Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán predseda, povedali ste, že krajina potrebuje rozpočet. Je to úloha číslo jeden a musí byť schválený k 1. 4. 1999. Je to skutočne pravda, pán predseda, ale pravda je aj to, že sme začali rokovať o rozpočte v utorok ráno, a to sú tri dni rokovania. My, to myslím opozíciu, za to nemôžeme, že rozpory v koalícii viackrát zmenili štátny rozpočet, a preto nemohol byť ako celok zaradený na rokovanie parlamentu skôr. Myslím si, že koalícia a jej vláda podcenila situáciu počas rokovania o rozpočte. Teraz vás tlačí čas, aby ste stihli prijať rozpočet. Všetci tu pracujeme v strese, pod časovým tlakom, ale to nie je dobrá vizitka pri prerokúvaní takého dôležitého zákona v živote krajiny, akým je štátny rozpočet.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orosz, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec L. Orosz:
Pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
pán Migaš sa pokúsil predložiť objektívny a realistický pohľad na tohtoročný štátny rozpočet a najmä na podmienky, za akých ho bola nútená súčasná vláda zostavovať. Bol to pohľad predsedu parlamentu, ako aj predsedu SDĽ, predsedu politickej strany, ktorá bola a je pripravená prevziať zodpovednosť za ďalší vývoj Slovenskej republiky. Bola schopná prevziať zodpovednosť, hoci si bola vedomá zložitých podmienok, za akých preberala túto zodpovednosť po minulej vláde. Pán Migaš hovoril aj o charaktere diskusie o štátnom rozpočte v slovenskom parlamente. Myslím si, že všetci si musíme priznať, že náš poslanecký zbor ani pri rokovaní o štátnom rozpočte neprekročil svoj tieň. Chcem poukázať na to, keď hovoríme o neštandardných podmienkach, že návrh zákona o štátnom rozpočte sa dostal do parlamentu 22. februára. Nehovorme len o posledných troch dňoch, hovorme o vyše mesačnom období, v ktorom sme mali možnosť diskutovať o tomto štátnom rozpočte, pričom diskusia, odborná diskusia sa má sústrediť na rokovanie vo výboroch. Aj tým, že ste sa sústredili predovšetkým na tie posledné tri dni, sa ukazuje, že pre vás bolo podstatné len politické defilé pred zrakmi kamier.
(Hlasy z rokovacej sály.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, pani poslankyňa Tóthová.
Poslanec L. Orosz:
To som, to som považoval za potrebné zdôrazniť. Bol som počas priebehu rokovania o rozpočte na viacerých stretnutiach vedenia parlamentu s predsedami poslaneckých klubov a viem o tom, môžem to objektívne povedať, že boli zo strany koalície...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyne, páni poslanci, posledné štyri faktické poznámky.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predseda parlamentu, aby som pokračoval vo výpočte, ktorý začal pán Orosz, ste ešte aj zastupujúci prezident. Vaše vystúpenie nebolo ani múdre, ani štátnické. Nerád počúvam z úst "prezidenta" tohto štátu, aj keď v zastúpení, slová o krízovom stave. Ťažko som ich znášal, keď s nimi tu strašil pán Šagát, ktorý zakrýval nimi svoju neschopnosť riadiť ministerstvo zdravotníctva. Vy sa nás snažíte presvedčiť, že to robíte "z čírej lásky k vlasti". Montesquieu ale hovorí: "Láska k vlasti nás vedie k dobrým mravom a dobré mravy by nás mali priviesť k láske k vlasti."
Takže v každom prípade je potrebné sa zamyslieť, že váš rozpočet by mal byť vyjadrením vašich predvolebných sľubov. O stave ekonomiky predchádzajúcej vlády vaši analytici iste vedeli, keď vám odporúčali prevziať vládu. Vtedy ste nehovorili voličom, že chcete viesť republiku v krízovom alebo vo výnimočnom stave. Jednoducho ste hovorili o tom, že budete zvyšovať platy, znižovať dane. Ale rozpočet je reštriktívny, je vyjadrením vašej neschopnosti naplniť jeho príjmovú časť a vyjadruje neschopnosť spravodlivo rozdeliť získané prostriedky medzi spoločenské štruktúry tohto štátu. To je celkom prirodzené. Jedenásť politických subjektov je navzájom schopných sa vydierať donekonečna. Aby ste tomu predišli, tak ste včera jednoducho zarazili všetky vystúpenia alebo takmer všetky vystúpenia členov vládnej koalície...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper...
Poslanec J. Cuper:
... a snažíte sa zvaliť vinu na nás. My sme sa ako opozícia snažili plniť iba svoju úlohu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Drobný je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Drobný, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Drobný:
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo, ktoré ste mi dali. Len trošku upresním. Myslím si, že pán predseda parlamentu mal pravdu, len subjektívne zle vníma situáciu. Totiž on tu interpretuje, že ste našli prázdne šuplíky. Po vláde, ktorá prijala deficitný rozpočet, ste nemohli nájsť prázdne šuplíky, museli ste nájsť šuplíky plné deficitu, tak ako bol naplánovaný. To je len subjektívna interpretácia. Samozrejme, že ja vám to verím, keď budete preberať druhý raz vládu, tak to už nebude také prekvapenie.
Takže vy ste to vnímali ako mimoriadnu situáciu a včera tú mimoriadnu situáciu som tu prežíval ako lekár, ktorý náhodou bol konzultovaný v piatich prípadoch, a musím vám povedať, že vaši ľudia z koalície to znášali super statočne a boli, tak ako som im povedal, prosím vás do horizontálnej polohy a nechoďte do pléna. Všetci zostali. Bohužiaľ, v troch prípadoch si museli zobrať také drogy, ktoré by som nebral. Ja som im ich nedal, ale to je ich vec. Oni si to zohnali, dali si ich, sú to návykové lieky, ale potom to prekonali. A skutočne všetka česť im, neštandardným spôsobom riešili túto situáciu, a treba sa im poďakovať, pretože to je hrdinstvo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, keby ste mohli reagovať na...
Poslanec M. Drobný:
Reagujem na...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benčat, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
ja by som v krátkosti reagoval zasa na ten nešťastný krízový stav ekonomiky. Zasa vidíte, vyvolali ste vlnu faktických poznámok. Prečo to vždy takýmto spôsobom tak dopadne? Pretože zrejme nie je to celkom pravda. Pravda je možno niekde medzi tým, čo hovoríte vy a my. Možno. Ale musím obhajovať tento stav, pretože bolo tu fluktuačné pásmo koruny v novembri. Nič sa nestalo, skoro pár percent. Bolo tu hodnotenie slovenskej koruny, respektíve hrubý domáci produkt, 47 % na úrovni Európskej únie. Mám tu z Európskej komisie konkrétne čísla. Zoberme si, porovnajme si Českú republiku a Slovensko. V roku 1997 Česká republika HDP mala jednu jednotku ako porovnanie, Slovensko malo 6,5 mld. v korunách. V roku 1998 Česká republika mínus 0,3, prosím pekne, a tam nebola naša vláda, Slovensko malo prírastok 5,1 v percentách. Zoberme si infláciu. Rok 1997 Česká republika 7,9, Slovensko 5,8. Česká republika 9,5, Slovensko 7,8. No ja neviem potom, ako to bolo katastrofické, keď to sú oficiálne zdroje Európskej komisie. Ja neviem, kde sa tu vyhrabávajú takéto veci. Ja rád narábam s konkrétnymi číslami.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predseda,
povedali ste, že rozpočet bude prijatý bez pripomienok. Zdá sa mi, že preto bolo pre opozíciu určené rokovanie v noci, lebo vás nezaujímali naše pripomienky. Máme medzi sebou vynikajúcich odborníkov. Prečo si nenecháte poradiť? Prečo si ich nechcete vypočuť? Veď v minulom volebnom období dokázali, že to vedia robiť. Mečiarova vláda začala budovať štát a vy ste neboli zrejme takí naivní, že ste si mysleli, že keď prídete k moci v novom štáte, že už nebudete mať čo robiť. Tie reči o tom, ako sme zdevastovali hospodárstvo po tých krokoch, čo ste urobili s korunou, s diaľnicami, s balíčkami opatrení, vám už dlho občania nebudú akceptovať. Na každom kroku dokazujete, že to neviete robiť. V záujme Slovenska vás preto prosím, využite tie zdroje, ktoré vám opozícia ponúka.
A tiež vás chcem poprosiť, pán predseda, zasaďte sa svojou váhou čelného predstaviteľa parlamentu, aby sme už viac nerokovali v takomto nedôstojnom prostredí alebo za takýchto nedôstojných podmienok. Som už tretie volebné obdobie v parlamente, ale ani raz sa nedialo to, čo sa deje teraz. Chcela by som tiež protestovať proti spôsobu vedenia schôdzí predsedajúcimi parlamentu, pretože skutočne sa tu snažíte obmedziť vyjadrenia sa opozície. Chcem poprosiť, neobmedzujte práva opozície, pretože sa môže stať, že Slovensko zakrátko bude označené ako nedemokratický štát. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nikto neobmedzuje, pani poslankyňa, žiadnym spôsobom vaše práva.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám prečítal ešte ďalších prihlásených do rozpravy v poradí, ako som si ich zaznamenal - páni poslanci Ošváth, Jarjabek, Baco, Farkas, Cabaj, Andrassy, Hofbauer, Húska, Brhel, Gabriel, Tarčák, Tkáč a Benčat. V takomto poradí by som prosil, keby ste sa postupne pripravili na jednotlivé vystúpenia.
Teraz vystúpi ako ďalší v poradí pán poslanec Ošváth.
Pekne by som chcel poprosiť všetkých rečníkov, aby na úvod svojho vystúpenia predniesli svoje návrhy.
A prosil by som spoločného spravodajcu výborov, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti, aby mohol registrovať podané pozmeňujúce návrhy pánov poslancov počas rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Ošváth, máte slovo.
Poslanec P. Ošváth:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
panie poslankyne, páni poslanci,
podávam pozmeňujúci návrh na osobitné hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenom v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 v bode číslo 10 v tomto znení: V položke Rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol v položke Finančné krytie zodpovednosti prevádzkovateľa jadrových energetických zariadení za jadrové škody spôsobené prípadnou jadrovou udalosťou, rezerva na štátne záruky za bankové úvery a ručenie štátu za ŠPÚ znížiť prostriedky o sumu 140 mil. Sk a uvedenú sumu viazať v kapitole Všeobecná pokladničná správa na účely sanačných a monitorovacích prác vykonávaných na území Slovenskej republiky po bývalej Sovietskej armáde.
Na stručné zdôvodnenie tohto návrhu by som uviedol, že do roku 1997 boli na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 408/1993 o odstraňovaní ekologických škôd spôsobených jednotkami Sovietskej armády vyčleňované prostriedky na uvedené práce prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa v objemoch 140 až 160 mil. Sk ročne. Od roku 1997 boli tieto prostriedky rozpočtované v kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako účelové prostriedky. Uplatnenie takéhoto postupu však malo dosah na rozpočtovú kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorej rozpočet od vzniku samostatnej Slovenskej republiky charakterizuje značná napätosť a z nej vyplývajúce krytie len základných potrieb armády. Navyše týmto spôsobom Ministerstvo obrany Slovenskej republiky plnilo úlohy neprislúchajúce tomuto rezortu. Ide totiž o ekologické práce zamerané na odstránenie znečistenia pôdneho fondu a podzemných vôd látkami, ktoré v týchto priestoroch zanechali vojská bývalej Sovietskej armády. V rozpočte na rok 1997 táto položka nie je rozpočtovaná, hoci sanačné práce sú predpokladané do roku 2001 a ich prípadné zastavenie by malo negatívne dôsledky na životné prostredie v tejto oblasti najmä v oblasti kúpeľného strediska Sliač, kde boli vojská bývalej Sovietskej armády rozmiestnené. Práve preto vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu pri hlasovaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek je ďalší prihlásený do rozpravy. Po ňom vystúpi pán poslanec Baco. Prosil by som pána poslanca Baca, aby sa pripravil ako ďalší rečník do rozpravy.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka financií,
podávam pozmeňujúci návrh k tlači 143 k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999. Návrh rozpočtu pre kapitolu Kultúra zvýšiť o sumu 5 mil. Sk a viazať ich na použitie pre operetu Novej scény.
Zdôvodnenie. Začnem možno trošku zoširoka asi v tom zmysle, že aj pred rokom 1989 sa slovenskej kultúre darilo. Umelecké školstvo prinášalo svoje ovocie a rozvoj kultúry a hlavne interpretačného umenia mohol nadviazať na svoje tradície. Dosiahol takú celoeurópsku úroveň, že dodnes, hoci podmienky sa zmenili, vlastne všetci, a divadlá predovšetkým, z tohto obdobia žijeme. Vždy je však niečo za niečo. V roku 1989 sa podmienky zmenili tak, že prirodzene začalo prežívať iba to, čo je konkurencieschopné. Ak dovolíte, budem hovoriť len o divadlách. Kým kolegovia z činohry môžu, bohužiaľ, už len spomínať na zhruba 50 vyrábaných televíznych inscenácií ročne v rámci vtedy Česko-slovenskej televízie, následne existenčné problémy u mnohých, ktorých práca v divadlách je mizerne honorovaná. Ide vlastne o značné obmedzenie v rámci normálnej existenčnej realizácie. Hranice sa síce otvorili, ale nastala iná bariéra. Rečová. Opak sa stal u hudobníkov. Hudobné, hudobno-zábavné, hudobno-dramatické divadlá dostali odrazu zelenú. Rečová bariéra prosto neexistuje, prestala platiť. Traviata sa spieva všade na svete v taliančine a operetu nemecký trh miluje. Dnes neexistuje v Európe a možno ani na svete kamenné divadlo, kde by nebol zastúpený Slovák hudobník.
Peňazí je však stále menej. Do tejto situácie prišlo rozhodnutie o zrušení komornej opery a operety Novej scény ako blesk z jasného neba. V tejto chvíli je pre mňa situácia o to vážnejšia, že už nejde len o odvolávanie vedúcich pracovníkov ministerstvom kultúry celoplošne, ale v tejto chvíli dochádza v kultúre k ojedinelému prípadu v histórii, a to vlastne k rušeniu žánrov, a to už nemá s personálnymi zmenami nič spoločného. A ak nedajbože by tak malo byť, tak potom by to bol, ctená snemovňa mi iste prepáči, umelecký rasizmus.
Teda úplne vymizol zámer komornej opery, žáner komornej opery, žáner operety, ktorý sa dlhodobo vyvíjal. Na Novej scéne má opereta 52-ročnú tradíciu. Je dobre rozbehnutá, dôkazom čoho sú najnovšie zahraničné ponuky do štátov Rakúska, Nemecka a Švajčiarska. Je to paradoxné, ale podľa skráteného rozpočtu nie sú dôvodom na rozpustenie operety finančné dôvody. Komorná opera má rozpočet 9 mil. a Nová scéna skrátený na 37 mil. Je to stále dosť na to, aby nemusel byť súbor rozpustený. Musí však tak ako doteraz komerčne využívať zriaďovaciu listinu.
Tieto súbory vzhľadom na svoju veľkosť sú priam ideálne ako reprezentanti slovenskej interpretačnej divadelnej kultúry. Hovoril som len o divadlách. Prosím tých, ktorých sa to netýka, aby prepáčili. Existencia činoherných a hudobných divadiel vedľa seba je existenčne nutná a prirodzená. Avšak nikde na svete nie je činohra a hudobné divadlo v rámci jednej budovy pod jednou ekonomickou strechou. Preto sa stále pýtam na koncepciu hudobných a činoherných inštitúcií v rámci ministerstva kultúry.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, chcel by som vás poprosiť, keby ste zdôvodnili svoj návrh, ktorý ste predložili v rámci rozpravy.
Poslanec D. Jarjabek:
Vážený pán predseda, to práve robím. Mám ešte štyri riadky, ak vydržíte, mám na to 5 minút 14 sekúnd.
Nová scéna zarobila v priemere na jedno predstavenie tržby deleno počet predstavení 65 500 Sk. Národné divadlo 39 tis. Sk, Východoslovenské divadlo 26 500 Sk na jedno predstavenie. Nová scéna bola v súčasnosti jedným z divadiel, ktoré zo zahraničia prinášali mnohé uznania. Preto prosím aj z tejto pôdy pána ministra kultúry, aby ešte raz prehodnotil postavenie operety Novej scény v kontexte všeobecnej divadelnej kultúry na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán poslanec, za pochopenie.
Nech sa páči, ďalší vystúpi pán poslanec Baco.
(Hlasy v sále.)
Graf netreba. Páni poslanci sa pýtajú, či máme graf.
Nech sa páči, pán poslanec Baco.
Poslanec P. Baco:
Vaše prianie je pre mňa príkazom.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý nadväzuje na pozmeňujúci návrh pána poslanca Delingu, ktorý navrhol v zákone zmenu, teda zvýšenie dotácií do rezortu pôdohospodárstva o 3 mld. Sk. Môj návrh precizuje, teda rozmieňa na drobné tento jeho návrh do zákona v prílohách takto.
1. V prílohe číslo 3:
a) bežné výdavky zvýšiť o 2,316 mld. v stĺpci 2, z toho bežné transfery do poľnohospodárstva zvýšiť o 2 mld. v stĺpci 4. V rámci toho zvýšiť dotácie do poľnohospodárskych družstiev, akciových spoločností a neziskových organizácií o jednu miliardu,
b) kapitálové výdavky nefinančných subjektov zvýšiť o 684 mil. Sk v stĺpci 10. Sumu 316 mil. Sk zvýšiť na krytie delimitácie prevzatých veterinárnych činností z krajských úradov štátnej správy.
2. V prílohe číslo 6 k zákonu upraviť účelové prostriedky v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to:
a) transfer do Štátneho fondu zveľaďovania lesa zvýšiť o 190 mil. korún na 550 mil. korún,
b) transfer do Štátneho vodohospodárskeho fondu Slovenskej republiky zvýšiť zo 100 mil. korún na 250 mil. Sk, transfer Štátnemu fondu trhovej regulácie v poľnohospodárstve Slovenskej republiky zvýšiť o 560 mil. korún na jednu miliardu. Transfer Štátnemu podpornému fondu prideliť 150 mil. korún a bežný transfer podnikateľským subjektom v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe zvýšiť o 1 miliardu korún.
Zdôvodnenie. Dovoľte mi, dámy a páni, aby som povedal, že návrh, ktorý máme pred sebou, znižuje dotácie do pôdohospodárstva oproti minulému roku o 1 100 mil. korún, čo je 7 %. Je to nebývalé, je to najviac zo všetkých rezortov, je to v úplnom rozpore s volebnými sľubmi súčasnej vládnucej koalície a je to aj v príkrom rozpore, v protiklade s tým, čo schválila Národná rada v programovom vyhlásení vlády. V programovom vyhlásení vlády táto Národná rada odmietla náš návrh, aby sa stalo poľnohospodárstvo a pôdohospodárstvo prioritou, ale zaviazala sa, že bude osobitne prihliadať na špecifické potreby. Chcem poukázať na to, že niektoré rezorty v Slovenskej republike v rozpočte majú navrhované až 11-percentné zvýšenie rozpočtu oproti minulému roku, len poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo má zníženie o 7 %. Tým vyjadruje táto vláda, táto vládnuca koalícia jednoznačne svoj postoj k chlebovému odvetviu, k týmto veľmi citlivým otázkam.
Ďalej mi dovoľte, aby som poukázal pri tejto príležitosti, podobne ako teda včera na tom grafe, že situácia sa znova opakuje, nič nové pod slnkom, že sa idú znova ožobračovať poľnohospodári, situácia sa opakuje z minulosti, keď ste boli pri vláde, nie všetci, ale mnohí z vás v roku 1991. V roku 1991 bola úroveň podpory poľnohospodárstva na Slovensku na úrovni Európskej únie, na úrovni západnej Európy, a vtedy dosahovalo aj naše poľnohospodárstvo naozaj dobré výsledky a dá sa porovnávať. Vtedy sa jednorazovo stalo to, že podpora poľnohospodárstva a potravinárstva a trhu potravín z 29 mld. sa znížila na 9 mld. jednorazovo, jedným skokom. Výsledok bol ten, ktorý som tu včera na tých grafoch demonštroval, že z 2 mld. zisku v tomto rezorte sa dostala strata takmer na 15 mld. korún ročne, stalo sa to, že majetok sa znehodnotil zo 155 mld. na 72 mld. a tak ďalej.
Postupne sme túto situáciu zlepšovali a v roku 1994, keď ste sa dostali do vlády, znova, čo ste po prvé urobili, bolo to, že ste siahli na dotácie poľnohospodárstva, znova ste ich znížili, čo my sme teda okamžite po nástupe v roku 1994 ešte v decembri napravili. V priebehu posledných štyroch rokov sme zvýšili podporu poľnohospodárstva o 4 mld. korún a treba povedať, že aj vďaka tomu, ale, samozrejme, v prvom rade vďaka veľmi húževnatej, statočnej robote našich poľnohospodárov sa prakticky začali približovať výsledky v posledných rokoch 1997, 1998 výsledkom pred rokom 1990.
Čo robíte vy? Opäť teda siahate poľnohospodárom na to, čo sa vlastne za posledné štyri roky pre nich urobilo. Chcem povedať, že tentoraz to považujem za úder naozaj smrteľný, pretože úplne reálne je, že niektoré odbory potravinárskej výroby, hlavne tie, ktoré majú veľké zásoby, ako sú napríklad vinári, ako sú napríklad cukrovarníci, ako je napríklad krmivársky priemysel, liehovarníci, tieto odbory úplne zanikajú a pravdepodobne zaniknú. Keď nie teda na sto percent, ale dá sa očakávať, ja nestraším, že 60 - 70 % podnikateľov v týchto odboroch môže v tomto roku zaniknúť. Ešte raz, zoberte to, prosím, veľmi vážne. Súvisí to teda aj s dotačnou politikou, pretože sme napríklad pomocou dotačných prostriedkov aj bonifikovali úroky, aby tieto zásoby sa mohli prefinancovať, čo sa teraz, žiaľ, nerobí, tým pádom nastúpili exekútori a rozoberajú cukrovary, rozoberajú vinárske podniky, liehovarské podniky, krmovinársky priemysel.
Takže by som vás veľmi pekne chcel poprosiť, aby ste skutočne zobrali tento náš návrh ako veľmi významné varovanie a veľmi vážnu prosbu.
Takisto chcem poukázať nato, že máme regióny, kde, bohužiaľ, za posledný rok počasie a príroda si tak zahrali s poľnohospodármi, sú také katastrofické dosahy na ich hospodárenie, najskôr sucho, potom veľmi mokrá jeseň, že nie sú schopní sa sami dostať z tejto šlamastiky, a keď ich štát nepochopí, tak sa nám môže stať, že v istých regiónoch východného Slovenska aj viac ako 50 % poľnohospodárov to neprežije.
Dámy a páni, pýtate sa, odkiaľ zobrať peniaze. Ja nehovorím, že zobrať zo školstva alebo zo zdravotníctva. Ja chcem naopak poukázať na to, čo tu pán predseda vlády demonštroval, že dnešná vláda svoj rukopis píše len vo výdavkoch. V tom je celá chyba. Chcem poukázať na to, že po revolúcii v roku 1989, 1990 tu boli veľké diskusie o vývoji, socialistickí ekonómovia, hospodári, kapitalistickí, a hovorilo sa vtedy, že rozdiel je v tom, že socialistický hospodár rozmýšľa, ako z koruny ušetriť 10 halierov, kapitalistický alebo trhový rozmýšľa nad tým, ako z jednej koruny urobiť dve. Celý náš problém je teda v tom, že sa snažíme za každú cenu ušetriť, uprplať z každej korunky možno nejaký ten halierik.
Vážení, ale táto ekonomika potrebuje iné. Táto ekonomika potrebuje veľmi seriózne, koncepčné riešenia, nie chaos, ktorý je tu v súčasnom období. Podmienky, z ktorých sa dá naozaj rozmýšľať, ako by sa z jednej koruny urobili dve. A toto, myslím si, je to, čo by som odporúčal našej vláde, aby sa tým veľmi vážne zaoberala, ako skutočne koncepčne toto hospodárstvo riešiť, a nie nechať to neustále v takomto chaotickom stave, ako aj tu máme možnosť vidieť napríklad v rozporoch medzi jednotlivými členmi.
Dámy a páni, verím, že ste pochopili veľmi vážnu situáciu v poľnohospodárstve a prosím vás ešte raz, podporte naše návrhy, ktoré som tu predložil.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas.
Nech sa páči, máte slovo.
Pripraví sa pán poslanec Cabaj.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vo svojom príspevku by som sa chcel obmedziť iba na podanie pozmeňujúceho návrhu, ktorý je nám všetkým známy, ale chcem to sprecizovať. Podobný návrh je aj v spoločnej správe, ale nvrhujem ho zmeniť a konkretizovať.
Zvýšiť finančné prostriedky kapitoly Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky o 15 159 tis. Sk, a to:
a) v hlavnej kategórii 600 Bežné výdavky, v kategórii 610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania a v kategórii 620 Odvody poistného a príspevkov zamestnávateľa do poisťovní a Národného úradu práce vo výške 7 659 tis. Sk,
b) v hlavnej kategórii 700 Kapitálové výdavky o 7 500 tis. Sk presunom z kapitoly Všeobecná pokladničná správa skupina 8 Rezerva na riešenie dosahov nových zákonných úprav a iných vplyvov.
Ako krátke odôvodnenie tohto návrhu by som chcel uviesť, že zvýšenie výdavkov vytvorí predpoklady na zabezpečenie náročných úloh Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj nových úloh Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v oblasti legislatívnej, zahraničných vzťahov, analytickovýskumnej, informačnej alebo poradenskej. Kapitálové výdavky budú smerovať na technické vybavenie Kancelárie Národnej rady.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Farkasovi.
Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tibor Cabaj, predseda poslaneckého klubu HZDS.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy k tlači 143, k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999.
Navrhujem:
1. v § 5 ods. 2 sa číslo 81 nahrádza číslom 79 a číslo 19 sa nahrádza číslom 21. Aby som to preložil, v roku 1999 je výnos z dane z príjmov fyzických osôb, z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zdaňovaných podľa osobitného zákona podľa môjho návrhu vo výške 79 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 21 % príjmom rozpočtu obcí.
Druhý návrh: takisto v tomto § 5 ods. b) číslo 95,96 sa nahrádza číslom 95,5 a číslo 4,04 sa nahrádza číslom 4,5. Dane z príjmov právnických osôb, z príjmov zdaňovaných podľa osobitného zákona vo výške podľa môjho návrhu 95,5 % sú príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 4,5 % podľa môjho návrhu príjmom rozpočtov obcí.
Tento návrh predkladám pánu predkladateľovi písomne. Zdôvodnenie je veľmi jednoduché. Ak by sme podporili tieto dva pozmeňujúce návrhy a vlastne prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov pokryjeme obciam do ich rozpočtov vlastne iba inflačný rast, ktorý je spôsobený balíčkom ekonomických opatrení prijatý vládou Slovenskej republiky, to znamená, že žiadne zvýšenie, len vykrytie tých problémov, ktoré im vznikli.
Vzhľadom na túto skutočnosť, ktorú som uviedol, pevne verím, že tento návrh nájde aj oporu v súčasných vládnych laviciach, pretože pri poslednom rozpočte na rok 1998 zástupca jedného z týchto klubov, ktoré sú dnes vo vládnej koalícii, predkladal návrh, aby príjem fyzických osôb bol trvale 22 % s tým, že táto hodnota by bola konštantná aj v budúcnosti. Pripomínam to, pretože takýmto spôsobom to bolo navrhnuté vzhľadom aj na tie reštrikčné opatrenia, ktoré obsahuje tento rozpočet alebo návrh vládneho rozpočtu, preto je aj návrh nie tak, ako to bolo pôvodne uvažované s tými 22 percentami, a teda, ako sa hovorí na Slovensku, na pol škody, na 21 %.
Dovoľte mi, aby som tento pozmeňujúci návrh podoprel aj stanoviskom Asociácie primátorov a starostov, ktorí oslovili náš poslanecký klub a v ktorom sa Asociácia starostov a primátorov - pripomínam, že zastupujú asi 800 starostov a primátorov, títo sa obracajú na poslancov s návrhom, aby sme pri schvaľovaní návrhu rozpočtu na rok 1999 vzali do úvahy ich pripomienky k časti Vzťahy k rozpočtom obcí. Vládou navrhovaná suma 7,7 mld. Sk pre obce a mestá ako podiel na výnosoch z republikových daní je nedostatočná z nasledovných dôvodov. V návrhu rozpočtu predkladaného vládou nie je zohľadnená požiadavka zakotvená v uznesení 9. snemu Združenia miest a obcí Slovenska zvýšiť navrhovanú sumu o 1 miliardu Sk, čím by sa vlastne pokryl inflačný rast. Vyššia inflácia ako v posledných rokoch spôsobená najmä rastom cien energií, dopravy, služieb, spojov, vodného, stočného, ktoré sa bezprostredne dotýkajú rozpočtu obcí a na ich pokrytie bude potrebné vyčleniť oveľa väčšie prostriedky ako doteraz.
V kapitole krajských úradov štátnej správy navrhované rozpočtové sumy na miestnu hromadnú dopravu sú nedostatočné a podniky SAD bez príspevkov obcí a miest budú len veľmi ťažko zabezpečovať nutnú minimálnu prepravu občanov pri ich cestách do zamestnania, školy, za zdravotníckymi a inými životne dôležitými službami. Obzvlášť kritická situácia nastane pri mestskej doprave a mimoriadne negatívne dopadne tento problém na takzvané koncové obce vo veľkých okresoch.
V rozpočte Národného úradu práce sa uvažuje s minimálnymi prostriedkami na tvorbu verejnoprospešných miest. Práve cez takto získané pracovné sily si obce a mestá pomáhali riešiť problémy pri zabezpečovaní nutných prác s minimálnymi nárokmi na vlastný rozpočet. Ak mestá a obce nedostanú túto formu pomoci, veľmi ťažko budú môcť zabezpečovať vhodné životné podmienky pre svojich občanov. Predpokladáme, ba dokonca sme presvedčení, že nedostatok financií budú výrazne pociťovať najmä malé obce, ktoré už v minulosti mali nemalé problémy. Vychádza to najmä zo skutočnosti, že v obciach tohto druhu nemá sídlo žiadny prosperujúci podnikateľský subjekt a poľnohospodárske podniky vzhľadom na dotačnú politiku súčasnej vlády obsiahnutú v návrhu rozpočtu sotva budú môcť splniť svoje daňové povinnosti voči obciam.
Predpokladaný podiel výnosov dane z príjmov právnických osôb je značne riziková položka, a to najmä vzhľadom na vývoj platenia daní týchto subjektov a malú účinnosť vymáhateľnosti ich nedoplatkov. Domnievame sa, že objem peňazí, ktorý je v rozpočte, nebude naplnený. Rozpočtované prostriedky na úseku školstva a zdravotníctva v takom objeme, ako sú obsiahnuté v návrhu rozpočtu, budú vytvárať dodatočné tlaky na rozpočty obcí a miest formou podávania žiadostí o dotácie na minimálnu prevádzku školských a zdravotníckych zariadení na území toho-ktorého mesta či obce.
Chceme upozorniť na skutočnosť, že pri tvorbe rozpočtu nebola zohľadnená skutočnosť, že mestá už vyčerpali svoje vlastné vnútorné zdroje zbavením sa prebytočného majetku. Obce a mestá by ako výraznú pomoc pocítili, keby nastala zmena v zdaňovaní príjmov obcí z podnikateľskej činnosti. Celková koncepcia návrhu rozpočtu smerom k obciam a mestám vôbec nezohľadňuje sľub, ktorý dal predseda vlády Slovenskej republiky v televízii občanom tohto štátu, že v máji 1999 bude mať na stole kvalitný kompletný program, na základe ktorého sa od 1. 6. začne uskutočňovať proces prechodu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu a že z tohto titulu príde k značnému zoštíhleniu štátnej správy. Obce a mestá sa nebránia prijatiu nových kompetencií, ale dôrazne žiadajú, aby s prechodom kompetencií boli zabezpečené dostatočné finančné prostriedky na ich výkon.
Vážení páni poslanci, vy ste občanmi jednotlivých obcí a miest. Prispejte svojím rozhodnutím k tomu, aby tieto mohli vytvárať vhodné podmienky pre život ich občanov.
Toľko list Asociácie primátorov a starostov miest.
Zároveň mi dovoľte, pán predsedajúci, aby som v rozprave predniesol aj procedurálny návrh, aby sme pri hlasovaní o všetkých bodoch spoločnej správy postupovali tak, že budeme hlasovať o každom bode samostatne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šimko, máte procedurálny návrh? Nie.
Tak potom ako ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Andrassy.
Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy je ešte celkom prihlásených osem poslancov. Na základe predbežnej dohody zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov prišlo k zhode, že by sme mohli dnes rozpravu ukončiť, predpokladám najdlhšie do 20.00 hodiny, a nechali by sme si tým časový priestor na spracovanie spoločnej správy, teda sumarizáciu všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Zajtra dopoludnia by mohli rokovať jednotlivé poslanecké kluby o tejto správe, ktorá vzíde z rozpravy, a o 12.00 hodine by sme pokračovali v rokovaní o tomto bode programu hlasovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Môžem brať takýto návrh ako súhlas všetkých poslaneckých klubov?
(Hlasy v sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, áno.
Nech sa páči, pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
dávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 a navrhujem, aby bol text uznesenia doplnený o bod d), v ktorom sa vláde Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky ukladáme vypracovať a prijať strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky do 30. 6. 1999. Tento môj pozmeňujúci návrh vyplýva aj z toho dôvodu, že veľmi pozorne som si vypočul diskusiu a desiatky vystúpení koaličných, ale aj opozičných poslancov k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999. Viacerí predrečníci sa zhodli, a ja s nimi súhlasím, že štát musí zohrávať významnú úlohu pri zabezpečení rovnováhy a rozvoja hospodárstva. Problémy, ktoré sú spojené s hospodárstvom, sa nedajú riešiť zo dňa na deň či z mesiaca na mesiac. Preto aj kritika návrhu rozpočtu poslancami opozície, poslancami najmä HZDS a SNS, vyznieva krajne nepresvedčivo. Štátny rozpočet, ktorý do Národnej rady predložila súčasná vláda, je totiž len a len zrkadlom skutočného stavu hospodárstva, ktorý zanechala vláda HZDS, SNS a ZRS.
Prvoradou úlohou vlády dnes musí byť zastavenie úpadku národného hospodárstva aj preto, že od roku 1994 bola slovenská ekonomika sprevádzaná častými zmenami pravidiel hry, viedla sa stranícka privatizácia a Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie. Práve medzinárodná izolácia znamenala zníženie vývozu slovenských výrobkov a pasívne saldo dosiahlo k novembru 1998 výšku 73 mld. korún. Ako ruka v ruke išla s izoláciou aj stagnácia domácej priemyselnej výroby. V rokoch 1997 až 1998 poklesol podiel priemyslu na hrubom domácom produkte o 32 %. Zatváranie fabrík malo za následok ustavičné zvyšovanie nezamestnanosti, klesala dynamika rastu HDP a negatívny vývoj bol aj v miere inflácie. Takmer sa strojnásobila zahraničná zadlženosť vlády. Keď v roku 1993 bol každý občan Slovenska zadlžený 695 dolármi, čo bolo asi 25 tis. Sk, v roku 1998 to už bolo bezmála 2 000 dolárov, čo činí na jednu hlavu bezmála 80 tis. Sk. Výrazne takisto vzrástla zadlženosť štátu. V roku 1997 to bolo bezmála 172 mld. korún.
Problémy spojené s financovaním riešila vláda HZDS, SNS a ZRS emisiou štátnych pokladničných poukážok za vysoké ceny, čo znamenalo ďalšie a ďalšie zadlžovanie štátu jeho občanov. Do neba volajúca je aj skutočnosť, že v roku 1997 prekročila emisia štátnych poukážok úroveň všetkých výdavkov štátneho rozpočtu. Príjmy štátnych rozpočtov sa za posledné štyri roky riešili ustavičným nárastom daňových príjmov fyzických osôb, pracujúcich, ale vrstva privatizérov obchádzala daňové povinnosti, rozkrádala slovenské hospodárstvo, mala zo zákona možnosť znižovať odvody daní.
Štátny rozpočet na rok 1999, ktorý predkladá ministerka financií za vládu, je realistický, nie je sľubotechnou, a v tom je jeho prednosť. Na druhej strane v čo najväčšej miere rešpektuje ťažkú sociálnu situáciu väčšiny občanov, ktorých do tejto nelichotivej situácie ste dostali vy páni poslanci za HZDS a SNS, nie súčasná vláda. Pri zostavovaní rozpočtu musíme mať na pamäti, že v predchádzajúcom období dochádzalo k neštandardným situáciám, častým zmenám pravidiel hospodárskeho súťaženia. Preto je potrebné žiadať od vlády, aby do konca júna pripravila jasnú koncepciu rozvoja hospodárstva v strednodobom horizonte. Na základe tejto koncepcie by mala vláda následne vytvoriť rozvojové programy pre najviac ohrozené regióny Slovenska. Prioritná pozornosť by sa mala venovať najmä východnému Slovensku, kde miera nezamestnanosti presiahla hranicu 20 %.
Vážené dámy, vážení páni, návrh štátneho rozpočtu vychádza z reality dneška. Ekonomika a čísla nás nepustia. Rozpočet je kompromisom medzi najnevyhnutnejšími potrebami, výdavkami a reálnymi možnosťami príjmov. Verím, že sa navrhovaný rozpočet stane dobrým odrazovým mostíkom pre naštartovanie očakávaných pozitívnych zmien v spoločnosti i v slovenskom hospodárstve, a preto ja tento rozpočet podporím.