Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som z poverenia správnej rady Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni predložil návrh rozpočtu tejto verejnoprávnej inštitúcie na rok 1999.
Samosprávny orgán, akým je správna rada, motivovaný snahou zvrátiť nepriaznivú tendenciu vývoja v oblasti dôchodkového zabezpečenia prijal k tomuto návrhu vyhlásenie smerujúce k prijatiu systémových opatrení na zabezpečenie funkčnosti systému dôchodkového zabezpečenia, a tým aj solventnosť základného fondu dôchodkového zabezpečenia. Domnievam sa, že v predloženom návrhu je dostatočne vyargumentovaný problém tvorby disponibilných zdrojov v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, v ktorom sa už v tomto roku vyčerpajú všetky rezervy naakumulované v predchádzajúcich rokoch.
Bilancia zdrojov a potrieb základných fondov preukázala, že Sociálna poisťovňa nebude schopná zo zdrojov základného fondu dôchodkového zabezpečenia kryť prípadné zvýšenia dôchodkov v budúcich rokoch. Len pripomínam, že uvažované 8-percentné zvýšenie od 1. júla tohto roku si vyžiada sumu 2,4 mld. Sk. Keď zohľadníme, že sa vyčerpá celý zostatok tohto fondu, ktorý bol k 31. 12. 1998 vo výške 4,2 mld. Sk, keď budeme predpokladať, že dlžníci splatia napríklad 1,5 mld. Sk, aj tak bude v tomto fonde chýbať asi 3,1 mld. Sk. Aj to však len za predpokladu, že sa bude platiť bežné poistné na úrovni rozpočtu.
Mimochodom, skutočnosť za prvé dva mesiace roka v oblasti príjmov z poistného na dôchodkové zabezpečenie vykazuje schodok vyše 260 mil. Sk. A to by sme mali trvať minimálne na rezerve predstavujúcej jednomesačnú výplatu dôchodkov, ktorá sa približuje už k sume 5 mld. Sk.
Bez nárokov na štátny rozpočet, a to by som chcel zdôrazniť, je jediné možné východisko, využiť zákonom danú kompetenciu správnej rady Sociálnej poisťovne a poskytnúť finančnú výpomoc zo základného fondu nemocenského poistenia. Boli sme však v minulých dňoch aj týždňoch, ba rokoch svedkami snáh použiť prostriedky tohto fondu v prospech riešenia problémov zdravotníctva. V tejto súvislosti som povinný tlmočiť zásadný postoj správnej rady Sociálnej poisťovne s upozornením na reálnosť znefunkčnenia ďalších dvoch poistných systémov. Chcem vysloviť presvedčenie, že sa nechceme vrátiť o niekoľko rokov späť a oblasť dôchodkov realizovať v pôsobnosti rozpočtovej organizácie s priamou väzbou na štátny rozpočet.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ospravedlniť sa za to, že toľko pozornosti venujem problematike jedného zo štyroch fondov, ktoré v zmysle § 35 zákona číslo 274/1994 Z. z. tvorí Sociálna poisťovňa. Považoval som to za dôležité nielen preto, že situácia v ostatných fondoch nie je zvlášť nepriaznivá ako v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, ale aj preto, že ide o fond, z ktorého sa hradia výdavky predstavujúce v zásade jediný a spravidla konečný príjem jednej pätiny obyvateľstva Slovenskej republiky, ak vynecháme poberateľov dôchodkov čiastočných invalidných a a sirotských, resp. čiastočne aj vdovských.
V základnom fonde nemocenského poistenia sa v roku 1999 očakáva nárast bilančného rozdielu k 31. decembru o 432 mil. Sk na 5 487 mil. Sk, čo znamená, že v tomto fonde pôjde o zdroje, ktoré budú predstavovať krytie výdavkov na nasledujúcich 5 rokov. To bol tiež dôvod, ktorý správnu radu Sociálnej poisťovne viedol k stotožneniu sa s návrhom prezentovaným výkonnými orgánmi tejto inštitúcie, t. j. k použitiu prostriedkov základného fondu nemocenského poistenia na krytie navrhovaného zvýšenia dôchodkov v tomto roku. Dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde nemocenského poistenia, ktoré by sa mali aj v roku 1999 podľa predpokladov zvýšiť, bude dôsledkom nielen priaznivej situácie v oblasti zdrojov, ale aj skutočnosti, že často kritizovaná maximálna hranica čistej dennej mzdy, z ktorej sa vypočítavajú dávky nemocenského poistenia vo výške 350 Sk, z ktorých 90 % tvorí 315 Sk, v roku 1998 pokrývala zhruba 47 % ekonomicky činného obyvateľstva. Priemerná čistá denná dávka nemocenského predstavovala 254 Sk, t. j. bola 61 Sk pod maximom. Aj preto Sociálna poisťovňa neodporúča zvýšiť túto hranicu aj v roku 1999.
V správnom fonde sa v roku 1999 očakávajú nižšie zdroje ako v roku 1998, čo bude pri neustále rastúcich nákladoch, najmä poštovné, doručné, elektrická energia, vodné, stočné, ktoré sa následne prejavia tiež v cenách tovarov alebo ostatných tovarov a služieb. Bude to znamenať, že Sociálna poisťovňa bude musieť ešte viac ako v roku 1998 šetriť. Chcel by som len uviesť ako konkrétny príklad na správne náklady, že Sociálna poisťovňa mesačne vypláca vyše 1,5 mil. dôchodkov. Jeden transfer dôchodku stojí zhruba 15 až 17 Sk, skúste si to vynásobiť potom z hľadiska počtu dôchodkov, aj z hľadiska kalendárnych mesiacov. Keďže šetrenie na prevádzkových nákladoch je limitované nutnosťou zabezpečiť aspoň minimálnu prevádzkyschopnosť, "sporiť" Sociálna poisťovňa bude musieť v oblasti investičných aktivít, ktoré sa v roku 1999 utlmujú na najnižšiu možnú mieru. Aj v tejto súvislosti veľa očakávame od ďalšieho rokovania so Svetovou bankou v súvislosti s budovaním komplexného informačného systému sociálnej sféry a so zabezpečením vonkajších zdrojov.
Na záver mi dovoľte ešte pripomenúť, že hoci podľa predloženého návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na tento rok sa celkové hospodárenie tejto inštitúcie očakáva prebytkové, skutočnosť, že bude zrejme výsledkom zdrojov naakumulovaných v základnom fonde nemocenského poistenia pri negatívnom vývoji zdrojov v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, by sa mala stať varovným signálom aj pre štát, aby zmenil svoj prístup k platbám poistného na dôchodkové zabezpečenie.
Chcel by som ešte uviesť, a to nehovorím prvýkrát v tejto miestnosti, že zdroje v Sociálnej poisťovni sú vždy relatívne a krehké. Nie je možné, a odvolávam sa aj na pani ministerku financií, s ktorou veľmi súhlasím, v čase, keď predkladala štátny rozpočet, vidieť zdroje tejto veľkej inštitúcie len do 31. 12. príslušného kalendárneho roku. Je to veľmi zlý prístup. Je treba vidieť tieto zdroje v rozpätí minimálne 3 až 5 rozpočtových rokov.
Do toho potom vstupuje otázka výberu poistného, ktorý v poslednom období nie je dobrý. Do toho vstupuje potom otázka rastu platov a miezd z hľadiska buď tarifného kolektívneho vyjednávania, alebo zásahu rozhodnutia štátu pri prípadnom zmrazení platov a miezd a z toho sa odvíja buď rast, alebo zastavenie platieb poistného vo vyššej výmere a z toho potom sú zdroje na rast dôchodkov. To je poistná matematika, ktorá neznáša politiku. Ďalej treba v tomto smere vidieť aj zmeny v demografii spoločnosti a zmeny v ekonomickom vývoji krajiny a máte tabuľku matricu, ktorú je možné v rozpätí 3 až 5 rokov veľmi jasne nakresliť aj z hľadiska možných zdrojov a z hľadiska rastu reálnej hodnoty výstupov z tejto inštitúcie.
S ohľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že predložený návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 rešpektuje v časti platieb poistného štátom východiská, ktoré sú zapracované v už platnom štátnom rozpočte na rok 1999, dovoľujem si vás požiadať o jeho schválenie.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán predseda, za uvedenie návrhu. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím povereného člena výboru pre sociálne veci a bývanie pána Jozefa Krumpolca, aby podal správu o výsledku prerokúvania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady a aby predniesol návrh na uznesenie.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Krumpolec:
Vážený pán podpredseda,
páni poslanci a poslankyne,
predkladám vám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 132 z 23. februára 1999 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 dvom výborom, a to Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie na prerokovanie s termínom do 12. marca 1999.
Ako gestorský výbor, ktorý predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní vo výboroch, určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky začali rokovať o návrhu rozpočtu v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 10. marca 1999. Výbor svojím uznesením číslo 57 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh 2. marca 1999. Prerokoval vyhlásenie správnej rady Sociálnej poisťovne k návrhu rozpočtu, v ktorom sa požaduje, aby vláda Slovenskej republiky prijala systémové opatrenia na zabezpečenie funkčnosti systému dôchodkového zabezpečenia a jeho solventnosti. Súčasne zobral na vedomie možnosť správnej rady Sociálnej poisťovne rozhodnúť o poskytnutí finančnej výpomoci medzi základnými fondmi v súlade so zákonom Národnej rady číslo 74/1994 Z. z. Ide o presun časti finančných prostriedkov zo základného fondu nemocenského poistenia do základného fondu dôchodkového zabezpečenia preto, že finančné krytie zvýšenia dôchodkov v roku 1999 nie je možné realizovať zo základného fondu dôchodkového zabezpečenia. Výbor súčasne odporučil riaditeľovi Sociálnej poisťovne vypracovať návrh na zlepšenie a sprísnenie výberu platieb poistného. Výbor vo svojom uznesení číslo 32 vyslovil s predloženým návrhom rozpočtu súhlas a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v prílohe spoločnej správy.
Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Pán poslanec Brocka. Nevidím, že by sa ďalšie pani poslankyne, páni poslanci hlásili do rozpravy. Uzatváram preto možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Brocka, môžete vystúpiť.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán predseda správnej rady,
dámy a páni,
na začiatok by som vám chcel vysloviť poďakovanie za vašu pozornosť a za pochopenie, že napriek pokročilému času vás budem zamestnávať niekoľkými poznámkami k problému nielen rozpočtu Sociálnej poisťovne, ale vôbec dôchodkového zabezpečenia.
Považujem za potrebné povedať, že ten problém, na ktorý upozorňuje aj správna rada, že rozpočet alebo Sociálna poisťovňa sa dostáva do ťažkostí aj vďaka nedostatočným platbám zo strany štátu za tzv. neproduktívnych alebo svojich poistencov, že to nie je jedinou príčinou toho, že táto inštitúcia z roka na rok sa dostáva do väčších ťažkostí. Hovorím to i napriek tomu, že som takmer každý rok vyčítal predchádzajúcej vládnej garnitúre, že znižuje podiel prispievania za neproduktívnych občanov do Sociálnej poisťovne. A ja som tak vystupoval aj preto, lebo v legislatívnom pláne predchádzajúcej vlády bol návrh zákona o sociálnom poistení, a predpokladal som, že tie iné dôležité veci, ktoré súvisia s fungovaním tejto inštitúcie a so zabezpečovaním zdrojov pre dôchodkové zabezpečenie, sa budú riešiť v rámci tohto zákona. Vtedy sa nestalo. Tento problém zdedila súčasná vládna koalícia a bude sa musieť s ním vyrovnať.
Ten problém je však oveľa hlbší, ako len problém prispievania štátu. Ten problém dnes majú nielen transformujúce sa krajiny bývalého komunistického alebo socialistického tábora. Problém financovia dôchodkov majú aj vyspelé európske krajiny a riešia ho, možno nie tak spolitizovane, lebo je to nakoniec v prvom rade technický problém. Je to v prvom rade problém, že nemáme toľko peňazí, koľko by sme potrebovali na výplaty dávok pri zohľadnení rastu životných nákladov. Keď sa pozriete len letmo na prílohu číslo 1 v tom materiáli návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak vidíte, že trend je veľmi zlý. Ak pred dvomi rokmi sa vybralo, v rámci bežného roka boli príjmy také, ako boli výdavky Sociálnej poisťovne, tak to bolo ešte ako-tak v poriadku. Už minulý rok to bolo menej peňazí, vybralo sa menej, ako bola potreba na vyplatenie príslušných dávok. Predpoklad na tento rok je taký, že príjmy v bežnom roku budú 66 mld., hovorím len v miliardách, ale výdavky a použitie prostriedkov jednotlivých fondov bude na úrovni 70 mld. Samozrejme, tie prostriedky sa musia vyplatiť z ušetrených zdrojov, z rezerv predchádzajúceho roka. A to nehovorím o rizikách, že nebude klesať úspešnosť výberu poistného, že nezamestnanosť sa radikálne nebude zhoršovať, alebo sa nebude udržiavať na takom hrozivom čísle ako teraz, prípadne sa nebudú zhoršovať ďalšie východiskové ukazovatele, na ktorých bol tento rozpočet Sociálnej poisťovne konštruovaný.
Súčasný systém u nás, teda myslím na systém finančného zabezpečenia, sa dostal do štádia, alebo ťažkostí aj preto, že je založený na priebežnom financovaní. To znamená, to, čo sa tento mesiac vyberie, to sa aj vyplatí. Pán poslanec Tkáč sám spomenul, že v tomto roku už za posledné dva mesiace január a február nebolo dosť peňazí, teda tých, ktoré sa vybrali na potrebu, ktorá v tých dvoch mesiacoch bola. No jednoducho takto to ďalej nemôže ísť. Samozrejme, tie riziká, ktoré sprevádzajú vývoj Sociálnej poisťovne do budúcnosti, sú viaceré. Spomeniem niekoľko. Demografický vývoj, nedostatočný ekonomický rast, vysoká a pretrvávajúca nezamestnanosť a, samozrejme, aj ten problém spolitizúvania všetkého, o čom tu v tejto sále rokujeme.
Dovoľte mi, aby som sa na chvíľočku zastavil pri probléme demografického rastu. To, že pôrodnosť na Slovensku klesá, z krátkodobého hľadiska by nás nemuselo trápiť, lebo keď sa rodí menej detí, tak sú nižšie výdavky nakoniec aj v sociálnej sfére, či cez prídavky na deti, či na vzdelávanie, na predškolské zariadenia. Samozrejme, z tohto hľadiska by to bolo dokonca pozitívne, ale z hľadiska sociálnych systémov, resp. dôchodkového zabezpečenia už zo strednodobého hľadiska to nie je pozitívny vývoj práve preto, že tu veľmi záleží na tom, aký je podiel produktívneho a postproduktívneho obyvateľstva. Tento, podľa prognóz Štatistického úradu, ktorý ich urobil už niekoľko, sa v tom strednodobom hľadisku bude výrazne zhoršovať. Ak teraz pripadá na 1 dôchodcu takmer 3,5 občanov v produktívnom veku, tak za nejakých 10 rokov toto číslo klesne pod 3 a bude to možno okolo 2,6. Samozrejme, tie odhady sú veľmi ťažké, ale ak si uvedomíte, že v tomto pomere je započítaných aj takmer 500 tisíc nezamestnaných, ktorí sú vlastne v produktívnom veku, ale z nich len malá skupina prispieva na dôchodcov, vlastne oni ani neprispievajú, ale Národný úrad práce prispieva iba za tých, ktorí poberajú podporu v nezamestnanosti, ktorých je asi jedna štvrtina, to znamená niečo cez 100 tisíc, ale prispieva za nich iba z minimálnej mzdy predchádzajúceho roka 2 700 Sk. Čiže ak veľmi zrozumiteľne by som chcel preložiť tento pomer závislosti, tak u nás dnes na jedného dôchodcu pripadajú 2 zamestnaní ľudia. Čiže 2 zamestnaní ľudia ťahajú jedného dôchodcu. Ja si myslím, že už z tohto vidíte, že u nás je také obrovské daňové zaťaženie, ktoré nemá obdobu ani vo vyspelej Európe, kde je populačný vývoj ešte horší, ale ich ekonomika je podstatne silnejšia a, samozrejme, potom aj dôchodky sú podstatne vyššie.
Veľmi rád by som povedal z tohto miesta, keď som poslanec vládnej koalície, že jeden problém, ktorý súvisí s nedostatkom zdrojov v podstate v mnohých krajinách, aj v tých okolitých, už vyriešili a bolo to bez sociálnych otrasov. V Českej republike pred 3 alebo 4 rokmi schválili posunutie hranice odchodu do dôchodku s lehotou na 10 rokov tak, že každý rok je to o dva mesiace s tým, že až o 10 rokov budú muži odchádzať do dôchodku od 62 rokov. Je to nepopulárne opatrenie, na ktoré treba silnú dávku odvahy. Preto to podľa mňa tá predchádzajúca garnitúra nedokázala. V iných krajinách na západ od nás sú tie hranice na naše pomery veľmi vysoké a myslím si, že nikto zodpovedný, alebo kto trošku túto vec sleduje, nebude kopírovať tie hranice. Ale ja by som chcel upozorniť na krajiny, s ktorými sa môžeme porovnávať, a takými sú Česká republika, Poľsko, Maďarsko. My sme sa ešte pred niekoľkými rokmi chválili, ako sme vpredu v sociálnej reforme, že máme ucelenú koncepciu transformácie sociálnej sféry, že máme inštitúciu, akou je Sociálna poisťovňa, ktorá má verejnoprávny charakter, oddelená od štátneho rozpočtu. A môžem vám povedať, že susedné krajiny nás nielenže pomaly a isto dobiehajú, ale nás už predbehli. Predbehli, nemyslím teraz v tej verejnoprávnosti, dnes v Poľsku už od 1. januára platí nový systém, ktorý prešiel z toho systému priebežného financovania, ktorý ani v našich podmienkach nemá budúcnosť, na kombinovaný systém, alebo lepšie povedané, je to systém kombinovania priebežného financovania, fondového financovia, jednoducho to je budúcnosť, to nás čaká a nás to neminie.
Ja nehovorím o čílskej ceste. My si totiž nemôžeme robiť reformu na zelenej lúke. My by sme prechod, alebo to, čo vymysleli alebo čo robili v Čile, my by sme toho neboli schopní, to by bola katastrofa pre Slovensko. Ale to, čo už vyskúšali v susedných krajinách, myslím si, že čím skôr sa to urobí aj na Slovensku, tak to bude užitočné nielen pre tých, ktorí sú dnes v dôchodku, nielen pre tých, ktorí pôjdu do dôchodku, ale to bude užitočné a prospešné pre celú spoločnosť, aj pre nás. Páni, treba k tomu istú dávku odvahy. Verím, že ju v tomto volebnom období nielen my poslanci z vládnej koalície, ale spolu s poslancami opozície nájdeme.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brocka bol jediný prihlásený do rozpravy.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brocku majú dvaja poslanci: pán poslanec Mesiarik, pani poslankyňa Podhradská.
Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán predsedajúci, budem veľmi stručný, ale nedá mi nereagovať na vystúpenie pána poslanca Brocku, pretože chcem povedať, že tak na 50 % sa plne zhodujem s vystúpením, pokiaľ ide o tú časť, kde upozorňuje, že Sociálna poisťovňa, ak s ňou nebudeme narábať ako s inštitúciou, ktorá je veľmi dôležitá a ktorá už niečo dokázala, môže mať vážne problémy. A problémy Sociálnej poisťovne znamenajú určitú sociálnu katastrofu. Takže ja by som neodporúčal robiť nekoncepčné kroky. Ono zvýšiť vekovú hranicu nie je problém, ale vyrieši to celkový problém Sociálnej poisťovne a sociálneho zabezpečenia? Možnože oddiali, ale raz dôjde aj tá hranica, keď sa dožije človek 65 a zas budeme takisto na tom, že nebudú finančné prostriedky. Poďme rozmýšľať koncepčne - máme na to tento rok -, a nie jeden týždeň je tu návrh na zobratie nemocenského fondu, druhý týždeň na zvýšenie dôchodku. Poďme sa nad tým zamýšľať komplexne. A myslím si, že programové vyhlásenie vlády a plán legislatívnych úloh i transformácia sociálnej sféry tomu možnosť dáva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja, aj keď sa to nepatrí a v podstate mám reagovať na vystúpenie pána poslanca Brocku, tak naozaj chcem len na úvod povedať, že súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Mesiarik. Myslím si, že keď sa pán Brocka v úvode svojho vystúpenia ospravedlňoval tu sediacim poslancom, že v tomto neskorom čase bude zdržiavať tým, že vystúpi v rozprave, naozaj je dobré, že v rozprave vystúpil, ale mohol byť celkom jednoducho stručnejší a mohol jasne hneď na začiatku povedať, o čo mu ide v tom siahodlhom vysvetľovaní celej situácie. Jednoducho mohol povedať, že v podstate sa pripravuje zvýšenie vekovej hranice do dôchodku. Bolo by to poctivejšie. Ale myslím si, rovnako ako pán poslanec Mesiarik, že toto nič nevyrieši, lebo keď sa zvýši hranica odchodu do dôchodku, budeme mať viac ľudí, ktorí budú nezamestnaní a teraz sú už vlastne v dôchodkovom veku. Ja by som chcela vedieť, pán poslanec, čo to vlastne vyrieši. Percento nezamestnanosti sa zvýši, a to, čo povedzme ušetríme na dôchodkoch, zase budeme vyplácať na dávkach v nezamestnanosti a podobné veci. Takže myslím si, že ak toto nazývate koncepčným krokom, ak toto nazývate nedokončenou transformáciou, tak je to naozaj veľmi za vlasy pritiahnuté.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.
Poslanec V. Tkáč:
Dámy a páni,
uvedomujem si, že je čas a že tie veci, ktoré pán poslanec Brocka naznačil vo svojom vystúpení, by chceli niekoľkotýždňové kongresy. A tie bežia aj v zahraničí a každá krajina hľadá svoj model cesty v takých ťažkých témach, akými sú dôchodky či nemocenské poistenie. Ja chcem napred oceniť vecnú stránku jeho vystúpenia a tiež povedať, že s mnohými jeho myšlienkami súhlasím.
Chcel by som len povedať niekoľko poznámok z hľadiska komparácie, že tie susedné štáty, resp. postkomunistické štáty majú samotné dosť problémov. V Maďarsku je veľmi veľká zadlženosť systému a vláda niekoľko dní po nástupe do funkcie zrušila verejnoprávnu inštitúciu a prevzala dôchodkový systém do štátneho rozpočtu cez ministerstvo financií. V Českej republike je v súčasnosti situácia veľmi komplikovaná, pretože očakávajú na konci tohto roku výrazný deficit, 11 až 14 mld. českých korún sa predpokladá podľa stanovísk Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky. Dokonca ustúpili už z určitého mýtu, ktorý tu platil od scenára sociálnej reformy z augusta 1990, ktorý bol protipólom scenára ekonomickej reformy, a ten mýtus je v tom, že nie je možné už ďalej zvyšovať daňové, poistné a príspevkové zaťaženie jednotlivých subjektov. A pán český minister práce a sociálnych vecí navrhol zvýšiť poistné aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov. Nehovorím, že toto je jedna cesta, tak ako zvyšovanie dôchodkového veku nie je tiež jedinou cestou a technikou na riešenie vecí, s tým plne súhlasím.
Ja by som odporúčal aj teraz v závere - a toto berte ako konštruktívny návrh bez toho, aby som teda kradol čas -, odporúčal by som naozaj vzhľadom na polarizáciu v tomto parlamente, keď tu máme stanoviská výboru pre zdravotníctvo, sú istým spôsobom odlišné od postojov výboru pre sociálne veci a bývanie, urobiť spolu so Sociálnou poisťovňou cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny určité stretnutia, kde by sa bez emócií, ako ja vždy hovorím, bez politiky vysvetlili tieto veci. Totiž ja absolútne vnímam problémy zdravotníctva, aby bolo jasné, ale je to príliš zložité len veľmi jednoducho pri jednej pomlčke povedať, že presunúť 3,6 mld. korún z nemocenského poistenia do zdravotníctva. To sú príliš zásadné kroky, kde je ohrozený dávkový systém v nemocenskom poistení. A teraz hovorím nie z titulu opozičného politika, chráň Boh, ale z toho dôvodu, že tieto riešenia budú mať momentálny efekt, dajme tomu v roku 1999, ale aj vládna koalícia sa dostane do núdze spolu s vládou aj so správnou radou, so Sociálnou poisťovňou v roku 2000 v dôchodkoch.
A to sú veci, ktoré si treba skutočne veľmi seriózne zvážiť predtým, než by došlo k nejakej konfrontácii pri prerokúvaní štátneho rozpočtu či rozpočtu verejných fondov. To sú príliš citlivé veci a treba o nich viac diskutovať, než - sa mi zdá - na pôde tohto parlamentu v súčasnosti diskutujeme. A k tomu vás chcem vyzvať na záver svojho vystúpenia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spravodajca výborov. Nie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k návrhu na uznesenie.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, predneste návrh na uznesenie.
Poslanec J. Krumpolec:
"Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca 1999 k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999.
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999 bol predložený v súlade s § 42 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov v termíne predloženia návrhu štátneho rozpočtu;
B. schvaľuje rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 1999 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky sú rozpočtované nasledovne:
- zdroje celkom 77 832,3 mil. Sk,
- výdavky celkom 70 856,6 mil. Sk,
v tom:
a) základný fond nemocenského poistenia 9 553,7 mil. Sk,
b) základný fond dôchodkového poistenia 59 149,4 mil. Sk,
c) správny fond 2 153,5 mil. Sk,
- rezervný fond 329,4 mil. Sk,
- správny fond (tvorba) do výšky 3,5 % 2 305,7 mil. Sk
pri predpokladanom odpočte 4 583 pracovníkov Sociálnej poisťovne, pri predpokladanom počte poistencov fondu nemocenského poistenia 2 823 643 osôb a pri predpokladanom počte poistencov fondu dôchodkového zabezpečenia 2 856 170 osôb."
Prosím, aby ste dali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh na uznesenie. Prosím, prezentujme sa, budeme o ňom hlasovať.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa ešte raz a hlasujme o návrhu na uznesenie, ktorý predniesol spoločný spravodajca pán poslanec Krumpolec.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1999.
Ďakujem pánovi predsedovi a poslancovi Tkáčovi a pánovi poslancovi Krumpolcovi.
Ďalším bodom programu je
návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999.
Podľa § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti predstavenstvo Národného úradu práce predkladá Národnej rade na schválenie návrh rozpočtu Národného úradu práce.
Návrh rozpočtu vám bol rozdaný ako tlač 151 a spoločná správa ako tlač 151a, ktorej súčasťou je aj návrh na uznesenie.
Návrh predstavenstva uvedie jeho predseda, minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Peter Magvaši.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne Národnej rady,
vážení páni poslanci,
tak ako bolo uvedené, návrh rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 predkladá predstavenstvo Národného úradu práce na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 9 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky 387/1996 o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Pri tomto predloženom návrhu rozpočtu sa premieta aj zákon Národnej rady číslo 396, schválený už touto Národnou radou Slovenskej republiky 17. decembra minulého roku, ktorým sa zmenil zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. Podľa tejto novej novely z decembra minulého roku o zamestnanosti sa upravila predovšetkým tvorba správneho fondu Národného úradu práce, ktorý je určený na krytie výdavkov súvisiacich so správou a činnosťou Národného úradu práce najviac vo výške 15 % z príjmov základného fondu bežného roka.
Základným cieľom politiky trhu práce, ktorá je súčasťou politiky zamestnanosti, je systém podpory a pomoci občanom pri ich začlenení do pracovného procesu. Pri riešení úloh v oblasti trhu práce je však nutné úzko spolupracovať so všetkými súčasťami hospodárskej a sociálnej politiky štátu prostredníctvom aj jednotlivých rezortov, ale aj samospráv.
Návrh tohto rozpočtu na rok 1999 je zostavený v súlade s § 74 zákona o zamestnanosti v členení na základný fond, správny fond a rezervný fond. Kvantifikácia príjmov Národného úradu práce na rok 1999 v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 1998 je určená predovšetkým týmito činiteľmi. Predovšetkým znižuje sa priemerný počet pracujúcich o ďalších 10 000 osôb. Priemerná hrubá mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vzrastá o 10,3 %, premieta sa 4,6-percentná pracovná neschopnosť platiteľov a zohľadňuje sa 93,2-percentná úspešnosť pri výbere príspevku na poistenie v zamestnanosti.
Bežné príjmy Národného úradu práce sa rozpočtujú na rok 1999 v sume 9 033 790 tis. Sk a tvoria sa z výberu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, z úrokov z vkladov v bankách a z ostatných príjmov Národného úradu práce.
Po premietnutí očakávaných zostatkov prostriedkov jednotlivých fondov k 31. 12. 1998 sa v návrhu rozpočtu Národného úradu práce na rok 1999 uvažuje celková tvorba fondov takto:
- základný fond 8 404 201 tis. Sk.,
- správny fond 1 355 069 tis. Sk a
- rezervný fond 980 500 tis. Sk.
Garančné saldo celkových zdrojov a výdavkov Národného úradu práce na rok 1999 v sume 1 780 500 tis. Sk sa premieta tak, že zostatok prostriedkov základného fondu je 800 mil. korún a zostatok prostriedkov rezervného fondu je vo výške 980 500 tis. Sk.
Ako som uviedol, celkový objem zdrojov rezervného fondu je v sume 980 500 tis. Sk a v súlade s platnou legislatívou neuvažuje Národný úrad práce použiť ho na úhradu potrieb vymedzených zákonom o zamestnanosti. Nadväzne na prípadné vyššie plnenie príjmov Národného úradu práce v roku 1999 budú tieto použité na financovanie výdavkov aktívnych opatrení na trhu práce a vtedy, ak nebudú rásť výdavky na pasívnu politiku trhu práce. V prípade zvýšenia výdavkov na pasívnu politiku trhu práce v roku 1999 za predpokladu plnenia, respektíve nižšieho plnenia rozpočtových príjmov sa v rámci výdavkov základného fondu znížia výdavky na financovanie aktívnej politiky trhu práce.
Legislatívna úprava schválená s účinnosťou od 1. 1. 1999 v časti tvorby správneho fondu Národného úradu práce vytvorila finančný priestor len na pokrytie nevyhnutných výdavkov súvisiacich s činnosťou a správou jednotlivých výkonných orgánov Národného úradu práce. V oblasti investičných zámerov sa vlastne zamrazila investičná výstavba a v roku 1999 budú prebiehať len zmluvne kontrahované investičné akcie z minulého roka.
Vykvantifikované zdroje správneho fondu budú pokrývať prevádzkové náklady na úrovni roku 1998 s tým, že sa zohľadnia len dosahy uplatnenia ekonomického balíčka opatrení schválených vládou Slovenskej republiky, ako napríklad zvýšenie cien poštovného, pohonných hmôt a podobne. Takto kvantifikovaný objekt finančných prostriedkov na zabezpečenie činnosti Národného úradu práce sa bude realizovať súbežne so znížením počtu zamestnancov pri súčasne platnej legislatíve približne o 200 osôb v termíne ku 30. 6. 1999. Ďalšie zníženie nákladov správneho fondu Národného úradu práce bude možné dosiahnuť len novým inštitucionálnym usporiadaním na trhu práce. Vzhľadom na uvedené na návrh Národného úradu práce Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripraví návrh zmien v zákone o zamestnanosti predovšetkým vo väzbe na inštitucionálne usporiadanie na trhu práce s prehodnotením vecnej pôsobnosti jednotlivých organizačných stupňov zakotvenej v príslušných ustanoveniach citovaného zákona a na zmenu nástrojov aktívnej politiky trhu práce.
Chcel by som zvýrazniť to, že rozpočtovaný objem mzdových prostriedkov na rok 1999 v porovnaní s rokom 1998 pokrýva len tarifné mzdy zamestnancov Národného úradu práce. Pri predpokladanom znížení počtu zamestnancov, ako som povedal, približne o 200 osôb. Percentuálny nárast mzdových prostriedkov o 4,23 % v porovnaní s rokom 1998 uvažuje s riešením odmeňovania sprostredkovateľov, ktorých súčasná priemerná mzda dosahuje výšku 8 513 Sk. Po premietnutí týchto skutočností priemerná mzda zamestnancov Národného úradu práce kvantifikovaná v rozpočte Národného úradu práce na rok 1999 vo výške 10 431 Sk nedosahuje mzdovú úroveň roka 1997 a v porovnaní s prejudikovanou priemernou mzdou zamestnancov národného hospodárstva na rok 1999 je nižšia temer o 800 korún, čo teda inak zodpovedá aj základnej tendencii zmrazenia miezd zamestnancov štátnej správy v roku 1999.
V súvislosti s nutnosťou zabezpečiť v plnom rozsahu legislatívou vymedzenú činnosť Národného úradu práce v nadväznosti na prijatie reštrikčných hospodárskych opatrení Národný úrad práce trvá na nutnosti tvorby správneho fondu Národného úradu práce v roku 1999 vo výške 15 % z príjmov základného fondu bežného roku, to znamená v sume 1 355 069 tis. Sk, teda tej výšky, o ktorej rozhodla už táto Národná rada Slovenskej republiky.
Chcel by som povedať, pretože pri schvaľovaní novely zákona 17. 12. bolo veľa spochybňovania v tom, či Národný úrad bude spôsobilý uskutočniť niektoré inštitucionálne zmeny, že boli prijaté jednak reštrikčné opatrenia okamžitého charakteru, ktorých realizácia je možná bez legislatívnych zmien, a to jednak v oblasti inštitucionálneho usporiadania Národného úradu práce s tým, že sa vypracoval harmonogram znižovania počtu zamestnancov Národného úradu práce o približne 200 osôb. Ďalej bol vypracovaný model organizačno-technického usporiadania úradov práce na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košíc a upravila sa štruktúra pracovných činností na úrovni okresných úradov práce v prospech závislých činností.
Chcel by som vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ubezpečiť v tom, že skutočne predstavenstvo Národného úradu práce pristupovalo veľmi seriózne k príprave rozpočtu na rok 1999, pričom bralo plne do úvahy všetko to, čo tu bolo v diskusii 17. 12. minulého roku povedané, a preto by som vás poprosil o podporu tohto návrhu a schváliť rozpočet Národného úradu práce na rok 1999.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz prosím pána poslanca Dušana Fedoročka, ktorého určil výbor pre sociálne veci a bývanie ako spravodajcu gestorského výboru, aby predniesol správu o prerokúvaní tohto návrhu v jednotlivých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh.