Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec za vystúpenie.
Faktické poznámky: pán poslanec Maňka, pán poslanec Lexa, pán poslanec Budaj, pán poslanec Galbavý. Konštatujem, že nikto viac. Čiže pán poslanec Maňka, pán poslanec Lexa, pán poslanec Budaj. Končím možnosť uplatniť prihlášku do faktických poznámok.
Prosím, pán poslanec Maňka, máte slovo s faktickou poznámkou.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Maxon zrejme nepochopil, prečo prijímame tento zákon už dnes, keď niektoré paragrafy začnú platiť až v roku 2000. Nuž asi preto, aby už ten zahraničný partner vedel, čo môže čakať, aby vedel, aké sú pravidlá hry, ale on si už bude môcť v roku 2000 uplatniť všetko to, čo mu sľubujeme v daňovom priznaní za rok 1999. Podľa tohto zákona podľa § 35b.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Lexa, máte slovo.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Maxona a zvýrazniť dve myšlienky. Prvá je, že navrhované opatrenie i tento vládny návrh, ale aj avizované opatrenia vlády sú diskriminačné voči slovenským podnikateľom, voči slovenskej podnikateľskej vrstve, keď preferujú zahraničných investorov na území Slovenskej republiky.
Po druhé, spôsob, akým vláda navrhuje tieto opatrenia, nerieši základnú otázku, ktorá bude v konečnej fáze mať negatívny vplyv na priame i nepriame dane do štátneho rozpočtu, a to predovšetkým spôsobom, že slovenská firma, ktorá aj tak chce investovať na území Slovenskej republiky, môže investovať spôsobom, že si založí filiálku v zahraničí, zo zahraničia začne investovať na Slovensku a bude mať daňové prázdniny. Čiže inými slovami, môže sa stať týmto špekulatívnym prístupom, že sa zníži úroveň priamych i nepriamych daní a tým aj príjmová stránka štátneho rozpočtu, to znamená, nie je to dobré a vôbec nie domyslené opatrenie z pohľadu komplexného chápania riešenia problému investícií i zahraničných investícií na území Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.
Poslanec J. Budaj:
Novela zákona číslo 286, samozrejme, nie je riešením tých ťažkostí, do ktorých sa dostáva naše hospodárstvo, ale považujem ju za krok správnym smerom. Tým dôležitým aspektom je to, že peniaze sú nasmerované alebo investície majú byť nasmerované do oblastí, ktoré sú zaostávajúce a kde je nedostatok pracovných príležitostí. Pokiaľ ide o kritiku, ktorá zaznieva od poslancov HZDS, ja som s prekvapením zistil, že zrejme majú niekoľko hospodárskych pohľadov na tento problém, pretože niektorí takéto opatrenia vítajú, iba kritizujú rýchlosť, s ktorou zákon má napredovať. Iní hovoria, že peniaze prídu, ale budú to zakryté slovenské peniaze. A ďalší tvrdili, že peniaze žiadne neprídu, lebo tieto impulzy sú nedostatočné. Najmä k poslednému argumentu od pána poslanca Lexu, ktorý zaznieval už aj predtým, by som poznamenal, že pokiaľ budú peniaze kryté cez takéto zahraničné operácie, na Slovensku sa to neutají. Tu sa neutaja ani únosy.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážený zvyšok kolegýň, kolegov,
chcel by som na úvod povedať myšlienku, že prijímať zákony alebo zmeny zákonov v nervóznej atmosfére, v hádkach, škriepkach, zrejme by sme mali takúto cestu opustiť, lebo môže sa nám stať, ako sa stávalo nielen v tomto období - pretože som novým poslancom -, ale aj v minulosti, že tie zákony nemusia byť dobré. Ja si myslím, že po schválení štátneho rozpočtu by sme sa mali všetci zamyslieť a v utorok prísť do tejto sály s dobrou vôľou, aby sme konečne začali robiť v atmosfére, na akú sme boli zvyknutí predtým, na iných pracoviskách a ktorá je dôstojná tohto parlamentu.
K samotnému návrhu zmeny zákona. Na jednej strane chcem oceniť úsilie vlády, keď chce urýchliť pomoc občanovi v tom, že sa zamýšľa a predkladá návrh na zníženie daňového zaťaženia. Na druhej strane však znovu je tu nebezpečenstvo, že takýmto rýchlym spôsobom môžeme prijať zákon alebo zmenu zákona, ktorá nebude mať trvácnosť, a o tri-štyri mesiace príde vláda s ďalším návrhom, ktorý prinesie život. Myslím si, že treba skutočne začať pracovať koncepčne a dať nám, ktorí dvíhame ruky a dávame svoj mandát pri hlasovaní, viac času. Preto sa nebudem ani vyjadrovať k obsahovej stránke, pretože jednak nie že som si nemal čas to len dosť dobre prečítať, ale už vonkoncom ako poslanec som nemal čas sa poradiť s odborníkmi a mojimi voličmi. Do druhého čítania mám len jednu pripomienku vo všeobecnej rozprave. Zamyslime sa a odporúčam predkladateľovi sa zmyslieť znovu nad návrhom, kde zvažuje začať s určitými daňovými úľavami od výšky 7 tisíc hrubej mzdy. Zoberme papier, ceruzu, prepočítajme, či vôbec to má zmysel, či netreba premyslieť inú hranicu, aby sme neurobili niečo, čo v praxi neprinesie veľký prínos alebo len malinkej skupine ľudí.
Som rád, že pani ministerka ako predkladateľka si zmapovala situáciu a informovala parlament, že o tomto návrhu alebo o návrhu znížiť daňové zaťaženie sa hovorí nielen teraz, je to už tri lebo štyri roky, čo je požiadavka aj odborov, aj zamestnávateľov. A ak sa pamätáte, aj v Generálnej dohode niekoľkokrát tento záväzok bol. A konečne tu niečo na stole je. Preto si myslím, že treba len, aby sme dôsledne pristúpili k jeho prerokúvaniu, a treba, opätovne to zdôrazňujem, dať možnosť sociálnym partnerom, hlavne Konfederácii odborových zväzov, ktorý je náš najväčší sociálny partner, i asociácii vyjadriť sa. A preto by som znovu odporúčal azda aj do uznesenia prijať, aby túto možnosť mali. Uložiť im nemôžeme, aby vôbec možnosť do tej stredy lebo štvrtka mali.
Chcel by som však zdôrazniť, že tento návrh nemôžeme považovať za to, čo sociálni partneri, osobitne odborári, chceli, pretože nepoznajú ho, tento najnovší návrh. A, samozrejme, že tie požiadavky boli oveľa vyššie. My však musíme zvážiť, či máme na to, aby sme išli nad to, aké možnosti máme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
Hlási sa niekto s faktickými poznámkami k pánovi poslancovi? Nie.
Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
som presvedčený, že táto predloha nespĺňa ani ustanovenie § 68 rokovacieho poriadku a poviem prečo, alebo teda môj procedurálny návrh je, aby bola uplatnená podmienka, lebo to nestihnem prečítať, k § 68 ods. 4.
§ 68 ods. 4 hovorí: Ak sa má podľa tohto zákona uplatniť vládne nariadenie alebo ak tento zákon sa má uplatniť prostredníctvom vládneho nariadenia, toto vládne nariadenie musí byť súčasťou predlohy.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Aibeková.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy,
vážení páni,
ja sa ospravedlňujem, naozaj nechcem zdržiavať túto ctenú Národnú radu, máme toho všetci dosť, nebudem sa vyjadrovať k tomuto zákonu, iba som chcela takisto podľa § 68 ods. 4 požiadať, aby bol predložený návrh vykonávacieho predpisu navrhovateľom, tak ako to odcitoval pán poslanec Maxon.
A chcem ešte položiť pani ministerke jednu otázku, resp. mať na vás jednu požiadavku, dúfam, že to kolegovia podporia. Nebudem chcieť, aby sa o tom hlasovalo, je to naozaj iba žiadosť. Ja by som túto žiadosť nemala, keby práve poslanci SDĽ pri prerokúvaní zákona o minimálnej mzde, ktorú sme predkladali ako poslanecký návrh zákona začiatkom tohto roka, nám nevytýkali ako predkladateľom, že návrh neobsahuje vyjadrenie tripartitných partnerov. Tu priznal pán minister Černák, a ja si ho dovolím odcitovať, že "nebol tento návrh zákona prerokovaný v tripartite, iba materiál, z ktorého vychádza". Na túto problematiku upozornil aj pán poslanec Mesiarik ako dlhoročný odborový funkcionár. Máme tu pripravený návrh zákona o tripartite a ja chcem požiadať pani ministerku, aby dodala, kým pôjde tento návrh zákona do druhého čítania, v písomnej podobe aj vyjadrenia predovšetkým Konfederácie odborových zväzov. Musí byť o tom urobený zápis, ak sa o tom rokovalo, ako hovoril pán minister Černák, že dnes bolo rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, tak keby dodala tieto vyjadrenia za obidve strany.
Vy ste to požadovali od nás, tak si ja dovoľujem toto požiadať od vlády, pretože navyše tam došlo k neporozumeniu. Keď sa predkladá poslanecký návrh zákona, tak poslanci nielenže nemajú, ale vlastne ani nie je od nich požadovaný v zmysle rokovacieho poriadku a na to nadväzujúce usmernenie, aby predkladali stanoviská tripartitných partnerov. Od vlády sa to vyžaduje, je dôležité, aby sa k tomuto vyjadrili. Tak ja by som chcela vedieť vyjadrenia týchto partnerov, či s tým súhlasia, prípadne aké iné návrhy mali. Takže pre tie výbory, ktoré budú o tom rokovať, aby to bolo dodané, ak sa to nestíha, lebo ja nechcem zdržiavať čas, aby to tu bolo v druhom čítaní, pretože my to nemáme na rokovaní našich výborov. Myslím si, že sociálny výbor by mal o toto rozhodne záujem. Takže toto by bola moja požiadavka, moja prosba, a to upozornenie, aby bol naplnený § 68 ods. 4. Žiadala som to aj od pána ministra Magvašiho, ktorý to takisto nesplnil. Od nás to opakovane žiadal pán poslanec Roman Kováč, aby sme vedeli, aké bude k tomu nariadenie. Ja vám to potom, pán poslanec poviem, o čo ide.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.
A ešte mám na záver takú jednu prosbu. Pani ministerka správne poukázala na to, že tie podmienky rokovania pri rozpočte neboli dôstojné a ona naozaj bola v situácii, že tu hodiny a hodiny musela byť. Bolo to veľmi nepríjemné, ale ja by som pochopila situáciu, že bolo nevyhnutné to nočné rokovanie pri rozpočte, pretože uvedomovali sme si všetci, čo ten rozpočet pre republiku znamená. Aj my, keď sme s ním nesúhlasili, sme vedeli, že musí byť prijatý. Ale mne prekáža, že sa toto každú plenárnu schôdzu opakuje, tieto nočné rokovania. A vy si, dámy a páni, neuvedomujete, že my si to síce odhlasujeme, ale je tu sústavne porušovaný Zákonník práce pre zamestnancov...
(Hlas z pléna.)
Pán poslanec, nevykrikujte na mňa, nechajte ma dopovedať.
Ale Zákonník práce platí pre zamestnancov Národnej rady, keď by som aj vyňala tajomníkov, ktorí vedia, čo majú v náplni práce, ale tu pracujú ženy v kuchyni, v bufete, sú tu upratovačky, takže prosím vás, rozvrhnite si program práce tak, aby nebol porušovaný Zákonník práce zamestnancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem vám.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.
Zároveň končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Pán poslanec, nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem.
Ja nevyužijem celý čas, len chcem podotknúť, že v medzinárodných organizáciách svetového charakteru ak je stanovený začiatok a koniec rokovania významných medzinárodných organizácií, len niekoľko minút po skončení, ak je vážna téma, tak sa ešte pokračuje, pretože odborový zväz tlmočníkov by ostro protestoval proti tomu, že tlmočník porušuje zákonom stanovený pracovný čas. Takže v tejto súvislosti má pani poslankyňa Aibeková svätú pravdu.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ďakujem.
Pán poslanec Cuper, prosím.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
milé dámy,
vážení páni,
skôr než sa vyjadrím k samotnej predlohe zákona, niekoľko poznámok na vystúpenie pani ministerky. Pani ministerka, som členom Hnutia za demokratické Slovensko od septembra 1992 a som na to hrdý. Nič som neprivatizoval a môžem vám povedať, že som nepestoval ani klientelizmus vo vlastnej rodine, pretože nikto z mojich príbuzných nebol daný do nijakej dozornej alebo správnej rady a všetci pracujú na miestach, na ktorých pracovali aj predtým, než som išiel do politiky. Napriek tomu všetkému vaša bezuzdná honba za niečím, čo má diskreditovať členov Hnutia za demokratické Slovensko, je bezhraničná. Asi taká bezhraničná ako snaha istej redaktorky pani Mešovej z plátku, ktorý vychádza v Prešove pod názvom Pirát či Korzár, ktorá ak nenašla už na mne nič, čím by ma mohla diskreditovať, tak aspoň musela napísať, že ja vybavujem svojmu švagrovi advokátovi to, aby spravoval nejaké podniky s konkurznou podstatou, i keď ja som sa o tom dozvedel, že spravuje nejakú konkurznú podstatu nejakého podniku v Bardejove až práve z jej článku v tom vašom, alebo lepšie povedané, v kádéháckom denníku Korzár, kde sa prezentujú samé, samé hlúposti. Podotýkam, že inak by som bol hrdý, ak by som to vybavil za vašej vlády, pretože pán minister Čarnogurský by mi musel vyjsť v tomto prípade v ústrety a sám iste potvrdí, že som za ním nebol a nežiadal ho, aby dával nejakému advokátovi, ktorý je normálne a riadne zapísaný v zozname advokátov, spravovanie nejakej konkurznej podstaty.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, prosím vás, hovorte k bodu.
Poslanec J. Cuper:
A teraz k samotnej predlohe zákona. Priznám sa, nesúhlasím ani s tým, že by sme sa v danej predlohe zákona všetci ostatní nevyznali a že sa v nej vyznáte iba vy. Nie som síce William Peet mladší, ktorý zreformoval daňový anglický systém a vytvoril moderný daňový systém, ale niečo len predsa o daniach, dávkach a poplatkoch viem, pretože musím to prednášať v rámci teórie štátu, lebo dane, dávky a poplatky sú jedným zo znakov štátu. A pravdu povediac, štát, liberálny štát alebo štát, ktorý nevlastní výrobné prostriedky, ale dnes aj ten, ktorý vlastní, žije vlastne len z toho, čo vyberie, pretože sám je neproduktívnou inštitúciou. Chápem teda, keďže ste sa už snažili v tomto parlamente občanom Slovenskej republiky povedať, že všetko na Slovensku je nové po vláde Vladimíra Mečiara, alebo ak chcete, ja to nazývam kontrarevolúciou, teda vaša snaha o zmenu právneho systému, ústavného systému, vychádza z týchto koreňov, že chcete odmietnuť predchádzajúcu politiku predchádzajúcej vlády, ktorá bola oveľa úspešnejšia ako tá vaša, ktorú prezentujete za posledný polrok. Z tohto vyplýva zrejme aj vaša snaha negovať časť daňového systému, ktorý bol alebo ktorý sa sformoval za vlády Vladimíra Mečiara, alebo teda za našich ministrov financií. V tomto smere vám nemožno uprieť túto snahu, je to vaše právo, vládnete, zodpovedáte za výber daní a kvitoval by som túto snahu ako pozitívnu. Nemôžem však súhlasiť s vašimi vyjadreniami a myslím si, že toľko tomu rozumiem. Radil som sa aj s niektorými podnikateľmi.
Tvrdíte, že vaša daňová reforma, ktorú chcete touto novelou číslo 188, teda ktorá je v tlači číslo 188, zákona číslo 286/1992 Zb., zaviesť, že zvýši produkciu, zníži nezamestnanosť a zvýši vývoz. Ja by som naozaj kvitoval túto vašu snahu a dokonca by som sa aj veľmi potešil, pretože na tomto štáte mi záleží. My sme ho vlastne chceli a nepochybne je naša zásluha na jeho vzniku oveľa väčšia ako z vašich strán vládnej koalície. Ale v nijakom prípade sa nedá súhlasiť s tým, že tieto daňové opatrenia, to znamená zvýšenie, ktoré zákon navrhuje najmä pri fyzických osobách, povedie k zníženiu nezamestnanosti. Práve naopak. Úprava týchto sadzieb, alebo smerom hore, tvrdia podnikateľské subjekty, práve naopak, zníži nezamestnanosť, pretože tieto opatrenia ich budú nútiť k tomu, aby zamestnávali menej ľudí, pretože ich príjmy v každom prípade sa znížia a štát v konečnom dôsledku nezíska toľko daňových prostriedkov, ako by mal. Ja viem, pre vás sú lákavé štatistické údaje z predchádzajúcich rokov, pretože sa tam v každom prípade ukazovalo, že výber dane fyzických a právnických osôb bol na dobrej úrovni, bol, samozrejme, plnený vždy, dokonca nad 100 %, a preto v každom prípade sa treba pozamýšľať nad tým, či tieto vaše daňové opatrenia budú mať tieto produkty alebo vplyv na zníženie nezamestnanosti, alebo ako vy chcete hovoriť, na zvýšenie zamestnanosti.
Veľmi by som tiež pochyboval, že sa zvýši vývoz. Jedine, čo táto daňová reforma má zaviesť, a to je to, čo musíte splácať vy ako dlh minulosti. To je problém toho, že vy ste povinní zvýhodniť tých budúcich investorov zo zahraničia, ktorí vám prispievali na volebnú kampaň zrejme rôznymi prostriedkami a dnes, dnes im chcete tu umožniť ľahší vstup a budúce zvýhodnenia z ich podnikateľských aktivít. Je to samozrejmé, ja by som sa tomu tešil, ak by to tak bolo alebo nebolo...
(Reakcia z pléna.)
Upokojte sa, upokojte sa, upokojte sa.
Ale v danom prípade tieto opatrenia budú mať naozaj iba subjektívny charakter, pomôžu alebo možnože prilákajú niektorých tých podnikateľov zo zahraničia, ktorí síce...
(Hlasy ministerky z pléna.)
Pani ministerka, ja som...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, nediskutuj s ministerkou. Vystupuj v rozprave, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Upokojte sa, ja viem, že už ste chceli sedieť v lietadle domov, ale v každom prípade si vy musíte vypočuť naše názory, ktoré sú pre vás nie celkom prijateľné.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, pokračujte v rozprave.
Poslanec J. Cuper:
Ja vám ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne členom vládnej koalície, že ocenili moje vystúpenie dokonca potleskom a že sa tak veľmi hlásia s faktickými poznámkami.
(Smiech a potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
S faktickou poznámkou k vystúpeniu poslanca Jána Cupera sa hlási pán poslanec Halmeš. Zároveň uzatváram možnosť uplatnenia faktických poznámok k tomuto vystúpeniu.
Pán poslanec Halmeš, máš slovo.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem pekne.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím pokoj, dámy a páni.
Poslanec F. Halmeš:
Poviem len dve vety. Ak som dobre počítal, pán poslanec Cuper v tejto poslaneckej snemovni už 17 alebo 18-krát nazval túto vládu kontrarevolučnou. Chcem povedať, že bývalá vláda - a musím povedať, že napriek určitým obavám - pripravila demokratické a slobodné voľby na čele s HZDS. A výsledkom volieb bolo zostavenie tejto vlády. To znamená, že vy tento výsledok slobodných volieb a rozhodnutia občanov nazývate kontrarevolučným rozhodnutím.
Pán poslanec Cuper, to je úvaha, ktorá svedčí o tom, ak podobne diskutujete a k takýmto záverom dochádzate aj v iných súvislostiach, že je to naozaj na pováženie.
Ďakujem.
(Reakcia z pléna.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, pokoj.
Prosím, pán poslanec Tkáč, máte slovo v rámci rozpravy.
(Ruch v sále.)
Prosím pokoj a venujte pozornosť rečníkovi.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
dámy a páni,
ja by som chcel v úvode povedať, že tak ako som reptal pri technológii skráteného legislatívneho konania, tak ma poburuje nedôsledné prostredie a podmienky, za ktorých prerokúvame taký vážny zákon. Ja mnohým jeho ustanoveniam fandím, budem za ne hlasovať, ale za týchto okolností je to nepríjemné a nezdá sa mi to. Mal som možno istým spôsobom aj šancu po roku 1990 pracovať na federálnej úrovni, kde sme pripravovali prvé daňové kroky v rámci ekonomickej reformy, známe ako Klausova reforma. Bol som vtedy v odborovom drese a veľmi sme sa snažili tú daňovú reformu ovplyvňovať v rôznych smeroch a bol som pri tých rokovaniach, keď sme mali len prázdne papiere, bloky, ceruzky a písali sme tieto zákony z nuly. Boli tam tabule, boli tam významní ľudia, vážim si aj ich vzťahy aj dnes pri ich tvorbe. Preto mám istým spôsobom ku každému daňovému zákonu ako legislatívec iný vzťah ako k iným zákonom, pretože si myslím, že sú to vážne veci a že je to aj z hľadiska legislatívy, aj z hľadiska ekonomického, povedal by som, zaujímavá šachová partia, pretože tam sú ohromné systémové väzby každého zákona. A to platí aj pre túto oblasť. Preto nemienim absolútne konfrontačne vystupovať v tomto svojom vystúpení, len mi je smutno a ľúto, že sa o týchto veciach nedá diskutovať v pokoji, že sa nedá diskutovať, povedal by som, bez emócií a že sa nedá diskutovať tak, že sa nevidí jedna strana s druhou ako nepriateľ, ale že sa má diskutovať vecne, konkrétne. A ja si myslím, že v ekonomicko-finančno-legislatívnej oblasti by takýto postup mal byť.
Poslanci koalície, teraz bez urážky, vám už prekáža každé vystúpenie, pretože už je nevhodný čas a už by ste to chceli skončiť. Mne tiež prekáža, keď sa tu tára a keď sa nehovorí k veci, keď sa aj robia obštrukcie, nemám ich rád. Ale je to nedobré, táto klíma mi prekáža a pri tak vážnom zákone, aký tu je, je to nedobré.
V tejto súvislosti by som chcel uviesť len niekoľko téz, pretože bude druhé čítanie, tam sa potom človek vyjadrí, ale chcel by som najprv uviesť fakt, že je tu legislatívnotechnický problém, ktorý mi prekáža, a chcem sa aj opýtať, či bude alebo nebude nariadenie vlády. (Reakcia z pléna.) Takže len tie vyhlášky, ktoré sú tam. Dobre, ďakujem, preto nebudem ďalej diskutovať. Chcel som vedieť aj to, akým spôsobom, keď ste vy boli v opozícii, vrátane Konfederácie odborových zväzov, čo ste chceli dosiahnuť a chcete dosiahnuť v tomto smere, pretože čo vás tlačí v tomto návrhu zákona, podľa mňa je to daňový úver a väzba na 1. apríl. Pretože toto je dátum účinnosti rozhodujúcej časti tohto zákona a v tejto súvislosti je problém, ktorý vyčítam tejto novele, že v § 6, ktorý je z môjho pohľadu, bola to parketa aj môjho boja...
(Hlasy z pléna.)
... bola to aj moja parketa boja s ministerstvom financií, keď sme hľadali šance na daňové úľavy pre zdravotne postihnutých občanov, napríklad keď sme hľadali šance pre pomoc najchudobnejším práve cez daňovú oblasť, že chýba tam kalkul. A ak by ste ho mohli mať, Trexima to má, myslím si, k dispozícii aj ministerstvo práce, o aké skupiny občanov v tomto pásme 7 tisíc Sk ide a aká je frekvencia prípadov občanov vo výške zvýšenia tých 300 - 380 Sk.
Ďalej by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že z hľadiska dosahov na štátny rozpočet ste v ekonomicko-finančnom rozbore hovorili len o troch skutkových podstatách.
Vzhľadom na tieto pomery protestujem a odchádzam od stola.
(Hlasy z pléna.)
Pani ministerka, je to aj na margo poslancov HZDS. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec Cuper, máte možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou. Zároveň končím možnosť uplatnenia faktických poznámok.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Áno, ďakujem, pán predsedajúci.
Nebyť nervozity poslancov vládnej koalície, tak naozaj by sme nemuseli toľko vysvetľovať občanom Slovenskej republiky - a snažil sa to povedať aj pán poslanec Tkáč -, že demokracia je naozaj predovšetkým diskusia. A demokracia si žiada aj čas. Tento čas...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, k vystúpeniu, k tomu, čo hovoril pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Hovorím k vystúpeniu, hovorím k tej časti vystúpenia pána poslanec Tkáča, v ktorej hovoril o tom, že aj tento zákon, ktorým sa má zmeniť daňová sústava Slovenskej republiky, aspoň v jednej jej časti, je potrebné veľa času a veľa trpezlivosti. Ja som v minulom roku - a bol tam aj pán poslanec Fico - sedel takmer dve hodiny vo francúzskom parlamente, kde predsedajúci sa bavil so svojimi tajomníkmi a vôbec nebol nervózny, nedovolil si nikoho upozorniť, poslanci sa bežne bavili, nenútene, a nemuseli sedieť, ako to žiadajú často od nás slovenskí diváci, so založenými rukami na kolenách, pretože aj parlament je inštitúcia celkom normálna, živá, v ktorej má byť celkom normálna atmosféra. Ale tú nenormálnosť tej atmosféry sa tu niekto snaží neustále navodiť tým, že si mýli...
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pán poslanec, k veci, prosí ťa.
Poslanec J. Cuper:
K veci hovorím, pretože pán Tkáč predovšetkým o týchto veciach hovoril, o ktorých hovorím aj ja.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Ale pán poslanec Tkáč nehovoril o týchto veciach.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, vy ste teraz svetlým príkladom toho, že sa tu snažíte uplatniť svoje autoritatívne spôsoby. Každý počul o tom, čo hovoril pán poslanec Tkáč, nakoniec môžeme to vytiahnuť zo záznamu. Nebyť toho, že pani ministerka tu rozbúrila hladinu svojimi neodôvodnenými výpadmi na našu stranu, mohli sme dávno túto neplodnú diskusiu o neplodnom návrhu zákona, lebo tento zákon je o ničom, skončiť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Pani poslankyňa Tóthová, máte možnosť vystúpiť v rozprave ako posledná prihlásená do rozpravy.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
je mi veľmi smutno, že s takým rozruchom a s neochotou počúvate naše vystúpenia. Ja vás chápem. Zrejme ste už mali iný program. Len viete, ja som bola v dvoch Mečiarových vládach a tam platilo jedno, keď išlo o dôležité veci, tak osobné záujmy a únava boli vedľa. Takže podľa toho sa ja správam aj v parlamente. Preto som tu celú noc sedela pri rozpočte, a preto tu aj vystupujem. Moje vystúpenie nebude veľmi súvislé, pretože som si ho nemala čas pripraviť, keďže materiály som dostala dnes. Ale bola som 25 rokov členkou Katedry správneho a finančného práva a keďže som sa nezaoberala finančným právom, ale správnym, ale som veľa v tejto katedre počúvala o daniach a rozpočte, pretože to boli problémy našej katedry, preto som si aj dovolila povedať, že taký nezmysel, ako prv schváliť rozpočet a potom rokovať o predpise, ktorý upravuje dane, ktoré sú základom zostavovania rozpočtu, je to absolútny nezmysel.
Pani ministerka tu svojím spôsobom brblania pri vystúpení...
(Prejavy nesúhlasu v sále.)
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás slušne, pani poslankyňa.
Poslankyňa K. Tóthová:
Permanentne brblete.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
To hádam nemyslíte vážne?
Poslankyňa K. Tóthová:
Pani ministerka, nehnevajte sa, ale permanentne, permanentne si niečo hovoríte, čo toho, kto tu hovorí do mikrofónu, automaticky vyrušuje, pretože...
(Reakcia z pléna.)
No nie, vy tu máte sedieť.
Podpredseda NR SR I. Presperín:
Prosím vás, pani poslankyňa, pokračujte v téme.
Poslankyňa K. Tóthová:
Nemáte permanentne mať pripomienky k vystúpeniu, áno? Pretože to odvádza od myšlienky, ktorú chce človek povedať, áno? Takže opakujem svoju myšlienku: Schvaľovať dane, úpravu daní po schválení rozpočtu, keď časť toho predpisu má platiť od 1. apríla, je nezmyslom. Nie je nezmyslom jedine v jednom prípade, ak všetci, ktorí tu sedia, sa zaviazali, že budú za ten zákon hlasovať. Potom to nie je nezmyslom. Takže sú len tie dve alternatívy, zrejme vy viete, ktorá je pravdivá. Predmetom prvého čítania, v ktorom sme, je rokovať o filozofii predloženého návrhu, jeho účelovom stvárnení a zámerom predkladateľa, čo chce tým vyjadriť. Tento predpis sa týka hospodárskej politiky vlády. Ja sa ťažko môžem k tomuto zámeru predkladateľa v prvom čítaní zodpovedne vyjadriť, keď som nemala čas si ten predpis prečítať, a čo je zložitejšie, že aj po sto dňoch vládnutia táto vláda ešte nepredložila svoju hospodársku politiku. Tá nie je jasná. Ani politika.
(Reakcia ministerky financií Schmögnerovej z pléna.)
Pán predsedajúci, požiadajte, pretože keď som ja požiadala pani ministerku, bolo to plénom považované na nezdvorilé, preto, pán predsedajúci, prosím vás, požiadajte pani ministerku, aby ma tu neoslovovala a nevyvádzala z myšlienok, ktoré tu chcem tlmočiť.
Takže opakujem, nie je známa hospodárska politika, nie je známa daňová politika, pretože ešte ani pred schvaľovaním rozpočtu, ani po jeho schválení nie je známe, aká je politika pri DPH. Dodnes sa pani ministerka financií nedohodla s pánom podpredsedom vlády, aká bude spodná hranica DPH. A to je tiež podstatné pre zostavovanie rozpočtu. Či ste sa dohodli, neoznámili ste to, pretože celá verejnosť vie, že že nie je to jasné.
Vážená snemovňa, vy protestujete proti nášmu vystupovaniu, vy ste protestovali voči nášmu vystupovaniu aj pri rozpočte. Ja chcem jednoznačne uviesť, že naše vystúpenia nie sú preto, že sme nechceli, aby bol rozpočet prijatý. Ale z tohto rokovania sa robia stenografické záznamy, my sme na viacero rizík upozornili, dali sme viacero návrhov, ako tieto riziká eliminovať. Neprijali ste ich. Ale záznamy o tom, že sme upozorňovali a dávali návrhy, sú. Je to pre históriu a, myslím, aj pre veľmi blízku budúcnosť veľmi dôležité.
Ďalej, chcela by som povedať, že vo svojom vystúpení, vo faktickej poznámke som poukázala na to, že my nie sme proti tomu, ako ste, pani ministerka, povedali, aby sa tento zákon prijal, lebo v niektorých častiach je v prospech našich občanov, ale za taký krátky čas nie je možné posúdiť, či tá úprava, ktorú hovoríte vy, že je v prospech občanov, či skutočne to tak je. Prečo nebol tento materiál predložený pred mesiacom? Už sme mohli mať tento zákon prerokovaný. No a pred rokom nemusel byť, lebo tu je niečo v balíčku opatrení, áno? A keby sme my boli vo vláde, tie balíčky opatrení by sme nemuseli robiť a pred rokom sme ani balíčky opatrení nemuseli dávať.
Pani ministerka, ja vás preto prosím, aby ste sa ospravedlnili poslancom Hnutia za demokratické Slovensko, že ste ich obvinili z toho, že nechcú, aby bol tento zákon prijatý a aby bola zlepšená daňová situácia niektorých občanov, pretože to nie je pravda.
Ďalej chcem uviesť, že tento rýchly a na preštudovanie ponechaný krátky čas pre poslancov ja osobne vnímam aj tak, že nám nechcete dať čas, aby sme mohli predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré by realizovali vlastne vaše predvolebné sľuby, resp. by z vašich predvolebných sľubov vychádzali, pretože tie boli veľmi, veľmi ústretové a pri rýchlom prelistovaní si tohto návrhu sa mi tento návrh taký ústretový vo vzťahu k občanom nezdá.
Ďalej by som chcela povedať niekoľko myšlienok k časti, ktorá robí daňové prázdniny.
Pani ministerka, ja som vám už v tejto snemovni počas prerokúvania návrhu štátneho rozpočtu dvakrát položila otázku a teraz vám ju kladiem tretíkrát. A tá otázka sa bezprostredne týka tohto legislatívneho návrhu. Ak ste si preštudovali Asociačnú dohodu, ja sa vás pýtam, či daňové prázdniny pre zahraničných podnikateľov nie sú porušením Asociačnej dohody. V Asociačnej dohode sa jednoznačne uvádza, že na konkurenčnom poli sa zaväzujeme vytvoriť pre všetkých účastníkov, ja to voľne poviem, hráčov v tejto konkurencii rovnané podmienky. Budú mať naši podnikatelia rovnaké podmienky? Študenti na Ekonomickej fakulte túto otázku položili aj premiérovi Dzurindovi. Pán premiér Dzurinda na tú otázku neodpovedal, len uviedol, že nepozná na Slovensku takých podnikateľov, ktorí by mali voľné zdroje, a nemá záujem o špekulantov od Lučenca. Tak ja vám môžem povedať, že aj tí mladí študenti boli veľmi prekvapení touto odpoveďou, ba dokonca bola aj slovenská ekonomická verejnosť a dala aj najavo tento svoj názor, pretože v Práci 19. marca 1999 vyšiel článok od redaktora nazvaný "Zákon podľa toho, koho pozná predseda vlády?". Predsa to je absolútny nezmysel, že sa nedávajú daňové prázdniny tým podnikateľom, resp. preto, že vy vo vláde nikoho takého nepoznáte. To predsa sa od základu prieči princípom tvorby práva v právnom štáte. Tak buďte taká dobrá, pani ministerka, už konečne na túto otázku nech niekto z vlády odpovie korektne. Táto otázka je dnes skutočne absolútne súvisiaca s vašou legislatívnou predlohou.
Ďalej, pani ministerka, niektoré ustanovenia zákona platia od 1. apríla a niektoré až v roku 2000. Ja skutočne opätovne neviem sa dostatočne vo všeobecnej rozprave v prvom čítaní vyjadriť, či v takejto podobe má ísť zákon do druhého čítania, keď sa neviem presvedčiť, či práve na rok 2000 nie je preložená účinnosť tých ustanovení, ktoré majú zlepšiť ekonomickú situáciu našich občanov, pretože ak to posúvate na rok 2000, potom ich dostávate vzhľadom na balíčky ekonomických opatrení do veľmi nevýhodnej situácie. Napríklad § 16 bod 17, ktorý sa týka sadzby dane, má byť účinný až od roku 2000. Keď sa pozriem pri zbežnom pohľade, tak potom mi vychádza, že zvýhodnené sadzby daní budú až od roku 2000. Ja som skutočne veľmi v rozpakoch, či poslanci tejto snemovne takto narýchlo predložený legislatívny návrh pri snahe všetkých nás zlepšiť postavenie občanov skutočne túto legislatívnu predlohu môžu za takú považovať.
Ďalej, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, taktiež po zbežnom čítaní od obeda, ktoré som musela spraviť popri hlasovaní, ktorému som sa taktiež musela venovať, neviem posúdiť, koľko ustanovení predpokladá v predloženom návrhu vykonanie vládnym nariadením. Ak také ustanovenia sú, ja prosím a apelujem, aby boli predložené veľmi urýchlene na rokovanie do výborov, pretože legislatívne pravidlá, resp. zákon jednoznačne to vyžaduje. Pokiaľ som robila legislatívu v Mečiarovej vláde, predseda parlamentu napriek tomu, že bol z Hnutia za demokratické Slovensko, nám vracal návrhy na doplnenie vládnymi nariadeniami. Tam, kde chýbal vykonávací predpis, neprijal tento predpis do parlamentu. Je to možné dokumentovať aj materiálmi, ktoré dozaista pán predseda Národnej rady z archívu si bude môcť vybrať v prípade, ak budete spochybňovať pravdivosť týchto mojich slov.
Na záver, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem povedať, že som predpokladala ústretovejšiu predlohu, ale keďže nie je známa hospodárska politika tejto vlády, tak neviem posúdiť, či je, alebo nie je v súlade s ňou. Jedno, čo viem bezpečne posúdiť, že táto legislatívna predloha rozhodne nie je v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi.
Ďakujem vám za pozornosť.