Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne a kolegovia,
chcem povedať k tomuto návrhu pod tlačou 188, že sa môžem pridať k tým mojim predrečníkom, ktorí hovorili o tom, že v podstate ide správnym smerom. Ten problém je jedine v tom, že nie je v správnom kontexte. Je totiž nesporný fakt, že v rámci takého kontextu hospodárskej politiky, aká sa presadzuje teraz, to znamená v rámci brzdenia rozvoja rastu a zároveň spúšťania liberalizáciou cien, spúšťania inflácie, objektívne toto riešenie nevedie správnym smerom.
Rád by som zdôraznil, že napríklad za kompenzáciu nemôžeme považovať sumu v rozsahu 97 až 90 Sk. Pri slušnom odhade hospodárskych analytikov sa hovorí, že ročne ako prírastok je citeľný iba od 500 až 900 Sk. Hladina rastu nákladov občanov je oveľa vyššia, teda u fyzických osôb je sumu do 100 korún ťažko nazvať kompenzáciou. Hlavný problém je jednoducho v tom, že treba, aby hospodárska politika viedla k rozprúdeniu rastu a obratu. Iba v takom prípade má potom zmysel rátať aj pri znížení daňových hladín s celkovým rastom príjmov štátu.
A v tejto záležitosti stačí povedať len toľko, že máme dokonca z histórie krásnu ukážku toho, ako sa vlastne v tejto oblasti môže konať. Rád ju pripomeniem. Prvá novodobá svetová ekonomická škola - francúzski fyziokrati presadzovali ozdravenie pomerov v hospodárstve a vtedy sa stretol najvýznamnejší fyziokrat Colbert s Ludvíkom XIV., ktorý sa domáhal od neho zázračného lieku na naplnenie prázdnej finančnej kasy, a Colbert odpovedal: "Potrebujete rozkurbľovať hospodárstvo a znížením daní to dosiahnete a dosiahnete aj vyššie naplnenie štátnej pokladnice."
Zmysel je teda práve v tom, že môžeme hovoriť iba v takom modeli o riešení, v ktorom práve zväčšovaním podielu hospodárskeho rastu a obratu môžeme pristupovať k znižovaniu daňových hladín, ktoré práve takýmto spôsobom donášajú aj väčšie príjmy štátu a zároveň znižujú celkovú daňovú zaťaženosť. A to je vlastne riešenie, ktorým by sme mali v budúcnosti ísť. V opačnom prípade je tá cesta naozaj veľmi sporná. Občania nebudú registrovať desatinovú kompenzáciu za nárast nákladov. Nemôžeme ani predpokladať, že sa tak stane.
Po ďalšie, pri impulzoch smerom k rozvoju mi nedá, aby som nespomenul práve čudné stanovisko pani ministerky. V televíznom rozhovore nazývala napríklad podporu výstavby jadrovej elektrárne na Slovensku, ktorá mala pomáhať zväčšiť energetickú nezávislosť Slovenska, ako stavanie osobných pomníkov. Nuž, priatelia, to už teda vonkoncom nie je pravda, pretože investičné orientovanie je nie na prejedanie. Toto orientovanie je na vytvorenie produkčných síl, ktoré produkujú hodnotu. Táto elektráreň už teraz produkuje hodnotu. A keď porovnáme mátožný stav napríklad v českom Temelíne, kde sa nechali vyšachovať všelijakými zahraničnými energetickými loby zvonku do pribrzdenia ukončenia jadrovej elektrárne, a porovnáme stav so stavom, ktorý sme dosiahli v Mochovciach my, tak je zrejmé, že je to jediná cesta, ktorá je cestou vonku z pekelných vývojov hospodárstva, je cesta rastu. A mám obavy, že predkladané kozmetické riešenie sa neopiera ani len o rámec takéhoto typu. Preto v danom prípade by bolo naozaj lepšie zvážiť a prehodnotiť návrh a vrátiť ho na prepracovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Maxon a pán poslanec Langoš. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Maxon - faktická poznámka.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy,
vážení páni,
vo väzbe na vystúpenie pána poslanca Húsku chcem zdôrazniť ešte jednu veľmi dôležitú vec, že v oblasti daňových predpisov sa musíme usilovať nielen o znižovanie daňového zaťaženia občanov, ale i o jednoduchý a priehľadný daňový systém. Jedno daňové obdobie, ktoré zahŕňa jeden rozpočtový rok, do 1. 4. budeme daň z príjmu fyzických osôb realizovať počas jedného vykonávacieho predpisu, resp. podľa zákona a od 1. 4. podľa tejto novely. Určite tento zásah nespriehľadní a nezjednoduší pre našich občanov vyplňovanie daňových priznaní u tých, ktorí si ho vyplňujú sami, za ktorých to nerobí zamestnávateľ.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Langoš, nech sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
rád by som pripomenul ctenému kybernetikovi Augustínovi Mariánovi Húskovi, že hodnoty vytvárajú ľudia. Jadrová elektráreň vytvára, produkuje elektrickú energiu. A chcem ešte pripomenúť, ja som čítal zmluvu, ktorú uzavrela vláda Vladimíra Mečiara s vládou Ruskej federácie o tom, že Slovensko sa zaväzuje odoberať do konca životnosti obidvoch jadrových elektrárni jadrové palivo z Ruskej federácie. Teda nejde o osamostatňovanie energetiky Slovenskej republiky, naopak, o vytvorenie hlbokej a dlhodobej závislosti od Ruskej federácie.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová vystúpi v rozprave. Po nej vystúpi pán poslanec Ambróš.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nedá mi cestou nedodiskutovať navrhnutú tému, aj keď to odbočuje od môjho vystúpenia, pred chvíľou vystúpenie pána poslanca Langoša. Pán poslanec, pokiaľ sa rozumiete do elektrární, ja sa nerozumiem, ale dám si poradiť odborníkmi. Do určitého typu elektrárne určité palivo, preto ten záväzok. A navyše nielen vláda sa zaviazala, ale aj druhá strana sa zaviazala, že bude odoberať odpad. Áno? A to bolo veľmi dôležité, pretože to je potrebné riešiť.
Ale dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženej novele zákona číslo 286/1992 Zb. Táto novela si kladie za svoj cieľ zmierniť ekonomické balíčky a prilákať zahraničného investora. Tak chápem túto predloženú novelu, pretože do tohto predpisu vstupujeme z týchto momentov. Dovolím si tvrdiť, že tento cieľ sa plní veľmi minimálne a absolútne neadekvátne dosahom zvýšenia doterajších cien napríklad energie a ďalších, ako aj plánovaným zvýšeniam vrátane inflácie, ktorú budeme očakávať.
Ja si myslím, že treba urobiť opatrenia, ktoré by aspoň sčasti zmierňovali ekonomické balíčky, pretože to bolo sľúbené. Tu predložená novela je výlučne kozmetickou úpravou, ktorú takmer občania nepocítia. Nebudem tu rozvádzať aj stanovisko Konfederácie odborových zväzov, ktoré vám bolo zrejme rozdané. Je to aj názor odborov.
Ak dovolíte, chcela by som upriamiť pozornosť na to, že už v prvom čítaní som sa dotkla § 16 predloženého návrhu, kde vo svojom vystúpení som upriamila pozornosť aj na tento bod s tým, že zrejme tento paragraf si zaslúži väčšiu pozornosť. Áno, aj ja sa stotožňujem s už predloženým návrhom, že daň by bolo treba zo zníženého a nezdaniteľnú časť základu vypočítavať v prvej skupine do 60 000 korún 10 percentami, a nie 15 %, lebo to by mohlo byť určité zlepšenie situácie našich malých a stredných podnikateľov.
Ja si myslím, že táto otázka je veľmi dôležitá už aj z toho dôvodu, že tak pred voľbami, ako aj vo vládnom programe bolo sľubované zlepšenie situácie malých a stredných podnikateľov. Mám pred sebou článok, kde sa výslovne sľúbilo okamžite znížiť dane a odvody malých a stredných podnikateľov, rozumejme, okamžite po voľbách. Toto sa v žiadnom prípade nedeje, aj keď je evidentné, že malí a strední podnikatelia vlastne dnes vytvárajú podstatný podiel na hrubom domácom produkte.
Ďalej by som chcela opätovne nastoliť otázku, ktorú som spomenula v prvom čítaní k tejto novele. Je to otázka zvýhodňovania zahraničných podnikateľov, resp. len ich zvýhodňovanie. Aby ste mi, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dobre rozumeli, ja nie som proti zvýhodneniu zahraničných podnikateľov, ja nie som proti ich daňovým prázdninám, ale nemôžem súhlasiť s tým, aby naši podnikatelia boli znevýhodňovaní. Opätovne poukazujem na článok 74 Asociačnej dohody, kde sme sa jasne zaviazli vytvoriť priaznivé prostredie pre súkromné investície domácich aj zahraničných podnikateľov, teda pre obe skupiny. Ja si viem predstaviť zvýhodňovanie aj lokálne, napríklad vybrať lokality, kde je veľká nezamestnanosť, a taktiež zahraničným aj domácim podnikateľom dať určité daňové výhody, ktoré by im umožnili alebo ich prilákali na investovanie do týchto lokalít.
Ja si myslím, že nie je také akútne vytvárať pracovné príležitosti napríklad v Bratislave a jej okolí, ale akútne je v Rimavskej Sobote a v ďalších okresoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Máme mapu miery nezamestnanosti, tak orientujme tieto investície aj lokálne. Opakujem, je v rozpore s článkom 74 dohody o pridružení, teda Asociačnej dohody, len zvýhodnenie zahraničných podnikateľov.
Ďalej chcem uviesť, že po prevzatí vlády bolo propagované, že sa ekonomická situácia najslabších vrstiev zlepší aj tým, že sa zníži dolná hranica nezdaniteľnej časti základu pri dani v kategórii s najnižším finančným ohodnotením.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď som si vybrala zo súčasne platného zákona § 15 a porovnala ho s § 15 predloženej novely, musím konštatovať, že tu ide o výlučne štylistickú zmenu, ktorá vonkoncom neplní ten zámer, ktorý bol proklamovaný. Vôbec sa nezlepšuje finančná situácia tých občanov, ktorí majú nízke príjmy, tým spôsobom, že by sa im zvýšila nezdaniteľná časť. Ja chcem uviesť, že toto bolo sľúbené, toto je očakávané. A pokiaľ sa takéto opatrenia neprijmú, tak skutočne dostaneme značnú časť obyvateľov do neznesiteľnej ekonomickej situácie.
Pani ministerka, pokiaľ by ste chceli odpovedať, že toto sú všetko dôsledky vládnutia Mečiarovej vlády, čo už ste viackrát akosi opakovali, že dokonca je to už vaša pesnička, tak chcem veľmi stručne uviesť, že počas našej vlády boli veľmi pozitívne zahraničné ratingy. A nerobili to kvôli našim modrým očiam, že permanentne rástol HDP, že bol vzrast HDP, ktorý bol hodnotený ako najlepší z asociovaných krajín. A to hodnotenie sme nevytvárali my, ale opätovne zahraničné ekonomické inštitúcie vrátane Svetovej banky.
Ďalej vám chcem povedať, že za našej vlády bola nízka inflácia, opätovne zahraničím hodnotená ako najnižšia z asociovaných krajín. Ďalej viaceré inštitúcie, orgány Európskej únie aj zahraniční politici hodnotili Slovenskú republiku ako republiku, ktorá spĺňa ekonomické podmienky na vstup do Európskej únie, čo dnes už nehovoria, ba práve naopak, uvádza sa, že ešte bude potrebné zlepšiť našu ekonomiku.
Ďalej chcem vám pripomenúť, že slovenská mena bola stabilná, opätovne nie kvôli našim očiam, ani nie kvôli dôvodu, ktorý ste včera v Site uviedli, že nebola v plávajúcom kurze. No, to je úplne pre mňa zábavné, aj keď nie som ekonomický expert, pretože mena nie je stabilná vtedy, keď ju navesím do kategórie stabilného kurzu alebo preradím do plávajúceho kurzu, ale toto všetko závisí od ekonomických podmienok. A aj keď bez vedomia vlády slovenská banka preradila náš kurz do plávajúceho kurzu, tak mena nepadla hneď. Trošku sa zakolísala a držala sa. Začala padať, až keď bolo jasné, že vy zastavujete rozvojové programy Slovenskej republiky.
Dovolím si spraviť také malé prirovnanie. Viete, nová republika je ako mladomanželia. Keď zakladá svoju perspektívu, požičiava si. Požičiava si na nábytok, na záclony, na koberce, na elektrické spotrebiče, aby mohla plnokrvne existovať. Tak to robila aj Slovenská republika a tieto požičané peniaze sme neprejedli, čo je veľmi dôležité, ale sme rozkrúcali kolieska tvorby ekonomických aktivít, aby ľudia pracovali, aby dostávali plat, aby za plat si mohli kupovať ošatenie, podporiť kultúru a podobne, lebo tým vlastne sa vytvárali ďalšie pracovné príležitosti, teda oživoval sa ekonomický život. A pôžičky možno splatiť len vtedy, keď ekonomika pracuje a je dynamická. Ak ju zmrazíte, nebude z čoho ani pôžičky platiť a budete platiť veľkú masu nezamestnaných.
Ja som presvedčená, že nezamestnanosť a financie, ktoré ste rezervovali v rozpočte na nezamestnanosť, teda pre pasívnu podporu v nezamestnanosti nebudú stačiť. My sme aj aktívne podporovali aktívnymi financiami, bola aktívna podpora nezamestnanosti. Navyše tu bol predrečník, myslím, bol to pán poslanec Prokopovič, uviedol, že ani bývalá vláda veľmi nepodporovala podnikateľov. Podporovala v miere, ktorá bola možná, napríklad príspevkami na nové miesta a na vytvorenie nových pracovných miest a, žiaľ, bolo to aj zneužívané. Dnešná Pravda jasne dáva doklad o jednom prípade poslanca tohto parlamentu z vládnej koalície, ktorý takto neoprávnene 22 miliónov odčerpal zo štátneho rozpočtu.
Teda z toho, čo som doteraz uviedla, jednoznačne vyplýva, že som toho názoru, že takýto zákon treba, ale treba ho vrátiť na prepracovanie, aby skutočne zlepšil aspoň situáciu tých najslabších vrstiev. Aspoň pri tých najnižších príjmoch zvýšte hranicu, hranicu nezdaniteľného základu dane, pretože bolo to sľúbené a naši občania to očakávajú.
To je všetko, čo som k predloženej novele chcela uviesť. Opätovne dávam návrh vrátiť ju na prepracovanie v zmysle návrhov, ktoré tu v parlamente už odzneli.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem pekne.
Faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej: pán poslanec Langoš a pán poslanec Kozlík. Končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec Langoš, nech sa páči - faktická poznámka.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci,
budem veľmi šetriť čas, pretože pani profesorka Tóthová, ctená kolegyňa poslankyňa, sa celý svoj profesionálny život na Právnickej fakulte počas boľševického režimu vedecky venovala štúdiu sovietskeho správneho práva a ja som vyštudoval špecializáciu fyzika tuhých látok, ktorú komunisti zriadili kvôli jadrovej energetike. Vzdávam sa faktickej poznámky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kozlík.
Nech sa páči.
Poslanec S. Kozlík:
Oceňujem, že pán Langoš sa v súvislosti s vystúpením pani Tóthovej vzdal poznámky. Chcem reagovať a podporiť vystúpenie pani poslankyne Tóthovej najmä v tej časti, kde sa dotkla toho, že táto novela zákona nerieši tie základné problémy pracujúcich a občanov, že je to skutočne len kozmetická úprava, ktorá má slúžiť na mediálnu propagandu ústretovosti súčasnej vlády a akože plnenie volebných sľubov. Čo sa týka daňového zaťaženia a akože sľubov na riešenie dosahov balíčka, ktoré už tvrdo na občanov Slovenskej republiky dopadajú, myslím, že správne pani poslankyňa reagovala aj na otázky kurzového vývoja. Skutočne otázka fixného alebo plávajúceho kurzu a vývoja kurzu ako takého nespočíva v tej vlastnej logike fixného alebo plávajúceho kurzu, ale v tom, nakoľko je ochotná Národná banka intervenovať pri jednom alebo druhom modeli.
Rád by som pripomenul to, že keď došlo k zavedeniu plávajúceho kurzu, slovenská koruna sa síce jednorazovo odchýlila od pôvodnej hodnoty, ale v priebehu niekoľkých dní sa na túto hodnotu vrátila. A nekompetentnou hospodárskou politikou súčasnej vlády dochádza k permanentnému oslabovaniu slovenskej koruny s veľmi zlými dosahmi na slovenské podniky. Stačí spomenúť trebárs Slovnaft Bratislava, ktorý sa spomína v médiách, ale mnohé ďalšie, ktoré investovali, stali sa technologickými lídrami v rámci či východnej, alebo celej Európy a dnes je tam vlastne ohrozená zamestnanosť, ekonomika týchto podnikov.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej v rozprave ako posledný prihlásený vystúpi pán poslanec Ambróš.
Nech sa páči.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie kolegyne poslankyne,
páni poslanci,
vážení hostia,
návrh zákona si kladie za cieľ spresniť právnu úpravu platného zákona. V záujme tohto cieľa si dovoľujem požiadať o zapracovanie dlhoročných pripomienok Slovenského zväzu bytových družstiev, ktoré som si osvojil, aby boli zapracované do tohto návrhu zákona. Ich akceptovaním by sa okrem uvedeného cieľa dosiahlo zmiernenie daňového zaťaženia skupiny daňovníkov, fyzických osôb, členov bytových družstiev a vlastníkov prevedených družstevných bytov, ako aj daňové zrovnoprávnenie niektorých druhov príjmov. Preto na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podávam pozmeňujúci návrh k tlači číslo 188 takto:
1. V § 19 písm. d) bodkočiarku vypustiť a na koniec textu pripojiť toto znenie: "a z výkonu správy bytov prevedených do vlastníctva členov na základe osobitného zákona".
Zdôvodnenie: Bytové družstvá sú subjekty nezaložené za účelom podnikania, ale za účelom poskytovania bývania a služieb spojených s bývaním svojim členom na základe § 221 Obchodného zákonníka. Správu bytov vykonávajú podľa stanov družstiev ako svoj hlavný predmet činnosti na základe reciprocity. To znamená, že príjmy bytových družstiev z nájomného a z výkonu správy bytov sa rovnajú vynaloženým nákladom, takzvané nákladové činnosti, bez dosahovania zisku. Na základe osobitného zákona, ktorým je zákon číslo 182/1993 Z. z. a zákon číslo 42/1992 Zb., bytové družstvo má zákonnú povinnosť prevádzať byty do vlastníctva svojich členov. Tieto byty naďalej spravuje v zmysle svojich stanov ako nepodnikateľskú činnosť. Týmto by sa dostal do súladu výklad § 19 písm. d) s jeho skutočným znením a zároveň by sa dosiahla jednoznačnosť jeho znenia.
2. Do § 18 ods. 5 zákona o daniach z príjmov žiadame zapracovať aj správcovské bytové družstvá, resp. bytové družstvá nezaložené za účelom podnikania, tak ako to bolo listom Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 15 771/97/6 z 21. augusta 1997 akceptované.
Zdôvodnenie: Ide o zrovnoprávnenie daňovníkov nezaložených za účelom podnikania, uvedených v § 18 ods. 4.
3. V § 19 písm. j) na konci vety požadujeme vypustiť bodkočiarku a znenie doplniť o "a d)".
Zdôvodnenie: Podobne ako v bode 2.
4. V nadväznosti na navrhované doplnenie § 4 o písmeno x) žiadame podobne doplniť § 19 v písmene o) o text tohto znenia: "Príjmy bytových družstiev zo Štátneho fondu rozvoja bývania, z dotácií zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obcí na obstaranie hmotného investičného majetku alebo na jeho technické zhodnotenie." Ide o § 33.
Zdôvodnenie: Ide o zrovnoprávnenie oslobodenia príjmov fyzických a právnických osôb založených za účelom uspokojovania bytových potrieb občanov.
Prečo predkladám tento návrh? Chcel by som ctenej snemovni dať na známosť, že stavebné bytové družstvá obhospodarujú 370 tisíc bytov, čiže starajú sa o bytové podmienky 370 tisíc rodín na Slovensku. Členovia bytových družstiev platia pravidelne do štátneho rozpočtu tzv. anuitu, ktorá dosahuje ešte nedoplatok na splátkach okolo 9 mld. korún. Môžem povedať, že stavebné bytové družstvá si svoje daňové povinnosti splnili v plnom rozsahu tak, ako káže zákon. Pritom však musíme povedať, že k dnešnému dňu z týchto 370 000 nájomníkov dlhuje slovenským bytovým družstvám viac ako 300 mil. korún a takisto štát dlhuje na nedoplatkoch na štátnych dotáciách bytovým družstvám ďalších 300 mil. korún. Pýtam sa: Dokedy pri postupnom zvyšovaní cien energií a zdanenia sú schopní naši občania, členovia bytových družstiev toto zvyšovanie nájomného znášať? Preto som sa aj obrátil na ctenú snemovňu, aby tento môj pozmeňujúci návrh prijala.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Faktická poznámka - pán poslanec Maxon. A zároveň uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
obávam sa, že predložený pozmeňujúci návrh je nad rámec predloženej novely a nie je v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pani ministerka Schmögnerová. Áno.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená poslanecká snemovňa,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k jednotlivým vystúpeniam pánov poslancov a zároveň aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré ste predložili.
Najskôr všeobecná poznámka. Ja som opakovane, pretože som už dnes vystupovala po druhýkrát k návrhu novely zákona o dani z príjmov, vysvetľovala, že v tomto zákone nehľadajme to, čo v ňom nemôže byť. Je to predovšetkým na adresu poslancov opozície, ktorí pobádajú vládu, aby hneď teraz v tomto zákone splnila svoje zámery, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády a s ktorými išla aj do volieb. Jednoducho v tomto zákone chceme riešiť - a rovnako som to povedala - čiastočne, nie v plnom rozsahu kompenzáciu zvýšenia nákladov, ktoré sú spojené s niektorými cenovými zmenami, ktoré sa uskutočnili a uskutočnia, resp. uskutočňujú v tomto kalendárnom roku. Nie je teda možné, aby som reagovala na pána poslanca Mesiarika, v tomto roku v podmienkach, v ktorých sa nachádzame, uskutočniť zámery, ktoré by išli nad rámec toho, čo som už uviedla, zámery, ktoré by sa dotýkali podstatnejšieho zníženia daňového zaťaženia predovšetkým najnižších príjmových skupín v časti zákona o dani z príjmov fyzických osôb.
Chcela by som ešte raz zopakovať, že sa budeme veľmi dôsledne týmto zaoberať. Veľmi radi prijmeme akúkoľvek pomoc zo strany poslaneckej snemovne v tomto smere. Takže rada prijmem pomoc zo strany pána poslanca Mesiarika, prípadne ďalších pri príprave novely zákona, na ktorej budeme pracovať v nasledujúcich mesiacoch.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhom pána poslanca Šimka. Prvý vlastne nadväzuje na to, o čom sme už hovorili, a chce zároveň aj navrhnúť, aby sa bod číslo 6, tak ako je v návrhu novely zákona číslo 286, vypustil, aby sa to riešilo takým spôsobom, že sa v prvom daňovom pásme zníži sadzba dane z 15 % na 10 %. Žiaľ, nemôžem podporiť tento návrh. Dôvod je po prvé taký, že predkladatelia tohto pozmeňujúceho návrhu nepripravili zároveň aj vyčíslenie dôsledkov na príjmovú časť štátneho rozpočtu. Položili ste asi otázku, koľko ľudí sa v tom prvom daňovom pásme nachádza, koľko daňovníkov je zhruba zdaňovaných v tomto daňovom pásme. Priznám sa, že v tejto chvíli neviem presne na to odpovedať, ale viem, že pred dvoma rokmi v tomto daňovom pásme bolo 60 % daňovníkov, ktorí sú zdaňovaní týmto typom dane, čiže sú to fyzické osoby. Predpokladám, že dnes je to nepochybne menej, ale na druhej strane je to prevažná časť fyzických osôb zamestnancov, takže môžeme odhadnúť, že dôsledky takéhoto kroku by neprimerane zvýšili negatívny dôsledok na štátny rozpočet. Zopakujem, že sme počítali z titulu novely tohto zákona o dosahu zhruba asi 1,2 mld. korún. Zároveň by došlo aj k určitému nie veľmi priaznivému javu, že by sme mali dve zdaňovacie pásma, kde by jedna daň bola stanovená ako 10 % a druhá 20 % a na tom rozhraní by, samozrejme, boli tí, ktorí by potom radšej boli zdaňovaní v dolnom daňovom pásme, ako v tom vyššom daňovom pásme, pretože prechod z jedného daňového pásma do druhého by bol málo plynulý a iste, že by to viedlo potom aj k snahe obchádzať zákon, možno trošku aj nad rámec zákona sa správať. Nazdávam sa, že treba v nasledujúcich mesiacoch pristúpiť ku komplexnejšiemu nazeraniu práve na zdaňovanie fyzických osôb a tam bude možné potom aj diskutovať o určitých možnostiach zníženia daňového zaťaženia.
Ďalší návrh sa dotýkal bodu 23a a hovoril o tom, aby sa vypustil odsek 8, ku ktorému by som chcela dodať toto: Chcela by som to presne prečítať, ak sa mi to podarí v rýchlosti nájsť, aby sme vedeli, o čo ide. Navrhuje sa teda vypustiť nasledujúce znenie: "Ak dohodnuté ceny medzi závislými tuzemskými osobami nezohľadňujú ich náklady a primeraný zisk, upraví správca dane pri kontrole o zistený rozdiel základ dane." Chcela by som vysvetliť, namietať voči tomu, čo to je primeraný zisk - vlastne voči tomuto namietate. Chcem však vysvetliť, o čo ide. Poviem to na príklade.
Robí sa daňová kontrola v spoločnostiach okolo VSŽ. Okrem iného sa urobila predbežná daňová kontrola vo VSŽ oceľ, spol. s r. o., to je jedna z tých spoločností. Za posledné tri roky sme zistili, že VSŽ oceľ, spol. s r. o., má uzatvorenú lízingovú zmluvu s VSŽ, a. s., na prenajatie hmotného investičného majetku, resp. teda strojov a zariadení, na ktorých VSŽ oceľ, spol. s r. o., pracuje. V jednom roku za toto prenajatie, tie čísla si presne nepamätám, ale rádovo je to asi tak, že zaplatili niekoľko 100 tisíc korún a v jednom roku takmer dokonca 2 až 3 mld. korún. Na čo poukazujem? Poukazujem na to, že ide tu o závislé osoby, ktoré si takýmto spôsobom jednoducho vyrovnávajú vzťahy tak, aby ani jedna z nich nemusela platiť daň z príjmov. To znamená, keď tie výsledky v bežnom roku sú veľmi dobré, je potrebné umelo zvýšiť náklady, čiže nájomné sa zaplatí v takej výške, aby hospodársky výsledok bol nulový. Keď v iný rok bol hospodársky výsledok horší, tak nebolo potrebné postaviť až také vysoké nájomné. A teraz výsledky daňovej kontroly, samozrejme, budú poukazovať, budú sa opierať o existujúci a platný zákon o cenách a budú poukazovať presne na toto, že ste neprimeraným spôsobom ocenili svoje náklady, to znamená, že sa vytvoril, resp. nevytvoril sa primeraný zisk. Ak by sme toto vypustili, my by sme vlastne nemali nástroj dokázať VSŽ oceľ, spol. s r. o., že jednoducho podvodom neuhradili svoju daňovú povinnosť v jednotlivých rokoch. Takže rozhodne by som neodporúčala, aby sme takto v snahe vyhnúť sa tomu slovu primeraný zisk vlastne s vaničkou vyliali aj dieťa, aby sme vlastne odobrali správcovi dane možnosť postihovať takéto správanie sa osôb vzájomne závislých. Samozrejme, mám tu na mysli podnikateľské osoby, ktoré skutočne veľmi často podniky zneužívajú, ako som aj na príklade VSŽ oceľ, spol. s r. o., uviedla.
Chcela by som pokračovať v ďalších návrhoch, o ktorých je reč. Bolo tam potom vyjadrenie pána poslanca Maxona. K nemu, ak dovolíte aj pár všeobecnejších poznámok. Pán poslanec Maxon, ja by som vás pekne prosila, nerobte zo mňa naozaj ignoranta. Keď ste vystupovali pri prvom čítaní, vy ste sa domáhali vládneho nariadenia na vykonanie ustanovení zákona v časti číslo 2 o daňových príjmoch právnických osôb týkajúcich sa zahraničných osôb. Minimálne som nadobudla dojem, že ste sa tohto domáhali, pretože ste sa odvolávali na vyjadrenie pána premiéra Dzurindu o zahraničných investíciách, odvolávali ste sa na dokument, ktorý bol zverejnený v Národnej obrode o podpore zahraničných investícií, a ja som uviedla, že naozaj nepredpokladáme žiadne vládne nariadenie, ktoré sa bude dotýkať zdaňovania právnických osôb, teda časti 2 zákona. To, že ste si nepozreli, že sú tam aj prílohy týkajúce sa prvej časti zákona, to mi ani nenapadlo, priznám sa, to som nemohla vonkoncom tušiť.
Druhá poznámka sa týka vášho vyjadrenia, že OECD bude nadšené tým, že zvýhodňujeme zahraničných podnikateľov. Musím povedať, že je to veľmi kontroverzné s vyjadrením pani poslankyne Tóthovej, i keď ona necitovala OECD, ale citovala Asociačnú dohodu, takže v oboch prípadoch je zásada - aj u OECD, aj v Európskej únii - osobitne nediskriminovať, ani pozitívne, ani negatívne, ktorúkoľvek skupinu investorov. Rovnako je to aj v prípade, hovorím, OECD. A dnes sme sa zhodou okolností stretli s predstaviteľmi OECD a vysvetľovali sme, aký je zámer predkladateľa aj v tomto konkrétnom zákone. Samozrejme, pri dostatočnej argumentácii rovnako aj v OECD, aj v Európskej únii sú schopní pochopiť, pretože - aby som zopakovala dnešné vyjadrenie predstaviteľov OECD - ide im o to nie dogmaticky dodržiavať niektoré princípy, ale skutočne aby bolo evidentné, čo vlastne príslušná vláda týmto sleduje a v akom smere chce napredovať. Musím povedať, že za vás sa ešte stále stretávame s kritikou zlého zaobchádzania so zahraničnými investormi a diskriminačného zaobchádzania so zahraničnými investormi. Nie je však toto najdôležitejšie, dôležitý je fakt, že Slovenská republika sa na celkovom vstupe zahraničných investorov do strednej a východnej Európy podieľa menej ako 2 %, myslím, že je to 1,2 %, kým napríklad Maďarsko sa podieľa viac ako 24 %, a nám predovšetkým ide o to, aby zahraniční investori robili to, čo robiť majú, vytvárali nové pracovné príležitosti, iste, podieľali sa na vývoze, otvárali nám nové trhy, prinášali nový know-how a tak ďalej a tak ďalej. A ja som presvedčená, že každému, komu záleží, aby sa riešili nahromadené ťažkosti v slovenskom hospodárstve, musí záležať aj na vstupe práve takýchto zahraničných investorov, takže nie celkom chápem, o čo vám vlastne ide.
Na jednej strane voláte po istej hospodárskej politike, potom aby sa zabezpečil rast. Toto je jedno z opatrení, ktoré by mohlo k tomu prispieť. Ani s týmto opatrením nesúhlasíte. Napriek tomu, že - tak ako sme už o tom hovorili aj minule - daňová stimulácia v zákone číslo 286 bola, uplatnila sa však, pokiaľ mi je známe, v dvoch prípadoch, u dvoch zahraničných investorov, čiže to bolo naozaj šité na mieru. Naša snaha je vo väčšom rozsahu pozvať zahraničných investorov, aby vstúpili na územie Slovenskej republiky. Ak ste pochopili, že táto novela je šitá len pre tých, ktorí vyviezli kapitál zo slovenského územia, tak ste na hlbokom omyle. Na druhej strane som sa nikdy nebránila povedať, že ak aj ich to bude stimulovať, aby sa vrátili, budeme tomu len radi. Na druhej strane máme zásadný, zrejme rozdielny názor na to, či má vláda neúmerne podporovať vývoz slovenských investícií. Vy ste presadzovali názor, že áno. Podľa môjho názoru pri tejto miere nezamestnanosti, ktorá tu je, pri takých zvláštnych rozdieloch, regionálnych rozdieloch je skutočne v našom záujme predovšetkým podporovať domácich investorov, aby zostali tu a aby neodchádzali von.
Viacerí ste sa dožadovali stanoviska Konfederácie odborových zväzov. To stanovisko ste dostali, pokiaľ mi je známe. Mám ho i ja v rukách a v ňom sa hovorí o tom, že konfederácia trvá na svojej požiadavke valorizácie odpočitateľnej položky zo základu dane fyzických osôb a daňové pásma tak, aby sa miera daňového zaťaženia vrátila na úroveň roku 1993. Pán poslanec Maxon predniesol pozmeňujúci návrh Konfederácie odborových zväzov. Nepochybne budú radi, že ste ho predniesli, ale bola by som rovnako rada, keby predstavitelia Konfederácie odborových zväzov, pokiaľ by ma len počuli, vám zároveň aj položili, pán poslanec, otázku, prečo sa nenovelizoval zákon o dani z príjmov v tomto smere v roku 1995, resp. 1996, keď na to priestor bol, keď na to priestor v rozpočtovom hospodárení naozaj bol, pretože v roku 1995 po prvýkrát - zatiaľ jedinýkrát - sme skončili s fiškálnym prebytkom, aj keď maličkým, ale bolo to pol percenta z HDP. Napokon v tom čase ja som bola poslancom opozície a rovnako som presadzovala novelu tohto zákona. Dobre viete, že nesplnenie tejto požiadavky konfederácie vlastne aj narušil tripartitu a ona pol druha roka ani neexistovala. Dnes je skutočne situácia taká, že si to nemôžeme dovoliť. Vy ste nerobili prepočty vášho návrhu. Náš odhad dôsledkov návrhu konfederácie, ale aj pána poslanca Maxona je zhruba asi 6 až 9 mld. Sk, takže v žiadnom prípade nie je možné tento rok s takým niečím ani uvažovať.
Na záver by som len povedala, že znovu žiadate o kompenzáciu dôsledkov vašej politiky. Keď ste tu politiku robili, mali ste ju robiť takým spôsobom, aby bolo možné uplatniť tieto vaše pozmeňujúce návrhy, za ktorými inak principiálne môžeme stať aj my, a len čo sa vytvoria v slovenskom hospodárstve na to podmienky, určite budeme sa snažiť ich realizovať.
Pán poslanec Šepták, zdá sa, že ste nie celkom pochopili zámer tohto zákona, pretože tu skutočne neriešime príjmovú stránku štátneho rozpočtu, rozhodne nie v roku 1999, aj keď možno pripustiť, že pokiaľ by zahraniční investori reagovali na novelu zákona pozitívne v nasledujúcich rokoch, aj keď priamo nebudú platiť dane z príjmov právnických osôb, sprostredkovane by sme mohli odhadnúť určité pozitívne dôsledky na štátny rozpočet. Takže naozaj neriešime týmto zákonom zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Či sa štát správa ako macocha k podnikateľom, ja sa nazdávam, že novelou tohto zákona nezhoršujeme podmienky pre podnikateľov. V prípade, že budú dokonca schopní nájsť aj najmä noví podnikatelia, lebo je to zamerané na nových podnikateľov, ak budú schopní nájsť aj zahraničných partnerov, tak im vytvárame dokonca ešte priaznivejšie podmienky, ako mali dosiaľ.
Chcela by som ešte k tomu dodať, že asociácia zamestnávateľov je oboznámená s touto druhou časťou zákona, pretože ona sa vlastne nachádzala v dokumente o podpore vstupu zahraničných investícií, aj keď prešla určitými zmenami, ale to je už aj normálne, takže znovu nejde o prerokovanie niečoho, o čom sociálni partneri nič nevedia, nie je to pravda.
Rada by som sa chcela ešte vyjadrila k návrhom, ktoré odzneli zo strany pána poslanca Prokopoviča. Vy ste navrhli vypustiť bod číslo 67. Myslím, že iste bude závisieť od uváženia poslancov tejto snemovne, či zdôvodnenie, ktoré v dôvodovej správe k tomuto bodu je, je opodstatnené alebo neopodstatnené. Predkladateľ sa nazdáva, že je, ale myslím si, že to skutočne bude závisieť od toho, aký postoj zaujmete k názoru predkladateľa, s ktorým sa, samozrejme, nemusíte celkom identifikovať.
Pani poslankyňa Tóthová, ja naozaj nemusím hovoriť o tom, že ide o kompenzácie dôsledkov vašej vlády, povedali ste to vy. A nebudem ani komentovať vašu opakujúcu sa pochvalu predchádzajúcej vláde, je to už určité klišé, ošúchané klišé. Napokon boli to voliči, ktorí povedali svoj názor, čo si mysleli o vašej vláde. Len by som možno, ak to nebudete brať ako priveľkú požiadavku z mojej strany, chcela vás azda poprosiť, že by ste sa predsa len trochu mali opatrnejšie vyjadrovať k otázkam kurzovej problematiky, ale aj k otázkam hospodárskej politiky. Ja nie som právnik a netrúfam sa vyjadrovať k tomu, v čom ste vy odborník, a myslím si, že by sme mali trochu aj rešpektovať istú odbornú profiláciu. Zdá sa mi často, že každý sa cíti povolaný vyjadrovať sa ku každému, a ťažko je potom na to reagovať.
Odlišne sa musím vyjadriť k pánovi poslancovi Kozlíkovi, pretože asi - keďže viem, aké máte vzdelanie - ťažko by som vás mohla obviniť z nekompetentnosti, takže vás nemusím obviňovať ja, ale vy obviňujete sám seba z toho, že podvádzate, pán poslanec, a nie je to po prvýkrát, keď informujete poslaneckú snemovňu úplne skreslene a nesprávne. Nielen poslaneckú snemovňu, ale i verejnosť. Ja len môžem uviesť niekoľko príkladov, ktoré tu zazneli, či už o hospodárení štátneho rozpočtu pred rokom v tomto istom čase, či už o poklese koruny, či už o tom, ako hodnotí medzinárodná verejnosť schválenie štátneho rozpočtu. Ja vám musím povedať, že ho hodnotí mimoriadne pozitívne. Ak chcete, nalistujte si správy Reutra, pozhovárajte sa s návštevou z OECD, s európskou delegatúrou a tak ďalej a tak ďalej. Napokon je to vaša známka, ktorú si sám sebe pripisujete, sám seba známkujete, ak sa vyjadrujete takýmto spôsobom, akým sa vyjadrujete.
K návrhu pána poslanca Ambróša. Myslím, že pán poslanec Maxon vás už upozornil, že ste šli nad rámec rokovacieho poriadku, ktorý presne vymedzuje, aké pozmeňujúce návrhy môžu byť. K vecnému stanovisku, myslím, že zasa by som nemusela reagovať, lebo nie je ten návrh vzhľadom na zákon o rokovacom poriadku aplikovateľný, ale chcela by som upozorniť, že chápme už teraz správcu bytového fondu ako skutočného podnikateľa, pretože prevažná časť bytov sa skôr či neskôr dostane do súkromného vlastníctva. A skutočne tu ide už o bežné podnikanie, takže nie je možné pristúpiť k tomu, že by sme istou formou diskriminovali jeden druh podnikateľov pred iným druhom podnikateľov. Ale myslím si, že bude priestor o tomto si aj podrobnejšie povedať vzhľadom na to, že tento návrh by nemal byť návrhom pozmeňujúcim, nemal by byť prijatý na hlasovanie vzhľadom na rokovací poriadok.
To je asi všetko, čo som potrebovala povedať.
Na záver by som chcela poprosiť poslaneckú snemovňu o podporu novely zákona číslo 286 o dani z príjmov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)