Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slobodník.
Nech sa páči.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Z toho, čo povedal pán poslanec Husár, je zrejmé, že niet takej demokratickej krajiny, ktorá by bola schopná a ochotná prepožičať sa na odsúdenie Ivana Lexu, lebo o to sa tu hrá, samozrejme, na základe tých "dôkazov", ktoré boli predložené. Ja mám to šťastie, že sa vždy zúčastní na tomto rokovaní aj pán minister Čarnogurský, včerajšieho aj dnešného, tak rád ho zatiahnem do diskusie. Lebo spomínam si, keď sme mali diskusiu v divadle West, pán minister, vtedy ste vyhlásili, že prvé, čo urobíte, keď sa dostanete k moci, že dáte vyšetriť prípad únosu Michala Kováča mladšieho. Takže na základe tohto vášho scenára, teda vy ste spoluscenárista tohto aktu, sa odohráva tento proces, ktorý proste tu prebieha s vopred rozohranou úlohou žalobcov, s vopred rozohranou úlohou obvineného. To sú všetko veci, ktoré, samozrejme, si dejiny Slovenska zapamätajú a z ktorej sa nebude dať vyšmyknúť ani tým poslancom koalície, ktorí sa nazdávajú, že svojím súhlasom "s takýmito dôkazmi", aké vyfabrikovali vyšetrovatelia, dosiahnu svoj účel. História je spravodlivá inštitúcia, pán Čarnogurský, aj vám to hovorím, i keď neobviňujem vás z tohto, ale história je spravodlivá inštitúcia a ukáže sa, kto tu poťahoval za scénou falošné karty a kto chcel dostať do väzenia človeka, ktorý si na základe tých dôkazov, ktoré sú, toto nezaslúžil.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledný pred obedňajšou prestávkou vystúpi pán poslanec Šťastný.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec P. Šťastný:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
myslím si, že k predmetnej veci tu bolo povedaných príliš veľa argumentov a ja som si spomenul na udalosť, ktorá sa viaže k tej pravdepodobne najdôležitejšej časti celej správy, a to je otázka zavlečenia. Ja som v čase, keď sa toto udialo, bol na služobnej ceste v Poľsku, spolu s kolegami sme sa dozvedeli túto správu, a preto, že sme boli každý v podstate iného politického zamerania, tak, pochopiteľne, sme rozoberali situáciu, prečo je to tak, za čo je to tak a vznikli nám niektoré otázky, ktoré sme si skutočne nevedeli vysvetliť alebo nevedeli zdôvodniť, alebo nakoniec zdôvodňovali každý zo svojho aspektu, zo svojho pohľadu, a tak by som mnohé z týchto otázok, ktoré sú vlastne aktuálne aj dnes, pretože som to opakovane s dotyčnými konzultoval, v terajšom čase tu nastolil.
Chcel by som sa skutočne opýtať, kto mal záujem na zavlečení. Bola to vláda? Bola to Slovenská informačná služba? Boli to iné služby alebo iné politické subjekty, ktoré mohli vytĺkať politický kapitál? Komu vzniká z toho prospech? Vláde, keď sa hovorilo o v podstate týmto činom o jej diskreditácii? Prezident? Alebo samotný zavlečený v súvislosti s vtedajším problémom Technopolu? Aký cieľ sa vlastne týmto všetkým sledoval? Ako vedel a ako mohol bezprostredne pán prezident už na hraničnom priechode pomenovať páchateľa? Ako mohol vedieť, z čoho, že to bola Slovenská informačná služba? Ako mohli terajší páni ministri Čarnogurský a Pittner takisto bezprostredne v televízii označiť za páchateľa zavlečenia, pochopiteľne, samozrejme, Slovenskú informačnú službu? Ako je možné, že rakúska strana vedela o prechode hraníc Michala Kováča mladšieho už hodinu pred jeho odchodom z domu a napriek tomu, že robila patričné kroky na hraniciach, tieto hranice prekročil? Prečo by týmto činom bránila Slovenská informačná služba vyšetrovaniu Michala Kováča mladšieho nemeckým prokurátorom na Slovensku na nemeckej ambasáde? Pretože toto bránenie, pochopiteľne, vrhlo len negatívne svetlo na vládu, pretože bránila právnemu ukončeniu právneho aktu. Prečo bol prepustený svedok, ktorý už nikdy viacej nebol k dispozícii a prečo boli skartované vyšetrovacie spisy? O tomto ničom sa v podstate v tej správe podrobnejšie nedozvedáme a aj tí členovia výboru, ktorí tu referovali, tak vznášali k tomuto pripomienky. Pýtam sa, bude aj v budúcnosti súdne stíhaný terajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby či minister za to, že nezbavil vyšetrovateľov a svedkov mlčanlivosti?
Ak je bývalá Slovenská informačná služba, a teda s ňou aj poslanec Ivan Lexa obviňovaný z činnosti a rozvratnej činnosti v zahraničí a podľa správy, ktorú sme tu prednedávnom počuli, tak údajne aj úspešnej, je ťažko pripustiť, žeby Slovenská informačná služba urobila taký hrubý lapsus, aby zavliekla s rizikom Michala Kováča mladšieho do Rakúska, a nie bez rizika do Nemeckej spolkovej republiky, kde bol vydaný zatykač. Či tým sledovala diskreditáciu vlastnej vlády? Zdá sa mi to pochybné?
Myslím si, že podľa všetkého tento čin sledoval dva momenty. Zamedziť vyšetrovaním v súvislosti s trestnou činnosťou v kauze Technopol, čo potvrdila aj amnestia, kde boli vymenované dôvody, ale aj nezrušenie tejto amnestie. A po druhé, bol to jeden z premyslených protivládnych krokov, ktorý mal aj na medzinárodnej úrovni diskreditovať činnosť vlády a poukázať na jej údajné protizákonné kroky. Veď sa to nakoniec v nasledujúcom období aj veľmi medializovalo nielen na Slovensku. Dá sa povedať, že všetko sa začalo kauzou Technopol a všetko by bolo treba začať tam a potom bude pravdepodobne jasné, čo sa sledovalo zavlečením alebo samoúnosom. Lenže o to záujem nie je, pretože by sa nemohla široko kriminalizovať bývalá vláda. Nakoniec to potvrdzuje terajšie zrušenie amnestie. Akým paradoxom pôsobí trvanie na nezbavení mlčanlivosti tých, ktorí majú predložiť argumenty a návrh na zbavenie imunity preto, že zodpovedný činiteľ využil zákonné právo o nezbavení mlčanlivosti.
K ostatným bodom bolo toľko argumentov, že ťažko povedať čosi navyše, a môžem sa s nimi len stotožniť. Ak má výbor urobiť návrh na odporúčanie o zbavení či nezbavení imunity na základe zistení, tak to, prosím, stojí v rokovacom poriadku, potom zistenia uvedené v spoločnej správe sú chabé a pre mňa málo preukazné na to, aby som bol za. Rozhodne budem hlasovať proti zbaveniu imunity poslanca Lexu a vyzývam k tomu aj ostatných, pretože toto nie je krok na ceste k tej takzvanej alebo proklamovanej, dávno ešte pred voľbami proklamovanej demokracii. Ak sa bude takto pokračovať pri dokazovaní všetkých trestných činov, obávam sa o nezávislosť vyšetrovateľov a súdov a dodržiavanie prezumpcie neviny. A nakoniec si myslím, že poslaním tajných služieb je robiť operácie, ktoré majú zostať utajnené, a nie tak, ako sa to stalo so správou Slovenskej informačnej služby. Považujem to za hrubú chybu. Jej medializácia mala a má iba politický cieľ a dokresľuje to nakoniec aj prerokúvanie súčasného problému imunity poslanca Lexu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky na pána poslanca Šťastného: pán poslanec Delinga, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Brhel ako posledný. Odporúčam, aby sme ukončili faktické poznámky a potom urobili obedňajšiu prestávku.
Takže nech sa páči, pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Mrzí ma, že ste ma neakceptovali k predchádzajúcemu rečníkovi. Myslím si, že sa tu nemáme hrať na preteky, keď sa zaevidujeme a že by ste v tomto prípade mohli byť ústretovejší, ale už sa stalo. Chcem zdôrazniť na margo posledného rečníka tú skutočnosť, že skutočne tu už dnes odznelo zo strany nás poslancov opozície veľmi veľa otázok. Ja som mal veľký záujem vypočuť si pána predsedu výboru Sopka, aby niektoré otázky zodpovedal, pretože ak sa v správe uvádza, že mandátový a imunitný výbor dospel k záveru a odporučil určité uznesenia na vydanie pána poslanca Lexu, teda na trestné stíhanie, tak asi tí poslanci, ktorí hlasovali za tento ortieľ, by nám tu mali jasne, dlhosiahle, konkrétne a podrobne a dôkladne vysvetliť, prečo takéto uznesenie navrhujú, prečo za to hlasovali. Mali by nám podať dôkazy širšieho charakteru, nie také strohé. A myslím si, že si to aj zasluhujeme, aby sme sa toho dočkali, ak sa máme takto rozhodovať. Takže ja som očakával, že v tejto rozprave k tomuto bodu budú predovšetkým vystupovať tí, ktorí obviňujú a ktorí zavádzajú túto snemovňu na cestu, aby rozhodovala týmto spôsobom. Opak je pravdou. Vystupujeme tu my. Proste žiadame, aby vec bola konkrétnejšie vysvetlená, aby boli dôkazy, aby sa nedialo neprávie a podobne. Tak ja tu dávam presvedčenie a vyzývam tých pánov a tie panie, ktoré teda majú tieto dôkazy a predovšetkým, aby osvetlili tejto snemovni niečo viac, ako je povedané v správe mandátového a imunitného výboru.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Šťastný sa vo svojom vystúpení pýtal, ako je možné, že pán Michal Kováč starší bezprostredne po únose, respektíve niekoľko hodín po únose už vyhlásil, že za týmto únosom je Slovenská informačná služba a že sa rovnako vyjadril napríklad aj terajší minister spravodlivosti, vtedy poslanec Národnej rady pán Čarnogurský. Vyjadrili sa takto aj napriek tomu, že žiadne dôkazy nemali. Alebo teda mali o tom dôkazy? Ak ich mali vtedy, kam tie dôkazy zmizli, keď ich teraz nemajú ani vyšetrovatelia tejto kauzy a nepredložili ich ani mandátovému a imunitnému výboru? Zdá sa, že jediné možné a logické vysvetlenie toho, prečo to mohli vyhlásiť, je také, že únos bol robený podľa scenára a že pán Michal Kováč starší a pán Ján Čarnogurský, ktorí sa takto vyjadrili, tiež vystúpili podľa scenára a vystúpili podľa scenára jednoducho preto, lebo boli na výrobe tohto scenára zaangažovaní ako jeho spoluautori.
Ja si myslím, že tak ako povedal pán poslanec Sopko, to tvrdenie, že vyšetrovatelia jednoznačne dokázali, preukázali, že trestný čin bol spáchaný, a preto sa mandátový a imunitný výbor touto vecou zaoberal, a preto tu riešime otázku imunity pána poslanca Lexu, nuž to je naozaj zvrátená logika. To, že bol trestný čin spáchaný, to vieme všetci. Otázkou je, kto tento trestný čin spáchal. A dôkazy o tom, že tento trestný čin spáchal pán Lexa, nie sú. Takže takto stojí vec. Trestný čin bol spáchaný a vy hľadáte teraz vinníka. Viete veľmi dobre, že to Lexa nebol. Myslím si, že by bolo lepšie, keby ste sa pozreli do vlastných radov.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán predseda, myslím si, že elementárnou slušnosťou je, aby poslanci v tejto snemovni sa neotáčali vám, prepytujem, zadkom. To je na upozornenie na vašich vlastných koaličných poslancov. To je prvá vec.
Druhá vec. Mrzí ma, a nielen mňa, bezpochyby, že veľmi kvalitné vystúpenie pána poslanca Šťastného považovalo za zbytočné počúvať 55 poslancov vládnej koalície. Bezpochyby za týchto 55 poslancov vládnej koalície rozmýšľa koaličná rada, a tak načo by tu sedeli, márnili čas počúvaním argumentácie a rozpravou o takom závažnom bode, ako je zbavenie poslaneckej imunity poslanca a navyše bývalého riaditeľa spravodajskej služby. Ak tu niekto chýba, tak je to ďalej generálny prokurátor. Jeho nezaujíma táto rozprava v poslaneckej snemovni? Jeho stanovisko je už dopredu známe? Nechýba tu náhodou aj minister vnútra? Veď ten sa už pred tromi, štyrmi rokmi vyjadril dopredu, že kto je vinník, kto bude potrestaný a za čo. Takže v tomto smere je všetko jasné? A nie je tu potrebný ani riaditeľ Slovenskej informačnej služby? Veď načo. Veď tie traktáty, ktoré nám tu prečítal a ktoré v predstihu vyšli v koaličnej tlači, budili tak nanajvýš úsmev zahraničných spravodajských agentúr.
Ale ja by som upriamil ešte pozornosť na jeden veľmi zaujímavý výrok predsedu mandátového a imunitného výboru pána poslanca Sopka, ktorý sa vyjadril pred časom, nedávno, že zákon o Slovenskej informačnej službe treba revidovať, pretože tento inštitút, teda Slovenská informačná služba, nie je kontrolovateľný. Pán Sopko toto povedal iba jediný raz. Viac to už nezopakuje, pretože jeho ústa boli zapchaté tými, ktorí majú záujem, aby tento orgán pod týmto vedením koalície kontrolovateľný skutočne nebol.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Krajči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ťažko je vyjadrovať sa k spravodajským hrám, ktoré sú tu rozohrávané a vlastne my sa o nich bavíme, a som presvedčený, že väčšina z nás, ktorí tu sedíme, nemáme ani šajnu, o čom hovoríme. Je len paradoxné to, že už 14. mája 1996 predseda Občianskej nezávislej komisie pán Ladislav Pittner na tlačovej besede zverejnil všetko o tom, ako údajný únos bol zorganizovaný, kto za tým stojí, ako sa to udialo. Čiže vlastne všetko už vedel, všetko mal nalinkované. Treba sa len opýtať, skade mal tieto údaje, pretože orgány činné v trestnom konaní tento prípad vyšetrovali, je založený vyšetrovací spis a nič z toho, čo sa tu hovorí, sa nepotvrdilo. Je len zaujímavé, z akých údajov napríklad čerpala táto komisia, keď napríklad v osobe pána Krylova sa hovorí, že bolo zistené, že 11. februára 1985 odišiel do Nemeckej spolkovej republiky. Bol zaevidovaný v registri prvej Štátnej bezpečnosti pod evidenčným číslom ako záujmová osoba, podľa záznamu v databanke bol na neho založený portzväzok číslo s krycím menom Číšnik a tak ďalej. To sú zväzky ŠtB, ktoré niekto ukradol. Pán Langoš by hádam o tom vedel povedať, pretože vydával lustračné osvedčenia. A takýchto informácií je v tomto spise nezávislej komisie na 30 strán. Pýtam sa, s kým spolupracovala Občianska nezávislá komisia? S ktorou spravodajskou službou? Odkiaľ brala informácie a prečo si z nás robíte dobrý deň ešte aj dnes?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som uviedla ešte aj niektoré podrobnosti pre tých poslancov, ktorí tu zostali a ich to zaujíma, z koalície. Pán exposlanec Pittner vystupoval ako zástupca tej nezávislej vyšetrovacej komisie, kde uviedol aj určité mená osôb, ktoré sa mali podľa jeho zistení zúčastňovať na únose alebo my tomu hovoríme samoúnose Michala Kováča mladšieho. Všetky tieto osoby boli vypočúvané orgánmi činnými v trestnom konaní a všetky tieto osoby dokázali, že ich mená nemajú nič spoločného s tým, čo táto komisia zisťovala. Sú o tom zápisnice, sú o tom dôkazy. Tí ľudia existujú a sú na Slovensku. Ba dokonca by som povedala, že aj pán poslanec Pittner, keď sa mu celá konštrukcia zrútila pri vypočúvaní, a jeho ako svedka, odmietol, samozrejme, uviesť zdroje. Pri konfrontáciách so svedkami jednoznačne títo ľudia dokázali, že boli úplne na inom mieste v tom istom čase, keď pán poslanec Pittner ich citoval ako svedkov. Toto všetko nám vyšetrovatelia zamlčali a zamlčali to aj parlamentu a myslím si, že aj tí poslanci, ktorí tu nie sú, mali by zvážiť, či išlo skutočne o únos, či to naozaj urobila Slovenská informačná služba, či záležalo na tom Mečiarovej vláde, aby sa z mladého Kováča, z podvodníka stala obeť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Brhel.
Poslanec J. Brhel:
Pán poslanec Šťastný tu uviedol niekoľko otáznikov, ktoré hovoria o tom, že celá žiadosť trpí na nedostatok dôkazov, že je tam veľmi veľká dôkazná núdza. V tejto súvislosti je skutočne zarážajúce to, a nepostupuje sa tak, že sa nejakým spôsobom dopracúvame ku konečnému výsledku, ale úplne opačne. To znamená konečný výsledok bol známy okamžite. Vtedy pán Michal Kováč starší hneď na hranici vyriekol ortieľ a povedal, že to bola Slovenská informačná služba, hoci nemohol mať jediný dôkaz na takéto čosi. A spätne sa spúšťa mašinéria, ktorá toto tvrdenie sa snaží dokázať. Všetko na svete sa dá, určite sa dá dokázať aj toto. Ale znovu hovorím, že je to proces, ktorý je postavený, alebo je to cesta, ktorá je obrátená na hlavu a už to navádza alebo znamená, že táto kauza má výrazné politické pozadie.
Ďalšia zaujímavá vec, ktorú spomínal pán poslanec Šťastný, je postup Ústavného súdu. Je skutočne neobvyklé, že v takej dôležitej veci, pretože podľa toho, ako parlament k veci pristúpi alebo ako koalícia k veci pristupuje, zdá sa, že je to jedna z priorít - kauza Lexa. Ústavný súd mlčí, hoci sa k veci mohol vyjadriť predsa už dávno. A to všetko znovu navodzuje plnenie určitej politickej objednávky. Ja som vo svojom vystúpení už spomenul, že je určitá nervozita, samotný pán predseda vlády začína byť trošku nervózny, pretože napadol alebo bolo medializované, že podá námietku voči zaujatosti sudcu Ústavného súdu, hoci predtým sa sudcovia Ústavného súdu niekoľkokrát vyjadrovali k politickým záležitostiam, ale nikdy nikomu nenapadlo podať námietku zaujatosti. Ale práve dnes a v tejto kauze sa podáva.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať hodinou otázok po obedňajšej prestávke o 14.00 hodine. Potom by nasledovali interpelácie a potom by sme pokračovali rozpravou k tejto otázke.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko, máte slovo.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia poslanci,
prosím členov mandátového a imunitného výboru, budeme počas obedňajšej prestávky rokovať o 12.30 hodine v rokovacej miestnosti číslo 147. Prosím vás o účasť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás, zaujmite miesto v rokovacej miestnosti. Takisto by som prosil členov vlády. Budeme pokračovať hodinou otázok.
Otváram bod programu
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu sa bude postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa bude riadiť Národná rada. Vyžrebovanie poradia otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou miestnosťou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil z dôvodu oficiálnej zahraničnej cesty do Talianska a Svätej stolice. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážení členovia vlády,
dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády najskôr ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý je na zahraničnej pracovnej návšteve v Talianskej republike a vo Vatikáne a v znení § 130 odseku 7 a § 131 odseku 7 dovoľte mi ospravedlniť aj neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámiť ministrov poverených ich zastupovaním. Predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu budem zastupovať ja, pána podpredsedu vlády Csákyho minister Kňažko, pani ministerku Schmögnerovú budem zastupovať ja, pána ministra Kukana pán minister Kňažko, pána ministra Magvašiho pán minister Ftáčnik, pána ministra Černáka pán minister Palacka, pána ministra Miklósa pán minister Koncoš a pána ministra Harnu pani ministerka Machová.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam podpredsedu vlády na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána podpredsedu vlády, aby podľa vyžrebovaného poradia otázok, ktoré boli adresované predsedovi vlády, odpovedal na ne v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Dušana Slobodníka a znie: "Pán premiér, hovorili ste s bulharským hosťom o moste v Štúrove. Môžete sa zaručiť, že technické parametre mostu zabezpečia plavbu lodí aj potom, keď sa vybuduje v Maďarsku druhý stupeň vodného diela?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
V zastúpení pána premiéra uvádzam. Áno, môžeme sa zaručiť za to, na čo sa pýta pán poslanec Slobodník. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pripravuje na rokovanie vlády návrh medzivládnej dohody o obnovení mosta cez Dunaj medzi mestami Štúrovo a Ostrihom. Rozpracovaný návrh dohody obsahuje aj technické otázky riešenia mosta vo vzťahu k obidvom stupňom Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Návrh dohody bol medzirezortne prerokovaný a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 10. 3. potvrdilo skutočnosť, že parametre mosta rešpektujú sústavu okolo vodných diel. Vláda Slovenskej republiky pri posudzovaní návrhu predmetnej dohody v predpokladanom termíne máj 1999 túto záležitosť znovu overí.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Pán poslanec Slobodník, máte doplňujúcu otázku?
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Malíkovej a táto otázka znie: "Aký je váš názor na vývoj situácie v Juhoslávii?"
Odpovedá pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa,
v prvom rade chceme vyjadriť v mene svojom aj v mene vlády Slovenskej republiky hlbokú ľútosť nad skutočnosťou, že medzinárodnému spoločenstvu sa napriek enormnému úsiliu nepodarilo zastaviť násilie a dosiahnuť kompromisné riešenie dlhotrvajúceho konfliktu v Kosove. Chcel by som upozorniť, že v dôsledku udalostí posledných dní bolo prinútených takmer pol milióna obyvateľov Kosova opustiť svoje obydlie a hľadať dočasné útočisko v susedných krajinách. Som pevne presvedčený, že ďalšiu eskaláciu napätia, nezmyselné zabíjanie, násilie a ničenie hodnôt v Kosove bolo možné zastaviť iba použitím krajných prostriedkov. Začatie vojenských operácií NATO chápem ako prejav rozhodnej akcie aliancie, ktorej jediným cieľom je zabrániť pokračovaniu ozbrojenej konfrontácie v Kosove a prinútiť nekooperujúceho účastníka konfliktu k politickému riešeniu. Dodržiavanie základných ľudských a občianskych práv a slobôd rozhodne nie je iba vnútornou záležitosťou jedného štátu, ale dotýka sa celého medzinárodného spoločenstva, ktoré sa nemôže nečinne prizerať, keď sa tieto práva hrubo porušujú.
Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi vyjadriť osobné presvedčenie, že jediným zmysluplným riešením kosovského konfliktu je zastavenie násilia a urýchlené obnovenie politických rokovaní o mierovej dohode, ktorá poskytne Kosovu autonómiu v rámci existujúcich štátnych štruktúr a zároveň umožní efektívnu kontrolu dodržiavania ľudských, občianskych a menšinových práv všetkých obyvateľov žijúcich v Kosove bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť. Len takýto zodpovedný a zároveň kompromisný prístup aktérov konfliktu povedie k nájdeniu východiska zo súčasnej krízy a prinesie Kosovu trvalý mier, stabilitu a prosperitu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, v rozsahu dvoch minút.
Poslankyňa A. Malíková:
Chcela by som sa vás opýtať, prečo používate, aj pán premiér, aj ostatní členovia vlády, teda len niektorí nie, stále iba pojem obete z Kosova. Či ste informovaní o tom, že vďaka aj povoleniu preletom lietadiel jedného aj druhého druhu, teda aj tankovacích, aj bombardovacích cez územie Slovenska, sú obeťami už aj civilisti v Juhoslávii. Či vy jednoducho vyjadrujete sústrasť len obetiam podľa národnosti, lebo to mi potom zaváňa šovinizmom. Ja mám informácie a boli zverejňované aj na satelitných staniciach, že sú veľké obete z radov civilného obyvateľstva. Či je podľa vás normálne, že sa používajú kazetové bomby, ktoré sú priamo určené na ničenie živej sily pri bombardovaní civilných cieľov, pretože nemocnice nie sú určite nejakými vojenskými cieľmi pre túto agresorskú organizáciu NATO. Prečo teda, moja otázka znie, v chápaní aj vyjadrovaní predstaviteľov vlády, hlavne pána premiéra Dzurindu, prevažuje jednostranné posudzovanie tohto problému?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Pani poslankyňa, sme informovaní aj o civilných obetiach na strane juhoslovanskej a je nám to veľmi ľúto a považujeme to, čo sa deje v Juhoslávii, za tragické. Zároveň, ale celkom jednoznačne vidíme hlavnú vinu na dnešnej situácii a hlavnú zodpovednosť za dnešnú situáciu má politika Miloševiča a jeho vlády, ktorá vo svojich dôsledkoch viedla k tomu, že svetové spoločenstvo nemalo inú možnosť, ako zastaviť genocídu a humanitárnu katastrofu, ku ktorej viedla politika Miloševiča. Takže v tomto zmysle my nerobíme rozdiel vo vyjadrovaní účasti a chápaní tragickosti situácie bez ohľadu na to, na ktorej strane sú obete. Zároveň ale treba vidieť a rozlišovať, na ktorej strane je zásadná príčina tej tragickej udalosti, ku ktorej v Kosove dochádza. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovania poradia je od pani poslankyne Slavkovskej. Otázka znie: "Sú u nás porušované práva národnostných menšín?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa,
problematiku postavenia osôb patriacich k národnostným menšinám upravujú články Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že celá problematika občianskych práv a slobôd bola do ústavy prevzatá v duchu uplatňovania zásad humanizmu, demokracie a porozumenia a na základe Listiny základných práv a slobôd. V Ústave Slovenskej republiky dominuje princíp rovnosti a nediskriminácie všetkých občanov bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Slovenská republika je signatárom Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu práv národnostných menšín, na základe čoho tento medzinárodný dokument je záväzný pre všetky signatárske štáty Európy.
V praktickej rovine príslušníci národnostných menšín majú vytvorené podmienky na združovanie sa v občianskych združeniach, právo slobodne sa prihlásiť k hociktorej národnostnej menšine, právo na vzdelávanie a rozvíjanie kultúry v materinskom jazyku, právo na rozhodovanie v otázkach týkajúcich sa príslušníkov národnostných menšín. Majú právo prijímať informácie a rozširovať ich v periodikách a tituloch kníh v jazyku národnostných menšín. Práva príslušníkov národnostných menšín sú zakódované v komplexnom prehľade právnych predpisov, a to najmä v oblasti kultúry. Ide o zákon číslo 468/1961 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov, zákon číslo 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii, zákon Slovenskej národnej rady číslo 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase, zákon z roku 1978 o divadelnej činnosti a ďalšie.
V odpovedi na vašu otázku, pani poslankyňa, môžem konštatovať, že práva národnostných menšín v Slovenskej republike v zásade nie sú porušované. V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa cieľavedome pracuje na právnych normách, ktoré by odstránili niektoré problematické oblasti, ktoré stále existujú, a to najmä prijatím zákona o používaní jazyka národnostných menšín. V tomto čase vláda pripravuje zásady spomínaného zákona. Je v našom záujme, aby táto právna norma bola prijatá v najbližšom možnom termíne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Slavkovská, chcete dať doplňujúcu otázku? Áno?
Nech sa páči.
Zapnite pani poslankyňu.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Áno. Ďakujem pekne.
Pán podpredseda, ďakujem za citovanie z ústavy a z rôznych zákonov, to si viem prečítať aj sama. Zaujímavá je tá záverečná veta, že v zásade práva národnostných menšín u nás nie sú porušované, sú iba niektoré problematické oblasti. Niektoré problematické oblasti, vymenovali ste iba ten zákon o štátnom jazyku alebo neexistenciu zákona o používaní jazyka národnostných menšín, čiže zrejme potom bolo treba hovoriť v jednotnom čísle, a nie v množnom čísle. Ja sa vôbec nedomnievam, že v zásade nie sú porušované, ale vôbec nie sú porušované, čo je podľa mňa celkom iná štylizácia, a nie sú porušované ani zákonom o štátnom jazyku. Pretože ak ste tu citovali napríklad Rámcový dohovor Rady Európy z roku 1994, tak aj tam, aj vo všetkých ostatných medzinárodných dokumentoch sa hovorí o tom, že príslušníci národnostných menšín majú právo na uplatňovanie svojich práv v primeranej potrebe a zdôrazňujem ešte ďalej to a ešte s tým, že nesmie byť pritom narúšané vnútorné právo. To znamená, ak máme zákony, aké máme, napríklad zákon o štátnom jazyku, tak žiadny iný zákon, ktorý by hovoril o národnostných menšinách, nemá narúšať tento náš zákon. Lenže vy ste si, samozrejme, tento zákon upravili, čiže nerešpektovali ste ani Rámcový dohovor Rady Európy, čo je podľa mňa veľmi zaujímavé. Veľmi zaujímavé je aj to, že pripravujete zásady zákona o používaní jazyka národnostných menšín, hoci tie zásady zákona ja som už videla. Už mi ich ukázal pán poslanec Mészáros, tie zásady boli vypracované vtedy, keď ja som bola vo vláde, vy neviem, kde ste vtedy boli. A vtedy vypracúvali tieto zásady predchádzajúci poslanci, a to pán poslanec Csáky, pán poslanec Ftáčnik a pani poslankyňa Rusnáková. Takže tie zákony existujú.
Predseda NR SR J. Migaš:
Tri minúty uplynuli, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Moja otázka znie: Na čo sú nové zákony?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Ja vám pani poslankyňa neberiem právo mať odlišný názor na to, či v zásade alebo či všetky bez výnimky sú dodržiavané. Ja trvám na tom, čo som povedal. Na zdôraznenie toho, čo som povedal, chcem uviesť, že Ústava Slovenskej republiky počíta s tým, že používanie jazyka národnostných menšín bude upravené špeciálnym zákonom. Takže táto naša iniciatíva vyplýva aj z platnej slovenskej ústavy.
Čo sa týka zásad, o ktorých som ja hovoril a ktoré ste aj vy spomínali, presnejšie je povedať legislatívny zámer vlády, na tomto legislatívnom zámere pracuje skupina - odborná skupina vlády a vláda má ambíciu aj podľa schváleného harmonogramu, ktorý sa dohodol na vysokej pracovnej skupine medzi Európskou komisiou a slovenskou vládou, tento zákon vypracovať a schváliť ešte v priebehu prvého polroka tohto roka.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Kollárikovej: "Ako hodnotíte výrok SMK, že už nemajú kam ustúpiť?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa,
neupresňujete, o koho výrok ide ani o kontext, v ktorom odznel. Predpokladám, že ide o výrok, ktorý sa týkal sporu, už mimochodom prekonaného, o výšku prostriedkov určených na menšinovú kultúru v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999. Tento rozpor bol daný do značnej miery aj tým, že bolo potrebné porovnať vynakladanie prostriedkov na podporu menšín podľa rôznej štruktúry štátnych rozpočtov v posledných rokoch. Potom, ako sa tieto veci vyjasnili, tak došlo k zhode a dohode, čo je myslím si tiež dôkazom a výrazom toho, že vládna koalícia napriek tomu, že môžu existovať isté názorové názory, niekedy i informačné šumy, sa vie na zásadných veciach dohodnúť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem za odpoveď a ešte by som mala doplňujúcu otázku. Všetci vieme, aký je náš štátny rozpočet napätý. Príjmová časť je kritická a schodok je 15-miliardový, pričom určite ten 15-miliardový schodok neostane taký, aký je, ale bude niekoľkonásobne vyšší. Pri schvaľovaní rozpočtu sme siahli na platy policajtov, na trinásty, na štrnásty plat, siahli sme na platy sudcom, prokurátorom, učiteľom sa nezvýšia platy. Keď je takáto kritická situácia, ja sa pýtam: Bolo opodstatnené toto zvýšenie finančných prostriedkov pre národnostnú kultúru, pretože suma, ktorá tam bola v objeme 50 miliónov Sk, bola vlastne zvýšená o sumu 99...
Pani kolegyňa, hovorím ja, keď chcete, prihláste sa.
... bola zvýšená o sumu 99,3 milióna korún, a to formou viazania finančných prostriedkov z krajov. Tieto finančné prostriedky v rámci krajov boli určené na kultúru, na ďalšie rôzne veci, ktoré bolo treba zabezpečiť v rámci kraja. Podľa vás to bolo správne, keď pre Maticu slovenskú boli určené finančné prostriedky vo výške 96 miliónov Sk a požiadavka, o ktorú sme my žiadali zvýšiť tento rozpočet, aspoň o sumu 15 tisíc korún, nebola odsúhlasená v tomto parlamente? Považujete to správne pri tomto kritickom rozpočte?
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda, žiaľ, máte jednu sekundu.
Podpredseda vlády SR I. Mikloš:
Už nemôžem odpovedať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas na otázky pre predsedu vlády bol vyčerpaný.
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky na členov vlády.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská. Otázka znie: "Aký máte názor na prijímacie pohovory na stredné školy a vysoké školy v materinskom jazyku?"
Odpovedá minister školstva Milan Ftáčnik.