Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
dovoľte mi, aby som najprv zrekapituloval právny stav, ktorý v tejto oblasti platil od roku 1990 a ten, ktorý platí v tejto chvíli. Od roku 1991 platila vyhláška číslo 79/1991 Zb. o prijímaní na štúdium na stredných školách, ktorá obsahovala v § 11 osobitné ustanovenie tohto znenia: Ak sa žiak základnej školy s iným ako slovenským vyučovacím jazykom prihlási na strednú školu so slovenským vyučovacím jazykom, riaditeľ strednej školy môže povoliť žiakovi vykonať skúšku aj na inej strednej škole po dohode s jej riaditeľom. Žiak vykoná skúšku z profilových predmetov takto:
a) ak je profilovým predmetom slovenský jazyk, koná z neho skúšku v rozsahu učiva osnov základnej školy, ktorú navštevuje,
b) ak je profilovým predmetom iný predmet, môže žiak požiadať o vykonanie prijímacej skúšky z toho predmetu v jazyku, v akom si ho v základnej škole osvojoval. Túto požiadavku uvedie na prihláške o štúdium na strednej škole.
Je pravda, že od roku 1996 sa zmenila vyhláška číslo 79/1991 Zb. a nahradila ju vyhláška číslo 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách. Podľa tejto vyhlášky (§ 4 ods. 2) riaditeľ strednej školy určí formu prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah podľa učebných osnov základnej školy. Určí kritériá na úspešné a neúspešné vykonanie skúšky, ako aj ostatné podmienky prijatia, čo zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom skúšok.
Znamená to, že žiaci zo základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským konajú prijímacie skúšky z jazyka slovenského podľa učebných osnov základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a z matematiky, prípadne ďalšieho predmetu v rozsahu učebných osnov týchto predmetov, ktoré sú rovnaké pre základné školy s vyučovacím jazykom slovenským i základné školy s vyučovacím jazykom maďarským. Predpokladá sa, že žiaci po absolvovaní deviatich rokov vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra v základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským vedia pochopiť zadanie príkladov z matematiky, respektíve úloh z iných predmetov. Iné predmety sú predmety prijímacích skúšok v malej miere na niektorých stredných odborných školách.
Problém teda v prijímacích skúškach zo slovenského jazyka a literatúry nevidím, pretože riaditeľ strednej školy musí pripraviť pre žiakov otázky z učiva základnej školy, to znamená podľa učebných osnov predmetu základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským pre žiakov, ktorí sa uchádzajú o prijatie na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským. Matematika, respektíve iný profilový predmet pri prijímaní má rovnaký obsah vyučovania vo všetkých základných školách, teda nemal by existovať problém v obsahu, respektíve náročnosti prijímacích skúšok. Problém porozumenia a zadania úlohy by taktiež nemal byť problémom po deviatich rokov vyučovania jazyka slovenského a riešenie úloh je viac-menej odborné s minimálnou potrebou vyjadrovať sa slovne. Ide teda o minimálne požiadavky z jazyka slovenského, ktoré by mali byť zvládnuteľné bez problémov aj pre uchádzačov zo základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským.
Umožnenie vykonať prijímaciu skúšku napríklad z matematiky na strednej škole s vyučovacím jazykom maďarským a uznanie jej výsledkov na inej strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, ako to umožňovala vyhláška číslo 79/1991 Zb., by nebolo podľa kritérií, ktoré vyhlasuje riaditeľ strednej školy a ani obsah skúšky, náročnosť, forma skúšky a podobne by nemusel byť totožný s obsahom skúšky na inej škole. Ide napríklad aj o ohodnotenie, bodovanie úloh z hľadiska dôležitosti významu, o čom rozhoduje riaditeľ školy, na ktorú sa žiak hlási, a nebolo by dobré, aby hodnotenie bodovania, výsledok skúšky dostal tento riaditeľ od iného riaditeľa strednej školy, ktorý nerozhoduje o jeho prijímaní.
Z hľadiska prijímania na vysoké školy prijímanie uchádzačov upravuje svojím rozhodnutím dekan vysokej školy v súlade so zákonom číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších zmien a doplnení. Môj názor na záver je taký, že prijímacie konanie na stredné školy a vysoké školy by sa malo konať vo vyučovacom jazyku školy, na ktorú sa žiak alebo študent hlási. Toľko.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku?
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne pánu ministrovi nielen za odpoveď, ale aj za to, že odpovedal, by som povedala, tak ako som si to ja predstavovala. Myslím si, môžem poďakovať aj opozičnému ministrovi, nie? Myslím si, že jeho rozbor tejto situácie je veľmi dobrý a ja len dúfam, pán minister, že to, čo ste povedali tu pred televíznymi kamerami, že sa toho budete držať aj vtedy, keď sa bude prijímať ten zákon o používaní jazyka národnostných menšín, pretože v tom prvom návrhu je zakotvená aj tá požiadavka, aby sa tie prijímacie pohovory na stredné školy a na vysoké školy konali v jazyku národnostných menšín. Takže tu dúfam, že ako minister školstva, tak ako ste sa vyjadrili tu, že sa budete vyjadrovať aj potom.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
musím povedať, že súhlas s vami ma celkom neteší, ale výnimočne je možné aj také niečo, že sa zhodneme v konkrétnych otázkach. Ja si myslím, že by to nemohlo alebo nemuselo byť neobvyklé. Chcem vás upozorniť, že o zákone a o jeho podobe, teda zákona o používaní jazykov menšín, budeme alebo budete rozhodovať v tomto parlamente vy, teda poslanci Národnej rady. Zásady, na ktoré sa odvolávate, boli pracovným textom, a ak ste ich čítali pozorne, zistili ste, že napríklad v tejto otázke mali zúčastnené politické strany rozdielny názor na to, ako upraviť otázku prijímania na stredné a vysoké školy. Na vládnom návrhu zákona pracuje komisia, tak ako o tom hovoril pán podpredseda vlády v predošlých odpovediach a jeho definitívnu podobu schváli Národná rada Slovenskej republiky, čiže budete mať možnosť uplatniť aj vy svoje pripomienky, pokiaľ ich budete mať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Druhú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Ambróš pánu ministrovi Kanisovi. Otázka znie: "V ako stave sú kapacity na prípadné prijatie utečencov z Kosova, ktoré má k dispozícii Armáda Slovenskej republiky?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister obrany SR P. Kanis:
Vážený pán poslanec,
v súčasnosti Armáda Slovenskej republiky nedisponuje voľnými ubytovacími kapacitami, ktoré by mohli byť použité pre utečencov a vyhnancov z Kosova. V prípade, že by nastala takáto potreba, tak budeme spolupracovať s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktorému táto problematika patrí, na tom, aby sme postupne pripravili pôvodný zberný humanitárny tábor vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť, ktorý je v jeho správe.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?
Poslanec L. Ambróš:
Nie, ďakujem. Táto odpoveď mi stačí.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Tretiu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Malíková pre pána ministra Kňažka. Otázka znie: "Ako ste hlasovali ohľadom rozhodnutia vlády o poskytnutí vzdušného priestoru bojovým lietadlám NATO?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
pani poslankyňa, išlo o tajné zasadnutie vlády a poznáte, aké je rozhodnutie vlády, a to platí. To je všetko, čo môžem povedať na vašu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Ešte by som sa chcela opýtať, pán minister, že ktoré rokovanie bolo tajné? To prvé, keď ste rozhodovali len o preletoch, teda tankovacích lietadiel, tankérov, alebo tento týždeň v tom nočnom rokovaní, keď ste rozhodovali potom dodatočne, hoci už nalietavali, aj o bojových lietadlách. A potom, aký podiel mal v tom pán minister Kukan, lebo ten je tiež odcestovaný zhodou okolností práve dnes. Čiže všetky rokovania boli tajné?
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážená pani poslankyňa,
samozrejme, neteší ma to, čo sa deje v Kosove. Nakoniec váš záujem možno pramení čiastočne aj z toho, že iba nedávno jeden z vašich najvyšších predstaviteľov vašej strany chcel nasadnúť do tankov a zrovnať Budapešť. Rád by som vám povedal, že sú prípady, kde celkom šikovní politici môžu byť veľmi zlými štátnikmi. V niektorej krajine to môže znamenať rozkradnutie spoločného majetku, vytunelovanie fungujúcich podnikov, diskreditácia krajiny v demokratickom svete, a niekde to môže znamenať aj občiansku vojnu. A niekde to môže znamenať aj práve tento konflikt, ktorého sme svedkami. Ja nie som prívrženec silového riešenia problémov, pokiaľ je možná dohoda. Ak však ako krajná možnosť sa ukazuje, že násilie môže byť potlačené iba silou, tak určite sa nepostavím na stranu ochrany násilia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Kolláriková podpredsedovi vlády Csákymu. Otázka znie: "Môžete nás informovať, koľko žije na Slovensku občanov maďarskej národnosti a koľko cigánskeho etnika?"
Bude odpovedať minister Kňažko.
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Dovolím si vám prečítať odpoveď, vážená pani poslankyňa, pána podpredsedu vlády. Na základe oficiálnych údajov sčítania ľudu z roku 1961 v Slovenskej republike žilo 567 296 občanov maďarskej národnosti, čo tvorí 10,76 % celého obyvateľstva. Údaje o cigánskom etniku sa v oficiálnych štatistikách nevyskytujú.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem za odpoveď.
Ešte by som mala ďalšiu doplňujúcu otázku. Táto informácia, ktorú som vám dala formou otázky, pre nás je veľmi dôležitá. Pretože povedzme si pravdu, tieto čísla nie sú známe a bolo by potrebné, aby sme skutočne už vedeli, aké sú tie čísla. Prečo? Známe sú pre nás zastúpenia ďalších národnostných etník. Ale ja sa teraz pýtam, ako sa budú prerozdeľovať finančné prostriedky určené pre kultúru národnostných menšín, keď vlastne nie sú známe tieto čísla. Nie sú známe čísla národnostnej menšiny maďarskej, cigánskeho etnika, pretože vieme, že niektorí občania cigánskeho etnika vlastne hlasovali aj za maďarskú koalíciu, ale s nimi práve máme problém. Čiže toto je potrebné riešiť, aby tok finančných prostriedkov skutočne smeroval tam, kde je to potrebné, a to pre toto cigánske etnikum. To znamená, že bude potrebné nejaký prerozdeľovací koeficiet. Ale od čoho sa bude odvíjať ten prerozdeľovací koeficiet, keď skutočne tieto čísla nie sú známe. Pričom pre národnostnú kultúru, ako vieme, sa priradilo v sume 149,3 mil. Sk, keď sa účelovo viazalo z krajských úradov. Čiže mňa zaujíma a som presvedčená, že nielen poslancov tohto parlamentu, ale aj občanov Slovenskej republiky, aký prerozdeľovací koeficient sa zvolí, aby skutočne tie peniaze išli tam, kde sú potrebné.
Ďakujem za odpoveď.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči, odpovedajte na doplňujúcu otázku.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Predovšetkým vás chcem ubezpečiť, že z krajských úradov sa neviažu žiadne finančné prostriedky na konkrétne menšinové kultúry. Sú viazané prostriedky výlučne na inštitúcie. Inštitúcie, ktoré sú v správe krajských úradov, respektíve v správe riaditeľov odborov kultúry na jednotlivých krajských úradoch. Samozrejme, že medzi tieto inštitúcie patria aj inštitúcie menšinovej kultúry, ale tie sú zahrnuté v rozpočte a tie sú účelovo viazané, aby sme si rozumeli, ale nie občianske združenia, časopisy a tak ďalej a tak ďalej.
Ešte by som rád odpovedal na tú otázku okolo cigánskeho etnika. Tak u nás, ako aj v iných demokratických krajinách platí, že jedine národnosť alebo etnikum má právo identifikovať sa, čo sú. My nemôžeme rozhodnúť, či niekto je Róm, Cigán, Slovák alebo Maďar. On sa musí prihlásiť k nejakej alebo národnostnej menšine, alebo etnickej skupine. Nikto nemá právo ho tam zaraďovať. To po prvé. To znamená, že každý sa musí identifikovať, samozrejme, sám. Je to jeho občianske právo. Pokiaľ ide o prerozdeľovanie na menšinovú kultúru, tak chcem vás ubezpečiť, že podporovať sa budú projekty na základe komisionálneho rozhodnutia, kde každá z týchto menšinových kultúr má svoje zastúpenie v komisii. Hodnotia sa projekty a financie sa poskytujú na konkrétne projekty, a nie en bloc na niektoré menšiny podľa ich percentuálneho zastúpenia. Samozrejme, že zohľadňujúc predovšetkým kvalitu projektov budeme prihliadať na to, aby približne tento objem zodpovedal percentuálnemu zastúpeniu jednotlivých menšinových kultúr. Ale zdôrazňujem to slovo približne a takisto zdôrazňujem predovšetkým kvalitu projektu a komisionálne rozhodnutie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Piatu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Sabolová pre pána ministra Magvašiho. Otázka znie: "Problém dlhodobo nezamestnaných, respektíve tých, ktorí nechcú pracovať. Pripravuje ministerstvo návrh, ako podmieniť nárok na podporu v nezamestnanosti účasťou na verejnoprospešných prácach?"
Odpovedá minister Ftáčnik.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
dovoľte mi, aby som vám prečítal odpoveď pána ministra Magvašiho, ktorá hneď v úvode konštatuje, že takýto návrh ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepripravuje. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, jeho § 32, občan, ktorý môže a chce pracovať a ktorý hľadá zamestnanie, má právo požiadať o sprostredkovanie zamestnania, samozrejme, okrem toho, ak si hľadá zamestnanie sám, príslušný okresný úrad práce. Okresný úrad práce na základe jeho písomnej žiadosti o sprostredkovanie zamestnania v dokladoch, ktoré je občan povinný predložiť spolu s touto žiadosťou, formou poradenského rozhovoru zistí schopnosti žiadateľa o sprostredkovanie zamestnania. Podľa možností vyplývajúcich z rozsahu a štruktúry voľných pracovných miest nahlásených zamestnávateľmi ponúkne záujemcovi pracovné miesto, ktoré je vhodné z hľadiska rozsahu určeného týždenného pracovného času, z hľadiska vzdelania evidovaného nezamestnaného, z hľadiska dennej dochádzky do zamestnania a zo zamestnania a z hľadiska zárobku.
Vhodné zamestnanie je v zákone o zamestnanosti vymedzené v súlade s príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä dohovorom číslo 168. V prípade, že okresný úrad práce nesprostredkuje evidovanému nezamestnanému vhodné zamestnanie do 7 dní, začne sa konanie o priznaní podpory v nezamestnanosti. Pritom skúma, či evidovaný nezamestnaný spĺňa podmienky na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti určenú zákonom o zamestnanosti. V súvislosti s položenou otázkou treba uviesť, že v štandardne fungujúcom systéme služieb zamestnanosti v evidencii nezamestnaných nezostane dlho občan, ktorý nechce pracovať, pretože ak mu úrad práce ponúkne vhodné zamestnanie a tento ho odmietne prijať bez vážnych dôvodov, úrad práce ho vyradí z evidencie nezamestnaných. V našich podmienkach vzhľadom na minimálny počet voľných pracovných miest, ku koncu roku 1998 to bolo 11 106 voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce oproti 428 209 evidovaných nezamestnaných, keď na jedno voľné pracovné miesto pripadalo 22 evidovaných nezamestnaných, takýto postup často nie je možný, pretože nie je čo ponúknuť tomu uchádzačovi o zamestnanie.
Na poskytovanie podpory v nezamestnanosti sa u nás uplatňuje poistný princíp, to znamená, každý, kto si platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti, má nárok na podporu v nezamestnanosti, samozrejme, pri splnení ďalších zákonom stanovených povinností. Tento náš systém je štandardný so systémami v Európskej únii a je v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Verejnoprospešné práce sú jedným z nástrojov aktívnej politiky trhu práce na podporu dočasného zamestnávania evidovaných nezamestnaných a rozsah zamestnávania touto formou závisí i od finančných prostriedkov určených na aktívnu politiku trhu práce. Okrem toho treba ešte uviesť, že okresné úrady práce sú povinné rešpektovať dobrovoľnosť občanov pri rozhodovaní o výbere ponúkaných pracovných miest a rovnako dobrovoľnosť zamestnávateľa pri výbere zamestnanca. Je to v súlade s § 33 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti. Táto povinnosť vyplýva z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci číslo 79, podľa ktorého sa za nútenú alebo povinnú prácu označuje každá práca alebo služba, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na ktorú sa osoba neponúkla dobrovoľne, je to článok 2 toho Dohovoru 79. Podmieňovanie nároku na podporu v nezamestnanosti účasťou na verejnoprospešných prácach by bolo možné považovať i za určitý trest.
Vážená pani poslankyňa, potiaľ odpoveď pána ministra Magvašiho.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Krátko by som sa chcela vyjadriť, aj keď viem, že pán minister nebude zrejme odpovedať, pretože je to parketa ministra práce a sociálnych vecí, ale chcela by som povedať, že moja otázka smerovala k tomu, aby sme hľadali riešenie, ako správne a dobre využiť práve vyplácanie dávok v nezamestnanosti, respektíve sociálnych dávok, pretože vieme, že mnoho našich ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, respektíve nechcú pracovať, poberá dávky v nezamestnanosti, sociálne dávky, ale pracuje v brigádnickom pomere, pracuje v zahraničí, chodí sa hlásiť raz za mesiac na úrad práce. Je potrebné, tak ako možno mnohí starší si pamätajú z minulosti, aby akási povinnosť byť tu, hlásiť sa, bola, aby sme skutočne správne využili dávky, ktoré idú z týchto našich sociálnych fondov, čiže treba hľadať riešenie na zvýšenú kontrolu, aby vlastne tí, ktorí nemajú prácu a ktorým nie sme schopní ponúknuť prácu, nezneužívali vyplácanie dávok a zároveň boli zamestnaní, ale s tým, že sú trebárs brigádnicky zamestnaní, neodvádzajú dane. Čiže je to väčší balík problémov a bola by som veľmi rada, keby pán minister Magvaši v dlhšom období v koncepčnom riešení sa práve touto problematikou zvýšenej kontroly, ako sa naši nezamestnaní či tí, ktorí poberajú sociálne dávky, správajú ako občania, či nie je tu únik daňových povinností tých, ktorí vlastne ich zamestnávajú. Toľko hádam na doplnenie a zámer, prečo som položila túto otázku, a ja si myslím, že vláda sa touto problematikou bude zaoberať v budúcnosti.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, chcete reagovať?
Minister školstva M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
zareagujem krátko. Ako laik súhlasím s tými motívmi, ktoré ste vysvetlili v doplňujúcej otázke, a musím povedať, že je to v súlade aj so želaniami mnohých našich občanov, ktorí volajú po sprísnení poskytovania sociálnych dávok pre tých, ktorí nechcú pracovať, teda podieľať sa na vytváraní spoločných hodnôt a spoločného národného produktu. Budem tieto vaše pripomienky spolu s odpoveďou na tú otázku tlmočiť pánu ministrovi Magvašimu.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Šiestu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Osuský pánu ministrovi Kňažkovi. Otázka znie: "Aké je postavenie spolkovej činnosti Matice slovenskej z hľadiska zákonného postavenia rozpočtového zabezpečenia v porovnaní s inými občianskymi združeniami?"
Odpovedá pán minister Kňažko.
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry M. Kňažko:
Vážený pán poslanec,
zákon o Matici slovenskej z 13. februára 1997 nerieši spolkovú činnosť tejto organizácie. Čiastočne spolková činnosť je riešená v § 4 ods. 1 až 2, kde sa hovorí o miestnych záujmových a vedeckých odboroch Matice slovenskej, pričom postavenie, pôsobnosť, zloženie, vznik a zánik odboru upravujú stanovy Matice slovenskej. Schvaľovanie stanov je pritom plne v kompetencii valného zhromaždenia Matice slovenskej. Rozhodovanie o zriadení alebo založení organizačnej zložky pracoviska alebo odboru Matice slovenskej je teda výlučne v kompetencii výboru Matice slovenskej.
Zákon Národnej rady číslo 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej kodifikuje Maticu slovenskú ako verejnoprávnu ustanovizeň, pričom miestne odbory sú riešené v § 4 ako právnické osoby bez bližšej špecifikácie zdroja ich financovia. Postavenie, pôsobnosť, zloženie, vznik a zánik odboru upravujú stanovy Matice slovenskej, ako som už hovoril v § 28 stanov. V rámci požiadavky na finančné zdroje zo štátneho rozpočtu si Matica slovenská uplatňuje financovanie nasledovných zložiek vrátane prevádzkových a mzdových nákladov: sekretariát predsedu Matice slovenskej, správca Matice slovenskej, dozorný výbor, Slovenská národná knižnica, Pamätník národnej kultúry, finančný útvar, technicko-prevádzkový útvar, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Slovenský literárny ústav Matice slovenskej, Slovenský historický ústav Matice slovenskej, Stredisko národnostných vzťahov, Krajanské múzeum Matice slovenskej, slovenské kultúrne a informačné strediská Matice slovenskej, domy a oblastné pracoviská Matice slovenskej, členské ústredie Matice slovenskej, vedné ústredie Matice slovenskej, účelové zariadenia Matice slovenskej a požičovňa kostýmov.
Zrušený zákon Slovenskej národnej rady číslo 196/1991 Zb. o Matici slovenskej riešil samostatne finančné zabezpečenie inštitucionálnych zložiek Matice slovenskej v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách a spolkovej činnosti v zmysle zákona o združovaní občanov. Občianske združenia registrované v zmysle zákona číslo 83/1999 Z. z. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, čo teda nie je prípad Matice slovenskej, môžu požiadať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o účelový transfer na svoje aktivity v oblasti kultúry na základe predloženého projektu bez nároku na krytie mzdových prostriedkov aparátu, združenia a poistného do fondov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec P. Osuský:
Ďakujem pekne.
Chcem sa spýtať pána ministra, či nepovažuje za principiálne primeranejšie, aby občianske združovanie akéhokoľvek druhu stálo v porovnaní s akýmkoľvek iným druhom pred rovnosťou šancí. Domnievam sa, že je nepochybne nevyhnutné financovať inštitucionálnu činnosť Matice v zmysle známych inštitúcií, naopak nevidím rozdiel v spolkovej činnosti Matice napríklad s občianskym združením, ktorého som býval predsedom, ktoré má 8 tisíc členov a je ním Zväz slovenských filatelistov, ktorý nedostáva nijaké dotácie a môže sa uchádzať presne, ako ste sa zmienili, len o granty na konkrétne aktivity.
Minister kultúry M. Kňažko:
Áno, súhlasím s vami, že v rámci tohto skráteného rozpočtu je nevyhnutné z hľadiska tak rezortu kultúry, ako vôbec vlády, podporiť predovšetkým národné inštitúcie. A národné inštitúcie, ktoré majú svoje povinnosti vo vzťahu k štátu, ktoré sú nezastupiteľné a ktoré sú s celoštátnym pôsobením. Ide teda predovšetkým o Národnú knižnicu v Martine, ktorá nesmie zastaviť alebo obmedziť už aj tak dosť limitovanú činnosť. Takisto nesmie trpieť Pamätník národnej kultúry.
Ďalej vychádzajúc zo zákona štát poveruje Maticu slovenskú istými úlohami. Tam sme ešte vyčlenili v rámci zmluvy, samozrejme, sekretariát Matice slovenskej, požičovňu kostýmov, technicko-prevádzkový útvar a tak ďalej a tak ďalej. Chceme uzatvoriť zmluvu, kde nebudeme poverovať činnosťou Maticu slovenskú tými činnosťami, ktorú vykonávajú iné inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou, takisto napojené na štátny rozpočet. V zásade súhlasím s vami, že občianske združenia by mali mať rovnosť šancí, ale to je do veľkej miery aj na vás na poslancoch, aby sa takýto zákon prijal.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Siedmu otázku položila pani poslankyňa Tóthová ministrovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Ako vysvetlíte občanom, že horlivo ešte pred prijatím zákona, teda bez právneho titulu, ste dali vytlačiť dvojjazyčné vysvedčenia, zatiaľ čo rezort nezabezpečil, aby na všetkých školách Slovenskej republiky boli vysvedčenia na dôstojných tlačivách so štátnym znakom?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
dovoľte mi odpovedať na vašu otázku, ktorá má zhruba dve časti. V tej prvej chcem uviesť, že dvojjazyčné vysvedčenia boli vytlačené a expedované ihneď po prijatí zákona číslo 5/1999 Z. z. z 13. januára 1999. Pred týmto dátumom sa uskutočnili prípravné práce súvisiace s prekladom príslušných tlačív do maďarského a ukrajinského jazyka a prípravou vytlačenia vysvedčení. Pri tomto postupe sme sa opierali o tri skutočnosti. Po prvé o fakt, že takéto vysvedčenia boli vydané aj ministerkou Slavkovskou v čase platnosti zákona o štátnom jazyku. Ďalej o uznesenie vlády, ktorá rozhodla o vydaní dvojjazyčných vysvedčení k 31. januáru 1999 na svojom zasadnutí v decembri. A po tretie o skutočnosť, že 3. 12. 1998 bol podaný návrh zákona o dvojjazyčných vysvedčeniach do Národnej rady Slovenskej republiky a bola tu známa spoločná vôľa vládnej koalície vyjadrená v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky prijať takýto zákon.
K tej druhej časti chcem povedať, že vaša ďalšia časť tej otázky, že sme nezabezpečili, aby na všetkých školách boli vysvedčenia vytlačené na dôstojných tlačivách so štátnym znakom, sa tiež celkom nezakladá na pravdivej informácii, lebo tlačivá vysvedčení v slovenskom jazyku sú každoročne zodpovedne dodávané na základe objednávok príslušných škôl, a to s polročným predstihom. Ak niektoré riaditeľstvá škôl neobjednali a vydali výpisy vysvedčení k polročnej klasifikácii, teda tlačivá bez podtlače so štátnym znakom, rozhodli sa tak vo svojej kompetencii a predpokladáme, že so súhlasom rodičov. Toľko odpoveď na vašu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno, ďakujem.
Vážený pán minister,
tým, že vláda prijala uznesenie ešte v decembri 1998, ako ste uviedli, musím konštatovať, že vláda, teda už nielen vy, ale vláda vám uložila povinnosť bez právneho podkladu, pretože dovtedy sa vydávali vysvedčenia, teda tlačivá, ktoré boli duplikátom slovenského vysvedčenia, teda akousi prekladovou formou. To je po prvé. Čiže je smutné, že vláda ukladá úlohy a je taká iniciatívna bez právneho podkladu.
Po druhé, nie je to otázka škôl. Ja som sa informovala, neboli dané, proste, nedostali na to ani financie, na tie vysvedčenia a aj objednávky neboli naplnené, hoci boli objednané. Čiže v každom prípade musím s ľútosťou konštatovať, že napriek tomu, že ste mi uviedli právne predpisy, neuspokojili ste ma, pretože ako minister ste povinný riadiť rezort tak, aby všetky aktivity na školách boli uskutočňované v súlade s platnými právnymi predpismi a aby boli úradné dokumenty vydávané na úradných tlačivách.
Samozrejme sa nečudujem, keď predseda vlády mlčky trpí, že napríklad podpredseda vlády korešponduje v úradom styku v menšinovom jazyku a Bratislavu označuje ako Pozsony a všetci členovia vlády sú spokojní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážená pani poslankyňa,
chcem vás ubezpečiť, že je aj mojím záujmom, aby ministerstvo školstva konalo v súlade so zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi, aby sa naplnilo to, čo ste povedali. Chcem len uviesť, že k otázke dvojjazyčných vysvedčení sme mali rovnaký titul, aký mala pani ministerka Slavkovská, keď v roku 1996 vydala tiež dvojjazyčné vysvedčenia, a bolo to po prijatí zákona o štátnom jazyku. Ten titul je presne rovnaký. Vtedy som vás nepočul, že by ste zdvihli varovne svoj hlas, že pani ministerka prekročila svoju právomoc, ktorú jej dáva zákon.
Chcem vás pekne poprosiť v tej druhej časti otázky, aby ste uviedli konkrétne školy, ktoré hádam nemali financie alebo neobjednali si, alebo objednali si a nedostali dostatočný počet vysvedčení. Preveríme tú vec a zabezpečíme, aby ku koncu školského roka tie školy vydali vysvedčenia so štátnym znakom, tak ako to ukladá zákon číslo 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov. Takže vás pekne prosím o dodatočnú informáciu a v tej veci sme schopní urobiť poriadok.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Ôsmu otázku z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská podpredsedovi vlády Csákymu. Otázka znie: "Vyjadrili ste sa, že riaditelia škôl v Búči a Bátorových Kosihách boli perzekvovaní. V čom?"
Odpovedá minister Kňažko.
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážená pani poslankyňa,
dovoľte mi, aby som vám prečítal odpoveď pána podpredsedu Csákyho.
Riaditelia škôl v Búči a Bátorových Kosihách boli perzekvovaní tým, že boli odvolaní zo svojich funkcií za to, že dodržali Ústavu Slovenskej republiky a obhajovali slobodné pomery v oblasti školstva. Taktiež nikto v demokratickom svete nechápal, prečo bývalá ministerka školstva súhlasila s vydávaním dvojjazyčných vysvedčení v roku 1996 a v roku 1997 a 1998 už nie, napriek tomu, že zákon o štátnom jazyku bol prijatý v novembri 1995.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Ťažko dať doplňujúcu otázku, keď tu nie je pán podpredseda Csáky, pretože pán minister v tom nebol angažovaný. Takže ja by som chcela len konštatovať, že ja tú otázku položím ešte raz, aby som si to s pánom podpredsedom vykonzultovala.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Deviatu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Malíková pánu ministrovi Kukanovi. Otázka znie: "Ako ste hlasovali ohľadom rozhodnutia vlády o poskytnutí vzdušného priestoru bojovým lietadlám NATO?"
Odpovedá pán minister Kňažko.
Nech sa páči, pán minister.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Pani Malíková tu nie je, ani pán Kukan tu nie je, takže...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pardon, pani Malíková tu nie je, čiže, nemusí sa odpovedať na otázku.
Desiatu otázku položila zase pani Malíková. Nie je tu, čiže nebudeme odpovedať.
Jedenástu otázku položil pán poslanec Oberhauser. Nie je tu.
Dvanástu otázku dala pani poslankyňa Kolláriková pánu ministrovi Harnovi. Otázka znie: Oboznámte nás s okamžitými možnosťami pôžičiek na výstavbu bytov pre mladých ľudí. Čo perspektívne pripravujete?"
Bude odpovedať pani ministerka Machová.
Ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR M. Machová:
Vážená pani poslankyňa,
pán minister vám ďakuje za otázku a pripravil nasledovnú odpoveď.
Jedným z finančných systémov, ktorý je orientovaný na poskytovanie mimoriadne výhodných pôžičiek vrátane nenávratného príspevku na výstavbu bytov, je aj Štátny fond rozvoja bývania. V súčasnosti evidujeme v tomto fonde 7 768 vyhovujúcich žiadostí podaných ešte v roku 1998, pre ktoré by sme potrebovali 4,312 miliardy Sk. Vzhľadom na obmedzené možnosti štátneho rozpočtu však pre potreby fondu mohlo byť vyčlenených len 1,2 miliardy korún. Ak k tomu pripočítame vlastné zdroje, ktorými fond disponuje vo výške 345 miliónov korún, ktoré sa mu vracajú vo forme splátok a úrokov z poskytnutých úverov, dostaneme úhrnnú výšku 1,545 miliardy disponibilných finančných prostriedkov. Znamená to, že na vybavenie všetkých vyhovujúcich žiadostí z roku 1998 chýbajú vo fonde zdroje vo výške 2,767 miliardy korún. Znamená to, že fond bude musieť vracať všetky nové žiadosti a že v tomto roku nebude môcť uspokojiť prakticky žiadneho nového žiadateľa, ktorý si podá žiadosť o poskytnutie podpory na výstavbu bytu. A len vo veľmi obmedzenej miere bude môcť fond poskytnúť podporu na iné účely, napríklad na dodatočné zatepľovanie, na obnovu bytového fondu.
Ďalšími finančnými systémami, ktoré poskytujú pôžičky i mladým ľuďom, je systém stavebného sporenia a hypotekárneho financovania. Pri stavebnom sporení môžu mladí ľudia získať výhodný stavebný úver s lehotou splatnosti až do 18 rokov pri úrokovej sadzbe 5 %, respektíve 6 %. Podmienky úverov sú rôzne, ale v zásade ide o úvery s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov, pričom úroková miera má komerčný charakter a pohybuje sa na úrovni cca 17 %. Výhodou týchto dvoch systémov oproti Štátnemu fondu rozvoja bývania v súčasnosti je to, že vzhľadom na disponibilné zdroje môžu tieto systémy poskytovať úvery mladým ľuďom okamžite.
Pokiaľ ide o druhú časť otázky, ktorú ste položili, ministerstvo pripravuje novelu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a jeho súvisiacich predpisoch, ako aj novelu zákona o stavebnom sporení. Jednou z podstatných zmien pri novele zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania je obmedzenie poskytovania podpory len tým občanom, ktorí si vzhľadom na svoje príjmy nemôžu dovoliť bežný komerčný bankový úver. Toto obmedzenie je v návrhu novely zákona realizované v dvoch podmienkach, ktoré musia byť splnené súčasne.
Podľa prvej podmienky nesmie príjem prevýšiť trojnásobok životného minima na člena domácnosti žiadateľa a podľa druhej podmienky sa podpora na výstavbu bytu môže poskytnúť len vtedy, ak podlahová plocha tohto bytu neprevýši maximálny bytový štandard.
Ďalšou podstatnou zmenou je návrh zrušenia takzvaného nenávratného príspevku pre mladých občanov, ktorí podľa doteraz platnej právnej úpravy mohol byť poskytnutý do výšky 30 % úveru, ak vek žiadateľa neprevýšil 35 rokov. Zrušenie tohto nenávratného príspevku sa však vzájomne kompenzuje možnosťou poskytnúť žiadateľovi bonifikáciu úrokovej miery pre úver poskytnutý na výstavbu bytu od Stavebnej sporiteľne. Priznaním tejto bonifikácie sa docieli, že výška úrokovej miery úveru zo Stavebnej sporiteľne bude rovnaká ako výška úrokovej miery úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Týmto opatrením pôjde o snahu výraznejšie do výstavby bytov zapojiť stavebné sporenie.
K podstatným zmenám možno zaradiť aj návrh, aby sa podpora mohla poskytnúť nielen na výstavbu bytu, ale aj na kúpu novopostaveného bytu. Doterajšia právna úprava umožňuje pri obstaraní bytu poskytnúť podporu len v prípade, ak ide o výstavbu bytu a neumožňuje poskytnúť podporu na kúpu už hotového bytu. Poskytovanie podpory na kúpu novopostaveného bytu tiež zabezpečuje rozvoj bytovej výstavby, a teda je v súlade s cieľmi, pre ktoré bol tento fond zriadený.
K podstatným zmenám pri novele zákona o stavebnom sporení patrí aj znovuzavedenie inštitútu takzvaného priateľského sporiteľa a možnosť pre právnické osoby, aby sa stali účastníkmi stavebného sporenia. Právnické osoby však na rozdiel od fyzických nebudú mať nárok na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu.
Okrem uvedených zmien návrhy na novely týchto predpisov obsahujú aj rad ďalších zmien. Mnohé z nich majú vecný charakter a niektoré len legislatívnotechnický. Pre obmedzený čas však nie je možné zaoberať sa týmito zmenami podrobnejšie, aj keď by si mnohé z nich vzhľadom na svoj význam pozornosť zaslúžili.
Ďakujem.