Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené dámy,
vážení páni,
ďakujem pekne, že ste mi dali slovo. Odišla som z rokovania nie z nezáujmu, ale mala som zdravotné problémy, takže neberte to ako nejakú protekciu, vysvetlila som to pánu podpredsedovi.
Pôjdem rovno k rozpočtovej kapitole ministerstva zdravotníctva. Dovoľte mi povedať, že vychádzajúc z tejto rozpočtovej kapitoly na rok 1999, musím konštatovať, že tento rozpočet je poddimenzovaný a nezodpovedá potrebám zdravotníctva. Moji kolegovia v gestorskom výbore pre zdravotníctvo, a to aj koaliční poslanci, to povedali oveľa ostrejšie ako ja. Takže tu nehrám na nejakú populistickú vlnu, ale bolo to spoločné konštatovanie členov výboru pre zdravotníctvo. Kým v rokoch 1994 až 1998 došlo postupne k zvyšovaniu financií pre zdravotníctvo, a to o 5,2 miliardy, o 11 miliárd, o 6 miliárd a o 2 miliardy, pri odsúhlasení predloženého rozpočtu to bude iba o 1,8 miliardy. Je mi preto ľúto, že pani ministerka tento nárast finančných prostriedkov do zdravotníctva kritizovala, lebo otázka zvyšovania financií pre zdravotníctvo bola a je jedným z mála krokov, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť ako opoziční, tak aj koaliční poslanci. Bolo to v rokoch 1994 - 1998 a bolo to tak aj teraz.
Preto mi dovoľte, aby som sa v vyjadrila k spoločnej správe (tlač 143a) a predniesla pozmeňujúce návrhy, týkajúce sa rozpočtovej kapitoly rezortu zdravotníctva.
Bolo už povedané, že výbor sa jednotne zhodol na pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v týchto bodoch: II-B.9 strana 8, C-IV.1 strana 10, C-V.2 strana 13, D.1 a), b), c)
strana 15, o ktorých už hovoril pán poslanec Rakús, pričom gestorský výbor neodporúča, aby boli tieto body schválené. Môj návrh preto znie, vyňať tieto body na samostatné hlasovanie, pričom odporúčam, aby II-B.9 k § 7 bol schválený. Ak parlament tento bod zamietne, predkladám k nemu nasledujúci pozmeňujúci návrh. Je odovzdaný v písomnej podobe s podpismi 15 poslancov.
K § 7: V § 7 sa slová "vo výške 13,7 % zo 76,5 % vymeriavacieho základu 2 700 korún" nahrádzajú slovami "vo výške 13,7 % zo 75 % vymeriavacieho základu 3 000 korún".
Teda znižujem percento, ale upravujem sumu z 2 700 na 3 000. Tých 3 000 korún je minimálna mzda platná od 1. 1. 1998. A mnou navrhovaná suma mesačne okolo 100 miliónov korún predstavuje minimálnu sumu na prežitie zdravotníckych zariadení a zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti v zmysle platných právnych predpisov. Táto suma bola prepočítaná aj zástupkyňou rezortu. Súhlasil s ňou aj pán minister a bola by som veľmi rada, keby ste tento návrh podporili. V minulých volebných obdobiach, v rokoch 1994 - 1998, sme tieto návrhy podporovali. Takže dúfam, že aj teraz nájdem u vás podporu.
Ďalší návrh. Bod C-IV.1 tiež navrhujem na samostatné hlasovanie a odporúčam ho schváliť. Ide o zvýšenie kapitálových výdavkov kód 700 o 480 319 korún presunom z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Kapitálové výdavky by sa tak dostali na úroveň roku 1997. Nebudem čítať podporu tomuto návrhu, lebo je uverejnená na strane 8 rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva, ktorú predložil pán minister, kde poukazuje na to, že dochádza k poklesu o 3,3 % kapitálových výdavkov. Pritom vieme, že v zdravotníctve je značná rozostavanosť. Aj pri akejkoľvek ekonomizácii pokladáme za nevyhnutné dostať tieto prostriedky do zdravotníctva.
Osobitne odporúčam hlasovať o bode C-V.2. V kapitole Všeobecná pokladničná správa v skupine 4 v položke 4409 navrhujem účelovo viazať prostriedky vo výške 7 miliónov korún pre kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to pre občianske združenia, nadácie. Suma 43 miliónov by sa takto zvýšila na sumu 50 miliónov pre danú oblasť, t. j. na úroveň prostriedkov v roku 1998. Znovu ide o návrh, ktorý má podporu gestorského výboru a spoločne sme sa v parlamente aj v minulom roku dokázali dohodnúť a zvýšiť túto časť prostriedkov pre občianske združenia a nadácie. Čiže nezvýši sa tým výdavková časť, ale iba z VPS sa budú účelovo viazať tieto prostriedky.
Ministerstvo zdravotníctva - povedala som, že rozpočet pre túto kapitolu je poddimenzovaný. Objektívne musím povedať, že každoročne ministerstvo zdravotníctva požadovalo vyššie finančné prostriedky do zdravotníctva, od roku 1993 žiadal rezort, aby platba štátu za osoby uvedené v § 10 ods. 6 zákona číslo 273/1994 Z. z. bola vo výške 13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy. Zástupcovia ministerstva financií tento návrh neakceptovali a požadovali od ministerstva zdravotníctva realizovať systémové kroky na zamedzenie úniku finančných prostriedkov a neekonomické vynakladanie financií v zdravotníctve. Musím povedať, naozaj aj do radov zdravotníckych pracovníkov, že každoročne pri prerokúvaní výsledkov kontroly dochádza k úniku finančných prostriedkov či už v poisťovniach, alebo v niektorých zdravotníckych zariadeniach, čo by sa nemalo stávať, a naozaj by sa mala v tomto smere sprísniť disciplína.
Treba však konštatovať, že štát platí za veľa skupín obyvateľov a postupne novelami uvedeného zákona sa zvyšoval tento počet osôb, na ktoré platí, resp. skupín obyvateľov. Bolo to z pôvodných 9 na 17 skupín. Takže týchto obyvateľov, za ktorých platí poistné štát, je spolu 3 300 tisíc, ako to uviedol pán poslanec Zelník. Objektívne si musíme povedať, že štát na svojich pleciach nesie neúmerné bremeno a za neúmerne veľa osôb musí platiť. Myslím si, že v novelizácii tohto zákona, ktorá je pripravená, sa musíme pozrieť aj na tento bod a musíme hľadať aj tu racionalizačné opatrenia, ktoré skupiny by mohli platiť samy za seba. Napríklad väzni, keby pracovali, tak by sa z ich mzdy odvádzalo do zdravotného poistenia. Bol by z toho dvojitý prínos, že by nemusel platiť štát a platili by oni. Aj nad týmto sa musíme zamyslieť.
Priznávam, že problém zdravotníctva je aj v tom, že je veľa neplatičov, že do systému zdravotného poistenia neplatia tie prostriedky, ktoré by mali, a dnes dlhujú poisťovne zdravotníckym zariadeniam viac ako 8 mld. korún a poisťovne tieto peniaze nemôžu vyplatiť. Objektívne treba povedať, či to je v platbách na osobu alebo v platbách globálne, štát každoročne zvyšuje svoje bremeno, ale, bohužiaľ, musím povedať aj to, že kým v roku 1997 to pri prehodnotení na percento z HDP bolo 6,8 %, čiže boli sme na úrovni krajín Európskej únie, ak prijmeme tento rozpočet, bude to len 5,24 %. Čiže klesáme aj v tomto hodnotení.
Preto vás prosím o podporu zvýšenia finančných prostriedkov do zdravotníctva.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
kolegyne, kolegovia,
patrilo by sa mi ako lekárke a patrilo by sa mi aj ako bývalej ministerke zdravotníctva vystúpiť k rozpočtu zdravotníctva, ale keďže kolegyňa vystúpila k tomu kvalifikovane a je aj vo výbore pre zdravotníctvo, ja si dovolím len skonštatovať a poprosiť, aby bola naďalej medzi lekármi v tomto parlamente a vo výbore taká spolupráca, aká bola v uplynulom období, že vždy boli oporou svojho ministra, ale hlavne boli oporou lekárskeho stavu a pacientov.
Dovoľte mi, aby som hovorila k ministerstvu zahraničných vecí a k rozpočtu ministerstva zahraničných vecí, keďže som v tomto výbore.
Navrhujem zvýšenie kapitoly rozpočtu ministerstva zahraničných vecí o 2 miliardy. Svoj návrh odôvodňujem skutočne maximálnou potrebou finančných prostriedkov v tomto rezorte, pretože situácia, ktorá je v rezorte zahraničných vecí, je viac ako alarmujúca.
Chcela by som pripomenúť, veľmi ma mrzí, že tu dnes nie je pán minister zahraničných vecí, aby počul aj moje podporné slová, tak ako sme sa snažili jeho ako opozičného politika, ako profesionála, keď bol v uplynulom období vo výbore pre zahraničnú politiku, vždy akceptovať, keď nás upozornil na to, že platy veľvyslancov a pracovníkov na ambasádach sú katastrofálne nízke, aby sme situáciu riešili. Apeloval na to jeden rok. Vtedy sa mu, musím povedať, nevyhovelo reštrikčným rozpočtom, ale v ďalšom roku sme všetci jeho stanovisko podporili a k zvýšeniu platov skutočne došlo.
Teraz si dovolím na situáciu upozorniť ja, a hovorím o záležitostiach, ktoré sa týkajú zdravotného poistenia. Čiže trochu sa dostávam aj na vlastnú parketu. Chcem vás upozorniť, že naši pracovníci, všetci, ktorí sú na ambasádach v zahraničí, nie sú zdravotne poistení. Pri opakovaných diskusiách v zahraničnom výbore nám bolo argumentované zo strany pracovníkov ministerstva, že keďže nie sú prostriedky, je lacnejšie platiť škody, ako platiť poistné. Čo je, musím vám povedať, veľmi nepríjemné pre každého pracovníka, ktorý je v zahraničí. A ako lekárka mám dôvodné podozrenie, že veľakrát môže dôjsť aj k istému nezvládnutiu situácie alebo ku škodám na zdraví týchto našich občanov.
Na druhej strane však nemáme len nepoistených ľudí. Nemáme poistený v zahraničí ani majetok. Nemáme poistené ani autá, na ktorých všetci pracovníci na našich ambasádach jazdia. Je pravda, určite nikto z vás doma na Slovensku by neriskoval, že by nemal poistené auto. Dozvedela som sa to skutočne náhodne, pretože došlo k takej zaujímavej udalosti, že naraz v jeden deň boli vykradnuté dve naše veľvyslanectvá. Jedno v Štrasburgu a jedno v Dillí. Naraz v jeden deň. Viete, zabezpečenie týchto veľvyslanectiev je zastaranou technikou. Na dverách sú zámky FAB za 49 korún, ktoré sú skutočne hračkou pre kohokoľvek. Ale hrozná je iná vec, že na našich veľvyslanectvách sú mnohé zápožičky z Národnej galérie obrazov a vzácnych umeleckých diel a toto všetko nemáme poistené. Čiže je to dôvod, pre ktorý vás žiadam a prosím, aby ste akceptovali a pomohli svojmu ministrovi tak, ako sa snažíme pomôcť my, pretože nepomáhame pre nás opozičnému ministrovi, ale snažíme sa pomôcť občanom Slovenskej republiky, ktorí nás v zahraničí reprezentujú.
Určite sa pamätáte, s akou veľkou fámou u obyvateľstva bola prijatá výmena veľvyslancov v zahraničí, ako sa hovorilo, že Mečiarova vláda sťahuje 28 veľvyslancov. Pripravila som si také malé krátke resumé, ktoré vám môžem kedykoľvek poskytnúť, aby ste počuli, aké boli dĺžky pobytu týchto našich veľvyslancov v zahraničí, aby ste konečne pochopili, že nedochádzalo k sťahovaniu ľudí, ako ste ich sťahovali vy z politických dôvodov, ale išlo o ľudí, ktorí boli: v Aténach 5 rokov, v Bangkoku 4,5 roka, v Berne 5 rokov 3 mesiace, v Brusseli 4 roky, v Budapešti 4 roky, v Buenos Aires 3 roky 7 mesiacov...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, prosím vás, aby ste sa vyjadrovali k rozpočtu.
Poslankyňa I. Belohorská:
Hovorím k rozpočtu, to sa týka rozpočtu. V Dillí 3 roky, v Djakarte 3 roky 1 mesiac, v Harare 4 roky 2 mesiace, v Káhire 4 roky 8 mesiacov, Lagos 4 roky 7 mesiacov, Mexiko 4 roky 8 mesiacov, Nairobi 4 roky, Peking 3 roky 7 mesiacov, Praha 5 rokov 2 mesiace, Pretoria 4 roky 8 mesiacov, Sofia 4 roky 3 mesiace, Soul 5 rokov 4 mesiace, Štokholm 3 roky 10 mesiacov, Tel Aviv 3 roky 8 mesiacov, Tokio 3 roky 6 mesiacov, Varšava 4 roky 5 mesiacov, Vatikán 3 roky 8 mesiacov, Viedeň 4 roky, Washington 4 roky 7 mesiacov, Záhreb 4 roky 6 mesiacov, Štrasburg 3 roky 11 mesiacov, Ženeva 4 roky, Viedeň 3 roky 2 mesiace a Viedeň stála misia 3 roky 11 mesiacov. Zatiaľ čo došlo potom skutočne k politickej výmene a bolo nám vyčítané, že Mečiarova vláda poslala politických prívržencov a poslala do zahraničia svojich známych a priateľov, čo sa, samozrejme, nedá o vás povedať, pretože pán Hraško a pán Mikolášik, ktorí sú naši kolegovia, určite nie sú profesionálni diplomati...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, ako to súvisí s rozpočtom?
Poslankyňa I. Belohorská:
Áno, súvisí. Chcem to práve povedať. Aj napriek tomu som v sebe našla dostatok síl na to, aby som týmto ľuďom popriala v zahraničí úspešnú prácu, a to je to, prečo vás prosím, aby ste podporili týchto ľudí, aby mali v zahraničí také pracovné podmienky, že môžu spokojne spávať, lebo vedia, že sú poistení. Neprajem vám pocity veľvyslanca, ktorý vie, že nemá poistený majetok. Po druhé, aby vedeli, že majú poistené autá, po ďalšie, aby vedeli, že oni, ich manželky a deti sú zdravotne poistené. To je dôvod mojej prosby voči vám.
Ak budeme hovoriť... Pán Langoš, nech sa páči, my si potom môžeme skočiť na kávu a budeme o tom diskutovať, čo prajem terajšej zahraničnej službe a ministrovi, ktorý nás reprezentuje. Bola by som si veľmi priala, aby tu pán minister bol s nami v noci a aby naše zasadanie hovorilo o súčasnej politickej situácii na svete, ktorá vznikla. Chcela som vás v noci informovať - a nedovolili ste mi to, pretože zatvárate ústa opozičným politikom -, chcela som vás informovať o tom, že v noci zasadal maďarský parlament. O 0.15 hodine vystúpil pán Csurka...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, to vonkoncom nesúvisí s rozpočtom.
Poslankyňa I. Belohorská:
... ktorý povedal a mal veľmi zaujímavú reč, pretože prvýkrát som počula tohto politika vystupovať citlivo, a hovoril: "Nezostáva nám nič iné, len podporiť terajšie bombardovanie v Juhoslávii, pretože od 12. 3. sme členmi NATO, ale bojím sa o osudy Maďarov v Srbsku." Vystúpil minister Martonyi, vypočula som si veľmi starostlivo jeho citlivý príhovor. Vážení kolegovia, v noci v parlamente hlasovali. Bolo prítomných 272 poslancov maďarského parlamentu.
Súčasne som si pozrela aj zasadanie francúzskeho parlamentu. Uisťujem vás, že francúzsky parlament bol plný, vrátane svojho ministra zahraničných vecí, takže ma mrzí, že minister zahraničných vecí nás dnes neinformuje o súčasnom stave, ktorý je, a išiel do Viedne prednášať, čo si asi myslí o našej zahraničnej politike.
(Hlasy z pléna.)
Som rada, pretože som si to vypočula v správach, potom asi klamú médiá a som veľmi rada, keď nám príde vysvetliť terajšiu situáciu.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujeme pekne, pani poslankyňa, váš čas už uplynul.
S faktickou poznámkou sa prihlásili traja poslanci. Končím možnosť prihlasovať sa s faktickými poznámkami.
Ešte to stihla pani poslankyňa Záborská.
Pán poslanec Fedoročko, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec D. Fedoročko:
Ďakujem pekne.
Chcem pripomenúť pani poslankyni, že dnes je tu rozprava o návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999. Zrejme pani poslankyňa využíva kamery a robí si predvolebnú kampaň, pretože je kandidátkou na prezidentku za HZDS. Asi si pomýlila miesto a pôdu. Chcel by som pripomenúť k tomu, o čom pani poslankyňa hovorila. Spomínala poistenie na slovenských veľvyslanectvách v zahraničí. Pani poslankyňa, tie poistky sú neplatné od 1. 1. 1999 alebo boli aj v rokoch 1997 a 1998? Tie kovové zámky, ktoré ste spomínali, boli aj v rokoch 1998, 1997? To bola vaša vláda, pani poslankyňa. Čo ste vtedy robili, keď ste nedali poistiť veľvyslancov? Darmo dnes budete plakať nad rozliatym mliekom. To ste mali hovoriť pred dvomi rokmi svojmu predsedovi vlády, svojmu ministrovi financií, a nie dnes si tu vylievať krokodílie slzy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem veľmi pekne.
Keďže pani poslankyňa Belohorská hovorila aj o platoch a ja som nestihla povedať o platoch zdravotníckych pracovníkov, chcela by som vás požiadať - nedávala som návrh, lebo nie som ekonómka a nemám odhad, koľko by bolo potrebné na úpravu platov -, chcem vás požiadať, aby sa urobilo všetko pre to, aby sa zrealizovala aj posledná etapa úpravy platov zdravotníckych pracovníkov. A túto požiadavku dávam vzhľadom na to, že v rokoch 1997 a 1998 boli zrealizované postupne tri etapy úpravy. Chvalabohu, u lekárov sa plat zvýšil zo 7 788 Sk na 17 351, u stredných zdravotníckych pracovníkov z 5 109 na 9 055 a u odborných zdravotníckych pracovníkov z 5 599 na 10 144 Sk. Myslím si, že zdravotníci si tieto peniaze zaslúžili a zaslúžia a prosím, urobme spolu všetko pre to, aby sa zrealizovala aj táto ďalšia etapa. Práca v zdravotníctve je veľmi ťažká, náročná, tiež sú tam nočné služby, ide o to najcennejšie, o zdravie a o život. Takže berte to skôr ako výzvu, lebo nemám odhad, koľko by bolo na to potrebné. Ale ak budete súhlasiť so zvýšením poistného plateného za štát, nájdu sa z tohto aj peniaze na úpravu platov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcela by som doplniť pani poslankyňu Belohorskú v tej časti, kde hovorila o zahraničnej službe, vlastnými skúsenosťami, ak mi dovolíte. Celá zahraničná služba, pán Fedoročko, sa začala budovať v roku 1993 po rozdelení, vrátane majetkov a osôb. Od tohto dátumu - myslela som si, že pán terajší minister Kukan ako bývalý veľvyslanec v New Yorku pozná aj druhú stránku mince, lebo začínal po rozdelení republiky ako nový veľvyslanec Slovenska - postupne sa nakupovali objekty, vybavovali sa zariadením, kupovali sa autá, školili sa diplomati a postupne sa zahraničná služba rozbiehala. Musíte uznať aj vy, že zahraničná služba ako taká sa postupne dostávala stále na vyššiu a vyššiu úroveň.
Sú tu však určité nedostatky, a to ma zaráža a na to chcela poukázať pani Belohorská, že pán minister ako bývalý diplomat - dvakrát bol ministrom, v roku 1994 a 1998 - sa nezasadil dosť dôrazne práve za tie nedostatky alebo odstránenie nedostatkov, o ktorých hovorila pani Belohorská. Myslím si, že krok za krokom sa podarí aj v tomto období dosiahnuť, aby nielen naši veľvyslanci a diplomati, ale aj technickí pracovníci boli zdravotne poistení - pretože tu sa im zráža poistné, ale tam musia platiť v hotovosti -, aby boli poistené objekty, aby sa diplomatická služba pomaly dostávala na takú úroveň, ktorá je porovnateľná napríklad s Českou republikou. Toto všetko sú veci, o ktorých by som mohla veľmi dlho hovoriť. A bol to dobrý námet na úvahu pre rezort ministerstva zahraničných vecí, vrátane sľubovaného zákona o zahraničnej službe. Je nemysliteľné, aby manželia alebo manželky diplomatov, ktorí sú tam vyslaní na 3-4 roky nemali potom tieto roky započítané napríklad do dôchodku. Mohla by som o tom hovoriť ďalej, ale berte to ako pozitívne námety na zlepšenie úrovne aj vašich ľudí, ktorých teraz posielate von.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa Záborská, máte slovo.
Poslankyňa A. Záborská:
Ďakujem pekne.
Chcem reagovať len celkom krátko, keď pani poslankyňa Belohorská usúdila, že sa tento problém týka rozpočtu. Som potešená jej dojemnou starostlivosťou o zdravie veľvyslancov a o zabezpečenie majetku našich veľvyslanectiev. Pokiaľ viem, tak takáto situácia na veľvyslanectvách je od roku 1993, od vzniku Slovenskej republiky a pani poslankyňa bola členkou zahraničného výboru. Viem, že sa veľvyslanci viackrát počas toho obdobia sťažovali, že nie sú poistení. Len dúfam, že pri súčasnej hospodárskej situácii, ktorá tu momentálne je, bude pani poslankyňa taká zhovievavá k tejto vláde a k tomuto parlamentu, ako bola k tomu minulému.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
V rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
toto rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky zrejme vojde do historických análov ako najdlhšie celonočné, ale na druhej strane aj absolútne nezmyselné, lebo je absurditou týchto dní, tohto dnešného rokovania od včera do dnes, že je vojna v Juhoslávii a slovenský parlament rokuje, ako keby bola vojna u nás. V čase, keď v Juhoslávii vyhasínajú ľudské životy, vládna koalícia sa klania zlatému teľaťu, ktoré sa volá štátny rozpočet, argumentuje sa tým, že rozpočet treba prijať ihneď, pokiaľ možno v túto noc, alebo ihneď, čo najskôr, po viac ako 24-hodinovom maratóne. Zrejme si chceme vyskúšať to, čo pán minister Šagát nevie vyriešiť: nepretržité služby pohotovostných lekárov, a treba povedať, všetka česť ich práci, s úctou sa musíme skloniť pred tým, keď musia takto nepretržite pracovať.
Dávam teda procedurálny návrh, aby sme pokračovali dnes v rokovaní Národnej rady až do večera nepretržite, aby sme mohli vlastne odsúhlasiť všetok program 11. schôdze a jednoducho dať zapísať túto schôdzu a rokovanie do Guinnessovej knihy vo výkone, ktorý náš parlament zrejme dokáže.
Pochopil som aj slová pani ministerky Schmögnerovej, že prerokovanie štátneho rozpočtu v Národnej rade je vlastne formalita, strata času, ak vláda nemá záujem poznať stanoviská ľuďmi zvolených poslancov, ktorí ich zastupujú. A na druhej strane vládni poslanci iba poslušne tlačia tlačidlá, pri počte 93 pri vládnych návrhoch naozaj ten parlament vyzerá ako zbytočný. Pri takomto štýle práce by stačilo zvolať parlament na ustanovenie vlády, potom splnomocniť vládu, aby spravovala celé štyri roky štát, ako chce a parlament zvolať len na konci volebného obdobia na rozlúčkové posedenie. Zrejme takýto prístup terajšej vlády k parlamentu vysvetľuje aj postoj pani ministerky Schmögnerovej k poslancom v Národnej rade, že dodnes sme napríklad nedostali takú obyčajnú pracovnú pomôcku 20. storočia, ako je počítač. Veď načo by bol počítač, keď k tomuto stačí ruka a stlačiť tlačidlo. Netreba počítač. Slovenská národná strana však rozhodne protestuje proti takémuto štýlu práce parlamentu, nie sme ochotní pracovať v parlamente ako hlasovacie automaty. Obraciame sa hlavne na vládnych poslancov, aby tiež prehodnotili svoj prístup...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, hovorte k rozpočtu.
Poslanec V. Oberhauser:
... lebo si myslím, že aj na vás, ako na nás sa obracajú inštitúcie, podnikateľské subjekty, jednoduchí občania našej republiky, Slováci žijúci v zahraničí a chcú, aby sme tlmočili v parlamente ich názory vláde. Chcú, aby sme tlmočili vláde ich požiadavky, predstavy, ako spravovať túto krajinu, ako aj ich varovania, keď sa robia chyby. A myslím si, že parlament by naozaj takto mal pracovať. My sme pripravení takto postupovať.
K návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej národnej strane i mne osobne prišlo množstvo podnetov a návrhov, ako rozpočet zlepšiť. Mám so sebou a môžem prečítať návrhy jednotlivých inštitúcií, ako sú Združenie miest a obcí Slovenska, primátorov a starostov mnohých obcí a miest, odborových zväzov, nielen Konfederácie odborových zväzov, ale napríklad aj Odborového zväzu Stavba, občanov napríklad Trojuholníka smrti, ktorí žiadajú, aby sa riešil problém pitnej vody v Michalovciach a tak ďalej, v tomto prostredí. Ďalej zamestnávateľských zväzov, ktoré chcú, aby čo najskôr bola urobená koncepcia hospodárskej politiky a od nej sa odvíjal štátny rozpočet, gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorí protestujú proti tomu, že sa zrušilo vládne uznesenie, ktorým sa mali riešiť dostavby kostolov, chrámov, ktoré za predošlého režimu jednoducho neboli postavené, dnes chýbajú a na vyriešenie vzťahov gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi ich treba jednoducho dobudovať, aby sa odstránili trecie plochy, aj z Matice slovenskej a menšín, ktoré majú záujem, aby sa podporila ich kultúra a ich potreby rozvoja v Slovenskej republike, napríklad aj Banskej Štiavnice ako mesta, ktoré bolo zaradené v pamiatkach UNESCO, kde vláda tiež zrušila uznesenie, ktorým boli pridelené prostriedky na dobudovanie rozostavaných objektov, ale aj súkromných vlastníkov lesov, o ktorých sa tu vôbec nehovorilo a ktorí sú otrávení z toho, že sú stále znevýhodňovaní a nie sú podporovaní v ich iniciatívach, z Trnavskej univerzity, ktorá ako ďalšie školy žiada zvýšenie štátneho rozpočtu, pretože cíti potreby a nie sú riešené. Dostávame podnety od policajtov, colníkov, sudcov, ako aj ostatných občanov.
Aký rozpočet však navrhla vláda? V krátkosti by som len zacitoval z ich vlastných radov, že vláda navrhla - prečítajte si noviny Domino - rozpočet, ktorý je socialistický, ktorý nemá správne odhadnutý podľa Medzinárodného menového fondu ani podľa ekonomických expertov schodok, lebo ten sa odhaduje od 30 do 40 mld., podľa toho, ako je navrhnutý rozpočet. Konštatuje sa, že je štvanica na podnikateľov. Konštatuje sa to vo vládnych novinách, nie v opozičných, že napríklad tí, čo drú 14 hodín denne a odvádzajú dane štátu, vlastne sú prenasledovaní na úrovni likvidačného výpalného. Dokonca v týchto novinách sa hovorí, že 41 mld. daňových nedoplatkov je niečo celkom normálne v porovnaní s ostatnými postkomunistickými krajinami, kde, napríklad v Maďarsku nevybraté dane sú vo výške 800 mld. forintov. Čiže všetky tie demagogické reči, ktoré ste tu púšťali, vaši vlastní vám ich vo svojej tlači vyvracajú.
Už vo výboroch sme upozorňovali, kde sú rezervy príjmov, a nebola ochota vypočuť si tieto veci. Zoberte si Národný úrad práce. Rozpočet by sa mal sústrediť, skoncentrovať do obcí a miest. Z ďalšej vašej tlače - v rámci neformálneho a formálneho sektora ekonomiky zo 60 mld. vyprodukovaných výsledkov nie sú vybrané dane. To sú rezervy, na ktoré sa bolo treba skoncentrovať, a nie zobrať platy colníkom, policajtom, sudcom a ďalším. A jednoducho aj výdavková stránka - bez systémových zmien sú mnohé rezorty len čiernou dierou, kde môžete donekonečna dávať peniaze a nič tomu nepomôže.
Vzhľadom na to, že sa moje vystúpenie chýli ku koncu, vzhľadom na to, že ste ho takto skrátili, a nie je možné podrobne zanalyzovať všetky aspekty rozpočtu, na dôvažok by ste aj tak neprijali žiadne pozmeňujúce návrhy, využívam aspoň jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, zdá sa, že ste ochotní prijať.
V spoločnej správe pod bodom 9 ste sa rozhodli zo Všeobecnej pokladničnej správy presunúť finančné zdroje vo výške 30 mil. Sk na menšinovú kultúru. Náš návrh, ktorý je podpísaný 15 poslancami, je, aby bolo týchto 30 mil. Sk zo Všeobecnej pokladničnej správy účelovo viazaných pre menšinu - rómske etnikum.
Pozmeňujúci návrh odovzdávam spoločnému spravodajcovi.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Kolláriková a pán poslanec Šepták. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Kolláriková, máte slovo.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení predstavitelia vlády,
dovoľte mi, aby som reagovala a doplnila predslov môjho predrečníka. Po maratóne rokovania v parlamente, do ktorého ste nás dotlačili, neviem, či ste ešte schopní si uvedomiť, aký dôležitý materiál prerokúvame. Je to najdôležitejší zákon celého parlamentného roka. A tomu by mala zodpovedať aj možnosť pri prerokovaní. Dúfam, že ste si to nepomýlili s maratónom v tanci deň, noc, deň, preteky o to, kto dlhšie vydrží, len aby sme to už mali za sebou.
Vážené kolegyne, kolegovia, všetci si uvedomujeme, že vládny návrh štátneho rozpočtu je napätý. Rozpočet nie je vyrovnaný, ale je so schodkom 15 mld. Sk. Toto číslo určite nie je posledné, ale bude mať stúpajúcu tendenciu. Návrh štátneho rozpočtu pozostáva z dvoch častí: z príjmovej vo výške 179,9 mld. a z výdavkovej časti vo výške 194,9 mld. Sk. Štátny rozpočet by sa mal v prvom rade orientovať na posilnenie príjmovej stránky rozpočtu. Určité riziko vidím pri napĺňaní príjmovej časti štátneho rozpočtu.
Problém naplnenia príjmov štátneho rozpočtu úzko súvisí s vývojom daňových príjmov, ktoré v návrhu štátneho rozpočtu predstavujú sumu 155 700 mil. Sk, čo je takmer 86,6 % z celkových príjmov. Tu vidím riziko z dôvodu neplatenia daní a plnenia si povinností voči štátu. Z roka na rok pribúdajú neplatiči. Je...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Reagujem na slová pána poslanca Oberhausera, keď povedal, že slovenský parlament rokuje, ako keby tu bola vojna. Chcem sa k nemu pridať, lebo ja som nestihol dobehnúť na vašu výzvu prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nemôžete odo mňa chcieť, aby som bol ako strážny pes, ktorý bude strážiť, keď bude niečo také vyhlásené.
Takže sa chcem poďakovať za demokratickú možnosť vystúpiť v tomto parlamente. Je možné, že by som nepovedal nič prevratné, ale chcel som sa vyjadriť. Takže vám veľmi pekne ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, môžete ďakovať, ale písomne bolo prihlásených 75 poslancov. Tí mali možnosť, do rána sme rokovali. Teraz sa prihlásilo ďalších 32 poslancov. To je viac ako 100 poslancov. Ak tomu hovoríte, keď zo 150 poslancov 100 poslancov vystúpilo, nehovoriac o stovkách faktických poznámok, že to nie je demokracia, tak potom neviem, aké máte znalosti o demokracii.
Nech sa páči, v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená snemovňa,
dovoľte mi, aby som na úvod povedala, že sa obmedzím iba na dve oblasti, t. j. oblasť zamestnanosti a oblasť sociálnych vecí.
V predloženom návrhu štátneho rozpočtu, ktorý som si veľmi podrobne preštudovala a mohla som ho porovnávať so šiestimi štátnymi rozpočtami - bola som pri ich zostavovaní od roku 1993 -, mohla by som hovoriť veľmi dlho o jeho slabinách a úskaliach, ale myslím si, že už to tu bolo predo mnou viackrát prezentované z úst našich ekonómov, ekonomických expertov. Chcem len upozorniť na to, že aj prívlastok socialistický je slabý. Zdá sa mi, že sme sa vrátili do čias centrálneho plánovania, ale s nevykrytou príjmovou časťou. To je jedno veľmi závažné konštatovanie aj zo strany liberálnych pravicových ekonómov, ktorí hovoria, že reštrikčné opatrenia robí každá vláda hneď po svojom nástupe prvý mesiac, druhý mesiac. Robí ich odrazu a nerozkladá ich na obdobie jedného roka a viac. Je úskalím pre vašu vládu, že ste tieto reštrikčné opatrenia nestačili urobiť v priebehu 5 mesiacov, že ste sa venovali personálnym čistkám, že ste sa venovali podružným záležitostiam a nevenovali ste sa tomu, ako tieto reštrikcie, ktoré nám teraz predkladáte, dostanete do legislatívnej podoby a uvediete ich do života.
Nedá sa skúšať trpezlivosť občanov každý mesiac zvyšovaním určitej položky výdavkov v domácnosti. Ak ste to chceli urobiť, mali ste to urobiť v prvých troch mesiacoch: zvýšiť nájomné, zvýšiť elektrinu, zvýšiť plyn, zvýšiť cestovné. Teda to, čo ste urobili, a to, čo ešte sľubujete urobiť. Obávam sa, že trpezlivosť občanov veľmi rýchlo pretečie a k tomu prispeje, žiaľbohu, aj tento rozpočet.
Nezamestnanosť ako taká, prepáčte, vážení členovia parlamentu, že vás vyrušujem, ale musím povedať, že tu znovu dochádza ku kontraproduktívnym vyhláseniam pravicových strán, ktoré sú vo vláde, a ľavicových strán. Nezamestnanosť prezentovaná ústami pána ministra Černáka sa má riešiť odpustením daní alebo znížením daní pre určité vybrané okresy s vysokým percentom nezamestnanosti, kde sa údajne budú hrnúť zahraniční investori, pretože je tam lacná pracovná sila. Minister Magvaši veľmi dobre vie, že v týchto okresoch je veľmi nízka štruktúra, teda nízka vzdelanostná štruktúra zamestnaných. Drvivá väčšina nezamestnaných v okresoch s nezamestnanosťou nad 20 až 22 % sú ľudia bez výučného listu, bez maturity, mnohí aj bez ukončenia základného vzdelania. Obávam sa, že aj firmy, ktoré prídu do týchto okresov na východnom Slovensku, budú len tie firmy, ktoré vedia využiť daňové prázdniny kdekoľvek na svete, prídu sem, privezú si svoju technológiu na štyri či päť rokov - neviem, na koľko to chcete uzákoniť -, využijú našu krajinu, zisky odvedú inde a po piatich rokoch odmontujú stroje a pôjdu ďalej, možno na Bahamské ostrovy, keď tam budú znova daňové prázdniny.
Chcem takisto povedať, že systém, akým sa teraz pracuje s nezamestnanými v niektorých okresoch, zdá sa mi, že už pomaly začína dosahovať mieru únosnosti. Som za to, aby sa prehodnotil zákon o zamestnanosti, aby sa prehodnotili dávky, ich dĺžka poberania a ďalej väzba na sociálnu sieť. Ale vidím tu znova rozpor. Na jednej strane hovoríte o reštrikciách, na druhej strane nevieme rastúcemu počtu nezamestnaných ponúknuť adekvátne pracovné zaradenie. Dokonca nevieme ponúknuť ani krátke obdobie rekvalifikácií a nevieme im ponúknuť momentálne ani verejnoprospešné práce. Vyhlásenia na jednej strane ľavicových politikov, ale realita je taká, aká je, preto aj miera nezamestnanosti podľa nás bude rásť.
Ďalej by som chcela povedať, pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti a súvzťažnosť k príspevkom štátu do jednotlivých fondov. V kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa hovorí, že štátom platené poistné do nemocenského, dôchodkového zabezpečenia - hovorím o tom aj preto, lebo mnohí nezamestnaní budú musieť odchádzať do predčasného dôchodku a dôchodkový fond tak ako nemocenský fond je najviac využívaný, či je to zhoda okolností, alebo je to fakt, tak ako si myslíme my, nemocenské dávky a dôchodkové zabezpečenie sa využíva najviac v tých okresoch, kde je najvyššie percento nezamestnanosti. Štát, teda za čo sme boli terčom kritiky, znova bude platiť len zo základu 2 700 korún.
Pamätáte si, vy, ktorí ste tu boli pred štyrmi rokmi alebo v uplynulom období, ako ste kritizovali štát za to, že prispieva len z 2 700 korún. Dokonca v tomto materiáli sa nekvalifikovane píše, že je to minimálna mzda, 15 % z minimálnej mzdy. Prepáčte mi, minimálna mzda už dávno nie je 2 700 korún, treba to nazvať pravým menom. Ak by bolo možné v tomto prípade riešiť situáciu, prosím vypustiť tento nekvalifikovaný názov minimálna mzda - čítam to z návrhu kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny - a dať tam cifru 3 000 korún, zo základu 3 000 korún 15 %, pretože musíte počítať s tým, že nezamestnaní, ktorí vyjdú z evidencie úradov práce, prejdú do sociálnej záchrannej siete a tá nie je na to pripravená, tá je poddimenzovaná.
Ďalej by som sa chcela dotknúť v tom krátkom čase ešte občianskych združení. Vážení kolegovia, častokrát vo voľbách aj pred voľbami odznievali heslá, že sme za občiansku spoločnosť. Občianske združenia, najmä v sociálnej a charitatívnej sfére pôsobia práve v tých oblastiach, kde štát nemá rozvinutú svoju sociálnu sieť, poskytujú neoceniteľné služby častokrát na oveľa vyššej kvalitatívnej úrovni, najmä v sociálnej oblasti, ako štátne zariadenia. Som tomu rada a malo by to tak byť, mali by sme pomáhať občianskym združeniam, aby nie že suplovali štát a štátnu sociálnu sieť, ale aby dopĺňali činnosti, ktoré štát jednoducho neobsiahne.
Aká je skutočnosť? Od roku 1994, keď sme mali v rozpočte na občianske združenia sociálneho charakteru - to nie je len Červený kríž, ale celý rad iných občianskych združení - 24 miliónov korún, postupne za Mečiarovej vlády sa zvyšovala táto suma až do roku 1998 na 50 miliónov korún. Pýtam sa, čo viedlo vládu k tomu, ktorá sa hlási k občianskej spoločnosti, že znížila túto sumu o 7 miliónov. Nepotrebujeme občianske združenia? Nie sme už teraz za podporu tretieho sektora? Ste vo vláde, myslím si, že práve teraz by ste mali ukázať, ako veľmi vám záleží nielen rečami, ale aj skutkami na podpore tretieho sektora. Myslím si, že by sa potešila aj pani Woleková, aj pán Demeš.
Čiže podporujem návrh pani Aibekovej, aby v časti C-V.2 bola suma 43 miliónov korún nahradená sumou 50 miliónov korún.
V tejto súvislosti chcem poukázať na ignoranciu vládnej moci, ak v kapitole ministerstva práce napriek tomu, že OSN vyhlásilo tento rok za Rok starších ľudí, a napriek tomu, že na Slovensku sa má uskutočniť Svetová konferencia starších ľudí v súvislosti s týmto rokom, nie je táto konferencia finančne zabezpečená. V tomto je vláda nedôsledná. Ak nechce usporiadať túto konferenciu, ak nechce na Slovensku propagovať rok starších ľudí, ktorých máme nemálo a sú to voliči aj vašich strán, aj našich strán, myslím si, že by mala aspoň prijať uznesenie, ktorým zruší predchádzajúce uznesenie Mečiarovej vlády o uskutočnení tejto konferencie. To je konkrétna výhrada, ktorú mám k tejto časti rozpočtu.
Takisto za Mečiarovej vlády s pomocou OSN a UNDP bolo zriadené v Bratislave Národné stredisko pre rovnoprávnosť žien a mužov, na finančnom zabezpečení ktorého participuje ako OSN, tak aj táto vláda. Na tento rok sa plánuje 1 100 tisíc korún, čo je nedostatočné z pohľadu príspevku OSN. Preto si myslím, nerobme si blamáž pred OSN už v druhej časti, hovorím o tej prvej nešťastnej časti podpory Roka starších ľudí, aký signál znovu vysielame do zahraničia, keď toto stredisko, ktoré má slúžiť nielen pre Slovensko, ale pre celú strednú a východnú Európu, pokiaľ ide o rovnosť šancí v Európe. Myslím si, že toto stredisko by si zvýšenie na 1 100 tisíc korún, tak ako to bolo navrhované pôvodne z ministerstva práce, zaslúžilo. Ide o 300 tisíc korún, nevidím v tom žiadnu drámu, že by sme to nemohli podporiť.
Na záver mi dovoľte povedať len veľmi stručne o platoch v sociálnej sfére. Všetci viete, že platy zamestnancov našich účelových zariadení sociálneho charakteru sú najnižšie zo všetkých platov zamestnancov na Slovensku vôbec. Pohybujú sa v rozpätí od 5 000 do 6 000 korún, pričom táto práca je nesmierne náročná, pracujú v ústavoch s mentálne zdravotne postihnutými občanmi. Ani v tejto sfére nedošlo k výnimke, povedzme k umožneniu 13. alebo 14. platu, prípadne koncoročných odmien, kde by sme im mohli aspoň čiastočne vynahradiť to, čo nedostávajú v priebehu roka. Veľmi sa prihováram za rezort ministerstva práce v tých ďalších pripravovaných úpravách rozpočtu, ktoré tu boli už navrhované, aby ste prihliadli na to, že ľudia, ktorí pracujú za 5 000, 6 000 korún čistého, majú nárok, morálne právo na to, aby dostali aspoň na záver roka odmeny vo výške svojho platu tak, ako som to robila ja v rokoch 1995 až 1998. To chce len dobrú vôľu a podporu aj pravicovej časti vládnej koalície, ľavicovej časti napriek tomu, že tento rozpočet, ako už bolo povedané na úvod, je podľa mňa nereálny, je skutočne postavený na vode, a preto ho nemôžem podporiť.
Ďakujem.