovenskej informačnej službe, a keď som sa spýtal vyšetrovateľa, tak mi povedal, že nie je dodnes táto osoba zbavená mlčanlivosti. Pýtam sa, prečo tu nemám návrh alebo prečo nie je návrh na súde na trestné stíhanie tej istej funkcie, v akej bol Lexa. Ja na to upozorňujem len preto, že ten istý skutok z pohľadu jedného vyšetrovateľa na jedného občana tejto republiky je diametrálne rozdielny.
Viete, naše postavenie v súčasnosti mi pripomína justičný systém Spojených štátov, kde nerozhoduje senát, ale kde rozhoduje porota. V rokoch 1989, 1990 a 1991 boli tlaky aj u nás, aby sme prijali tento porotný systém. Zaplať Pán Boh, že sme sa tomu ubránili. Je to to najhoršie, čo môže byť, aby rozhodovali o tom, či niekto je vinný alebo nevinný, amatéri a tí, ktorí rozhodujú s emóciou a nerozhodujú na základe práva a zákona. Preto ja vyzývam aj nás všetkých, nerozhodujme tak, ako cítime emociálne v tejto kauze, ako nás nabáda tlač, aká kampaň sa robí v súčasnosti. Rozhodujme ozaj tak, ako sú nám predložené dôkazy.
Z toho všetkého, čo som sedel v mandátovom a imunitnom výbore, ak by som sa mal rozhodnúť skutočne podľa dôkazov, ktoré boli prezentované vo výbore, tak musím jednoznačne povedať, že táto kauza v Národnej rade nemá čo robiť. Prečo? Preto, že o všetkých skutkoch hovoril len pán poslanec Lexa. A vyšetrovatelia na naše otázky odpovedali: nie sme zbavení mlčanlivosti, nemôžeme vám dať žiadne informácie. Takže ak by som len na základe informácií, ktoré som získal tu v Národnej rade, mal rozhodnúť, tak rozhodne nerozhodnem tak, ako si to žiada vyšetrovateľ.
Pani poslankyne, páni poslanci, bola tu otázka, ale už na to bolo odpovedané, aby sa poslanci Hnutia za demokratické Slovensko zamysleli nad tým, čo všetko popáchali. Myslíte si, že sa majú zamyslieť len poslanci Hnutia za demokratické Slovensko? Ja si myslím, že sa každý nad sebou má dôvod zamyslieť, či už je to obdobie pred rokom 1989 alebo obdobie po roku 1989. A nie jedna kauza tu v tejto Národnej rade naznačila, že vo veľa veciach nie je rozdiel medzi poslancom súčasnej opozície alebo koalície. Sme si rovní. Jeden viac, možno jeden menej (podľa predstáv súčasnej koalície) s určitými svojimi predstavami a so svojím konaním. Ja preto určite nebudem hlasovať za to, aby sme zbavili imunity pána poslanca Lexu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Faktické poznámky k vystúpeniu: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Budaj, pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Krajči, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Husár, pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Gašparovič, vy ste chceli procedurálny návrh.
Nech sa páči.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán podpredseda, pri mojom vystúpení som chcel dať aj procedurálny návrh, na ktorý som zabudol. Tak ho dávam teraz. Chcem vás poprosiť a vás všetkých, páni poslanci, keďže sme si odhlasovali, že naše vystúpenie nesmie trvať dlhšie ako 10 minút, aby sme pánu poslancovi Lexovi umožnili vystúpenie v limite aspoň 30 minút. Prosím, pán predseda, aby ste dali o tomto hlasovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Páni poslanci, poslankyne, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Gašparovič ako procedurálny návrh na vystúpenie pána poslanca Lexu na 30 minút. Pán poslanec Gašparovič, ešte raz, 30 minút? Áno, aby to bolo jasné.
Budeme hlasovať o tomto predloženom návrhu bez rozpravy.
Nech sa páči, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Návrh bol prijatý.
Konštatujem, že pán poslanec Lexa môže vystúpiť v limite do 30 minút.
Prosím tie faktické poznámky znova na tabuľu. Takže v tom poradí je to uzavreté. Prosím vás, už sa neprihlasujte. Posledný bude pán poslanec Cuper.
Podľa poradia prvá je pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
pán poslanec Gašparovič uviedol, že v súvislosti s rokovaním o pozbavení imunity pána poslanca Lexu sme nehovorili o situácii, ktorá vznikne v parlamente. Je to pravda, ale dovoľte mi, aby som uviedla, že za to už jeden koaličný poslanec o tejto situácii hovoril v Slovenskom rozhlase. Vyjadril sa, že prerokovanie tejto kauzy a pozbavenie pána poslanca Lexu bude znamenať, že Hnutie za demokratické Slovensko už nebude najväčším poslaneckým klubom. Vážení, bola to doslova radosť. V tom momente som mala pocit, že aj to je motív, prečo táto kauza sa prerokúva. Chcem vás ubezpečiť, že to vôbec nie je pravda. Aj keď pánu poslancovi Lexovi odnímete imunitu a rozhodnete o väzbe, lebo aj tá bola v diskusii, Hnutie za demokratické Slovensko zostáva najväčším poslaneckým klubom v tomto parlamente. Teda ak by bol tento zámer celého prerokúvania, chcem vás ubezpečiť, že hráte do prázdna.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Budaj, máte slovo.
Poslanec J. Budaj:
Svojvôľa moci, to je naozaj, pán Gašparovič, veľmi zaujímavá téma. Zatiaľ sa v tomto parlamente najviac manifestovala pri vylučovaní z parlamentu. Teda nielen zbavenie imunity na vyšetrovanie, nielen zbavenie imunity ako takej, ale vylúčenie poslanca z Národnej rady Slovenskej republiky v rozpore s ústavou. Skôr než prišlo k tomu vylúčeniu, tak ste mu ponúkli obchod, keď ho neprijal a prišlo k vylúčeniu, a nakoniec mu vybuchol nielen mandát, ale aj múr na dome. Aj jemu to bolo veľmi nepríjemné, lebo sa bál o svoj život a svojej rodiny. Už ste trochu na príbeh tohto svojho niekdajšieho kolegu zabudli, ale treba ho pripomenúť. Ja viem, pán Gašparovič, že vy ste nechceli vyhnanie Gauliedera, vy ste napokon zaň ani nehlasovali, lebo ste ako právnik vedeli veľmi dobre, že je to protiústavné rozhodnutie. Na prekvapenie vlastných, ktorí sa domnievali, že vy tiež budete hlasovať v línii svojho hnutia.
Chcel by som povedať, že vy zrejme viete nielen dosť o ústave na to, aby ste sa vyhli takýmto trápnostiam, ale viete zrejme aj o únose veľa, čo nám tu nepoviete. Povedali ste to bývalému prezidentovi, keď ste mu navrhli obchod, aby za ochranu jeho syna po návrate na územie republiky vopred omilostil únoscov. Ako predseda Národnej rady ste boli zabezpečovať beztrestnosť kriminálnikov. Zrejme ste vedeli prečo aj pre koho. A posledná poznámka, sme si rovní, jeden viac, iný menej, to je naozaj postreh hodný...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Dve poznámky. Pán poslanec Gašparovič hovoril o politických právach a o funkčnosti parlamentu, ale ja musím povedať, že málokedy je nás tu 150 a veľakrát poslanci z opozície chýbajú. Dnes je mimoriadny deň, páni poslanci z opozície, keď ste tu skoro v celej zostave.
A čo sa týka druhého skutku, čo sa týka toho, že ste hovorili, že o všetkých skutkoch hovoril len pán poslanec Lexa v mandátovom výbore, chcela by som vám pripomenúť, pán poslanec Gašparovič, že pán poslanec Lexa, áno, veľa hovoril vo výbore, dokonca nám ponúkal aj nejaké materiály z vyšetrovacieho spisu a neviem, ako sa k nim dostal, ale chcela by som povedať, že ku všetkým skutkom bolo dostatok vyjadrení v tajnej aj odtajnenej správe Slovenskej informačnej služby a vyšetrovatelia v mnohých prípadoch povedali doplňujúce dôkazné podklady pre tieto kauzy. A aspoň vy ako člen mandátového a imunitného výboru by ste mali vedieť, že bolo dosť veľa dôkazných materiálov povedaných aj zo strany vyšetrovateľov a nezavádzajte ani verejnosť, ani poslancov, že sme nedostali mnohé vysvetlenia k týmto skutkom.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Belohorská, máte slovo.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skutočne kvôli tomu, aby to bolo v zápise, chcem povedať, že možno pani Sabolovej niekto niečo predložil. Upozorňujem, že členom mandátového a imunitného výboru, pokiaľ sme na rokovaní sedeli my, nebol predložený ani jeden z dôkazov, vyšetrovatelia sa posadili a povedali: Neboli sme zbavení mlčanlivosti. Dokonca mali problémy odpovedať na veci, o ktorých som ja vo svojom vystúpení hovorila - aký je ich pracovný postup, ako dlho majú prax a podobne, ako to, že ich dali na vyšetrovanie do Bratislavy, keď niekto býva na opačnom konci republiky. Takže, pani poslankyňa Sabolová, nepodvádzajte tu, už je toho skutočne dosť. A keď ste pripomínali päťdesiate roky, ja som si o vás myslela, že ste dostatočne stará...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím reagovať len na posledného rečníka.
Poslankyňa I. Belohorská:
... ale vidím, že skutočne asi ste podstatne staršia, lebo ja som v päťdesiatych rokoch mala dva roky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Reagujte na pána poslanca Gašparoviča, pani poslankyňa.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ja neviem, čo ste vy robili v päťdesiatych rokoch, ale ja v päťdesiatych rokoch som robila akurát tak do plienky. A treba povedať, keď tu hovoril pán poslanec Gašparovič o tých ľudových súdoch a porotách, že pani poslankyňa Sabolová by skutočne v tej porote bola ideálna, pretože je krvilačná...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa, hovorte k pánu poslancovi Gašparovičovi, po tretíkrát vás upozorňujem, stále sa obraciate na pani poslankyňu.
Poslankyňa I. Belohorská:
Hovorím o tých ľudových súdoch a porotách, o tom som hovorila. A ja som to v mandátovom a imunitnom výbore pripomínala. Ja som pripomínala proces pani Horákovej, ktorej nedovolili sa ani vyjadriť počas vyšetrovania.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Krajči, máte slovo.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
myslím si, že by sme sa mali trochu upokojiť a skultúrniť, pretože naozaj to vyzerá ako v politickom ringu.
Chcem len povedať, že vo vyspelých demokratických krajinách platí to, čo som už povedal, nie to, čo predvádza pani Sabolová, keď sa tu teraz naťahuje s pani kolegyňou, že tí, čo prehrali, teda politická opozícia, vedia, že neprídu o život a že nepôjdu do väzenia, čo tu nie je pravdou. Chcem povedať, že ste nás opečiatkovali a pán Gašparovič to vo svojom prejave jasne povedal, že HZDS, to sú tí zlodeji a rozkrádači, a na druhej strane konštatoval aj to, že medzi vami sú minimálne väčší zlodeji a rozkrádači a lumpi ako v radoch HZDS. A je zaujímavé vidieť a poznať niektoré majetkové priznania vás páni poslanci, ktorí ste robili v kotolniach ako kuriči, dnes máte krásne vily, autá, a pritom ste ani nevládli, ani ste neboli vo vládnej koalícii, ani ste nekradli, ani neprivatizovali, a žijete si nad pomery. Je tu teda namieste otázka, kto vás platí. Udavači sú dobre platení, je zrejmé, že aj vám sa ušlo z tohto judášskeho groša a dnes sa tu hráte na veľkých demokratov. Ja si myslím, že bývalí agenti a spolupracovníci ŠtB tu nemajú čo hľadať, a dokonca nemajú právo moralizovať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
V prvom rade by som uvítal, keby ste urobili poriadok v rokovacej sále, pretože tu je to ako v cigánskej škole. Keď sa poslanci nevedia slušne správať, tak buďte taký láskavý urobiť poradok.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, je to aj vystúpeniami, ktoré sa tu práve predvádzajú. Ako vidíte, je tu pokoj, môžete rozprávať, pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
To je naprosto správne, ale je to aj pod vplyvom alkoholu poslancov, ktorí sa tu predvádzajú.
Pán poslanec Gašparovič tu uviedol názor, že argumenty pre aj argumenty proti odzneli v plnej šírke. Ja sa nedomnievam, že to celkom zodpovedá skutočnosti, aj keď debata na túto tému odznela. Ja som totiž veľmi pozorne počúval argumenty pre zbavenie imunity a vydanie na trestné stíhanie poslanca Ivana Lexu a ja som ich tu jednoducho nepočul. Ja som ich tu absolútne nepočul presne takisto, ako som sa ich nedočítal v správe mandátového a imunitného výboru, pod ktorú sa podpísal predseda tohto výboru pán Sopko. A domnievam a som presvedčený, že ešte aj jeho deti a jeho vnúčatá sa budú hanbiť za to, pod čo sa tento pán podpisuje. Je to presne tak, pán Sopko. Ale počul som tu ohromné množstvo argumentov a argumentácie, a veľmi vecnej a konkrétnej, proti tomuto nezmyselnému konaniu. Ani na jednu argumentáciu takéhoto druhu ste nereagovali, vážená koalícia, ale argumentovali ste invektívami, urážkami, výsmechom, podsúvaním výrokov, ktoré neodzneli, a mávaním takých nezmyslov, ako tu odznievali z úst pánov Zajaca, Budaja či pani poslankyne Sabolovej. To nie je vecná argumentácia, to sú urážky, invektívy a zosmiešňovania. Takže ja som rád, že aj táto debata odznieva, pretože má svoj obsahový náboj, má svoju myšlienkovú podstatu aj svoju inteligenčnú úroveň, aj argumentačnú úroveň. História raz bude listovať v týchto veciach a každý z vás i nás si to bude mať možnosť až naveky pripomínať.
9. apríla 1999
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Husár, nech sa páči.
Poslanec S. Husár:
Televízni diváci budú pravdepodobne konštatovať, že odkedy sa začala na Slovensku predávať Viagra, začínalo to byť aj v parlamente trošku divoké.
Ale vrátim sa k vystúpeniu pána Gašparoviča. Poukázal okrem iného aj na skutočnosť, ako sa začína narábať v politike aj tu v parlamente s § 158 Trestného zákona. Vážení priatelia, tento paragraf je určený predovšetkým pre verejných činiteľov a kto je verejným činiteľom, si nemusíme navzájom vysvetľovať. Dovoľte mi teraz malú absurdnosť. Pri takýchto postupoch, aké sme začali teraz uplatňovať, ja sa vôbec nebudem čudovať, ak sa onedlho alebo dokonca až o štyri roky nájde človek alebo prokurátor, ktorý podá podnet na trestné stíhanie predsedu slovenskej vlády alebo podpredsedu slovenskej vlády pána Mikloša za to, že zneužili svoje funkcie verejného činiteľa a prijatím balíčka ekonomických opatrení spôsobili značnú škodu obrovskému množstvu občanov tejto republiky. Je to absurdnosť, ale rovnakej absurdnosti sa dopúšťate dnes v prípadoch, ktoré sme vám tu už opakovane niekoľkokrát aj v kauze Lexa uviedli. Prosím vás, absurdnosti vždy plodili absurdnosti a mali logické dôsledky a v slovenskej politike a, bohužiaľ, aj v zákonodarstve sa už začínajú uplatňovať aj precedensy. Jeden takýto precedens okolo § 158 Trestného zákona začíname na Slovensku vytvárať.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Posledná faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Gašparovič chcel povedať alebo povedal vo svojom vystúpení, že okrem pokojného prevzatia moci je ďalšou podmienkou hodnotenia funkčnosti vlády aj jej povolebné usporiadanie a vládnutie a nezneužívanie moci. Ak z tohto pohľadu pozeráme na súčasnú vládnu koalíciu, tak toto je klasický príklad zneužívania moci, prezentácie tých jej najhrubších foriem, keď sa zneužíva jedna zo zložiek moci v prospech vládnej koalície alebo strán vládnej koalície, a to súdnej moci, aby sa ľudia zastrašili. Táto psychóza strachu sa tu vyvoláva u občanov tohto štátu už od roku 1995, keď ste sa chystali na voľby a na prevzatie moci. Toto všetko nasvedčuje tomu, ale najmä to, že sa navzájom vo vládnej koalícii začínate požierať, že tá cesta k tej demokracii na Slovensku nebude až taká dlhá za vášho účinkovania, pretože všetko nasvedčuje tomu, že slovenský občan musí vytriezvieť z tých sľubov, ktoré ste mu podvodným spôsobom predostierali, a aj keď sa tu prítomný vševládca médií na Slovensku, ktorého istý mediálny expert nazval Buratinom, snaží všetko zaretušovať...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lexa, nech sa páči, po ňom pán poslanec Maxon ako posledný. Prosím časomieru.
Poslanec I. Lexa:
Pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
mám obmedzený časový limit, preto budem hovoriť z hlavy. Môj prejav, ktorý som si pôvodne pripravil, mal širší rozsah, chcel som podrobnejšie reagovať na všetky tie nezmysly, ktoré sú v jednotlivých žiadostiach, ktoré poslali vyšetrovatelia do parlamentu a ktorými sa zaoberal mandátový a imunitný výbor posledné dva týždne. Zmením trošku aj štruktúru svojho pôvodného prejavu a zameriam sa aj s ohľadom na to, že dva dni pokračuje diskusia a veľké množstvo argumentov tu už odznelo, tu už padlo, na zvýraznenie niektorých z týchto argumentov a hádam aj niekoľko poznámok, aby ste správne pochopili, čo vlastne okrem toho, že budem vydaný na trestné stíhanie, sa spôsobuje v oblasti destabilizácie štátnobezpečnostného systému Slovenskej republiky a aké budú ďalšie kroky, aby ste o tom, jednoducho, mali predstavu.
Vážené dámy a páni, prišlo sedem žiadostí. Celkom tri z týchto žiadostí sú žiadosti vyšetrovateľa podplukovníka Hollnsteinera, ktorý žiada Národnú radu o zbavenie mojej imunity vo väzbe k trestnému stíhaniu, nie ako je v správe mylne uvedené za trestné činy, ktoré súvisia s údajným uložením výbušniny, ale všetky tri sa dotýkajú skutočnosti, že som odmietol, že som odmietol zbaviť povinnosti mlčanlivosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby na základe žiadosti vyšetrovateľov Policajného zboru.
V tejto súvislosti vám odcitujem zákon číslo 46 o Slovenskej informačnej službe, je to špecializovaný zákon práve o tejto inštitúcii, ktorý v § 23 hovorí: Príslušníci a každý, kto plní úlohy na základe tohto zákona, myslí sa tým predovšetkým okruh spolupracovníkov Slovenskej informačnej služby, to znamená osoby, ktoré pracujú pre Slovenskú informačnú službu, sú povinní zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou informačnej služby a ktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú zostať utajené. Odsek 2: Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní môže riaditeľ zbaviť mlčanlivosti osoby uvedené v odseku 1 - zdôrazňujem slovíčko môže. Môže, ale nemusí, je to právo nie Ivana Lexu, je to právo riaditeľa Slovenskej informačnej služby.
Celkom v troch žiadostiach zo siedmich ma vyšetrovateľ chce obviniť z toho, že som využil svoje právo, ktoré som vám teraz podľa zákona odcitoval. To je to isté, akoby ste išli začať obviňovať niekoho, kto sa právom sťažuje na štátny orgán za to, že sa sťažuje. To je to isté, ako keby ste chceli obviňovať kohokoľvek, kto si uplatní svoje právo, ktoré mu priznáva zákon a išiel by ho tento vyšetrovateľ stíhať za to, že v súlade so zákonom využil svoje právomoci, svoje právo, ktoré mu umožňuje zákon. To je takmer polovica týchto žiadostí.
Samozrejme, že ide o absolútny nezmysel, samozrejme, že ide o absolútne krivenie právneho poriadku Slovenskej republiky. Samozrejme, že ide o absolútne krivenie demokracie, pretože nie je prípustné v podmienkach právneho štátu, aby vyšetrovateľ stíhal osobu, tobôž poslanca Národnej rady takýmto spôsobom, a to aj dokumentuje celý ten diapazón ďalších žiadostí, ktoré sú. Tieto tri som si zámerne vybral na úvod, lebo sú najľahšie pochopiteľné aj pre právneho laika.
Jednoducho za to, že človek využije svoje právo, nie je možné stíhať. Chcem vás upozorniť a povedať vám, že v mandátovom a imunitnom výbore som vyšetrovateľa Hollnsteinera upozornil tiež na to, že toto právo som ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby využil počas obdobia rokov 1995 až 1998 ešte asi 15-krát. Ešte asi 15-krát, a pýtal som sa ho, kedy bude ďalších 15 žiadostí, pokiaľ je takýto právny výklad zákona.
Na jednu z nich si istotne mnohí z vás aj spomínajú, pretože vyšetrovateľ Šimunič v roku 1995 žiadosť, ktorú mi adresoval, dal zverejniť a poslal ju aj predsedom dnešných koaličných strán, poslal ju aj do parlamentu na vedomie a všelikde rôzne. Rovnako tak bola verejná moja odpoveď, kde som odmietol i zdôvodnil som, prečo som odmietol zbaviť príslušníkov Slovenskej informačnej služby mlčanlivosti, ako aj skutočnosť, že mi to vyplýva zo zákona.
To znamená, že čakám ďalších 15 žiadostí, pokiaľ pripustíte skutočnosť, že na základe využitia práva je možné stíhať v právnom štáte osobu, ktorá postupuje podľa zákona. Chcem vám tiež povedať, taktiež som sa na to spýtal pána podplukovníka Hollnsteinera, že ja viem o tom, celkom prirodzene, že bývalý predo mnou riaditeľ a súčasný riaditeľ Mitro využil toto svoje právo minimálne, pokiaľ ma pamäť neklame, v štyroch prípadoch rovnako tak.
Paradoxom v mandátovom a imunitnom výbore bola tiež skutočnosť, že vyšetrovateľ, a nielen tento, ale aj ďalší, ktorí prišli na neverejné rokovanie mandátového a imunitného výboru, sa odvolali práve na to, že nie sú zbavení povinnosti mlčanlivosti, čím vlastne marili rokovanie mandátového a imunitného výboru, znemožnili poslancom Národnej rady oboznámiť sa s tým, aké dôkazy alebo aké momenty vedú vyšetrovateľov k tomu, že takéto žiadosti do parlamentu dávajú.
Zdôrazňujem tieto tri prípady preto, pretože ony len dokresľujú absurdnosť tých obvinení, všetkých obvinení, ktoré sa dostali do mandátového a imunitného výboru a ktoré sú obsiahnuté aj v tejto správe a kde je veľmi jednoduché ich vyvrátenie. Čo nie je jednoduché vyvrátiť, je otázka, prečo sa vôbec takéto žiadosti do parlamentu dostali.
Zmienim sa krátko aj o ďalších žiadostiach, aby som si splnil svoju povinnosť vecne reagovať na túto žiadosť, a potom vám poviem aj o širšom zábere a hádam aj niektoré odpovede, ktoré si myslím, že sú zrejmé v dnešnom rokovaní a ktoré sú zrejmé aj v dnešnom poňatí práva a demokracie súčasnej vládnej moci.
Jedno z obvinení hovorí, nelogicky hovorí, že vraj som si v roku 1997 vyfasoval bez podpisu zariadenie na monitorovanie telefónnych staníc NMT 450. Pre laikov, ktorí nerozumejú technike a ktorí nie sú elektrotechnickí inžinieri, uvediem, že NMT 450 je analógový systém, ktorý pracuje v spektre VKV a ktorý z pohľadu mobilných telefónov je volačka 0901. Je vám iste známe, že od roku 1997 a predovšetkým v roku 1998 nastúpil rozmach digitálneho systému 0903 a 0905, ktoré prevádzkujú na území Slovenskej republiky firmy Eurotel a Globtel. Nepoznám ani jedného z poslancov Národnej rady, ani jedného z mojich priateľov, ktorý by dnes používal mobil 0901. Podľa všetkých expertíz, podľa všetkých prieskumov 0901 a počet užívateľov exponenciálnym spôsobom klesal dole v rokoch 1997 a 1998. V roku 1999 v podstate až na zvyšky obyvateľstva, ktoré si ešte nezamenili telefóny, ktoré sú podľa prieskumov na úrovni asi 5 %, všetci ostatní používajú systém 0903 a 0905, mám na mysli predvoľbu pri telefonátoch. To znamená, vzniká tu logická otázka, prosím vás pekne, načo by mi bolo zariadenie, načo by mi bolo zariadenie, bezcenné zariadenie, ktoré nemá žiaden efektívny význam? Jednoducho je to zariadenie, ktoré sa nepoužíva a exponenciálne pokleslo práve v tom období, keď som ho mal vlastniť. To znamená, načo by som takéto zariadenie mal? Skutočne si myslíte, že som na hlavu padnutý, aby som si nechával bezcenné zariadenia, ktoré nie sú na nič vhodné používať v súčasnom období? Však to je logicky nezmysel, je to tá posledná siedma žiadosť, ktorá nie je v tej spoločnej správe, ale bola v tej druhej tlači, o ktorej sa rokovalo tento týždeň.
To je základný, proste, dôkaz toho, že tam chýba elementárny prvok motívu. Nie som blázon, aby som si bral bezcenné hračky. Už keby som si niečo bral, tak by to nebolo bezcenné zariadenie, ktorým dnes nie je možné odpočúvať nikoho, zariadenie, ktoré keby som technicky rozpisoval, v zásade ani nie je možné plnohodnotne obsiahnuť ani len Bratislavu, pretože na Bratislavu je 24 buniek a takýmto zariadením je možné stacionárnym chytať len 4 bunky naraz, to znamená, že keď vám ktokoľvek prejde, aj v minulosti prešiel z jedného miesta Bratislavy o tri ulice ďalej, už aj vypadával signál. Samozrejme, že sa používalo v Slovenskej informačnej službe aj v zložkách polície v čase, keď boli užívatelia 0901, samozrejme, len na základe súdneho povolenia, ale bol by som blázon, keby som si takéto zariadenie dal. Aj z tohto aspektu považujem túto žiadosť za nezmyselnú. V tejto žiadosti sa hovorí, že bez písomného súhlasu. Vyšlo najavo, že vyšetrovateľ nevie ani to, na čo toto zariadenie slúži. Vyšlo najavo aj to, že keď som ja mal na osobných kartách, ktoré mal každý príslušník Slovenskej informačnej služby, a ja som mal taktiež, a disciplinovane svoju osobnú kartu, kde som mal napísaný diplomatický kufrík, kde som mal nabíjačku k mobilnému telefónu, kde som mal čo ja viem laptop, ten prenosný počítač a podobne, že by mi tam nejaký materiálový kompetent nezapísal zariadenie a za rok a pol ma nikto neurgoval v tejto veci? Je to jednoducho smiešne, smiešne obvinenie, dokresľuje tú biedu slovenskej kriminalistiky na tomto úseku špecializovaného politického komanda, ktoré je.
Chcem vám povedať, že v kauze, ktorá sa zaužívala vo verejnosti pod názvom Kauza Klaňania sa troch kráľov, aby ste pochopili, o čo v tejto kauze v roku 1995 išlo, aký bol sumár informácií v čase, keď táto kauza vlastne bola realizovaná, aby ste pochopili aj tie čisté a dobré úmysly, ktoré štátny orgán - Slovenská informačná služba v súlade so svojimi zákonnými úlohami plnila a aké podozrenia boli tie, ktoré boli odovzdané v konečnej fáze polícii, ktorá sama a samostatne realizovala procesne tie skutočnosti, ktoré boli toľko masmediálne spomínané.
V polovici roku 1995 dostala Slovenská informačná služba informácie. Informácie o tom, že existuje na strednom Slovensku skupina reštaurátorov, ktorá vyrába falzifikát z originálu diela, z originálu vzácneho diela. Neskoršie znaleckými posudkami, ktoré tu, myslím si, čítal aj niektorý z kolegov poslancov, myslím pán poslanec Cabaj, ktorý vypracovala Slovenská národná galéria, jednoznačne sa hovorilo o tom, že ide o dielo zo 16. storočia maľované na dreve, bol to olej na dreve a tak ďalej, všetky tie veci, ktoré sú. Rovnako tak hovoril, že v rozpore s medzinárodnými pravidlami, a to sú znalci v oblasti umenia, slovenskí znalci v oblasti umenia, takýchto znaleckých posudkov vo vyšetrovacom spise majú minimálne štyri od nezávislých znalcov, hovoria totožné veci, sa vyrábal falzifikát v mierke 1:1 s napodobeninami, ktoré v tomto smere boli.
Druhý súbor informácií bol v tom, že títo reštaurátori okrem tohto vzácneho obrazu a výroby falzifikátu tohto obrazu majú vo svojej dielni minimálne 20 kusov rôznych typov sakrálnych predmetov, umeleckých diel nevyčísliteľnej hodnoty, ktorých pôvod nebol známy. Pôvod nebol známy.
Druhá informácia, ktorá sa dostala, bola taká, že z tejto reštaurátorskej dielne sa hľadajú osoby, ktoré by si kúpili originál tohto vzácneho diela. Samozrejme spôsob, akým sa hľadali, pripomínal medzinárodnú mafiu, nie legálne držané umelecké dielo, pretože je celkom zrejmé, že v takýchto prípadoch sa spravidla používa burza s umeleckými predmetmi, že sú znalecké posudky a že sa hľadá na verejnej dražbe nejaký kupec, ktorý by mal záujem o umelecké dielo. Spôsob, ktorým osoby napojené na túto reštaurátorskú dielňu, ako sa neskôr ukázalo aj na Biskupský úrad v Banskej Bystrici, to hľadali spôsobom, ktorý je typický pre medzinárodné mafie obchodujúce s nelegálne získanými pamiatkami, a osobne sme vtedy predpokladali, že ide o dielo z neobjasnených krádeží napríklad zo sedemdesiatych, osemdesiatych rokov alebo diela dovezené zo zahraničia, tieto prerobené, urobené z nich falzifikáty a následne vyvážané do zahraničia.
Všetky znaky tomu nasvedčovali. Hľadal sa kupec, ktorý prinesie doláre, nepotrebuje potvrdenie o pôvode diela, nepotrebuje súdno-znalecký posudok ani žiaden iný znalecký posudok, nepotrebuje žiadne licenčné povolenia štátu alebo iných štátnych orgánov, ktoré v tomto smere sú, nepotrebuje nič, len donesie peniaze, najlepšie doláre, z rúčky do rúčky, vyvezie si obraz a týmto spôsobom sa obchod uskutoční. Iste so mnou súhlasíte, že sú to krajne podozrivé informácie, ktoré v tomto smere boli.
Slovenská informačná služba tieto informácie i poznatky odovzdala polícii. V tom čase bol prezidentom Policajného zboru pán plukovník Holdoš, v tom čase bol šéfom vyšetrovačky pán plukovník Lamačka a jeho zástupcom pán podplukovník Luzort. Títo najvyšší policajní dôstojníci vyhodnotili tieto informácie ako rovnako podozrivé a oni sami vykonali aktivitu, akciu, policajnú akciu, pri ktorej sa zadržal obraz, zadržali sa doláre, bol zadržaný aj kupec, ktorý, samozrejme, neinicioval obchod, on sa prihlásil na obchod, ja hovorím znova, ak by nebol Thomas Graubner, bol by to John Smith. Ak by to nebol Thomas Graubner, tak by to bol Jašiko Nakamoto zo súkromnej japonskej zbierky alebo ktorýkoľvek iný majiteľ kaštieľov a proste jednoducho zbohatlík zo Západu, ktorý si dopĺňa svoje súkromné zbierky, tak ako to nakoniec v Slovenskej republike, a to mi iste dajú ľudia, ktorí poznajú pomery v polícii, napríklad finančnej polícii, ktorý päť rokov vyšetruje takýto prípad, prípad takzvanej pani Čeminskej, keď mnoho umeleckých diel bolo vyvezených takýmto spôsobom a sú nenávratne pre Slovenskú republiku stratené.
Všetky ďalšie aktivity vykonávala polícia procesne samostatne. Boli to policajti, tam bolo desiatky policajných úradníkov nielen zo Žiaru nad Hronom, boli tam policajní úradníci z Bratislavy, boli tam vyšetrovatelia, ktorí tam boli z Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave a napríklad pán Jonata alebo niektorí ďalší, ktorí pracovali u dnešného zástupcu šéfa vyšetrovačky pána Šáteka, ktorý v tom čase bol riaditeľom Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave. Tieto informácie sú ľahko overiteľné. Oni urobili policajnú akciu a oni procesne nezávisle viedli ďalšie vyšetrovanie. Je škoda, možno aj pre mňa škoda, že sa týmto šetrením dopátrali k ďalším zaujímavým skutočnostiam. Že prvý, kto spomenul, že obraz pochádza z Biskupského úradu v Banskej Bystrici, bol reštaurátor, a druhý bol osoba, ktorá reštaurátorom bola poverená hľadať zahraničné osoby, že je to obraz, ktorý pochádza z biskupského úradu. Tieto osoby označili, že im ich dal riaditeľ biskupského úradu pán Hrtús. Pán riaditeľ Hrtús polícii povedal, že to robí so súhlasom pána monsignora otca biskupa Baláža. Otec biskup Baláž podľa svedeckých výpovedí hovorí, že o ničom nevie.
Ja nechcem rozvíjať detaily práve preto, lebo viem, že toto je citlivá otázka aj pre mnohých poslancov, je to citlivá otázka aj pre verejnosť, ale napriek tomu tieto základné informácie som si dovolil povedať a uvediem ďalšie. Domová prehliadka bola realizovaná na základe návrhu vyšetrovateľky so súhlasom prokurátorky v Žiari nad Hronom a so súhlasom sudcu. Nie Slovenská informačná služba. Celý procesne realizačný úkon bol realizovaný spôsobom naprosto legálnym. O tom rozhodol súd, nie Slovenská informačná služba. Nie Lexa, sudca a ja neviem ani jeho meno, na návrh prokurátorky a vyšetrovateľky, ktorá v tomto smere postupovala v súlade s Trestným poriadkom a Trestným zákonom. Zistilo sa tiež, že tento obraz bol dlhý čas v predizbe otca biskupa Baláža, že ho pán riaditeľ Hrtús odtiaľ zvesil a dal vyrobiť falzifikát. To znamená, že bolo nájdené aj miesto, kde ten obraz roky visel, bola nájdená osoba, ktorá ho chcela predať, pravdepodobne so šľachetným cieľom výstavby badínskeho seminára alebo niektoré ďalšie. Viem to z verejných zdrojov, ktoré v tomto smere boli, ale spôsobom, ktorý pripomína mafiánske metódy. Jednoducho osoby na pôde biskupského úradu používali mafiánske metódy, krajne podozrivé metódy, a cieľom Slovenskej informačnej služby, a nielen jej, ale aj polície bolo zachrániť dielo pre ďalšie generácie. Boli to čisté úmysly, ktoré jednoducho súviseli s tým, že sme si mysleli, že sme na stope medzinárodnej mafie. Nikomu nenapadlo, že by biskupský úrad mohol byť zakomponovaný v takýchto otázkach. Jednoducho nikomu to nenapadlo. Toto všetko zistili vyšetrovatelia procesne samostatným výsluchom pána riaditeľa Hrtúsa, otca monsignora Rudolfa Baláža a ďalších osôb.
Veľmi ma mrzí, že aj dnes sú napríklad aj moji dvaja spolupracovníci obviňovaní z trestného činu. Myslím si a som presvedčený o tom, že kriminalizáciou niektorých osôb zo Slovenskej informačnej služby a, pravdepodobne, ako som sa dozvedel aj z polície, sa má prekryť podľa môjho názoru nie celkom morálny kredit ľudí, ktorí by mali byť morálnymi autoritami Slovenskej republiky. Ak sa toto stane, tak to môže byť len dočasné a história potvrdí, že všetky tie úkony, ktoré Slovenská informačná služba, ale aj policajti tam v Žiari nad Hronom a ďalej, vykonávali v súlade s právom, v súlade s právnymi normami a v súlade so záujmami, štátnymi záujmami Slovenskej republiky, pretože štátne orgány takýmto spôsobom konajú.
Iste vám je známe, že v tejto súvislosti procesne nezávislá vyšetrovateľka v Žiari nad Hronom obvinila a, myslím si, päť mesiacov trvalo obvinenie pána Ivana Š., to bol reštaurátor, myslím aj ďalšiu osobu odtiaľ a rovnako tak riaditeľa biskupského úradu pána Hrtúsa, po piatich mesiacoch dohadovania sa toho, či je ten obraz, povedal by som originál toho obrazu, zapísaný v centrálnom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. A len skutočnosť, že administratívnym nedpatrením jednoducho z tohto zoznamu vypadol začiatkom deväťdesiatych rokov, hoci tam niekoľko desaťročí predtým figuroval, dokonca sa znalci o to preli, to je jasné z tých výpovedí, ktoré si myslím, že by stálo za to zverejniť, ja nevidím v tom nič také dramatické, aby verejnosť poznala pravdu aj o Slovenskej informačnej službe, aj o biskupskom úrade, aj o celom prípade takzvanej kauzy triptych.
Samozrejme, že obvinenie vyšetrovateľky, ktorá prišla do mandátového a imunitného výboru, hovorí, že bola spôsobená škoda štátu 200 tisíc dolárov - je smiešne. Tých 200 tisíc dolárov je v depozite inej zložky polície, čo je možné ľahko si overiť kedykoľvek a kýmkoľvek. Domnievam sa, že za túto aktivitu policajní dôstojníci, ale aj dôstojníci Slovenskej informačnej služby si zaslúžia vyznamenanie, a nie ich kriminalizáciu s cieľom prekryť možno morálne poklesky ľudí, ktorí by mali byť morálnymi autoritami.
Čo sa týka času, zostáva mi osem minút, takže nebudem sa podrobne venovať ďalším prípadom. Ja predpokladám, že ešte aj kolegovia v ústnej rozprave vyvrátia tú nezmyselnosť. Celkovo som stihol päť, ale chcem sa všeobecnejšie vrátiť k tomu systému, ktorý tu panuje od parlamentných volieb, ktorý niektorí z vás nazývajú demokracia. Ja osobne si myslím, že nesmierne krivenie demokracie, nesmierne krivenie elementárnych princípov právneho štátu.
Vážené dámy, vážení páni, táto snemovňa ma odsúdila 29. októbra 1998. Odsúdila ma tým, že som jediným poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, dokonca ma dopĺňa pán kolega Kalman, že Európy, ktorý nie je zaradený do žiadneho z poslaneckých výborov napriek tomu, že poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko ma tak na ustanovujúcej, ako aj na niekoľkých nasledujúcich schôdzach navrhoval do dvoch výborov: výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru na kontrolu činnosti tajnej služby. Vy ste ma dali na okraj parlamentu. Vy tým, vtedy neboli žiadne uznesenia obvinení, vážené dámy, vážení páni, vtedy neboli žiadne žiadosti vyšetrovateľov, to je polroka dozadu, ste ma dali na okraj, kde mi znemožňujete dodnes plnohodnotne pôsobiť v parlamente, nemám možnosť pôsobiť v rámci parlamentného výboru, nemám práva, ktoré máte iní. Na základe jednoduchej väčšinovej politiky, na základe jednoduchého väčšinového rozhodnutia, ktoré osobne si myslím a nepovažujem ani v súlade s právom, vôbec nie s dobrými mravmi a vôbec nie s demokratickými atribútmi rozvoja slovenského parlamentarizmu a Slovenskej republiky. Myslím si naopak, že je to veľký skok dozadu, veľký skok od toho, čomu sa hovorí demokracia a právo.
Zoberte si prvé vystúpenie ministra vnútra Slovenskej republiky z októbra, zo začiatku novembra 1998, hovorím o období pred polrokom. Pred polrokom oznámil minister vnútra: Krajči spáchal trestný čin, Lexa spáchal trestné činy, viacej trestných činov. Spáchal trestné činy, nevedeli aké. Nevedel o čom, nevedel podľa ktorého paragrafu, nevedel, ktorý konkrétny čin. Celkom prirodzene on jednoducho povedal z pozície už ministra, nechcem sa vracať niekoľko rokov dozadu, keď celkom prirodzene v masmédiách to bolo pravidelné. Iste si spomínate na diskusiu, ktorú rozvádzal pán minister spravodlivosti v ústavnej fukcii ministra spravodlivosti, keď uvádzal, že síce nevieme z čoho, ale Mečiar asi spáchal trestný čin, ale keď sa mu dokáže trestný čin, tak ako zakladateľa štátu ho budeme amnestovať, pretože zakladateľ štátu nemôže byť v base. Inými slovami navodzoval afmosféru, verejnú mienku k tomu, aby sa takýmto spôsobom realizovalo. Nie sú to prejavy jasného politického zámeru, jasnej politickej konštrukcie, jasného politického smerovania, čo sa ďalej má diať?
V decembri 1998 podľa názoru podstatnej väčšiny právnych expertov, respektíve nestretol som sa s právnikom, ktorý by hovoril inak, došlo k protiústavnému aktu, protiústavnému aktu, ktorý riešil Ústavný súd, t. j. zrušenia prv vydanej amnestie prezidenta Slovenskej republiky dnešným zastupujúcim prezidentom Mikulášom Dzurindom. Napriek tomu, že bol na toto upozornený, napriek tomu, že som presvedčený o tom, že v budúcnosti sa ukáže aj tá skutočnosť, že vedel o tom, že robí protiústavný akt, ale robil ho práve s cieľom, aby sa realizovali tieto politické procesy voči mojej osobe a ďalším osobám. Začiatkom januára minister vnútra a jeho dnešná pravá ruka, pán generál Ivor, ktorý je ministerský úradník, nie procesne samostatný vyšetrovateľ, vyhlásili opakovane na tlačových konferenciách, že budú vznesené obvinenia voči pánu poslancovi Krajčimu a voči mojej osobe. Nehovorili aké, on to nevedel, oni to nevedeli aké, nevedel, ktorý konkrétny paragraf. Nie procesne, to znamená, nie procesne samostatní vyšetrovatelia, nie prokuratúra, nie súdy, ale politici a ministerskí úradníci určovali zákazku na osobu. Títo sú vinní a teraz im dokážte vinu. Títo sú vinní, my nevieme z čoho, nevieme z čoho, nevieme podľa akého článku Trestného poriadku, Trestného zákona, ale sú vinní. To je verejná zákazka na osobu. Celkom prirodzene u pána poslanca Krajčiho sa to splnilo do dvoch týždňov, u mňa ten proces bol dlhší, pretože nastúpila chrípková epidémia vyšetrovateľov, ktorí celkom prirodzene ostali bezradní: no, z čoho ho máme obviniť. To znamená, šesť týždňov hľadali tieto, prepáčte za výraz, voloviny, ktoré sa do parlamentu posledný februárový deň dostali.
Rovnako tak minister vnútra, iste si spomínate, je tomu asi mesiac, verejne vyhlásil, že pôjdem do vyšetrovacej väzby. Nie vyšetrovateľ, žiadna žiadosť tu nebola, nikde nebola žiadna žiadosť. To ešte vyšetrovatelia ani nevedeli, že také voloviny, ktoré sú tu napísané, že ovplyvňujem verejnú mienku, budú uvádzať ako v odôvodnení tej žiadosti, ktorá tu v parlamente je, nie je dnešným predmetom rokovania, vrátim sa k tomu neskoršie, to znamená zjavne asi budúci týždeň alebo na ďalšom pléne alebo kedy, jednoducho to posúdite v mandátovom a imunitnom výbore, znova minister vnútra ako politik povedal postup, ktorý majú uplatniť vyšetrovatelia. Dal verejný pokyn svojim podriadeným, ktorých si mimochodom povyberal z rôznych kútov Slovenska, mimoriadne nadštandardne zaplatil. Napríklad ten major, ktorý je tam spomínaný ako major Ondrej Ivan, dnes je podplukovník, nastúpil do Bratislavy v januári, to znamená, že sa v podstate stal podplukovníkom za niekoľko týždňov práce toho a že si dvakrát odmlčal, pravdepodobne vytrpel svoju účasť v mandátovom a imunitnom výbore, podpísal sa pod veci, ktorým zjavne nerozumie, dnes je podplukovník. Už má hodnosť, už má o frčku viac.
Čiže takýmto spôsobom sa pracovalo, takýmto spôsobom sa pracuje a takýmto spôsobom funguje dnešný štátomocenský aparát Slovenskej republiky. Jednoducho od Klaňania sa troch kráľov prichádzame ku klaňaniu sa trom generálom, ktorí sú Kováčovi generáli, to je Pittner, Ivor a Mitro, ktorí v roku 1994 získali túto hodnosť a je to v zásade cesta, ktorou sa uberá demokracia i právo na Slovensku. Jednoducho chcete politicky perzekvovať.
Zoberte si ďalšie verejné vystúpenia, ktoré v tomto smere boli urobené od pána ministra vnútra, ktorý avizoval ďalších poslancov opozície, u ktorých znova nevie za čo, kedy, ale špeciálna úderka už pracuje na tom, aby našli čokoľvek, je to špecializovaná zákazka na osoby, čo je v právnom štáte neprípustné. V právnom štáte neprípustné, v demokracii, ktorej všetci máte plné ústa, zjavne dostupné, a preto súhlasím s názorom, ktorý tu odznel pred niekoľkými hodinami, že to bude veľmi dlhá cesta, veľmi dlhá cesta, aby sme sa navrátili k demokracii a právu i v našom štáte, pretože za polrok ten degres, to pokrivenie je také obrovské, že bude mať čo robiť ďalší parlament, že bude mať čo robiť ďalší vývoj pri náprave týchto a ďalších vecí, ktoré sa dnes v štátomocenskom aparáte realizujú.
Dochádza k zaujímavým situáciám aj v rezorte prokuratúry, kde jej sivá eminencia prvý námestník generálneho prokurátora pán Lauko, na základe jeho pokynu bol odvolaný dozorový prokurátor a nastúpil prokurátor Serbin. Ten prokurátor Serbin, ktorého tu už máte v parlamente v žiadosti. Je dozorovým prokurátorom týždeň, za týždeň sa podpíše pod to, že ma dá do vyšetrovacej väzby. On čítal tie desaťtisíce strán, on čítal tie výpovede, tie rekognície, ktoré v rámci týchto prípadov všetky boli rozhodujúce? Nečítal. On podpíše, on podpíše, čo sa mu strčí. Ak takto má fungovať právo a vy tomu hovoríte, že to je spravodlivý proces, vy tomu hovoríte, že to je spravodlivosť v Slovenskej republike, tak prepáčte, ja tomu hovorím, že je to vrchol svinstva.
Ďakujem. (Potlesk.)