Siedmy deň rokovania
11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
25. marca 1999
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení členovia vlády,
prosím, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Kandráč, Slobodník, Šťastný, Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady.
Otváram bod programu
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 a § 131 zákona o rokovacom poriadku.
Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou.
Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
autorita slovenského parlamentu rastie takým tempom, že prítomní budú všetci členovia vlády. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky, ktoré mu boli adresované, odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Benčata a znie: "Radikálne ste v médiách odmietli akúkoľvek komunikáciu s opozíciou v súvislosti s pripravovaným listom Hnutia za demokratické Slovensko predsedom parlamentných strán. Je to signál, že súčasná vláda chce pokračovať vo výkone politiky bez opozície?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec, nie je pravdou, že by som bol býval odmietal akúkoľvek komunikáciu s opozíciou. Naopak, želám si dobrú komunikáciu s opozíciou, ale v prípade onoho listu išlo o evidentnú provokáciu. Ten, ktorý spôsobil ľuďom trápenie, ten, kto nehospodárne vládol, sa štyri mesiace po zmene vlády ide pasovať za opravára tých deformácií, ktoré spôsobil sám. Pán poslanec, uvediem celkom konkrétnu vetu, ktorú som povedal a povedal som ju 26. februára 1999 pre televízne spravodajstvo Markízy, a tá veta doslova znie: Považujem za pokrytecké, keď tí, ktorí priviedli Slovensko do zlého stavu, sa chcú pasovať do polohy tých, ktorí navrhujú riešenia. A za tým si, pochopiteľne, stojím. To, čo sa objavilo a na čo sa pýtate, je evidentným balamutením verejnosti. Je to cynizmus, ktorý jednoducho treba odmietnuť. Nie je čas...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, prosím vás, upokojte sa.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
... na mlátenie prázdnej slamy. Ubezpečujem vás, že na akúkoľvek konštruktívnu diskusiu som ja aj každý člen vlády pripravený takpovediac 24 hodín denne. Je evidentné, že vláda chce spolupracovať s opozíciou, je evidentné, že práve v minulom období ste nás nepustili k ničomu, keď sme boli v opozícii my, je evidentné, že dnes má opozícia podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, šéfov šiestich parlamentných výborov, tak ďaleko ste sa nikdy nedostali, aby ste nám dali takú ponuku vrátane predsedu výboru na kontrolu tajnej služby. Preto takéto otázky jednoducho nie sú namieste. Fakty svedčia, že vaša otázka, pán poslanec, je neopodstatnená.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán predseda vlády.
Pán poslanec Benčat, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem.
Vážený pán predseda vlády,
rád počúvam slová, že chcete komunikovať s opozíciou, a to dokonca konštruktívne. Chcel by som však poukázať na niekoľko faktov, ktoré možno treba v našej komunikácii odstrániť. Tu počas nášho rokovania od začiatku tohto parlamentu po voľbách sa sústavne porušuje rokovací poriadok, porušuje sa tu možnosť vyjadrovať sa formou faktických otázok k danej téme, ohraničuje sa to opozícii a vždy to je v neprospech opozície, akékoľvek úpravy. Počas interpelácií práve vás a ministrov v čase najväčšej sledovanosti sa poobede viackrát stalo, že ste nás v podstatne nepustili k slovu a slovenský národ v podstate musel stráviť to, čo sa tu nanieslo. Sme kriminalizovaní na všetkých úrovniach. Zoberme si odhora až dole, zoberme si na úrovni už až krajských a okresných úradov, v nemocniciach, školách a podobne. Tento trend je zrejmý aj v médiách. Televízia nedodržiava ten jednotretinový pomer, ktorý bol dohodnutý, ktorý bol stanovený, veď sa v podstate do štátoprávnej televízie skoro nedostávame. Pomaly už nie sme ani pozývaní do Krokov. Za mesiac január, február skoro nebola žiadna pozitívna informácia o opozícii. Ak sa aj nejaký komentár vyskytne, spravidla je komentovaný jednostranne. Na VTV trebárs - je to komerčná televízia - sú dvaja, vždy dva názory, aj opozičný, aj koaličný. V Slovenskej televízii tomu tak nie je.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benčat, dve minúty na doplňujúcu otázku sú vyčerpané.
Nech sa páči, pán predseda vlády, odpovedajte.
Poslanec J. Benčat:
Poslednú vetu otázky...
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcete reagovať, pán predseda vlády?
Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Je mi veľmi ľúto, lebo pán poslanec vyčerpal čas, ale ja sa pokúsim, pán poslanec Benčat, chytiť zmysel vašej ani nie doplňujúcej otázky, ale doplňujúceho vystúpenia. Pokúsim sa ho zachytiť, lebo sa mi zdá, že tá niť bola racionálna a veľmi sa mi pozdáva najmä to, že ste začali s úctou k faktom. Pán poslanec, ubezpečujem vás, že keď budeme rozprávať spolu cez úctu k faktom, že tá komunikácia bude mať svoju kvalitu. Pochopiteľne, budem reagovať povedzme na dve záležitosti, o ktorých ste sa zmienili, možno svojimi očami, možno tiež budem hovoriť o tých istých faktoch, a potom ponúknem jeden svoj. Hovorili ste o faktických poznámkach temer v tom zmysle, že nemáte na ne nárok. Nuž ale včera ste na mňa reagovali v počte 52. Včera som si všimol, že faktická poznámka poslanca má prednosť pred predsedom vlády...
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, upokojte sa, odpovedá pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
... faktická poznámka má prednosť pred ministrami. Predsa minister Černák včera jasne povedal, že dve a pol hodiny čaká, kým sa cez inštitút faktickej poznámky dostane k slovu. Nezdá sa mi to spravodlivé, a naopak, mám pocit, že faktických poznámok ste mali až cezpríliš celú noc a že nikto vám ich neupiera.
Po druhé, hovorili ste, pán poslanec, o televízii, že by ste tam nemali mať miesto. Ubezpečujem vás, že s lídrom opozície som k dispozícii sadnúť si v Slovenskej televízii v ktorúkoľvek hodinu. Ponúknem vám ďalší argument možno formou rečníckej otázky, lebo vy už nemôžete reagovať: Pozorujete v televízii aj naďalej také kúsky, ako predvádzal povedzme redaktor Kapusta v uplynulom období? To je moje videnie faktov.
A teraz, ak dovolíte, jeden z mojej strany voči vám, ctená opozícia. Včera v noci som sem prišiel, pretože som počul takú neuveriteľnú lož, že údajne pán veľvyslanec Johnson na rokovaní vlády ovplyvňoval ministrov, aby súhlasili s povolením letov lietadiel cez Slovensko. Ctená opozícia, ja som si niektoré veci overil. Pán poslanec Benčat, dovoľte mi, aby som špeciálne vám dal tú informáciu. Pán veľvyslanec Ralph Johnson od pondelka od 18.00 hodiny nie je na území Slovenska. Nemohol byť na zasadaní vlády, nemohol byť na Úrade vlády. Hovorím o tom preto, pán poslanec, že keď máme úctu k faktom, nemali by sme v našej komunikácii používať takúto nehoráznu lož. Na tejto skutočnosti chcem ukázať, že keď v našej komunikácii bude dominovať dobrá vôľa, rešpekt k pravde a úcta k faktom, nepochybne sa komunikácia koalície s opozíciou bude zlepšovať. A ja si ju naozaj úprimne želám.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Siteka a znie: "Prečo dávate prednosť súkromnej návšteve v Maďarskej republike pred rokovaním o vládnom návrhu zákona o rozpočte na rok 1999?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec, tá otázka nie je ani otázkou, je to snaha podsunúť niečo, čo nie je pravdivé. Nedal som prednosť súkromnej večeri. Ja som skĺbil svoju účasť na rokovaní o štátnom rozpočte s pozvaním predsedu vlády Maďarskej republiky na neoficiálnu súkromnú návštevu.
Na festivale som sa zúčastnil v prvý deň rokovania o štátnom rozpočte vo večerných hodinách, ale dopoludnia som sa zúčastnil na rokovaní o štátnom rozpočte v otvárací deň. Iste ste si všimli, že som sa zúčastnil na rokovaní o štátnom rozpočte včera celé popoludnie do neskorých nočných hodín a že som sa nielen zúčastnil, ale po dlhých rokoch konečne predseda slovenskej vlády k štátnemu rozpočtu v parlamente aj vystúpil. Ak nadviažem na to, čo som už povedal, a budem hovoriť o úcte k faktom, pevne verím, že som vás presvedčil, že som skĺbil jedno užitočné aj s druhým užitočným.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce pán poslanec Sitek dať doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Sitek:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán premiér, myslím si, že vládny návrh zákona o rozpočte na rok 1999 je v podstate zákon roka. To je najdôležitejší dokument po programovom vyhlásení vlády, ktorý táto snemovňa prerokúvala. V podstate som chcel vedieť, aké máte vy ako predseda Rady obrany štátu a polovičný prezident stanovisko k rozpočtu, ktorý bol navrhnutý pre Armádu Slovenskej republiky, a preto som vás tu postrádal prvý deň, lebo si myslím, že Armáda Slovenskej republiky robila dobré meno, robí a bude robiť dobré meno tejto spoločnosti. Viete dobre, že ste boli minule na východnom Slovensku pozrieť sa pri snehových kalamitách a armáda tam zasiahla, zasiahla v súlade so zákonom a všetky tie práce, ktoré vykonala, tak boli náležite aj ocenené a ohodnotené. Myslím si, že sú aj iné krajiny, v ktorých sú problémy s ekonomikou, ale vždy ozbrojené sily dostanú toľko peňazí, koľko potrebujú. Jediná Armáda Slovenskej republiky nie je ohodnotená v tomto rozpočte a tie peniaze, ktoré dostala, sú na úrovni roku 1994, a preto som vás postrádal prvý deň, keď sme k tomuto vystupovali a keď sa vyjadrovali aj poslanecké kluby.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán predseda vlády, nech sa páči, odpovedajte.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, rozumiem teraz lepšie vašej otázke, ktorú ste položili. Ešte ak dovolíte, trošku do minulosti, a potom nadviažem na to, čo ste hovorili. Viete, no, tak zase medzi nami, vy ste boli ministrom vo vláde, ktorej premiér nikdy neprišiel na rokovanie o štátnom rozpočte, pán poslanec, medzi nami, nikdy nevystúpil za štyri roky. Čiže to človeka tak trošku aj bolí, keď vidí, že tá pravda leží niekde inde, ale to racionálne, čo ste povedali, som vystihol. Súhlasím s vami a zhodneme sa v tom, že naozaj Armáda Slovenskej republiky má dobré meno, ja ale pevne verím, že minister obrany je tak kvalifikovaný človek, že iste vám vedel a vie alebo bude vedieť odôvodniť v styku, ktorý si zvolíte, do akej miery je zabezpečená akcieschopnosť armády a čo všetko urobíme, aby bola. Chcem vás ubezpečiť, že som informovaný o transformácii armády, chcem vás ubezpečiť, že som informovaný o tom, aké kroky podniká minister, ale aj vojenské autority k tomu, aby tie prostriedky, ktoré sú a budú do armády vynakladané, boli vynakladané efektívne. Pevne verím, že armáda dostane aj v roku 1999 tie peniaze, ktoré sú potrebné na to, aby si svoje dobré meno, ktoré má, udržala a eventuálne ešte zlepšila.
Ďakujem vám za otázku. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Tretia otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Klemensa a znie: "Dňa 23. 2. 1999 ste krátko navštívili Maďarskú republiku. Čo bolo účelom vašej návštevy?"
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky, ktorej mám česť predsedať, sa vážne usiluje o čo najlepšie vzťahy so všetkými svojimi susedmi a ako veríme, našimi budúcimi partnermi v európskych a euroatlantických integračných zoskupeniach. Budovať a rozvíjať dobré vzťahy však znamená predovšetkým usilovať sa o budovanie vzájomnej dôvery. Dôvera je najdôležitejšia. Osobné ľudské kontakty môžu pritom len napomôcť. Toto bol aj hlavný účel mojej utorňajšej návštevy Maďarskej republiky, počas ktorej som sa stretol i s mojím maďarským partnerom pánom Viktorom Orbánom na koncerte Slovenského komorného orchestra v Budapeštianskej hudobnej akadémii. Chcem vám povedať, že som bol pyšný na kvalitu hudby, ktorú ponúkal pán Bohdan Varchal so svojím orchestrom.
Túto cestu do Budapešti som využil aj na to, že som sa stretol so Slovákmi žijúcimi v Maďarsku. Ak hovorili pravdu, tak to bolo po prvýkrát v histórii, keď Slovákov organizovaných v Maďarsku prijal v Bratislave slovenský premiér. Odohralo sa to minulý piatok. Na Slovensku sa kreuje celoštátna slovenská samospráva a predstaviteľov tejto celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku po prvýkrát v histórii prijal dva týždne po návšteve Bratislavy maďarský premiér. Túto piatkovú návštevu Slovákov žijúcich v Maďarsku som využil na to, že som ich informoval o mojej ceste do Budapešti, a tak sme sa stretli v rázovitej dedinke Mlynky, kde ma Slováci tam žijúci - ak som dobre informovaný, je to jediná dedina, kde ich je viac ako 51 % - informovali o tom, ako žijú, čo ich tlačí, čo by bolo potrebné rozvíjať v ďalších dvojstranných vzťahoch povedzme aj na vládnej alebo premiérskej úrovni.
Takže návšteva slovenského orchestra na hudobnom festivale a návšteva slovenskej komunity žijúcej v Maďarsku boli hlavnými motívmi mojej cesty, na ktorú ste sa v otázke opýtali.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas vyhradený na otázky poslancov na predsedu vlády uplynul.
Ďakujem, pán predseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položila poslankyňa Podhradská ministrovi Kukanovi. Otázka znie: "Možno vaše vyhlásenie v relácii Slovenskej televízie Kroky o probléme Kosova považovať za oficiálne stanovisko vlády?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Vážený pán predseda,
vážená vláda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vážená pani poslankyňa, na vašu otázku dotýkajúcu sa súladu môjho vyhlásenia v relácii Slovenskej televízie Kroky s oficiálnym stanoviskom vlády Slovenskej republiky odpovedám nasledovne:
V prvom rade by som chcel vyjadriť v mene vlády Slovenskej republiky hlbokú ľútosť nad tým, že sa nepodarilo zastaviť násilné akcie v Kosove a dosiahnuť kompromisné riešenie konfliktu. Chcel by som upozorniť, že v dôsledku stupňovaného násilia a napätia v tomto regióne bolo prinútených len v posledných dňoch viac ako 25 tisíc civilov opustiť svoje obydlia. Slovenská republika je presvedčená, že túto humanitnú katastrofu, nezmyselné zabíjanie, násilie a ničenie hodnôt v Kosove bolo možné zastaviť iba použitím krajných prostriedkov. Začatie vzdušných operácií NATO chápeme ako prejav rozhodnej akcie aliancie, ktorej cieľom je zabrániť v pokračovaní ozbrojenej konfrontácie v Kosove a najmä prinútiť nekooperujúceho účastníka konfliktu k politickému riešeniu. Chcel by som zdôrazniť, že útoky sú vedené iba proti vojenským objektom a elementom vojenských štruktúr juhoslovanskej armády s tým, aby Srbsko v budúcnosti nemohlo viesť násilné akcie v Kosove.
Súčasne Slovenská republika vyjadruje hlbokú ľútosť nad prípadnými obeťami z radov civilného obyvateľstva. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie NATO bolo prijaté po konzultáciách s členskými krajinami OSN, OBSE a ostatnými medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v Kosove. NATO je pripravené kedykoľvek zvolať konzultácie a akceptovať signály vlády Juhoslovanskej zväzovej republiky, že je pripravená obnoviť seriózne mierové rokovania. Z uvedeného vyplýva, že nejde o svojvoľnú akciu USA a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o okupácii alebo o teroristickom akte.
Vláda Slovenskej republiky s ľútosťou konštatuje, že napriek maximálnemu úsiliu medzinárodného spoločenstva sa nepodarilo nájsť politické riešenie krízy v Kosove. Chcem tu zopakovať to, o čom som informoval už včera z tohto miesta, že v súvislosti so vzdušnými operáciami NATO proti Juhoslovanskej zväzovej republike aliancia 23. 3. 1999 diplomatickou cestou požiadala vládu Slovenskej republiky o poskytnutie vzdušného priestoru na výkon vzdušnej operácie nad územím Juhoslovanskej zväzovej republiky.
Slovenská vláda v súlade s jednoznačnou zahraničnopolitickou orientáciou na členstvo v NATO súhlasila so žiadosťou otvoriť vzdušný priestor na prelety lietadiel NATO v prípade leteckej operácie v Kosove. Tu by som sa chcel veľmi ostro ohradiť a protestovať proti tým výrokom, ktoré tu predniesla pani poslankyňa Podhradská včera o tom, že minister zahraničných vecí klamal. Neklamal, pani poslankyňa. Minister zahraničných vecí tu tlmočil obsah nóty, ktorou sa obrátila aliancia na ministerstvo zahraničných vecí. Rozhodnutie vlády je však potrebné vnímať nielen ako potvrdenie schopnosti a vôle zintenzívniť spoluprácu s NATO a jeho členskými krajinami, ale aj ako schopnosť prispievať k bezpečnosti a stabilite v Európe s cieľom zabrániť rozsiahlej humanitárnej katastrofe.
Slovenská republika je presvedčená, že konečným cieľom aktivít medzinárodného spoločenstva musí byť uzavretie kompromisnej politickej dohody, ktorá vytvorí predpoklady na uzavretie prímeria a dôsledné rešpektovanie občianskych, politických a menšinových práv obyvateľstva žijúceho v Kosove bez ohľadu na jeho etnickú príslušnosť. Slovenská republika jednoznačne považuje Kosovo za integrálnu a neoddeliteľnú súčasť Juhoslovanskej zväzovej republiky. Akékoľvek riešenie budúceho štátoprávneho usporiadania regiónu musí rešpektovať neporušiteľnosť územnej celistvosti Juhoslovanskej zväzovej republiky a nemennosť jej medzinárodne uznaných štátnych hraníc. Áno, pani poslankyňa, o tom som hovoril v televíznej relácii Kroky a nielen tam, ale aj na všetkých svojich rokovaniach a stretnutiach so zahraničnými partnermi. Slovenská republika opakovane vyjadruje podporu všetkým aktivitám medzinárodného spoločenstva, ktorých cieľom je nájsť trvalé riešenie kosovskej krízy. Slovenská republika je toho názoru, že len zodpovedný a kompromisný prístup aktérov konfliktu povedie k nájdeniu východiska zo súčasnej krízy a prinesie Kosovu mier, stabilitu a prosperitu.
Pani poslankyňa, ako vyplýva z uvedeného, moje vyhlásenie ku Kosovu v diskusnej relácii Kroky 21. 3. bolo plne v súlade so stanoviskom vlády Slovenskej republiky s vývojom situácie v tomto regióne.
Pán predseda, skončil som. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Chce pani poslankyňa Podhradská dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, nehnevajte sa, ale vy ste neodpovedali vlastne na moju otázku a vlastne ste tu vystúpili nie ako minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, ale ako hovorca NATO. Ja som sa nepýtala na to, na čo ste mi odpovedali, pán minister, zrejme ste mi naozaj nerozumeli a zrejme sa ma tu usilujete, tak ako jeden veľký, malý manipulátor presvedčiť o tom, že to bol váš duch, čo povedal tie slová o tom, keď ste obhajovali nárok na autonómiu a keď ste v podstate ako minister zahraničných vecí, lebo predpokladám, že ste v tej relácii vystupovali ako minister zahraničných vecí, a nie ako súkromná osoba, nereagovali ani na slová ďalšieho člena vlády Slovenskej republiky, ktorý vystupoval v tejto relácii, na slová ministra obrany pána Kanisa, keď začal rozvíjať teóriu, že celý problém v Kosove vznikol preto, lebo albánske rodiny majú po 8 detí, srbské po 1 - 2 dieťati a že jednoducho tá prevaha Albáncov v Kosove je veľká a musí sa to riešiť takýmto spôsobom. A napokon zdôraznil aj to, že je to otázka, pred ktorú môžeme byť o chvíľu postavení aj my na Slovensku, rovnaký problém môže podľa ministra Kanisa vzniknúť na Slovensku, na Ukrajine, v Rumunsku. Ja sa pýtam, prosím, aký problém môže vzniknúť na Slovensku, na Ukrajine, v Rumunsku v tejto súvislosti, tak ako to pomenoval pán Kanis. Vám zrejme vyhovovalo aj toto vyjadrenie. Vy ste sa k tomu absolútne nevyjadrili, neodmietli ste to ako pre Slovensko neprijateľné. Takže, pán minister, prosím, nezavádzajte, ja som sa na reláciu Kroky dívala a sluch mám zatiaľ ešte dobrý, myslím si, že túto reláciu videli aj ďalší diváci, takže, prosím, pokúste sa znovu odpovedať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Pani poslankyňa, hovoríte, že zrak máte dobrý a sluch máte dobrý, neviem, ako ste na tom s pamäťou. Ja môžem iba zopakovať to, čo ste sa ma spýtali a prečítam vašu otázku. Možno vaše vyhlásenie v relácii Kroky o probléme Kosova považovať za oficiálne stanovisko vlády? K tejto vašej otázke smerovala celá moja odpoveď.
Hovoril som o stanovisku vlády a o tom, že moje vyjadrenie v televíznej relácii bolo plne v tomto súlade, takže, prosím vás, nehovorte o nejakom manipulovaní alebo zavádzaní. Vy, ktorá ste tu včera hovorili o tom, že pán Johnson ma ovplyvňoval v budove vlády pri rokovaní vlády, s takouto nezmyselnou lžou, ktorú tu vlastne premiér už dnes povedal, že ambasádor Johnson je od 22. marca do 1. apríla mimo územia Slovenskej republiky, a keď sme vám to včera povedali, tak ste hovorili, že keď ste chlapi, priznajte sa. Teraz sa vy priznajte, že ste luhárka.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Druhú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Slavkovská pánu podpredsedovi vlády Hamžíkovi. Otázka znie: "Je potrebné prijať zákon o jazykoch menšín? Dokedy?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená Národná rada,
vážená pani poslankyňa,
dôvodov na prijatie zákona o používaní jazyka národnostných menšín v úradnom styku je viacero. Spomeniem aspoň tie najdôležitejšie. Medzi ne patrí predovšetkým výraznejšie naplnenie Ústavy Slovenskej republiky, predovšetkým jej článku 6 ods. 2, podľa ktorého používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku upraví zákon. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že pri prijímaní zákona o štátnom jazyku sa na rôznych úrovniach vrátane vládnej doma i v zahraničí konštatovalo, že následne bude prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku.
Naplnenie tohto záväzku je všeobecne spájané s otázkou zahraničnopolitickej dôveryhodnosti Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov sa prijatie zákona stalo jednou z podmienok na začatie rokovaní so Slovenskom o vstupe do Európskej únie.
Prijatím zákona sa odstráni jeden z prvkov negatívne ovplyvňujúcich naše vzťahy s úniou. Prijatím zákona sa však taktiež právne záväzným spôsobom upraví správanie našich občanov v oblasti používania jazykov národnostných menšín tak, aby sa predišlo svojvoľnému výkladu legislatívnych noriem upravujúcich používanie jazykov národnostných menšín.
Jedným z najvážnejších dôvodov na prijatie predmetného zákona je však skutočnosť, že odstránením 20-percentnej klauzuly umožňujúcej používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku pri prijatí zákona o štátnom jazyku bol porušený medzinárodný záväzok, ktorý prevzala Slovenská republika pri vstupe do dnešnej Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, na základe ktorého sa zaviazala neznižovať existujúcu úroveň práv príslušníkov národných menšín.
Zákon je potrebné prijať v najbližších mesiacoch pred tým, ako bude vypracovaná nová hodnotiaca správa Európskej komisie o pripravenosti nášho štátu na začatie rokovaní o vstupe do Európskej únie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce pani poslankyňa dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Presne takúto odpoveď som očakávala, že teda najdôležitejšie je to, že prijatie takéhoto zákona je jednou z podmienok na začatie rokovaní o vstupe. Je to veľmi zaujímavá informácia, pretože tento zákon sa vypracúva podľa Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá je vlastne neplatným dokumentom, vznikla v roku 1992 a z 34 členských štátov Európskej únie ju doteraz podpísalo iba 13. Čiže tí ostatní ani nepovažovali za potrebné sa takouto európskou chartou zaoberať. My zrejme musíme byť pápežskejší ako samotný pápež, ale zaujímavé je tiež to, že na to, aby vôbec platila táto Európska charta, tak treba, aby ju ratifikovalo päť štátov. Ani to sa nestalo, čiže držíme sa vlastne úplne neplatného dokumentu, hlavná vec, že teda musíme plniť nejaké príkazy Európskej únie. A keď už hovoríme o tých podmienkach začatia vstupu, tak ja mám pred sebou stanovisko číslo 175 k žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v Rade Európy, ktoré vypracovalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a ktorou odpovedalo na písomnú žiadosť Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie. Ubezpečujem vás, že z 12 odporúčaní, ktoré nám Rada Európy dala, ktoré musíme splniť, ak sa chceme uchádzať o vstup do Európskej únie, ani jedno jediné nehovorí o tom, že máme prijať zákon o jazyku národnostných menšín. Koniec koncov takýto zákon nemá ani Maďarsko, ale zato sa s ním rokuje.
A na záver by som chcela povedať, že toto je vláda klamárov. Pán minister, klamete, takisto ako teraz klamal pán minister Kukan, že tu pán veľvyslanec nie je do 1. apríla. Teraz sme sa vrátili z veľvyslanectva, kde pán veľvyslanec je taký zaneprázdnený, že nemal čas nás prijať, čiže pán veľvyslanec je tu. (Ruch v sále.) Dal nám odkaz, že...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, odpovedajte.
Podpredseda vlády SR P. Hamžík:
Stanovisko Rady Európy, pani poslankyňa, ktoré ste citovali, bolo prijaté predtým, než bol prijatý zákon o štátnom jazyku. Stanovisko Rady Európy nehovorí o podmienkach na prijatie za člena Európskej únie. Chcel by som pripomenúť, že nejde o žiadne príkazy Európskej únie, ale ide o dobrovoľný záväzok Slovenskej republiky, ktorá sa zaviazala...
(Hlasy v sále.)
Hovorím o vstupe do Európskej únie. Spomeňte si, kto podpisoval asociačnú dohodou, spomeňte si, kto niesol prihlášku do Európskej únie.
Nikto nám nič nevnucuje, my do Európskej únie vstupujeme dobrovoľne a vstupujeme tam hlavne preto, a to treba povedať otvorene, aby Slovenská republika mala priestor na rozvoj ekonomiky, aby tu rástla životná úroveň a urobíme všetko pre to, aby vstup do Európskej únie bol v súlade s našimi záujmami. Európska charta, ktorú ste spomínali, pani poslankyňa, je politickým dokumentom, my nerobíme zákon o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa Európskej charty, my ho robíme vzhľadom na našu individuálnu situáciu a vychádzame zo záväzku, ktorý dali viacerí členovia predchádzajúcej vlády. Len pri prijatí zákona o štátnom jazyku, len vzhľadom na tento záväzok sa stalo prijatie zákona o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku podmienkou na plnenie politických kritérií a podmienkou na to, aby sa s nami vôbec rozhovory začali.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Tretiu z vyžrebovaných otázok položil poslanec Hoffmann pre podpredsedu vlády pána Fogaša. Otázka znie: "Viem, že sa na vás obrátilo s prosbou o pomoc Krízové centrum detí a mládeže z Banskej Bystrice. Bude možné pomôcť tejto inštitúcii vykonávať jej záslužnú humanitnú činnosť?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
áno, je to tak, ste dobre informovaný, pán poslanec, aj prostredníctvom vás sa na mňa obrátilo s prosbou o pomoc Centrum detí a mládeže v Banskej Bystrici. Ide o centrum, ktoré naozaj vykonáva záslužnú humanitárnu činnosť. A chcem vás ubezpečiť, že nebolo to jediné centrum a jediná inštitúcia, ktorá sa obrátila so žiadosťou o poskytnutie pomoci predovšetkým v súvislosti s organizovaním zimnej univerziády. Musím konštatovať, že sme dostali viacero listov, viacero žiadostí, viacero ponúk na to, akým spôsobom naložiť s tým majetkom, ktorý organizačný výbor univerziády vlastnil. Musím vás upozorniť, že všetky listy sme pozorne preštudovali a rešpektujúc dovtedajšie rozhodnutia organizačného výboru, ale i podmienky poskytovania sponzorských darov sme zatiaľ rozhodli o celkovom rozdelení medzi športové zväzy a športové organizácie 21 motorových vozidiel, 6 osobných počítačov s príslušenstvom, jedného kopírovacieho stroja, 40 mobilných telefónov, 7 ISDN telefónov, 7 chladničiek a niektorých ďalších drobností. Organizačný výbor skončí svoju činnosť 30. 6. tohto roku. Dovtedy ešte stále hľadáme možnosti pomôcť nielen športovým organizáciám, ale aj organizáciám, ktoré plnia takúto významnú spoločenskú funkciu v sociálnej oblasti, hľadáme možnosť vyriešiť i túto žiadosť, predovšetkým možnosť, ktorá by súvisela s pridelením motorového vozidla, čo bolo vlastne predmetom žiadosti. V tejto chvíli nemôžem definitívne povedať, že sa tak stane, pretože sme viazaní doterajšími rozhodnutiami a dohodami so sponzormi.
Sľúbiť vám však môžem, že tak ako každé Vianoce alebo pred Vianocami vždy venujem niektorému z detských domovov alebo domovov dôchodcov určitú sumu, ktorá má byť výpomocou, že v tomto roku to urobím vo vzťahu k tomuto Centru detí a mládeže z Banskej Bystrice za predpokladu, že by sa na nich neušlo.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Hoffmann, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec A. Hoffmann:
Nie doplňujúcu, chcem poďakovať a verím, že to tak bude.
Predseda NR SR J. Migaš:
Štvrtú z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Kolláriková pánu ministrovi Kňažkovi. Otázka znie: "Aké je vaše stanovisko k porušovaniu zákona o štátnom jazyku vašimi koaličnými partnermi, ak v písomnom úradnom styku nepoužívajú štátny jazyk?"
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Vážená pani poslankyňa, moje stanovisko je jednoznačné a stručné. V nijakom prípade nemôžem súhlasiť s porušovaním platných ustanovení zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany a starostlivosti o štátny jazyk a dohliada na dodržiavanie zákona o štátnom jazyku. Nijaký podnet, sťažnosť na porušovanie zákona o štátnom jazyku koaličnými partnermi sme na ministerstvo nedostali. Prosím vás, aby ste predložili konkrétne dôkazy, kto, kedy, kde a ako porušil zákon o štátnom jazyku, potom bude ministerstvo postupovať podľa zákona o štátnom jazyku.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku. Áno.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem za odpoveď.
Páči sa mi váš názor, teda, že každý, kto je vo vláde, musí ovládať štátny jazyk, musí ho používať. Ja mám tu jeden takýto papier, je s hlavičkou podpredsedu vlády Slovenskej republiky, je adresovaný miestodržiteľskému palácu Hlavné námestie. Čo je v ňom napísané neviem, ale je to pre štátneho tajomníka. A chcela by som zdôrazniť pre tých, čo neovládajú štátny jazyk, že štátny jazyk je základným zjednocujúcim článkom každého národa. Je to vlastne znak integrity každého národa, ktorý umožňuje dorozumievať sa všetkým občanom Slovenskej republiky, na to slúži, teda i príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín. A chcela by som ešte zacitovať pre tých, ktorí to neovládajú, zo zákona o štátnom jazyku číslo 270/1995 Z. z. § 3, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány verejnoprávnych ustanovizní pri výkone svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky. Preukázanie primeraných znalostí štátneho jazyka slovom i písmom je podmienkou prijatia do pracovného pomeru. To je logické, pretože je občanom Slovenskej republiky a chce pracovať na území Slovenskej republiky. Vydávajú sa zákony, nariadenia vlády a ostatné úradné dokumenty v štátnom jazyku.
Tak by som sa vás chcela pýtať, keď ostatní sú sankcionovaní, ako vy budete sankcionovať...
(Zaznel zvuk časomiery.)