Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Vážené dámy,
vážení páni,
často sa hovorí o pamäti národa, o pamäti občanov. Kolegovia z HZDS a SNS pomaly robia z NATO zločineckú organizáciu. Som prekvapený, že v rokoch 1994 až 1998 vláda HZDS počas vedenia pána premiéra Mečiara v programovom vyhlásení vlády deklarovala záujem o vstup do NATO. A musím pripomenúť, že to bolo s podporou SNS. Z tohto dôvodu si myslím, že netreba spomínať len rok 1968, ale stačí si pripomenúť predošlé roky a, žiaľ, musím ľutovať, že vo voľbách v roku 1998 neboli zvolení...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma, hovorte, prosím, k poslednému vystupujúcemu rečníkovi.
Poslanec J. Kužma:
... zástupcovia HZDS a SNS, ktorí toto programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády podporovali.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská je ďalšia prihlásená.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
K vystúpeniu pána Hofbauera by som mala iba jednu poznámku. Povedal, že v súvislosti s Kosovom sa naozaj používajú klamstvá, ale tie klamstvá sa používajú skutočne od začiatku. Dokumentoval to napokon aj tým, keď citoval z dohody, ktorá bola podpísaná predstaviteľmi všetkých skupín, teda etnických skupín, ktoré žijú v Kosove.
Jeho slová by som ešte chcela potvrdiť ďalším faktom, ktorý tu zatiaľ neodznel. V rôznych správach, v rôznych stanoviskách aj predstaviteľov NATO sme mali možnosť vypočuť si, že albánska väčšina v Kosove tvorí vyše 90 %, hovorilo sa dokonca o 96 %, a len 4 % tvoria v Kosove Srbi. Teraz si dovolím zacitovať, aké je skutočné národnostné zloženie v Kosove. Súvisí to presne s tým, čo hovoril pán Hofbauer. V Kosove, prosím, žije 800 tisíc Albáncov, 250 tisíc Srbov a Čiernohorcov, 150 tisíc moslimov - moslimovia sú, mimochodom, Srbi, ktorí v čase tureckej okupácie prijali islamskú vieru, 150 tisíc Rómov, vyše 50 tisíc Turkov, 50 tisíc Egypťanov a 50 tisíc Gorancov, ktorí sú islamského vierovyznania, a nie sú to Albánci. Takže pomer zloženia Albáncov voči ostatným národnostným menšinám je 60:40, teda 60 % Albáncov a 40 % Srbov a ostatných. Aj toto je jeden z príkladov, ako sa vlastne operuje číslami, akými vecami sa vlastne argumentuje. Sú to jednoducho fámy, sú to klamstvá, ktoré sa používajú len na to, aby sa obránil záujem Spojených štátov a v podstate to dokumentuje aj terajšia agresia v Juhoslávii.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Pán predsedajúci, pán poslanec Hofbauer hovoril o situácii v Juhoslávii, o charaktere pred vojnovým konfliktom a o priebehu tohto vojnového konfliktu. Vieme, že aj vláda Slovenskej republiky, aj aktéri tejto akcie v Juhoslávii odôvodňovali svoj postup humanitnou katastrofou. Ale každý súdny človek musí vedieť posúdiť, vyhodnotiť túto situáciu, aká bola pred náletmi a aká je teraz. Predsa pred náletmi boli síce boje medzi takzvanou Kosovskou oslobodzovacou armádou a juhoslovanskými policajtmi, trpelo civilné obyvateľstvo, bolo veľa ľudí, ktorí emigrovali do okolitých krajín, ale keď sa teraz pozrieme na situáciu, je mnohonásobne horšia. Takisto ďalej bojujú tie armády a ešte oveľa intenzívnejšie. Je oveľa viac civilných obetí, je oveľa viac obetí utekajúcich z tejto krajiny. Na dôvažok v Juhoslávii trpí celé civilné obyvateľstvo. Čiže vôbec letecké nálety neznížili humanitnú katastrofu, naopak, ako naznačil aj pán poslanec Hofbauer, oveľa viac ju v súčasnej situácii zintenzívnili.
Takisto naša krajina by nebola ničím mimoriadna, keby zaujala zdržanlivý postoj, resp. zaujala by taký postoj ako napríklad Rakúsko, ktoré nepovolilo prelety leteckých síl a lietadiel ponad svoje územie. Máme informácie, že protestujú poslanci z Talianska a takisto z ďalších krajín, a nie sú ani členmi HZDS, ani členmi SNS. Nedávno som bol v parlamentnej delegácii vo Veľkej Británii, kde poslanci konzervatívnej strany, labouristickej strany sa otvorene stavali proti násiliu v Iraku. A určite sa dnes stavajú aj proti násiliu v Juhoslávii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, teraz mal vystúpiť pán poslanec Kalman, ktorý nie je prítomný. Ale ešte predtým, ako dám slovo pánu poslancovi Gajdošovi, ktorý nasleduje po pánu poslancovi Kalmanovi, o vystúpenie v rozprave požiadal v zmysle § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku spoločný spravodajca pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážim si všetkých tých, čo vecne diskutujú o tomto mimoriadne zložitom probléme. Chcem veľmi vecne vystúpiť k jednému problému, o ktorom sa tu hovorilo, a myslím si, že by sme sa v diskusii mali riadiť tým, čo včera povedal ruský prezident, že netreba emocionálne reakcie, ale uvážené a zodpovedné kroky.
Veľakrát sa spomínala otázka Bezpečnostnej rady a súladu toho, čo sa stalo s Bezpečnostnou radou. Áno, je to veľmi vážny problém, ktorý netreba brať na ľahkú váhu. Treba sa v ňom rozobrať vecne. A na túto otázku naozaj neexistuje alebo nie je rovnaký názor nielen v tomto našom malom spoločenstve, ale aj v medzinárodnom spoločenstve. Ohľadom vzťahu Charty Organizácie Spojených národov k riešeniu kosovskej krízy a z toho vyplývajúcej možnosti, resp. práva medzinárodného spoločenstva zasiahnuť pri riešení akútnych problémov humanitárnej povahy, je možné sa opierať o nasledujúce články Charty Organizácie Spojených národov.
V kapitole I Ciele a zásady v článku 1 ciele Spojených národov sú tieto, je to v bode 3: "Uskutočňovať v medzinárodnej súčinnosti riešenie medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo, podčiarkujem, humanitárneho rázu a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva." V bode 7 sa hovorí: "Žiadne ustanovenie tejto charty nedáva Organizácii Spojených národov právo, aby zasahovala do vecí, ktoré v podstate patria do vnútornej právomoci štátov, ani nezaväzuje členov, aby takéto veci podrobovali riešeniam podľa tejto charty. Táto zásada však nebráni, aby sa nepoužili donucovacie opatrenia podľa kapitoly 7, to znamená, keď ide o akcie proti ohrozeniu mieru, porušenia mieru a útočné akcie."
Chcel by som tiež upozorniť na to, že Parížska charta OBSE z roku 1991 hovorí o tom, že genocída nie je len otázkou suverénneho štátu, ale medzinárodného spoločenstva. Treba tiež brať do úvahy - keďže je tu spor medzi stálymi členmi Bezpečnostnej rady o výklad, interpretáciu Charty Organizácie Spojených národov -, že tu pôsobí aj istá skúsenosť. Nemali by sme brať na ľahkú váhu a nemali by sme vidieť iba situáciu, ktorá sa teraz momentálne odvíja, mali by sme brať do úvahy aj to, že podľa odhadov len v bosniansko-hercegovinskej vojne a v ďalších etnických vojnách pri rozpade SFRJ zahynulo až vyše 250 tisíc ľudí. Táto tragédia, dôsledky etnických čistiek, vzájomného vyvražďovania sa znepriatelených národov a národností určite hýbe medzinárodným spoločenstvom a je to jeden z faktorov rozhodovania a prosím, aby sme z úcty k ľudom, ktorí zahynuli, nebrali tieto čísla na ľahkú váhu.
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, ktorá podľa Charty OSN kapitola 4, článok 24, nesie základnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, prijala už vo vzťahu k situácii v Kosove dôležité rezolúcie. Dňa 23. 9. na svojej schôdzi Bezpečnostná rada schválila rezolúciu číslo 1199/98 k situácii v Kosove a jedine Čína sa zdržala hlasovania. Touto rezolúciou Bezpečnostná rada vyjadrila "hlboké znepokojenie nad rýchle sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou v oblasti neprimeraným použitím sily srbskými bezpečnostnými zložkami a juhoslovanskou armádou, porušovaním ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva" a odsúdila "všetky akty násilia vykonané ktoroukoľvek stranou zúčastnenou v konflikte, ako aj teroristické činy pri presadzovaní skupinových alebo individuálnych politických cieľov a vonkajšiu podporu takýmto činom vrátane dodávok zbraní a výcviku". Uložila "všetkým stranám, skupinám a jednotlivcom zúčastneným v konflikte okamžite zanechať nepriateľské akcie" - pripomínam, bolo to koncom septembra roku 1998 - "a zachovávať prímerie s cieľom vytvorenia podmienok na zmysluplný dialóg medzi štátnymi orgánmi Juhoslovanskej zväzovej republiky a vedením kosovských Albáncov". Uvedené posledné dve strany súčasne rezolúcia vyzvala na "prijatie okamžitých krokov na zlepšenie situácie civilného obyvateľstva a odvrátenie humanitárnej katastrofy, na okamžité začatie dialógu bez predbežných podmienok a bez zahraničného vstupovania s jasným časovým harmonogramom, ktorý povedie k ukončeniu a politickému riešeniu krízy".
Schválená rezolúcia neobsahovala zatiaľ konkrétne sankcie voči ktorejkoľvek zo zúčastnených strán. Keď však Bezpečnostná rada skonštatovala, že zhoršovanie sa situácie v Kosove predstavuje hrozbu mieru a bezpečnosti v regióne, uvedené opatrenia boli prijaté v rámci kapitoly 7 Charty OSN umožňujúcej použiť v prípade ich nesplnenia aj tvrdšie opatrenia, resp. vojenskú silu.
Bezpečnostná rada - a na to by som chcel upriamiť, ctené kolegyne, vážení kolegovia, vašu pozornosť - okrem opatrení obsiahnutých už v rezolúcii 1160/1998 uložila Zväzovej republike Juhoslávii, "aby okamžite realizovala opatrenia obsiahnuté vo vyhlásení kontaktnej skupiny pre bývalú Juhosláviu". To znamená, a to bolo uložené Juhoslovanskej zväzovej republike, "aby ukončila všetky akcie bezpečnostných jednotiek majúcich dosah na civilné obyvateľstvo a nariadila ich stiahnutie, aby umožnila účinné a kontinuálne medzinárodné monitorovanie situácie v Kosove monitorovacou misiou Európskej únie a diplomatickými misiami vrátane slobody ich pohybu" a tak ďalej, aby "umožnila po dohode s vysokým komisárom OSN pre utečencov a Medzinárodným výborom Červeného kríža bezpečný návrat utečencov a vysídlených osôb do ich domovov a prístup humanitárnych organizácií a dodávky zásielok do Kosova".
Vážení priatelia, táto časť rezolúcie sa nikdy nenaplnila. Tu je podstata problému, akokoľvek môžeme riešenie, ktoré sa zvolilo, spochybňovať alebo kritizovať. Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov súčasne "vzala na vedomie záväzky prezidenta Juhoslovanskej zväzovej republiky, ku ktorým sa zaviazal v jeho spoločnom vyhlásení s prezidentom Ruskej federácie počas ich stretnutia v júni 1998 v Moskve a vyzvala ho na ich plnú realizáciu". Išlo o riešenie existujúcich problémov politickými prostriedkami na základe rovnosti všetkých občanov a etnických spoločenstiev v Kosove, neuplatnenie represívnych metód voči pokojnému obyvateľstvu, zabezpečenie slobody pohybu pre medzinárodných pozorovateľov, umožnenie prístupu humanitárnym organizáciám, návrat utečencov a vysídlených osôb a poskytnutie štátnej pomoci pri rekonštrukcii ich zničených domov. Opäť sa táto časť rezolúcie jednoducho nenaplnila.
Rezolúcia pripomína všetkým štátom ich povinnosti vyplývajúce z predchádzajúcich rezolúcií a vyzýva ich, aby "využili všetky dostupné prostriedky v súlade s ich legislatívou a medzinárodným právom na zabránenie vytvárania finančných prostriedkov na ich území a ich využívanie na ciele porušujúce spomenutú rezolúciu a na poskytnutie adekvátnych zdrojov na humanitárnu pomoc v regióne". Žiaľ, ani táto časť rezolúcie sa nenaplnila, pretože vyzbrojovanie bojujúcich strán rôznymi kanálmi pokračovalo.
Text rezolúcie predstavuje kompromis medzi členmi kontaktnej skupiny pre bývalú Juhosláviu presadzujúcimi rázne opatrenia voči belehradskej vláde, teda najmä USA a Veľkou Britániou a na druhej strane Ruskou federáciou, ktorá je považovaná už za tradičného srbského spojenca. Predstavitelia USA a Veľkej Británie adresovali svoju kritiku najmä voči belehradskej vláde, ktorá podľa ich názoru nesie hlavnú zodpovednosť za brutalitu voči civilnému obyvateľstvu. Predstaviteľ Číny svoje zdržanie sa hlasovania zdôvodnil tým, že jeho krajina považuje otázku Kosova za vnútornú záležitosť.
Keďže táto rezolúcia sa nenaplnila a napätie pokračovalo, 24. októbra minulého roku Bezpečnostná rada prijala rezolúciu číslo 1203, pričom Ruská federácia a Čínska ľudová republika sa zdržali hlasovania. Touto rezolúciou sa vyjadrila podpora dohodám podpísaným medzi Juhoslovanskou zväzovou republikou a OBSE 16. 10. v Belehrade a medzi Juhoslovanskou zväzovou republikou a NATO podpísanou 15. októbra 1998 taktiež v Belehrade. Podobne táto rezolúcia vzala na vedomie dohodu uzavretú medzi prezidentom Juhoslovanskej zväzovej republiky a americkým vyjednávačom Holbrookom. Tieto ustanovenia rezolúcie sa tiež nenaplnili.
Podobne ako v prípade predchádzajúcej rezolúcie Bezpečnostná rada skonštatovala, že neriešená situácia v Kosove predstavuje hrozbu pre mier a bezpečnosť v regióne a uvedené opatrenia prijala v rámci kapitoly 7 Charty OSN umožňujúcej teoreticky v prípade potreby uplatniť aj donucovacie opatrenia, a tak schválená rezolúcia číslo 1203 explicitné vyjadrenie možnosti použitia sily síce neobsahuje, ale niektorí stáli členovia Bezpečnostnej rady interpretujú túto rezolúciu aj ako dôvod na vojenský zásah. Je to politický spor a je to aj medzinárodnoprávny spor.
Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že obidve strany - mám teraz na mysli na jednej strane Spojené štáty americké a Veľkú Britániu a na druhej strane Ruskú federáciu a Čínu -, interpretujú ustanovenia uvedené v odseku 9 ako potrebu opätovného rokovania Bezpečnostnej rady OSN na udelenie prípadného povolenia Bezpečnostnej rady a ďalšie dve krajiny to interpretujú inak.
Chcel by som v tejto súvislosti zdôrazniť, že Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov sa zaoberala aj listom predsedníčky medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu a zdôraznila potrebu rýchleho a kompletného vyšetrenia pod medzinárodným dohľadom a účasti všetkých zverstiev spáchaných voči civilnému obyvateľstvu a v tomto zmysle žiadala plnú spoluprácu s medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Táto časť rezolúcie sa tiež nenaplnila. Treba pripomenúť, že reálny pomer síl - konštatujem fakty - pri poslednom pokuse Bezpečnostnej rady na podnet Ruskej federácie odsúdiť nálety na NATO, bol taký, že túto rezolúciu podporili iba traja z 15 členov Bezpečnostnej rady.
Môj názor je ten, že nie je tu iba medzinárodnoprávny spor, nie je tu iba politický spor, za ktorým sú, prirodzene, rôzne záujmy na Balkáne. Ide podľa mňa aj o hlbšiu krízu Organizácie Spojených národov, hlbšiu krízu jej rozhodovacích mechanizmov, keďže tento rozhodovací mechanizmus a celá Charta Organizácie Spojených národov sú vlastne jedným z produktov povojnového usporiadania sveta, bipolárneho usporiadania sveta, ktoré už neexistuje, a pred medzinárodným spoločenstvom je vlastne úloha urobiť zásadnú reformu Organizácie Spojených národov. A teda kosovská kríza nemá iba tie aspekty, o ktorých sme hovorili, ale nastolila pred medzinárodné spoločenstvo veľmi závažné a ďalekosiahle otázky, na riešenie ktorých sa treba pozrieť a treba k nim pristupovať zodpovedne a racionálne a tieto riešenia sa nedosiahnu jednoduchým spôsobom. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Weissa sa hlásia v poradí: pán poslanec Hofbauer, Tkáč, Malíková, Podhradská, Oberhauser, Slavkovská, Cuper, Drobný, Zlocha, Kolláriková, Belohorská, Hudec. Pán poslanec Hudec bude za pánom poslancom Zlochom, len nebol na svetelnej tabuli. Pani poslankyňa Belohorská je posledná. (Hlasy z pléna.) Desiatka je pán poslanec Hudec. Pani poslankyňa Belohorská je posledná, pán poslanec Baco. (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Oberhauser, prečítal som všetkých, ktorých považujem za prihlásených s faktickými poznámkami. Nikto nenamietal, že by nebol zapísaný. Ešte raz prečítam: poslanci Hofbauer, Tkáč, Malíková, Podhradská, Oberhauser, Slavkovská, Cuper, Drobný, Zlocha, Hudec, pani poslankyňa Kolláriková, Belohorská a pán poslanec Baco. Končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Weiss, hovorili ste dlho a zbytočne, pretože z tej slamy, ktorú ste mlátili, ste nenamlátili ani jediné zrno, ktoré by odôvodňovalo vojnové akcie proti Juhoslávii a raketové a letecké bombardovanie tohto štátu. Ak toto je predstava súčasného hegemóna na riešenie problémov sveta, tak je to predstava zlá.
Ďalšia vec, o ktorej ste sa vôbec nezmienili, je to, že medzi všetkými zúčastnenými partnermi kosovskej krízy prišlo k dohode, prišlo k dohode v súlade s 10 bodmi OBSE, táto dohoda bola uzavretá, podpísaná, je parafovaná všetkými účastníkmi. Ak o tom neviete, tak vám môžem poradiť iba to, čo som poradil pánu ministrovi zahraničných vecí. Vzdajte sa svojho mandátu. Pretože táto dohoda existuje, je podpísaná, je parafovaná a je právoplatná.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vypli ste si mikrofón.
Poslanec R. Hofbauer:
Druhá vec je, že Pentagon neodsúhlasil túto dohodu z jednoduchého dôvodu, že Juhoslávia nesúhlasila s piatimi divíziami amerických síl a NATO na svojom teritóriu, na čo má plné právo. Keď sa to Juhoslávii nepáči, tak sa nepáči. Tak potom nasleduje ďalšia forma debaty a dialógu, a to je raketové bombardovanie Juhoslávie a letecké bombardovanie Juhoslávie a opäť s preletmi ponad slovenské teritórium, slovenské územie, slovenský vzdušný priestor? Tam vypukla normálna vojna so všetkými brutálnymi dosahmi na obyvateľstvo, či je to civilné alebo nie civilné, a Slovenská republika pod vedením tejto vlády sa do tohto krvipreliatia zapojila, a to z jediného dôvodu, ktorý povedal do americkej televízie Bill Clinton: Preto, aby dosiahli presadenie záujmov Spojených štátov v tejto časti sveta. Nič iné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vystúpenie predsedu Zahraničného výboru Národnej rady pána Petra Weissa považujem skutočne za historické, pretože to je prvé vystúpenie, v ktorom za niečo nemôže Mečiar a jeho vláda. Skutočne pán poslanec Weiss ani v jednej vete nespomenul, že za krízu v Kosove môže Mečiarova vláda, a to oceňujem ako historický skutok. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Pán poslanec Weiss vecne, to bez irónie, komentoval medzinárodnoprávne aspekty agresie NATO v súčasnej kríze. Ale chcel by som upozorniť na dve systémové väzby, ktoré platia podľa medzinárodného práva, a to je spojenie článku 7 Severoatlantickej charty spolu s článkom 53 ods. 1 Charty Organizácie Spojených národov. V tejto súvislosti treba uviesť, že aj rozporuplnosť dokonca nových nastupujúcich členov NATO pri výklade súčasnej medzinárodnoprávnej situácie je pozoruhodná. To sú citáty členov českej vlády na čele s pánom premiérom, ktoré som použil v minulom vystúpení. Podľa Charty OSN ani jedna donucovacia akcia nebude podniknutá bez dohôd, bez splnomocnenia Bezpečnostnej rady. To je článok 53, ale Severoatlantická charta hovorí, že táto zmluva sa nedotýka práv a povinností členov NATO z hľadiska tých zmluvných strán, ktoré sú členmi Spojených národov a ktoré vyplývajú z Charty Organizácie Spojených národov ani zodpovednosti Bezpečnostnej rady. Toto sú dve systémové prepojenia, ktoré zlyhali v tejto etape. Okrem iných zlyhali aj európske inštitúcie, a to je Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, skorumpovaní európski komisári, ale aj Rada Európy. Preto si myslím, že zlyhal aj slovenský parlament, lebo ostatné parlamenty už dávno vyvinuli úsilie. Preto si aj myslím, že politici z mladej demokratickej ľavice majú viac rozumu ako niektorí politici...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Malíková.
Poslankyňa A. Malíková:
Pán poslanec Weiss citoval niektoré články z Charty OSN o riešení problémov humanitárneho charakteru. Nikde však nebolo jasne povedané, kedy môže medzinárodné spoločenstvo prikročiť k použitiu donucovacích opatrení. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN ohľadom situácie v Juhoslávii nehovorí o súhlase s vojenskou agresiou. To treba veľmi jasne povedať. A medzinárodné právo tiež veľmi jasne definuje, kedy môže dôjsť k použitiu ozbrojených síl, teda sily pri riešení nejakých konfliktov. Je to v dvoch prípadoch - pri práve na sebaobranu. Myslím si, že Srbi nenapadli Spojené štáty americké a že záujmy Spojených štátov amerických sú niekde celkom inde, a keby chceli venovať energiu, tak by ju mali na riešenie sociálnych problémov svojej spoločnosti, ktorá založená na konzumnom spôsobe života sa im zrúti sama do seba.
V druhom prípade sa môže použiť zásah ozbrojenou silou proti narušovateľovi mieru alebo agresorovi. Čiže myslím si, že by bolo načase, aby sa Bezpečnostná rada OSN zamyslela nad tým, že agresorom sú štáty NATO a vážne by sa mala zaoberať myšlienkou, že voči nim by mala byť použitá vojenská sila.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi pozorne som si vypočula slová pána poslanca Weissa aj v tej časti, keď hovoril, že Organizácia Spojených národov má právo v istej situácii použiť donucovacie nástroje napríklad voči tým, ktorí ohrozujú mier, voči tým, ktorí útočia a podobne. Keby som mala brať vážne jeho slová, tak by som očakávala, že Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky navrhne prijať na dnešnom rokovaní uznesenie, ktoré by oslovilo Bezpečnostnú radu OSN s tým, aby vyvodila sankcie voči NATO. Lebo kto tu ohrozuje mier, kto použil agresiu? Bolo to práve NATO. Takže je naozaj veľmi podivuhodné, keď pán Weiss obhajuje v podstate NATO tým, že cituje rôzne veci, ktoré sa týkajú práce OSN.
A hovorili ste napríklad, pán Weiss, aj o tom, že tieto donucovacie nástroje sa môžu použiť aj voči tomu, kto podporuje teroristické skupiny. Kto podporil teroristické skupiny Albáncov? Kto vyzbrojoval takzvanú kosovskú oslobodzovaciu armádu? Takže na tieto veci si treba odpovedať pravdivo a nezavádzať verejnosť alebo slovenský parlament. Nezatajujte pravdu, vážení, vypomstí sa vám to. A ak ste hovorili, že treba transformáciu možno aj v Organizácii Spojených národov, zrejme vám nevyhovuje, že v Organizácii Spojených národov, resp. Bezpečnostnej rade nemá diktát len jeden názor, teda názor NATO, resp. Spojených štátov, a že majú právo vyjadriť sa aj iné krajiny. Chvalabohu, že je to tak. Ale vám by zrejme vyhovovalo, aby sa OSN celkom zrušila a aby vlastne všetky veci riadilo NATO.
A ešte jednu vec. Keď sa pozriem do lavíc poslancov vládnej koalície, najmä SDK, zdá sa, že už teraz vypočuli výzvu nášho kolegu zo Slovenskej národnej strany a išli protestovať proti agresii NATO pred americké veľvyslanectvo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
K tomu, čo povedal pán poslanec Weiss, chcel by som povedať tri poznámky.
V prvom rade tiež oceňujem, že naozaj vecne vystúpil, a tak ucelene predniesol všetky poznatky, ktoré má, či už išlo o stanoviská OSN alebo Bezpečnostnej rady. Ale k týmto jeho záverom chcel by som ho upozorniť na nasledujúce veci. Bezpečnostná rada v žiadnych z citovaných rezolúcií nehovorila o tom, že by sa malo uplatniť vojnové riešenie. Čiže toto je nad rozmer toho, čo uzavrela Bezpečnostná rada ako svoj záver.
Hovoril, že genocída nie je len vnútornou vecou zvrchovaného štátu, ale celého spoločenstva. Ale zase, keď sa pozrieme, spôsob riešenia humanitárnej katastrofy leteckým bombardovaním nebolo riešením, ktoré by mohlo odstrániť genocídu či humanitárnu katastrofu. Toto zase nie je spôsob, akým by sa ten problém v danej lokalite sveta dal riešiť.
A tretia vec, na ktorú by som chcel upozorniť, že zase podmieňovanie skončenia leteckých náletov a vôbec mierového rokovania podpísaním dohôd, ktoré boli vypracované v Rambouillet, neboli prednesené ani v Bezpečnostnej rade, ani v Organizácii Spojených národov. To je dohoda, ktorú uzavreli niekde mimo, kde nie je možné povedať, že táto dohoda je vyvážená. A preto aj podmieňovanie skončenia konfliktu podpisom pod túto dohodu bez prerokovania v Bezpečnostnej rade je scestné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Weiss hneď na začiatku hovoril o tom, že je potrebné rokovať o tejto problematike nie na základe emócií, ale na základe uvážených a zodpovedných krokov. Myslím si, že tým najzodpovednejším krokom by bolo to, keby vláda odvolala svoje rozhodnutie podporovať americkú agresiu.
Charta OSN podľa pána poslanca Weissa hovorí aj o možnostiach použiť donucovacie opatrenia, keď niekto ohrozuje mier. Ale kto tu, prosím vás, ohrozuje mier? Juhoslávia? Tá Juhoslávia, ktorá vlastní iba obranný zbrojný potenciál? Alebo Spojené štáty americké, ktoré sú vyzbrojené najmodernejšou vojenskou technológiou? Bezpečnostná rada vyjadrila hlboké znepokojenie, tak ako pán poslanec hovoril, v septembri 1997 a uložila Juhoslovanskej zväzovej republike, čo všetko má robiť. Ale čo uložila organizácii NATO? Uložila jej, aby napadla Juhosláviu? O ničom takom sa tam nehovorilo.
Myslím si, že takisto zvláštne je konštatovanie pána poslanca, že je zásadná kríza v medzinárodnom spoločenstve v rozhodovacích právomociach. Zrejme je pánu poslancovi ľúto za Varšavskou zmluvou, že keď Sovietsky zväz pískol, tak všetci sa postavili do pozoru. Zrejme tak by to malo fungovať aj v tomto medzinárodnom spoločenstve. Žiaľbohu, nedá sa nič robiť, ale vy stále potrebujete mať nejakú modlu. Raz je to tá Varšavská zmluva, po druhýkrát je to NATO. Tak ako hovorí slovenské príslovie, nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina, ale ani z nomenklatúrneho komunistického kádra nikdy nebude normálny človek.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, trochu by som sa miernil.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vystúpenie pána poslanca Weissa naozaj pokladám za historické, pretože po tom, čo na nás prskal faktickými poznámkami jedovaté sliny zhora, zišiel do nižších sfér a snažil sa byť konštruktívny a umiernený, ale na jeho vystúpení treba oceniť najmä to, s akou ľahkosťou a virtuozitou sa prezentoval alebo pretransformoval z komunistického apologeta, ktorý obhajoval sovietsku agresiu...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper, hovorte k vystúpeniu. Nehovoril o komunistických apologetoch.
Poslanec J. Cuper:
... na aplogeta obhajoby amerických záujmov. Pán poslanec Weiss, každá agresia bola a je agresiou. Aj vy ste vlastne vo svojom vystúpení zamlčali niektoré fakty. Tie donucovanie prostriedky je možné použiť proti agresorom, tak ako boli použité voči Iraku. Nikto voči tomu nič nenamietal, pretože Irak bol agresorom. Juhoslávia nie je nijakým agresorom. Za agresora nikdy nebola označená a aj preto Rada bezpečnosti sa nikdy nezhodla jednomyseľne na takom postupe, aby bola použitá zbrojná sila alebo armáda voči Juhoslávii, ako sa jednomyseľne zhodla na použití sily voči Iraku. Na to nemali Spojené štáty nijaké právo. Agresia sa nedá ničím ospravedlniť. Viem, s akou ľahkosťou ste obhajovali nové poriadky v medzinárodnom práve a chceli ste nám povedať, že Spojené štáty sú teraz žandárom Európy, tak ako kedysi ste sa snažili občanom tohto štátu nahovoriť, že Sovietsky zväz je tým, kto bude zabezpečovať naše záujmy. Nie som proti NATO, ale rozhodne si nemyslím, že táto obranná aliancia by mala byť zneužívaná jednoducho na agresívne ciele.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolega Weiss náhodou hovoril celkom konštruktívne, len trošku nevyvážene. Trošku by som ho doplnil. Ak ste to povedali, tak sa ospravedlňujem. Vymenovali ste všetky právne normy, ktoré oprávňujú Európske spoločenstvo napadnúť Juhoslovanskú zväzovú republiku a nepovedali ste o normách, ktoré zaväzovali prezidenta Miloševiča k tomu, aby sa správal tak, ako sa správal. A minimálne to je ústava Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktorá ho zaväzuje, aby sa staral o integritu tohto štátu. A to on splnil. Nepodpísal diktát, ale, naopak, postavil sa na čelo svojich obranných síl. Prosím vás pekne, to je vyváženosť. Keby ste to povedali takto, myslím si, že je to tak. Okrem toho nehovorili ste, neznačkovali ste ho, to je pravda, ale vaši kolegovia ho značkovali, že je nacionalista. Podľa mňa Miloševič je internacionalista a vždy to tak motivoval. Všetky jeho činy motivoval internacionalizmom. Neviem akým, či proletárskym alebo moderným, to neviem, ale ja si ho z tohto hľadiska ako slovenský vlastenec vážim, pretože skutočne obraňuje integritu štátu, čo mu predpisuje ústava tohto štátu, a to ste mali povedať a bolo by to bývalo vyvážené. Ale inak som sa poučil z toho, čo ste povedali.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
pán poslanec Weiss sa pokúšal porovnávať vojnu v Bosne a Hercegovine s vojnou v Kosove. Vážení, ale to je podstatný rozdiel. Kosovo je autonómna časť Juhoslovanskej zväzovej republiky. Vojna, ktorá vznikla v Bosne a Hercegovine, bola niečím iným. Samozrejme, koncom druhej svetovej vojny sa tieto štáty dobrovoľne dohodli, že vytvoria takzvanú druhú Juhosláviu. Vytvorili ju. Mali právo sa rozdeliť. Je ináč zaujímavé, že v prípade Juhoslávie sa veľmi pokrytecky zachovali západné krajiny. Veď napríklad v roku 1991 prezident Bush ešte vyhlásil, že svet si neželá rozdelenie Juhoslávie a že juhoslovanská armáda je zárukou bezpečnosti tejto časti Európy. Podobné vyjadrenia mali aj talianski predstavitelia, francúzski predstavitelia. Je zaujímavé, že ináč sa vyjadrovali predstavitelia Nemecka, ktorí hovorili o práve mať svoj štát. No ale keď to nedosiahli, nepresvedčili svojich spojencov, tak začali vyzbrojovať aj Slovinsko, aj Chorvátsko a nakoniec sa to skončilo vojnou. Kto tam dodával zbrane? Kto na tom najviac profitoval? Nemci, Rakúšania, Česko-Slovensko, Maďarsko a mnohé a mnohé iné krajiny. Koľko tam bolo žoldnierov, ktorí bojovali za práva? Za práva koho?
Dnes je 800 tisíc mŕtvych. Koľko mŕtvych bude v Kosove alebo v Juhoslovanskej zväzovej republike, to vie zrejme len Pán Boh. Alebo azda chcete povedať, že vojna vyrieši priateľské vzťahy a tí ľudia sa budú objímať a milovať? Práve naopak. Môžem za seba povedať, že ak by som vedel, že niekto mi zabil manželku alebo niekoho príbuzného, tak určite budem hľadať príležitosť, aby som sa mu revanšoval. Kosovo a riešenie súčasnej situácie v Kosove v žiadnom prípade nie je...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
V prvom rade chcem povedať, že naša diskusia sa neustále točí okolo jediného dôvodu, pre ktorý vypukla vojna v Juhoslovanskej zväzovej republike a kde, bohužiaľ, nezodpovedné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky zatiahlo Slovenskú republiku do vojnového konfliktu. Stále hovoríme len o takzvanej humanitárskej kríze. Dovolávam sa ešte raz svedectva vystúpenia prezidenta Spojených štátov amerických Clintona, ktorý hovoril - už to raz spomínal pán poslanec Baco -, ešte o druhom dôvode, mimoriadne dôležitom a zrejme najdôležitejšom, a tým sú údajné národnoštátne záujmy Spojených štátov v tejto oblasti. Pýtam sa, či máme takú krátku pamäť a už sme zabudli, kto a ako dlho pripravoval takzvanú humanitárnu krízu v Kosove-Metochiji. Kto a ako dlho vyzbrojoval skupiny a rozdúchaval etnickú nenávisť? Pýtam sa, kde ostal v našich úvahách tento druhý a zrejme rozhodujúci dôvod Spojených štátov, ktoré zneužili Severoatlantickú alianciu na presadenie vlastných záujmov.
Len tak mimochodom, kto si prečíta zdôvodňovanie okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy a vymení si slovo ohrozenie socializmu za ohrozenie demokracie alebo za takzvanú humanitárnu krízu, zistí, že sú to presne tie isté argumentácie, a dokonca aj slovosled. To platí aj pre vyjadrenie nášho ministra zahraničných vecí. Len tak mimochodom nezabudnime, že vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 na naše územie, do našej vlasti bol po telefonickom požehnaní vtedajšieho amerického prezidenta. Nemajte krátku pamäť a nebuďte naivní. Nemyslite si, že nás nepoužijú a neodhodia ako špinavú handru.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Pán predrečník, pod označením humanitárna katastrofa sa dá označiť to, čo sa deje pod pláštikom konsolidačného pôsobenia NATO. Ako sa dá ináč nazvať preškoľovanie zvrchovaného národa bombami a tomahavkami a na účte sú, samozrejme, mŕtvi. To je skutočne čin hodný predstaviteľov vysokej demokracie, ako si zvyknú hovoriť predstavitelia Ameriky. Ale s pokračovaním agresie pojem demokracia určite vymizne a nahradí ho iný nelichotivý výraz.
Celkom oprávnene sa naši občania pýtajú, prečo NATO svojimi humanitárnymi bombami neprinútilo k rokovaniu znepriatelené strany v Baskicku, v Severnom Írku či Kurdistane. Politikom v NATO neprekáža kurdský problém v Turecku. Veď to je predsa analógia s Kosovom. Tak si nenahovárajme, o čo tu ide. Nie nadarmo platí: Rozdeľuj a panuj. Som zásadne proti podpore tohto agresívneho aktu, aktu, ktorý je poznačený mŕtvymi. A nesúhlasím, aby naša vláda prezentovala, že slovenský národ s týmto súhlasí. Nie, naši občania s tým nesúhlasia a jednoznačne to demonštrujú protestnými mítingami tak pred Národnou radou, ako aj pred americkým veľvyslanectvom. A naša vláda by mala tento fakt rešpektovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda zahraničného výboru spomenul, že v Juhoslávii a v Kosove ide o menšinový problém. Len zabudol na jednu vec. Tam ide aj o náboženský problém. A problém náboženského charakteru stavia proti sebe tie národy podstatne tvrdšie ako ktorýkoľvek iný problém. Chcem povedať, že podobná situácia je aj v Írsku. A tam ešte nezakročil nikto.
Chcem upozorniť aj na inú súvislosť, ktorú nám predostrel pán predseda. Spomínal rezolúcie Bezpečnostnej rady. Bezpečnostná rada môže rokovať alebo uzavrieť rezolúcie len v zhode, teda ak budú všetci jej predstavitelia súhlasiť. Ale chcem upozorniť na iné. NATO nie je exekutívou, nie je orgánom Bezpečnostnej rady na dodržiavanie rezolúcií. Bezpečnostná rada OSN má svoje vlastné vojská, a to sú mierové vojská. A nikto z nás poslancov nemá námietky, keď predtým v oblasti bývalej Juhoslávie v predchádzajúcom vojnovom konflikte sa aj slovenské jednotky práve pod zástavou OSN zúčastňovali na mierových akciách, pretože to skutočne znamenalo dať od seba bojujúce strany. Nie som presvedčená o tom, že teraz tie bomby, ktoré padajú napríklad na farmaceutickú fabriku, zabezpečujú nejaké humánne ciele. Chcela by som ešte upozorniť alebo vrátiť sa, ale, žiaľ, asi si to nechám radšej na iné vystúpenie, aby som mohla dokončiť myšlienku.