Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Husár.

Poslanec S. Husár:

Ďakujem pekne.

Pán poslanec Sitek hodnotil prístup vlády Slovenskej republiky k tomu, čo sa deje v Juhoslávii. Aký v skutočnosti je? Vláda Slovenskej republiky sa až tak príliš nestará o to, čo sa deje v Juhoslávii. Vláda Slovenskej republiky sa stará o to, čo z toho, čo sa deje v Juhoslávii, dokáže alebo môže využiť vo svoj prospech. Lenže, vážení páni, ak máte v skutočnosti vo svojom programe niečo také, ako je vstup Slovenska do NATO a považujete to za presadzovanie dlhodobých štátnopolitických záujmov Slovenska, tak potom predovšetkým vám a celému Slovensku najviac uškodilo to, čo sa deje v Juhoslávii. Skúste dnes urobiť prieskum medzi občanmi Slovenska o vstupe do NATO. Skúste urobiť o mesiac referendum medzi občanmi Slovenska a dozviete sa pravdivú odpoveď. Ak niekto veľmi vážne poškodil v súčasnosti dlhodobé štátnopolitické záujmy Slovenska, nebolo to ani HZDS, ani SNS, ale bol to tento agresívny akt NATO v Juhoslávii. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážené plénum, zaujalo ma citovanie mnohostranných zmluvných dokumentov, ktoré tvoria systém haagskeho práva, ktoré citoval pán poslanec Sitek. Som skutočne presvedčená, že keď už aj v tom vyhlásení Národnej rady, ktoré máme k dispozícii, sa dokonca trikrát cituje medzinárodné spoločenstvo, medzinárodné právo, tak potom by bolo dobré, aby si páni poslanci, ktorí horlia za agresiu Američanov, prečítali aj haagske právo, ktoré hovorí presne o vojenskom humanitnom práve, pretože pán poslanec, myslím si, trafil klinec po hlavičke. Keď hovoríme o vojenskom humanitnom práve, jednoznačne je tam naozaj stanovený útočný čin a útočník v medzinárodnom spore je vždy ten štát, ktorý napadne iný štát. V tomto prípade sme sa pridali na stranu útočníka.

Chcela by som navrhnúť v súvislosti s tým, ako sa pán poslanec rozčúlil nad tým, prečo sa Kroky niesli v duchu školstva - hoci som za školákov a treba o nich hovoriť -, ale bola by som rada, keby sa najbližšie Kroky urobili ako diskusná relácia, opakujem, diskusná relácia, aby tam mohli občania telefonovať a vyjadrili svoj názor na to, čo si myslia o tejto vláde, ktorá sa prikláňa k Američanom, ktorí si obhajujú svoje vlastné záujmy a na nás, samozrejme, zvysoka kašlú. A pán minister Kanis spokojne vyhlási, že s tým plne súhlasíme.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Palko.

Poslanec V. Palko:

Ďakujem.

Pán kolega Sitek, vyjadrili ste nespokojnosť s tým, že sa Národná rada veľmi oneskorene zaoberá týmto problémom. Chcem vám pripomenúť, že už vo štvrtok ráno sa tým mala zaoberať spoločná schôdza zahraničného výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Bohužiaľ ani jeden poslanec z opozície sa nezúčastnil na tejto spoločnej schôdzi, ani jeden poslanec sa na schôdzi nezúčastnil, aj keď na to mali čas, pretože plénum v tom čase neprebiehalo. Pán poslanec, sám ste vtedy tým pásom mohli prispieť k spoločnému návrhu alebo spoločnému stanovisku oboch výborov, keby ste tam boli prítomný. Ale vy ste tam neboli, a tým vlastne dnes vyjadrujete trošku nespokojnosť sám so sebou.

Predseda NR SR J. Migaš:

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Slavkovská. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská. Pani poslankyňa Podhradská je deviata.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážená poslanecká snemovňa,

taktiež som rada, že konečne po týždni sa táto poslanecká snemovňa začala zaoberať začiatkom vojnového konfliktu v Juhoslávii. Myslím si, že zasadanie pléna je niečo celkom iné ako zasadanie jedného výboru a my sme očakávali, že sa tým bude zaoberať plénum, a nie výbor, na ktorý naši poslanci nedostali pozvánku. Takže neviem, o čom sa tu vlastne hovorí.

Rozhodnutie vlády poskytnúť slovenský vzdušný priestor vojskám NATO na prelety lietadiel rozsievajúcich v Juhoslávii smrť ma vlastne ani neprekvapil. Je to vláda, ktorej prvoradým cieľom je vohnať Slovensko do cudzieho područia, nech to stojí, čo to stojí. A dnes sme to počuli aj z úst pána premiéra Dzurindu a počuli sme to už aj z úst pána ministra Kukana. Je šokujúce, že naša vláda v snahe zapáčiť sa západným mocnostiam urobí zo Slovenska spojenca akcie, ktorá nemá požehnanie od Bezpečnostnej rady OSN, nie je v súlade s medzinárodným právom a je to jednoznačne akcia medzinárodného terorizmu. Premýšľala vôbec vláda na svojom tajnom zasadnutí, kde prijala toto rozhodnutie, o možných dôsledkoch pre Slovensko alebo iba o tom, ako pomôcť Američanom? Brala do úvahy aj to, že zámery Spojených štátov amerických v tomto konflikte môžu byť celkom iné, ako ich prezentuje oficiálna americká propaganda? Zamyslela sa naša vláda nad tým, že tu môže ísť o dôkladne naplánovanú akciu, ktorej cieľom je v prvom rade znásobiť silu, bohatstvo a imperiálne postavenie Spojených štátov amerických?

Príkladov na to máme aj v histórii dosť. Amerika predsa zbohatla z obidvoch svetových vojen v Európe. Čím viac krvi sa v Európe prelievalo, tým bohatšie boli Spojené štáty americké. Svetové hospodárske krízy sa vždy riešili vojnovými konfliktmi. Spojené štáty americké sa netaja tým, že majú hospodársku recesiu. Potrebujú si ju riešiť zrejme aj takýmto spôsobom. Nejde náhodou aj teraz o to isté? Vytvoriť v Európe nepretržité ohnisko vojny, ktoré Spojené štáty americké budú rozdúchavať podľa vlastných potrieb? A čo ak sa to ohnisko rozšíri aj na Slovensko? Zamýšľala sa slovenská vláda aj nad tým?

Naša vláda zrejme slepo verí Američanom, hoci na to nemá žiadny dôvod a už sa aj ukázalo, aké sú ich reči vierolomné. Prezident Clinton sa viackrát verejne v médiách vyjadril, že útoky budú smerovať na srbské vojenské ciele v Kosove. On klame aj pod prísahou, čiže veriť jeho rečiam je veľmi ťažké, ale už sme všetci zistili, že nehovoril pravdu. Vojská NATO nebombardujú iba vojenské ciele v Kosove, ale v celej Juhoslávii a okrem toho rakety a bomby dopadajú nielen na kasárne a letiská, tak ako to pán prezident Clinton tvrdil, ale aj na priemyselné objekty, na školy, na civilov. A naša vláda sa naďalej tvári, že jej rozhodnutie je v poriadku. Rakety a bomby začali dopadať už aj na obce našich Slovákov. Naša vláda prelieva slzy nad tým, ako vraždia Albáncov - áno, je to poľutovaniahodné -, ale vôbec ju nevzrušuje naša menšina v Juhoslávii. Naša vláda doma ustupuje pred našou maďarskou menšinou všade, kde sa len dá v mene ľudských práv, ale v mene tých istých práv je ústretová Spojeným štátom americkým a v mene tých istých ľudských práv zabúda na svojich v Juhoslávii.

Slovensko, ktoré nie je členom NATO, vtiahla vláda do vojny, ktorá ignoruje, že v našej krajine existuje parlamentná demokracia. Je šokujúce spomenúť si na to, ako v tú noc, keď sa tieto nálety začali, sa tu opozícia dožadovala toho, aby sa parlament začal touto otázkou zaoberať. Vtedy nás predsedajúci pán Hrušovský neustále odrážal tým, že sa o tom bude hovoriť ráno v zahraničnom výbore a výbore pre obranu a bezpečnosť. Viem, že rokovanie o štátnom rozpočte je dôležité, ale rokovanie o krajine, kde sa začína vojnový konflikt a ktorá je v našom blízkom susedstve, je oveľa dôležitejšie. Takisto sa vyjadroval aj pán premiér, ktorý nám do parlamentu prišiel povedať, že plne súhlasí s rozhodnutím NATO, lebo vraj masakrovanie obyvateľstva zo strany NATO v konečnom dôledku prinesie do Kosova mier. Odkiaľ nabral odvahu tvrdiť, že je to jediné správne riešenie, keď ani najväčšia autorita americkej politiky Henry Kissinger si tým nie je istý a vyhlásil, že sa deje veľká chyba, pretože vojenská akcia v Kosove nemôže byť efektívna.

Nech sa na to pozeráme z ktorejkoľvek strany, toto rozhodnutie vlády je chybné a priveľmi riskantné voči vlastným občanom či už na Slovensku alebo aj voči našej menšine v Juhoslávii. Nie je však prekvapujúce, pretože naše záujmy nie sú pre túto vládu zaujímavé a prioritné. Prioritná je, tak ako to dnes povedal pán minister Kukan, naša ambícia vstúpiť do NATO. Domnievam sa, že by skutočne bolo potrebné, aby sa naša vláda popozerala aj okolo seba, aby si išla vypočuť hlasy aj tých občanov, ktorí chodia demonštrovať každý deň o 17.00 hodine pred americké veľvyslanectvo.

Poslanci Slovenskej národnej strany dôrazne protestujú proti americkej agresii a vyzývajú vládu Slovenskej republiky aj týmto spôsobom, aby zrušila svoje rozhodnutie poskytnúť vojskám NATO slovenský vzdušný priestor. Zároveň vyzývame aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby nepodporovali násilie, ktoré neprinesie mier, ale plodí ďalšie násilie. 9. apríla pozývame všetkých poslancov, ktorí tu sedia, aby prišli protestovať pred americké veľvyslanectvo. (Hlasy z pléna.) Hovorím za poslancov. My poslanci Slovenskej národnej strany pozývame všetkých poslancov, ktorí to myslia vážne s touto republikou, aby prišli protestovať pred americké veľvyslanectvo proti takýmto nezodpovedným činom slovenskej vlády, ktorá vháňa túto republiku do vojnového konfliktu. Zároveň tam pozývam aj všetkých občanov v mene Slovenskej národnej strany.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Sú faktické poznámky. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Prvý vystúpi pán poslanec Kalman a posledný pán poslanec Švantner.

Nech sa páči, pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Chcem povedať v nadväznosti na pani Slavkovskú, že výbor nie je rozhodujúci, ale plénum Národnej rady. Nech sa vo výbore čokoľvek dohodlo, plénum má jednoznačne možnosť a povinnosť zmeniť rozhodnutia, korigovať alebo navrhovať niečo iné.

Páni a dámy, musíme si skutočne uvedomiť, že je tu vojna so všetkými dôsledkami. Ľudia umierajú, rozbíjaná je infraštruktúra a všetko, čo s tým súvisí. To, čo sme dnes počuli aj z úst pána ministra Kukana len dokazuje, že skutočne robíme pštrosiu politiku. Po švrtýkrát sa zaoberáme touto problematikou a dosiaľ sme sa nedokázali zjednotiť na jasnom stanovisku, na stanovisku vo vzťahu k tomuto konfliktu a na stanovisku postupu vlády Slovenskej republiky, resp. celého Slovenska. Skutočne to len dokazuje, že sa nedokážeme chlapsky postaviť a otvorene si všetko povedať. Je to naša určitá slabosť.

Chcel by som ešte pani Slavkovskú doplniť v tom zmysle, že bombardovanie z histórie vojen nikdy nič nevyriešilo okrem zničených životov a demolácie budov i objektov. Naopak vždy vybičovalo obyvateľov k tomu, že sa ešte viac spevnili a viac bojovali proti agresorovi, či to bolo v Sovietskom zväze, či to bolo v Londýne, či to bolo, ja neviem, vo Vietname, v Kórei a podobne. Taká istá situácia nastala aj teraz. Preto by sme sa opätovne mali zamyslieť nad tým, o čo tu skutočne ide. O aké záujmy tu ide? Prečo NATO po druhýkrát napadlo Balkán? Prečo je to stále vedené Spojenými štátmi americkými? Je to preto, že Juhoslávia v Rambouillet nepodpísala zmluvu? Kam smerovala tá zmluva? O ktoré ďalšie otázky ide? Juhoslávia nenapadla žiaden ďalší štát. Do akých pozícií ju chce medzinárodné spoločenstvo dotlačiť? Ak sa hovorí o humanitárnej pomoci alebo o zachovaní, že prichádza k stratám životov v Kosove, pri bombardovaní neprichádza? Vráťme sa k podstate. Prestaňme politikárčiť a prestaňme sa baviť o tom, kto je opozícia alebo koalícia.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Chcela by som potvrdiť slová pani poslankyne, keď hovorila o tom, že časť opozície možno nevedela, a chcem potvrdiť za seba, že som určite nevedela o zvolaní zahraničného výboru a vlastne vy všetci mi to môžete dokázať, lebo viete, že v to ráno som vystupovala.

A práve naopak, vo svojom vystúpení som hovorila, že mi je ľúto, že minister nie je s nami, ale že je dnes na vystúpení v OBSE vo Viedni, tak ako to o siedmej hodine ráno priniesli správy. Až niekto z vás na mňa vykríkol a povedal, že minister je tu v budove. Takže potom bolo aj veľmi chybné a klamalo alebo zavádzalo občanov Slovenskej republiky vystúpenie pána ministra Kukana večer v Pressclube, kde povedal, že opozícia ignorovala zasadanie výboru. Skutočne si vyprosím za svoju osobu takéto osočenie alebo takéto zavádzanie obyvateľstva. Veľmi dobre viete, že som sa niekoľkokrát snažila prerušiť naše rokovanie tým, že som na vás apelovala, že sedí aj maďarský parlament, že sedí aj francúzsky parlament a debatujú o tomto probléme. Zakaždým som bola prerušená a vzali ste mi slovo, že nehovorím o rozpočte. Takže by som vás veľmi pekne prosila, aby ste nezavádzali.

Musím povedať, keď som požiadala Slovenskú televíziu, že chcem k stanovisku pána ministra Kukana dať svoje stanovisko, Slovenská televízia mi to odmietla. Musím povedať aj ďalšie, že keď v nedeľu Česká televízia o 12.00 hodine mala reláciu s pánom Dienstbierom na túto tému, o 13.00 hodine s pánom Rumlom, pre mňa bol šok, že o 13.30 hodine sa Kroky venovali problematike učiteľov. Učiteľov ste mohli riešiť radšej v rozpočte ako v televízii.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Ošváth, prosím.

Poslanec P. Ošváth:

Pani poslankyňa Slavkovská sa vo svojom vystúpení dotkla skutočnosti, že nemala možnosť doteraz vystúpiť alebo poukázať na skutočnosti okolo problematiky Juhoslávie. Rád by som znovu zopakoval, že minulý týždeň tu bolo počas večerného rokovania o rozpočte oznámené, že ráno sa bude konať spoločné zasadnutie zahraničného výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ten, kto sedí alebo sedáva v rokovacej miestnosti, to musel počuť a musel o tom vedieť. Ja som bol na rokovaní týchto výborov prítomný a môžem potvrdiť, že tam boli len zástupcovia koalície, konkrétne z výboru pre obranu a bezpečnosť pán Palko, Tuchyňa a ja a zo zahraničného výboru tam bolo sedem koaličných poslancov. Prečo neprišli opoziční, neviem. A takisto rokovací poriadok umožňuje každému poslancovi aj tomu, čo nie je členom toho daného výboru, zúčastniť sa na jeho rokovaní. Takže nie je pravda, čo tvrdí pani Slavkovská, že nemala možnosť sa vyjadriť. Mohla prísť podľa rokovacieho poriadku ako poslankyňa na zasadnutie týchto výborov a mohla sa takisto vyjadriť. A keď už niekto poukazoval na to, že si vyprosí niečo, ja by som si zase vyprosil, aby niekto poukazoval alebo tvrdil, že pán minister Kukan klame. To by som si zase vyprosil ja za neho. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Budaj, máte slovo.

Poslanec J. Budaj:

Zabíjanie a krvavá kríza na Balkáne je dôsledkom postkomunistickej éry, rovnako ako u nás je miernejším dôsledkom vyrabovanie štátneho majetku a blízkosť hrozby hospodárskej krízy. (Hlasy a hluk v sále.) Politici, ktorí u nás stavali na konfrontácii, dnes majú podporu politikov, ktorí stavali na konfrontácii na Balkáne. Balkánska cesta priviedla ľudí na Balkáne ku krviprelievaniu. To krviprelievanie sa nezačalo pred troma dňami ani pred týždňom. Trvá celé roky. Nacionalizmus účelovo zneužívali, stavali ľudí proti ľuďom v mene toho, že nemajú rovnaký materinský jazyk alebo nechodia do rovnakého chrámu. Dnes to tu zopakoval pán poslanec Cuper. Je to politika nespolužitia a vyháňania tých, ktorí sú odlišní. Ak sa im nepáči v Juhoslávii, nech sa vysťahujú. Toto sa hovorilo aj Slovákom v Uhorsku, pán Cuper.

Tvrdím, že to, čo sa stalo v Juhoslávii, je, samozrejme, tragédiou, ale vojská NATO tam prichádzajú hasiť požiar, ktorí založili politici, ktorí zneužívali národnú tému na to, aby ju postavili proti ľuďom, proti ich spolunažívaniu a proti mieru vo vlastných krajinách. Tí, na ktorých obranu sa staviate, páni a dámy, sú vojnoví zločinci. Po Mníchove a po okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 sme zažili, čo znamená neodporovať zlu. Vojská NATO sa pokúšajú odporovať zlu. Nikto z nás nevie, ako sa tá operácia skončí. Osobne, samozrejme, neodmietam polemiku nad tým, či mala vzniknúť a ako má prebiehať. Ale podstata celého sporu je v súboji dvoch pohľadov na civilizáciu. Je to súboj politiky znášanlivosti s politikou čistiek.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Zelník, máte slovo.

Poslanec Š. Zelník:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

nie je možné zľahčovať to, že veď zasadal výbor a neboli tam azda prítomní poslanci, ktorí neboli ani na tento výbor pozvaní. Ak iné štáty zvolávali mimoriadne rokovania parlamentu a my sme mali rokovanie parlamentu, bola povinnosť, aby sme boli o tomto oboznámení, aby bol prerušený program v rozprave o štátnom rozpočte a mali sme sa touto otázkou zaoberať. Bohužiaľ, ten čas je už za nami.

Zarazila ma konštatácia pána ministra zahraničných vecí v tom, že predstavitelia NATO oceňujú prístup vlády Slovenskej republiky. Myslím si, pán minister, že ste členom slovenskej vlády a vláda má predsa hájiť v prvom rade záujmy Slovenska. Je zaujímavé, že nikto neurobil prieskum verejnej mienky, či naši občania súhlasia, alebo nesúhlasia, alebo vôbec aký majú názor na agresiu v Juhoslávii. Je škoda, že názor občana bol zaujímavý len pred voľbami. Som presvedčený, že väčšina obyvateľstva v Európe, ale aj u nás nesúhlasí s agresiou v Juhoslávii. Som presvedčený, že zahraničná politika by mala odrážať záujmy tohto národa a som presvedčený, že náš národ nesúhlasí a agresiou. Veď kto by mohol súhlasiť, že v mene záchrany života sa použije raketový útok, a potom permanentné bombardovanie celej republiky? Nehovoriac o tom, že ak je konflikt, sú v ňom zainteresovaní dvaja.

Je zaujímavé, že tu je permanentná obhajoba zo strany koalície, že je dobré, keď je potrestaný jeden vinník. Akoby sa chcelo povedať, nech sa páči, nech sa búria aj ostatní, veď NATO vám príde na pomoc. O čo tu vlastne ide? Skutočne si vážim tých, ktorí sú proti agresii, sú proti bombardovaniu, pretože pri takomto zásahu...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa Slavkovská vo svojom vystúpení označila útok vojsk NATO na zvrchované územie Juhoslávie za agresiu. Tí z vás, ktorí pochybujú o tom, že je to agresia, by si naozaj mali prečítať vojenské humanitné právo. Inak princípy tohto práva boli zapracované aj do haagských dohovorov a mali by platiť v systéme medzinárodného humanitného práva.

V časti Dohovor o určení pojmu útočného činu v článku 2 sa hovorí: "Za útočníka sa bude v medzinárodnom spore považovať ten štát, ktorý prvý podnikne niektorý z týchto činov: vyhlási vojnu druhému štátu, vnikne ozbrojenou silou na územie druhého štátu, hoci aj bez vyhlásenia vojny, napadne pozemnými, námornými alebo leteckými silami územie, loďstvo alebo lietadlá druhého štátu, podnikne námornú blokádu" a tak ďalej a tak ďalej.

V článku 3 sa hovorí: "Žiadna úvaha politického, vojenského, hospodárskeho alebo iného charakteru nebude môcť ospravedlniť útočný čin definovaný článkom 2."

A v dodatku k článku 3 Dohovoru o určení pojmu útočného činu sa hovorí, že "žiaden útočný čin v zmysle článku 3 tohto dohovoru nesmie byť ospravedlnený žiadnou z týchto okolností". A tie okolnosti sú: "medzinárodné správanie sa štátu a vnútorné pomery štátu".

Takže pani Slavkovská absolútne oprávnene označila vpád amerických bombardérov na územie Juhoslávie za agresiu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Rád by som doplnil pani poslankyňu Slavkovskú a upresnil jej termín, že to bolo chybné rozhodnutie vlády, čo je nielen veľmi jemné, ale neprimerané. Bolo to bratovražedné rozhodnutie tejto vlády. Nech si každý z vás položí otázku: Keby ste mali svojich rodinných príslušníkov medzi našimi krajanmi Slovákmi trebárs v Rumunsku, súhlasili by ste s bombardovaním Rumunska? Aj keď ma pán poslanec Mikloško veľmi primitívne a zlomyseľne osočil, spýtam sa ho, či by súhlasil s bombardovaním Rumunska, keby tam žila jeho vydatá sestra.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Tak ako strany vládnej koalície podviedli a oklamali voličov svojimi volebnými programami, presne v tom istom pokračujú aj v napĺňaní realizácie postupov a krokov politiky slovenskej vlády. Veď schvaľovanie útočnej vojny proti štátu, ktorý nevyvolal žiadnu vojnu, a schvaľovanie raketového a leteckého bombardovania územia tohto štátu je v hlbokom rozpore s tým, čo hlása KDH, ktoré je včlenené v Slovenskej demokratickej koalícii. Vari kresťania majú odsúhlasovať, požehnať a posvätiť rakety a bomby štátu, ktorý vyhlásil vojnu Juhoslávii?

Demokratická strana. Páni poslanci, schvaľujete trest smrti? Podpisujete sa predsa pod zabíjanie civilného obyvateľstva v záujme údajnej ochrany ľudských práv? Akých práv? Tých mŕtvych ľudí, ktorí budú zabíjaní bombami a raketami?

Strana zelených na Slovensku je asi jedinou stranou na svete, ktorá sa podpisuje pod raketové a letecké bombardovanie. Čo je to za nezmysel? A keby tu bol pán Jaroslav Volf, tak on si je vedomý toho, že Sociálnodemokratická strana sa hlási k pokračovaniu sociálnej demokracie, na čele ktorej stál na začiatku prvej svetovej vojny Jean Jaures, ktorý bol najrozhodnejším odporcom vojnových konfliktov. A na to, aby sociálna demokracia bola zlomená, tak najprv tí, ktorí vojnový konflikt prvej svetovej vojny chceli vyvolať, ho najprv museli zavraždiť atentátom.

Takže, dámy a páni, ako ste klamali a podvádzali v predvolebnej kampani svojimi volebnými programami, tak pokračujete aj v súčasnej politike zaťahovania Slovenskej republiky do vojnového konfliktu, ktorý je v úplnom rozpore so záujmami všetkých obyvateľov tohto štátu či vás volili, alebo vás nevolili.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Predtým ako dám slovo pánu poslancovi Zajacovi, žiadam predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti. Ešte raz žiadam predsedov poslaneckých klubov, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti.

Pán poslanec Zajac, máte slovo.

Poslanec P. Zajac:

Keď som počúval v rozprave príspevok pani poslankyne Slavkovskej, ale platí to aj pre mnohé iné príspevky, rozmýšľal som, aké je to vlastne myslenie a aký je to jazyk, ktorý sa používa v tejto súvislosti. A musím povedať, že jazyk a myslenie pani poslankyne Slavkovskej nie je ani národné, ani vlastenecké, ani slovanské. Myslenie pani poslankyne Slavkovskej je vlastne klasické staré myslenie päťdesiatych rokov a klasické myslenie sedemdesiatych rokov. Je to myslenie, ktoré pochádza z dielne Varšavskej zmluvy, je to myslenie, ktoré pochádza z dielne takého vzťahu k Spojeným štátom, k Európe a k európskej civilizácii, ktoré vníma v tomto svete svojich nepriateľov.

A pani poslankyňa Slavkovská vlastne nemusela od sedemdesiatych rokov alebo odkedy myslí, nemusela vlastne urobiť nič. Nemusela zmeniť na svojom myslení a na svojom vnímaní sveta absolútne nič, iba sa prikryť takou veľmi tenkou zásterkou nejakého slovanského zmýšľania, aby nám tu vlastne produkovala staré klasické myslenie vychádzajúce z predstavy sveta, ktoré je už dávno zažehnanou predstavou, je predstavou sveta, ktorá je proste neplatná, a dúfam, u nás na Slovensku ani platiť v budúcnosti nebude.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Pani poslankyňa Slavkovská vo svojom vystúpení upozornila na skutočnosť, že táto poslanecká snemovňa, konkrétne vládni poslanci nechceli rokovať o téme kosovského konfliktu, hoci vláda, ich vláda sa k tomuto konfliktu prihlásila a zapojila sa do neho. Nechceli rokovať, jednoducho máme na to dôkazy. Za Slovenskú národnú stranu sme tento návrh predložili počas rokovania o štátnom rozpočte. Vo štvrtok minulý týždeň sa stretli predstavitelia poslaneckých klubov vzadu v zasadačke a zástupcovia jednotlivých klubov, bol tam aj pán Zajac, pán Langoš, pán Mikloško a ďalší, vystúpili a povedali, že nechcú rokovať o tejto téme. Hlasovali proti tomu, aby bola zaradená na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Tak nehovorte, že to nie je pravda, nezavádzajte. Nechcem hovoriť, že klamete, ale jednoducho pani Slavkovská mala stopercentnú pravdu. Až do dnešného dňa ste kládli odpor, aby sa táto téma zaradila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

V jej vystúpení zazneli, samozrejme, obavy z tohto konfliktu. Myslím si, že nie je nič zlé na tom, keď máme strach z vojny, keď upozorňujeme, že zabíjanie nie je riešenie humanitnej katastrofy. A nie je to ani staromódne, ani staré myslenie alebo neviem, ako to tu niektorí chcú našepkávať. Je to jednoducho obava a skutočne hlboký humanitný vzťah k ľuďom, ktorí trpia následkom leteckých náletov v Juhoslávii. A darmo tú budú niektorí z vás dávať jej nálepky, jej vystúpenie trafilo do čierneho.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Švantner, prosím.

Poslanec D. Švantner:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcel by som rozviesť záležitosti, ktoré načala pani poslankyňa Slavkovská. Ale v tejto súvislosti chcem hovoriť aj o postojoch ďalších našich kolegov k tejto záležitosti.

Pánu poslancovi Sopkovi by som sa chcel poďakovať za postoj k agresii NATO v Juhoslávii. Možno je to spôsobené mojou výzvou, aby sme sa správali podľa nášho vnútorného svedomia. No napriek tomu vás musím upozorniť, že SDĽ sa bude v budúcnosti pred národom zodpovedať nielen za povolenie preletov lietadiel NATO nad naším územím, ale tiež aj nad zákonmi, ktoré budú viesť k prípadnej autonómii na našom južnom území. Chcem vám povedať, že na dvoch koňoch sa nedá sedieť. Na jednej strane členovia vlády za SDĽ odsúhlasia prelety lietadiel NATO nad našou republikou a pred národom hovoria, že nesúhlasia s bombardovaním Juhoslávie. Je to dvojtvárnosť, ktorú vám voliči neprehliadnu.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

Dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie začala poznámkou na adresu pána poslanca Zajaca. Je skutočne paradoxom, keď pán poslanec v tejto chvíli vyčíta pani Slavkovskej jej myslenie, keď práve v tejto chvíli - zdôrazňujem - agresiu vojsk NATO v Kosove pred slovenským parlamentom obhajujú bývalé nomenklatúrne kádre rekvalifikované na demokratov, tak ako tu pekne sedia.

Takže situácia v Kosove. Dovoľte mi, aby som povedala niečo iné ako to, čo odznelo doteraz. Často sa tu totiž spomínalo, že bolo spoločné zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničného výboru a vyčíta sa poslancom z opozície, že sa na tomto zasadnutí nezúčastnili a keby sa vraj boli zúčastnili, mohli si utvoriť svoj názor, mohli si utvoriť zrejme názor, ktorý bude totožný s názorom vládnej koalície. Ale aby som naozaj trochu zaplnila veľký deficit, ktorý tu stále rezonuje, dovoľte mi, aby som povedala niečo bližšie o tom, čo sa dialo na spoločnom zasadnutí výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničného výboru.

Výbor pre obranu a bezpečnosť a zahraničný výbor boli zvolané na to, aby hovorili o riešení situácie v Kosove a aby hovorili o tom, prečo slovenská vláda dala súhlas na prelet lietadiel nad zvrchovaným suverénnym slovenským územím. Čím sa v skutočnosti výbor pre obranu a bezpečnosť a zahraničný výbor zaoberali? Podstatná časť rokovania oboch výborov sa dotýkala toho, že vládni poslanci sa navzájom ubezpečovali v tom, aká je to skvelá príležitosť pre Slovensko, že môžeme vlastne pootvoriť znovu dvere na to, aby sme mohli vstúpiť do NATO a pochvaľovali si, ako skvelo sa Slovenská republika a jej vláda zachovala, keď vydala súhlas, a ako budeme mať už teraz zelenú pri vstupe do NATO.

Ale podstatnejšia časť tohto rokovania sa zmenila vlastne na poradu, kde si vládni poslanci hovorili o stratégii, akým spôsobom budú postupovať v ďalšom pláne, akým spôsobom budú postupovať, aby zabránili tomu, aby sa táto téma dostala na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, a akým spôsobom oblafnú nielen opozičných poslancov v parlamente, ale akým spôsobom oblafnú aj verejnú mienku Slovenskej republiky, akými vecami budú argumentovať, aby ju presvedčili, že víťazné ťaženie NATO v Juhoslávii je jediné správne a zachráni mier.

Aby ste si nemysleli, že hovorím len o svojich pocitoch, dovoľte mi, aby som zacitovala niektoré pozoruhodné pasáže z rokovania výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničného výboru, ktoré dokazujú, že mám pravdu. Na spoločnom rokovaní napríklad v časti, kde sa vehementne hovorilo o tom, ako zabrániť nehodným opozičným poslancom prihrievať si politickú polievočku v parlamente, keď sa bude hovoriť o Kosove, ako by to komu, teda všelikomu uškodilo, pán poslanec Šebej napríklad navrhoval, že by bol rád, keby vznikol medzi vládnymi poslancami nejaký kompromis, nejaký súhlas, ktorým by sa zabránilo tomu, aby sa toto stalo témou rokovania pléna. On to považuje za naprosto škodlivé, jednoducho podľa jeho slov by to bolo škodlivé a podľa neho proces prerokúvania v tomto parlamente by sa mal skončiť v týchto výboroch a bodka. Parlament momentálne rozhoduje o rozpočte, takže je dôvod na to, aby sa dôvodilo, prečo sa o Kosove nemusí hovoriť. Okrem iného sa k pánu Šebejovi pridal pán Tuchyňa a, samozrejme, ďalší poslanci.

Ale dovoľte mi, aby som pokračovala v úsilí, ktoré vyvíjal pán Šebej a presviedčal prítomných poslancov vládnej koalície týmito slovami: "Nechápem politické grémium, na ktorom predsedovia klubov s takýmto nezmyslom," to znamená, že sa bude hovoriť o Kosove na pléne, "s takýmto nezmyslom súhlasili. Nechápem to. Treba im dosť dôrazne uložiť, že jednoducho nemajú dovoliť, aby to tento parlament deštruovalo. Proste, toto je vynikajúca príležitosť na politickú prezentáciu. To znamená, že musíme urobiť všetko pre to, aby slovenský parlament neriešil teraz situáciu v Kosove."

Ďalej pán Šebej hovorí: "Uznesenie zahraničného výboru jednoducho netreba dávať do lavíc. Ešte raz chcem upozorniť", citujem ďalej pána Šebeja, "že ak podľahneme tomuto tlaku, tak sa napríklad prerokúvanie kauzy Ivan Lexa a jeho imunita odsunie o ďalší týždeň", čo on považuje za neprípustné. "A budeme tu tráviť čas debatovaním o histórii Balkánu," hovorí pán Šebej. "To je úplný nezmysel." Pán Palko pridal: "Hodnotím to tak, že diskusia o Kosove by sa mala skončiť teraz tu, v tejto miestnosti." A pán Tuchyňa dodáva: "Pokiaľ sa dobre pamätám, boli tam pokusy niekoľkokrát zaujímať stanoviská a bolo to odbíjané z našej strany. Potom bolo zvolané grémium klubov, kde asi tým spôsobom, že áno, zajtra zasadnú výbory a potom by sa včerajšok takto oddialil. Takže teraz treba rozumne hľadať slová, akým spôsobom z toho vykľučkovať."

Toľko tých pár citátov zo zasadnutia výboru pre obranu a bezpečnosť a zahraničného výboru, o ktorom toľkokrát jeho účastníci, napríklad aj pán poslanec Weiss, hovorili, že keby boli poslanci opozície sedeli na tomto rokovaní, tak by sa im bolo zrejme vyjasnilo v hlavách. Nuž áno, keby boli sedeli na tomto rokovaní, tak zrejme sa budete všetci na tomto rokovaní tváriť, že vec sa má inak a táto strategická porada by sa asi odohrávala inde a iným spôsobom.

Dovoľte mi ešte ďalšiu poznámku k tomuto zasadnutiu. Pán premiér vlády, pán Dzurinda a napokon aj pán minister zahraničných vecí Kukan popreli, že boli vystavovaní nejakému tlaku zo strany NATO, keď sa rozhodovali o tom, že poskytnú vojenský priestor na prelety lietadiel. Popreli to veľmi razantne, mňa nazvali klamárkou a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem sa k tomu takýmto spôsobom vracať. Chcem sa len spýtať ministra zahraničných vecí pána Kukana, ako to potom myslel, keď povedal na spoločnom zasadnutí, z ktorého som citovala pred chvíľou pár skvelých príspevkov, že dúfa, že náš príspevok je postačujúci a nebudeme musieť ísť ďalej. A navrhoval v týchto výboroch, že ak Slovenská republika bude oslovená zo strany NATO, aby prijala ďalšie kroky a podnikla ďalšie vojenské aktivity, že odmietnutie týchto vojenských aktivít môže Slovensko vysvetľovať a odôvodňovať tým, že vo Vojvodine žijú Slováci, a preto radšej ďalej nepôjdeme. A toto nie je veľmi jednoznačné potvrdenie toho, že na slovenskú stranu bol vyvíjaný nátlak?

Ak mi dovolíte, položila som včera otázku predsedovi parlamentu pánu Migašovi. Tá otázka bola veľmi jasná. Odvolávala som sa na vyjadrenie amerického senátora Josepha Widna, člena zahraničného výboru Amerického kongresu, ktorý sa vyjadril, že nielen slovenská vláda, ale aj slovenský parlament vyjadrili svoj súhlas s postupom NATO v Kosove. Pýtala som sa pána Migaša ako vrcholného predstaviteľa tohto parlamentu, kto informoval takýmto spôsobom americkú stranu. Žiaľ, doteraz som sa odpovede na túto otázku nedočkala, takže ju znovu opakujem. A zdá sa, že aj návrh uznesenia, ktorý nám dnes predložil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, je len pokusom o dodatočné schválenie toho, čo urobila vláda Slovenskej republiky. Chcete od tohto parlamentu, aby dodatočne posvätil vaše chybné rozhodnutie, ktoré ste pred pár dňami urobili.

Na záver už len pár slov. Medzi poslancami vládnej koalície sedia aj členovia KDH. Páni, hovoríte o kresťanstve, odvolávate sa na kresťanské princípy. Neviem, aké sú to princípy, ktoré vás nútia k tomu, aby ste sa správali nie ako poslanci, ale ako "roboti". Neviem, čo vás vedie k tomu, že na to, aby ste tu vôbec boli schopní vystúpiť, potrebujete sa potužiť v kuloároch slivovičkou ako napríklad pán Mikloško.

A na záver mi dovoľte ešte vyjadriť nádej a úfnosť, že sa svojimi geniálnymi faktickými poznámkami na moje vystúpenie teraz prihlásia obaja naši kolegovia, aj pán poslanec Mikloško, aj pán poslanec Zajac. Už sa na vaše perly ducha teším.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Tak postupne, páni poslanci. Na tabuli sú: pán poslanec Mikloško, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Gajdoš, pán poslanec Paška, pán poslanec Šebej, pán poslanec Prokeš. (Hlas z pléna.) Pán poslanec Palko ruší prihlášku. Pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Kužma. Dajte to ďalej. Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Hudec, pán poslanec Zajac, pán poslanec Cuper, pán poslanec Kotian. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

Kto bol prvý? Musím sa opýtať.

Pán poslanec Mikloško.

Po týchto faktických poznámkach z poverenia predsedu Národnej rady zvolávam politické grémium.

Prosím, pán poslanec Mikloško, máte slovo.