Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Jasovský je ďalší prihlásený do rozpravy. Po ňom pán poslanec Šťastný.

Pani poslankyňa Belohorská, čo chcete?

Moment, pán poslanec, pani poslankyňa Belohorská sa hlási.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán predsedajúci, ja vás chcem upozorniť, že mi bolo zobrané moje právo reagovať na predchádzajúceho pána rečníka.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.

Poslanec J. Jasovský:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

dámy a páni,

dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k tlači 143 k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999, a síce v kapitole rozpočtov krajských úradov okrem neinvestičnej dotácie doplniť kapitálový transfer účelovo viazaný na obnovu vozového parku vo výške 30 mil. Sk pre každý kraj, to znamená 240 miliónov korún sumárne.

Zdôvodnenie tohto návrhu: Predchádzajúce vedenie ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pripravilo proces transformácie štátnych podnikov SAD, ktorý stál na troch pilieroch. Jednak išlo o to, dostať podniky do štandardného ekonomického prostredia, a to otázkou úpravy taríf a adresnými sociálnymi dávkami, ktoré sú potrebné pre určité skupiny obyvateľstva. Druhý pilier mal byť transformácia štátnych podnikov SAD na akciové spoločnosti so stopercentnou účasťou štátu, kde by sa postupne akcionármi stali obce, mestá, podnikateľské subjekty a tiež aj akciové zamestnanecké spoločnosti s cieľom pritiahnuť kapitál na obnovu autobusového parku, pretože napríklad mestá a obce po našich rokovaniach boli ochotné síce prispievať na autobusovú dopravu, ale nie formou neinvestičných výdavkov, prevádzkových výdavkov, ale výdavkov na obnovu autobusového parku, na ktorom by sa podieľali. A tretí pilier by bol obnova samotného autobusového parku, kde sa nám podarilo nájsť model riešenia tohto problému a podarilo sa rozbehnúť opravy týchto autobusov v troch fabrikách na Slovensku s participáciou prakticky všetkých fabrík na Slovensku s výnimkou výroby motorov, ktorú sa nepodarilo rozbehnúť napriek tomu, že vieme vyrábať letecké a motory do tankov.

Napriek našej snahe sa nám nepodarilo transformovať tieto akciové spoločnosti alebo tieto štátne podniky na akciové spoločnosti, pretože tlak nezávislého odborového združenia bol príliš veľký. Som ale prekvapený dnešným článkom, 3ktorý je v denníku Práca a v ktorom pán štátny tajomník ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v hmlistých náznakoch hovorí o takzvanej liberálnej transformácii, to znamená objavuje to, čo bolo dávno objavené v roku 1995 a na čom sa on určitým spôsobom podieľal, ale sa to do praxe nedostalo.

Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 nevnáša do problematiky verejnej dopravy napriek proklamácii vlády a jej programovému vyhláseniu nič nové. Kapitálové investície sú totiž úplne nula, a pritom všetky autobusy sú zase o rok staršie. Ale ak by som porovnal kapitálové investície do systému verejnej hromadnej dopravy, tak ako sú uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, je zaujímavé, že do piatich miest - do Bratislavy, Košíc, Prešova, Žiliny a Banskej Bystrice je kapitálový transfer 346 mil. korún. Železnice dostávajú 260 a viac ako 40, SAD dostáva holú nulu. Z toho dôvodu je môj pozmeňujúci návrh, pretože dnešné stanovisko ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, že chystá transformačnú komisiu, znamená len dostať sa v myslení do roku 1995, a to je žalostne neskoro, pretože štyri roky sú potom preč.

Včera som vo svojom návrhu a vystúpení hovoril o otázkach aj prípravy štátneho rozpočtu. Hovoril som o tom, že štátny rozpočet nie sú len čísla, ale že sú to aj metódy, zdroje, možnosti. Ja by som chcel poznamenať, že napríklad Slovenské telekomunikácie, ak v roku 1998 celkove investovali 9,8 mld. korún, pre rok 1999 je to už len suma 5,2 mld. korún. Je to teda polovica oproti roku 1998 a bude to mať určite vplyv na fungovanie Slovenských telekomunikácií. Ale tu chcem poznamenať, že zmena podmienok napríklad pri výbere operátora na GSM 1800, keď už medzinárodný tender je vypísaný, znamená znovu nejaké znevažovanie hodnoty telekomunikácií a musím povedať, že len zmenou manažmentu došlo k zmene hodnoty Slovenských telekomunikácií o štvrť miliardy dolárov. Je to suma, ktorá Slovenskej republike bude chýbať aj v rozpočte pre rok 1999. Nie je to malé číslo. Dodatkový odvod 100 mil. korún potom z telekomunikácií je zbytočný. Ak o takú hodnotu poklesne hodnota telekomunikácií, strategický partner, od ktorého požadujeme značné množstvo peňazí, pretože podľa informácií by som mohol dostať až na sumu 49 % v základnom imaní akciovej spoločnosti, o takúto sumu sme si znížili možnosť dotácií do telekomunikácií, a to znamená aj do štátneho rozpočtu.

Dve slová k Slovenskej pošte. Tá je znovu v roku 1999 nedotovaná štátom. Je to jediná poštová správa, ktorá vo svete hospodári bez dotácií štátu, je povšimnuteľné, že hospodári tak, ako hospodári. Včera tu bolo hovorené o úrokových sadzbách, došlo zrejme k omylu, pretože pán predseda vlády hovoril o úrokoch až 30 %, ja som hovoril o číslach, ktoré sa pohybovali 6, prípadne BRIBOR plus 2 % a podobne. Tu treba rozlíšiť zdroje, ktoré išli do diaľnic, a zdroje, ktoré si požičiaval štát napríklad na prevádzku školstva, na prevádzku zdravotníctva. Ja dávam rozdiel medzi týmito dvoma číslami a znovu opakujem, že do diaľnic boli používané zdroje za mimoriadne nízke sumy a tie ponuky zo sveta sú, mám na to doklady, ktoré sú kedykoľvek k dispozícii.

Včera vláda na svojom rokovaní hovorila o programe výstavby diaľnic, kde preferovala variant B. Treba, aby som povedal, že nie je to pre mňa prekvapenie, pretože ak schvaľujem rozpočet a ak včera vláda schvaľovala varianty, o čo sa teda opierala v návrhu rozpočtu? Treba povedať, že variant B znamená zastavenie výstavby diaľnic. Dokumentujem to číslami. Ak 7,2 mld. korún, včera som hovoril o tom vo svojom návrhu, je suma pre diaľnice, ak na colnice potrebujeme pol miliardy korún, ak 1,6 mld. sú nezaplatené zdroje za rok 1998, miliardu potrebujeme na prípravu, 4,1 mld. nám ostáva na stavebné práce, ale už dnes dodávatelia penalizujú Slovenskú správu ciest v objeme 0,6 mld. korún za zdroje, ktoré neboli vyplatené, ostáva mi 3,5 mld. korún, čo je suma skutočne žalostne malá. Mohol by som hovoriť aj o objemoch vôbec na rok 1999 aj hádam z iného pohľadu, mohol by som hovoriť o tom, že zahraničný úver a jeho príprava trvá 3 až 6 mesiacov. To znamená, upozorňujem, že do leta sa pokračovať v stavebných prácach nebude. Stavebné firmy, ktoré zúfalo držia, napríklad Doprastav, niekoľko tisíc pracovníkov, ich platí s tým, že rozpredáva svoje stroje, to znamená, aj keď sa výstavba diaľnic rozbehne, nebude už čím tieto diaľnice stavať. Tá situácia je zlá a ja som veľmi nespokojný, že boli pripravené úvery na rok 1999 napríklad na Mierovú, Seneckú, doteraz sa nenašla inštitúcia ani vláda, ani ministerstvo dopravy, ktoré by bolo dokončilo tento úver. Je to trestuhodná skutočnosť, pretože sa na týchto prácach mohlo pokračovať. Doprava v Bratislave je v kolapsovom stave a toto bolo pripravené na riešenie dopravy práve v oblasti Bratislavy.

Mohol by som hovoriť mnohé ďalšie veci, znovu, samozrejme, som tlačený časom. Ak by som ešte povedal niekoľko slov k tej sume, a to chcem povedať, že sme zostali vraj dlžní sumu 1,6 mld. korún za rok 1998. V rozpočte roka 1998 bolo pripravených 10 mld. korún. Suma 1,6 mld. korún bola pripravená s bankou Industrial Bank of Japan. Títo zástupcovia boli na otvorení cesty Trnava - Nitra, boli tu, úver bol pripravený, my sme ho nezobrali vopred, pretože platenie vopred nie je správne riešenie. Buď pripravíme peniaze na začiatku roka, ale z toho treba platiť tiež úver. Ja zodpovedne vyhlasujem, tento zdroj bol pripravený, bolo trestuhodné, že nebol zobraný a došlo k takému sklzu, k akému došlo až do terajšieho obdobia. Som zvedavý, kde zoberie Slovenská správa ciest peniaze na zaplatenie penále dodávateľom stavieb. Sú to nie malé sumy, pohybujú sa vo výške stoviek miliónov korún.

Včera som podporoval železnice, iste podporoval som, pretože treba modernizovať trasy, ktoré sú sever - juh, a trasy, ktoré sú západ - východ. Mám tu skutočne mimoriadne dobrý prehľad o tom, čo sme investovali, ako sme investovali, čo je pripravené. Treba povedať a treba, aby ste to vedeli, že všetky rozvojové programy železníc sa presúvajú za roky 2010. Dovtedy nás obídu poľské železnice, obídu nás maďarské železnice.

Včera som chcel hovoriť k aerolíniám, chcel som hovoriť k číslam, ktoré nepustia, ktoré mám uvedené. Slovenské aerolínie prepravili obrovské množstvo cestujúcich, sú to milióny kilometrov, sú to obrovské peniaze, ktoré boli za to získané. Len na poplatkoch Slovenské aerolínie odviedli do rozpočtu vlani 33,6 mil. korún. To je presne suma, ktorú štát vložil do aerolínií, čiže to sa mu vrátilo ihneď pri prvej splátke. Nie je to správne, že sa takto likvidujú tie veci, ktoré boli rozbehnuté.

Skutočne prosím, prestaňme rozmýšľať politicky. Chápem, že na diaľniciach bol realizovaný aj určitý volebný program, ale, bohužiaľ, je to model každej vlády, ktorá vo svete funguje, že sa chváli svojimi úspechmi. Ale znovu politicky dnes neblokujme diaľnice, neblokujme výstavbu diaľnic. Ak sme aerolínie rozbehli, pretože nám to odporučili experti IKAO, takzvanej medzinárodnej organizácie, ktorí povedali, že len národný dopravca rozbehne letectvo na Slovensku, tak sme to nerobili z politických dôvodov. Tieto veci boli skutočne pripravené s cieľom pomôcť Slovensku rozbehnúť letiská. Dnes nám zdroje chýbajú, letiská nebudeme môcť reštrukturalizovať. Všetko zastane. Ja som z toho skutočne smutný a prejavujem naozaj úprimný záujem konzultovať tieto problémy. Mám odrobené vo všetkých možných funkciách v rezorte ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií 30 rokov.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šťastný. Nie je tu. Pán poslanec Cuper.

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Maňka.

Panie poslankyne, páni poslanci, už pri minulom pléne Národnej rady, keď sme po prvýkrát uplatnili tento mechanizmus skončenia rozpravy a možnosti vystúpenia iba tých, ktorí podávali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sme nepoužívali inštitút faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec Šťastný. Nie je tu. Pán poslanec Cuper. Nie je tu. Pán poslanec Peter Brňák. Pripraví sa pán poslanec Fico, po ňom pani poslankyňa Podhradská.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

vážená Národná rada,

môj návrh znie, aby Národná rada Slovenskej republiky vrátila predložený návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Tento návrh je možné zdôvodniť alebo odôvodniť viacerými prípadmi a myslím si, že sa tak stalo aj počas bohatej rozpravy. Môj dôvod na vrátenie predloženého návrhu zákona navrhovateľovi na dopracovanie spočíva a je závislý od vzťahu a postoja tejto vlády k rozpočtu Matice slovenskej. Na túto tému už včera diskutovali viacerí rečníci, napríklad kolegovia Tkáč, Podhradská, Števček, pán poslanec Gašparovič.

Medzičasom sme dostali do lavíc nový písomný materiál, ktorý pozostáva z dvoch pomerne významných, teda z dvoch významných písomných dokumentov, ktoré boli včera prijaté v Turčianskom Svätom Martine a boli podpísané 38 riaditeľmi a vedúcimi všetkých inštitucionálnych subjektov Matice slovenskej. Ja si dovolím tieto materiály odcitovať, pretože si myslím, že to, čo je tam uvedené, je veľmi vážne.

Základnou akousi axiómou, od ktorej sa bude odvíjať aj celé toto vystúpenie, je myšlienka, že kým pre príslušníkov národnostných menšín sa počíta v tomto štátnom rozpočte so sumou 200 mil. Sk, ak hovorím o príslušníkoch národnostnej menšiny, mám na mysli predovšetkým príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, tak pre Maticu slovenskú sa ráta so sumou 96 mil. korún.

Citujem uvedené dva materiály.

"Najstaršia národná vedecká, kultúrna a spoločenská ustanovizeň Matica slovenská sa pádom komunistického režimu v roku 1989 opätovne rozrástla z redukovanej inštitucionálnej podoby na komplex vedeckých, výskumných, prezentačných, záujmových, kultúrnych, duchovných a spoločenských činností. Z pôvodnej štátnej Slovenskej národnej knižnice a vedeckých ústavov sa v roku 1989 rozšírila o ďalšie vedecké pracoviská, 18 domov Matice slovenskej, 13 oblastných pracovísk, 11 záujmových odborov a vyše 600 miestnych odborov. Súčasne sa oživilo slovenské matičné hnutie v Juhoslávii, na Ukrajine, v Chorvátsku a v Poľsku. Matica slovenská založila 3 kultúrne a informačné strediská v New Yorku, v Toronte a v Buenos Aires.

Samostatná Slovenská republika založená na demokratickom pluralitnom základe a vo vedeckom a záujmovom živote jej zákonom číslo 68/1997 Z. z. vrátila nezávislý charakter a nanovo vymedzila funkcie a činnosti, ktoré má uskutočňovať v prospech Slovákov doma a vo svete ako organický celok. Dotácia zo štátneho rozpočtu na rok 1999 96 mil. korún je nominálne na úrovni roka 1989, reálne na polovičnej úrovni. To je ďalšie v poradí už štvrté historické oklieštenie Matice slovenskej ako celku a snaha finančne ju podporiť v rozsahu úloh z polovice päťdesiatych rokov.

Nemôžeme teda prijať stav, že ani na najzákladnejšie funkcie do 700 samostatných matičných subjektov sa nepočíta so štátnym príspevkom. Náš protest nevychádza z nepochopenia hospodárskej situácie na rok 1999, ale z presvedčenia, že matičný vklad do národnej duchovnej a spoločenskej obrody je historicky osvedčený, účinný, akútny a potrebný. Špecifické pôsobenie Matice slovenskej najmä na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky a medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí je nenahraditeľné. Päťdesiatročné obmedzovanie Matice slovenskej uvrhlo národné vedomie a sebavedomie na pokraj národného nihilizmu. Vyspelé národy a štáty si chránia každú ustanovizeň, ktorá im v tomto slúži a pomáha. Obmedzovanie Matice slovenskej znamená zánik tých činností, ktoré nezištne a zložito vykonávala za uplynulé desaťročie. Otrasy v Matici slovenskej národ vždy vnímal ako úder do srdca priamo od svojich a na svojom.

V záujme zachovania Matice slovenskej ako celku a v zmysle zákona číslo 68/1997 Z. z. žiadame Národnú radu Slovenskej republiky schváliť dotáciu zo štátneho rozpočtu na Maticu slovenskú v sume 158 mil. korún, ktorá by garantovala v šetrnej podobe činnosť základných funkcií Matice slovenskej ako celku. Podobná požiadavka je adresovaná aj na ministerstvo kultúry a ministerstvo financií.

Toto memorandum vedúcich pracovníkov Matice slovenskej predkladáme ako historickú výzvu a upozornenie na nebezpečenstvo ochabnutia celonárodného matičného hnutia, ktoré sa po trojnásobnej likvidácii bývalým režimom opätovne dokázalo rozrásť do celonárodných i medzinárodných rozmerov.

Veríme, že štátne orgány prijmú toto memorandum ako dobrú vôľu Matice slovenskej naďalej pomáhať národnej a duchovnej obrode Slovenska a ohrozenému slovenskému životu, najmä v susednom zahraničí. V opačnom prípade by sme museli likvidovať matičné funkcie podobne, ako ju likvidovala uhorská vláda a parlament v roku 1875, ako aj komunistický režim po roku 1947."

Z hľadiska ďalšieho vážneho dokumentu bola prijatá všetkými dotknutými osobnosťami a osobami aj výzva Slovákov doma i vo svete, z ktorej citujem podstatnú časť.

"Vyzývame všetkých členov a priaznivcov Matice slovenskej na rozhodné protesty proti radikálnemu obmedzovaniu činnosti jednotlivých súčastí Matice slovenskej. V tejto zložitej situácii vyzývame slovenskú verejnosť, aby rozhodnými protestmi a prejavmi solidarity podporila oprávnené požiadavky Matice slovenskej. Svoje protesty adresujte poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky. V prípade výzvy Matice slovenskej príďte podporiť Maticu slovenskú na verejné celonárodné zhromaždenia."

A na záver celkom jednu osobnú poznámku k pani ministerke financií. Niekde som čítal, pani ministerka, že ste dobrá vlastenka. Hovorili ste, že kým ostatní halasne a bujaro veľakrát fingovane prejavovali svoje národovectvo, vy ste v istej intimite kládli kvetinky na hroby Štúra či Štefánika veľakrát za tmy a bez prítomnosti iných. Nuž vyjdite, pani ministerka, zo svojej vlasteneckej intimity, pretože aj Štúr či Štefánik by si to priali a nedovoľte zahrdúsiť zákonnú aj morálnu národnú ustanovizeň - Maticu slovenskú. Dovolím si dúfať, pani ministerka, že sa nezaradíte po boku uhorskej vlády a komunistického režimu, keď dvakrát bola zásadným spôsobom likvidovaná celá Matica slovenská.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Fico je ďalší prihlásený do rozpravy. Pripraví sa pani poslankyňa Podhradská. Po pani poslankyni Podhradskej pán poslanec Ošváth. Ešte predtým, ako vystúpi pani poslankyňa Podhradská, prišiel pán poslanec Šťastný, tak pán poslanec Šťastný vystúpi pred pani poslankyňou Podhradskou.

Nech sa páči, pán poslanec Fico.

Poslanec R. Fico:

Vážené dámy a páni,

chcem podať doplňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte a hovoriť niekoľko minút o ľuďoch, o ktorých sa v histórii tohto parlamentu ešte veľa nehovorilo. Chcem hovoriť o profesionálnych požiarnikoch. Požiarnici sa dostali do povedomia verejnosti viac ako inokedy na začiatku tohto roku, keď získali dotáciu zo zákonného poistenia na rok 1999, ktorú v minulých rokoch dostával Záchranný systém Slovakia. Tým výjazdy záchranných vozidiel k dopravným nehodám budú zabezpečovať prakticky len jednotky Zboru požiarnej ochrany. V záujme objektívneho pohľadu na vec som pred niekoľkými týždňami absolvoval 24-hodinovú službu s požiarnou jednotkou v Nitre. Videl som požiarnikov pri ich práci a mal som možnosť na vlastné oči vidieť to, čo sa vo všeobecnosti nevie.

Vážené dámy a páni, Zbor požiarnej ochrany zabezpečuje úlohy, ktoré ani zďaleka nie sú dostatočne spoločensky a ekonomicky docenené. A zabezpečuje ich podľa môjho názoru v nezávideniahodných podmienkach. Spomeniem len priemerný vek požiarnej techniky, ktorý sa pohybuje od 18 do 20 rokov. A to nechcem hovoriť o ďalších nedostatkoch. Aj pri kritickom technickom vybavení bol však Zbor požiarnej ochrany schopný v roku 1997 zachrániť hodnoty vyššie ako 3 mld. korún. Tieto hodnoty a najmä hodnoty zachránených ľudských životov mohli byť ešte vyššie, ak by požiarnici mali naozaj všetko to, čo im patrí. Verejnosť požiarnikov celkom prirodzene spája len s hasením požiarov. Ale hasenie predstavuje len polovicu výkonov požiarneho zboru. Požiarnici sa zúčastňujú na záchranných prácach, majú potápačov, lezcov, jednoducho ide o profesionálne vycvičený zbor, ktorý pri riadnom technickom a ekonomickom vybavení môže robiť zázraky pri ochrane majetku a životov.

Verejnosť určite zaujíma odpoveď na otázku, či Zbor požiarnej ochrany bude schopný zasahovať pri dopravných nehodách, a to najmä potom, čo túto činnosť prestal prakticky vykonávať Záchranný systém Slovakia. Ak zoberieme, po prvé, profesionálnu pripravenosť Zboru požiarnej ochrany, po druhé, rozmiestnenie staníc požiarnej ochrany po celom území Slovenskej republiky, po tretie, zákonnú povinnosť zasiahnuť a do 60 sekúnd od vyhlásenia poplachu opustiť požiarnu stanicu a, po štvrté, fakt, že za dotáciu zo zákonného poistenia na rok 1999, ktorá predstavuje viac ako 100 mil. korún, sa nakúpia záchranné autá práve na výjazdy k dopravným nehodám, som za to, že požiarnici budú bezo zvyšku schopní tieto úlohy naplniť. Presvedčil som sa o tom, ako som už uviedol nakoniec aj sám počas spomínanej 24-hodinovej služby.

Samozrejme, že okrem finančného zabezpečenia, technického zabezpečenia, budeme sa musieť v budúcnosti aj v Národnej rade Slovenskej republiky venovať legislatívnym otázkam, najmä nás čaká nový zákon o požiarnej ochrane, ktorý bol prijatý v roku 1986 a ktorý vyžaduje nevyhnutné zmeny. Rovnako musíme hovoriť o zákone o integrovanom záchrannom systéme, ktorý stanoví podmienky súčinnosti medzi požiarnikmi, policajtmi a zdravotníckou službou.

Vážené dámy a páni, chápem v plnej miere stav štátneho rozpočtu a nemienim v tomto momente podávať pozmeňujúci návrh, ktorý by znamenal zvýšenie výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Čo však chcem urobiť, je upozorniť na situáciu, ktorá vzniká tým, že požiarna ochrana tvorí súčasť rozpočtov krajských úradov. V praxi, a na to som bol upozornený z viacerých zdrojov, dochádza k prípadom, keď rozpočtované prostriedky na požiarnu ochranu v rámci konkrétneho krajského úradu nie sú použité na požiarnu ochranu, a práve naopak, presunom sa používajú na financovanie iných úsekov v rámci rozpočtového hospodárenia kapitol krajských úradov. Potom sa naozaj stávajú situácie, keď požiarnici musia cez sponzorov zháňať základné technické vybavenie, aby mohli plniť úlohy, ktoré sú povinní plniť podľa zákona o požiarnej ochrane.

Návrh, ktorý som pripravil, sa teda netýka zvýšenia výdavkovej časti štátneho rozpočtu, a na to chcem upozorniť aj pána spravodajcu, aj pani ministerku financií, aby naozaj nepozerali na tento návrh, ktorý by znamenal nejaké problémy s financiami. Jediné, čo tento návrh robí, je, že celkovú sumu výdavkov na rok 1999 na požiarnu ochranu, ktorá predstavuje 629 470 tis. korún, návrh rozpisuje na jednotlivé krajské úrady podľa podkladov, ktoré boli profesionálne vypracované s tým, že navrhujem v prílohe číslo 6 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, kde sa hovorí o rezervách štátneho rozpočtu a účelových prostriedkoch rozpočtových kapitol v tisíckorunách, doplniť rozpočtové kapitoly jednotlivých krajských úradov o záväzné ukazovatele výdavkov na požiarnu ochranu a ku každému krajskému úradu je stanovená suma. Opakujem, je to to isté množstvo financií, aké bolo použité v roku 1998, čiže nejdeme nad rámec, iba sa tu zohľadňuje, samozrejme, finančný dosah úpravy stupnice platových taríf, teda to, čo automaticky prichádza, tak ako má prichádzať podľa vládneho nariadenia číslo 157 z roku 1998.

Vážené dámy a páni, som presvedčený, že ak nie sme schopní zabezpečiť pre požiarnu ochranu, a zdá sa, že objektívne nie sme schopní, vyššie finančné prostriedky, prijmime aspoň tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý nemá dosah na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, ale môže aspoň čiastočne stabilizovať finančné zabezpečenie požiarnej ochrany. Domnievam sa, a už som to povedal dva alebo trikrát, že situácia v materiálnom a technickom vybavení jednotiek Zboru požiarnej ochrany je kritická. Je kritická, čiže vzniká nebezpečenstvo oveľa väčších škôd na majetku fyzických a právnických osôb, ako sú úspory neustálym obmedzovaním financovania požiarnej ochrany.

Preto vás prosím, vážený pán spravodajca, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, aby sme aspoň toto minimum, ktoré nemá dosah na štátny rozpočet, urobili a aby sme pomohli profesionálom, ktorí každodenne bojujú o naše majetky a o naše životy.

Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem, pán poslanec Fico.

Teraz vystúpi ako ďalší v rozprave pán poslanec Šťastný, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Podhradská.

Nech sa páči, pán poslanec Šťastný, máte slovo.

Poslanec P. Šťastný:

Vážený pán predsedajúci,

vážená pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

vážený parlament,

v lete minulého roku zhruba v auguste sa mi dostal do rúk časopis, ktorý tu dnes v podstate pravdepodobne všetci odoberáme - Európsky dialóg, kde Komisia Európskej únie prezentovala výsledky hospodárenia postkomunistických štátov za ostatné roky aj za rok 1998 ako prognózu. Keď som čítal, aká je výška hrubého domáceho produktu a aká je úroveň inflácie, bolo len samozrejmé, že z toho vyplýva, že Slovensko nepatrí medzi tie najhoršie štáty aj napriek tomu, že vtedajšia opozícia, zvlášť pred voľbami, príliš ostro vystupovala a poukazovala nielen doma, ale aj v zahraničí na to, aký je stav nášho hospodárstva. Keď som sa stretol s návrhom programového vyhlásenia a s návrhom tohto rozpočtu, tak mi napadlo, že kde sa vlastne podeli tie tímy expertov, ktoré v tomto období vedeli podľa terajšieho pána premiéra a pána ministra Černáka vždy recept na každý neduh, vždy vedeli, kde by bolo treba a čo by bolo treba urobiť a predovšetkým, ako to po voľbách urobia. Ja si myslím, že tento rozpočet je verným obrazom programového vyhlásenia, a na druhej strane si myslím, že tá analýza asi nebola celkom v poriadku, pretože, ak by mal lekár robiť na základe anamnézy a subjektívneho či objektívneho nálezu diagnózu, a dokonca určiť liečbu takýmto spôsobom, asi by naša prognóza bola veľmi žalostná, a myslím si, že takto to aj vyzerá.

Dovoľte mi, aby som sa dotkol dvoch častí rozpočtu. Je to predovšetkým k tomu, čo si myslím, že trochu rozumiem, a to je rozpočtová kapitola ministerstva pôdohospodárstva a školstva, špeciálne vysokého školstva.

V rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva už samotný predkladateľ konštatuje, že ide o neúnosné zníženie štátneho rozpočtu oproti roku 1998 a vlastne konštatovala to aj pani predsedníčka výboru v oblasti tovaru a služieb, ale nakoniec aj v kapitálových prostriedkoch, čo ohrozuje plnenie okrem iných takých dôležitých funkcií, ako je kontrola potravinového reťazca, hygieny a nezávadnosti potravín a ochrany štátneho územia pri dovozoch potravín. Ja si myslím, že toto je oblasť, na ktorej by sa rozhodne šetriť nemalo a že si zaslúži zvýšenú pozornosť už aj preto, že sme boli aj v nedávnej minulosti svedkami dovozu potravín podstatne horšej kvality, ako sú naše, predovšetkým mliečnych produktov, ale v súčasnosti, respektíve koncom roku mäsových výrobkov alebo mrazeného mäsa, alebo surového, a to ide nakoniec na náš stôl a my sa s tým musíme stretávať.

Toto sa už teda týka potravinovej bezpečnosti a kontroly vytvárania predpokladov na budovanie zdravej populácie. Každá krajina aj štáty Európskej únie budujú výrazný poľnohospodársky lobing. Tento sa skutočne prejavuje a nakoniec sme veľmi často svedkami blokovania rôznych, či už cestnej siete alebo iných protestných akcií, ktoré vlastne vytvárajú ochranu, jednak samotní poľnohospodári, ale nakoniec aj ostatní, ktorí si uvedomujú to známe príslovie, že len dobre a lacno najedený človek je spokojný. Inak to zrejme nepôjde alebo to známe švejkovské, čo sa stane s vládou, ktorá zvýši cenu piva.

Ak samotné ministerstvo pôdohospodárstva považuje tento rozpočet za nedostatočný a súčasne navrhuje jeho zvýšenie v konkrétnych oblastiach, ony sú v rozpočtovej kapitole presne determinované, je, myslím si, povinnosťou nás poslancov túto požiadavku o zvýšenie podporiť minimálne v tej sume, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva vyčísli, a to je 2,6 mld. Sk. Ak došlo k odkrytiu toku s potravinami a zrušili sa opatrenia na ochranu trhu, je, myslím si, požiadavka viac ako opodstatnená, pretože ešte neustále doznievajú dozvuky toho, a myslím si, že budú minimálne ešte polroka, ak sa neurobia bezprostredné opatrenia, doznievať.

Domnievam sa, že ani s existujúcou situáciou na východnom Slovensku, kde je doslova ohrozené hospodárenie na mnoho desiatok tisíc hektároch pôdy a s tým súvisí aj ohrozenie mnoho tisíc zvierat minimálne v tomto roku, pretože, ak sú problémy v poľnohospodárstve aj v iných oblastiach, tak len veľmi ťažko bude pokryť potreby tohto regiónu, ktorý nebude vedieť zabezpečiť cez rastlinnú výrobu potreby živočíšnej výroby a, pochopiteľne, aj ohrozenie potravinového trhu v tejto oblasti a bude treba navyše robiť distribúciu potravín, ktorá, samozrejme, len bude zvyšovať náklady.

Ja si neviem dosť dobre predstaviť pri súčasnom rozpočte v poľnohospodárstve ako pán minister Koncoš, ktorý na poslednom stretnutí, protestnom stretnutí poľnohospodárov sľúbil opatrenia na zníženie stavov hospodárskych zvierat, opatrenia na zlepšenie situácie predovšetkým v tom ťažkom priemysle poľnohospodárstva, to je v chove hovädzieho dobytka, ako dodrží tento sľub poľnohospodárom, keď tieto prostriedky jednoducho mu takpovediac nepriklepneme. Ja preto súhlasím s tým, aby v kapitole, tak ako to moji predrečníci pán exminister Baco, pán poslanec Delinga navrhli tie pozmeňujúce návrhy, sa plne pod to podpisujem, a pokiaľ nebudú tieto úpravy urobené, tak nie som ochotný za rozpočet zahlasovať.

Druhá vec, veľmi v krátkosti, sa týka kapitoly Ministerstva školstva, špeciálne vysokých škôl, a síce v súvislosti s doktorandským štúdiom. V roku 1997 bola na štipendiá doktorandov bez poistného pridelená suma 75 726 tis. korún. V roku 1998, keď v plnej miere vošla do praxe nová vyhláška o konaní doktorandského štúdia, novelizovaného zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách, v ktorom doktorand v dennej forme štúdia má postavenie zamestnanca a jeho štipendium sa posudzuje ako plat, bolo skutočne čerpané na štipendiá 101 743 tisíc Sk. Nárast oproti roku 1997 bol 26 017 tis. korún. V súčasnosti predložený návrh uvažuje so sumou 101 342 tis. korún. Ak by prešiel zákon Národnej rady Slovenskej republiky bez úpravy, keď by mali byť požiadavky splnené o nárast až zhruba 28 700 tis. korún, nebudú môcť vysoké školy od septembra 1999 prijímať nových študentov na doktorandské štúdium. Ministerstvo školstva po súhlase Akreditačnej komisie vlády každoročne vydáva desiatky súhlasov na začatie organizovania nových študijných odborov aj starým fakultám, ale aj rozbeh doktorandského štúdia na mladých, nových fakultách vysokých škôl, ktoré tieto práva zatiaľ nemali. Ak nebude nárast mzdových prostriedkov, treba povedať, bude to veľmi ťažký dosah na doktorandov, respektíve na štúdium, ktoré pravdepodobne na mnohých školách z tohto dôvodu nebude ani otvorené, a to je pre školy a pre rozvoj vysokých škôl do budúcnosti veľký problém, pretože už sme tu dnes alebo aj včera počuli, že predsa len v školstve dochádza k úbytku mozgového potenciálu a nielen tým, že odchádzajú mladí, ale aj tým, že odchádzajú starí do penzie.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu poslancovi Šťastnému.

Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská.

Po nej sa prihlásil do rozpravy predseda Národnej rady pán Migaš, takže nie pán poslanec Ošváth, ale pán predseda Migaš a po ňom pán poslanec Ošváth.

Poslankyňa M. Podhradská:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda,

vážený pán predsedajúci, pardon,

vážená pani ministerka,

ctený parlament,

dovoľte mi, aby som sa vo svojom príspevku vrátila k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 a sústredila svoju pozornosť najmä na kapitolu, ktorá je venovaná rezortu ministerstva kultúry. Z návrhu rozpočtu ministerstva kultúry na rok 1999 sa dá teda usudzovať, že je zhruba na úrovni pôvodne schváleného rozpočtu rezortu na začiatku roku 1998. Pravdaže, bývalému vedeniu ministerstva kultúry sa podarilo tento rozpočet zvýšiť, takže predsa len situácia v roku 1994 bola v tejto oblasti pre rezort kultúry priaznivejšia, ako sa ukazuje na rok 1999. Znamená to však, že v tomto návrhu rozpočtu ostali nepokryté aktivity, ktoré teda sú uvedené vo vypracovanej prílohe, respektíve tieto aktivity nie sú pokryté v plnom rozsahu.

V oblasti kapitálových výdavkov je napríklad ďalšie zníženie o 60 miliónov korún, respektíve o 150 mil. korún podľa ďalšej tabuľky, ktoré sú súčasťou tejto prílohy. Ja by som chcela, aby som vás neunúvala príliš číslami, lebo čísla sú suché a ťažko sa v nich hľadajú súvislosti, chcela by som vám poukázať na niektoré paradoxy, ktoré sa v tomto rozpočte vyskytujú. Napríklad na novostavbe Slovenského národného divadla sa plánuje v tomto roku 100 mil. korún. Pritom je zrejmé, že na dostavbu Slovenského národného divadla je potrebných ešte 2,2 mld. korún. Takže je predpoklad, že teda tohtoročných 100 mil. korún plus tie ďalšie roky by mali niečo vyriešiť, dáva šancu, že by sa vlastne dostavba pri takomto tempe prísunu finančných prostriedkov ukončila zrejme o 20 rokov. Ale je teda pre mňa veľmi zaujímavé zistenie, že rozpisy na rok 2000 a 2001 v podstate tú zvyšnú sumu, ktorá chýba na dokončenie novostavby Slovenského národného divadla, rozdelili takmer na polovicu a v roku 2000 sa plánuje na dostavbu takmer 700 mil., v roku 2001 takisto. Je to veľmi odvážne, ja len držím palce predkladateľom, aby sa im podarilo tento predpoklad naplniť, a bola by som veľmi zvedavá, keby mi niekto kompetentný vysvetlil, z akého predpokladu ste vychádzali, keď ste dávali do rozpočtu tieto údaje.

Rovnako prostriedky, ktoré sú tu určené na rekonštrukcie a havarijné stavy, sú nedostatočné, lebo v rezorte, priamo v rezorte kultúry je vyše 130 budov, ktoré sú pamiatkovo chránené, a je teda 130 budov v havarijnom stave, a na stabilizáciu týchto budov je potrebných zhruba asi 150 mil. korún, pritom v rozpočte je plánovaných 50,9 mil. korún. Rovnako sa znížil príspevok na štátny fond kultúry Pro Slovakia oproti 128 mil. korún z minulého roka je to tentoraz len 80 mil. korún. Znižujú sa príspevky na detskú literatúru o 8 miliónov korún tento rok, v roku 1998 o 17 mil. Pôvodná knižná tvorba v roku 1998 o 15 mil., v roku 1999 o 6 mil. korún a už takmer dramaticky je znížený príspevok, ktorý je určený pre Maticu slovenskú. Už tu o tom hovoril pán poslanec Brňák i ďalší kolegovia, pre Maticu slovenskú sa plánuje v rozpočte 96 mil. korún a musím povedať, že tento rozpočet pre Maticu slovenskú je doslova likvidačný. Možno, že by bolo úprimnejšie, keby vláda povedala, že jednoducho chce, aby Matica prestala fungovať, a bolo by to asi čestnejšie, ako takýmto spôsobom likvidovať najstaršiu národnú inštitúciu Slovenskej republiky, o ktorej význame vás, dúfam, ctené panie poslankyne, páni poslanci, nemusím presviedčať.

Príspevok na cirkvi a náboženské spoločnosti ostáva na takej istej úrovni ako v minulom roku, ale keď zvážime infláciu a všetky ďalšie ukazovatele, tak v podstate môžeme povedať, že cirkev bude mať menej peňazí ako minulý rok.

Veľmi nízky a nedostatočný je tiež príspevok na hraný film. V rozpočte sa hovorí o 6 mil. korún a myslím si, že by bolo tiež rozumné... (Hlasy z pléna.) Mám pozmeňujúci návrh, mám to tu, takže môžem ho hneď odovzdať, potom prosím, keby ste mi ho vrátili. Aby som teda nevyšla z tých súvislostí, ktoré som začala, hneď, ako začnem hovoriť o tom probléme, prečítam ho.

Pani poslankyňa Sabolová, aj logiku treba zapájať do uvažovania, bude to v poriadku.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nediskutujte, pani poslankyňa, s plénom.

Poslankyňa M. Podhradská:

Na hraný film je plánovaných 6 mil. korún a myslím si, že by bolo tiež poctivejšie túto položku presunúť na niečo iné, kde je tiež málo peňazí. Presunúť na niečo iné, jednoducho preto, aby ste aspoň niečo zvládli. Aby ste zvládli aspoň jeden projekt a aby ste ho dotiahli do konca, lebo natočiť hraný film za 6 mil. korún dnes, teda takúto predstavu môže mať len naivný človek, ktorý nemá absolútne ani potuchy, koľko si vyžaduje natočenie jedného celovečerného filmu v súčasnosti. Pripomínam inak, že je to zhruba suma minimálne 20 až 30 mil. korún.

Nuž a teda ešte by som chcela o výdavkoch na kultúru prostredníctvom krajských úradov...

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Predneste ten pozmeňujúci návrh, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Podhradská:

... kde sa navrhujú výdavky vo výške 809 mil. korún. V roku 1998 to bola úroveň 790 mil. korún, ale pritom v tejto rozpočtovej sume, ktorá sa plánuje na tento rok, sú zahrnuté napríklad aj okresné archívy, obradné miestnosti a kultúrne pamiatky, čo, prosím, sa predtým riešilo z kapitoly ministerstva vnútra. To znamená, že sa vlastne ukracujú peniaze, ktoré sú určené na kultúru tým, že sa rozširujú v podstate kompetencie krajských úradov o niečo ďalšie, čo predtým kultúra neriešila. Keďže sa pani poslankyňa Sabolová tak vehementne a s chuťou, ako je pre ňu zvykom, dožaduje pozmeňujúceho návrhu, prosím, rada vám ho prečítam.

Dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 (tlač 143). Rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry navrhujem zvýšiť o sumu 50 mil. korún a tieto účelovo viazať na podporu kultúrnych aktivít zahraničných Slovákov. Ja tento svoj pozmeňujúci návrh hneď aj zdôvodním. Odpustite si, prosím vás, vaše duchaplné poznámky, pani poslankyňa, nesvedčí vám to.