Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Benčat bol posledným rečníkom, ktorý bol prihlásený do rozpravy o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som upozorniť na jeden fakt. Počas rozpravy o tomto návrhu zákona sa tu niekoľkokrát v tejto rokovacej sále zdôrazňovalo, ako koalícia zabraňuje opozícii sa slobodne vyjadrovať k tomuto návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Ja by som chcel na záver tejto rozpravy uviesť niekoľko čísel. V rozprave celkom vystúpilo 85 poslancov, z toho opozičných 66 a zo strany koalície 19. Okrem týchto vystúpení odznelo v rámci rozpravy 388 faktických poznámok, z toho opozícia mala 308 faktických poznámok, koalícia 80. Odznelo celkom 56 procedurálnych návrhov, z ktorých bolo 55 podaných poslancami opozície a jeden procedurálny návrh poslancami koalície. Tak by som prosil, aby sme nepoužívali častokrát nepravdivé argumenty.

Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľka pani ministerka Schmögnerová. Áno.

Nech sa páči, pani ministerka.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená poslanecká snemovňa,

dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k rozprave, ktorá odznela k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Rada by som najprv uviesť niekoľko zovšeobecňujúcich záverečných poznámok. Ďalej by som stručne chcela reagovať na otázky, ktoré odzneli v poslednej časti rozpravy, vzhľadom na to, že som na ne ešte nemala možnosť reagovať a myslím si, že je vhodné na vaše otázky, na vaše poznámky odpovedať. Na záver by som sa veľmi krátko chcela vyjadriť k pozmeňujúcim návrhom, ktoré odzneli počas rozpravy.

Dovoľte mi teda ešte sa vrátiť k takej všeobecnejšej rovine návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.

Po prvé by som chcela zdôrazniť, že predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 sleduje ako prvý a svoj základný cieľ - pomôcť stabilizovať slovenské hospodárstvo. To slovenské hospodárstvo, ktoré v rokoch 1996 až 1998 dosahovalo mimoriadne vysoký dvojitý deficit. Na jednej strane to bol deficit štátneho rozpočtu, ale širšie, fiškálny deficit takzvanej všeobecnej vlády, ktorý takmer dvojnásobne presahoval bezpečnostnú hranicu.

Po druhé, slovenské hospodárstvo v týchto rokoch dosahovalo vysoký schodok bežného účtu platobnej bilancie, ktorý tiež viac ako dvojnásobne prekročil bezpečnostnú hranicu.

Okrem toho za toto posledné obdobie sa slovenské hospodárstvo neúmerne zadlžilo v zahraničí. I v tomto prípade Slovenská republika už vysoko prekračuje hranicu bezpečnosti, ktorou je 40 %, a naša zadlženosť prekročila 60-percentnú hranicu. Riziko tejto zadlženosti je znásobené tým, že k 1. októbru 1998 sa zmenil prístup ku kurzu, zmenila sa kurzová politika. Od toho dňa na Slovensku nemáme fixný kurz koruny, ale plávajúci. Preto nás nemôže prekvapovať, že koruna už nie je stabilná, ale vykazuje určité odchýlky, osciluje okolo hodnoty, ktorá bola k 1. októbru 1998.

Bohužiaľ, tieto predpoklady, o ktorých som hovorila, vysoký dvojitý deficit, vysoká zahraničná zadlženosť, boli tými predpokladmi, ktoré rozkývali slovenskú korunu, a preto za obdobie od októbra slovenská koruna poklesla viac ako o 10 %.

Výsledkom takejto politiky bol vysoký nárast úrokových sadzieb. Uvediem v stručnosti niekoľko čísel. Schodok štátneho rozpočtu sa bežne v roku prefinancúva emisiou štátnych pokladničných poukážok. V roku 1997 priemerná cena, úroková cena, bola 18,67 %, v roku 1998 už stúpla na 20,4 %. Štátny dlh sa prefinancúva štátnymi dlhopismi. Ich cena v roku 1997 predstavovala 20,35 %, v roku 1998 už to bolo 23,76 %. To sa odrazilo prirodzene aj na úrokovej sadzbe, za ktorú si mohli požičiavať podniky. Okrem toho predchádzajúce vlády prevzali štátne záruky vo výške viac ako 109 miliárd korún.

Možno sa vám zdajú tieto údaje ťažko zrozumiteľné, abstraktné alebo nezáživné. Stačí však uviesť, že je rozdiel, či za štátny dlhopis, napríklad, keby sme ho predali v hodnote 100 miliónov korún, zaplatíme úroky 24 miliónov korún alebo 14 miliónov korún. Hneď by sme mali tých 10 miliónov korún, o ktoré ste navrhli zvýšiť tento rok prostriedky pre Banskú Štiavnicu. Ja by som to veľmi rada urobila, pretože Banskú Štiavnicu mám veľmi rada.

Dnes som podpísala záruku, úhradu štátnej záruky za zmenky za ZŤS Dubnica v prospech Všeobecnej úverovej banky. Konkurzom na ZŤS Dubnica sa veriteľ Všeobecná úverová banka prihlásil k úhrade všetkých zmeniek za záruky, ktoré v rokoch 1995 a 1996 podpísal pán Sergej Kozlík. Tieto zmenky predstavujú celkom 1,5 mld., ktoré budeme musieť v čo najkratšom čase uhradiť. Uvedomme si, že v rokoch 1995, 1996 za týchto 1,5 mld. korún sa vlastne udržiavala zamestnanosť v ZŤS Dubnica. Dnes týchto 1,5 mld. korún nemáme, takže nemôžeme už udržiavať zamestnanosť v ZŤS Dubnica, ba čo viac, práve v týchto nasledujúcich dňoch túto poldruha miliardy korún musíme zaplatiť.

Toto je to dedičstvo, o ktorom hovoríme vo veľmi konkrétnej podobe na konkrétnom príklade. Tvrdiť, že dedičstvo tu nehrá rolu a zabudnite na to a neodvolávajte sa, je jednoducho vyjadrením toho, že veciam zrejme niekto nerozumie alebo je jednoducho demagóg.

Po druhé, často sa otvorila otázka, aké sú vlastne priority štátneho rozpočtu na rok 1999. Pánom poslancom z opozície sa takéto priority nepodarilo identifikovať. Zopakujem ich preto. Po prvé, tak ako som už vlastne uviedla, pomôcť stabilizovať slovenské hospodárstvo, vyrovnať sa s dedičstvom predchádzajúcej vlády. Po druhé, vytvoriť predpoklady na reštrukturalizáciu a udržateľný rast slovenského hospodárstva. Ak to, páni poslanci z opozície, neviete a nechcete pochopiť, naozaj to už nie je moja chyba. Nie je to môj nedostatok.

Štátny rozpočet na rok 1999 je nástrojom zásadnej zmeny v hospodárskej politike tejto vlády. Táto zmena v hospodárskej politike je nevyhnutná. Ak by sme pokračovali v hospodárskej politike, ktorá sa tu robila ostatné štyri roky, evidentne by sme museli skončiť vo finančnej kríze. Či si to chcete, alebo nechcete pripustiť. V takej istej finančnej kríze, aká postihla niektoré juhoázijské štáty alebo nedávno Rusko, Brazíliu a podobne.

Na druhom kroku, ako som už uviedla, bude treba začať realizáciu reštrukturalizácie nefinančno-podnikovej sféry a finančnej sféry a prvé kroky v tomto smere sme už urobili. Realizovať podporu vstupu zahraničných investorov, onedlho schválime novelu zákona o dani z príjmov, ktorá by mala poskytovať určité daňové stimuly na vstup zahraničných investorov.

Prirodzene súhlasím aj s tým, že treba podporovať, a oveľa účinnejšie, malé a stredné podnikanie, riešiť podporu rozvoja bývania, podporiť rozvoj železničnej dopravy, a to predovšetkým, pretože na tú ste zabúdali, stala sa popoluškou. Pokračovať nepochybne i v rozvoji diaľnic, ale tempom, ktoré si jednoducho môžeme dovoliť. Zabezpečiť regionálny rozvoj. Na tieto úlohy sme sa už aj zamerali a budeme sa zameriavať v ďalšom.

Po tretie, je samozrejmé, že v prvom štátnom rozpočte, v prvom roku tejto vlády asi je sotva možné očakávať, že sa budú realizovať všetky zámery Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Predsa však možno povedať, že opoziční poslanci, možno v 60, možno v 70 percentách svojich diskusných príspevkov a v stovkách faktických poznámok napádali túto vládu, že hneď v prvom roku nie je schopná realizovať všetky svoje zámery. Otvorene musím povedať, nie je. Potrebujeme na to štyri roky a budeme tu štyri roky, aby sme mohli svoje zámery realizovať. Preto vaše politické výzvy, či už je to pán poslanec Kozlík alebo posledný pán poslanec, k predčasným voľbám, sú iba vaším zbožným želaním. (Potlesk.) A odrážajú neschopnosť vyrovnať sa s politickou prehrou, ktorú ste podľa zásluhy utŕžili.

Po štvrté, predčasná medializácia takzvaných rizík štátneho rozpočtu, ktorých analýza sa štandardne pripravuje a prerokúva každý rok v apríli vo vláde, poskytla opozičným poslancom účinný zbrojný arzenál. Nemuseli sa ani namáhať, prečítali si všeličo v novinách a iba opakovali to, čo si prečítali. Je to však ale aj kritika do našich vlastných radov. Uvedomme si to. Pán Sergej Kozlík si dokonca osvojil stanovisko Demokratickej strany, že rozpočet je socialistický, ale bez akýchkoľvek argumentov.

K rizikám. V každom štátnom rozpočte sú rizikové príjmy a v napätom rozpočte aj výdavky. Tento nie je výnimkou. Tento návrh štátneho rozpočtu je však menej na vode ako rozpočty, ktoré ste predkladali vy, či už to bol pán Sergej Kozlík alebo v tandeme s pánom Maxonom. Zákonné normy, ktoré majú prispieť k napĺňaniu príjmov, sa už v tejto Národnej rade prijali, aspoň niektoré z nich - zákon o dani z pridanej hodnoty, o spotrebnej dani z liehu, o lotériách a podobne.

V apríli ako každý rok ministerstvo financií pripraví analýzu rizík štátneho rozpočtu a východiská rozpočtu na rok 1999. Nepochybne zohľadnia aj diskusiu, ktorá beží a bude ešte bežať o tom, ako v priebehu roka eliminovať riziká štátneho rozpočtu, ale i riziká vo finančnom hospodárení ostatných rozpočtov - Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, Zdravotnej poisťovne, ale i štátnych fondov. Som presvedčená, že nájdeme riešenie, ktoré nám pomôže udržať fiškálny schodok a zároveň sa podarí udržať i primeranú sociálnu únosnosť opatrení.

Vysvetlila som, prečo musí byť štátny rozpočet na rok 1999 zostavený ako reštriktívny a prečo by si mal zachovať úroveň schodku 15 mld. korún. Dovoľte mi vysvetliť, na čom je založený prístup k dosiahnutiu cieľa.

Na strane príjmov je to, po prvé, mobilizácia daňových príjmov, nie však zvyšovaním daňových sadzieb, ale lepším výberom daní založeným na legislatívnych, organizačných i personálnych opatreniach. Z legislatívy uvediem niektoré, ktoré sme už schválili, napríklad zákony o DPH, o spotrebnej dani z liehu, ale i tie, ktoré nás v najbližšom čase čakajú - o správe daní, novela Trestného zákona, novela Obchodného zákona a tak ďalej. Škoda, že Hnutie za demokratické Slovensko nehlasovalo za zákony, ktoré majú prispieť k znižovaniu daňových únikov. Asi vám to nevonia.

Po druhé, na strane príjmov mobilizáciou nedaňových príjmov, osobitnými odvodmi zo štátnych podnikov z Národnej banky Slovenska a podobne. Týmito odvodmi tlačíme na efektívnosť štátnych podnikov, ale áno, i na odpredaj ČSOB z portfólia Národnej banky Slovenska, a to za rovnakých podmienok, ako to bude realizovať česká strana.

Na strane výdavkov sme sa zamerali na redukciu výdavkov na spotrebu štátu, ktorá, ako ste si mohli všimnúť, poklesla z 12 mld. minulého roku na 8,4 mld. tohto roku, ale aj redukciou kapitálových výdavkov. Treba ďalej redukovať výdavky na štátnu administratívu, dôrazne realizovať program hospodárnosti rezortov. Čo však je dôležitejšie, treba urýchlene začať realizovať reformy v zdravotníctve, v kultúre, v školstve, v poľnohospodárstve, v sociálnej sfére a mohla by som ešte pokračovať. Uvedomme si všetci, že bez toho by rozpočet na rok 2000, ktorý budeme onedlho zostavovať a schvaľovať, nemohol byť tým rozpočtom, ktorý už bude schopný plniť aj naše prvé predvolebné sľuby.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi stručne sa vyjadriť k niektorým najčastejšie opakovaným otázkam alebo pripomienkam, ktoré zazneli len v tejto poslednej časti diskusie, nechcem a nemôžem sa už vracať späť. Takže aspoň na niektoré, iste na všetky neodpoviem, pretože je už dosť pokročilý čas.

Často ste opakovali, že štátny rozpočet sa pripravil neskoro, kritizovali ste procedúru schvaľovania štátneho rozpočtu. Môžem povedať, že sme postupovali presne podľa zákona. Mesiac pred prerokovaním bol návrh zákona o štátnom rozpočte v Národnej rade. Iste, budeme sa usilovať, aby sme ho predkladali nie tak, ako to stanovuje zákon, ale aby sme mali väčšiu rezervu na prediskutovanie v Národnej rade, a môžem sa v tomto smere zaviazať, že urobíme všetko pre to, aby budúci štátny rozpočet na rok 2000 bol predložený do Národnej rady skôr. Navyše, neprezrádzam nič nového, chceme prejsť na finančné plánovanie s dlhším časovým horizontom, čo je bežné v západných štátoch, takže vlastne o rozpočtoch, respektíve rozpočte budeme takpovediac sústavne diskutovať minimálne na pôde gestorského výboru.

Po druhé, mnohí z vás akcentovali, že sú v tomto rozpočte iba reštrikčné opatrenia. Ale ja som pred chvíľočkou hovorila, že nie je to tak. Dokonca zaznel tu i názor a musím povedať, že to bol, nerada to hovorím, ale nekvalifikovaný názor, že v tomto zákone o štátnom rozpočte sa zvyšuje daňové zaťaženie. Nezvyšuje sa. Tak ako som už aj uviedla, zvyšujeme daňovú disciplínu, zvyšujeme efektívnosť výberu daní, a to sú niektoré z tých opatrení, ktoré by mali nepochybne aj na strane príjmov zlepšiť situáciu v štátnom rozpočte.

Súhlasím s pani poslankyňou Keltošovou, že finančná disciplína pri odvádzaní odvodov do Sociálnej poisťovne, a nepochybne to môžeme rozšíriť do zdravotných poisťovní, Národného úradu práce a tak ďalej, by sa mala podstatne zvýšiť. Chcem len pripomenúť, nie všetci to možno sledujete, že novela Trestného zákona bude mať už aj nové skutkové podstaty trestných činov, kde neplatenie aj do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a tak ďalej bude trestným činom. Nielen neplatenie, ale aj neodvádzanie alebo krátenie. Možno, že by to aspoň trošku mohlo pomôcť zvýšiť výber odvodov do Sociálnej poisťovne a do ďalších.

Rovnako súhlasím aj s vašimi návrhmi, že treba znížiť okruh osôb, za ktorých platí štát do Sociálnej poisťovne, a že treba ďalej pokračovať v reforme sociálnej sféry, aby sa zredukovali výdavky do sociálnej sféry, nech naozaj iba tí, ktorí sú odkázaní, odčerpávajú tieto zdroje, lebo potom sa stane niečo opačné, že tí, ktorí naozaj iné nemajú, vlastne nedostanú ani sociálne dávky, ale priživujú sa na tom tí, ktorí popri tom by si mohli získať zdroje aj svojou vlastnou prácou. Čiže podporujem nepochybne tieto námety, ale nemôžem predsa len nepovedať, že zároveň ste jedným dychom kritizovali aj to, že sme zrušili revitalizačný zákon. Musím povedať, že toto bol jeden z tých impulzov, ktorý evidentne a veľmi markantne znížil finančnú disciplínu podnikov. Ak len porovnávate výber či už Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní, rok predtým, ako sa začalo vôbec diskutovať o tomto zákone, a v roku, keď sa tento zákon prijal, myslím si, že viac netreba čo hovoriť, jednoznačne to potvrdzuje.

Rada by som sa vyjadrila k tomu, odpovedala na otázku, hoci nevidím, či je tu ešte pani poslankyňa, ktorá mi položila otázku, či v štátnom rozpočte sú rezervované zdroje na zavedenie nového príspevku na bývanie a či teda počítame s nárastom príspevku na sociálne dávky. Odpovedám nie a hneď to aj vysvetlím prečo nie. Preto, že budeme novelizovať zákon o sociálnej pomoci. Zákon, ktorý sa prijal vlani a vďaka ktorému nám narastajú dávky sociálnej pomoci v tomto roku o 4 mld., pretože je to zákon, ktorý sa ukazuje, že umožnil vlastne vytvoriť priestor, aby sa tieto dávky poskytovali neadresne. Novelizáciou tohto zákona ušetríme zdroje, ktoré použijeme aj na príspevok na bývanie, ktorý by sa mal zaviesť v polovici tohto roka.

Poznámky zaznievali asi v takom smere, že sme neschopní využívať zdroje, ktoré sa nám priamo na tácni ponúkajú. Musím povedať, že pár dní potom, ako sme boli vymenovaní do vlády, som rokovala s pánom viceprezidentom Európskej investičnej banky, ale na rozdiel od predstáv pána Jasovského musím vám povedať, že primárne Európska investičná banka bude financovať v ďalšom železnice, a nie diaľnice. Iste, dočerpajú sa tie zdroje na úvery, ktoré boli rozbehnuté, ale myslím si, že je už načase, aby sa naša doprava zamerala nielen jednostranne na diaľničnú dopravu, ale aj na železničnú dopravu. Samozrejme, že sa budeme o tieto zdroje uchádzať, musím povedať, že sú dokonca výhodnejšie, ako ste uviedli, pretože je možné na financovanie železníc získať zdroje na 15 až 20 rokov za 4 %.

Zaznela tu otázka, či vlastne zvýhodňovaním zahraničných investorov - budeme vlastne o tom diskutovať, čo nevidieť, možno zajtra, možno v pondelok, utorok - jednostranne nezvýhodňujeme zahraničných investorov, a či je to v súlade s Asociačnou dohodou. Na prvú časť tej otázky odpoviem áno, ide tu o jednostranné zvýhodnenie zahraničných investorov, voči ktorému nepochybne domáci investori môžu mať určité výhrady. Na druhej strane si položme otázku, či nechceme teda pomôcť, aby sem vstúpil zahraničný investor, a to najmä tam, kde ho potrebujeme najviac. Zároveň by som aj chcela povedať, že nadväzujúc na to, čo sme už hovorili, boli to práve vaši podnikatelia, ktorí v posledných mesiacoch pred voľbami, po voľbách vyviezli niekoľko desiatok miliárd korún za hranice. Možno, že to bude aj pre nich stimul, aby sa vrátili a ja sa na to nebudem zlostiť, budem rada, keď sa vrátia. Zároveň chcem povedať, že aj pre domácich investorov, len čo nám to priestor v štátnom rozpočte vytvorí, ja dúfam, že to bude v budúcom roku, pripravíme určité stimulačné podmienky na ich rozvoj.

Dva alebo trikrát zazneli návrhy redukovať výdavky kapitoly ministerstva financií. Tentoraz musím hovoriť ako predstaviteľ svojho rezortu a je mi to trošku nepochopiteľné alebo jednoducho nie celkom je vám jasné, načo sa používajú výdavky ministerstva financií. Možno, že neviete, že my financujeme aj daňové úrady a financujeme aj colné úrady. Takže je to také kontroverzné, ak navrhnete redukciou 90 mil. korún a na druhej strane ste presadzovali trinásty, štrnásty plat pre colníkov, tak je to úplne protirečivé. Chcela by som povedať, že sme zostavili rozpočet pre kapitolu Ministerstva financií ako maximálne úsporný, a chcela by som, aby ste porovnali tento rok so skutočnosťou minulého roku, žiaden 11-percentný nárast nenastal, nastal asi 1,2-percentný nárast, ktorý sa v plnom rozsahu vysvetľuje tým, že vlani bola prijatá nová norma o štátnej službe colníkov číslo 200/1998, ktorá vlastne založila určité zvýšenie mzdových nákladov, ktoré kopírujeme aj v tomto roku.

Hovorili sme už o nutnosti podpory malého a stredného podnikania. Ja naozaj súhlasím, že nie je postačujúca, že treba aj zrejme pristúpiť neskôr k nejakej daňovej podpore malého a stredného podnikania, ale chcela by som vás ubezpečiť, že tak ako v minulosti, nie veľmi vzdialenej minulosti, skutočne útok daňových úradníkov častokrát smeroval proti malým a stredným podnikateľom. Nechcem povedať, že budeme benevolentnejší, ale uisťujem vás, že gro našej kontroly bude zamerané práve na veľké podniky, ktoré nám unikali spod kontroly, a v krátkej budúcnosti dokonca vytvoríme aj vysunuté pracoviská daňových úradov v týchto veľkých podnikoch, aby mali doslova pod mikroskopom to, čo sa v týchto veľkých podnikoch deje. Už dnes prechádzame od individuálnych kontrol, keď sa kontrolovali iba jednotlivé druhy daní, ku komplexným kontrolám.

Chcela by som ešte reagovať na - myslím si, že zámernú, alebo neviem to inak nazvať - poznámku, že táto vláda zlikvidovala Východoslovenské železiarne. Skutočne neviem, ako na to reagovať, keďže všetci, myslím si, že naozaj už nikto v tejto republike nepochybuje o tom, že boli to práve vlastníci Východoslovenských železiarní - pán Rezeš -, ktorí spôsobili vytunelovanie tejto vlajkovej lode, a len za minulý rok vytvorili schodok, stratu vyše 5 mld. korún.

Chcela by som ešte reagovať na jednu veľmi vážnu, vážnu otázku, a to sú mzdy pre pedagógov. Nie raz sme debatovali aj s odborármi. Pán minister školstva je dostatočne zodpovedný, aby mohol prisľúbiť učiteľom a pedagógom vôbec len to, na čo v tomto štátnom rozpočte máme. Prečo nie sú prostriedky na školstvo? Napríklad aj preto, že sme v tomto roku museli zvýšiť výdavky na štátnu dlhovú službu o 5 mld. korún. Napríklad aj preto, čo som už uviedla, že sme museli zvýšiť dávky sociálnej pomoci o 4 mld. a napríklad aj pre- to, že budeme musieť realizovať štátne záruky za úvery, ktoré ste prevzali vy v predchádzajúcich rokoch. Bolo pre mňa dosť prekvapujúce, a nepochybne nielen pre mňa, vypočuť si z úst pána Ivana Lexu, ako horlivo presadzoval redukciu výdavkov na Slovenskú informačnú službu. Ja musím povedať, že tá redukcia presiahla, myslím si, že 30 - 35 %, neviem to teraz presne, len by som rada počuť, prečo ste takto horlivo nepresadzovali redukciu výdavkov pre Slovenskú informačnú službu aj v rokoch, keď ste vy tam panovali. A ja musím povedať, že kapitálové výdavky pre Slovenskú informačnú službu sa znížili na minimum, bežné výdavky pokrývajú základné potreby, ktoré Slovenská informačná služba má, a bez hlbšej reštrukturalizácie Slovenskej informačnej služby nebolo možné ísť ďalej so znižovaním výdavkov pre Slovenskú informačnú službu.

Napokon ešte by som sa stručne dotkla financovania kultúry národnostných menšín. Obvinili ste nás, že sme ustúpili nejakým tlakom maďarskej koalície, a dokonca staviate financovanie kultúry národnostných menšín do konfliktu s financovaním Matice slovenskej. Odmietam to v celej šírke. Chcem povedať, že v porovnaní s návrhom, ktorý ste dostali, sme nezvýšili výdavky na financovanie kultúry národnostných menšín ani o korunu. Jedine, čo sme urobili, dohodli sme sa na účelovom viazaní prostriedkov na financovanie regionálnych kultúrnych zariadení. Čiže ide tu o účelové viazanie finančných prostriedkov pre kultúru menšín práve financované cez krajské úrady určené na regionálne kultúrne zariadenia. No a pokúsili sme sa spočítať, čo nebolo také jednoduché, všetky zdroje, ktoré sa používajú na financovanie kultúry menšín či už cez kapitolu ministerstva kultúry alebo cez kapitoly krajských úradov. Tam to práve bolo zložité. A preto to číslo, ktoré pôvodne bolo zverejnené, tých 206 mil., sme museli korigovať, takže celková suma predstavuje aj cez kapitolu ministerstva kultúry, aj cez krajské úrady 161 mil. korún.

Čo sa týka Matice slovenskej, viem, že sa pripravuje, a možno už aj medzitým prebehlo rokovanie medzi ministerstvom kultúry a Maticou slovenskou, že je pripravená vzájomná zmluva. 96 mil. korún vyčlenených pre Maticu slovenskú zabezpečí základné plnenie činnosti tejto inštitúcie a fungovanie jej základných zložiek ako Slovenskej národnej knižnice, Pamätníka národnej kultúry, Vydavateľstva Matice slovenskej, domov a oblastných pracovísk Matice slovenskej. To, že Matica slovenská nebude môcť robiť všetky činnosti ako predtým a že bude musieť hospodáriť úspornejšie ako v predchádzajúcich rokoch, je pravdou. Úspornejšie však bude musieť hospodáriť každý rezort, každá rozpočtová organizácia, každá príspevková organizácia, Maticu slovenskú nevynímajúc. Matica slovenská v slovenskej histórii zohrala mimoriadne pozitívnu úlohu. Dnes však nemôže suplovať činnosti, ktoré majú vykonávať štátne inštitúcie. Dnes žijeme už na sklonku 20. storočia. Úsporné opatrenia Matici slovenskej nespôsobia, tak ako to vo svojom liste napísal pán predseda Jozef Markuš, nedozerné kultúrne škody. Nie je to iba Matica slovenská, ktorá dnes nesie zodpovednosť za vytváranie slovenskej kultúry. Mali by sme sa naučiť merať aj efektívnosť kultúrnych inštitúcií. Matica slovenská za posledné roky pri zvyšovaní kultúry tohto národa a jeho moderného sebauvedomenia urobila, bohužiaľ, bohužiaľ, menej ako napríklad Matica v blahej pamäti Štefana Moyzesa, ktorá nebola financovaná zo štátnych zdrojov, ale zo zbierok nadšených Slovákov, jej podporovateľov. (Potlesk.)

K návrhom, ktoré zazneli - nepochybne nie je možné k všetkým pozmeňujúcim návrhom sa teraz vyjadriť -, veľmi stručne. Na jednej strane diskusia najmä zo strany opozičných poslancov upozorňovala na riziká príjmovej časti rozpočtu. Uvádzali sa rôzne čísla, spravidla nad 10 mld. korún. Na druhej strane tu odzneli návrhy, ktoré zvýšili schodok štátneho rozpočtu, čo som len tak narýchlo napočítala, o viac ako 11 - 12 mld. korún. Napríklad zazneli návrhy na zvýšenie pre ministerstvo obrany o 1,5 mld., pre Krajský úrad Prešov o 1 mld., dotácie do pôdohospodárstva o 3 mld., do ministerstva zdravotníctva o 3,4 mld. na transfer a 0,5 mld. na kapitálové výdavky, pre obce 1 mld., pre ministerstvo zahraničných vecí 2 mld. a tak ďalej a tak ďalej.

Podľa opozičných poslancov by sa teda schválil štátny rozpočet nie so schodkom 15 mld. korún, ale so schodkom 26 - 27 mld. korún. A podľa tých istých opozičných poslancov mohol by štátny rozpočet skončiť, pokiaľ by sa naplnili tie očakávané riziká, so schodkom vo výške 37 mld. korún. To je neprijateľné. Bola by to cesta do záhuby. Táto cesta je na počiatku pohodlná, a preto pre mnohých príťažlivá. Na jej konci nie je však vysoká životná úroveň a prosperita slovenského národa. Na jej konci by bola kríza väčšia, ako sme zdedili, a bol by to pokles životnej úrovne väčší, ako sme zažili. Naša cesta je zložitejšia na začiatku, nie je ani závratne rýchla, hoci už prvé pozitívne výsledky prináša. Málo o nich hovoríme, len veľmi stručne rada by som upozorniť aspoň na to, že sa darí konečne pribrzďovať pokles zahraničného obchodu aj prvý mesiac, aj druhý mesiac. Za prvé dva mesiace zahraničnoobchodná bilancia v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesla z 11 mld. korún na 7 mld. korún. Podaril sa nám aj určitý pokles úrokových sadzieb na medzibankovom trhu, ktorý nepochybne reaguje aj na určité operácie, ktoré robí ministerstvo financií. Dnes sa pohybujú tieto úrokové sadzby na trojmesačné peniaze pod 15 %. Je to skutočne určitý krok dopredu. Najnovší údaj Štatistického úradu Slovenskej republiky hovorí o tom, že podľa výsledkov konjunktúrneho prieskumu sa v marci zvýšila produkcia v priemyselných podnikoch vo viac ako 51 %. Je to aspoň aký-taký dobrý signál. A som presvedčená, že ďalšie pozitívne výsledky nedajú na seba dlho čakať.

Na záver mi dovoľte povedať, že predkladaný rozpočet nie je mojím rozpočtom. Nie je to štátny rozpočet ministerstva financií ani ministerky financií. Je to štátny rozpočet tejto vlády. Týmto štátnym rozpočtom sa akoby znovu opakovane uchádzame o vašu podporu.

Vážená poslanecká snemovňa, v mene vlády Slovenskej republiky vás preto prosím o podporu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pani ministerke Schmögnerovej.

Pýtam sa, či si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca výborov.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Farkas:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

proces prijímania štátneho rozpočtu sa chýli ku koncu. Máme za sebou dlhý proces. Možno niektorí z nás majú taký pocit, že sme nediskutovali dostatočne o návrhu štátneho rozpočtu. Ja mám na to iný názor. Od 8. marca sme začali prerokúvať štátny rozpočet na pôde nášho parlamentu. Koľko stretnutí sme museli absolvovať s jednotlivými odbornými skupinami, záujmovými skupinami, samosprávnymi skupinami, kým sme získali určitý základ na to, že môžeme kvalifikovane rokovať o návrhu štátneho rozpočtu. Od 8. marca do dnešného dňa bolo prerokovaných všetkých 46 kapitol štátneho rozpočtu vo výboroch Národnej rady a aj terajšia rozprava poukázala na to, že áno, je to vážny materiál. Vážny materiál, ktorý poukazuje na vážne problémy v našom hospodárstve, v základni, od ktorej by sme sa mali odraziť do budúcnosti. Aj dnešná rozprava alebo včerajšia, predvčerajšia ukázala, aká je obrovská medzera medzi nami, aká široká je tá rieka, ktorá nás rozdeľuje, že pre niektorých pánov poslancov stačí iba to, že druhý patrí k inej generačnej skupine alebo k inej politickej skupine, alebo hovorí iným jazykom, a tým je už preňho neprijateľný. Tá nenávisť je na takej vysokej úrovni, že nás to už maximálne rozdeľuje. Ale verte mi, keď sa nám to v budúcnosti nepodarí premostiť, nebude to v záujme tejto spoločnosti, nebude to v záujme Slovenska, ako ste sa viacerí ozývali tu v parlamente v rámci rozpravy. (Potlesk.)

Som trošičku sklamaný, že v rámci svojich vystúpení ste svoje stanoviská formulovali väčšinou politicky. Prevažoval politický pohľad. O odborných veciach, o odborných otázkach sa hovorilo veľmi, veľmi málo. Možno pre budúcnosť to je obrovské ponaučenie. Aj terajšie prerokúvanie návrhu štátneho rozpočtu poukázalo na to, že možno pre budúcnosť by bolo potrebné rozmýšľať nad tým, keď už budeme chcieť novelizovať náš rokovací poriadok, že by sme mali vytvoriť osobitný režim na prerokúvanie štátneho rozpočtu, že takáto neorganizovaná rozprava neprinesie ten výsledok, ktorý by sme očakávali od takejto rozpravy. Možno by bolo užitočnejšie, keby sme vytvorili určitý priestor pre poslanecké kluby. Nech sa vyjadria ku každej kapitole, ku každému problému, ku ktorému chcú. Ale nie tak, ako sa to uskutočnilo v rámci terajšej rozpravy. Väčšinou sa opakujú názory a na základe toho, v akom poradí sa poslanci prihlásili do rozpravy. Takýmto spôsobom nemôžeme vidieť a zbadať vnútornú súvislosť v názoroch jednotlivých politických klubov. Pán podpredseda už poukázal na to, koľkí vystúpili v rozprave. Som rád, že poukázal aj na to, že tu bol vytvorený dostatočný priestor na vystúpenie. Každý mohol presadiť svoj názor, mohol preferovať svoj názor a žiadať nás o podporu.

Ešte by som vás chcel informovať o tom, aký bude ďalší postup. Teraz v rámci druhého čítania budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré majú procedurálny charakter. Asi piati, šiesti poslanci navrhli vrátiť návrh štátneho rozpočtu na prepracovanie. Ak to neprejde, potom budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré obsahuje spoločná správa, a neskôr o podaných návrhoch v rozprave. Prijaté návrhy budú potom zapracované do návrhu uznesenia, prvého uznesenia Národnej rady. Neskôr budeme hlasovať o podaných návrhoch do druhého uznesenia Národnej rady, ktoré bude mať vo vzťahu k vláde odporúčací charakter, a tam budeme žiadať odporúčať vláde urobiť určité opatrenia. Samozrejme, prijaté návrhy v rámci druhého čítania budú zapracované do druhého návrhu uznesenia. Potom postúpime do tretieho čítania, tam budeme hlasovať o obidvoch návrhoch uznesenia ako o celku.

Ja vám veľmi pekne ďakujem za spoluprácu, za pochopenie a za to, že sme predsa spolu dotiahli túto rozpravu do konca.

Ďakujem vám. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, na vystúpenie navrhovateľa a spoločného spravodajcu, ktorí vystúpili v záverečnom slove, nie sú faktické poznámky. Procedurálne návrhy dám potom, pán poslanec, len čo preruším rokovanie schôdze o tomto bode programu.

(Hlasy v sále.)

Pán poslanec, skončili sme rozpravu o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do 12.00 hodiny. Zajtra dopoludnia nechávame priestor na rokovanie poslaneckých klubov, aby si vo svojich klubov vyjasnili stanoviská k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom.

Teraz by som ešte prosil členov politického grémia, aby sa zišli na základe návrhu pána poslanca Pašku na rokovanie politického grémia. Budeme pokračovať zajtra o 12.00 hodine hlasovaním.

Ešte pán poslanec Roman Kováč.

Poslanec R. Kováč:

Vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

zajtrajší deň je deň, ktorý sa volá Deň narcisov.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Prosím ešte o pozornosť.

Poslanec R. Kováč:

Je to deň, ktorý má symbolizovať solidaritu s tými, ktorí sú chorí na zákerné rakovinové ochorenie, ale súčasne solidarizovať aj s tými, ktorí s týmto ochorením bojujú. Zajtra o 12.00 hodine prídu sem do sály mladí ľudia, ktorí budú rozdávať poslancom žlté narcisy ako symboly práve tej skupiny ľudí, ktorá bojuje s takýmito zákernými ochoreniami. Ja vás prosím o hojnú podporu, najmä finančnú, týmto dievčatám prostredníctvom klubov za kvietky, ktoré dostanete, pretože tieto peniaze budú práve použité na boj s rakovinou.

Súčasne krátka správa pre členov klubu SDK - o 11.00 hodine bude klub.

Ďakujem.