Predseda NR SR J. Migaš:
Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.
Minister kultúry SR M. Kňažko:
Pani poslankyňa, môžem vám zopakovať len to, čo som povedal. Len čo budeme mať konkrétny podnet kedy, kto, kde, akým spôsobom porušil zákon o štátnom jazyku, budeme postupovať podľa platného jazykového zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Piatu z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Prokopovič pánu ministrovi Kukanovi. Otázka znie: "Prečo ste nesprevádzali premiéra Dzurindu počas jeho oficiálnej návštevy v Nemecku?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem, pán predseda.
Ďakujem, pán poslanec, za túto otázku, som rád, že na ňu môžem odpovedať tu, pretože som si všimol, že v niektorých novinách sa snažili z toho urobiť takú bublinu a aféru. Môžem na to odpovedať širšie alebo kratšie. Aj pri najlepšej vôli sa niekedy nedá všetko naplánovať tak, aby sa niektoré návštevy neprekrývali, bolo to tak aj pri návšteve pána premiéra Dzurindu v Nemecku. Bola to prvá oficiálna návšteva slovenského premiéra na vrcholnej úrovni v Nemecku. Sme radi, že sa uskutočnila v pomerne krátkom čase od nástupu vlády do funkcie, čo jasne dokazuje, že zmena spoločensko-politickej atmosféry na Slovensku je v zahraničí pozitívne hodnotená. Termín, ktorý na návštevu navrhla nemecká strana, teda 10. - 11. marca, sme prijali. Ja som však už vtedy mal naplánovanú, aj som sa zúčastnil v Londýne na dôležitej konferencii NATO AT FIFTY a vystúpil som s príspevkom na tému: Od Madridského summitu po Washington a ďalej. Táto moja účasť bola dôležitá pre jasné deklarovanie a potvrdenie nášho záujmu stať sa členom NATO čo najskôr. Takže netreba skutočne z tejto veci a z tohto faktu, že som nesprevádzal pána predsedu vlády Dzurindu v Nemecku, robiť nijaké závery a netreba nad tým špekulovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec P. Prokopovič:
Ďakujem pekne.
Pán minister, skutočne ja som tiež na základe správ v médiách, keď som to zaregistroval, bol zvedavý, čo za tým bolo, či sa za tým neskrýva niečo iné. Hádam v tejto súvislosti ešte doplňujúcu otázku. Čo na to diplomatický protokol v takýchto prípadoch?
Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:
Ďakujem pekne, pán poslanec, za túto otázku.
Vlastne to bola asi moja kratšia verzia odpovede a možnože bude dobré, keď si toho všimne pán Kardoš, ktorý sa za tým snažil nájsť niečo takého. Protokol je v týchto otázkach jednoznačný a treba si to uvedomiť ako základnú abecedu. Pri takýchto návštevách, pri oficiálnych návštevách hlavy štátu ho sprevádza minister zahraničných vecí, pri návštevách predsedu vlády v zahraničí ho sprevádza osoba číslo dva na ministerstve zahraničných vecí, to znamená štátny tajomník, tak ako to bolo v tomto prípade, keď pán Dzurinda vykonal návštevu ako predseda vlády Slovenskej republiky, z ministerstva zahraničných vecí ho sprevádzal štátny tajomník Ján Figeľ. Ďalšie zloženie delegácie už potom záleží na tom, aké otázky sa pri tejto návšteve prerokúvajú.
Takže aj z minulosti už počas prvých štyroch rokov nezávislého Slovenska, nezávislej našej vlasti sa pri oficiálnych návštevách prezidenta táto prax začala vykonávať, ale potom s ohľadom na tie vzťahy, ktoré sa vytvorili, táto zásada bola porušovaná, nad čím mnohé civilizované krajiny dávali otvorene najavo svoj údiv a nepochopenie. My chceme zaviesť túto prax, ktorá je v plnom súlade s princípmi medzinárodného protokolu, to znamená s prezidentom bude jazdiť minister zahraničných vecí, s predsedom vlády štátny tajomník. Tak to je, tak to má byť a tak to aj bude. Toto je abeceda a tú by si mali uvedomiť naši kolegovia, keď nás budú chcieť takto kritizovať, lebo potom iba ukazujú, že ani túto abecedu ešte nepoznajú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Šiestu z vyžrebovaných otázok položila pani poslankyňa Kolláriková podpredsedovi vlády pánu Csákymu: "Oboznámte nás, ako riešite problémy cigánskeho etnika."
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa, ako ste si určite všimli, všetky doterajšie odpovede na otázky poslancov alebo na interpelácie som začal tým, že som sa poďakoval príslušnému poslancovi za jeho otázku, a to aj vtedy, keď formovaním otázky príslušný poslanec chcel uraziť moju osobu. Teraz po prvýkrát urobím výnimku a nepoďakujem sa za vašu otázku. Nemyslím si totiž, že ste taká nekvalifikovaná, že neviete, že v Slovenskej republike používame oficiálny termín rómska, a nie cigánska menšina. Obávam sa, vážená pani poslankyňa, že samotným štýlom a formulovaním vašej otázky ste chceli uraziť príslušníkov tejto menšiny a proti tomu sa veľmi silne ohradzujem.
Čo sa týka obsahu vašej otázky, dovoľte mi informovať vás o nasledovných aktivitách. V decembri 1998 sme získali z prostriedkov PHARE 450 tisíc ECU na riešenie rómskej problematiky v regióne Spiš a v súčasnosti prebieha realizácia tohto programu v oblasti vzdelávania a zlepšenia zamestnanosti. V súvislosti so znížením nezamestnanosti v súčasnosti sa snažíme získať podporu v Bruseli na projekt znovuoživenia umeleckého kováčstva v podunajskom regióne v spolupráci s talianskym partnerom. Minulý týždeň sme ukončili na Úrade vlády vypracovanie programu Tolerancia k menšinám v Slovenskej republike vo výške 2 miliónov EURO, necelých 90 miliónov Sk. Projekt má štyri časti a je zameraný predovšetkým na realizovanie vzdelávacích programov. Hovorím o programoch s podporou PHARE preto, aby som zdôraznil, že na riešenie rómskej problematiky sa budem snažiť maximálne využívať aj zahraničnú finančnú podporu, aby som šetril prostriedky daňových poplatníkov Slovenskej republiky.
Samozrejme, považujem za pozitívny posun, že aj štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 1999 počíta síce so skromnou, ale účelovo jednoznačne viazanou sumou na riešenie rómskeho problému. Vo februári vláda Slovenskej republiky vymenovala splnomocnenca vlády na riešenie problémov Rómov, v súčasnosti sa dobudúva jeho kancelária. Oslovili sme aj expertov na riešenie rómskej problematiky, prvý okrúhly stôl sa uskutočnil 16. marca tohto roku za účasti vysokého komisára OBSE pána van der Stoela, ktorý označil túto iniciatívu za európske nóvum. Druhý okrúhly stôl sa uskutočnil 16. apríla za účasti lídrov samotnej rómskej komunity. Plánujeme školenie pre novozvolených rómskych primátorov a starostov, aby lepšie mohli vykonávať svoje poslanie, plánujeme ďalej školenia, tréningy a študijné cesty pre primátorov a starostov tých obcí, kde žije rómska menšina vo väčšom percentuálnom zložení. V máji predložíme do vlády ucelenú koncepciu riešenia tejto problematiky a v júni mienime organizovať na území Slovenskej republiky stretnutie expertov z Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky a Slovenskej republiky za účelom výmeny skúseností a tvorby medzinárodných projektov na úrovni štátov Vyšehradskej štvorky.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Čas na doplňujúcu otázku uplynul.
Pani poslankyňa, chcete dať doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Áno. Ďakujem za odpoveď, ale nesklamali ste ma, skutočne ja som túto vašu odpoveď čakala a musím vám povedať, že musíte si doplniť ešte medzery v ovládaní slovenských pravidiel, teda pravidiel slovenského jazyka. Totiž výraz cigánske etnikum nie je pre nikoho urážkou, ale je to oficiálny názov, ktorý je uvedený aj v pravidlách slovenského pravopisu. Výraz cigánske etnikum pokrýva ďalších 11 podskupín, pán podpredseda, a jednou z týchto podskupín je rómska skupina, sú tam zastúpení olašskí Cigáni, avarskí Cigáni. To znamená, že keď by som sa vás bola pýtala na rómskych Cigánov, tak by som sa bola pýtala len na jednu skupinu. Ale mňa zaujíma, ako chcete riešiť problémy všetkých skupín, ktoré sa nachádzajú na tomto území Slovenskej republiky. Takže zdôrazňujem, že vy ako podpredseda by ste to mali ovládať. Som teda rada, že sa venujete aj tomuto etniku, je to potrebné, pretože týchto občanov percentuálne máme zastúpených ako pomerne najväčšiu skupinu v porovnaní aj s maďarskou národnostnou menšinou. Preto by som chcela vedieť aké finančné prostriedky, ktoré sú vlastne naplánované pre národnostné menšiny vrátane toho zvýšenia - akú sumu z toho chcete zvýšiť pre toto etnikum. Som presvedčená, že im prepustíte niečo aj z vašej sumy, čo pripadá na maďarskú národnostnú menšinu, pretože skutočne toto etnikum to potrebuje. Potrebuje to, pretože sa treba venovať viac mládeži, treba ich viesť, treba ich prevychovávať, treba ich vzdelávať...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.
Podpredseda vlády SR P. Csáky:
Vážená pani poslankyňa, o žiadnom zvyšovaní rozpočtových prostriedkov pre menšinové kultúry v štátnom rozpočte, bohužiaľ, neviem a obávam sa, že to bude nereálne. Dovoľte mi, aby som jemne naznačil, že máte určité medzery aj v súvislosti s možnou početnosťou niektorých menšinových skupín na Slovensku. Tie skutočnosti sú úplne iné, ako ste o nich hovorili.
A domnievam sa, že na pôde Národnej rady Slovenskej republiky by sme nemali viesť diskusie o tom, či určitá menšina sa má označovať oficiálnym alebo iným názvom. Vláda Slovenskej republiky prijala oficiálny termín rómska menšina, domnievam sa, že každý poslanec, aj ústavný činiteľ, musí, je povinný používať toto označenie. A, vážená pani poslankyňa, domnievam sa, že na riešenie tejto otázky sú príslušní možno príslušníci rómskej menšiny. Odporúčam vám, aby ste sa zastavili v niektorej rómskej osade a opýtali sa ich, či sa považujú za Cigánov alebo nie a uvidíte ich odpoveď.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Siedmu otázku položil pán poslanec Drobný ministrovi zdravotníctva pánu Šagátovi. Otázka znie: "Reprofilizácia nemocníc na liečebne pre dlhodobo chorých nemá v rozpočte kapitolu. Ak sa uskutoční, z čoho sa bude financovať? Zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu zdravotnej poisťovne?"
Nech sa páči, pán minister.
Minister zdravotníctva SR T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďakujem za otázku, pán profesor. Dovoľte mi, aby som sa k tomu vyjadril. Sutočne sa ukazuje, že približne 20 % prijímaných pacientov na lôžkové oddelenia sú pacienti, ktorí sú tam aj zo sociálnych a sociálno-zdravotných dôvodov. To je jeden pohľad. Druhý je, že lôžkové kapacity pre rezort ministerstva práce a sociálnych vecí sú jednak veľmi obmedzené, a jednak mnohé ich zariadenia sa budú musieť uvoľniť pre reštitúciu. Tým sa vytvára pre nás neobvyklý priestor a my sme už s pánom ministrom Magvašim o týchto veciach hovorili, ale nielenže sme hovorili, ale prebiehajú momentálne rokovania na úrovni obidvoch ministerstiev a chceme, aby sme v priebehu tohto roku pripravili projekt, ktorý zohľadní jednak celoslovenské, ale aj regionálne potreby na vznik lôžok, ktoré budú mať zdravotnícky charakter, ale budú sa starať o pacientov na úrovni ošetrovacích jednotiek, hospicov, a tak ako ste sa opýtali na starostlivosť o dlhodobo chorých, to je jedna kategória, ale súčasne sme sa dohodli na vzniku takzvaných sociálno-zdravotných lôžok a čisto sociálnych lôžok z kapacít rezortu ministerstva zdravotníctva.
Samozrejme, že celý tento projekt má svoje ekonomické, legislatívnoprávne, personálne a iné problémy. V priebehu tohto roku ho chceme pripraviť tak, aby sa mohol začať realizovať od budúceho roka s tým, že financovanie by bolo z niekoľkých zdrojov. Financovanie vzniknutých liečební pre dlhodobo chorých nebude až takým problémom, pretože to privítajú aj zdravotné poisťovne, financovanie sociálno-zdravotných lôžok sa bude robiť po dohode s ministerstvom práce a sociálnych vecí tak, že platby za zdravotnú starostlivosť sa budú meniť podľa toho, v akom rozsahu bude pre toho-ktorého občana alebo pacienta potrebná, to znamená, väčšinou ten človek bude pravdepodobne chronicky chorý a bude dostávať x percent tejto starostlivosti hradenej zo zdravotného poistenia. Pri akútnom zhoršení sa percento môže zvyšovať až do sto percent, a teda to bude pohyblivý model financovania, ktorý sa bude aktualizovať od pacienta k pacientovi, a potom budú čisto sociálne lôžka, kde bude musieť, samozrejme, vyčleniť pre tieto nové kapacity finančné krytie ministerstvo práce a sociálnych vecí. Aj preto je to jeden z dôvodov, prečo sa v celom komplexe tento systém môže začať realizovať až od 1. januára 2000. Takým horizontom a takým cieľom je, že by sme sa v priebehu ostatných rokov, teda do roku 2002 pokúsili takto pretransformovať aspoň 4 000 lôžok z lôžok, ktoré má rezort zdravotníctva, čo je asi 10 % toho času akútnych lôžok, ktoré sú v rezorte.
Pravdepodobne vyššiu ambíciu si ťažko predstaviť, pretože aj táto zmena bude vyžadovať určité investície, pretože aj presťahovanie alebo vytvorenie nejakého nového oddelenia bude vyžadovať minimálne stavebné úpravy, vymaľovanie a nedá sa to urobiť len jednoduchými presťahovaniami alebo jednoduchým uvoľnením priestorov. Takže to je taká veľmi stručná koncepcia prechodu za úzkej spolupráce s rezortom ministerstva práce a sociálnych vecí. To je technická časť projektu, ale čo je veľmi významné, pred týmto otvárame absolútne novú éru starostlivosti o pacientov dlhodobo chorých, o pacientov, ktorí sú v terminálnom štádiu choroby, a takisto o pacientov, ktorí nemajú možnosti starať sa o seba sami doma z rôznych príčin s tým, že nedá sa vylúčiť, že niektoré kapacity budú využité na úrovni spolupráce so samosprávou, že by sme niektoré kapacity ponúkli pre vznik bytov alebo penziónov pre dôchodcov.
Toľko asi stručne k tej problematike.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Čas určený na hodinu otázok je vyčerpaný. Končím bod programu hodina otázok.
Budeme pokračovať v 11. schôdzi Národnej rady rozpravou k štátnemu rozpočtu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom prerokúvaní bodu programu - vládny návrh zákona o štátnom rozpočte.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vážené panie poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o bode programu návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 rozpravou o tomto bode programu.
Ďalším prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Mesiarik. Pripraví sa pán poslanec Gajdoš. Kto? Ivan Lexa.
Nech sa páči, máš slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne, poslanci,
vážení hostia,
v mojom vystúpení chcem iba predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 v kapitole Krajské úrady. V tejto kapitole v časti Bežný transfer pre stredné odborné učilištia sú určené prostriedky na činnosť stredných odborných učilíšť.
Určite viete, že máme dva typy učilíšť, ktoré zriaďuje ministerstvo školstva, a stredné odborné učilištia, ktoré zriaďujú rezortné ministerstvá. Žiaľbohu, doteraz nebol doriešený spoľahlivý tok finančných prostriedkov pre tieto zariadenia a aj tento rozpočet zvažuje prideliť finančné prostriedky prostredníctvom krajských úradov.
Nie sú námietky, samozrejme, ale rezortné odborné učilištia nemali možnosť ovplyvňovať alebo rezortné ministerstvá nemajú možnosť ovplyvňovať výšku pridelených finančných prostriedkov cez krajské úrady. Po dohode s pánom ministrom školstva, s ministrom vnútra a konzultácii s ministerkou financií navrhujem, aby sa táto kapitola doplnila alebo pozmenil text nasledovne: "Krajské úrady zabezpečia vykonanie rozpisu bežných výdavkov štátneho rozpočtu na rok 1999 pre stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortov, s predchádzajúcim súhlasom príslušných rezortov."
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím o pokoj v rokovacej sále.
Poslanec M. Mesiarik:
To je text a dôvod som povedal. Prosím potom pri hlasovaní o podporu. Pre rok 2000 pripravíme spolu s výborom pre vzdelávanie a vedu novú koncepciu, aby sa to nemuselo opakovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi.
Nech sa páči, pán poslanec Lexa. Pán poslanec Lexa nie je prítomný.
Prosím, pán poslanec.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
vo svojom druhom vystúpení by som chcel nadviazať na tie skutočnosti, ktoré som uviedol v rámci rozpravy počas môjho prvého vystúpenia, ktoré tu odznelo okolo štvrtej hodiny ráno. Pripomínam vám, že som uviedol zásadné skutočnosti, ktoré upravovali rozpočet Slovenskej informačnej služby v rokoch 1995 až 1998, i výsledky, ktoré táto organizácia dosiahla.
Rovnako tak som upozornil na súčasné personálne obsadenie Slovenskej informačnej služby i vysoký stupeň nedôvery, ktorý vyplýva z toho popisu, ktorý som vo väzbe k týmto osobám povedal. Pripomeniem vám, že napríklad riaditeľ vnútorného spravodajstva pán Štefan Straka je spolumajiteľom i spolukonateľom spoločností a spolupodniká s ukrajinskými štátnymi príslušníkmi.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, prerokúvame návrh zákona o štátnom rozpočte, nie správu o Slovenskej informačnej službe. Tak by som vás prosil, keby ste hovorili k veci.
Poslanec I. Lexa:
Áno, pán predsedajúci. To s tým súvisí, to s tým súvisí, pán predsedajúci.
Alebo jeho zástupca Jaroslav Junek, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov bol trestne stíhaný pre trestný čin znásilnenia vlastnej manželky.
Pokračujem ďalej. Pod vedením Santa sa vytvorila skupina v zložení Petráš, Osuský, Jánsky, Kolesár mladší a ďalší, ktorých úlohou je spravodajská práca proti predstaviteľom politických strán. Túto činnosť legendujú pod krytím boja proti organizovanému zločinu, na čo rozpisujú finančné prostriedky. V súčasnosti sa zaoberajú najmä niektorými z kandidátov, ktorí ohlásili svoju kandidatúru na post prezidenta Slovenskej republiky.
(Ruch v sále.)
Je to k rozpočtu. Upozorňujem vás, komu chcete dať toľko prostriedkov?
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Lexa, v prípade, že nebudete hovoriť k prerokúvanému bodu programu, zoberiem vám slovo.
Poslanec I. Lexa:
Mitro po svojom vymenovaní v novembri 1998 zriadil rozkazom 41 špeciálnu vyšetrovaciu komisiu, ktorej jedinou úlohou bolo nájsť alebo vyfabrikovať materiály vhodné na kompromitáciu bývalého vedenia Slovenskej informačnej služby. Komisia pracovala na viacerých pracoviskách, z ktorých najznámejšie je pracovisko na 6. poschodí objektu Klenoty. Používala nahrávacie zariadenie, pracovala zväčša v noci metódami, ktoré nie sú prípustné.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Lexa, poslednýkrát vás upozorňujem, aby ste hovorili k veci. Pokiaľ nebudete, odoberiem vám slovo.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci, hovorím k veci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nehovoríte k veci, pán poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Hovorím o Slovenskej informačnej službe. Komentujem rozpočtovú kapitolu. Chcem upozorniť, na čo a komu chce vláda Slovenskej republiky na rok 1999 dať 800 mil. korún. A chcem, aby ste o týchto skutočnostiach vedeli.
V závere môjho vystúpenia, na základe práve tých faktov, ktoré uvádzam, budem hovoriť aj pozmeňujúci návrh, ktorý podpísalo 15 poslancov Národnej rady.
Príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí odmietli hrať túto hru, odvolávali z funkcie či prepúšťali. Boli i takí príslušníci, ktorí sa najskôr podvolili a vopred pripravené texty za výhody uviedli, ale neskôr odmietli na týchto svinstvách ďalej participovať. V tejto súvislosti vám prečítam žiadosť o uvoľnenie jedného príslušníka Slovenskej informačnej služby z novembra 1998, ktorý píše: Vážený pán riaditeľ Mitro, dňa 17. 11. 1998 som bol nezákonne a proti mojej vôli...
(Hlasy v sále.)
Čoho sa bojíte, pán Kováč?
(Reakcia poslanca Kováča z pléna.)
Tak potom mlčte a neprerušujte ma stále.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Lexa, hovorte k veci.
Poslanec I. Lexa:
Hovorím k veci.
... proti mojej vôli pod silným psychickým nátlakom dovezený mojím nadriadeným pánom Santom do budovy Klenoty, kde som bol vyvezený na 6. poschodie. Tam na mňa čakali dvaja príslušníci Slovenskej informačnej služby, menovite pán Sova a pán Slovák. Títo ma oboznámili s tým, že som sa dostavil pred vyšetrovaciu komisiu a tak ďalej.
Bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby píše riaditeľovi Mitrovi o ďalších detailoch protizákonnej činnosti jeho ľudí. Jednoznačne a v plnom rozsahu odvoláva všetko, čo uviedol pod nátlakom, a posledná veta jeho listu znie: Takisto vzhľadom na uvedené okamžite žiadam o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby, nakoľko nemienim robiť s platnými zákonmi Slovenskej republiky.
Podobných žiadostí o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby bolo viac. Od 15. 12. 1998 bolo niekoľko desiatok príslušníkov Slovenskej informačnej služby daných do takzvaných činných záloh bez služobného zaradenia. Sú doma. Sú vedení v stave. Služba im vypláca 80 % z ich platov za ničnerobenie. Mnoho vyšších dôstojníkov Slovenskej informačnej služby bolo zaradených na výkon strážnej služby na brány objektov. Vedenie služby jednoducho hazarduje s intelektuálnym potenciálom i skúsenosťami skúsených veliteľov. Namiesto nich sú do služby prijímaní príslušníci bez vysokoškolského vzdelania, spravidla od polície. Finančné prostriedky sú míňané na nákup luxusného nábytku a nových áut, pričom v Slovenskej informačnej službe už prv bol vyriešený autopark. Napríklad koženými sedacími súpravami bol vybavený nedávno objekt DREVONA. Kupujú sa nové autá pre vedenie jednotlivých sekcií, osobitne v sekcii vnútorného spravodajstva. Štvrtý mesiac prebieha postupné sťahovanie príslušníkov slovenskej rozviedky zo zahraničia a likvidujú sa agentúry. V oblasti vnútorného spravodajstva sa počet agentov zúžil na štvrtinu stavu z novembra 1998. Slovenská informačná služba v januári až v marci 1999 poskytla niektorým zložkám polície svoje výcvikové stredisko Lešť, keď došlo k značnej devastácii majetku, pytliactvu pred vojenskou správou budov, čo vedenie Slovenskej informačnej služby sa snaží ututlať. Je porušovaný zákon o apolitickosti príslušníkov Slovenskej informačnej služby. Napríklad riaditeľ Slovenskej informačnej služby dostáva osobné listy od ministra vnútra o prijatie do služby predsedu Demokratickej strany z okresu Poltár či kandidovanie Romana O. s krycím menom Vlk, ktorý bol zvolený v decembrových komunálnych voľbách do mestského zastupiteľstva Malacky za jednu z vládnych strán.
Vážené dámy, vážení páni, je to len veľmi stručný výpočet o neschopnosti, čudných praktikách, devastácii, dekonšpirácii, nezákonnosti i spolitizovania súčasného vedenia Slovenskej informačnej služby, ktorému sa podarilo v rekordne krátkom čase zlikvidovať jeden efektívne fungujúci štátny orgán.
Toto sú dôvody, ktoré má vedú k návrhu, aby bol navrhovaný rozpočet Slovenskej informačnej služby znížený o 200 mil. korún na úroveň 600 mil. korún, ktorý bohato pokryje bežné výdavky.
Zároveň navrhujem, aby sa týchto 200 mil. ušetrených korún pridalo v objeme 100 mil. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a 100 mil. do rezortu ministerstva pôdohospodárstva.
To je môj pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci po pani poslankyňu Kollárikovú. Pán poslanec Sopko je posledný.
Nech sa páči, pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Mám jeden návrh.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, so súhlasom zatiaľ dvoch poslaneckých klubov, a to Slovenskej národnej strany a Hnutia za demokratické Slovensko, a verím, že sa pridajú aj ďalšie kluby, si dovoľujem predložiť procedurálny návrh na zaradenie nového bodu do programu 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhovaným bodom je zaradenie rozpravy k informácii ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Kukana o vojenskej intervencii vojsk Severoatlantickej aliancie v Srbskej republike.
Svoj návrh odôvodňujem tým, že včera vo večerných hodinách došlo k ozbrojenému prepadnutiu Srbskej republiky vojskami Severoatlantickej aliancie, pričom vojská NATO pri svojom útoku použili so súhlasom slovenskej vlády aj územie Slovenskej republiky. Slovenská republika sa tak stala rozhodnutím slovenskej vlády spoluagresorom, dnes už podľa overených informácií spoluzodpovedným za smrť mnohých civilných občanov Srbskej republiky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vypnite pána poslanca Pašku. Uplynula minúta od podania procedurálneho návrhu.
Nech sa páči, pán poslanec Petrák.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci, parlamenty okolitých krajín už o tomto probléme rokujú. Neviem, na čo čaká tento parlament. Kedy sa my budeme venovať tejto problematike? Veď sme sa prakticky dostali do vojnového stavu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Petrák, nech sa páči. Pán poslanec Petrák.
Poslanec F. Petrák:
V zmysle § 35 dávam v mene štyroch poslaneckých klubov SOP, SDĽ, SDK, SMK procedurálny návrh na skončenie rozpravy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Podhradská.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám faktickú poznámku, takže by som rada k vystúpeniu pána poslanca Lexu povedala len jedno. Reakcie, ktorými sa tu prejavovali páni poslanci z vládnej koalície, jednoznačne nasvedčovali tomu, že pán Andrassy mal pravdu, keď hovoril, že pravda oči kole. Bolo vám nepríjemné, keď hovoril o veciach, ktoré neradi počujete. Myslím si, že jeho slová boli oprávnené, a keď ste ho upozorňovali a oberali ste ho o čas tými poznámkami, že nehovorí k veci, tak si myslím, že to bol len pokus naozaj ho okradnúť o ten čas, aby nemohol povedať viac faktov o tom, akým spôsobom vynakladá súčasná Slovenská informačná služba peniaze, ktoré jej pridelil štátny rozpočet.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
pripájam sa k návrhu, aby 200 mil. korún z kapitoly Slovenskej informačnej služby bolo preradených do kapitoly Ministerstva spravodlivosti pre súdy. Ja som už včera v rozprave vystúpila a poukázala, že činnosť týchto orgánov je finančne poddimenzovaná. Apelovala som, že aj sťažnosti väčšiny občanov na Európsky súd sú motivované pomalým konaním súdov. Tieto súdy sú preťažené. Treba, aby sme zo súdov...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, pán poslanec Lexa hovoril o rozpočte Slovenskej informačnej služby, nie o súdoch.
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno, ja hovorím, že 200 mil. z tohto rozpočtu navrhol pre spravodlivosť a ja ten návrh podporujem. Neberte mi čas so svojimi vstupmi, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, hovorte k veci, prosím vás pekne.
Poslankyňa K. Tóthová:
Hovorím k veci a zdôvodnila som, že tieto financie treba, aby sa dala sudcom technika, aby sudca mal informáciu o predpisoch v kancelárii a aby sa vytvorila inštitúcia vyšších súdnych úradníkov, ktorá by pomohla sudcom plniť úlohy, pretože skutočne justícia nie je náležite vybavená týmito svojimi podmienkami na činnosť. Verím, že parlament tento návrh podporí. V právnom štáte je dôležité, aby pracovala justícia, a nie Slovenská informačná služba, ktorá sleduje opozičných poslancov a vyvíja činnosť, ktorá jej neprináleží.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Nadviazala by som na predrečníka. Určite je každému jasné, že rozpočet je napätý a je dôležité dopĺňať príjmovú časť tohto rozpočtu. Treba hľadať rezervy. Jednu takú by som videla v nehospodárnom vynakladaní prostriedkov štátneho rozpočtu v oblasti štátnej správy v ústredných orgánoch. Zvýšili ste počet podpredsedov vlády o jedného, zvýšili ste počty štátnych tajomníkov - na ministerstve obrany o jedného, na ministerstve školstva o jedného, na ministerstve výstavby, ministerstve dopravy, ministerstve zahraničných vecí takisto po jednom štátnom tajomníkovi. Čiže ide o šesť veľmi dobre platených ľudí. A poradcov premiérov je tiež viac, než mal predtým premiér. Ak k tomu ešte pripočítame sekretárky, šoférov, autá, benzín, vybavenie kancelárií, matriky, mobily, tak si myslím, že tá suma vyjde na zaujímavú sumu a že určite aj táto suma by pomohla našim príjmom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa, vôbec ste nehovorili k tomu, čo hovoril pán poslanec Lexa.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Ja by som chcel reagovať na vystúpenie pána poslanca Ivana Lexu v prvom rade v tom, že chcem aj jemu pripomenúť, že v minulom období, keď som posledné dva roky pracoval vo výbore na kontrolu Slovenskej informačnej služby, stále nás žiadal, aby sme vystupovali v Národnej rade tak, aby sa zvýšil rozpočet pre kapitolu Slovenskej informačnej služby. Tak to bolo aj pre rok 1998, aj keď rozpočet dosahoval takmer miliardu. Aké sú to zmeny, ak dnes on sám ako bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby navrhuje zníženie už zníženého objemu finančných prostriedkov na činnosť tejto štátnej organizácie. Takže sú to naozaj veľké zmeny a veľké zvraty v myslení. Prosím, je tu aj nejaké objektívne kritérium, ale ja som prekvapený z týchto zmien.
A po ďalšie, chcel by som reagovať na tú časť jeho vystúpenia, ktorou sa dotkol toho, že pracovníci Úradu inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky navštívili budovu Národnej rady počas rokovania mandátového a imunitného výboru. Bolo to cez prestávku. On sám dobrovoľne prijal korektnú ponuku, aby sa stretol s týmito pracovníkmi. Takže netreba to dnes dávať do inej polohy a ja si v tomto smere myslím, že je to vzťah ich - pána Lexu a pracovníkov inšpekcie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, v rámci procedurálnych návrhov odzneli dva návrhy. Jeden dal pán poslanec Paška, ktorý žiada zaradiť na rokovanie tejto schôdze nový bod programu. Chcem vás upozorniť, pán poslanec Paška, že podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku sa tak môže stať iba na návrh troch poslaneckých klubov. Zatiaľ s týmto návrhom súhlasia podľa vás iba dva poslanecké kluby, takže o tomto návrhu hlasovať nedám.
Druhý návrh predniesol pán poslanec Petrák, ktorý žiada, aby sme podľa § 35 zákona o rokovacom poriadku využili ustanovenie odseku 2 o skončení rozpravy o prerokúvanom bode programu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Petráka.
(Hlasy z pléna.)
Všetky faktické poznámky už odzneli. Pán poslanec Húska, neboli ste prihlásený.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tento návrh sme schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle schváleného procedurálneho návrhu v rámci rozpravy môžu teraz vystúpiť iba tí páni poslanci a panie poslankyne, ktorí chcú predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Preto sa pýtam tých pánov poslancov, ktorí sú prihlásení do rozpravy, aby oznámili, či chcú v rámci rozpravy podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Prosím, aby ste vyhotovili hlasovaciu kartu pánu poslancovi Delingovi. Nebudeme v priebehu piatich minút hlasovať.
Pýtam sa pána poslanca Gajdoša, či chce podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh v rámci rozpravy. Pán poslanec Gajdoš, áno. Pán poslanec Rusnák, áno. Pán poslanec Engliš, áno. Pán poslanec Gašparovič nie je prítomný. Pán poslanec Moric (hlasy z rokovacej sály), dva, áno, áno, nie. Pani poslankyňa Slavkovská, áno. Pán poslanec Maxon. Pán poslanec Jasovský, áno. Pán poslanec Šťastný, ale pán poslanec Šťastný, toho sa pýtam, nie vás. Pán poslanec Šťastný, chcete vystúpiť? Kde je pán poslanec Šťastný? (Hlasy z rokovacej sály.) Pán poslanec Cuper, nie. Pán poslanec Brňák, áno. Pán poslanec Fico. Pani poslankyňa Podhradská. Pán poslanec Ošváth. Pán poslanec Jarjabek. Pán poslanec Švantner, nie. Pán poslanec Baco, nie. Pán poslanec Farkas, áno. Pán poslanec Cabaj, áno. Pán poslanec Andrassy. Pán poslanec Hofbauer. Pán poslanec Húska. Pán poslanec Brhel. Pán poslanec Gabriel. Pán poslanec Tarčák. Pán poslanec Andrejčák, nie. Pán poslanec Tkáč, áno.
V poradí ako prvý vystúpi pán poslanec Gajdoš.
Panie poslankyne, páni poslanci, je ukončená možnosť prihlasovať sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Gajdoš.