Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky: páni poslanci Maxon, Prokopovič, Mesiarik, Husár, pani poslankyňa Tóthová. Končím ďalšie faktické poznámky.
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Chcel by som môjho predrečníka, alebo teda ostatného rečníka pána poslanca Tkáča v zásade doplniť aj citáciou z dôvodovej správy. "Na základe odhadov možno očakávať, že príjmy štátneho rozpočtu plynúce z dane z príjmov z titulu zmeny zákona, nebudú nižšie ako 1,2 mld. Sk." Keď som si toto prečítal, tak som sa snažil zalistovať v pamäti, a aby som bol presnejší, zalistoval som v tlači 143b k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k zákonu o štátnom rozpočte na rok 1999 a nalistoval som si pozmeňujúci návrh 21.
Vážené dámy, vážení páni, tento pozmeňujúci návrh s hodnotou 1 mld. Sk táto snemovňa schválila bez mihnutia oka. K tomuto pozmeňujúcemu návrhu bolo treba len dopísať jedno. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, opieram o novelu zákona číslo 286 o dani z príjmu. To je to, čo ja stále hovorím, že aj v tom predchádzajúcom dokumente máme stále bianko šek. Napriek tomu prosím, vyzývam vás, nechoďme v tomto prípade na skrátené legislatívne konanie.
Okrem toho, vážená pani ministerka, súhlasím s vami v tom, čo ste prezentovali, my už naozaj nemôžeme ďalej postupovať novelami zákona číslo 286. Žiada si to nový, komplexný návrh zákona o dani z príjmu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokopovič.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
trošku nechápem vystúpenia pána Maxona a pána Tkáča, pretože ich pokladám za odborníkov a som osobne presvedčený, že zákon číslo 286, ak nie úplne naspamäť, teda skoro naspamäť ho majú v hlave, som o tom presvedčený. Myslím si, že táto novela neobsahuje iba úľavy pre zahraničných investorov, resp. zahraničné nové firmy, ale je tam aj kopa ďalších vecí, ktoré sú jednoznačne v prospech najširších vrstiev obyvateľov, a toto práve sa chce urýchliť, aby to bolo čím skôr. Mne sa skôr zdá, že kvôli tomu to prekáža takému rýchlemu nástupu, že práve bývalá vláda za 4 roky nebola schopná predložiť čo len podobný návrh zákona v prospech obyčajných ľudí, ak neberiem za takýchto ich straníckych privatizérov, ktorým umožnili odpočítať si svoje investičné veci ešte raz v zákone o dani z príjmu. Takže si myslím, že skutočne je dosť času a hlavne pre odborníkov na preštudovanie si tejto novely a nič nebráni, aby sme o nej rokovali budúci týždeň.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
V súvislosti s vystúpením pána poslanca Tkáča chcem len doplniť a upozorniť všetkých poslancov, že skrátené legislatívne konanie v každom prípade obchádza sociálnych partnerov. Chcel by som požiadať, aby sme v budúcnosti mali týchto obchádzaní čo najmenej, prípadne to vyriešili, upozorňujem, teraz pri zákone o tripartite. Tento návrh, ktorý je predložený, sa dotýka pozitívne aj negatívne, samozrejme, to pozitívne je dobré hlavne pri tých skupinách, ktoré sú sociálne veľmi slabé, sa dotkne asi pozitívne. A preto by som odporúčal, aby som sa aj ja mohol slobodne rozhodnúť, aby sme sa dohodli, pretože dnes je tripartita, o čom som informovaný, a sociálni partneri vedia robiť rýchlo, keď treba, keď sa im to dá. Odporúčal by som, aby sme na druhé čítanie potom dostali stanovisko od sociálnych partnerov a môžeme to spoločne lepšie posúdiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Všetci vystupujúci v rozprave k návrhu rozpočtu, ktorí hovorili o skutočnosti, že rozpočet a jeho príjmová časť stojí na vode, boli odmenení ironickými vysvetľujúcimi poznámkami. A, vážení, vy vlastne v tomto návrhu túto skutočnosť potvrdzujete. Aké je faktické odôvodnenie tohto návrhu. Aby uvedené pozitívne návrhy mohli byť využité už v zdaňovacom období 1999 a nedostatok zdrojov na pokrytie nevyhnutných výdavkov štátu nespôsobil hospodárske škody, je potrebné atď. Ale, dámy a páni, príjmová časť rozpočtu alebo návrh rozpočtu v jeho príjmovej časti sa napĺňa pri použití tých právnych noriem, ktoré sú platné v čase do prijatia rozpočtu. Dnes hovoríte otvorene o tom, že treba na pokrytie nevyhnutných výdavkov štátu ďalšie zdroje. Ďalšie zdroje, ktoré zrejme v tomto nafúknutom rozpočte v príjmovej časti nie sú. A týmto prakticky sami dokumentujete, že toto odôvodnenie na skrátené legislatívne konanie je v rozpore s ustanovením § 89 zákona o rokovacom poriadku a vlastne návrh vlády neobsahuje žiadne zdôvodnenie podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Plne súhlasím s pánom poslancom Tkáčom, že v rámci legislatívneho konania nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie.
Vo vašich predvolebných sľuboch ste mali slogan, že za sto dní vlády napravíte základné, urobíte základné zmeny. V rámci týchto základných zmien ste spomínali aj daňové zákony.
Ja mám otázku. Prečo nebol tento zákon už skôr predložený? Prečo sa na ňom nezačalo pracovať skôr? Veď pred voľbami ste to sľúbili, že to urobíte za prvých sto dní.
Takže toto je tiež zorný uhol, z ktorého sa treba na vec pozrieť. A dovolím si tvrdiť, že tu nie je len legislatívna stránka a naša námaha, teda časová tieseň. Ale, pani ministerka, tu je aj aplikačná prax. Vy dávate účinnosť od 1. apríla, až na niektoré ustanovenia. To znamená, že keď bude účinný zákon od 1. apríla 1999, musia príslušní pracovníci v celej republike podľa tohto zákona postupovať. Takže to je veľký problém. A, prosím vás, už som vám v tejto snemovni dvakrát položila otázku, kladiem ju tretíkrát: Zvýhodnenia, ktoré predpokladáte pre zahraničných investorov, sú v súlade s Asociačnou dohodou? Prečo nedostávajú aj naši podnikatelia zvýhodnenia? Veď Asociačná dohoda, ktorú uzavrela Slovenská republika s Európskou úniou, jasne hovorí - v trhových podmienkach rovnaké pravidlá hry pre všetkých hráčov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Pripraví sa s vystúpením pán poslanec Kozlík ako posledný prihlásený do rozpravy.
Máte procedurálny návrh, pán poslanec?
Poslanec J. Cuper:
Zastavte čas, prosím vás.
Nie, nemám procedurálny návrh, mám faktickú pripomienku.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Treba zastaviť čas, lebo už pätnásť sekúnd prešlo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, hovorte, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Hovorím, pán predsedajúci, že ste mi bezdôvodne skákali do reči, tak zastavte čas a pustite mi znovu dve minúty. V každom prípade vaše správanie za predsedníckym pultom nezodpovedá úrovni vašej funkcie.
Pán poslanec Tkáč chcel povedať asi toľko, že vy nie ste mužmi nočnej práce, ale vy ste muži organizovaného chaosu, pretože od vstupu do tohto parlamentu nič iné nerobíte, iba dezorganizujete sami sebe vlastnú prácu.
Táto novela, ktorá je tu pod číslom 188, vlastne nespĺňa kritériá podľa § 89 rokovacieho poriadku v nijakom prípade, pretože tu nehrozia nijaké škody Slovenskej republike. Hrozí iba to, že sa znepáčite, alebo že sa chcete znovu predostrieť zahraničným investorom. Nakoniec slová pána poslanca Mesiarika z vládnej koalície to len potvrdzujú, že ste sa neporadili s nikým z koaličných partnerov, ale ani z tripartity, alebo s niektorými ste sa neporadili, aby som bol konkrétnejší. A zrejme ste sa báli túto novelu predložiť pred prerokovaním štátneho rozpočtu, aby to nevyvolalo pnutie v tomto zlepenci, cez ktorý si niekto v zahraničí zmyslel ovládať Slovensko, terorizovať občanov Slovenskej republiky. Lebo čím ďalej, tým častejšie sa meníte na istú skupinu teroristov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík, nech sa páči.
Poslanec S. Kozlík:
Vážený predsedajúci,
vážená Národná rada,
pred chvíľou v tejto snemovni bol schválený štátny rozpočet s ručením obmedzeným. Upozorňovali sme viacerí vo svojich vystúpeniach, že ide o dokument, ktorý má síce povedané A, to znamená, ako bude rozdeľovať výdavky, ale nemá povedané B, a na celý rok B, ako budú riešené otázky príjmov. A upozorňoval som ctený parlament, že vlastne vláda pripravuje v chvate normy, ktoré budú prerokované až po schválení štátneho rozpočtu, že je to bezprecedentný prístup, že je to urážka tejto snemovne. A pár minút na to v podstate je hodený, doslovne hodený na stoly parlamentu návrh novely zákona o dani z príjmov, rozsiahly návrh novely zákona o dani z príjmov, pričom daňový systém je jeden z pilierov právneho aj ekonomického systému štátu. To znamená, že sa z toho, čo počujem od poslancov vládnej koalície, akceptuje hurá systém v takom dôležitom systéme, ako je daňový systém. A myslím si, že pán poslanec Tkáč precízne vyjadril niektoré aspekty tohto problému. V podstate vláda takýmto unáhleným, tou snahou unáhlene prerokovať také dôležité normy, ako sú novely daňových zákonov, a v rámci toho novela zákona o dani z príjmov, si robí zároveň dobrý deň z podnikateľov, robí si dobrý deň zo sociálnych partnerov. Budem sám zvedavý, ako sociálni partneri na túto vec budú reagovať. Pán Prokopovič asi už sa stal politikom viac ako podnikateľom.
Čo sa týka vlastnej novely, vedel by som pochopiť, keby išlo o nejakú krátku novelu bezprostredne viazanú na príjmové zložky štátneho rozpočtu, prerokovanú pred prijímaním štátneho rozpočtu. Vedel by som to aspoň technicky pochopiť, ale tento systém, keď po schválení štátneho rozpočtu bezprostredne a s chvatom prichádza veľká novela, skutočne pochopiť neviem.
Takže v žiadnom prípade nie je možné podporiť takýto spôsob prerokúvania novely. Musím podotknúť, že výbor pre financie, rozpočet a menu bol zvolaný v čase, keď prebiehali rokovania klubov o tom, ako riešiť otázky štátneho rozpočtu, aký spôsob zvoliť pri záverečnom rokovaní o pripomienkach k štátnemu rozpočtu, čo opäť dokladá nekorektný spôsob, akým sa má parlament s predloženou novelou vyrovnať.
Takže v žiadnom prípade poslanecký klub HZDS nepokladá za primerané prerokúvať takú závažnú novelu v skrátenom pripomienkovom konaní. Myslím si, že je potrebné dať zodpovedajúci čas na seriózne dôkladné prerokovanie nielen v parlamente, ale aj so sociálnymi partnermi.
Dovoľte mi na záver pripomenúť jeden citát, ktorý v denníku Pravda zaznel pred niekoľkými dňami: "Načo je parlamentná väčšina, ak sa nespráva múdro?" Prosím, ukážte to pri tomto návrhu na skrátené konanie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktické poznámky: pán poslanec Maxon a pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Vážené dámy,
vážení páni,
ja by som chcel podporiť slová môjho ostatného rečníka pána poslanca Kozlíka predovšetkým v tom, nech čokoľvek, čo sme tu dosiaľ povedali, má vecné medzery, ale jedno prosím, jedno jediné prosím, akceptujte. Nikto z nás nie je polyhistor. My ako poslanci pracujeme v tomto období individuálne. Zobrať zákon 286, k tomu ďalších 17 noviel a posúdiť ich, aj keď pracujeme modernými metódami cez Jurix atď., to je otázka pre jednotlivca minimálne na štyri-päť dní. A prirodzene tak ako sa budeme postupne oboznamovať s dikciou týchto noviel, tak si postupne budeme musieť zháňať štatistické informácie, aby sme mohli aj tie veci, ktoré sú v samotnej predlohe napísané, aspoň čiastočne kvantifikovať. Takže to jednoducho nie je v ľudských silách technicky zvládnuť. A veľmi pekne ďakujem tým, ktorí nám dali tú možnosť, aby sme sa tejto predlohe mohli venovať cez víkend. Ešte raz opakujem, na to treba minimálne dva alebo tri víkendy, aby sa to dalo veľmi zodpovedne posúdiť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
pán poslanec Kozlík v úvodnej časti svojho vystúpenia zvažoval určité systémové väzby medzi...
(Ruch v sále.)
Ja počkám, kým sa nebudete baviť s pánom ministrom, pán predsedajúci, aby ste mi potom zase nezobrali slovo. Môžem už, pán predsedajúci, aby ste mi nezobrali slovo potom na záver?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Chcel by som upozorniť na tú systémovú väzbu na ekonomicko-sociálne aspekty vo väzbe na štátny rozpočet, pretože, samozrejme, je potrebné aj ekonomickú kalkuláciu - a pri akomkoľvek daňovom zákone, a nie ešte pri takej vážnej zmene -, treba zvážiť aj ekonomický rozbor. Tak som si zobral tento zákon, pretože ja skúmam teraz rokovací poriadok o skrátenom legislatívnom konaní.
Prosím vás, hospodársky a finančný dosah je tu jeden, dva, tri, štyri, päť riadkov v tomto zákone. Potom je tu jedna celá strana a potom je tu šesť či sedem riadkov na ďalšej strane. Toto je všetko ekonomicko-finančný alebo hospodársky-finančný dosah tohto zákona. Toto je ťažko zvážiteľné, či podľa tohto ekonomicko-hospodárskeho a finančného dosahu sú alebo nie sú splnené kritériá na skrátené legislatívne konanie. Pretože tam musia hroziť národohospodárske škody, dokonca značné, a sú tam ďalšie atribúty toho, či treba alebo netreba ten zákon prijať.
Ja hodnotím tento zákon, tak ako to povedal jeden pán vo faktickej poznámke, aj pozitívne. On obsahuje, áno, aj pozitívne prvky. Jeho naštudovanie a jeho pochopenie v takejto nelogickej a chaotickej situácii, ktorú som ešte v živote nezažil, je skutočne ťažko pochopiteľné. A obdivujem všetkých tých, ktorí budú zaň hlasovať, kedy si ho preštudovali. A asi je to preto, že pri štátnom rozpočte ste sa starali o niečo iné ako o štátny rozpočet.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Halmeš.
Poslanec F. Halmeš:
Ďakujem.
Chcem pozitívne reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Kozlíka, kde racionálnym spôsobom rozoberá a argumentuje nad, samozrejme, zložitosťou predloženia zákona na poslednú chvíľu, takéhoto náročného zákona. Ale, samozrejme, chcem dopovedať aj to, čo pred chvíľkou demonštrovali poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko, keď neustále útočia na naše nočné rokovania, na zlé podmienky na rokovanie, a oni tu za hodinu dve myšlienky opakujú vo všetkých vystúpeniach a vo všetkých faktických poznámkach. To je totiž príčina, prečo sa musí rokovať dlho, pretože vláda má zodpovednosť a my ostatní samozrejme tiež, aby aj rozpočet, aj rozumné zákony boli schválené, aby tento štát nezostal v chaose. Bolo by veľmi jednoduché požičiavať si ďalej peniaze mimo štátneho rozpočtu a pokračovať v budovaní infraštruktúry a pokračovať vo výstavbe diaľnic a zadlžovať budúce generácie Slovenska. To si určite nikto zo zodpovedných občanov Slovenska neželá.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán podpredseda, skutočne tieto dni, počas ktorých sme rokovali o rozpočte, sú dňami, resp. hodinami a minútami, v ktorých viac-menej dochádza k určitému súboju medzi koalíciou a opozíciou. Jedni tvrdo stoja na svojich stanoviskách a myslia si, že sú nemenné, aj keď dostávajú progresívne návrhy, a neprijmú nič, čo by mohlo zlepšiť ich postavenie, len preto, že to je ich rozhodnutie. Takéto rozhodnutie považujú aj dnes, keď žiadajú o skrátené konanie na zákon, ktorý si skutočne potrebuje určitý čas v parlamente odbiť, a to najmä vo výboroch pri rokovaniach.
Bolo tu povedané, že ani tripartita o obsahu tohto zákona nevie, ale to by nebolo všetko. Ja musím opäť upozorniť na § 89 rokovacieho poriadku, ktorý vyslovene hovorí o mimoriadnych okolnostiach, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, slobôd, bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Iba vtedy môže Národná rada prijať skrátené konanie. A ja sa pýtam, či keď sme prerokúvali zákon o rozpočte, už vtedy vláda nevedela, alebo nepredpokladala, že hrozia značné hospodárske škody, ak prijmeme tento rozpočet, ktorý sme prijali pred niekoľkými minútami. Pretože tento zákon siaha na rozpočet, a to nemôže nikto odškriepiť, pretože sa to týka všetkých podnikateľov, malých, stredných, veľkých alebo neviem akých na Slovensku, ktorí sú. Ja si myslím, že je potrebné rozhodnúť tak, aby sme toto skrátené konanie neprijali, aby si mohla vláda sadnúť s tripartitou a dohodnúť sa aj s ostatnými partnermi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Posledná faktická poznámka - pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Procedurálny návrh, nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Áno, ďakujem pekne.
Navrhujem, aby sme prijali nasledujúce uznesenie: "Národná rada Slovenskej republiky vracia späť návrh vlády pod tlačou číslo 187 s textom, ktorý je uvedený pod týmto názvom, s tým, že predkladateľ doplní pre potreby Národnej rady ekonomicko-finančný rozbor navrhovanej úpravy a predloží stanoviská sociálnych partnerov."
To je môj procedurálny návrh. Ako odôvodnenie chcem uviesť ešte skutočnosť, že naozaj pri 69 článkoch, ktoré sú v tomto zákone menené z hľadiska platnej právnej úpravy, pritom sa to dotýka obrovského okruhu podnikateľského prostredia, štyri dni budú na to, aby ten zákon bol pripravený aj v druhom a treťom čítaní, prípadne aj v Zbierke zákonov, lebo do 1. apríla je ešte jeden víkend, je potrebné, aby sme mali stanoviská sociálnych partnerov, zamestnávateľov aj odborárov, ktorí by nás vedeli oboznámiť so svojím postojom.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste procedurálny návrh, ktorý podal pán poslanec Tkáč. Dám o ňom hlasovať.
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Tkáča.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť ako navrhovateľka k rozprave, ktorá tu odznela.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
27 hodín som sedela v tejto Národnej rade a nemala som možnosť ani odskočiť si na sociálne zariadenie, pretože pán poslanec Maxon sa hneď dožadoval, aby som bola prítomná, aby som tu sedela na rokovaní. Potom síce po skončení rokovania za prítomnosti médií pán Maxon vystúpil veľmi kriticky voči členom vlády, že neprišli zaskočiť svoju ministerku do Národnej rady. Vy ste si mohli odskočiť zajesť, odpočinúť si, pospať si, mnohí sa išli osprchovať atď. Opoziční poslanci, vážení páni, musím konštatovať, že máte menej výdrže ako bežná žena a viac sklonov k sebaľutovaniu. (Potlesk.)
Neľutujete pritom tých ľudí, ktorí sú postihnutí dôsledkami vašej politiky a ktorých sme aspoň čiastočne chceli kompenzovať touto novelou, aby sme aspoň čiastočne nahradili zvýšené náklady, ktoré sú spojené s odstraňovaním dôsledkov vašej politiky. To je zmysel prvej časti novely tohto zákona. Som skutočne veľmi prekvapená, že práve bývalí dvaja ministri financií vlastne nepochopili, o čo v tejto novele ide. A že ste nepochopili dôsledky tejto prvej časti, pretože je to presne naopak, vážení. Možno, že ste to nečítali pozorne, alebo že tá formulácia nie je dostatočne pochopiteľná, ale v tejto novele ide predsa o to, že po jej prijatí, po prijatí jej prvej časti sa znížia príjmy štátneho rozpočtu o 1,2 miliardy, teda nie zvýšia, ale znížia a s týmto sme už pri konštrukcii rozpočtu na tento rok počítali. Takže ak ju neschválite, tú novelu, naopak, budeme mať o 1,2 mld. v tomto roku v rozpočte viacej, ale o to menej budú mať tí drobní ľudia, na ktorých záujmoch vám, samozrejme, vonkoncom nezáleží. (Potlesk.)
Páni poslanci z HZDS, vlastníci rôznych spoločností s ručením obmedzeným, akciových spoločností atď., vás, pravdaže, drobní ľudia nezaujímajú. Zato novelu zákona...
(Hlasy z pléna.)
Zato novelu zákona o dani z príjmov, kde ste zvýhodnili privatizérov, ste bez mihnutia oka schválili rovnako v skrátenom legislatívnom konaní. Už ste asi na to zabudli. (Potlesk.)
Po tretie, zdá sa, že vás rozčuľuje, že chceme zastaviť pád slovenského hospodárstva. Znepokojili ste sa, keď som včera uviedla tri drobné pozitívne správy o vývoji slovenského hospodárstva. Podiel zahraničných investorov na Slovensku je v porovnaní s celkovými vstupmi zahraničných investícií do postsocialistických štátov zhruba asi 2,1 %. Podiel Maďarska na celkovom vstupe zahraničných investorov je 24 %, pričom Maďarsko má čo do počtu obyvateľov nie viac ako dvakrát toľko ako Slovenská republika. Ani ja nepreceňujem význam zahraničných investorov, ale ich ani nepodceňujem. Chceme len zaviesť také isté daňové zaobchádzanie so zahraničnými investormi, aké je v Poľskej republike, v Maďarsku, Slovinsku a aké pripravuje aj Česká republika. Pokiaľ to sledujete, tak viete, že v podstate pripravujeme to isté, čo existuje už aj v iných okolitých štátoch.
Čo si od tohto riešenia sľubujeme? Sľubujeme si rast zamestnanosti, predpokladáme zvýšenie vývozu, predpokladáme zvýšenie produkcie a nepochybne aj v dôsledku toho zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu, nie však v roku 1999, ale v rokoch nasledujúcich. Preto sme ani v tomto roku na základe toho nezvýšili očakávania v príjmovej časti štátneho rozpočtu. Takže len zopakujem, ak by sa tento zákon neprijal, dopadol by v tomto roku štátny rozpočet lepšie, ale horšie by dopadol v roku 2000 a ďalších nasledujúcich. Ak teda neprijmeme skrátené legislatívne konanie, nič sa také veľké nestane, iba to, že neprídu noví investori, že neprídu noví investori do okresov, kde je miera nezamestnanosti nad 25 %, a že ľudia budú trieť biedu. To sú teda tie škody, ktorých sa chceme predovšetkým vyvarovať. Ak to nie sú národohospodárske škody, všetky tie armády nezamestnaných, tak čo sú potom, prosím vás, národohospodárske škody? Čo za abstraktné národohospodárske škody môžu ešte existovať? (Potlesk.)
K stanovisku sociálnych partnerov. Dovoľte mi, aby som aj vysvetlila trošku genézu tohto zákona. Je pravda, že sme vás postavili, vážení poslanci, vážení koaliční poslanci, do komplikovanej situácie. Mrzí ma to. Tento zákon sa pripravoval oveľa včaššie. Pripravoval sa však v časti fyzické osoby, čiže v tej prvej časti, kde sme hneď na začiatku, keď sa prijal tzv. balíček opatrení, povedali, že pripravíme aj isté kompenzačné opatrenia, ktoré by mali aspoň tej skupine sociálne najslabších čiastočne nahradiť škody, ktoré sú spôsobené nevyhnutnými zmenami v cenovej sfére. My sme tento zákon na ministerstve financií mali pripravený oveľa skôr a pokiaľ mi je známe, ale nedám ruku za to do ohňa, o tej prvej podobe zákona boli informovaní aj naši sociálni partneri, pretože oni požadovali, aby sa ten zákon rozšíril, aby sa rozšíril v tom smere, že by sa boli zvýšili odpočitateľné položky pre všetkých daňovníkov, že by sa bolo pohlo aj s jednotlivými zdaňovacími pásmami. Preto sa nazdávam, keďže sme o tom už v Rade hospodárskej a sociálnej dohody diskutovali, že je to asi tak, ako to tu hovorím.
Život šiel však ďalej. Mimochodom tento zákon už prešiel cez dvoje medzirezortných pripomienkových konaní. A život šiel ďalej v tom smere, že vláda Slovenskej republiky sa rozhodla prijať aj určité ofenzívne opatrenia, aby sa podporil vstup zahraničných investorov. Tým, že to bolo prerokované asi pred mesiacom vo vláde, tak sme dostali úlohu na ministerstve financií pripraviť aj druhú časť toho zákona. A tým sa, samozrejme, celý ten proces trošku predĺžil, spomalil a dostali sme sa do istej časovej tiesne. Ja sa však nazdávam, že zámer aj tejto druhej časti zákona je natoľko dôležitý, že by sme mali byť schopní aspoň raz za čas, mrzí ma to, ešte raz to opakujem, ospravedlňujem sa vám za to, ale mali by sme byť schopní asi pochopiť predkladateľa a najmä pochopiť tých ľudí, ktorých nádeje sú spájané s novelou tohto zákona.
Práve preto by som vás opakovane chcela poprosiť, vážení páni poslanci, aby ste vyslovili podporu skrátenému legislatívnemu prerokovaniu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Želá si zaujať stanovisko k rozprave pán spoločný spravodajca?
Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
práve preto, že nám ide o to, aby podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a to citujem, "alebo ak štátu hrozia značné hospodárske škody", ako i vzhľadom na oprávnené záujmy radových daňovníkov a štátu odporúčam návrh na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh.
Prezentujme sa a budeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaní o tomto návrhu zákona.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokúvaním tohto vládneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
Panie poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 188. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky predkladám na rokovanie návrh novely zákona o daniach z príjmu. Novela zákona má dve časti a reaguje sa ňou na zámery vlády vyjadrené v dokumente o riešení makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva.
V prvej časti sa zaoberáme zdaňovaním fyzických osôb. Hneď na úvod by som chcela uviesť, že pôvodné zámery, s ktorými by sme prichádzali v tejto pripravovanej novele, sme neboli schopní realizovať. Pôvodné zámery boli, aby sa uskutočnili zásadnejšie zmeny v zdaňovaní fyzických osôb. K tým zámerom patrila valorizácia nezdaniteľnej sumy, ktorá je dnes 21 000 korún a je presne na tejto istej úrovni od roku 1993. Znamená to, že sa v nej nezohľadňovali cenové pohyby od tohto roku. Rovnako sme pôvodne rozmýšľali aj o možnostiach zmien daňových pásiem a sadzieb dane pripadajúcich týmto pásmam. Úprava, zvýšenie daňových pásiem by znamenalo aj napriek ponechaniu sadzieb dane zníženie príjmov plynúcich z daní z príjmov fyzických osôb do štátneho rozpočtu, rovnako ako aj valorizácia nezdaniteľnej sumy, prípadne ďalších odpočitateľných položiek. Vypočítali sme, že pokiaľ by sme v tejto fáze pristúpili k takejto radikálnejšej novelizácii zákona daní z príjmov, časť fyzické osoby, znamenalo by to negatívny dosah na príjmy štátneho rozpočtu v rozmedzí 6,2 mld. až 9,2 mld. korún. Preto sme v tomto roku neboli schopní uskutočniť takéto rozsiahlejšie zmeny v zákone o dani z príjmov fyzických osôb.
Bolo však potrebné zakomponovať aspoň akú-takú možnosť kompenzovať zvýšené náklady pre sociálne najslabšie skupiny. Navrhujeme preto zmierniť daňové zaťaženie z dôvodu cenovej deregulácie iba pri tej skupine daňovníkov, ktorých príjmy podliehajú zdaneniu v prvom daňovom pásme. Zhruba možno predpokladať, že sú to tí daňovníci, ktorých hrubé príjmy nepresahujú 7 000 korún mesačne. Novela zákona uvažuje so zavedením novej odpočitateľnej položky od základu dane vo výške 500 korún pre uvedenú skupinu daňovníkov. Zároveň sa navrhuje diferencovaná valorizácia už aj v súčasnosti existujúcej odpočitateľnej položky, ktorá je poskytovaná na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, a to z 300 korún na 380 korún a zo 700 na 800 korún. Je to uskutočnené na rovnakom princípe. Znamená to, že sa to týka iba prvého zdaňovacieho pásma. Zavedením, resp. valorizáciou uvedených odpočitateľných položiek sa dosiahne priemerné ročné zníženie dane pri dotknutej skupine daňovníkov o 1 000 korún.
Okrem uvedených zmien v návrhu novely zákona sa rieši aj odstránenie doterajšieho nesystémovo riešenia, ktoré predstavovalo tzv. milionársku daň, ktorá bola založená na princípe percentuálnej prirážky k základnej sadzbe dane stúpajúcim spôsobom od 5 % do 30 %, pričom východiskom bol základ presahujúci 1 080 000 korún. V návrhu novely zákona sa navrhuje odstrániť tento nesystémový prvok a navrhuje sa naďalej zachovať princíp daňovej progresie zavedením nového daňového pásma odvodeného od základu dane 3 240 000 korún, ku ktorému sa navrhuje priradiť sadzba dane 46 %. Uvedené riešenie konkrétne predstavuje, že ak základ dane daňovníka presiahne 3 240 000 korún, daň bude predstavovať 1 317 000 korún plus 46 % zo sumy presahujúcej tento základ.
Vzhľadom na to, že zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, aby nedošlo k rektroaktivite, uvedené ustanovenie nadobudne účinnosť až od 1. 1. 2000. Chcem len upozorniť, že kompenzačné dávky by mali byť účinné, ak sa podarí schváliť tento zákon, už od 1. 4. 1999.
Návrh novely zákona v ďalšej časti, ktorá sa dotýka zdaňovania fyzických osôb, rieši zdaňovanie ostatných príjmov, ktoré daňovníkovi plynú napríklad z reklamných súťaží, zverenia športových súťaží, formou výhier z lotérie na rovnakom princípe spôsobom zdanenia pri zdroji, to jest osobou, od ktorej tieto príjmy plynú. Rovnako sa navrhuje daňovo zrovnoprávniť ďalšie druhy príjmov plynúce podľa osobitných predpisov tak, aby rovnaký okruh príjmov bol oslobodený od daní všetkých prijímateľov príjmov. Túto zmenu si vyžiadali vykonané zmeny, ktoré boli v súvislosti s inými právnymi normami, napríklad na úseku dôchodkového poistenia.
Rozšírenie zmluvnej základne Slovenskej republiky o zabránení dvojitého zdanenia umožňuje dohodnúť princíp zdanenia fyzických osôb, ktoré síce nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko, ale poberajú príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Preto bolo potrebné zosúladiť ustanovenia, ktoré riešia zdaňovanie zahraničného platiteľa.
V záujme odstránenia nerovnakého prístupu k zdaňovaniu výnosov plynúcich zo štátnych dlhopisov, ktoré sú v prípade, že je príjemcom právnická osoba, zdanené osobitnou sadzbou dane a u fyzickej osoby oslobodené, navrhuje sa jednotný spôsob zdaňovania. Týmto riešením sa má zabrániť tomu, aby pri splatnosti dlhopisov právnické osoby nepredávali dlhopisy fyzickým osobám, u ktorých sú výnosy oslobodené. Toto riešenie sa uplatní na dlhopisy emitované po účinnosti zákona, aby nedošlo k retroaktivite.
V záujme podporiť bytovú výstavbu v Slovenskej republike financovanú formou hypotekárneho úveru navrhuje sa oslobodiť úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov od dane.
V časti právnické osoby sa navrhuje toto: V prvom rade reagujeme na potrebu ďalšieho zdokonaľovania mechanizmu dane vo väzbe na postavenie zahraničných platiteľov dane, ako aj na doriešenie daňového zaobchádzania tzv. nadnárodnými spoločnosťami, ktoré na území Slovenskej republiky podnikajú zriadením dcérskej spoločnosti. Z hľadiska uplatňovania daňového zákona ide o také daňové subjekty, ktoré sú personálne alebo ekonomicky prepojené s daňovým subjektom v zahraničí. Vzájomné ekonomické vzťahy, ktoré medzi závislými osobami vznikajú, môžu v niektorých prípadoch ovplyvniť vykázaný základ dane, a to najmä vtedy, ak sa naruší princíp tzv. nezávislosti pri tvorbe cien v bežných obchodných vzťahoch. Aby správa dane mohla spoľahlivo dokázať, či k takémuto konaniu došlo, je potrebné upraviť spôsob, metódu a princíp používania cien medzi týmito závislými osobami. Uvedené je vyjadrené v predloženej novele zákona. Týmto sa zároveň reaguje na záväzok Slovenskej republiky voči OECD a zároveň sa vytvára priestor na prijatie ďalších súvisiacich právnych predpisov tak, aby správca dane mohol účinnejšie postupovať v prípadoch, ak sa tzv. transferové ceny používajú na odliv ziskov vzájomne prepojených podnikov. Nepochybne mnohým z vás je známe, že práve transferové ceny sú aj jedným zo spôsobov daňových únikov.
Nadväzne na úpravu spôsobu, metódy a princípy tvorby cien medzi závislými osobami bolo potrebné upraviť aj postup správcu dane, rešpektujúc pritom výborom OECD schválený princíp opatrení, ktoré predchádzajú oceneniu, ako aj oblasť možnej úpravy daňovej povinnosti aj vtedy, ak zmenu vykoná zahraničný správca dane.
Návrh novely ďalej upresňuje tzv. pojem stálej prevádzkarne, prostredníctvom ktorého taktiež môže zahraničná osoba podnikať na území Slovenskej republiky. Kľúčovým riešením návrhu novely zákona o daniach z príjmov právnických osôb je definovanie podmienok na poskytnutie daňového úveru. Daňový úver sa bude poskytovať za určitých podmienok. Predovšetkým musí to byť daňovník, ktorý vznikol po 1. apríli 1999 so sídlom na území Slovenskej republiky. Jeho právna forma musí byť akciová spoločnosť. Predmetom podnikania je výroba tovaru alebo vybrané služby s diferencovanou výškou základného imania v závislosti od toho, či zahraničná investícia je smerovaná do oblasti s priemernou mierou nezamestnanosti a zároveň aj určitou možnosťou majetkovej účasti tuzemskej osoby. Predpokladá sa, že majetková účasť tuzemskej osoby nemá prevýšiť 25 % na základnom imaní. Sídlo daňovníka sa má nachádzať na území okresov a miest v Slovenskej republike s mierou nezamestnanosti nad 15 %. Tento daňovník má potom výhodnejšie podmienky, nižšiu majetkovú účasť pri založení spoločnosti. Takto charakterizovaný daňový subjekt môže požívať výhodu daňového úveru počas 5 rokov, počnúc zdaňovacím obdobím, keď prvýkrát vykázal základ dane, a daň znížiť o 100 %, to znamená, že je to vlastne nulová daň, za predpokladu, ak zvýši počas čerpania daňového úveru základné imanie o sumu zodpovedajúcu v jednom prípade 5 mil. EURO, v prípade daňovníka podnikajúceho v daňovo zvýhodnenom regióne o 2,5 mil. EURO a v prípade poskytovania služieb 1,5 mil. EURO. V ďalšom päťročnom období sa daňovníkovi poskytne za určitých predpokladov ďalší daňový úver vo výške 50 %.
Ďalej sa umožní zvýšiť daňový úver v druhom päťročnom období o sumu zodpovedajúcu 20 % vyššie aktivovaných nákladov na vývoj vytvorený vlastnou činnosťou. Podmienkou na čerpanie daňových úverov je vývoz vyrobeného tovaru najmenej v rozsahu 60 %, pričom k dohodnutému vývozu sa započítava aj v tuzemsku realizovaný predaj, ak ide o tovar, ktorý sa u nás nevyrába. Daňovníkovi, ktorý čerpá daňový úver, sa poskytne aj osobitný spôsob odpisovania hmotného a nehmotného majetku sadzbou 30 % z obstarávacej ceny na základe individuálne zvoleného odpisového plánu, najdlhšie počas 5 rokov. Presnejšie sa aj upravuje, ktorých položiek HIS, čiže harmonizovaného systému kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka sa to dotýka.
Uviedla som už pri vstupnom slove k návrhu na skrátené legislatívne konanie dôsledky tohto zákona. Preto mi dovoľte, aby som len zopakovala. Prvou časťou, kde sa novelizuje daň z príjmov fyzických osôb, predpokladáme negatívny dosah na štátny rozpočet. Bol už premietnutý do dnes schváleného zákona o štátnom rozpočte. V druhom prípade, keďže predpokladané účinky nie je ešte možné vyčísliť v tomto roku, ale zrejme v rokoch nasledujúcich, v tomto roku si netrúfame vyčísliť žiadny konkrétny dosah na príjmy štátneho rozpočtu. Samozrejme, že každé novovytvorené pracovné miesto sprostredkovane bude znamenať aj uľahčenie štátnemu rozpočtu, ale predovšetkým zníži počet nezamestnaných, zvýši produkciu a musí, teda predpokladáme, že sa zvýši aj vývoz.
Okrem ustanovení, ktoré sa týkajú kompenzačných opatrení a daňového úveru, všetky ostatné paragrafy budú účinné až od 1. januára 2000. Nazdávame sa, že je veľmi dobré, že dnes sa už prichádza s týmito opatreniami, pretože konečne sa tu vytvára dostatočný časový priestor aj pre všetkých daňovníkov, či už sú to fyzické osoby, ale predovšetkým právnické osoby, aby si mohli vytvoriť určitý priestor na daňové plánovanie, ktoré im pomôže potom zostavovať aj ich biznis plány na rok 2000.
Vážení poslanci,
vážené poslankyne,
ešte raz by som vás chcela poprosiť o podporu pri prerokúvaní tohto zákona a pri jeho schválení.
Ďakujem.