Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, nediskutujte s plénom, prosím vás pekne.
Poslankyňa M. Podhradská:
V rezortoch ministerstva zahraničných vecí, ministerstva kultúry, ministerstva školstva bolo dobrým zvykom po minulé roky vyčleniť sumu, ktorá bola určená na pomoc zahraničným Slovákom, respektíve na podporu kultúrnych aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí. Táto položka v tohtoročnom rozpočte absolútne vypadla. Je pre mňa priam paradoxné, keď sa tu dnes pán premiér chválil svojou návštevou v Maďarsku, ako ho naši krajania s láskou a vrelo a privítali, a klamal, to si dovolím povedať otvorene, klamal tu, že nikdy, po prvý raz boli vlastne prijatí predstavitelia slovenských Maďarov premiérom Slovenskej republiky. Tak buď ho, pána premiéra, niekto mylne informoval, alebo jednoducho, tak ako je u neho už bežne zvykom, klamal znovu.
Je naozaj nehorázne, keď sa tu kde-kto oháňa tým, ako sa budeme starať o národnú kultúru, ako sa odvolával povedzme na pomoc zahraničných Slovákov a na pomoc istých osobností v rámci volebnej kampane, keď tu operoval po Slovensku Peter Šťastný a v návrhu rozpočtu, prvého rozpočtu, ktorý táto vláda predkladá, sa absolútne na zahraničných Slovákov nepamätá. Možno pán Peter Šťastný nepotrebuje žiadnu pomoc, ale rozhodne potrebujú našu pomoc Slováci v Maďarsku, potrebujú ju Slováci v Poľsku, na Ukrajine a v ďalších krajinách, kde je ich situácia veľmi ťaživá. Keby toto všetko pán premiér vedel, tak určite by nedopustil to, že v tomto návrhu rozpočtu na pomoc pre zahraničných Slovákov nenájdeme ani korunu.
A dovoľte mi, prosím, ešte jednu vec povedať. Príspevok, ktorý je určený v rozpočte ministerstva kultúry pre občianske združenia - budem veľmi krátka, lebo mi ostáva málo času, a dúfam, že to poviem veľmi jasne. Ďalší paradox. Pre nemenšinové občianske združenia, ktoré predstavujú viac ako 80 % obyvateľstva Slovenskej republiky, je vyčlenených 7,4 mil. korún. Na príspevok pre menšinové občianske združenia je to 30,6 mil. korún. Opakujem, 7,4 mil. korún ku 30,6 mil. korún. Myslím si, že ďalší komentár k tomuto nie je potrebný.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pani poslankyňa. Musím vás upozorniť, že ako jediná vystupujúca ste nedodržali dohodu, ktorou ste mali najskôr uviesť svoj pozmeňujúci návrh. Uviedli ste ho na konci, nie na úvod.
Nech sa páči, teraz vystúpi predseda Národnej rady pán Migaš, po ňom pán poslanec Ošváth.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
zákon, ktorý práve prerokúvame, považujem ako mnohí z vás za jeden z najdôležitejších legislatívnych aktov v tomto roku. Veľmi pozorne sledujem rozpravu o tomto zákone. Aj na základe prebiehajúcej diskusie chcem vo svojom vystúpení upozorniť na súvislosti a sčasti ich aj rozviesť, v akých sa stvoril náš návrh štátneho rozpočtu a ktoré ovplyvnili naše rozhodovanie, ktoré musíme urobiť v súvislosti s prerokovaným zákonom. Po starostlivom zvážení usudzujem, že sú to tieto štyri faktory:
1. súčasná kondícia našej ekonomiky,
2. rôznosť koncepčných východísk zostavovania návrhu štátneho rozpočtu,
3. vplyv lobistických a záujmových skupín,
4. sociálne dosahy rozpočtu.
Dovoľte mi krátko sa pristaviť pri každom z uvedených okruhov.
Vláda nám predložila reštriktívny návrh rozpočtu. Rozpočet na prežitie, ako tu už bolo povedané. Iný ani nemôže byť pri takom povážlivom stave našej ekonomiky, aký nám zanechala predchádzajúca vláda. O vonkajších a vnútorných nerovnováhach našej ekonomiky, o kríze podnikovej sféry, ktorá nie vlastnou vinou sa rozpadá, o zmarení podpory zahraničných investorov, o nevydarených rozvojových programoch, o deptaní vrstvy stredných a drobných podnikateľov a tak ďalej sa už veľa pohovorilo. Žiadne vykrúcačky predstaviteľov terajšej opozície nemôžu zastrieť holý fakt, s ktorým sme teraz konfrontovaní. Žalostný stav ekonomiky je dielom neodborného a straníckeho vládnutia našich predchodcov. Ekonomické procesy majú veľkú zotrvačnosť a každý občan pochopí, že tento stav nemožno pripísať tým, ktorí prevzali iba nedávno štafetový kolík, a to vo veľmi nepriaznivej situácii. Preto prvou úlohou nasledovníka je zastaviť hospodársky úpadok. Keď nič iné, tak aspoň zastaviť, o tom je terajší návrh rozpočtu.
Nebudem tajiť, že vo vláde a najmä v parlamente sa prejavujú rôzne koncepčné názory ako v takýchto neštandardných, mimoriadne zložitých podmienkach krízového stavu ekonomiky by mal hospodár postupovať pri zostavovaní štátneho rozpočtu. V hre sú tri celkom odlišné prístupy.
Prvý z nich kladie dôraz na obnovu inštitucionálneho rámca trhového hospodárstva, ktorý bol v posledných rokoch vážne deformovaný. Je to riskantný prístup z toho hľadiska, že dlho treba čakať na efekty takejto hospodárskej politiky. Okrem toho týmto takpovediac modelovým prístupom sa akútna mizéria našej ekonomiky nedá odstrániť. Vôbec sa pritom nerieši otázka zastavenia stále sa rozrastajúceho úpadku podnikov ani problém prudko rastúcej nezamestnanosti.
Dôsledky týchto tendencií skôr rieši druhý prístup, ktorý by som nazval realistický. Nespolieha sa len na reštrikciu, i keď ju považuje za nevyhnutnú. Pragmatickou hospodárskou politikou štátu chce vyvinúť silný tlak na tvorbu zdrojov, zabrzdiť ďalší rozpad podnikovej sféry, a tým predísť zmršťovaniu ekonomiky.
A ten tretí prístup je najhorší, lebo nehľadí na ekonomické a finančné možnosti štátu a požaduje od vlády dať peniaze na jedno, druhé, tretie i desiate. Je to prístup populistický, ktorý nehľadí na objektívne možnosti ekonomiky. Pozná iba jednu logiku: Daj. Jeho hlavnou chybou je, že ignoruje dôležitý predpoklad akéhokoľvek návrhu štátneho rozpočtu v dnešnej situácii, t. j. že dôsledky hospodárskeho úpadku musíme nevyhnutne znášať všetci, aj keď každý iným dielom. Preto nemôžeme prijať prístup, ktorý priamo vedie do pekla.
Ďalším faktorom, ktorý obvykle ovplyvňuje proces schvaľovania štátneho rozpočtu v našej krajine, je tlak lobistických a záujmových skupín na parlamentné politické strany a skupiny poslancov. Jednak je to súperenie rezortov o väčší podiel rozpočtu pre seba. Je to aj stranícky motivované argumentovanie v prospech svojich straníckych kolegov - ministrov. A pre úplnosť treba povedať, že do hry vstupujú aj záujmy jednotlivých kapitálových skupín, ktoré majú záujem o štátne objednávky, lebo predpoklad na ich získanie sa tvorí už v návrhu rozpočtu.
Myslím si, že ak sa vo vláde podarilo do veľkej miery tieto tlaky eliminovať, aj na pôde parlamentu by sme mali ochrániť návrh rozpočtu pred takouto pohromou. Predložený návrh je celistvý útvar, nemôžeme riskovať, že presunmi v kapitolách rozpočtu zrúti celú jeho stavbu.
Napokon štvrtý faktor nášho rozhodovania o návrhu štátneho rozpočtu je sociálna situácia v spoločnosti. Na moju adresu prichádza veľa listov a teraz aj telefonátov, v ktorých ma pisatelia upozorňujú na krajne neúnosnú situáciu rodín zo sociálne slabých vrstiev a marginalizovaných regiónov Slovenska. Potvrdzuje to aj monitoring terénu, ktorý si robíme po straníckej línii. Viem, že ekonomiku musíme oživiť, lebo nemožno to spraviť plošným zásahom s rovnakým dosahom na všetky vrstvy.
Udržanie stability spoločnosti je podľa SDĽ štátnym záujmom a sociálny zmier je jej dôležitým komponentom. Východisko vidíme v tvrdšom postihu nešvárov v ekonomike, v zastavení procesu tunelovania podnikov a bánk, v prísnejšom zavedení poriadku do výberu daní, vcítenej redukcii aparátu štátnej správy a výdavkov na jej činnosť. Sme za oživenie ekonomiky prilákaním zahraničných investorov, ale aj za lepšiu ochranu domáceho trhu, za dočasné prijatie dovoznej prirážky a urýchlené usporiadanie pomerov v bankovom sektore.
Vláda by podľa nášho názoru hneď po schválení svojho návrhu štátneho rozpočtu mala vytvoriť krízový štáb na čele s ministrom hospodárstva a predchádzať rozpadu podnikov. Aby mohol podnikateľský sektor plniť svoje poslanie, vláda musí čím skôr predložiť vlastnú koncepciu hospodárskej politiky štátu a prikročiť k regionálnemu riešeniu rozvojových problémov.
Je to nevyhnutné, aby sebaobmedzenie spotreby pocítili všetci, v prvom rade tí, čo premenili získaný kapitál na letné sídla pri mori, ďalej bývalí terajší vládni predstavitelia a majetné vrstvy, až napokon aj najmenej tí, čo už dosiahli prah svojich životných možností. Pokus ďalej žmýkať aj tých najchudobnejších by bol márny ako v príbehu sedliaka, ktorý odúčal koňa žrať.
Preto sa budeme snažiť o to, aby nedostatok zdrojov príjmovej časti rozpočtu nebol riešený nadbytočným výpredajom národného majetku, predovšetkým prirodzených monopolov, a zároveň, aby škrty vo výdavkoch nepostihli tých najchudobnejších, sociálne odkázaných.
Budeme v rámci dohodnutých pravidiel presadzovať politiku rozvoja výroby, predovšetkým strojárstva, tak, aby príjmy do štátneho rozpočtu boli naplnené z výroby a predaja tovaru a služieb. Budeme podporovať vstup veľkých strategických investorov do všetkých odvetví národného hospodárstva.
Ak by sme mali tento rozpočet akosi nazvať, tak je to rozpočet základ, na ktorom sa budú stavať výsledky ďalších troch rokov. Tento rok nás núti držať sa pri zemi, vykonať veľa tvrdej práce, založiť pevný základ, na ktorom postavíme poschodia lepšej budúcnosti.
Slovensko však pôsobí v medzinárodnom rámci, ktorý je charakterizovaný krízovým vývojom v okolitých krajinách a v regiónoch, nie všetko záleží na nás. Východisko vidíme v čo najrýchlejšom začlenení sa do európskych hospodárskych štruktúr. Osobne som presvedčený, že návrh štátneho rozpočtu na rok 1999 treba prijať bez väčších zmien fakticky v predloženej podobe.
Na záver mi, vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte jedno slovo povedať o spôsobe rokovania. Áno, viem, že rokujeme neštandardne, ale rokujeme v mimoriadnych neštandardných podmienkach. Úlohou číslo jeden je prijať rozpočet. Niet inej šance. Jednoducho musíme urobiť všetko pre to, aby 1. apríla štátny rozpočet bol publikovaný v Zbierke zákonov.
Ja som zobral na seba zodpovednosť, že budem riadiť a viesť tento parlament tak, aby tento zákon 1. apríla vyšiel. Je to dôležité nie pre tento parlament, nielen pre naše strany a pre celú spoločnosť.
Ospravedlňujem sa, ak sú niektoré podmienky práce, keď sa rokuje cez noc, nie také, ako by mali byť. Ale jednoducho, krajina potrebuje rozpočet. Je to úloha číslo jeden a z toho treba vychádzať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu predsedovi Národnej rady.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda Národnej rady využil ustanovenie § 28 zákona o rokovacom poriadku vystúpiť kedykoľvek v rozprave. Keďže na pána predsedu sa nevzťahuje režim skončenia rozpravy, udelím teraz faktické poznámky na jeho vystúpenie.
Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Orosz.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne za slovo.
Nech sa páči, zapnite pána poslanca Tkáča.
Poslanec V. Tkáč:
Prosím, nejde mi ani mikrofón a už mi beží čas. Nejde mi mikrofón.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nejde mikrofón pánu poslancovi Tkáčovi.
Presadnite si vedľa, pán poslanec.
Pán poslanec Orosz bol posledný, ktorý bol prihlásený s faktickou poznámkou. Uzatváram ďalšie možné prihlášky.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
Pán poslanec Cuper, pokoj.
Poslanec V. Tkáč:
Stále mi nejde mikrofón.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Máte dobre zasunutú kartu?
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne. Teraz to zaplo. Takže by som prosil znovu čas.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Zapnite znovu čas pánovi poslancovi.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážený pán predsedajúci,
pán predseda veľmi korektne skončil svoje vystúpenie o podmienkach. Podmienky sú aj v tom, aby sme nehrali naháňačku na faktické poznámky, aby sme skracovali čas s tým, že kým sa vôbec poslanci spamätajú, že sa môžu prihlásiť, je v podstate urobená červená čiara.
Chcel by som vystúpiť nekonfrontačne, pán predseda, na vašu adresu, tak ako ste vystupovali vy v tej druhej tretine alebo v prvej polovici, nie až v druhej polovici vášho vystúpenia. Nekonfrontačne spočíva otázka aj v tom, za akých podmienok sme tento štátny rozpočet prerokúvali. Dnes už ťaháme na štyridsiatu ôsmu hodinu rokovania, všetci, nielen teda opozícia, ale aj koalícia, aj pani predkladateľka a vedenie Národnej rady.
Myslím si, že toto nie je dôstojné prostredie, pretože, ak si spočítate, opozície je dnes menej, ako bolo opozície v bývalej vláde, počas bývalého volebného obdobia. Dnes je jedna poslankyňa vďaka takejto nočnej práci hospitalizovaná pre zápal ciev, dnes máme zápal očných spojiviek a nevieme sa dostať do toho, aby sme získali reakcie jednak pani ministerky, členov vlády aj poslancov koalície.
Nemáme záujem, aspoň o nikom neviem, aby 1. 4. nebol rozpočet prijatý. Nie, od nikoho som to nepočul. Ale chceli sme vecnú diskusiu. Žiaľ, nestalo sa to tak. Ťaháme už po dvadsiatej štvrtej hodine, ráno o deviatej bolo dvadsaťštyri hodín, keď sa pracovalo. Nemáme konfrontačné postoje, sú teraz pripravené konštruktívne názory.
Tá vaša koaličná posadnutosť, ktorá hovorí všetko o mečiarizme, o kritike, chce, samozrejme, inú kapitolu a inú platformu. Takže, bodaj by ste splnili to, čo ste teraz povedali.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
s pozornosťou som si vypočula vaše vystúpenie. Plne treba súhlasiť s vaším názorom, že sa v rozpočte nemožno spoliehať iba na reštriktívne opatrenia. Práve toto sme včera veľmi zdôrazňovali aj my a poukazovali sme na to, že práve predložený rozpočet má málo rozvojových programov, málo motivačných a impulzov pre malých a stredných podnikateľov. Takže v tomto akosi súhlasne máme súhlasné názory.
Ďalej ste uviedli, že je veľmi potrebné dbať na sociálny faktor. Áno, aj my máme veľa telefonátov, kde nás občania upozorňujú na tento moment. Preto sme dávali aj viacero pozmeňujúcich návrhov, apelovali sme na sprehľadnenie financií, ktoré pôjdu do sociálneho balíka. Ja som túto otázku položila aj pani ministerke, aby konkretizovala. Dúfam, že v záverečnom slove toto urobí.
A potom ešte k neštandardným podmienkam. Veľmi nás mrzí, že sme boli počas rokovania obviňovaní, že máme mnohé vystúpenia, faktické poznámky len preto, aby sme oddialili alebo znemožnili prijatie rozpočtu. Vonkoncom to nie pravda. My sme boli ochotní rokovať aj v noci. Ale naša snaha bola motivovaná tým, že si plne uvedomujeme, že zruinovaním našej ekonomiky možno elegantne ohroziť našu mladú štátnosť, a preto nám záleží na tomto rozpočte. Záleží nám, pretože my sme nenechali túto ekonomiku v zlom stave, ale chceme, aby sa rozvíjala.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
chcel by som sa vrátiť k tomu, čo povedal pán predseda parlamentu, prečo je hospodárstvo dnes v takom stave. Chcel by som však pripomenúť váženým pánom opozičným poslancom, že tento reštriktívny rozpočet je predovšetkým dielom ich nedávneho vládnutia. Všetci totiž vieme, že zo štátnej kasy sa dá zobrať len toľko, koľko do nej prinieslo hospodárstvo. Žiaľ, na Slovensku sa avizovaný hospodársky zázrak nekonal. Neodborné, úzko stranícke vládnutie a spravovanie krajiny privodilo stav úpadku mnohých podnikov a zadlženia. Úzko stranícka privatizácia, neplatenie daní, krachujúce podniky, to je hlavný znak predchádzajúceho vládnutia. Žiaľ, dôsledky doľahli najviac na najslabšie sociálne vrstvy obyvateľstva. Jednoducho, bohatí bohatli a chudobní sa stali za vašej vlády ešte chudobnejšími. Jedným ste dávali majetky a postavenie, druhým úrady práce. Pred cieľom každej zodpovednej vlády...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, reagujte vecne.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Áno, reagujem práve na to, prečo je dnes hospodárstvo v takom stave, v akom je. A toto som pomenoval znaky hospodárstva, ktoré je v takom stave, v akom je. Dôsledky však musíme znášať všetci. Preto i návrh štátneho rozpočtu je postavený tak, aby sa tento stav ďalej neprehlboval, ale sa zastavil a postupne prichádzalo oživenie. Návrh rozpočtu je skutočne napnutý a vo všetkých kapitolách je veľmi zložitý. Všetky odvetvia potrebujú ozdravenie a finančnú injekciu. No štátna kasa, ako som povedal, je už prázdna. Zavinili ste to i vy. Chýbajú práve tie peniaze, ktoré ste v nedávnej štvorročnej minulosti nezmyselne rozdali a premrhali. Takto to jednoducho už nemôže ísť ďalej, už si nemôžeme dovoliť žiť na dlh ani na úkor budúcich generácií.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ištván.
(Šum v sále.)
Pokoj, páni poslanci.
Poslanec M. Ištván:
Súhlasím s pánom predsedom Národnej rady, že tento parlament o štátnom rozpočte rokuje trochu v neštandardných podmienkach, ale skutočnosť aj v našej spoločnosti je veľmi neštandardná, ja keď som si pozeral niektoré analýzy zdedeného stavu ekonomiky a spoločnosti, dovolil by som si zadefinovať dvoma slovami, je to chaos a dlhý. Treba povedať, že napríklad pri kontrole zmlúv na viacerých ministerstvách bolo konštatované, že ich absolútna väčšina neobsahovala náležitosti, ktoré vyžadovali právne normy upravujúce jednotlivé typy zmlúv. Okrem toho zmluvy mali nasledovné nedostatky. Boli podpisované bez uvedenia dátumu, chýbali sankčné postihy za neplnenie dohodnutých...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím vás, hovorte konkrétne na ostatného rečníka.
Nech sa páči.
Poslanec M. Ištván:
Som presvedčený, že to všetko dokresľuje tie neštandardné podmienky, ten chaos a dlhý, ale myslím si, že...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci!
Poslanec M. Ištván:
... súčasné správanie poslancov HZDS je absolútne chaotické.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, hovorte k veci na ostatného rečníka. Či skončili ste?
Poslanec M. Ištván:
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím s pánom predsedom Národnej rady, že hospodárska situácia na Slovensku je zložitá, ale treba si uvedomiť, že nová vláda a vaša vládna moc funguje už päť mesiacov a tých päť mesiacov sa venuje iba tomu, že sa stále sťažuje na predchádzajúcu vládu a namiesto toho, aby vytvárala podmienky na rozvoj ekonomiky, tak sa jednotliví členovia hádajú o to, ako sa má v hospodárskej politike ďalej postupovať. Sú tu známe roztržky o zvýšení DPH...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, o tom nehovoril pán predseda. Nech sa páči, venujte sa obsahu jeho vystúpenia.
Poslanec J. Paška:
Pán predseda Národnej rady hovoril dosť dlho o tom, ako on hodnotí predchádzajúce obdobie v oblasti ekonomiky a ja som reagoval na túto časť, na túto pasáž jeho vystúpenia. Budem aj pokračovať. V súčasnej rozprave sa nakoniec aj moji predrečníci viac venovali tomu, že kritizovali predchádzajúcu vládu, ako tomu, čo sa hovorilo v rozprave o zákone o štátnom rozpočte. Ja by som chcel pripomenúť pánu predsedovi Národnej rady, že aj koaličné politické strany išli do volieb s určitými sľubmi a jeho politická strana sľubovala, že zvýši množstvo finančných prostriedkov pre mladé rodiny, že postaví byty pre mladé rodiny, že zvýši mzdy tých, ktorí statočne pracujú, že zlepší zdravotnú starostlivosť. Ale pýtam sa, kde sú peniaze na tieto aktivity v štátnom rozpočte, kde sú peniaze pre školy a kultúru, kde sú peniaze na rozvoj zdravotníctva, na rozvoj slovenského hospodárstva? Nikde v rozpočte nie sú. Takže zákon o štátnom rozpočte je v diametrálnom rozpore s vašimi predvolebnými sľubmi. A čo sa týka rokovania o štátnom rozpočte, viete, situácia je skutočne zložitá a rokovanie bolo iste neštandardné, ale treba si uvedomiť, že to bolo v dôsledku toho...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči, pán poslanec Zlocha vystúpi ako ďalší s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Zlocha:
To už mne beží čas?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Môžete mi to vrátiť na dve minúty?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
No a prečo nehovoríte hneď, keď ste zapnutý? Nevypíname nikoho, páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Zbytočne nás obviňujete a zbytočne sa tu kladú otázky, že sme vám nič nenechali v štátnej kase, to je predsa hlúposť, rozpočet sa predsa tvorí každý rok od začiatku a je tvorený v podstate daňami. Samozrejme, keď sú rozpočty stratové, tak sa potom, samozrejme, necháva aj nejaký dlh. Skutočne sa vás pýtam, čo ste nám nechali po roku 1989, čo nám zostalo po federálnej ekonomike? Zastaraná technológia, nízke výkonnosti, nemožnosť konkurencie na západných trhoch.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, venujte sa veci.
Poslanec J. Zlocha:
Áno, presne hovorím, reagujem na to, čo hovoril pán predseda Migaš. My sme predsa budovali základy štátu. Ak štyri roky rastie produktivita, hrubý domáci produkt, tak nehovorte o vykradnutej ekonomike alebo niečo takéto. Samozrejme, že my sme mohli predať náš majetok do zahraničia alebo ľuďom zo zahraničia. Čo by nám tu bolo zostalo? Absolútne nič. Samozrejme, mnohé zastarané fabriky museli skrachovať a mnohé ešte budú musieť krachovať, ale nie sú mnohé z nich v rukách sympatizantov HZDS, ale sú určite aj v rukách starých manažmentov, a to boli ľudia, ktorí prešli školeniami vo Večernej univerzite marxizmu-leninizmu a podobne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prosím vás, venujte sa veci.
Poslanec J. Zlocha:
Ja reagujem na to, čo tu bolo povedané.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán predseda nehovoril o manažmentoch fabrík.
Poslanec J. Zlocha:
Hovoril o stratových podnikoch a vykradnutých podnikoch a podobne, reagujem na toto. Podarilo sa vybudovať mnohé moderné podniky, ktoré sú základom nášho exportu a myslím si, že na to by sme sa mali orientovať. Nie je možné, aby štát dlhé roky dotoval výrobu. Z toho dôvodu sa...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga - faktická poznámka.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Národnej rady, som smutný z toho, čo ste tu povedali, pretože 19. 3. na aktíve poľnohospodárov, na ktorom ste sa zúčastnili, ste tlieskali tomu, čo poľnohospodári žiadali od vás a od tejto Národnej rady a od vlády, aj to, čo je v tejto rezolúcii, a vy ste v závere svojej reči povedali, že pevne veríte, že rozpočet, ktorý je predložený do Národnej rady, bude prijatý v nezmenenej forme. To znamená, že tá rezolúcia, tá vaša účasť na mítingu poľnohospodárov bola výsostne politického charakteru. To znamená, že absolútne neakceptujete a absolútne nechcete odporučiť tomuto plénu Národnej rady, aby sa vyhovelo požiadavkám aj z vašej politickej kuchyne, aj pre podporu vašich poslancov, ktoré tu prednášali posledné dva dni.
Chcem povedať k príprave rozpočtu, na ktorú ste sa sťažovali, vážený pán predseda, predsa vláda mohla pripravovať tento rozpočet už v decembri 1998 v čase celých troch, štyroch mesiacov rozpočtového provizória a mohli by sme o ňom diskutovať od januára až po dnešný deň, nemuseli sme to robiť v nepretržitej prevádzke dva dni. Takže prosím vás pekne, netreba sa sťažovať na veci, ktoré sú samozrejmé. Vo vyspelých krajinách a v krajinách, kde vládne normálna vládna koalícia, sa rozpočet pripravuje dlhodobejšie a rokuje sa o ňom aj pol roka. Vaši poslanci, keď boli v opozícii, toto žiadali od nás, ja som myslel, že takáto príprava bude aj teraz. Bohužiaľ, prax sa opakuje, myslím si, že ste si zobrali ten nie dobrý príklad a teraz na ňom koncertujete, že ako sme my zlí a ako my vám zakurujeme a podkurujeme pod pec, do ktorej ste vy zakúrili. Takže, prosím vás pekne, nesťažujte sa.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Benkovský je ďalší prihlásený s faktickou poznámkou.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, chcel by som reagovať na pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa snažil o seriózne posolstvo, ktoré, zdá sa, že, žiaľ, nebude časťou snemovne prijaté. Súčasná opozícia mala štyri roky na riešenie všetkých problémov, o ktorých až teraz alebo práve teraz hovorí. Ja sa pýtam, odkiaľ páni kolegovia z opozície chcú zobrať takmer 7 mld. korún na návrhy, ktoré predložili ako pozmeňujúce návrhy. Pýtam sa ich a pýtam sa tejto snemovne a občanov Slovenskej republiky, dokedy sa necháme takýmito ľuďmi ožobračovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič.
Poslanec I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dovoľte mi, aby som aj ja zareagoval na vystúpenie pána predsedu Národnej rady a začal tým, že pán predseda povedal: Dal som záväzok, že do 1. apríla rozpočet prijmeme. Pán predseda, v poslaneckom grémiu som aj ja povedal, že tiež urobím všetko a som presvedčený, že do 1. 4. rozpočet prijatý bude, aj keď to bude rozpočet, s ktorým určite, aspoň z 80 percent, opozícia súhlasiť nebude. To, že toto naše rokovanie je rokovanie šprintéra bez toho, aby sme mohli hovoriť o konkrétnych problémoch dlhšie a rozoberať ich, to je nám jasné. Nie my, ale vy, pán predseda, nemyslím vy konkrétne, ale koalícia spôsobila, že rozpočet máme na poslednú chvíľu, že všetky zákony v poslednom čase robíme v skrátenom konaní, je to bez diskusií, je to len hlasovanie. Toto konanie, ako ste vy povedali, že je neštandardné, to nie je neštandardné, to je konanie mimo zákona. Keby ste tu boli celú noc, videli by ste, že ani predkladateľ, ani spravodajca tu nebol. Poslanecká snemovňa spala.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, boli tu, aj pán...
Poslanec I. Gašparovič:
Ja som povedal, že tu neboli niekedy, povedal som, že celý čas tu neboli. Páni poslanci, ja som v nočných hodinách, keď som vystupoval, povedal, že toto je skutočne len politická improvizácia na rozpočet, že to nie je rozpočet, ktorý dáva ekonomické, sociálne základy pre dobro tohto štátu. A pán podpredseda, vy ste zobrali faktické poznámky v rámci terajšieho rokovania. To je tiež proti rokovaciemu poriadku, lebo prijímame ďalej pozmeňujúce návrhy a tie sa môžu len...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Gašparovič, nemáte pravdu, že som zobral možnosť faktických poznámok. Nie.
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
výčitky niekoľko mesiacov pred rokom 2000 Slovensku a ani nikomu nepomôžu. Myslím si, že našou úlohou je pozerať sa neustále dopredu, a nie neustále dozadu, čo je už dosť praxou v tomto parlamente. Chcem povedať, že štátny rozpočet nemožno naozaj zakladať na vreckách obyčajných ľudí. To je úplne zrejmé a ja tiež nie som celkom spokojný s tým, aké opatrenia sme museli prijať pri schvaľovaní tohto rozpočtu.
Vážený pán predseda Národnej rady, chcem vás naozaj doplniť v tom, že najdôležitejšou úlohou, ktorá nás čaká v roku 1999, je boj s daňovými únikmi. Tam sú reálne zdroje na zostavovanie štátneho rozpočtu, a nie vrecká obyčajných občanov. My si to vôbec neuvedomujeme, ale neplatenie daní je národným hobby. Podnikatelia si navzájom vymieňajú informácie, ako obísť zákony, ako neplatiť dane, sám som bol mnohokrát svedkom takýchto situácií. Existujú rôzne špecializované firmy, ktoré poskytujú právne a ekonomické rady, ako nezaplatiť dane, čo všetko urobiť, aby podnikateľ vyšiel s čistým štítom. Nemôžeme stále o tom len hovoriť, a preto sa domnievam, že stratégia boja proti daňovým únikom je úplne jednoduchá. Je to stratégia zníženia daňového zaťaženia a súčasne stratégia absolútneho sprísnenia kontroly. My musíme znížiť daňové zaťaženie malých a stredných podnikateľov, pretože ak ich budeme takto priškripovať, nikdy nám nebudú ochotní platiť dane.
Rovnako musíme sprísniť daňovú kontrolu, musíme zaviesť špecializované softvérové programy, ale musíme vniesť kontrolu aj do samotných daňových úradov, kde sa veľakrát objavujú určité informácie o korupcii a obchádzaní zákonov. Ak to nezvládneme v roku 1999, vážený pán predseda Národnej rady, rozpočet na rok 2000 bude opäť len na vreckách obyčajných ľudí, a to bude veľká porážka tejto vládnej koalície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Vážená Národná rada,
svojím vystúpením predseda parlamentu síce zmierlivým tónom, ale, žiaľbohu, pokračoval v politickej konfrontácii, opäť išlo o pohľady dozadu, o nekritickú škandalizáciu namiesto definovania budúcnosti a predstavenia pozitívnej vízie, čo skutočne štátnemu rozpočtu absolútne chýba. Ale aj na vás, pán predseda parlamentu Migaš, dva razy platí, ste zároveň politický činiteľ, vrcholný politický činiteľ tohto štátu, ste predseda Strany demokratickej ľavice a mali ste zabezpečiť politickú dohodu medzi členmi vlády a predstaviteľmi politických strán, ako sú pani Schmögnerová a pán Mikloš, ohľadne základných proporcií rozpočtu, pretože ten je katastrofálne nevyvážený a priamo členovia vlády pripúšťajú minimálne 10-miliardovú sekeru vnútri štátneho rozpočtu. To je v príkrom rozpore s tým, čo ste sa tu ctenej snemovni pokúšali ohľadne kvality štátneho rozpočtu nahovoriť. To znamená, ten rozpočet má v sebe absolútne vnútorné riziká, čo sa týka základných hospodárskych parametrov, makroekonomických východísk, otázky uplatnenia, neuplatnenia dovoznej prirážky, otázky korekcie daňových zákonov, kde sú zásadné rozpory, a je to skutočne rozpočtová improvizácia, ak parlament má čakať ešte na ďalšie rokovania vlády, ktoré budú definovať opatrenia v daňovej oblasti. Nestačia len opatrenia na zlepšenie výberu daní, ktoré správne ocenil pán Fico, to sú aj opatrenia do oblasti hospodárskej politiky, pretože keď padá hospodárstvo, tak ani daňové opatrenia nie sú v stave vyriešiť príjmy štátneho rozpočtu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, k vystúpeniu predsedu parlamentu pána Migaša mám len jednu poznámku. Naozaj som bola trochu jeho vystúpením sklamaná, očakávala som od neho viac. Samozrejme, že s mnohými vecami, ktoré tu povedal, súhlasím. Ale sklamaná som bola najmä tým, že v podstate sa pridal k tomu štýlu, ktorý tu sebe samej aj verejnosti podsúva vládna koalícia, keď sa neustále vracia k obdobiu Mečiarovej vlády a prepáčte mi to slovo, ale tára nezmysly o všelijakých dôsledkoch a katastrofách, ktoré teraz ostali na pleciach tejto vlády. Ja si myslím, že v tom sa prejavuje len strach zo zlyhania, že sú to komplexy z toho, že nezvládnete situáciu. Tak by som sa vás chcela spýtať, prosím vás, prečo ste chceli riadiť tento štát, keď na to nemáte? Podobáte sa na človeka, ktorý sa veľmi trasie, aby sa dostal za volant vozidla a potom, keď sa k nemu dostane, tak sa...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, prosím vás, hovorte k veci.
Poslankyňa M. Podhradská:
... ukáže, že nakoniec nevie, ani kde je spojka.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem reagovať práve na tú pasáž vystúpenia pána predsedu Národnej rady, kde hovoril o neštandardných podmienkach a o neštandardných riešeniach, ktoré veľkoryso berie na seba. Priatelia, problém je jednoducho v tom, že je veľmi ťažko do staniolu akoby nevinného slova zabaliť celú tú tendenciu tlakového riadenia zasadania parlamentu. Všimnite si vytesnenie času počas najfrekventovanejších hodín vysielania. Až na základe toho, že my tu musíme škandalizovať pomery typu nejakého sicílskeho parlamentu, tak potom milostivo mierne ustúpite a stále držíte zabránenie priameho prenosu STV z parlamentu. Každopádne odporúčam, aby sa od tohto upustilo. A chcem vám povedať, že sa s tým dlho nevydrží a čo je najdôležitejšie, netreba hovoriť, že beriete za to zodpovednosť, vy tú zodpovednosť za to máte. A, samozrejme, účet sa priebežne píše.
Ďakujem.