Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Hofbauer.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosil by som o pokoj v rokovacej sále. Prosím, aby ste si posadali na svoje miesta. Ešte máme do rozpravy prihlásených sedem rečníkov. Pán poslanec Hofbauer, po ňom pán poslanec Húska. Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, opustite predsednícky stôl všetci páni poslanci a panie poslankyne. Pán poslanec Hofbauer teraz vystúpi. Pán poslanec Húska, vy až po ňom. Vy po pánu poslancovi Hofbauerovi. Pán poslanec, prosím vás.
(Ruch v sále.)
Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci, lebo preruším rokovanie a oddialime to o ďalšie dve hodiny. Majte úctu jeden k druhému. Zachovajte pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Oberhauser, pokoj aj vy.
Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
môjmu vystúpeniu v podstate veľmi pomohol pán poslanec Robert Fico, ktorý tu predniesol rad pripomienok, návrhov a výhrad k problematike hasičského zboru, a to v súvislosti s tým, že Hasičský zbor v Slovenskej republike je poverovaný takými povinnosťami, ktorými nikdy nebol, a preto to treba riešiť. Táto situácia mi pripomenula jeden starší vtip z obdobia socializmu, že čo to je socializmus. Socializmus je vraj zriadenie, ktoré s boľševickou nástojčivosťou rieši problémy, ktoré by nikdy nevznikli, keby socializmu nebolo. Takže, dámy a páni, ja mám návrh pozmeňujúceho návrhu s nasledovným textom:
Návrh štátneho rozpočtu vrátiť za účelom prepracovania vláde Slovenskej republiky, pretože návrh rozpočtu postráda koncepčné a hlavne akékoľvek rozvojové impulzy pre rozvoj a rast slovenskej ekonomiky.
Zdôvodnenie: Dámy a páni, politická moc štátu nie veľa razy má možnosť v plnom rozsahu dokumentovať svoje zámery, ambície, ciele, svoju predstavu o ich napĺňaní a dokumentovať realizačné spracovanie týchto programov. Týmto trom fázam zodpovedá v prvom rade volebný program, ktorým politickí partneri oslovujú občanov-voličov, aby im zverili dôveru vo voľbách pre správu štátu. Druhou fázou v prípade úspechu vo voľbách je programové vyhlásenie vlády, ktoré by malo zodpovedať volebným programom víťazov parlamentných volieb. Nuž a konečne treťou najdôležitejšou fázou je návrh štátneho rozpočtu, ktorý by mal konkretizovať vecné a finančné napĺňanie tak volebných programov, ako aj programového vyhlásenia vlády.
V programovom vyhlásení vlády po väčšine týchto sľubov nezostalo ani stopy. Sľuby si zrejme pamätáte, od dvojnásobného zvýšenia platov až po zníženie daní. Programové vyhlásenie vlády zdegradovalo z ofenzívneho dokumentu na neurčitý traktát bez ohraničení vecných aj časových, akési sci-fi alebo eseje pozostávajúce z častí poviedok o jednotlivých rezortoch. Poviedok nie Hoffmannových, ale miklošovsko-dzurindovsko-schmögnerovských. Od volieb k predloženiu tretieho kľúčového dokumentu - návrhu štátneho rozpočtu, z prvého roka vlády vládnej koalície uplynulo pol roka. Žiadnym racionálnym argumentom nie je možné zdôvodniť takéto otáľanie s predložením návrhu štátneho rozpočtu, a to tým skôr, že dokument, ktorý máme v rukách, pokojne bolo možné vypracovať dva mesiace po voľbách. Nech sa predkladatelia pokúsia vysvetliť intelektovú výnimočnosť tohto dokumentu - návrhu štátneho rozpočtu, ktorý by zdôvodňoval, že súčasná vláda pracovala pol roka bez vlastného rozpočtu, aj keď je pravdou, že hneď za prvé dva dni svojej vlády si vyplatila nielen valorizované mzdy, no aj odmeny za rok 1999.
Ak volebné programy súčasnej koalície boli dokumentmi chvastúnskeho tárajstva, v súčasnosti koalícia preukázala výlučne iba ich úplné prevrátené hodnoty plnenia, a to úplne vo všetkých bodoch sľubov. Neplnia sa rozvojové sľuby občanom, ale sa plnia demobilizačné príkazy Medzinárodného menového fondu, a to je na tom najpodstatnejšie. Najrukolapnejšie táto skutočnosť je dokumentovaná priamo v návrhu štátneho rozpočtu, ktorého kvalitatívny štandard je asi tak na úrovni pokusu o intímny pomer medzi impotentným partnerom a frigidnou partnerkou, kde sa dopĺňa z jednej strany neschopnosť a z druhej strany s nezáujmom. Z takéhoto pomeru, dámy a páni, žiadne počatie nemôže vzniknúť a žiadne dieťa sa nenarodí. Ani pozitívny návrh štátneho rozpočtu z tohto nevznikol.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, dnes nie sme v gynekologickej ambulancii.
Poslanec R. Hofbauer:
Máme tu gynekológov.
O pozitívny rozvoj nášho štátu totiž nemôže mať záujem ten a tí, ktorí náš štát nikdy nechceli a do dnešného dňa ho neuznávajú. Zatiaľ čo rozpočet pre tento štát robia zväčša teoretici privátnej agentúry MESA 10, ktorí vôbec žiadnu hospodársku organizáciu nikdy neriadili a neniesli žiadnu politickú a hospodársku zodpovednosť za svoje hypotézy. Takže tieto kvalitatívne parametre vlády a zostavovateľov štátneho rozpočtu plne zohľadňujú štandard jeho autorov vrátane toho, že zo štátneho rozpočtu cítiť výrazný rukopis osôb, ktoré zanechali po sebe rozvrat po svojom vládnutí v rokoch 1991 a 1992 alebo po epizóde v roku 1994.
Skôr než súčasná koalícia zasadla do vlády viac ako dva razy, dva roky pred zahraničím aj pred občanmi prekrúcala a znevažovala akékoľvek pozitívne kroky všetkých troch Mečiarových vlád. Zahraničie toto hanobenie nášho vlastného štátu bralo s pobavením aj s potešením. Veď koho v ekonomickej sfére sveta by nepotešilo, ak voľáki politickí predstavitelia znevažujú hospodárske, politické, kultúrne i demokratické hodnoty svojho vlastného štátu? Táto demolačná koncepcia a politika celého spektra súčasnej koalície pokračovala aj v roku volieb, v roku 1998, a čo je na prvý pohľad absurdné, aj po parlamentných voľbách, po ktorých zostavila vládu. Tento stav sa v plnom rozsahu premietol do celého návrhu štátneho rozpočtu. Nepoznám prípad predstaviteľov vlády, ktorí by v zahraničí ubezpečovali o 70-percentnej devalvácii vlastnej meny. Takže za východiskové pozície máte plnú zodpovednosť a je absolútne výnimočné a vo svete skutočne tento stav nemá obdobu. Môže však dokumentovať dva možné prístupy, celkom tak, ako to uviedol Jan Werich. Buď je to z blbosti, alebo je to zo špatného úmyslu. Oba Werichove varianty pre súčasnú vládnu koalíciu sú však rovnako možné aj v kombinácii a v doplnení.
Každý štát, ktorý bezvýhradne splnil všetky príkazy Medzinárodného menového fondu, sa totiž ocitol v stave zrútenia vlastného hospodárstva, zbedačenia vlastných obyvateľov, ocitol sa v bezvýchodiskovej ekonomickej pozícii, v ktorej tí, ktorí ho do nej dostali za znehodnotené peniaze, napoly zdarma sa zmocnili jeho ekonomického prístupu. To je celý model pádu východných ekonomík.
Takýto model už predznačili aj ministri Palacka i Ftáčnik, keď predajom Telekomunikácií chcú nasýtiť učiteľov. V prípade Slovenska vládna koalícia takto iba zaplatí hypotéku tým, ktorí ju zdvihli k vláde a súčasne zbedačením našich obyvateľov pod úroveň Čiech a Maďarska vytvoria fikciu atraktívnosti pre možné pripojenie južného Slovenska aj so všetkými líniovými bodmi do predtrianonskej ríše veľkého Uhorska, zatiaľ čo zo zvyšku Slovenska by sa mohla stať vášáryovsko-havlovská tradičná zásobáreň Čiech, Moravy...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím vás...
Poslanec R. Hofbauer:
... a Sliezska najlacnejších pracovných síl v Európskej únii. Tým by súčasne zmizla aj čierna diera istej ministerky zahraničných vecí a vyriešila by sa dilema krajiny medzi Dunajom a Tatrami, ako hanblivo Slovenskú republiku označuje aj jej premiér vo veci členstva v NATO a Európskej únii.
Takže, dámy a páni, pozmeňujúci návrh som tu uviedol, navrhujem návrh štátneho rozpočtu vrátiť za účelom prepracovania vláde Slovenskej republiky, pretože návrh rozpočtu postráda koncepčné a hlavne akékoľvek rozvojové impulzy na rozvoj a rast ekonomiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Augustín Marián Húska. Po ňom pán poslanec Brhel.
Nech sa páči, pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážená neprítomná vláda,
vážení kolegovia a kolegyne...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Je tu pán minister Koncoš, pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Pardon, vážený pán minister,
predkladám pozmeňujúce návrhy, ktoré sme spracovali pôvodne viacerí ako skupinové návrhy a ktoré sa predovšetkým dotýkajú školskej problematiky, problematiky vysokoškolskej a problematiky organizovania vedy. Zároveň prikladám ešte jeden návrh na doplnenie Všeobecnej pokladničnej správy a chcem povedať, že spoločne sme práve prvú problematiku predkladali na základe tých návrhov, ktoré predložil profesor Šťastný, ktorý predkladá profesor Benčat a ktoré predkladám ja. Dovoľte mi, aby som najprv ten prvý pozmeňujúci návrh charakterizoval a uviedol jeho podstatu.
1. Navrhujem v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky, kde je podstatná časť celkových kapitálových výdavkov 79,7 %, t. j. 557 900 tis. korún rozpočtovaná na obstaranie a technické zhodnotenie investičného majetku v správe vysokých škôl len na krytie dokončovacích a rozostavaných stavieb.
2. V predloženom zákone zaviazať ministerstvo školstva, aby pre potreby dokončenia internátu na Bottovej ulici v Trnave v rámci Slovenskej technickej univerzity v Bratislave boli vyčlenené prostriedky na jeho urýchlené dokončenie v roku 1999 vo výške 70 mil. korún a po dokončení aby bol internát uznesením vlády prevedený do majetku Trnavskej univerzity v Trnave.
To je jeden návrh. Viete, dá sa v podstate oprieť o programové vyhlásenie vlády, ktorá deklaruje, citujem: "Chce zabezpečiť nielen možnosť získať stredoškolské vzdelanie pre každého občana, ale aj sústavný rast počtu absolventov vysokých škôl počas tohto procesu."
K bodu 1. V navrhovanom zákone o rozpočte je kapitola Ministerstva školstva v časti kapitálové výdavky znížená oproti roku 1989 o 70 mil. korún. Formulácia v texte na strane 33 návrhu zákona o účelnosti krytia potreby slovom "predovšetkým" nedáva záruku, že sa nebudú otvárať aj nové stavby, ktoré nie sú riešením havarijnej situácie, preto slovo "len" nahradzujúce slovo "predovšetkým" zabráni, aby rozostavané stavby naďalej chátrali a stavby sa z roka na rok predražovali.
Dovoľte mi, aby som predložil aj druhý návrh skupiny poslancov, týka sa kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy skupiny 8 položka 8777 na riešenie ďalších dosahov nových zákonných úprav na živelné pohromy, iné vplyvy a rezervu na vklady do medzinárodných organizácií, a to takým spôsobom, aby suma 179 mil. korún bola upravená na sumu 500 mil. korún práve s cieľom mať krytie pre prípadné a presne sa opakujúce živelné pohromy.
Vážení priatelia, v súvislosti s týmto rozpočtom som hovoril, že volíme dvojakú stratégiu. Jednak dávame konkrétne čiastkové zlepšenia, ale zároveň avizujeme, že vlastný pôdorys alebo základná konštrukcia tohto rozpočtu je v podstate naozaj zlá a treba, aby bola bezpodmienečne zmenená. Jej orientácia na stagflačnú konštrukciu je taká, že do seba zapadá a zrýchľuje degradáciu aj príjmových položiek, a tým rastie aj rozpor medzi príjmami a zdrojmi. Z takýchto dôvodov treba skutočne prejsť dôsledne na princíp, aby sa pri obmedzenosti zdrojov síce v určitých oblastiach použili reštrikčné postupy, ale na druhej strane, aby sa bezpodmienečne zachoval tvar iniciovania ďalšieho rozbehu, predovšetkým udržania stupňa verejných investícií, ktoré pomáhajú práve aj v takzvanom stagnačnom prostredí, teda v období, keď je medzinárodná hospodárska kríza, pomáhajú udržať potrebnú dynamiku hospodárstva a upevňujú v podstate odbytovú mohutnosť hospodárstva.
Keď sa takým spôsobom nebude tento rozpočet skutočne upravovať, tak je naozaj nebezpečenstvo, že všetko to lamentovanie nad problémami, ktoré sú a ktoré, priatelia, má každá podkapitalizovaná krajina, a chcem povedať, že každá krajina, ktorá mala za sebou ťažkú etapu medzinárodných zbrojných pretekov počas studenej vojny, tak každá táto krajina nesie zo sebou jeden mohutný štrukturálny dlh zaostávania, pretože veľmi veľa musela spotrebovať v zbrojných pretekoch. Z týchto dôvodov naozaj treba rátať s tým, že problémy podkapitalizácie síce sú, ale nedá sa na ne reagovať len reštrikciou, ale naopak dynamizovaním zdrojov aj na základe riadeného štátneho dlhu. To je práve spôsob, ktorý je celkom legitímny a ktorý vôbec neukazuje na to, že by sme boli nezodpovední voči budúcej generácii. Nemôžeme predsa odovzdávať budúcej generácii rozostavané vraky. Práve preto je nevyhnutné, aby do určitej miery sme aj budúcu generáciu zaviazali k tomu, aby pri preberaní lepšieho hospodárstva niesla aj určitý diel záväzkov vzniknutých z takto dobre orientovaných dlhov. V opačnom prípade je naozaj problém, priatelia, chápať potom tento rozpočet, ako som to tu počul, ako mostík, to skôr vyzerá ako trampolína alebo katapult, z ktorého po vyletení nevieme definovať ani dráhu letu, ani miesto, kde vlastne dopadne tento nešťastný vývoj.
Čiže z týchto dôvodov skutočne odporúčam, aby rozpočet zobral na seba impulzné schopnosti a aby sme zároveň hľadeli na to, aby sa podarilo v hospodárskom systéme postupne separovať čiernu a sivú ekonomiku od legálnej ekonomiky, pretože len takým spôsobom sme v stave zabrániť, aby aj vnútorný parazitizmus neohrozil dynamické ciele. Prosil by som teda, aby sa ešte raz dôkladne zvážil ten rozpočet, ja viem, čo je to dynamika vôle koaličných partnerov, ale na druhej strane vám avizujem, za túto vôľu, za každých okolností dosiahnuť schválenie tohto rozpočtu budete naozaj platiť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec Húska, váš čas vypršal.
Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brhel, po pánu poslancovi Brhelovi sa pripraví pán poslanec Gabriel.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec J. Brhel:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
môj pozmeňujúci návrh alebo dva budú smerovať do oblasti malého a stredného podnikania, pričom, samozrejme, aj sa prihováram za to, a to som povedal už dnes ráno, aby štátny rozpočet bol vláde vrátený na prepracovanie, ale pokiaľ nebude, dávam tento pozmeňujúci návrh.
Najskôr v položke alebo v časti Všeobecná pokladničná správa v prílohe číslo 2 v položke 3002 - to sú finančné prostriedky na záručné podporné a úverové programy na podporu malého a stredného podnikania poskytované Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, štátnym peňažným ústavom vrátane výnosov z týchto prostriedkov na účtoch, navrhujem zmeniť sumu 300 mil. na sumu 400 mil. korún.
Vieme, že malé a stredné podnikanie má rozhodujúcu úlohu pri absorbovaní pracovných síl, ktoré sú uvoľňované z veľkého priemyslu, navyše veľmi dobre vieme, že vytváranie nových pracovných príležitostí v malom a strednom podnikaní je najefektívnejšie, najlacnejšie. Pri očakávanom poklese tempa rastu HDP, čo je dnes už jasná vec, ak budeme naďalej škrtiť aj tie podporné programy, ktoré už bežia, a strácať tie pozície, ktoré sa v štátnom rozpočte podarilo vydobyť v minulých rokoch, malé a stredné podnikanie nutne bude prvé, ktoré bude postihnuté, a najtvrdšie. Preto teda navrhujem zachovať minimálne tú úroveň podpory, ktorá bola v roku 1998. Znovu opakujem tú kľúčovú úlohu malého a stredného podnikania, ktorá bola niekoľkokrát spomínaná aj súčasnou vládnou koalíciou, ktorá zohráva pozitívnu úlohu práve pri riešení krízových situácií a pri náraste nezamestnanosti, ktorá nás neminie.
Môj druhý návrh smeruje opäť do oblasti malého a stredného podnikania a opäť je to Všeobecná pokladničná správa príloha číslo 2, položka 1329, ktorá sa týka programov na podporu malého a stredného podnikania vyhlasovaného ministerstvom hospodárstva. Navrhujem sumu 30 mil. korún nahradiť sumou 70 mil. korún. Priamo pod gesciou rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva pracuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. Tá v súčasnosti realizuje program mikropôžičiek, realizuje ho už druhý alebo tretí rok, vo výške 40 mil., ale zatiaľ len zo zdrojov programu PHARE. Rovnako realizuje program zárobkového kapitálu v objeme 90 mil. a tiež len z programu PHARE.
Zástupcovia Komisie Európskej únie pri rokovaniach o ďalšej podpore malého a stredného podnikania z programu PHARE jednoznačne požadujú účasť štátu na jednotlivých projektoch, aj na týchto uvedených. Podľa predbežných rokovaní možno očakávať podporu v rámci nového Operačného programu vo výške cca 10 mil. EURO, čo je 440 mil. Sk. Bolo by dobré a rozumené zvážiť, aby sme uskutočnili to takzvané "párovanie", to znamená, aby zdroje, ktoré sú uvoľňované z programu PHARE komisiou a bežia v Slovenskej republike, boli paralelne financované aj zo štátneho rozpočtu, čo zvýši šance týchto programov, aby boli zaradené a manažérskym výborom komisie aj schválené. Bolo to tak po iné roky, preto navrhujem, aby sme tieto programy zachovali a realizovali ich aj v návrhu rozpočtu na rok 1999.
Ďakujem pekne, to je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Gabriel. Po ňom sa pripraví pán poslanec Tarčák.
Nech sa páči, pán poslanec Gabriel.
Poslanec J. Gabriel:
Vážená pani ministerka,
vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh som si osvojil po iniciácii pána Delingu a je v znení: Navrhujem v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v prílohe číslo 6 k zákonu vyčleniť 4 mil. Sk na evanjelickú diakóniu.
Zdôvodnenie: Ide o takú istú činnosť, ako je katolícka charita a úmerne k tomu 4 mil. Sk na evanjelickú diakóniu. Podotýkam, že nie je to zvýšenie rozpočtu, je to len blokovanie toho, čo je už určené. To je prvý pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci návrh k tlači 143 návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 je: Navrhujem v kapitole 2 Veda a technika zvýšiť pre Slovenskú akadémiu vied sumu 10 mil. Sk na grantovú činnosť v mene skupiny 15 poslancov.
Dovolil by som si zdôvodniť tento môj návrh, hlavne ten druhý, tým, že sme tu rozprávali dlhšie obdobie, v podstate dva dni, rozprávali sme o tom, v akom stave je ekonomika, rozprávali sme o tom, aký je rozpočet, viacerými príspevkami sme sa ho snažili hodnotiť a v podstate nám vyšlo to, že rozpočet je vo výdavkovej časti rešktričný a v príjmovej časti rozpočet je v značnej miere rizikový kvôli vývoju makroekonomického prostredia aj mikroekonomického prostredia Slovenskej republiky ako takej a zároveň kvôli vplyvu, objektívnemu vplyvu okolia slovenskej ekonomiky, a to je stav európskej a možno i svetovej recesie v hospodárstve. Preto som si nedovolil navrhnúť zvýšenia v rozvojových programoch, ktoré by mohli riešiť výdavkovú časť v budúcnosti zvýšením zdrojov príjmov nejakými rozsiahlymi číslami bez toho, že by sa dalo konzultovať, z akých príjmov je možné riešiť rozvojové programy. Dovolil som si navrhnúť iba malú sumu 10 mil. Sk na riešenie vedy a Slovenskej akadémie vied na grantovú činnosť, aby sa vytvorili podmienky, rozvojové podmienky v budúcnosti v maximálne možnej miere i z toho mála, čo momentálne máme k dispozícii.
Myslím si, že motivačná zložka a riešenie ekonomiky týmto spôsobom sa dá použiť ako jediná možná cesta riešenia napriek tomu, že viacerí kolegovia tu spomínali viaceré formy až po získanie úverov na rozvojové programy v niektorých odvetviach. Momentálne Slovensko asi musí zvážiť cestu a odporúčal by som v tomto smere bez toho, že by som to chcel ako pozmeňujúci návrh alebo nejaké oficiálne odporúčanie uvažovať vážnym spôsobom o tom, ako Slovensko pôjde ďalej, aby sa vyhlo tým ťažkým procesom, ktoré sa dejú okolo nás. Vieme o tom a bolo to spomínané, myslím si, dnes dvakrát, že v Českej republike bol vyhlásený stav krízovej ekonomiky, že to ekonomické prostredie nie je dobré ani v Poľsku, ani v Maďarsku. A keď berieme, že sú to porovnateľné krajiny, a veľmi často ich používame ako porovnanie stavu našej ekonomiky, či sme už v dobrom alebo zlom stave podľa niektorých a podľa niektorých inak, myslím si, že asi bude potrebné sa vážne zaoberať aj vo výboroch Národnej rady, ktoré majú vo svojom objeme práce alebo náplni práce oblasť ekonomiky, ako je výbor pre rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, výbor pôdohospodársky, aby nadviazali na konkrétne terajšie dosahované stavy, parametre ekonomiky a plnenie štátneho rozpočtu. Lebo boli sme informovaní v priebehu rozhovorov o tom, akým spôsobom sa momentálne vyvíja deficit štátneho rozpočtu, takže mohli by tak veľmi účinne reagovať, aby sa Slovensko nedostalo do ekonomiky, ako sme už tu ráno spomínali, do živelného pádu ekonomiky.
Myslím si, že sú ešte všetky možnosti, formy tohto riešenia a dajú sa v prospech práce všetkých výborov, nielen vlády Slovenskej republiky, ale zapojením práce všetkých výborov parlamentu o tomto probléme, mnohé veci vyriešiť. Osobne budem rád, keď budem môcť iniciovať cez výbor a cez predsedu výboru pána Farkasa k tomuto zvlášť sedenia, ktoré by umožnili riešenie problémov, ktoré doľahnú na našich obyvateľov bez toho, aby sme teraz zdôvodňovali kto, kedy, ako a prepočítavali to, ako sme teraz pred chvíľkou počuli, koľko čoho vychádza na hlavu. Myslím si, že stav je taký vážny, že sa musíme rozumne bez nejakého spoločensko-politického nánosu, ale vôbec ekonomickým prostredím motivovaní, rozhodnúť, ako ísť ďalej.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gabriel skončil svoje vystúpenie. Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Tarčák, po ňom pán poslanec Tkáč a ako posledný pán poslanec Benčat.
Pán poslanec Tarčák, nech sa páči.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, a to v tom zmysle, aby sme z kapitoly Slovenská informačná služba presunuli 250 mil. Sk, a to 150 mil. korún do kapitoly Ministerstva školstva a 100 mil. korún do kapitoly Krajský úrad Žilina. Tých 150 mil. korún navrhujem rozčleniť v kapitole ministerstva na položku 610, čo sú mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnanie sumu 100 mil. korún a následne upraviť prílohu číslo 3 k zákonu, kde by sme zvýšili sumu 2 713 995 tis. na 2 813 995 tis. Sk. Ďalej položku 600 - bežné výdavky, ide o štipendiá pre doktorandov, zvýšiť o 30 mil. Sk na sumu 131 342 tis. Sk. A v položke bežné transfery zmeniť časť Horská služba na Horská služba a dobrovoľná horská služba a zvýšiť ju o sumu 20 mil. Sk.
Do kapitoly Krajský úrad Žilina navrhujem na položku 630 bežné výdavky 90 mil. korún a na položku 65050 - ide o prístavbu lôžkovej časti územnej polikliniky v Námestove - zvýšiť o 10 mil. korún Sk.
Ak dovolíte, prečo som pristúpil k tomu, aby som sa pokúsil zlepšiť tento rozpočet, čo ste predložili, aspoň kozmetickými úpravami, ktoré sú obsiahnuté v mojom návrhu. Robím to vzhľadom na priebeh rokovania o štátnom rozpočte a vzhľadom na skutočnosť, že moji predrečníci už hovorili o tom, že rozpočet v makropohľade je postavený na vode. Koniec-koncov ho spochybnili v deň schválenia vládou i sám pán premiér vlády i podpredseda vlády a ministerka financií, ktorá hovorila, že schválený rozpočet v sebe skrýva veľké riziká. A dnes sa vedie už iba diskusia, či je to 10 mld., o ktorých hovorí pán Mikloš, alebo je to 5 - 6 mld., o ktorých hovorí pani ministerka financií. Čiže som presvedčený o tom, že s týmto materiálom sa onedlho stretneme znova, je len otázka, či to bude ešte do leta, a keď nie, tak isto v jeseni, keď budeme prerokúvať predložený nový návrh alebo novelu tohto zákona.
Rád by som odôvodnil, prečo som siahol po kapitole Slovenskej informačnej služby. Z nasledujúcich dôvodov: Počas celého volebného obdobia, ktoré máme za sebou, vtedajší opoziční poslanci nás tu v tomto parlamente, ako i celú verejnosť presviedčali, že pre Slovenskú informačnú službu je 950 mil. korún prehnaná suma a že stačí úplne v pohode pol miliardy Sk. Som presvedčený o tom, že to hovoria naslovovzatí odborníci, a preto prisúvam k tejto sume 50 mil. korún ako 10-percentnú infláciu, ktorú ste zakomponovali do rozpočtu. Ďalej predovšetkým preto, že ste sľubovali verejnosti, sľubovali ste učiteľom, zdravotníkom, že tieto prostriedky by mali byť použité práve do týchto oblastí a ja práve navrhujem tieto oblasti.
Po ďalšie, dnes alebo po správe, ktorú predložil pán Mitro, zo Slovenskej informačnej služby sa stala nie tajná služba, ale verejná, a súhlasím s tým, čo konštatoval jeden z poslancov vládnej koalície, že na takúto činnosť alebo ak bude predkladať takéto správy, stačí bohato 200 mil. korún. Čiže dávam priestor ďalším pánom poslancom, aby využili ešte tých 300 mil. a navrhli ich využiť oveľa efektívnejšie či už v oblasti zdravotníctva alebo školstva.
Prečo tých 100 mil. korún na položku 600 Ministerstvo školstva. Z jednoduchého dôvodu. Som presvedčený o tom, že zachováme ten pozitívny trend, ktorý sme založili za vlády pána Mečiara, že sme umožnili čoraz väčšiemu počtu populácie dostať sa na vysokoškolské štúdium, čiže očakávam, že ten prírastok bude i v nasledujúcich rokoch a je logické, že si bude klásť nároky i na mzdy pedagógov. Koniec-koncov, pamätám si na živé diskusie ako predstaviteľov vysokých škôl, tak i vtedajších opozičných poslancov, dnes funkcionárov, ktorí hovorili, že je to bezpodmienečne nutné, pretože naše vysoké školy upadnú do kolapsu. Je nepochopiteľné, že sa to neobjavuje teraz v rozpočte, ktorý predkladajú zrovna títo páni.
Prečo 30 mil. korún na zvýšenie štipendií doktorandského štúdia. Z jednoduchého dôvodu. Podarilo sa nám po istých ťažkostiach nájsť spôsob, formu, ako zabezpečiť doktorandské štúdium našich mladých ľudí a teraz, keď sa našiel spôsob, keď je ošetrený vyhláškou, ktorý spôsobila iste i táto legislatíva, a to, že naši študenti majú záujem, chcú študovať, tak navrhujem, aby sme umožnili čo najviac takýmto mladým ľuďom, aby mohli študovať. Myslím si, že si to zaslúžia. A tie prostriedky zo Slovenskej informačnej služby vo výške 30 mil. je zanedbateľná suma.
Čo sa týka tých ďalších, tých 20 mil. na Horskú službu, to odôvodňujem obdobne ako pán poslanec Malchárek, len s tým, že si dovolím navrhnúť túto sumu, pretože tých 20 mil., ak si dobre pamätám, sa nám objavuje už niekoľko rokov dozadu. A som presvedčený o tom, že Horská služba vzhľadom na to, že plní veľmi významnú úlohu, ktorá zabezpečuje bezpečnosť a ochranu našich ľudí, si zaslúži, aby sme na ňu mysleli.
Čo sa týka kapitoly Krajského úradu Žilina, tých 90 mil. korún navrhujeme z toho dôvodu, aby sme kapitolu alebo položku Bežné výdavky, tovary a ďalšie služby zabezpečili a udržali na úrovni roku 1998. Nič viac, nič menej, je tam len zohľadnená skutočnosť, že ste zakomponovali 10-percentnú infláciu, čiže tieto zdroje vykryjú len stav roku 1998. Ak na inom mieste hovoríme, že máme nedoplatky a dohadujeme sa, či je to 400 alebo 500 mil. korún faktúr, ktoré preklenujú obdobie rokov 1998 - 1999, tak neviem, ako to chcete zvládnuť, ak im dáte ešte menej peňazí, ako mali minulý rok.
A čo sa týka tej poslednej položky 10 mil. korún na prístavbu lôžkovej časti územnej Polikliniky v Námestove, predovšetkým pre tých, čo nevedia, ide o to, aby sa nám podarilo dostavať prvé dve časti, a to gynekologické oddelenie a chirurgické oddelenie tak, aby sme to mohli dať do užívania keď nie v tomto roku, tak na budúci rok. Myslím si, že vzhľadom na to, že okres Námestovo je okres, kde je najvyšší prirodzený prírastok obyvateľstva na Slovensku, ak na Slovensku je v priemere 1,3 na tisíc obyvateľov, tak v našom okrese je to vyše 25, by sme si zaslúžili, aby sme tú nemocnicu čo najskôr otvorili. Nehovoriac o tom, že okres Námestovo sa nachádza vo veľmi zložitom klimatickom a podnebnom pásme, iste viete, ktorí to poznáte, že teploty u nás sú v priemere, predovšetkým v zimnom období, o 7 až 8 % nižšie ako na ostatnom území Slovenska. Je to hornatý kraj a naše rodičky musia absolvovať 60 - 70 km, aby sa dostali do pridružených nemocníc susedných okresov. Som presvedčený o tom, že predovšetkým tí poslanci, ktorí sú z tej severnej oblasti, ma pochopia, a keď už nič iné, aspoň tých 10 mil. korún z kapitoly Slovenská informačná služba na tento, myslím si, veľmi humánny a potrebný cieľ schvália.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč vystúpi v rozprave ako predposledný.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda, predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
v zmysle § 29 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladám tento návrh. Budem citovať: Zvýšiť v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky položku pre Maticu slovenskú, a to pre oblasť základný slovakistický výskum (§ 2 ods. 1 písm. d) zákona o Matici slovenskej), t. j. komplex úloh vedeckovýskumnej činnosti situovaných v Matici slovenskej vo výške 5 mil. Sk. Ďalej podiel na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry (písm. e) § 2 zákona o Matici slovenskej) vo výške 16 mil. Sk. Ďalej určiť návrh pána poslanca Brňáka a návrh pani poslankyne Podhradskej na špecifikáciu zvýšenia sumy 70 mil. Sk nad rámec navrhovanej sumy 96 mil. Sk, a to na podiel na projektoch zameraných na mládež, na komplex úloh v oblasti kultúry a štátneho jazyka na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky, na spoluprácu so Slovákmi žijúcimi mimo územia Slovenskej republiky, na propagáciu Slovenskej republiky, na vydávanie pôvodnej slovenskej umeleckej tvorby, vedeckých diel a publicistiky a na výročie vzniku Matice slovenskej 4. augusta a 80. výročia oživotvorenia Matice slovenskej a tak ďalej.
Veľmi stručné zdôvodnenie. Všetky tie jednotlivé podskupiny zvýšenia, ktoré som citoval, sú obsiahnuté v platnom zákone o Matici slovenskej, a to v § 2 a v nasledujúcich ustanoveniach s tým, že sú to zákonom stanovené funkcie, ktoré treba zabezpečiť štátnym rozpočtom. Chcem pripomenúť, že Matica slovenská na činnosť vyplývajúcu zo zákona o Matici slovenskej, čiže nejde o môj voľný výber jednotlivých položiek, mala v štátnom rozpočte na rok 1997 v podkapitole ministerstva kultúry schválených 140 mil. Sk, na rok 1998 mala schválenú, opakujem znovu, na činnosť vyplývajúcu zo zákona o Matici slovenskej dotáciu 115 mil. Sk, v skutočnosti 111 mil. Sk a účelové dotácie 59 600 tis. Sk. Ak odrátame 11 900 tis. Sk poskytnutých z rezervy vlády na kapitálové výdavky, a to na dobudovanie Domu Matice slovenskej na slovenskom juhu, tvorí úroveň minulého roku 158 700 tis. Sk, pritom ani tento objem zdrojov neumožní uhradiť všetky záväzky z celkovej činnosti Matice slovenskej. Preto sa domnievam, že návrh na 96 mil. Sk vlastne zabezpečí "zatvorenie Matice slovenskej" najneskôr v letných mesiacoch. Tento môj návrh je plne v súlade s platným právnym stavom o Matici slovenskej.
Ďalej by som chcel, aby sme doplnili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o tento text, ktorý má tri podbody:
1. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť analýzu stavu transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky.
2. Národná rada Slovenskej republiky nesúhlasí s navrhovanými odporúčaniami Výboru pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky uvedenými na strane 15 spoločnej správy pod bodom D.1b) vo veci vzťahu zdravotného poistenia a nemocenského poistenia. Neodporúčam prijať pozmeňujúci návrh pána poslanca Rakúsa k tejto problematike.
3. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť správu o príprave podujatí a finančnom zabezpečení Medzinárodného roku starších ľudí vyhlásený na rok 1999 Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov.
Chcem a dovolím si vás informovať, že dnes dopoludnia rokovala správna rada Sociálnej poisťovne a k pozmeňujúcemu návrhu skupiny poslancov k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, ktoré smerujú k zmenám v oblasti fondov nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia, zaujala nasledujúce stanovisko. To platí aj k návrhu prípravy legislatívnych noriem, ktoré by umožnili zlúčenie nemocenského poistenia a zdravotného poistenia do systému zdravotného poistenia, či k zmenám v oblasti kúpeľnej starostlivosti. Toto stanovisko spočíva v tom, že správna rada nesúhlasí s presunom finančných prostriedkov fondu nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne do systému zdravotného poistenia. Ďalej s prípravou legislatívnej normy, ktorá by od roku 2000 umožnila zlúčenie nemocenského poistenia a zdravotného poistenia do systému zdravotného poistenia. Ďalej s prípravou legislatívnych noriem, ktoré by umožnili presunúť problematiku kúpeľnej starostlivosti do pôsobenia zdravotných poisťovní vrátane presunu finančných prostriedkov uvoľnených na tento účel zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne. Správna rada tiež nesúhlasí s prípravou návrhu legislatívnych noriem, ktoré by umožnili zvýšiť odvodové povinnosti pre zdravotné poisťovne znížením odvodovej povinnosti do Sociálnej poisťovne. To je z odôvodnenia môjho druhého návrhu s podporou aj záverov správnej rady Sociálnej poisťovne.
Chcel by som predložiť tretí návrh, a ten je stručný, ale už viac rokov sa oň usilujeme. Môj návrh znie takto:
Národná rada zvyšuje v kapitole Slovenská televízia sumu 10 mil. Sk na takzvané skryté titulkovanie pre občanov sluchovo postihnutých. Chcel by som k tomuto ešte zaujať stanovisko, že Slovenská republika ako jeden z mála štátov má zákon o posunkovej reči. V tejto súvislosti sa v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje suma 2 700 tis. Sk na financovanie tlmočníkov v sluchovej reči. Bolo by veľkým pokrokom v procese integrácie zdravotne postihnutých občanov, našich spoluobčanov sluchovo postihnutých, keby v Slovenskej televízii mohli prostredníctvom mechanizmu takzvaného skrytého titulkovania sledovať určité programy tak, aby sa aj takýmto spôsobom zvýšila ich integrácia, zabezpečil sa ich vyšší kultúrny rozvoj.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dovoľte mi na záver povedať niečo, čo vlastne by malo znamenať aj môj komentár na hodiny a dni, ktoré sme strávili pri prerokúvaní rozpočtu štátu na tento rok. Chcel by som, aby ste ma chápali úplne úprimne a ľudsky, že by bolo dobré do rokovacieho poriadku, teda do zákona o rokovacom poriadku na prípravu alebo na prerokúvanie návrhu zákona, alebo zákonov pre budúce roky o štátnom rozpočte dať jednu zákonnú povinnosť pre všetkých, ktorých sa to týka, všetci, ktorí okolo tohto zákona pracujeme či už na úrovni vlády, či v parlamente, či v koalícii alebo v opozícii: Zo zákona by som vylúčil nenávisť.
Ďakujem vám pekne, želám príjemný večer. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, budem veľmi rád, keď vaši zástupcovia v komisii, ktorú zriadila Národná rada na novelizáciu rokovacieho poriadku, prednesú tieto vaše konštruktívne pozitívne návrhy pri pracovnom stretnutí tejto komisie.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Benčat ako posledný v rozprave.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
nechcem sa zaradiť medzi tých populistov, ale budem tiež pýtať. Nedá sa nič robiť a budem to myslieť vážne. Preto predkladám pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o štátnom rozpočte predloženého podľa článku 58 Ústavy Slovenskej republiky a § 58 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách ku tlači 143.
Odporúčam v návrhu rozpočtových kapitol na rok 1999 pre Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v položke 610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné vyrovnania v prílohe číslo 3 k zákonu Výdavky štátneho rozpočtu na rok 1999 zvýšiť hodnotu 2 713 990 tis. korún tak, aby nárast priemernej mzdy pracovníkov vysokých škôl bol o 10 %, na hodnotu 3 016 395 tis. korún.
Chcem byť stručný, preto len niekoľko viet na zdôvodnenie. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza, citujem: "Vláda Slovenskej republiky považuje výchovu a vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších trvalých hodnôt a priorít. Chce zabezpečiť nielen možnosť získať stredoškolské vzdelanie pre každého občana, ale aj sústavný rast počtu absolventov vysokých škôl." Ďalší citát. "Vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom z HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie." A ešte jeden citát. "Vláda považuje za nevyhnutné vytvárať podmienky na zlepšenie spoločenského postavenia učiteľov a pracovníkov školstva a stabilizovať ich postavenie zákonom o štátnej verejnej službe. Po dohode s odborovou organizáciou pripravíme každoročne nárast ich tarifných platov. Vláda vytvorí podmienky na postupné zvyšovanie počtu študentov na vysokých školách bez dosahu na zníženie kvality." Navrhovaná výška v položke 610 pre platy zamestnancov vysokých škôl má v návrhu zákona o rozpočte, ktorý je predložený na rokovanie, nulový nárast oproti roku 1998.
Nechcem vás otravovať grafmi, nerobí sa to tu, ale sú názorné. Tu je trend, vývoj od roku 1990 až po rok 1998. Tie čierne políčka, to sú vysoké školy, tie bledé políčka sú základné školy. Zrejmé zaostávanie vysokých škôl, platov vysokoškolských učiteľov voči bežným učiteľom na stredných školách a základných školách. Tu v tomto roku príde vodorovná čiara.
Takže tieto kroky vlády Slovenskej republiky sú v rozpore s jej programovým vyhlásením citované v časti zákonného zväzku alebo záväzku občanom Slovenska. Ešte raz opakujem. Vláda považuje za nevyhnutné vytvárať podmienky na zlepšenie spoločenského postavenia učiteľov a pracovníkov školstva. V spolupráci s odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy pripraví každoročný nárast tarifných platov učiteľov a pracovníkov školstva. Vytvorí podmienky na postupné zvyšovanie počtu študentov na vysokých školách bez dosahu na zníženie kvality. Nulový nárast zastaví ten nárast priemerných platov, ktorý predchádzajúca vláda dodržiavala. Tento krok úplne vylučuje sľub neustáleho zlepšovania spoločenského postavenia učiteľov, predovšetkým mám na mysli vysokoškolských učiteľov.
Jednoduchým deklarovaním je tiež zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl bez dosahu na zvýšenie kvality vzdelávania, kde zvýšené pedagogické výkony nebude mať kto a hlavne za čo zabezpečiť. Za tejto situácie je nemysliteľné udržať doterajší existujúci stav na vysokých školách, a to hlavne v kategórii mladých odborných asistentov a docentov. Príprava vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie musí riešiť aj problémy so zabezpečovaním mobilných študentov a učiteľov vysokých škôl. Znamená to, že vysoké školy budú musieť recipročne prijímať vysokoškolských učiteľov aj z krajín Európskej únie. Pri zmrazovaní platov, ktoré súčasná vláda návrhom zákona o rozpočte predkladá, sa tak vzdialime od priemerných platov v krajinách Európskej únie, že o mobility v Slovenskej republike nebude mať záujem nikto a slovenskí záujemcovia budú musieť chodiť len do kraja alebo do krajín niekde na východ od nás. Dá sa tiež vyvodiť záver, že blokovanie priemerných platov pracovníkov vysokých škôl súčasná vláda deklaruje neochotou riešiť jeden z vážnych problémov vysokoškolskej politiky, ktorý súvisí so vstupom Slovenskej republiky do európskych štruktúr.
Sľuby ministra školstva, že vláda v priebehu roka 1999 zabezpečí prostriedky na trinásty plat pracovníkov školstva, sú vzhľadom na riziká predloženého rozpočtu nereálne. Takisto sľub premiéra vlády Slovenskej republiky daný v zmluve s občanmi, že za štvorročné obdobie zvýši príjmy občanov o sto percent, sa stane sľubom, ktorý bude musieť asi splniť nová vláda, ktorá vzíde z predčasných volieb.
V štátnom rozpočte, ja by som dodal na záver, sa uvažuje s 10-percentným deficitom, teda infláciou. Ak k tomu pridáme odhadom 10 % nárastu životných nákladov z titulu zdraženia energie, plynu, cestovného a podobne, tak vážené kolegyne, kolegovia, vysokoškolským učiteľom tu hrozí prepad životnej úrovne pod 20 %.
Dúfam, že pochopíte túto situáciu a podporíte môj návrh.
Ďakujem. (Potlesk.)