Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Baco.

Poslanec P. Baco:

Ďakujem pekne za slovo.

Myslím si, že pán poslanec Weiss sa snažil naozaj konštruktívne pristúpiť k tejto problematike, i keď si nemyslím, že je to jednoduché, ani si nemyslím, že sa mu to nejako podarilo, pretože trošku jednostranne sa nám snažil predložiť niektoré veci, najmä pozíciu OSN ako nejaký objektívny problém funkčnosti orgánov a štruktúry OSN z hľadiska toho, že sa tu stratila bipolarita. Povedal by som, že nevidím tento problém tak, naopak, napríklad OSN prijala niekoľko rezolúcií ku Golanským výšinám, Írsku a tak ďalej. Problém nie je v tom, či sa prijímajú alebo neprijímajú rezolúcie, ale ako sa plnia. A práve v bipolarite, ktorá sa stratila, a zostal jeden hegemón, ktorý ovláda všetky inštitúcie na svete vrátane OSN, doslova už aj kašle na OSN a na jej činnosť i na jej orgány. Takže v tomto je problém. A nehanbí sa normálne drzo vyhlásiť pred celým svetom, že jednoducho bojuje v Kosove preto, lebo sú to jeho mocenské záujmy.

Vážení, veď o toto ide. To nie je problematika, to nie je problém toho, že OSN je zle štruktúrovaná, to je naozaj problém toho, že bipolarita sa vytratila a je jeden absolútny hegemón a my všetci mu máme slúžiť. Prosím vás pekne, otázka teraz stojí tak, ako sa my, maličký štát, máme z tohto dôstojne dostať. Poďme sa baviť o tom.

Pán poslanec Weiss, v tomto vidím určitú racionalitu vášho vystúpenia, že naozaj by sme si mali nájsť v tejto šlamastike nejaké dôstojné miesto, ktoré nám jednoducho aj naše strategické zámery, aj naše, dá sa povedať, susedské bratské zámery voči Srbsku nepoškodí a nepokazí. Pretože súčasné správanie sa vlády je, myslím si, v rozpore so záujmami dobrých vzťahov medzi Slovenskom...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

V poradí ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gajdoš. Ďalší je pán poslanec Hudec, po ňom vystúpi pán poslanec Sitek, pani poslankyňa Slavkovská, Podhradská a pán poslanec Šimko, po nich Peter Zajac, Malíková, Faič, Šebej, Belohorská, Mušková, Cuper, Engliš, Palko, Kalman.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec J. Gajdoš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som vyjadril svoje hlboké znepokojenie nad tým, že sa konflikt v Kosove rieši vojenským zásahom leteckých síl NATO. Nielen podľa môjho názoru je tento bezprecedentný krok v rozpore s Chartou OSN, ale aj s vlastnými ustanoveniami Washingtonskej zmluvy. Považoval som NATO za organizáciu, ktorej hlavným poslaním je udržiavanie a obrana mieru v Európe a vo svete. Posledné aktivity NATO však v Juhoslovanskej zväzovej republike a v Iraku tento atribút spochybňujú.

Bol som nútený položiť si smerom k činnosti NATO niekoľko otázok. Prečo sa v roku svojho historického rozšírenia o tri členské krajiny strednej Európy rozhodlo bez mandátu OSN vojensky riešiť vnútorný problém suverénneho štátu, aj keď je to problém nielen z ľudského hľadiska veľmi závažný? Prečo sa NATO z leteckých nasadení v Iraku nepoučilo, že tento spôsob vojenského nátlaku problém nerieši, iba ho oddiaľuje? Prečo sa Spojené štáty nepoučili z prehratej vojny vo Vietname, keď ani supertechnika, ani jednotky rambov nezdolali vôľu vietnamského ľudu žiť v suverénnom štáte podľa vlastnej vôle bez cudzieho diktátu alebo vnútenej demokracie? Prečo sa NATO tak laxne a farizejsky správa ku genocíde kurdského národa, permanentne uplatňovanej aj za hranicami vlastného štátu armádou členského štátu NATO Turecka? Odpoveď na tieto otázky je jednoduchá a jednoznačná. NATO sa správa tak, ako to chcú jastrabi nadnárodných vojensko-priemyselných komplexov, ktorým mier na tejto planéte je taký vzdialený ako najbližšia obývaná planéta vo Vesmíre.

Územie Kosova a Srbska sa stalo polygónom leteckých aktivít vzdušných síl NATO. Skúšajú sa nové metódy plánovania a riadenia vzdušných operácií. Preveruje sa efektívnosť velenia, spojenia a účinnosť zbraňových systémov. Likviduje sa letecká munícia a rakety s končiacou lehotou životnosti, ktorých delaborácia by bola veľmi nákladná. To všetko sa odohráva na území suverénneho štátu, na skutočných cieľoch, so skutočnými stratami na ľudských životoch. To nie je vojnová počítačová hra. To je obrovská tragédia odohrávajúca sa na prelome tretieho tisícročia. Tí, čo boli pôvodcami tejto tragédie, kosovskí Albánci, sú hrdinami z Rambouilletu. Cena za tento pocit je však príliš vysoká. Nezmyselnými leteckými náletmi privolali na seba nenávisť všetkých Juhoslovanov. Už niet v Juhoslávii opozície voči Miloševičovi, už sú len jasne definovaní nepriatelia juhoslovanských národov: NATO a kosovskí Albánci. Toto je skutočný politický efekt, ktorý dosiahlo NATO priamym vojenským zásahom do konfliktu.

Boli podcenené príčiny konfliktu, ktoré majú hlboký historický, etnický, náboženský a sociálny rozmer. Hlboko bola podcenená mentalita slovanských národov žijúcich na území Juhoslovanskej zväzovej republiky. Neboli vyčerpané všetky politické možnosti riešenia konfliktu. Spôsob prípravy mierovej zmluvy bol násilným diktátom bez možnosti konštruktívneho prístupu strán v konflikte. Sila a netrpezlivosť prevládali nad rozumom a ústretovosťou. V Kosove sa hrá pre Slovákov dôležitá hra. Myšlienka úplnej autonómie pre kosovských Albáncov nachádza živnú pôdu u maďarských národností žijúcich na územiach Juhoslávie, Rumunska, a možno aj Slovenska. Isté kruhy v Spojených štátoch na čele s Bélom Liptákom usudzujú, že toto je ten najvhodnejší okamih na splnenie snov o veľkom Maďarsku.

Divím sa poslancom vládnej koalície slovenského parlamentu, že pre hlboký predklon k svojim chlebodarcom nevidia ďalej než na špičky svojich topánok. Necítia určité nebezpečenstvo pre Slovensko z precedensu, ktorý vzniká v Kosove. Nedivím sa poslancom istej ministrany spiatočníkov otravujúcich vzduch v tomto parlamente šírením pachov zo sústavného sa cpania do istých otvorov veľkým tohto sveta, že horlivo pritakajú a schvaľujú riešenie násilia násilím. Divím sa však poslancom za KDH, SDĽ a SOP, že sú im ľahostajné obete na ľudských životoch, strach a hrôza, ktoré šíria lietadlá NATO. Toto sú tí poslovia mieru?

Poslanci za HZDS odsudzujú a odmietajú násilie, nech už je páchané kýmkoľvek, Miloševičom, kosovskými Albáncami či silami NATO. Nekompromisne žiadame zastaviť bombardovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky a začať riešiť konflikt v Kosove mierovou cestou, politickými prostriedkami pod gesciou Bezpečnostnej rady OSN. Vyzývame generálneho tajomníka OSN, aby plnohodnotne uplatnil svoj mandát a zasadil sa o mierové riešenie konfliktu. Apelujeme na ľudskosť a kresťanské cítenie tých poslancov slovenského parlamentu, ktorí ho majú, aby spoločne s nami odsúdili barbarské nálety na zvrchované územie Juhoslovanskej zväzovej republiky a žiadali ich ukončenie.

Vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby napravila, ak sa vôbec napraviť dá, svoj nezodpovedný postoj k problému, keď nežiadala Národnú radu Slovenskej republiky o súhlas na poskytnutie vzdušného priestoru Slovenskej republiky pre transportné lietadlá vzdušných síl NATO a nepriamo sa tak zapojila do vojnového spôsobu riešenia konfliktu v Kosove. Iné bolo poskytnúť tento priestor silám SFOR, ktoré plnili mierové poslanie v Bosne a Hercegovine, a iné je poskytnúť tento priestor útočiacim formáciám zabíjajúcim nevinných ľudí. Zviditeľňovať sa takýmto spôsobom je pre vládu suverénneho štátu neprípustné. Je trápne, že sa Národná rada Slovenskej republiky zaoberá situáciou v Kosove až po niekoľkonásobnom pokuse poslancov HZDS zaradiť tento bod na rokovanie pléna. Parlamenty väčšiny európskych štátov o tom rokovali hneď v prvých hodinách po uskutočnení prvých leteckých úderov. I to o niečom svedčí.

Navrhované uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré pripravil zahraničný výbor, je v bodoch A, B, C tendenčné a pre poslancov HZDS neprijateľné. Nadržiava jednej strane konfliktu a je neobjektívne. Osobne sa s ním okrem bodu D nestotožňujem. Domnievam sa, že aj tento návrh svedčí o tom, že v tejto rokovacej sále okrem niekoľkých bývalých agentov ŠtB sedia aj niekoľkí súčasní agenti CIA. Preto nemôžeme prijať objektívne uznesenie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Podhradská a pán poslanec Bohunický. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Pani Podhradská, nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem pekne, pán predseda.

K vystúpeniu pána poslanca Gajdoša by som skutočne chcela povedať len jednu veľmi krátku poznámku. Pán poslanec Gajdoš, netreba vyčítať vláde Slovenskej republiky, resp. tomuto parlamentu, že iné štáty, iné parlamenty sa zaoberali konfliktom, ktorý vznikol v Kosove, bezprostredne niekoľko hodín po jeho vzniku a že my sa ním zaoberáme až dnes. Je to príznačné najmä kvôli tomu, že zrejme tie parlamenty, ktoré rokovali o týchto veciach okamžite, sú parlamenty zvrchovaných suverénnych štátov, čo o našom parlamente nemôžeme povedať.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Bohunický.

Poslanec P. Bohunický:

Ďkujem pekne, pán predseda.

Chcel by som doplniť pána poslanca Gajdoša z ctenej opozície v tom, ako sa diví, že ako môžu postoje Strany demokratickej ľavice byť také, aké sú. No divíte sa, pán kolega, preto, lebo ich nepoznáte. Pokúsim sa vám prečítať, čo charakterizuje postoj Strany demokratickej ľavice: "Vojenské akcie nemôžu byť riešením krízy v Kosove. Jedinou cestou, ako rozseknúť tento gordický uzol, je rokovanie. Hovoriť o mieri nikdy nie je neskoro. Strana demokratickej ľavice preto očakáva rýchle ukončenie leteckých náletov a zabíjania v Kosove. Skutočným riešením kosovskej krízy je iba nastolenie mieru a dodržiavanie ľudských a občianskych práv v tejto juhosrbskej provincii. Strana demokratickej ľavice vyzýva všetky zainteresované strany, aby si urýchlene sadli za rokovací stôl." To je vyhlásenie Republikového predstavenstva Strany demokratickej ľavice k situácii v Kosove z 29. marca 1999. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Hudec. Pripraví sa pán poslanec Sitek.

Poslanec I. Hudec:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení hostia,

v prvom rade mi dovoľte, aby som ocenil váš osobný korektný prístup, pán predseda, aj tú štipku odvahy, ktorú prejavili poslanecké kluby Strany občianskeho porozumenia, Strany demokratickej ľavice, že vôbec môžeme o tomto probléme hovoriť, že ste nám nezapchali ústa tak, aby sme tu boli ozaj iba čistými štatistami. Oceňujem to takisto, ako by som si dovolil povedať, že je cenné stanovisko, ktoré prečítal pred chvíľočkou pán poslanec Bohunický. Dúfam, že sa premietne aj do rozhodnutia tohto parlamentu, ktoré prijme iné uznesenie, než bolo navrhnuté.

Dovoľte mi však, aby som neobišiel len tak ľahko tento problém - lebo to už je problém -, keďže tento parlament bol postavený do úlohy veľmi pasívneho štatistu. Vláda Slovenskej republiky iste oprávnene tvrdí, že de iure sme nie vo vojnovom stave, ale de facto sme. Stačí si ešte raz pozrieť oficiálne stanovisko Juhoslovanskej zväzovej republiky a nečudujem sa, že je také, aké je, keďže Slovenská republika sa prepožičala na veľmi intenzívnu pomoc tejto agresii. Bojím sa, že to nie je len problém Slovenska, lebo to, čo sa deje dnes vo svete, je možno čosi, čo o pár rokov niekto nazve svetovým vojenským pučom. Ak si NATO, Severoatlantická aliancia myslí, že bude suplovať Organizáciu Spojených národov, že ju už nepotrebuje, a ak, tak iba na mediálne krytie alebo prípravu svetovej verejnej mienky, že bude zdôrazňovať len problematiku humanitárnej krízy a podstatu problému zakryje, tak sa dožívame veľmi zaujímavého a krutého obdobia a nemožno sa naň pozerať vôbec optimisticky.

Spýtam sa aj - do budúcnosti - po tejto skúsenosti, či Národná rada Slovenskej republiky bude vyňatá z rozhodujúcich a veľmi vážnych rozhodnutí, ktoré sa týkajú všetkých občanov tohto štátu. Vláda Slovenskej republiky jednoznačne poškodila záujmy Slovenskej republiky. Myslím si, že túto skutočnosť bude treba ďalej analyzovať a aj vláda Slovenskej republiky by mala zvážiť, či po takomto prešľape, ak to tak veľmi jemne nazvem, by mala ďalej viesť tento štát.

Keď sa hovorí o tom, dobre, hovorme len o humanitárnej kríze, takzvanej humanitárnej kríze. Už tu mnohí pospomínali ohniská humanitárnych kríz, ktorých je po svete kade-tade dosť. Prečo práve Kosovo-Metochija je tou oblasťou, kde treba zasiahnuť? Prečo nie inde? Je to jasné. Tam sú nie akési národnoštátne alebo vojenské záujmy terajšieho hegemóna svetovej politiky Spojených štátov amerických. Nesmierne si vážim americký ľud a vôbec mu nezávidím, že teraz jeho krajinu vedú takí nezodpovední politici, akí ju vedú. Dúfam, že si veľmi rýchlo vyberú zodpovednejších.

Ak mi dovolíte, chcel by som mať ešte dve poznámky. Prvá poznámka sa bude týkať toho, o čom hovoril už v úvode tohto bodu pán minister zahraničných vecí. Je kvalifikovaný kariérny diplomat a mal by dobre vedieť, že v dokumentoch Organizácie Spojených národov sa jasne hovorí o sebaurčovacom práve národov, a nie etnických skupín. To je ten veľký "malý" rozdiel. A keby sa dodržiavalo toto pravidlo, môžeme diskutovať o tom, či je správne alebo nie, ale keby sa dodržiavalo, tak by sa predišlo mnohým nedorozumeniam. Myslím si, že toto je veľký a dôležitý bod, okolo ktorého sa treba tiež trošku potočiť. Minule, aj to na mieste tohto parlamentu, už padli slová o "dobrých bodoch" pre Slovenskú republiku. "Dobrý bodík" v NATO pre Slovenskú republiku sa od dnes volá mŕtvy Janko Kukučka.

V parlamente to oznámil počas návštevy zástupca našich krajanov Slovákov z Juhoslávie pán Hriešik. Pekne vás prosí, všetkých vás, ktorí budete uvažovať o uznesení, nezabudnite na to, že je to len prvá obeť. Tých obetí bude veľa. Ak ich nemá byť veľmi veľa, musíme aj my priložiť ruku k dielu.

Ak mi dovolíte, prednesiem dva návrhy na zmenu uznesenia Národnej rady.

Prvý návrh bude znieť takto:

"Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní v pléne nesúhlasí s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky, ktoré umožňuje prelet lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky na vojenskú intervenciu voči suverénnemu štátu Juhoslovanskej zväzovej republike, ktorá sa koná bez súhlasu Organizácie Spojených národov.

Keďže ide o akt vojenskej agresie, ktorý rozličnými spôsobmi odmietli viaceré štáty Európy vrátane člena NATO, Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky, aby okamžite najneskôr do 24 hodín zrušila tento súhlas jestvujúci v rozpore s naším i platným medzinárodným právom a so spontánnymi masovými prejavmi svetovej verejnosti."

Ak neprejde pozmeňujúci návrh číslo 1, prosím, aby sa naraz hlasovalo o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tvoria jeden celok, a zneli by takto:

Po nadpise a preambule návrhu, ktorý bol predložený zahraničným výborom s doplnením, že nejde len o Kosovo, ale treba doplniť aj Metochiju, pretože taká je pravda.

1. Bod A. zmeniť a doplniť za slovom "utečencov" textom "z Juhoslovanskej zväzovej republiky, Kurdov z Turecka, Tuciov a Hutujov z Rwandy a ďalších etnických skupín na mnohých miestach sveta".

2. Terajšie body B a C nahradiť novým bodom b) tohto znenia:

B. nesúhlasí s preletom vojenských lietadiel NATO nad územím Slovenskej republiky uskutočňujúcim vojenskú agresiu voči suverénnemu európskemu štátu Juhoslovanskej zväzovej republike, ktorá sa koná bez súhlasu OSN, a preto ukladá vláde Slovenskej republiky, aby okamžite zrušila tento súhlas, ktorý je v rozpore s platným medzinárodným právom a priamo ohrozuje našich krajanov v Juhoslovanskej zväzovej republike.

3. Bod D označiť ako bod C.

Na záver mi dovoľte ešte dve krátke poznámky.

Som presvedčený o tom, že akokoľvek krajšie budeme nazývať skutočnosti, skutočnosť ostane len skutočnosťou, agresia ostane agresiou, vojna vojnou. Netvárme sa, že tento maličký konflikt, ako si ho niektorí z nás možno snažia vo vedomí zľahčiť, sa nemôže stať precedensom pre oveľa väčšie a hroznejšie veci. Nemyslím si, že možno označiť postoj našej vlády slovami, ako ho označil pán minister zahraničných vecí - za vyvážené postoje našej vlády. Jednoducho to nie je pravda. Je to pštrosia politika, je to politika vlády, ktorá je vazalská. To si nemôžeme dovoliť.

Verím, že všetky hlasy, ktoré mohutnejú po celom svete, prinútia aj Spojené štáty americké, ktoré jednoznačne diktujú Severoatlantickej aliancii, aby urýchlene zmenili svoj postoj. Je to veľmi nebezpečný trend a vieme to všetci. Niektorí si to priznáme, niektorí nie. Verím a chcem veriť, že v tomto parlamente nesedí jeden človek, ktorý s čistým svedomím súhlasí s touto situáciou. Myslím si, že treba okamžite konať, je to našou povinnosťou. Nehrajme sa so slovíčkami. Nehrajme sa a nezastierajme si pravdu. Nemyslime si, že keď vymeníme slovo socializmus za demokracia, môžeme povedať, čo chceme.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

S faktickými poznámkami sa hlási 6 poslancov. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Prvý vystúpi pán poslanec Mikloško.

Nech sa páči.

Poslanec F. Mikloško:

Vážený pán poslanec Hudec,

my už patríme k tej staršej generácii. A iste sa pamätáš, že 21. augusta 1968 brutálnym spôsobom vtrhli vojská Sovietskej armády a ďalší do Československa. Nepamätám sa, že by si tak plamenne vtedy vystúpil proti tejto invázii. Naopak, osobne si myslím, že si ju asi dosť schvaľoval, keď si svojím spôsobom postupoval na straníckom rebríčku. Ale to nie je všetko. 21. augusta 1989 chcel Ján Čarnogurský a ďalší štyria ľudia položiť veniec tam pri pošte, kde bola zastrelená, myslím si, Danka Košanová alebo Peter Legner. Vzápätí štyri dni predtým alebo dva dni predtým bol Ján Čarnogurský zaistený a vzatý do väzby bol aj Miro Kusý. Keď podpisovali slovenskí intelektuáli, aby ho prepustili z väzenia, tak ty si povedal, že to nikdy nepodpíšeš. (Hlasy v pléne.) K veci, vydržte, pani Podhradská. Je to až veľmi k veci. Všelikto nám môže dávať poučky z toho, ako treba protestovať proti inváziám, ale ty, pán poslanec, nie. A jediné, čo ti ostáva, je odísť. Nič iné. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Upokojme sa.

Ďalšia faktická poznámka - pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážená poslanecká snemovňa,

jednoznačne treba povedať, že vláda v tomto prípade vstúpila do vojnového konfliktu a urobila veľmi zlé meno Slovensku vo svete. Vstúpila do vojnového konfliktu, tak ako predtým povedal pán minister Kukan, aj kvôli integračným ambíciám Slovenskej republiky. Kladiem si alebo kladiem vám otázku: Sú naše ambície hodné toho, aby sme sa takto kompromitovali, že pomáhame takému medzinárodnému teroristovi, ako je Amerika? V tomto smere vláda Slovenskej republiky rozhodne robí veľkú nadprácu a nič ju v tom nemôže ospravedlniť. Vláda absolútne zabudla na to, že Srbi boli pre nás vždy oporou. Už aj pred 200 rokmi, keď nás zásluhou pomaďarčovania Maďari skoro vykynožili ako národ, aj v roku 1968, keď desaťtisíce našich Slovákov tam našlo útočisko, keď ich prijali do svojich obydlí a keď ich živili. A my sa im teraz odplácame tým, že púšťame cez naše územie lietadlá, ktoré ich bombardujú. Myslím si, že si to Srbi od nás nezaslúžia.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Rád by som sa držal faktografie, a to predovšetkým v tej veci, že postoj súčasnej slovenskej vlády nedokumentuje nič iné len kontinuitu pokračovania primitívnej brežnevovskej obmedzenej suverenity zvrchovaných štátov.

Dámy a páni, veď obhajujete a presadzujete presne to, čo sa aplikovalo na štáty RVHP a Varšavského paktu zo strany brežnevovského Sovietskeho zväzu. Veď to je nezmysel. Teroristické letecké bombardovanie štátu, ktorý nevedie s nikým vojnu a ktorý nie je s nikým vo vojnovom stave, nie je možné absolútne ničím obhájiť. Letecké bombardovanie už Spojené štáty americké párkrát vyskúšali. Pripomeniem, akým spôsobom sa to vyvíjalo a či to smerovalo k dobrému koncu. Ani v jednom prípade. Vždy sa vojna eskalovala smerom, ktorý nikto nevedel na začiatku odhadnúť, pretože každý takýto incident bol označovaný za krátky, jeho vyriešenie za rýchle a bombardovanie bolo vyhlásené s cieľom urýchlenia tohto procesu, ako som si tu veľmi múdro vypočul zo stanoviska SDĽ - rýchle ukončenie leteckých náletov. Prosím vás, to je aké? Nepoznám pomalé ukončenie leteckých náletov.

Len pripomeniem, akým spôsobom sa nálety vyvíjali vo Vietname. Začínalo sa to ojedinelými lietadlami, potom nasledovali ďalšie formácie, ďalšie zväzy, skončilo sa to mamutími kobercovými náletmi nielen na severný, ale aj na južný Vietnam, nielen na Kambodžu, ale aj na Laos a skončilo sa to v konečnom dôsledku nastolením nezmyselného kambodžského režimu Pol Pota a s genocídnou tretiny kambodžského národa, ktorý bol vyvolaný práve ako reakcia na toto nezmyselné bombardovanie svojho štátu v dôsledku vojny, ktorú nikto z ich štátu nevyprovokoval. Takže o tom, čo sa štartuje na Balkáne v súčasnosti silami NATO, ani jeden z nás nemá prehľad a predstavu, akým spôsobom sa to bude uberať a kde sa to skončí.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Stojíme na prahu nového storočia a tisícročia a práve v týchto posledných mesiacoch, týždňoch sa formuje vlastne koncepcia, ako bude svet riešiť svoje problémy, ktoré rozhodne má. A v takejto koncepcii, v nadväznosti aj na predchádzajúceho pána poslanca by som naozaj chcel upozorniť, že riešenie násilím odstraňovať násilie nie je riešením pre 21. storočie ani pre budúce tisícročie. Dnešné zbraňové systémy, ktoré sa vyvíjajú na všetkých stranách, sú naozaj rizikom pre existenciu ľudstva. Každý začínajúci konflikt je hrozbou pre celé ľudstvo, nedá sa lokalizovať do nejakého kúta sveta alebo niekde mimo nás. Vždy sme v strede tohto konfliktu. A preto sa treba s plnou vážnosťou pozrieť aj na problémy, ktoré sú v súčasnej Juhoslávii, a na ich riešenie.

A myslím si, že bez ohľadu na to, že niektorí páni poslanci vždy sa zvrhnú na osobné útoky na tých, ktorí vystupujú, nič nemení na ich slovách, keď varujú pred takýmto riešením, kde násilím sa má potierať násilie a predstavujú to ako koncepciu, ku ktorej by sa mala Slovenská republika pridať. Svätý otec Ján Pavol II., keď vyslovil voči Slovensku očakávanie, že bude krajinou, ktorá prinesie pozitíva do európskej kultúry, asi nemyslel tým, že sa máme pridávať na stranu tých, ktorým sa chceme silou mocou páčiť, pritakávať im, a tým sa im zaliečať. Svätý otec sa im tiež nezalieča vo svojich terajších vyhláseniach na konto kosovského konfliktu a tiež žiada, aby sa riešil mierovou cestou, aby sa prestali používať zbrane a Slovensko by sa malo k tomu pripojiť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Muránsky.

Poslanec P. Muránsky:

Pán poslanec Hudec, konflikt na Balkáne a vojny, ktoré sú aj v súčasnosti v Juhoslávii, sú iste výslednicou dlhodobých etnických a ďalších konfliktov medzi balkánskymi národmi. Ale otázka konfliktu Srbska, teda Srbsko predovšetkým platí daň a platí daň za politiku práve prezidenta Miloševiča, toho prezidenta, ktorý vedie prakticky vojnu vo vnútri vlastného štátu, voči vlastným občanom, aj keď albánskej národnosti, a potláča práva vlastného národa, čo sa týka demokratických práv, a to národa srbského. Vy dobre viete, že tento konflikt mal možnosti rozširovať sa ďalej nielen vo vnútri Srbska, ale aj na Albánsko, Macedónsko, Bosnu, Hercegovinu a jednoducho je zodpovednosťou národov a je zodpovednosťou štátov, ktoré sú združené v OSN a NATO, aby jednoducho zastavili tento konflikt a urobili tomuto konfliktu koniec.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem, pán predseda.

Pán poslanec Hudec vo svojom vystúpení vyjadril nádej, že aj niektorí koaliční poslanci budú mať dosť odvahy na to a budú hlasovať proti agresii, ktorú robí NATO voči Juhoslávii. Obávam sa, že jeho nádej je naivná, obávam sa, že je naivná práve kvôli tomu, že viem napríklad o tom, že jeden z poslancov, ktorý pred chvíľou vystúpil, s krokodílími slzami popíjal slivovicu z Vojvodiny u podpredsedu Národnej rady pána Andela a hovoril o tom, ako ho veľmi mrzí, čo sa stalo, a teraz nemá odvahu ani na to, aby povedal, že jeho názor je trocha iný ako vás ostatných, páni z vládnej koalície.

Mrzí ma, že pán poslanec Hudec svoje vystúpenie nevyužil aj na to, aby osviežil pamäť niektorým pánom poslancom, ktorí zrejme vo svojej pamäti majú naozaj veľké čierne diery, najmä keď sa na tú pamäť odvolávajú, a že nepovedal tomuto parlamentu napríklad to, že v roku 1968 bol Hudec vtedy ako vysokoškolák členom štrajkového vysokoškolského výboru, vydával časopis Abortus a za tieto aktivity mu hrozilo vyhodenie zo školy. Som zvedavá, pán Mikloško, kde ste sa vy vtedy schovávali a teraz sa tu idete hrať na svätca. Boli ste to vy, kto popíjal tak farizejsky slivovicu u pána Andela. Takže keď chcete konkrétne, boli ste to vy a zrejme ste tam boli aj pred chvíľou, svedčí o tom úroveň vášho vystupovania. (Hlasy a ruch v sále.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Sitek. Pripraví sa pani poslankyňa Slavkovská.

Poslanec J. Sitek:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážení páni ministri,

vážená Národná rada,

uplynul presne týždeň, ako sa začalo bombardovanie vojsk NATO, a uplynul presne týždeň, ako tejto vládnej koalícii trvalo, aby bol takýto dôležitý bod zaradený do programu Národnej rady Slovenskej republiky. Zacitujem pána Weissa, ktorý povedal, že kríza v Kosove vyvolala veľkú pozornosť širokej medzinárodnej verejnosti, ale zabudol doplniť, okrem vládnej koalície Slovenskej republiky. Lebo si myslím, že sme viackrát podávali pozmeňujúce návrhy, aby bol tento bod zaradený, viackrát zasadali rôzne medzinárodné inštitúcie, parlamenty jednotlivých okolitých štátov a nezasadala len Národná rada Slovenskej republiky a nevyjadrila k tomuto jasné stanovisko. Bohužiaľ, je to už tak.

V tomto smere by som navrhoval, aby bolo prijaté uznesenie pre Radu Slovenskej televízie, aby okamžite vyvodila dôsledky z toho, že v diskusnej relácii Kroky sa neriešil problém, ktorý je daný. Myslím si, že v minulom týždni boli dve také rozhodujúce aktuálne otázky. Čo sa týka vnútornej politiky bol prijatý rozpočet Národnej rady a v zahraničnej politike je to kríza v Kosove. Všetka úcta učiteľom, ale ak sa dnes zaoberáme v diskusnej relácii Kroky Dňom učiteľov, tak neviem, kto dal taký pokyn a chcel by som, aby v tomto smere bolo prijaté odporúčanie Národnou radou Slovenskej republiky, lebo Národná rada Slovenskej republiky volila Radu Slovenskej televízie.

Viackrát tu bolo povedané, že vláda podporuje mierové aktivity Bezpečnostnej rady OSN. Pýtam sa aké. Vo všetkých medzinárodných dokumentoch je zakotvené, že Slovensko sa necíti byť ohrozené a nikoho neohrozuje. Potom sa pýtam, na základe čoho vláda povolila prelet vojsk NATO a použitie vzdušného priestoru? Lebo si myslím, že ak chceme, aby takéto rozhodnutie bolo prijaté, tak jednoznačne by mal byť na to mandát Bezpečnostnej rady OSN. Niektorí členovia vlády hovoria a zavádzajú verejnosť, že aj v minulosti boli prijaté takéto rozhodnutia, že sa povoľoval prechod cudzím vojskám ako len Armáde Slovenskej republiky. Áno, ale boli to mierové operácie, ktoré mali riadny mandát Bezpečnostnej rady. To je po prvé. Po druhé, boli to mierové aktivity v rámci Partnerstva za mier, to znamená, že ak v niektorých štátoch bolo cvičenie, tak bol, samozrejme, poskytnutý priestor alebo poskytnuté územie Slovenskej republiky, aby tieto vojská mohli prejsť. Čiže keď chce niekto niečo povedať, tak to musí povedať konkrétne, lebo potom by nemohlo byť v rámci Európy žiadne vojenské cvičenie, keby okolité štáty nepovolili prechod jednotlivým ozbrojeným silám. Čiže boli to riadne mierové operácie pod záštitou OSN alebo mierové operácie v rámci Partnerstva za mier.

Dovoľte mi, aby som sa vrátil k vecnej a konštruktívnej diskusii. Mám tu Vojenské humanitné právo. V publikácii sú uvedené medzinárodné mnohostranné zmluvné dokumenty tvoriace systém takzvaného haagskeho práva. Na strane 104 v článku II sa píše: "Urovnanie alebo vyriešenie všetkých nezhôd a sporov, nech by už boli akejkoľvek povahy alebo pôvodu, ku ktorým by mohlo medzi nimi dôjsť, nemá sa nikdy konať inak než mierovými prostriedkami."

Ďalej sa v tejto publikácii uvádza a určuje sa pojem útočný čin. V článku II sa píše: "Za útočníka sa bude v medzinárodnom spore s výnimkou platných dohovorov medzi spornými stranami považovať ten štát, ktorý prvý podnikne niektorý z týchto činov," je tu vypísaných päť činov. A pod bodom 3 sa píše: "Napadne pozemnými, námornými alebo leteckými silami územie," zvýrazňujem územie, "loďstvo alebo lietadlá druhého štátu hoci aj bez vyhlásenia vojny." V článku III sa píše: "Žiadna úvaha politického, vojenského, hospodárskeho alebo iného charakteru nebude môcť ospravedlniť útočný čin definovaný článkom II." Tak ako som vám ho prečítal.

A teraz sa tu ešte píše dodatok k článku III: "Žiaden útočný čin v zmysle článku III tohto dohovoru nesmie byť ospravedlnený žiadnou z týchto okolností." A pod veľkým písmenom A sa píše: "Vnútornými pomermi štátu, napríklad jeho politickým, hospodárskym alebo sociálnym zložením, nedostatkami vytýkanými v jeho správe, neporiadkom, ktorý vznikol v dôsledku štrajkov, revolúcií, antirevolúcií alebo občianskej vojny." Je to vojenské humanitné právo, ku ktorému sa Slovenská republika, samozrejme, hlási, čo je uzatvorené v medzinárodných dokumentoch. Čiže potom sa pýtam: Nebol to útočný čin, keď vojská NATO sa vlastne rozhodli bombardovať územie Juhoslovanskej zväzovej republiky? Je to vojenský útočný čin. Slovenská republika sa k tomu prihlásila, lebo vlastne poskytla vzdušný priestor letectvu vojsk NATO.

Preto odsudzujem tento čin a Slovenská národná strana je za to, aby sa tento konflikt riešil mierovou cestou, aby bolo okamžite zastavené bombardovanie v Juhoslávii a vlastne, aby bol tento konflikt riešený mierovou cestou v rámci Bezpečnostnej rady OSN, ktorá je jediná oprávnená uplatniť mandát.

A preto by som sa chcel ešte vrátiť k uzneseniu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Mňa ako poslanca doslova šokuje bod C, kde sa píše, že "Národná rada Slovenskej republiky s publikovanými stanoviskami ministerstva zahraničných vecí". Akými publikovanými? Veď táto Národná rada Slovenskej republiky musí rokovať s oficiálnymi stanoviskami, ktoré by tu mali byť pripnuté. Čiže nečítam nijaké iné noviny, čítam oficiálne stanoviská a oficiálne stanovisko tu nie je pripnuté, čiže neviem, s akými publikovanými stanoviskami Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky mám súhlasiť. Ak chcem niečo prijať, tak to musí byť konkrétne.

Na záver by som chcel navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky v odporúčacej časti pre Radu Slovenskej televízie odporučila, aby vyvodila dôsledky v súvislosti s debatnou reláciou Kroky, kto dal pokyn, aby sa diskusná relácia Kroky zaoberala tým, čím sa v nedeľu zaoberala a aby okamžite prijala uznesenie, ktorým by vláda Slovenskej republiky zrušila uznesenie o poskytnutí vzdušného priestoru vojskám NATO.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky. Uzatváram možnosť podania prihlášok do faktických poznámok.

Začne pán poslanec Oberhauser. Posledný vystúpi pán poslanec Palko.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem.

Pán predseda, chcel by som vás požiadať, aby ste dali predviesť pána poslanca Weissa, lebo ako spravodajca návrhu, ktorý je predložený, má sedieť v zasadacej miestnosti, počúvať návrhy poslancov, robiť si poznámky, aby sa vedel pripraviť na záverečnú reč a predniesť záverečné uznesenie. Neviem, ako chce pracovať. Veď toto je nenormálna situácia, nielen neúcta k tomuto parlamentu, ale jednoducho porušovanie rokovacieho poriadku a zákona, ktorý mu ukladá, ako má pracovať. Ako môžeme ďalej rokovať, keď nie je prítomný? Treba vyhlásiť prestávku.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Malíková.

Poslankyňa A. Malíková:

Pán poslanec Sitek vo svojom príspevku hovoril o tom, že doteraz Národná rada - čo je skutočne veľmi nešťastné a nevhodné - nedala zásadné stanovisko. Chcem upozorniť na to, že nielen vláda konala bez vyjadrenia Národnej rady a poskytla vzdušný priestor vojskám zločincov z NATO, ale konali tak aj jednotliví členovia. Je tu prítomný pán minister Kanis, ktorý na včerajšej návšteve v Maďarsku povedal, že sme povolili prelety, lebo sa chceme dostať do NATO. Myslím si, že už samotná činnosť NATO hovorí o tom, kam sa chceme dostať, a či je skutočne v záujme slovenských občanov, aby sa zaradili medzi medzinárodných zločincov. Zaujímavejšie bolo, že maďarský predstaviteľ mu na to odpovedal, že oni nepovolili prelety, a teda sa nebudú nijako angažovať, pretože tam majú svoju maďarskú menšinu. Čiže, pán minister Kanis, naša vláda jednoznačne slovenskú menšinu odpísala. Myslím si, že sa budete môcť zasmiať, lebo s prihliadnutím na vašu minulosť vám už je jedno, ako vejú vetry, tak sa prispôsobujete. Raz ste velili na Východ, teraz ste celý natočený na Západ a rada by som vedela, kde sa vlastne nachádza vaše svedomie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Faktická poznámka - pán poslanec Sopko.

Poslanec V. Sopko:

Nadväzujem na vystúpenie poslanca Národnej rady pána Siteka a v mnohom sa s ním stotožňujem. Prikláňam sa na stranu tých, ktorí nie sú spokojní s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky, aj keď v nej má zastúpenie Strana demokratickej ľavice. Som proti bombardovaniu Juhoslávie a vyslovujem tento názor v Národnej rade aj za tisícky členov a sympatizantov Strany demokratickej ľavice. (Potlesk.)

Nebudem hlasovať za návrh uznesenia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v tomto znení. Vláda Slovenskej republiky aj podľa môjho názoru nedocenila všetky súvislosti a som sklamaný zo zjednodušených a neobjektívnych stanovísk k situácii v Juhoslovanskej zväzovej republike. Takže mier a spravodlivosť sú opätovne slová, nad ktorými by sme sa mali zamýšľať hlavne dnes, keď sa opätovne začal vojnový konflikt s veľkými dôsledkami na Balkáne. (Potlesk.)