Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky: pán poslanec Šimko, pán poslanec Kováč, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Malíková. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok k tomuto bodu.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko, keď sa nemýlim, bol prvý. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Moric?
Nech sa páči, pán poslanec, máte faktickú poznámku.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som len konštatovať, že Slovenská národná strana si nikdy nekupovala odpustky. Nepotrebujeme to. Chcel by som požiadať pána podpredsedu Bugára, aby sa nesmial, nech sa smeje na sebe. Mal by sa z čoho. My nekupujeme odpustky. Jednoducho sme chceli spriechodniť tento parlament, pretože to nemalo význam. Čo by sa bolo malo stať, to by sa bolo tak či tak stalo. Jednoducho sme chceli, aby bol parlament spriechodnený, aby sa mohli prijímať zákony. To by som chcel povedať na objasnenie prípadu, prečo sme sa vtedy vrátili a nechceli sme ešte viac zosmiešniť Slovenskú republiku, ako ju v zahraničí zosmiešnila terajšia koalícia, keď so všetkým možným a nemožným utekali do Bruselu a žalovali sa ako malé deti. V tom je rozdiel. Znovu opakujem, chceli sme, aby tento parlament bol funkčný, tak ako sme to urobili pred dvoma týždňami, keď sme takisto zariadili a svojou účasťou pri hlasovaní sme dokázali poslancom maďarskej koalície, že tento parlament bude funkčný aj bez Maďarov v slovenskom parlamente. To určite bude funkčný.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Tkáč, ak niekto obchádzal zákon, tak to boli vaši kolegovia v minulom parlamente, ktorí schválili novelu volebného zákona, a pred 10 dňami konštatoval Ústavný súd, že niekoľko ustanovení tohto volebného zákona bolo v rozpore s ústavou. Konkrétne v rozpore s ústavou bol práve ten paragraf, ktorý sa dotýka nastupovania náhradníkov, pretože vy ste rozhodli a dali do zákona, že sa nebude určovať podľa vôle ľudu, ale podľa vôle politických strán. Zhodou okolností sa teraz stala taká vec, že pán štátny tajomník sa rozhodol, že odstúpil zo svojej funkcie, vrátil sa do parlamentu, keď to tu videl, tak sa rozhodol, že sa radšej znova nechá vymenovať za štátneho tajomníka. (Smiech a potlesk.) A teraz nastupuje za neho náhradník, ktorý získal práve krúžkovaním ľudí najviac krúžkov, a to je pani Eva Rusnáková.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.
Prosím vás, ak nemáme čo rozumné povedať k týmto veciam, tak radšej faktické poznámky nepoužívajme. Chceme prijať pani poslankyňu ako náhradníčku do Národnej rady. A zachovajme si určitú úroveň.
Nech sa páči, pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Domnievam sa, že pánu poslancovi Tkáčovi netreba pripomínať, že obsadzovanie poslaneckých funkcií sa riadi inými zákonnými predpismi ako Zákonníkom práce. A ak budeme hovoriť o vôli ľudu, teda o tom, o čom hovorí aj Ústavný súd, potom práve pani poslankyňa Rusnáková s najvyšším počtom preferenčných hlasov zo všetkých doteraz nenastúpených náhradníkov má plné oprávnenie, aby zaujala miesto pána štátneho tajomníka Rosivala.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Naprosto chápem vystúpenie pána poslanca Tkáča. Blíži sa snem HZDS a jednoducho, ak chce získať nejakú funkciu, musí stále vystupovať. Len ho chcem upozorniť na môj prípad. V jednej chvíli som sa aj ja takto veľmi snažil a malo to opačný účinok. (Smiech.) Nezvolili ma ani za predsedu, ani za podpredsedu. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledná faktická poznámka - pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán Mikloško, myslím si, že to nebolo vaším vystupovaním.
Ale teraz k veci. Vážená vládna koalícia, moralizujete, ale skutočne to, čo sa tu urobilo o prekladaní pána Rosivala, dokazuje, že stranícka disciplína je u vás asi o niečom inom. Ale chcem sa spýtať na jednu vec. Prečo musí byť teraz deň pred koncom mesiaca prijatá náhradníčka a chcela by som sa spýtať, keď ste apelovali na morálku...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, reagujte na pána poslanca Tkáča.
Poslankyňa A. Malíková:
Veď práve na to sa pýtam. On hovoril o pracovnoprávnych veciach, tak mi neskáčte do reči. Apelovali ste na morálku náhradníkov vtedy, keď ste vyzývali náhradníkov zo Slovenskej národnej strany, aby sme sa vzdali svojich platov...
Predseda NR SR J. Migaš:
Prosím vás, vypnite mikrofón pani poslankyni Malíkovej. Tu sa hovorí o ústavných veciach.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia Národnej rady o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia o nastúpení náhradníčky Evy Rusnákovej na neuplatňovaný mandát poslanca Ivana Rosivala.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníčky Evy Rusnákovej na neuplatňovaný mandát poslanca Ivana Rosivala.
Osvedčenie o tom, že pani Eva Rusnáková sa stala poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky 31. marcom 1999, jej odovzdám po zložení sľubu.
Ďalším bodom programu je
sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu, povie slovo sľubujem a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.
Prosím pani Evu Rusnákovú, aby predstúpila pred rečnícke miesto a do mojich rúk zložila Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Súčasne prosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, aby prečítal znenie sľubu. Prosím prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.
Podpredseda P. Hrušovský:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Poslankyňa E. Rusnáková:
Sľubujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne. Želám pani poslankyni Rusnákovej veľa úspechov v práci v orgánoch Národnej rady Slovenskej republiky a v jej poslaneckej činnosti.
Pokračujeme bodom programu
návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a na voľbu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s nastúpením náhradníčky Evy Rusnákovej na neuplatňovaný mandát poslanca Ivana Rosivala klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície navrhuje vykonať tieto zmeny v zložení výborov: poslanca Tomáša Galbavého odvolať z členstva vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a zvoliť ho do výboru pre pôdohospodárstvo. Poslankyňu Evu Rusnákovú zvoliť za členku výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok. Zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu.
Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku pri voľbe alebo odvolaní sa hlasuje tajne. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, Národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto podávam návrh, aby sme o odvolaní a voľbe, ako to navrhuje klub poslancov Slovenskej demokratickej koalície, hlasovali verejne. Dávam o tomto návrhu hlasovať.
Prosím, prezentujme sa, budeme hlasovať. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že o týchto návrhoch budeme hlasovať verejne.
Najskôr budeme hlasovať o návrhu na odvolanie poslanca Tomáša Galbavého z členstva vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky odvolala poslanca Tomáša Galbavého z členstva vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a
šport.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu poslankyne Evy Rusnákovej za členku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a poslanca Tomáša Galbavého za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Na ich zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. O návrhu budeme hlasovať naraz.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pani poslankyňu Rusnákovú a pána poslanca Galbavého za členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady o bode situácia v Kosove a stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto bodu.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
dámy a páni,
jestvuje jeden pozoruhodný a veľmi pozitívny prvok v správaní sa ľudského spoločenstva v ostatnom období. Prvok, ktorý tu v minulosti nebol alebo bol skôr zanedbateľný. Je to solidarita s bratmi a sestrami ľudského rodu kdekoľvek na svete. Základom tejto solidarity je súcit s ľudským nešťastím. Navyše je to neraz i ochota pomôcť. To tu v minulosti nebolo. Čo sa dialo ďaleko, voči tomu zostávali mnohí chladní. Dnes však cítime s bolesťou druhých kdekoľvek na svete. Neviem, či je to dôsledkom možností obrazového prenosu v televízii alebo je to proces mravného zušľachťovania ľudí. V každom prípade je to však rozhodne správne.
Treba však zároveň upozorniť, že solidarita, tento pozitívny cit miliónov ľudí, sa často stáva aj predmetom chladných politických kalkulácií technikov moci. Vo svojej propagande sa ho neraz usilujú zneužiť politické strany, režimy, ba zneužívanie súcitu ľudí s nešťastím druhých sa stalo súčasťou geopolitických zápasov. Veď si len spomeňme, ako cynicky bývalá sovietska propaganda rozdúchavala nepokoje medzi obyvateľmi demokratických štátov vždy vtedy, keď sa ich politici po dlhých diskusiách rozhodli urobiť nejaký rázny krok proti systematickej rozpínavosti sovietskeho impéria.
Ak sa používajú zbrane, vždy hrozí, že budú umierať ľudia. A to je vždy ľudské nešťastie. Predsa však nikto nechce zrušiť armádu. Je totiž potrebné rozlišovať medzi príčinou a následkom. Ak podporujeme existenciu armády, mlčky súhlasíme s tým, že jestvuje aj také použitie zbraní, ktoré je oprávnené, a to napriek tomu, že i pri takomto oprávnenom použití bude ľudské nešťastie.
Humanitárna katastrofa v Kosove je výsledkom práce Miloševičovho režimu. Pred zrakmi celého sveta sa v tejto časti Juhoslávie už celé mesiace vyháňajú ľudia zo svojich domovov, vraždia a okrádajú. A deje sa to ako súčasť politiky Belehradu. Odsúdila to aj Bezpečnostná rada OSN a vyzvala prezidenta Miloševiča, aby s tým okamžite prestal. Mimochodom, za takúto výzvu hlasovali členovia Bezpečnostnej rady vrátane Ruska.
Miloševič sa však rozhodol pre priehľadnú taktiku. Súhlasil s rokovaním, avšak neustále odmietal podpísať akúkoľvek dohodu. Etnické čistky zatiaľ pokračovali. Zámer bol čitateľný každému - rokovať dovtedy, až nebude o čom. Mal sa tomu celý demokratický svet iba prizerať? Prijať túto falošnú hru na rokovania a nečinne pritom čakať, ako belehradský režim vyženie a vyvraždí 2 milióny obyvateľov Kosova? Preto padlo rozhodnutie: zastaviť prebiehajúcu genocídu silou.
Môžeme iste diskutovať o efektívnosti jej používania, o prináležitosti konkrétnych foriem vojenských operácií. Nemôžeme však vážne diskutovať o tom, kto je agresor a kto sa ho usiluje zastaviť. Miloševičov režim chce etnicky vyčistiť Kosovo. Medzinárodné spoločenstvo ho chce zastaviť. Akékoľvek iné konštrukcie sú propagandou usilujúcou sa zneužiť prirodzenú solidaritu ľudí.
Dovoľte mi pripomenúť nie príliš časovo ani geograficky vzdialenú historickú skúsenosť. Keď Hitler v roku 1935 v rozpore s mierovými dohodami obsadil demilitarizované pásmo v Porúrí, medzinárodné spoločenstvo sa pohoršilo. Neurobilo však nič. Na zastavenie agresie by podľa vojenských odborníkov v tom čase stačila malá policajná akcia. Hitler pokračoval, obsadil Rakúsko. Zasa boli iba protesty. Keď sa v októbri 1938 vrátili predstavitelia Francúzska a Veľkej Británie z Mníchova, kde obetovali Česko-Slovensko, ľudia v ich vlasti ich s jasotom vítali ako mierotvorcov. Vojenskí odborníci usudzujú, že vtedy ešte bolo možné Nemecko poraziť bez svetovej vojny. Dnes vieme, že Hitlera nebolo možné zastaviť inak než silou.
Teším sa z toho, že ľudia dnes oveľa intenzívnejšie cítia s nešťastím druhých ľudí. Treba však hovoriť poctivo i vtedy, keď sa zdá, že jestvuje menej bolestná cesta. Osobitne, ak si zodpovední predstavitelia štátov uvedomujú, že takáto cesta niekedy vedie do oveľa väčšieho nešťastia. V tom súhlasím s klasikom: Na to, aby zlo zosilnelo, niekedy stačí, aby slušní ľudia nerobili nič.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktické poznámky: pani poslankyňa Malíková, poslanci Prokeš, Oberhauser, Paška, poslankyňa Slavkovská. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Malíková, máte slovo.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán poslanec Šimko, tvrdili ste vo svojom príhovore, že to, čo sa deje, je vlastne výsledok alebo súčasť politiky Belehradu a že humanitárna katastrofa je výsledkom Miloševičovho režimu. Chcem sa vás opýtať, či viete, kto ten konflikt začal. Kto vyzbrojoval Kosovskú oslobodzovaciu armádu? Mimochodom, chodili aj v uniformách Bundeswehru a mali zbrane zo západnej Európy. Teda či viete, kto prikladal tie polienka do kosovského ohňa? Kto z európskych predstaviteľov prijímal Rugova teroristu na najvyššej úrovni? A keď ste hovorili o agresorovi ako oficiálnej vláde, tak si myslím, že by ste si mali prečítať medzinárodné právo. Ako právnik by ste mali vedieť, že agresorom sa označuje ten, kto uskutoční ozbrojený útok voči inej krajine a že sa to považuje za najväčší zločin podľa medzinárodného práva.
Predseda NR SR J. Migaš:
Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Ešte som nepočul takú jasnú paralelu medzi NATO a Treťou ríšou, ako predniesol pán poslanec Šimko. Skutočne však NATO obsadilo už hromadu krajín. Posledné tri - Čechy, Poľsko, Maďarsko. Predtým sa tiež aj Rakúsko predsa dobrovoľne pridalo. Česko-slovenská republika sa tiež nebránila, no a už keď sa nechceli pridať ďalší na juhu, tak sa urobí jednoducho agresia.
Ale chcel som sa opýtať pána poslanca Šimka, či má takú selektívnu pamäť, že si pamätá len to, čo sa mu hodí a čo sa mu nehodí do obrazu, ktorý chce vytvoriť, jednoducho to vygumuje z pamäti. Pretože pokiaľ si spomínam, tak bola ešte predtým dohoda, že sa stiahnu všetky ozbrojené zložky, ktoré sú v Kosove, a Miloševič to dodržal. Srbská armáda sa stiahla. A čo sa stalo? Na jej miesto nastúpila a všetky posty, ktoré držala srbská armáda, obsadila Kosovská oslobodzovacia armáda, táto teroristická organizácia. Kde bolo vtedy NATO? Kde bolo vtedy to medzinárodné spoločenstvo? Nie, vtedy podporili práve takýto postup teroristickej organizácie a toto je dôsledok postoja NATO, postoja Spojených štátov a celej západnej Európy.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Šimko urobil určité porovnania, ktoré sa jednoducho nedajú robiť.
Hovorí sa, že paralely krívajú, ale v jeho prípade krívajú na obidve nohy. Predsa nie je možné porovnávať Juhosláviu s fašistickým Nemeckom, ktoré rozpútalo svetovú vojnu. Juhoslávia asi svetovú vojnu nielenže nerozpúta, ale ani nemôže, veď je to absolútne nereálne. To je absolútny nezmysel. Čiže je to jeden pohľad na jeho vysvetlenie alebo jeho paralely, ktoré fakt nemajú nič spoločné s realitou.
A druhá vec, na ktorú upozorňoval, je, že vlastne tieto aktivity mali zabrániť vysťahovaniu kosovských Albáncov. Ale hádam počúvate rozhlas. Veď práve teraz sa tí kosovskí Albánci hromadne presúvajú do okolitých krajín aj s obrovskými obeťami na životoch. Tak aké riešenie problému? Nulové. Práve naopak, situácia je oveľa horšia ako predtým. Letecké útoky nie sú riešením konfliktu. Postupne to jednotlivé demokratické krajiny priznávajú a myslím si, je len otázkou času, kedy budú musieť všetci uznať, že to bola cesta mimo riešenia skutočných problémov.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Šimko, hovorili ste o solidarite. Áno, po zásahu NATO umierajú pod bombami solidárne kosovskí Albánci aj Srbi. To je výsledok súčasnej vojenskej agresie. Hovorili ste o tom, že rozhodnutie o intervencii padlo. Rozhodnutie, vážení, nemôže padnúť. Padnúť môže lopta, tanier či niekto na hlavu. Rozhodnutie niekto musel urobiť. A ten niekto, kto rozhodnutie urobil, by mal niesť za zabíjanie civilného obyvateľstva zodpovednosť a myslím si, že takí budú aj u nás.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Posledná faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Mne sa páčil začiatok vystúpenia pána poslanca Šimka, pretože hovoril o solidarite s trpiacimi, s čím sa dá naozaj súhlasiť. Ale neviem, prečo už potom skĺzol len do toho tónu, že jednoznačne sú na vine Srbi, pretože ľudí tam vyháňajú zo svojich domovov. Prečo sa vlastne nikto nezmieňuje o tom, v čom je ten začiatok. Čo vlastne Albánci žiadali, keď sa začalo k nim správať tak neadekvátne - nazvem to tak -, ako sa správa. A je zaujímavé, že sa naozaj do toho pletie NATO a absolútne si nevšíma juhovýchod Turecka. A Turecko je predsa členom NATO. Myslím si, že každý trošku rozmýšľajúci človek by sa mal zamyslieť nad tým, prečo si vlastne nepozametajú doma pred vlastným prahom, a potom nech sa miešajú do cudzích záležitostí. Prečo absurdne vyhlasujú, že vlastne Kurdi, ktorí sú na tureckej strane hraníc, tak to sú teroristi, ale ak sú na irackej strane hraníc, tak už sú to bojovníci proti nedemokratickému režimu Saddáma Husajna. Takže aj tu vidno dvojitý meter, ktorý používajú, na čo sa im hodí, aby si splnili alebo naplnili svoje ciele.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
asi pred troma dňami som dostal list od jednej Srbky, ktorá žije na Slovensku, žije tu už dlhšie. A položila mi v liste vlastne takúto otázku: Či je to naozaj tak, že len Srbi sú tými, ktorí spôsobili všetko to násilie a zlo, ktoré sa odohrávalo na Balkáne? A čo som robil ja osobne počas tých 8 rokov, keď podobné násilie páchali na Balkáne iní. Rád by som jej vlastne v tomto svojom príspevku nejakým spôsobom troška aj odpovedal.
V druhej polovici osemdesiatych rokov sme boli veľmi hrdí na našich priateľov Slovákov z Vojvodiny, čítali sme časopis Nový život, ktorý k nám chodil do ústavnej knižnice, a tešili sme sa z toho, že boli otvorení voči tomu svetu, voči ktorému sme my otvorení nesmeli byť. Boli sme hrdí na nich, boli sme hrdí na to, že aspoň oni majú tú šancu, že môžu žiť v civilizácii, ktorá bola pre nás uzatvorená. Ale už v roku 1990, keď sa začalo hovoriť o rozdelení Juhoslávie, som sa v Grazi pýtal svojich priateľov, lebo som vždy mal priateľov Slovincov, Chorvátov, Srbov, ale aj z iných republík Juhoslávie, čo bude po tom, čo bude deň po tom, keď sa Juhoslávia rozdelí. A oni mi vcelku tak ľahkomyseľne odpovedali, že bude všetko v poriadku. A ja som sa pýtal, ako budú potom riešiť etnické konflikty, ako budú riešiť vzťah medzi Srbmi a Chorvátmi, medzi Srbmi a Slovincami, ako budú riešiť vzťahy v Bosne a napokon, ako budú riešiť vzťahy v Kosove. Pretože tie vzťahy boli vždy veľmi háklivé. A oni mali vtedy pocit, že to bude celkom jednoduché.
Potom prišiel srbský útok na Slovinsko a ja som sa pýtal Srbov, prečo útočia tankami na Ľubľanu. Potom prišli srbské útoky na Chorvátsko. Ja som sa pýtal, prečo Srbi útočia na Chorvátsko. Ale potom sa stalo niečo iné. Potom sa stalo to, že obete, to znamená Chorváti, sa stali vinníkmi. Áno, taká bola situácia v Juhoslávii, že aj obete sa stávali vinníkmi, keď útočili na Srbov, keď útočili na Bosniancov. Pýtal som sa na to v Záhrebe v roku 1992 na regionálnom stretnutí PEN klubu a pýtal som sa na to Chorvátov. A nedostal som od nich nijakú odpoveď.
Každý rok chodievam do Slovinska do Vilenice a každý rok sa pýtam spolu s inými intelektuálmi zo Slovinska, Chorvátska, Srbska, ale i z Macedónska aj z Čiernej Hory, kde sa vlastne zastaví tento kolotoč násilia. Pretože tu je jeden kolotoč násilia, ktorý sa nemôže z vnútorných zdrojov krajín, o ktoré ide, zastaviť. A pýtame sa na to spolu a všetci spolu sme sa chveli o to a chveli sme sa už dlhé roky - najmenej päť rokov - o to, ako sa to skončí v Kosove, lebo sme vedeli, že tou poslednou stanicou násilia bude nevyhnutne Kosovo. A presne aj došlo k tomu, že to násilie sa nakoniec nezastavilo ani pred Kosovom. A nikto z nás neberie tie veci na ľahkú váhu. Každý rozumie tomu, že tá vec je ťažká, že je hrozná, že rozhodnutie NATO bolo veľmi ťažké, že to nebolo jednoduché, ľahké rozhodnutie, ale každý z nás si uvedomuje, že tam, kde nie je iné riešenie, kde neexistuje iné riešenie a neexistuje riešenie zvnútra - a je teraz jedno či srbské riešenie alebo kosovské, teda albánske riešenie -, že tam to riešenie môže prísť len zvonka. V tom a jedine v tom spočívala a spočíva naša podpora rozhodnutia NATO, v ničom inom.
A treba povedať, že v situácii, keď rokovalo NATO, keď rokovali štáty NATO, keď rokovali so Srbmi, teda s Juhosláviou, a keď rokovali s Albáncami v Kosove, tí, ktorí zmluvu alebo dohodu v Rambouillet podpísali, boli kosovskí Albánci, a ten, kto túto zmluvu a dohodu nepodpísal, boli Srbi, boli Juhoslovania. A treba povedať, že to bola práve Miloševičova vláda, ktorá túto dohodu nepodpísala a urobila to s vedomím toho, čo sa stane, a to sa aj stalo, to sa aj stalo, to je proste jednoducho fakt.
My všetci - vraciam sa k tomu vyhláseniu vlády a vyhláseniu zahraničného výboru -, my všetci si želáme, aby sa násilie v Kosove a v Juhoslávii zastavilo, aby sme sa vrátili alebo aby sa všetky tie strany vrátili naspäť do Rambouillet a vrátili sa k dohodám. Ale k dohodám sa nemožno vrátiť skôr - a to hovorí NATO -, než jednoducho Slobodan Miloševič nepochopí, že on je vlastne žriedlom násilia nielen v Srbsku a nielen v Kosove, ale aj v celom priestore.
Ak dovolíte, toto je jedna skúsenosť, ktorou by som rád odpovedal tej Srbke, ktorá žije dlho na Slovensku, a rád by som jej to povedal tak, aby to bolo zrozumiteľné, aby to pochopila, že my nie sme nejakými prívržencami násilia, že my nie sme nejakými podpaľačmi.
Dovoľte mi, aby som povedal ešte druhú a tretiu vec, ktorú pokladám za rovnako dôležitú, a to je vnútropolitická záležitosť alebo dimenzia celej tejto veci. Viete, okolo tejto diskusie sa vlastne točí jedna stará diskusia, ktorá trvá na Slovensku už fakticky najmenej 6 rokov. Je to diskusia o tom, kde patrí Slovensko. Či patrí do európskej civilizácie, a to je civilizácia, ktorá je civilizáciou Európskej únie a civilizáciou NATO, alebo či patrí do zóny, ktorá je zónou nepopísanou, ktorú nevieme popísať, je to zóna, ktorá je zónou neistoty, zónou, ktorá proste hrozí ustavičnými nebezpečenstvami a ustavičnými krízami, a to je zóna štátov okolo bývalého Sovietskeho zväzu a Ruska. A hovorím to veľmi otvorene, my a s nami dnes 60 - 80 % občanov Slovenskej republiky je za to, že Slovensko má patriť do zóny európskej civilizácie, do zóny Európskej únie a do zóny NATO. A tí, čo dnes toľko kričia, vlastne hovoria niečo iné, nehovoria ani tak o Kosove, nehovoria o Juhoslávii, ale vlastne len hovoria stále o sebe, o svojich postojoch, ktoré sú postojmi proti Európskej únii a proti NATO. Myslím si, že to je vlastne podstata celého nášho problému a podstata celého nášho nedorozumenia.
Pán poslanec Slota, ktorý nie je len takým jednoduchým poslancom, ktorý je predsedom Slovenskej národnej strany a kandidátom na prezidenta - možno nie celkom triezvy, ale triezvy to zopakoval -, chcel zaútočiť na Budapešť v tankoch, ale on nechcel zaútočiť na Budapešť, on sa vlastne chcel pustiť do boja s NATO a do boja s Európskou úniou, pretože Maďarsko je dnes členom NATO. Ja sa len pýtam pána poslanca Slotu či chcel, aby sa mesto Žilina a ostatné slovenské mestá dostali do konfliktu s NATO. Toto je moja otázka, ktorú kladiem pánu Slotovi a ktorú kladiem poslankyniam a poslancom SNS a HZDS.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Nasledujú faktické poznámky. Mám zachytených 16 poslancov a poslankýň. Skúsim to prečítať: Prokeš, Malíková, Podhradská, Zelník, Slavkovská, Tatár, Paška, Húska, Cuper, Hofbauer, Zlocha, Osuský, Belohorská, Šebej, Aibeková, Kotian. Posledného mám Kotiana. Ďalej Moric, Oberhauser. Začína Prokeš a končí pán Oberhauser. (Hlasy z pléna.) Engliš je devätnásty. To sú všetci.
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Počúvajúc pána poslanca Zajaca som dospel k názoru, že pánu poslancovi Zajacovi je celkom neznámy pojem dohoda. Dohoda je, keď sa dvaja naozaj dohodnú. Inak je to diktát a mal by vedieť aj z nášho vnútorného práva a jeho aplikácie, že dohoda uzavretá pod nátlakom je právne neplatná. Takže o akej dohode v Rambouillet máme hovoriť, pán poslanec? Nie je mi to vôbec jasné, pretože tam sa nedohodol nikto s nikým. Jedna strana čosi podpísala a pod medzinárodným nátlakom svetového žandára to mala podpísať druhá strana. Pán poslanec zabudol, že toto sa ináč všade vo svete nazýva vydieranie.
Zabudol na to, že už raz bola dohoda, že všetky ozbrojené zložky - už som o tom hovoril, ale zrejme poniektorým ľuďom to treba stále opakovať, lebo veľmi selektívne zabúdajú -, že už raz bola dohoda, že všetky ozbrojené zložky vlastne odídu z Kosova a zložia zbrane. Srbi stiahli armádu aj policajné zložky. Čo sa stalo? Kosovskí teroristi vyprázdnené územie obsadili. Pýtam sa, kde boli vtedy mierotvorcovia. Zrejme im to nehralo do kariet, že sa vojna zastaví a bolo ju treba nanovo rozdúchať dohodou, ktorá vlastne nebola dohodou, ale bola diktátom a znamenala v skutočnosti stratu vlády Srbskej republiky nad časťou svojho územia, inak povedané, zbavenie Srbska suverenity. Pán poslanec asi zabudol na to, že to bola práve Juhoslávia a pod vedením Srbov, ktorá sa dokázala vzoprieť dokonca Jaltskej dohode, že sa vzoprela aj Sovietskemu zväzu a teraz sa vzpiera ďalej, preto ju treba jednoducho pokoriť. V tom je asi celý problém.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán poslanec Zajac, Srbi nepodpísali návrh dohody, pretože takýto návrh by nepodpísal žiadny svojprávny predstaviteľ suverénnej krajiny. Neviem, či viete, čo bolo v návrhu dohody, ktorú zhotovili Američania v spolupráci s vodcami separatistických Albáncov. V dohode prakticky išlo o samostatnosť, len sa to tak nevolalo. Mal byť zvolený prezident republiky Kosovo, ktorý mal mať väčšie právomoci ako juhoslovanský prezident. Mal sa zriadiť Kosovský ústavný súd, Najvyšší súd, policajné zložky z radov kosovských teroristov a Juhoslovanom, teda Srbom bolo dovolené mať 1 000 vojakov, len 1 000 vojakov na ochranu vlastných hraníc. Myslím si, že kto by toto podpísal, tak by bol vlastizradca voči vlastnej krajine a ešte k tomu hlupák.
Dali ste nám na výber, či Slovensko chce ísť do európskej civilizácie, takej, ako predvádza NATO alebo niekde inde. Chcem vám povedať, že ja nechcem, aby sme patrili do civilizácie, ktorú nám predvádza NATO a ostatné európske, vraj vyspelé krajiny a vyspelé len svojím konzumom, pretože je to civilizácia, ktorá vyznáva jediný zákon, to je zákon vlčí, zákon sily, a ja to odmietam. Prečítali ste si v dnešných novinách, čo vlastne chce NATO dosiahnuť? Pán Fischer povedal, že už jednoducho nie je možná autonómia, jediným riešením je územná samostatnosť Kosova. Tak kto môže žiadať od suverénnej krajiny, aby sa zriekla svojich vlastných území? To je tak, ako keby nám niekto bral Nitru. Vraveli ste, že za vami je 60 % občanov. Vy ste z Demokratickej strany, chcem vás opraviť, za vami boli pred voľbami necelé 2 % a teraz je to určite menej.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predseda.
Chcela by som pánu poslancovi Zajacovi pripomenúť fakty, aby bolo jasné, že zase klamal, keď sa oháňal nejakou dohodou, a pritom pravda je skutočne iná. V Rambouillet sa neodohralo žiadne rokovanie a nemohla byť ani prijatá spoločná dohoda, pretože albánska a srbská strana sa za spoločným stolom pri rokovaní nikdy nestretli. Takže aká spoločná dohoda? Ak by ste chceli povedať pravdu, museli by ste povedať, že existovali dva návrhy dohody. Jeden návrh dohody predložila juhoslovanská vláda a tento návrh, ako som už konštatovala vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach, podpísali zástupcovia 7 národnostných skupín, ktoré žijú v Kosove okrem jednej, albánskej. Druhý návrh pripravila americká strana spolu s Albáncami a vykladala, že toto je ten spoločný návrh. Takže posúďte teraz, čo je pravda. Juhoslovanská strana pripravila návrh dohody a pod tento návrh dohody sa podpísali, znovu opakujem, predstavitelia 7 národnostných skupín, ktoré žijú v oblasti Kosova, jediná to odmietla, to bola albánska. Protiváhou tejto dohody bola tá, ktorú podpísali len Albánci. Tak keď bola prijateľná dohoda, ktorú Juhoslovania ponúkali, pre ostatné národnostné skupiny žijúce v Kosove, skúste uhádnuť, prečo nebola prijateľná pre Albáncov. A netvrďte, že za všetko môže Miloševič, že za všetko môže srbská vláda, ktorá zavádza a odmietla podpísať nejakú dohodu. Tie dohody boli dve a nebola prijatá prvá len kvôli tomu, že to nevyhovovalo NATO, nevyhovovalo to Američanom a Albáncom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Zelník.
Poslanec Š. Zelník:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcem len opakovane podporiť tých, čo predo mnou hovorili. To nebola dohoda. Dohoda je skutočne vtedy, keď sa dohodnú a je to aspoň trocha výhodné pre oboch. Ak to bol diktát, prečo stále obhajujeme alebo prečo stále chcú niektorí obhajovať vyloženú agresiu, ktorá teraz je? Ak teda vojnový konflikt vznikol v Juhoslávii, ak to bolo na úrovni občianskej vojny a boli v tom dve strany, prečo teraz niekto chce obhajovať takmer celoplošné raketové útoky a bombardovanie istej krajiny a len jedného z tých, čo boli v konflikte? Dokonca chcú obhajovať aj to, že pod rúškom akejsi záchrany alebo humanitárnej pomoci má k tomuto prispieť celoplošné bombardovanie. Nesúhlasím s takouto agresiou, nesúhlasím s tým, aby bol potrestaný iba jeden, aby to bola akási ukážka, že ak niekto nebude poslušný, ak nebude súhlasiť s tým, čo si niekto nalinkuje v Amerike, tak jednoducho sa to vybaví silou a vojnou.
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Konečne prišiel aj pán predkladateľ, ktorého doteraz nezaujímalo, čo sa tu hovorí. Ani žiadneho ministra to zrejme nezaujíma. Načo aj?
Pán poslanec Zajac spomínal rôzne neprávosti z minulosti, ktoré vraj napáchali Srbi. Dovolím si povedať, že žiadnymi neprávosťami v minulosti nemôžeme ospravedlňovať neprávosti v prítomnosti. To je veľmi zlé rozmýšľanie. To by sme sa potom museli zamýšľať aj nad tým, ako to, že bývalé fašistické Nemecko sa znovu začína podieľať na tomto konflikte.
Mňa však zaujala ešte jedna konštatácia pána poslanca Zajaca, že on chce patriť, hádam, hovoril za seba, do civilizácie NATO. No nech sa mu páči. Chcem sa len opýtať, čo je to vlastne civilizácia NATO. Tá agresia, ktorú robia? Tie mocibažné chúťky? Alebo čo je civilizácia Spojených štátov amerických? Clinton s jeho sexuálnymi škandálmi alebo vyvražďovanie Indiánov v minulosti? To je tá civilizácia? Alebo rôzne filmy, ktoré nám neprestajne servírujú na televíznych obrazovkách? To je tá dnešná civilizácia? No tak asi chceme tam patriť.
A celkom šokujúce už bolo posledné vyhlásenie, kde povedal, že toto všetko sa robí preto, aby sa vrátilo k dohodám. A to sa máme vracať k tým dohodám cez mŕtvoly? A k akým dohodám? K tomu, že my vám ukážeme svoju silu a vy sa potom dobrovoľne "rozhodnete", že nás musíte poslúchať. To sú tie dohody?