Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásili do rozpravy títo poslanci: pán poslanec Mesiarik a pán poslanec Šimko. Dávam slovo pánu poslancovi Mesiarikovi.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán predseda,

vážená pani ministerka,

pani poslankyne, páni poslanci,

vážení hostia,

predložený návrh novely zákona podľa toho, ako som si to mohol počas víkendu preštudovať, sčasti skutočne reaguje na zmiernenie dosahov balíčka ekonomických opatrení, ktoré vláda prijala koncom minulého roka. To je pozitívne a oceňujem aktivitu vlády v tejto oblasti. Po dôkladnom preštudovaní som však nadobudol dojem, že predkladaný návrh novely zákona o daniach z príjmov je nie celkom systémovým zásahom do platného zákona o daniach z príjmov. A druhý dojem, že slúži hlavnému cieľu, či už zachovať, alebo zvýšiť úroveň výnosov daní z príjmov fyzických osôb ako istého príjmu štátneho rozpočtu. Takže bolo by si treba najmä vyjasniť túto základnú filozofickú otázku, o čo nám ide. Či chceme kompenzovať negatívne sociálne dosahy balíčka, alebo chceme navŕšiť štátny rozpočet. Možné je aj jedno, aj druhé, samozrejme, v určitej miere.

Počas platnosti súčasnej daňovej sústavy, daň z príjmov fyzických osôb, zvlášť jej prevažujúca časť daň zo závislej činnosti, vykazuje narastajúcu tendenciu a daň z príjmov právnických osôb klesajúcu tendenciu. Tým čistá reálna mzda zamestnancov sa v dôsledku stagnácie daňového systému ku koncu roku 1998 v porovnaní s januárom 1993 znížila o 5,3 %.

Tento predložený návrh, upozorňujem zároveň, nemôžeme považovať za plnenie programového vládneho vyhlásenia, pretože zachováva naďalej nespravodlivú vysokú daňovú zaťaženosť fyzických osôb. Navrhuje sa v návrhu zdaňovať príjmy predtým oslobodené a znižujú sa horné hranice príjmov predtým oslobodených od dane. Navrhovaná kompenzácia pre najslabšie skupiny obyvateľstva v skutočnosti znamená len nepatrné zvýšenie príjmov pre malý počet zamestnancov, je to zhruba asi 15 % z celkového počtu zamestnancov.

Pozitívny dosah zmeny odpočitateľnej položky z 300 Sk na 380 Sk, resp. zo 700 na 800 a zavedenie novej odpočitateľnej položky vo výške 500 Sk pre zamestnanca, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu nepresiahne 7 000 Sk, je 87 - 90 Sk mesačne. Na druhej strane v príjmovej skupine, ak to počítame do 5 000 Sk, sa pozitívny dosah navrhovanej úpravy pri náraste počtu vyživovaných detí prakticky neprejaví. Zníženie dane vo výške 87 - 90 Sk mesačne pre 15 % obyvateľstva z celkového počtu zamestnancov, pretože na ostatné skupiny sa nebude táto novela vzťahovať, vôbec nesplní kompenzačný účel zo zvýšenia cien vyplývajúcich z balíka ekonomických opatrení, dosah ktorého, ak sa pamätáte, v decembri, keď sme to počítali, je zhruba 500 Sk na osobu mesačne.

Chcel by som ešte upozorniť, že v rámci medzirezortného konania v tej prvej etape, keď sa o návrhu začalo ešte predtým hovoriť, naďalej boli nanášané požiadavky a sú nanášané požiadavky sociálnych partnerov, odborárov aj zamestnávateľov, aby došlo k valorizácii odpočitateľnej položky zo základu dane fyzických osôb a daňového pásma tak, aby sa miera daňového zaťaženia vrátila alebo priblížila k roku 1993.

Chcem preto na záver svojho vystúpenia zdôrazniť, že pokiaľ by tento návrh, pani ministerka, mal byť konečný návrh a toto by sme mali považovať za plnenie vládneho programového vyhlásenia, v tom prípade by som ako poslanec radšej navrhol poslancom uznesením prijať vrátenie návrhu zákona na prepracovanie. Uspokojila ma trocha ministerka financií pani Schmögnerová, keď nás informovala vo svojom úvodnom slove, že sa bude pracovať ďalej, že bude pripravená nová komplexnejšia novela, prípadne nový systém tak, aby od 1. 1. 2000 tento systém mohol fungovať. V takom prípade však odporúčam, pretože ide skutočne o vážnu vec, na ktorú môže nadviazať aj sociálny nepokoj a nespokojnosť partnerov, že by obdobne ako pri minimálnej mzde aj tu bola zostavená odborná skupina zo sociálnych partnerov, ktorá bude pracovať, má na to ešte 8 mesiacov, na celom novom komplexe daňového systému.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ako ďalší do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Šimko.

Predtým ešte faktické poznámky: pán poslanec Maxon, pán poslanec Šepták, pani poslankyňa Tóthová.

(Hlasy z pléna.)

Pardon, tak nech sa páči, pán poslanec Šimko. A potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ja som si myslel, že sú to faktické poznámky.

Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

Poslanec J. Šimko:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

dámy a páni poslanci,

dovoľte mi, aby som aj ja v rozprave zaujal stanovisko k niektorým súvisiacim záležitostiam v nadväznosti na vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorý sme dostali ako parlamentnú tlač číslo 188. Bol síce na to kratší čas, aby sme mohli zaujať také stanoviská, ktoré by mali charakter tvorivý, ale napriek tomu tu na tejto pôde si dovolím na záver svojej rozpravy ponúknuť na zváženie dva pozmeňujúce návrhy, ku ktorým uvediem tieto súvislosti. A súčasne by som aj chcel niekoľko slov stratiť v nadväznosti na časti predloženého návrhu, ktoré kladne hodnotím a ktoré považujem, že navrhovateľ predkladá v tomto čase správne a treba o tom hovoriť, aby sme aj v tejto časti navrhovateľa podporili.

Už aj môj predrečník pán poslanec Mesiarik rozvádzal problematiku bodu číslo 6 a k tomuto bodu číslo 6 ja mám asi takýto názor. Mám pripravený pozmeňujúci návrh, v ktorom by som chcel, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila v § 16 sadzbu dane, daň zo základu vo výške 60 000 Sk, ktorú vlastne v návrhu zákona máme zdaniť vo výške 15 %. Navrhovateľ predložil viac možností, ako vlastne vyjsť v ústrety občanom, ktorí sú sociálne v najnižších príjmoch, a navrhuje rôzne mechanizmy, ako docieliť to, aby sme týmto občanom vyšli v ústrety. Teda moja otázka tu znie: Ak chceme pomôcť takýmto ľudom - a zastávam názor, že asi chceme im pomôcť -, urobme to jednoduchšie. A navrhujem, aby sme celý bod 6 vypustili v celom rozsahu tak, aby sme základ sadzby, to znamená v bode číslo 17 v § 16 pri výške príjmu v sume 60 000 Sk nepoužili 15-percentnú sadzbu, ale 10-percentnú sadzbu. Zjednodušíme prácu pri všetkých subjektoch, ktoré podnikajú, ale aj nepodnikajú. Malo by to aj podstatný dosah na softvéry pre jednotlivé organizácie a ekonomický dosah by bol vlastne skoro rovnaký. A tak by sme vlastne zjednodušili celý princíp zdaňovania týchto najslabšie odmeňovaných ľudí. To je prvý pozmeňujúci návrh.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka problematiky bodu 23, konkrétne § 23 a), kde odporúčam, aby sme prerokovali a následne, ak zvážime, aj schválili to, aby sme vypustili celý odsek 8. Odôvodnenie: Už prvá úprava základu dane závislých osôb v novele číslo 173/1998 Z. z. bola, poviem úprimne, neakceptovateľná a komplikovaná. Navrhovaná úprava celého bodu číslo 23 predkladaného návrhu je opäť veľmi komplikovaná a jej výstupy nie sú jednoznačné. A predmetný odsek číslo 8 vychádza z prívlastku, poviem to, socialistickej metodiky tvorby cien, t. j. náklady navŕšené o primeraný zisk, tak sa to dá vlastne premietnuť z textu, ktorý navrhovateľ tam uviedol. A moja otázka znie: Čo je to primeraný zisk? Kto si to dovolí v trhovej ekonomike exaktne kvantifikovať? A je správca dane takýmto subjektom? Zvážme, či tento odsek skutočne z tohto návrhu nevypustíme.

To sú tie dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých som chcel rozprávať, ale zároveň by som chcel aj niekoľko slov povedať k bodu číslo 22, § 23 ods. 17. Tu sa hovorí ohľadne zmluvných pokút a úrokov z omeškania a ľudia, ktorí pracujú v oblasti daňového poradenstva, aj iní, ktorým som predložený materiál dal na posúdenie, vyslovili vetu, konečne sa dostáva takáto právna úprava na svet, na ktorú čakajú všetci podnikatelia. Takže to som chcel okrem iného v nadväznosti na navrhovateľa pochváliť.

A druhá vec je vec, ktorá sa aj mňa osobne dotýka. Keď sa pamätáte, v príslušnom návrhu právnej úpravy, ktorý tu bol prerokovaný v nadväznosti na limity cien automobilov, som vystúpil s poslancom Malchárkom ohľadne výšky tohto limitu. Nakoniec Národná rada schválila limit, ktorý je uvedený aj tu, 450 tisíc korún. A priznám, že som považoval, že ten môj návrh bol lepší a bol taký, ktorý by mohol byť akceptovateľný zo strany malých a stredných podnikateľov, ktorým vlastne sľubujeme pomoc. A myslím si, že aj opodstatnene tú pomoc im treba urobiť a dať. Keď som si podľa výstupov tejto právnej úpravy urobil prepočet štyroch predajov automobilov, tak mi vyšlo, že za istých okolností a súvislostí, ktoré nie sú náhodné, je táto právna úprava dobrá, pomáha štátu, čo sa týka tej skutočnosti, že kto sa poriadne zamyslí nad touto právnou úpravou, ako podnikajúci subjekt má možnosť zveľaďovať si vlastne svoj majetok tým, že ak má ako subjekt príslušné objemy a tržby, môže si vlastne tieto automobily obmieňať. Sám na tom daňovo bude vcelku prijateľne a do štátneho rozpočtu určite v nadväznosti na príslušný obrat nám natečie aj daň z pridanej hodnoty.

Toľko v nadväznosti na to, čo som v súvislosti s touto právnou úpravou považoval za potrebné na tejto schôdzi povedať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec Šimko, za vaše vystúpenie v rozprave.

Konštatujem, že v rozprave vystúpili všetci písomne prihlásení poslanci. Pýtam sa, kto sa chce v rozprave prihlásiť ešte ústne. Pán poslanec Maxon, pán poslanec Šepták, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Húska, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Ambróš. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

Dávam slovo pánovi poslancovi Maxonovi. Po ňom vystúpi pán poslanec Šepták.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené dámy,

vážení páni,

celkom úvodom mi dovoľte jednu poznámku v súvislosti s prerokúvanou tlačou 188, vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 186/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Minulý týždeň, keď k meritu veci prebiehala rozprava v prvom čítaní tohto vládneho návrhu zákona, som namietal, že táto novela nie je poňatá komplexne z hľadiska zákona Národnej rady číslo 350 o rokovacom poriadku, a odvolával som sa na skutočnosť, že pokiaľ sa tento zákon vykonáva prostredníctvom vládneho nariadenia alebo iným právnym predpisom, musí byť tento materiál, na základe ktorého sa zákon vykonáva, súčasťou vládnej predlohy alebo predlohy novely zákona ako takého.

Musím teda, žiaľ, konštatovať, že na moje veľké počudovanie pani ministerka na pôde Národnej rady nás ubezpečila, že tento zákon je komplexný a že nebude sa vykonávať žiadnym ďalším predpisom. Chcem teda tu na pôde Národnej rady povedať, že to bolo jedno veľké nedorozumenie a jeden veľký omyl, lebo až po dôkladnejšom preštudovaní a dolistovaní až po posledné strany som vlastne zistil, že to, čo som namietal, že zákon nemá, a to, čo som teda požadoval, aby bolo priložené, tak návrh zákona ako prílohu obsahuje. Je to vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky číslo 639/1992 Zb. o výpočte preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov na mesačné obdobie v znení neskorších predpisov. To je, vážené dámy a páni, jedna nedeliteľná príloha v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

A dovoľte mi, aby som uviedol ďalšiu: vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o spôsobe, metódach a princípe zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch. Vo väzbe na tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, mi dovoľte vysloviť len jedno vážne poľutovanie, že sama predkladateľka nevie, aké prílohy prerokúvaná predloha novely zákona obsahuje. To, vážené dámy a páni, nič iné nesignalizuje. Ja to v každom prípade rešpektujem z hľadiska mimoriadneho vyťaženia v súvislosti s prerokovaným návrhom zákona o štátnom rozpočte. Akceptujem to aj vo väzbe na ďalšie veľmi závažné povinnosti.

Dámy a páni, ale to je naozaj dôvod na to, aby sme sa zamysleli, aby sme s týmito vecami naozaj nepostupovali tak mimoriadne dynamicky, aby sme nepostupovali tak rýchlo, aby nakoniec aj predkladateľka mala dostatočný časový priestor, aby sa v spolupráci so svojimi odborníkmi a odbornými spolupracovníkmi mohla na uvedenie tohto vládneho návrhu zákona so všetkými prílohami, ktoré s tým súvisia, dôkladne pripraviť.

Takže, vážené dámy, vážení páni, je z mojej strany opäť apel na to, aby sme v týchto veciach, naozaj niekedy je menej aj v oblasti daňových zákonov, bohužiaľ, viac. Nehovoriac o tom, že dnes sa dostávame pred problém, že pokiaľ by aj ctená snemovňa usúdila, že je potrebné riešiť veci súvisiace s daňou fyzických osôb, veľmi promptne a veľmi rýchlo a spoločne by sme dospeli k riešeniu skráteného legislatívneho konania. Nie z hľadiska poňatia novely nemôžeme ostatné časti tohto zákona oddeliť, pretože niektoré ustanovenia bezprostredne na seba nadväzujú napriek tomu, že všetky ustanovenia súvisiace s tzv. daňovým úverom budú uplatnené alebo, pardon, účinné až od 1. januára 2000.

Čo sa týka ešte procedurálneho postupu, treba konštatovať, že jeden z významných členov tripartitného rokovania Asociácia zamestnávateľských zväzov zatiaľ teda k tomuto vládnemu návrhu zákona 286 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov nepredložila stanovisko, ak ho teda predložila, tak nemáme informáciu, aké je toto stanovisko. Ale skôr sa domnievam vzhľadom na krátkosť času, že toto stanovisko Asociácia zamestnávateľských zväzov nepredložila. Prečo považujem v tomto prípade stanovisko Asociácie zamestnávateľských zväzov za dôležité? Aj keď im často dávame politický punc, ktorý im nepatrí, jednoducho preto, že významným spôsobom hovorí o podnikateľskom prostredí a o voľnej hospodárskej súťaži. Prirodzene, že pokiaľ dôjde k zásadnému zvýhodneniu zahraničných investorov, tak domáca podnikateľská sféra nakoniec, opierajúc sa o programové vyhlásenie vlády, kde sa sľubuje významná podpora malému a strednému podnikateľskému stavu, môže mať voči tejto úprave námietky.

Viete, často sa nám vyčítalo, že čo sme v súvislosti s približovacím procesom o členstvo v OECD spravili, čo nám ešte je potrebné spraviť. Ja naozaj pri takejto novele sa musím pousmiať, že voči takejto novele predstavitelia OECD a OECD samotné určite žiadne výhrady nebude mať, pretože táto novela liberalizuje predovšetkým vo zvýhodnenom postavení zahraničných podnikateľov a zahraničné zdroje.

Vážené dámy, vážení páni, nech už sa v predchádzajúcom období v súvislosti so zdrojmi, ktoré opustili Slovenskú republiku, stalo čokoľvek, odhaduje sa aj podľa vyjadrenia pani ministerky financií táto suma na 30 mld. Sk. Vážené dámy a páni, ak tento zákon má byť zákonom, ktorý tieto peniaze vráti späť na Slovensko, tak ja vyzývam predkladateľov, aby sa v súvislosti s vyjadreniami na tento zákon zamysleli a spamätali. Ak legitímnym a legálnym spôsobom odišli zdroje podnikateľskej sféry zo Slovenskej republiky, treba to, bohužiaľ, rešpektovať a treba hľadať dôvody, že prečo. Ale ak by tento zákon mal byť oporou na to, aby nejaké peniaze nie presne identifikované sa vrátili na Slovensko, vážená pani ministerka, ak bude ochota korektne priznať možný dosah takéhoto riešenia, tak ten dosah je priamo na existujúci, podotýkam existujúci, nech už je akýkoľvek, ale na existujúci výber daní. Predsa ak takýto transfer využijú niektorí podnikatelia, tak dňom účinnosti tohto zákona 1. januárom 2000, ak budú splnené podmienky 5 mil. ECU, prípadne 2,5 mil. ECU a miera nezamestnanosti bude napríklad nad 15 %, tak prestaneme inkasovať od týchto podnikateľov priame aj nepriame, pardon, daň z príjmu, opravujem, daň z príjmu od týchto podnikateľských subjektov, čo považujem za veľmi vážny hazard v oblasti správy daní.

Ak sme teda nemali čas v piatok preletieť očami celý tento návrh a ja som sa domáhal vykonávacích predpisov, ktoré nakoniec vo forme dvoch vyhlášok v zákone sú, musím konštatovať, že ani tieto dve vyhlášky ma neuspokojujú. Ja osobne si totiž naozaj myslím, že ak to teda nie je explicitne uvedené v zákone, tak malo by existovať vládne nariadenie na vykonanie niektorých ustanovení tohto zákona. Ja poviem z mnohých možno jeden prípad. Príslušná úľava sa vzťahuje na podnikateľské subjekty, ak predmet podnikania je uvedený v písmene c) bod 1 a ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou 15 %. Dámy a páni, zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti. Nakoniec možnože dospejem k názoru a k uspokojivému zdôvodneniu takejto dikcie, ale ja poviem príklad. Ak bude, čo je teda naším zámerom alebo vaším zámerom - a malo by to byť možno spoločným zámerom - podnikať Volkswagen v Martine, tak jednoducho toto ustanovenie a daňový úver nemôže využiť, pretože explicitne je v zákone napísané, že musí byť zároveň sídlom aj miestom podnikania. Na takéto úpravy v predloženom návrhu novely zákona a niektoré podobné by podľa môjho názoru mal byť vykonávací predpis vo forme nariadenia vlády.

Dámy a páni, nikdy nebudem podliehať tendencii posudzovať rozhodnutia vlády z hľadiska občianskeho, politického alebo podnikateľského protekcionizmu. Ja osobne si myslím, že toto ustanovenie malo byť definované alebo špecifikované celkom inak a vláda svojím uznesením mohla rozhodnúť, že táto príslušná oblasť, tento príslušný okres, alebo dokonca toto príslušné mesto patrí do tej oblasti so zvýhodnenými podmienkami na, takpovediac, čerpanie daňového úveru tak, ako túto úľavu nazývame.

Takže nakoniec to, čo som dosiaľ povedal, signalizuje, že naozaj bolo potrebné a je potrebné o tomto zákone trošku viac diskutovať a hľadať možno ešte optimálnejšie riešenie. Ja, samozrejme, si neodpustím, aby som v súvislosti s týmto návrhom nepoužil konštatovania, ktoré sú nám známe nakoniec aj zo štatistických informácií a aj z odbornej literatúry. Prípadné daňové zvýhodnenie zahraničných podnikateľských subjektov z hľadiska rozhodovania, či v príslušnej krajine budú podnikať alebo nebudú podnikať, sa nachádza niekde na konci prvej desiatky. To znamená od toho šiesteho až po deviate miesto. Prvých päť až šesť miest z hľadiska rozhodovania sa príslušného podnikateľského subjektu sú mnohé iné faktory. Okrem iných faktorov aj mnohokrát spomínaná a skloňovaná infraštruktúra.

Aby som teda len nekritizoval, ja za pozitívne hodnotím - a nakoniec toto moje stanovisko vždy bolo také -, že táto novela sa vyrovnáva s tzv. právnym zavedením, alebo teda legislatívnym zámerom zaviesť milionársku daň. Nakoniec veľmi dobre vieme, že v konečnom dôsledku tá právna úprava, ktorá bola, a ten zákon, ktorý platil, v reálnom živote a v reálnej podnikateľskej praxi tie príslušné ustanovenia alebo ustanovenie nebolo ani celkom objektívne vykonateľné. Takže to je nepochybne pozitívum.

Tú prvú časť som venoval procedurálnym pripomienkam, druhú časť, kvázi druhej časti zákona, pripomienkam k zavedeniu inštitútu daňového úveru. A celkom nakoniec mi dovoľte, aby som sa venoval tomu, čo nakoniec bolo kľúčové, alebo by malo byť kľúčové v predlohe novely zákona, a to je oblasť dane z príjmu fyzických osôb. Mne naozaj prichodí, alebo nemôžem spraviť nič iné len opäť skonštatovať to, čo nakoniec povedal môj predrečník pán poslanec Mesiarik, myslím si, že by bolo dobré, keby sme to opakovali niekoľkokrát. Zámer je správny, zámer treba privítať, kvantifikácia tohto dosahu je neprimeraná vzhľadom na ostatné ekonomické opatrenie, ktoré vláda Slovenskej republiky v ostatnom období uskutočnila.

Dámy a páni, ak si uvedomíme, že naozaj štatisticky sa to týka 15 % zamestnancov, ak si uvedomíme, že je tam zahrnutá aj odpočitateľná položka pre zamestnanca, mám na mysli teda tú odpočitateľnú položku na dopravu, sociálne atď. sa zvyšuje, tak celkový dosah na jedného daňovníka, ktorého sa to týka, je mesačne 87 až 90 Sk. Určite budete so mnou súhlasiť, že vo väzbe na iné ekonomické opatrenia, ktoré vláda Slovenskej republiky schválila, táto kompenzácia je neprimeraná a zásadne s ňou nemožno súhlasiť, nehovoriac o tom, že ešte raz zdôrazňujem, že sa to týka 15 % z celkového počtu zamestnancov. Samozrejme, ide o zamestnancov, ktorých príjem nepresiahne, pokiaľ si dobre pamätám, 7 000 Sk. Takže to je jeden problém a jedna výčitka, ktorú mám voči tomuto návrhu.

Samozrejme, že musím mať aj zásadné pripomienky k novele § 15. Vážené dámy, vážení páni, ja teraz neviem celkom presne, pod ktorým bodom to je, ale § 15 sa len čiastočne mení z hľadiska textu. Predkladateľom slúži ku cti, že tam zaviedli niektoré nové pojmy, ktoré v predchádzajúcom znení neboli, ako je napríklad výsluhový dôchodok a výsluhový príspevok. Tým, samozrejme, predkladateľ reaguje na príslušné zákony, ktoré boli schválené v roku 1998. Ale čo je teda kľúčové v § 15, nič efektívne sa nerobí z hľadiska úpravy nezdaniteľných častí základu dane, čo je kľúčová vec, o ktorej má táto novela hovoriť, a kľúčová predovšetkým preto, že to je reálne kompenzačné opatrenie na ekonomický balíček vlády Slovenskej republiky, ktorý občanom vláda Slovenskej republiky predkladá a pripravila.

Z toho pohľadu, vážené dámy, vážení páni, mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tlači 188. Tento môj návrh sa týka úpravy nezdaniteľnej časti základu dane takto:

- § 15 ods. 1 sa upravuje: a) na daňovníka 38 400,

- § 15 ods. 1 písm. b) na vyživované dieťa 16 200, na vyživované postihnuté dieťa 32 400,

- § 15 ods. 1 písm. c) na manželku, ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 400 Sk ročne,

- § 15 ods. 1 písm. d) ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok 10 800,

- § 15 ods. 1 písm. c) ak daňovník poberá invalidný dôchodok 21 600, ak daňovník je držiteľom preukážky ZŤP 64 800,

- § 15 ods. 2: úprava odpočitateľnej položky pri starobnom dôchodku v nadväznosti na odsek 1 písm. a) 38 400.

Vážené dámy, vážení páni, vo väzbe na to, aby táto kompenzácia mohla byť efektívna a účinná, navrhujem to, čo sme všeobecne aj pri tejto novele zákona 286 očakávali, úpravu pásiem na uplatnenie sadzieb dane zo základu dane fyzických osôb. A tieto pásma navrhujem a žiadam upraviť takto.

Budem hovoriť po riadkoch, pretože ten pozmeňujúci návrh tu musí odznieť, aj keď to bude teda nezrozumiteľné.

V prvom riadku do Sk bude 15 %.

V druhom riadku v stĺpci nad Sk 108 000, do 216 000 16 200. Ďalší stĺpec 16 200 + 20 % a zo základu presahujúceho 108 000.

Ďalší riadok 216 000 v prvom stĺpci, 324 000 v druhom stĺpci, 37 800 + 25 % v treťom stĺpci a 216 000 vo štvrtom stĺpci.

Riadok štvrtý 324 000 v prvom stĺpci, 972 000 v druhom stĺpci, 64 800 + 32 % v treťom stĺpci a 324 000 v štvrtom stĺpci.

Šiesty riadok 972 000 v prvom stĺpci, 1 944 000 v druhom stĺpci a 272 160 + 40 % v treťom stĺpci, 972 000 v štvrtom stĺpci.

V siedmom riadku v prvom stĺpci 1 944 000, v druhom stĺpci pomlčka a v treťom stĺpci 660 960 + 42 % a vo štvrtom, poslednom stĺpci 1 944 000.

Samozrejme, môžem akceptovať skutočnosť, že pri takto predloženej úprave pásma zo základu dane fyzických osôb nie je priložená kvantifikácia. Nepochybne tie čísla budú mať významné objemy. To je, vážené dámy a páni, ďalší dôvod na to, aby bol väčší priestor na rokovanie o takto citlivých zákonoch, akým nepochybne daň z príjmu nakoniec či už právnických, alebo fyzických, v tomto prípade fyzických osôb, je.

Vážené dámy, vážení páni, summa summarum záverom, predložená novela zákona 286 nezabezpečuje sľubovanú kompenzáciu občanom Slovenskej republiky za ekonomický balíček, ktorý sa realizuje. Významným spôsobom narúša voľnú hospodársku súťaž, čo sa týka zahraničných investorov, nehovoriac o tom, že osobne si myslím, že nie sú doriešené niektoré špecifické problémy v súvislosti s možným záujmom zahraničných investorov pôsobiť a podnikať v Slovenskej republike.

Vážené dámy, vážení páni, môj pozmeňujúci návrh s podpismi pätnástich poslancov v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky odovzdávam spravodajcovi. Prosím vás o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu. V prípade, že by nastali vážne pochybnosti ohľadne kvantifikácie dosahov tohto môjho pozmeňujúceho návrhu, prosím ctenú snemovňu, aby zvážila prerušenie rokovania o tomto bode programu a vyčkala až na možné vyčíslenie kvantifikácie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Faktická poznámka - pán poslanec Maňka.

Nech sa páči.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán poslanec Maxon povedal, že vláda sľubovala niečo a že to nesplnila. Ja sa pamätám, keď sme sľubovali, vláda sľubovala, že tak asi 120 korún na tie najslabšie vrstvy poskytne na tie kompenzácie, ktoré sme schválili prednedávnom v balíčku opatrení. Ten výpočet, ktorý má pán Maxon a ktorý predložili odborári, nie je dobrý, on zohľadňuje iba príjem po zohľadnení daní z príjmov, nie sú tam zohľadnené odvody do sociálnej, nemocenskej a zdravotnej poisťovne. Vychádza presne to, čo sa sľubovalo, je to tých 120 korún. Samozrejme, kompenzácia je nízka, ale viac v tomto roku niet.

Ďalšia vec, ja sa čudujem, že by sme mali 15 % zamestnancov, ktorí majú mzdu 7 000 korún. To by som bol veľmi rád, ale to tak určite nie je.

A tretia vec. Doplním pána poslanca Maxona, lebo nemôžem reagovať na predchádzajúceho rečníka, o to, že v § 23 sme hovorili, že neplatiči si nebudú môcť upraviť daňový základ tým, že neplatia. Nie je to pravda. Keď si prečítate ten paragraf, tak tam sa píše: Základom dane u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, je hospodársky výsledok, zisk alebo strata, upravený o neuhradené alebo nezaplatené sumy výdavkov, nákladov, alebo neprijaté sumy príjmov podľa tohto zákona. Keby tam nebolo toto spojenie podľa tohto zákona, tak by mal pravdu pán poslanec. Ale podľa tohto zákona ide iba o licencie a provízie. Bohužiaľ, sa nedá to, čo by sme chceli všetci legislatívne ošetriť, že by sme museli účtovať jednoduchým účtovníctvom v podvojnom, a to nie je možné, aby tí neplatiči boli postihnutí tým spôsobom, ako sme si to mysleli, keď sme to prvýkrát čítali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Kozlík - faktická poznámka.

Poslanec S. Kozlík:

Áno, ďakujem za slovo.

Chcel by som podporiť vystúpenie pána poslanca Maxona. Predložená novela je nesystémový, nekoncepčný krok, ktorým v žiadnom prípade vláda neplní tie sľuby, ktoré dávala, zvýšiť platy, znížiť dane, to znamená, je to len určitý kozmetický prvok vo vzťahu k občanom. Vnáša sa nesystémový prvok v rámci konkurencieschopnosti, kde sa v podstate znižuje konkurencieschopnosť domácich podnikateľov práve tým, že sa vytvára daňové predpolie pre zahraničných podnikateľov a vytvára sa plošne, nie individuálne vo vzťahu k strategickým investorom, ktorý sme riešili aj za našej vlády. Myslím, že ako pán poslanec Maxon, takisto pán poslanec Mesiarik jasne vyjadrili tú stránku vzťahu k občanom, že tá navrhovaná kompenzácia pre najslabšie skupiny znamená len nepatrné riešenie príjmov pre malý počet zamestnancov. A v podstate aj pán poslanec Maňka len stlačil tú hranicu ešte dole nižšie, ak vzniesol pochybnosť, či to je vôbec 15 %, a ten pozitívny dosah zmeny odpočitateľnej položky z 300 na 380, resp. zo 700 na 800 korún znamená v podstate, včítane odpočitateľnej položky 500 korún pre zamestnanca, riešenie 87 až 90 korún mesačne. To pri ťarche balíčka, ktorý bol prijatý a ktorý dopadá tvrdo na občanov, je skutočne len slabou náplasťou.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták. Pripraví sa pán poslanec Prokopovič.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec R. Šepták:

Vážená pani ministerka,

vážený pán podpredseda,

dámy a páni,

predkladaný návrh novely zákona o daniach z príjmov je nesystémovým zásahom do platného zákona o daniach z príjmov a slúži hlavnému cieľu - zvýšiť úroveň výnosov z daní z príjmov fyzických osôb ako istého príjmu štátneho rozpočtu. Tento návrh v rozpore s programovým vyhlásením vlády zachováva nespravodlivú vysokú daňovú zaťaženosť fyzických osôb. Navrhuje sa zdaňovať príjmy predtým oslobodené a znižujú sa horné hranice príjmov predtým oslobodené od dane.

Táto novela hovorí o kompenzácii sociálne najslabším skupinám, ktoré sú pod 60 tisíc príjmov určitými úľavami. Zníženie dane je vo výške 87 až 90 korún, keď pripočítame odvody do fondov, ide o sumu asi 120 korún mesačne. Len v minimálnej miere zvýši príjmy rodín zamestnancov a vôbec nezohľadňuje dosah balíčka ekonomických opatrení na viacdetné rodiny.

Pán poslanec Maňka, životné náklady obyvateľstva sa zvýšili podstatne viac dôsledkom ekonomického balíčka opatrení a tých 120 korún je len nepatrná časť, ktorá je voči tomu, o čo sa zvýšili životné náklady v poslednom období.

Za problematické považujem, keď chceme nezamestnanosť v ťažko postihnutých regiónoch riešiť daňovými prázdninami. Spravidla vysoká miera nezamestnanosti súvisí s nižšou mierou vedomostí. Preto si myslím, že firmy zo zahraničia nenalákame len na úľavy. V ich hodnotovej hierarchii, keď sa rozhodujú, kde budú podnikať, sa úľavy nachádzajú až na 10. mieste. Je na veľkú škodu, že štát sa správa ako macocha k domácim podnikateľom. Zaťažuje ich stále väčšími daňami a nedáva im výhodu domáceho prostredia. V zákone o príjmoch treba riešiť rozdiel medzi úsporami a investíciami tak, aby každému občanovi alebo podniku, ktorý investuje do prírastku činného fixného kapitálu a tvorby zamestnanosti, boli poskytnuté daňové prázdniny s rôznou diferenciáciou podľa prínosu pre hospodársky rast.

Záverom chcem upozorniť ctenú snemovňu na časté pravidlo zavádzania noviel v skrátenom legislatívnom procese. Je to na škodu veci. A chcel by som sa opýtať, koľkí z nás, dámy a páni, poslankyne a poslanci, keď si dáme ruku na srdce, si poctivo prečítali túto novelu, keď sme ju dostali v piatok a hneď bola prerokovaná v prvom čítaní? A koľko z nás poslancov dnes sedí tu v snemovni a počúva o tejto problematike, ktorá sa významným spôsobom dotýka podnikateľskej verejnosti? Táto snemovňa je neustále časovo tlačená k rýchlemu prerokúvaniu významných noviel. Koniec koncov ani odbory, ani asociácia zamestnávateľov nestihli dať k tomuto materiálu kvalifikované stanovisko. Jednoducho to časovo nestihli. Takáto rýchlosť prerokúvania prináša chyby v zákone a vyvoláva potrebu ďalších noviel, aby sa opravilo to, čo sa pri rýchlom prerokúvaní pokazilo. Skúsme spolu pouvažovať a vráťme túto novelu na riadny legislatívny proces. Skúsme sa vyvarovať chýb, ktoré sme tu aj v minulosti spravili.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Maňka - faktická pripomienka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Ja som rovnako nie rád ako vy pán poslanec, že je to iba 120 korún, ale, pán poslanec, hovoríme tak, ako keby sme nevedeli, prečo sme vlastne ten balíček opatrení prijali. Asi preto, že tá situácia je zlá. Mňa to tiež neteší a my sme kompenzovali tým najchudobnejším len to, čo sme vlastne im museli na začiatku roka zobrať. A čo sa týka tých 15 % príjmu do 7 000 korún, ja som to myslel tak, že v každom prípade je ich omnoho, omnoho viacej ako 15 %, pán poslanec.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Pán poslanec Prokopovič vystúpi v rozprave. Po ňom sa pripraví pán poslanec Húska.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážené panie poslankyne, páni poslanci,

dovoľte mi, aby som tiež zaujal stanovisko k vládnemu návrhu zákona číslo 286 o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. Na úvod chcem povedať, že ja osobne nechápem túto novelu ako nejaký systémový krok, ktorý bol urobený preto, aby momentálne okamžite napomohol zlepšeniu podnikateľského stavu, aj keď niektoré ustanovenia to činia, ale nie v takej miere, ako by si systémový krok mal zasluhovať. Teda nechápem to ako systémový krok a myslím si, že ani prekladateľ tento návrh zákona takýmto spôsobom nedefinoval. Myslím si, že tento zákon skôr beriem ako snahu o urýchlené prilákanie zahraničného kapitálu, teda nie ako nejakú podporu zahraničných podnikateľov, to chcem zdôrazniť, ale ako snahu prilákania zahraničného kapitálu, o ktorom už roky a roky voláme. Teda skutočne myslím si, že kritika u niektorých mojich predrečníkov či v rozprave, či vo faktických pripomienkach z radov opozičných poslancov nebola namieste, pretože ja ako podnikateľ za štyri roky som nepocítil žiadny systémový krok v prospech hlavne malých a stredných podnikateľov. Za posledné štyri roky, ak nemyslím jednu novelu zákona o dani z príjmu, ktorá zvýhodňovala privatizérov určených na priamy predaj z Fondu národného majetku.

Takže nečakajme, vážené dámy, vážení páni, po niekoľkých mesiacoch nástupu novej vlády, že okamžite príde so zásadným systémovým krokom, ktorý okamžite zmení k lepšiemu podnikateľské prostredie, aj keď netvrdím, že nie je už potrebný. Už bol potrebný možno ešte pred rokom a môžem zodpovedne povedať, že pripravujú sa systémové kroky. Ja osobne sa podieľam na príprave niektorých zákonov dôležitých pre podnikanie, živnostenského zákona a zákona o dani z príjmu a podobne. Takže skutočne tie systémové kroky prídu. Ale to len na úvod.

Kvitujem pozitívne v tomto zákone len niektoré veci, ktoré napriek tomu, že ako hovorím, nepokladám to za nejaké systémové opatrenie, má niektoré pozitívne veci, napríklad tie odpočitateľné položky, zvýšenie odpočitateľných položiek pri výpočte daní z príjmu, teda položky znižujúce daňový základ. Aj keď na prvý pohľad sa nám môže zdať, že sú to banálne, že sú to malé položky, ale v prepočte, keď prepočítame, koľko státisícov osôb sa budú dotýkať, možno aj do šesťciferných, sedemciferných čísiel to pôjde, tak bude to mať skutočne podstatný efekt.

Ďalej kvitujem pozitívne, že napríklad upravuje jednoznačne aj spôsoby pri predaji automobilov, že nezostávajú niektoré ustanovenia na ľubovôľu správcov dane, daňových úradníkov, resp. iných, že sa stanovuje jednoznačne. Kvitujem taktiež to, že je tam snaha určitého zosúladenia s platnou legislatívou. Ale skutočne neberiem to ako - opakujem sa možno viackrát, ale chcem to zdôrazniť -, nepokladám to za systémový krok, pretože, po prvé, nie je stimulačný, nejako výrazne stimulačný pre rozvoj podnikania. Nerieši podstatnejšie zníženie daňového zaťaženia. Ako bolo spomínané, sčasti zvýhodňuje zahraničných investorov a aj obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sa mi zdajú trošku nedomyslené v tejto novele. Napríklad v § 35 ods. b), to je pri tých daňových úveroch, sa spomína účasť zahraničného partnera minimálne 75 % a 25 % sa spomína ako tuzemskej súkromnej fyzickej osoby nepodnikateľa.

Ja som pripravoval pozmeňujúci návrh, ale priznám sa, sám momentálne neviem, ako by mal vyzerať, pretože po konzultácii s predkladateľmi ešte pred dnešným rokovaním, keď nám vysvetlili zmysel toho zákona, aby sa neumožnilo súčasným právnickým osobám - eseročkám, akciovým spoločnostiam - určitými fintami preliať kapitál vonku a priviezť ho späť. Takže skutočne ide o snahu priviezť sem nový kapitál. Tak som chápal, prečo nejako vylučujú z toho existujúce právnické osoby - akciovky a eseročky. Ale na druhej strane je pre mňa osobne nelogické - nepodnikateľ fyzická osoba. Keď si zoberieme 5 mil. ECU, čo je v prepočte 200 mil. korún, mne sa zdá veľmi divné, ktorý nepodnikateľ fyzická osoba na Slovensku má 50 mil. na vstup do takejto firmy. Ja si myslím, že niektoré tieto veci bude treba domyslieť. Ja som s predkladateľom na túto tému rozprával. Máme ešte na to čas, pretože toto ustanovenie bude platiť až za tento rok pri ďalšom daňovom priznaní. Myslím si, že toto bude treba opraviť taktiež. V súvislosti s tým som pripravil dva pozmeňujúce návrhy. Ja ich prednesiem, odovzdám ich s patričnými podpismi.

Prvý pozmeňujúci návrh sa týka bodu 67, v ktorom sa hovorí o vypustení § 41 ods. 16. To je umožnenie odpočítať si od základu dane v prvom roku podnikania fyzickej osoby 50 %, v druhom roku 30 %, v treťom roku 25 % v prípade, že sa pokračuje v podnikateľskej činnosti, tri roky a tieto prostriedky sa investujú v tejto firme. Vtedy podľa doteraz platnej legislatívy sa odpúšťalo doplatenie tých 50, 30, 25. Myslím si, že je to trošku diskriminačný krok proti začínajúcim podnikateľom, pretože mimo tohto jediného ustanovenia, si myslím, v celom zákone o dani z príjmu nebolo nič stimulujúcejšie pre nových podnikateľov ako toto ustanovenie. Nesúhlasím s tým, aby sa toto vypustilo. Nemá podľa mňa ani logiku, ani odôvodnenie, že už splnilo svoj účel pri vytváraní podnikateľského prostredia. Nemyslím si, že splnilo. Je potrebné ešte nechať, zvlášť keď máme také vysoké percento nezamestnanosti a chceme, aby sa do podnikania medzi živnostníkov zaradilo čo najviac ľudí práve z radov nezamestnaných. Tak si myslím, že tento bod by mal zostať. Navrhujem vypustenie toho bodu 67, ktorý hovorí o neprijatí, teda ponechanie § 41 ods. 16 tak, ako doteraz je.

A ďalší bod 45 - je to skôr taká technická pripomienka. Netýka sa to finančných záležitostí. Tam v § 35b ods. 4a) v poslednej vete navrhujem vypustiť slová "zahraničných osôb". Technicky nie je možné rozlíšiť tržby za poskytovanie služieb zvlášť pre tuzemské a zvlášť pre zahraničné osoby, ak nechceme zaviesť nejaký systém dvojakých lístkov pre jedných, pre druhých, nejaké diskriminačné pre jednu skupinu, pre druhú skupinu. Ja som to konzultoval aj s odborníkmi predkladateľa z ministerstva hospodárstva a tí s tým súhlasili, že skutočne bolo by skutočne veľmi, veľmi zložité technicky rozlíšiť tržby od tuzemských a od zahraničných, ten podiel, ktorý tam je. Takže tie dve slová "zahraničných osôb" vypustiť.

Ďakujem za pozornosť.