Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Jarjabkovi, že hovoril naozaj s umiernenosťou, a treba povedať, že nie je ľahké po 22 hodinách permanentného zasadania mať dosť sústredenú hlavu a okrem toho si zachovať aj zmysel pre mieru. Pretože to, čo robí teraz koalícia, že bezočivým spôsobom odbúrava všetky možnosti opozície prezentovať sa vo vnútri verejnoprávnej inštitúcie Slovenskej televízie, a pritom tu roní slzy nad minulým riešením, pri ktorom vždy, opakujem, vždy mala vtedajšia opozícia aspoň tretinovú alebo 40-percentnú možnosť prezentácie. Terajší postup je skutočne nehorázny a musím povedať napriek tomu, že na každého prichádza asi útlm, skutočne ma zobudili slová o spravodlivom plamennom postupe a o tom, ako ktosi kedysi tuneloval.
Teraz sa tuneluje, vážení a milí, aj zmysel, aj obsah televízie, pretože sa skutočne normálne stala súkromnou televíziou jedného zlepenca politických strán. A to, samozrejme, som presvedčený, že budú honorovať patričným spôsobom aj občania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Chcem podporiť názor pána poslanca Jarjabka, lebo si myslím, že keby sme pristupovali k záležitosti financovania televízie len z úzkoprsých politických pohľadov, tak by určite ani jeden poslanec HZDS takýto návrh nepredniesol. Myslím si, že v tom je niekedy medzi nami rozdiel. Niekto je proste inkvizítorom a tak, ako sa narodil, aj zomrie, niekto vie len negativisticky pristupovať k veciam a niekto sa vie aj povzniesť a povedať si, dobre, platí tá téza, že Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia je národnou kultúrnou inštitúciou a treba jej pomôcť. Je to maličký rozdiel, ale verím, že občan si ho veľmi dobre všíma.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne za slovo.
Asi som nevyspatý, nerozumiem veci, ale pán kolega Jarjabek mi to potom vysvetlí v kuloároch. Tak Slovenská televízia bola politicky sformovaná na obraz, ktorý vyhovuje koalícii a ona ju nevie dotovať rozpočtom. Aj keby bola vykradnutá, to je jedno. Však je to už vám idúci po ruke masmediálny prostriedok a neviete zohnať 80 miliónov. Priatelia, to je zaujímavé. Čo to znamená? Neviete vládnuť? Alebo ako to mám teda chápať? Však keby to bola televízia, ktorá má už také zloženie programov - jedna tretina koaličné strany, jedna tretina vláda, čiže dve tretiny, a jedna tretina opozície -, ale to neviem, ja sa na televíziu nepozerám, len manželka mi sem-tam hovorí, ale tam chýbate v tej televízii, neviem, kto tam kedy od nás býva, a neviete nájsť peniaze. Priatelia, pri všetkej úcte ku kvalitám vládnuť, prosím vás pekne, trošku sa zobuďte.
Ale ku kolegovi Jarjabkovi by som povedal. Ty si mal skončiť svoju reč "cirkumdedérunt te, Slovenská televízia", pretože tak, ako moji priatelia hovoria, sledovanosť tak klesá, že sa to naozaj rovná 80 mil. schodku, teda sume, čo jej chýba. Ľutujem všetkých, ktorí tam robia, aj Materáka, pretože s tým sa asi nedá nič robiť, ale je to podivuhodné. V tejto problematike sa veľmi nevyznám, ale vidím, aká je odozva ľudí na Slovenskú televíziu. Kedysi nebola dobre štruktúrovaná programová skladba a ľudia ju pozerali, neviem, či sa im páčila ako opozičná, neviem ako, ale pozerali ju a dnes ju nepozerajú. To je zaujímavé, akým spôsobom, ale chýbajú jej prostriedky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší prihlásený do rozpravy z tých, ktorí už raz stratili poradie, je pán poslanec Kujan.
Nech sa páči.
Poslanec M. Kujan:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, parlamentná tlač 143.
K § 3:
V § 3 ods. 1 sa číslo "3 mld." nahrádza číslom "2 064 mil.".
V § 3 ods. 3 prvá veta znie: "Na úhradu osobitného odvodu podľa odseku 1 odvedie Slovenský plynárenský priemysel, š. p., na osobitný príjmový účet štátneho rozpočtu preddavok v sume 2 064 mil. Sk do 30. novembra 1999."
K prílohe číslo 1:
V prílohe číslo 1 sa v kolónke A. Daňové príjmy číslo "155 700 mil." nahrádza číslom "156 636 mil.".
V prílohe číslo 1 sa v kolónke Dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku číslo "66 720 mil." nahrádza číslom "67 656 mil.".
V prílohe číslo 1 sa v kolónke Daň z príjmov právnických osôb číslo "26 390 mil." nahrádza číslom "27 326 mil.".
V prílohe číslo 1 sa v kolónke B. Nedaňové príjmy číslo "18 783 400 tis." nahrádza číslom "17 847 400 tis.".
V prílohe číslo 1 sa v kolónke Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku číslo "8 348 113 tis. korún" nahrádza číslom "7 412 113 tis. korún".
Svoj návrh odôvodňujem takto: V roku 1998 Slovenský plynárenský priemysel, š. p., dosiahol základ dane vyšší, ako odvádzal preddavky. Vzhľadom na to musí Slovenský plynárenský priemysel dodatočne odviesť 936 mil. Sk. Zároveň to bude znamenať zvýšenie preddavkov na dani z príjmu v roku 1999. Vzhľadom na predpokladaný osobitný odvod 3 mld. Sk by to v roku 1999 znamenalo daňové zaťaženie až 90 %. Preto v snahe neohroziť chod Slovenského plynárenského priemyslu v roku 1999 bez zníženia príjmovej stránky štátneho rozpočtu navrhujem znížiť osobitný odvod na 2 064 mil. Sk a zvýšenie daňových príjmov o 936 mil. Sk, čo vlastne predstavuje pôvodnú stanovenú sumu v rozpočte 3 mld. Sk.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem. Faktické poznámky nie sú.
Dávam slovo ďalšiemu poslancovi, ktorý sa prihlásil písomne. Je to pán poslanec Kováč.
(Hlas z pléna.)
Vzdávate sa, ďakujem.
Pán poslanec Cagala. Nie je tu. Pani poslankyňa Keltošová, nie je tu. Pán poslanec Ambróš, nie je tu. Pani poslankyňa Angelovičová, nie je tu.
Pán poslanec Hudec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
pani poslankyne, páni poslanci,
je síce už po siedmej hodine ráno a iste sme unavení, ale dovoľte mi, aby som sa vyjadril podľa môjho názoru nie k poslednému, dokonca ani nie k prostrednému, ale k jednému z prvoradých významných vecí v rozpočte, a tým je rozpočet rezortu kultúry.
Priznám sa, keď som si po prvý raz pozrel tento rozpočet, tak som si povedal, že tento rozpočet asi budem musieť nazvať likvidačný. Verte mi, naozaj som sa nemusel premáhať a nebol som škodoradostný, pretože nezávidím a nezávidel by som nijakému ministrovi kultúry, ktorý by musel prežiť vo svojom rezorte s týmito finančnými prostriedkami a rozdelenými tak, ako ich dostal v návrhu štátneho rozpočtu. Viem, že rozpočet rezortu kultúry nie je dielom ministra kultúry, tým ho nechcem obhajovať, pretože asi nás oboch nikto nebude upodozrievať z nejakej veľkej náklonnosti alebo sympatií. Je jednoducho výrazom, ako vláda pristupuje k financovaniu čohosi, čo podľa môjho názoru tvorí podstatu a zmysel každého štátu. Štát nemá zmysel bez ochrany a podpory národnej kultúry, a ak niet tohto fenoménu, tak naozaj štát nemusí jestvovať. To dokázali mnohé príhody z histórie mnohých národov.
Priznám sa, že pri úvahách nad týmto rozpočtom som si položil niekoľko otázok. Prvá znela asi takto: Prečo táto vláda vytvára legendu o tom, za akých obrovsky ťažkých podmienok prevzala na seba bremeno, určité bremeno vlády v tomto štáte? Každá vláda, ktorá nastupovala do svojej funkcie, musela niesť podobné bremeno. Ani jedna z nich, a taká ani nebude, nepreberala a nebude preberať štát v takej situácii, že by mala našetrené nejaké peniaze a nebodaj by bola lepšia vo svojich ekonomikých parametroch, ako sú, povedzme, Spojené štáty alebo Austrália, alebo iné štáty, pretože každý tento štát má aj svoje zadlženie. Tobôž takéto zadlženie musí mať mladý štát, ktorý sa musel formovať a musel prejsť veľmi bolestnou transformáciou, ktorá celkom určite priniesla negatíva, chyby, a je to jedno, kto by túto transformáciu robil.
Preto si myslím, že každá rozumná úvaha o našej skutočnej situácii sa nemôže zaobísť bez porovnávania s okolitými krajinami a bez uvedomenia si všetkých súvislostí, ktoré sprevádzali náš vývoj až po dnešok. To, že sa to politicky snaží niekto využiť alebo zneužiť, je druhá vec, ale vždy rozhodne názor občana, a tak, ako sme my rešpektovali a rešpektujeme rozhodnutie vo voľbách, budeme musieť rešpektovať a budete ho musieť rešpektovať aj vy ako politické subjekty, či už všetci jedenásti osamote, alebo spoločne. Myslím si, že v prvom rade treba porovnávať to, čo sa porovnávať dá. Nie vyhlásenia, nie tvrdenia, ale čísla. Jednoducho, všetko dokážu potvrdiť objektívne parametre, ktoré sú dokázateľné na začiatku každej vlády a na jej konci. A každá vláda môže narábať s týmito ekonomickými ukazovateľmi, ktoré sú rešpektované všade vo svete, a môže preukázať svoju spôsobilosť, dobrú alebo horšiu schopnosť vládnuť.
Myslím si, že nie je dobrá situácia, keď sa démonizujú rozličné faktory, ktoré sú už dnes mnohým na smiech. Predsa nie je možné, aby sme hovorili o dlhu ako o čomsi, čo inde nejestvuje, o čomsi, ako keby to nebol prirodzený nástroj, ktorý môže byť aj veľmi výhodný. Predsa nemožno takisto démonizovať fenomén privatizácie a hovoriť, že nikto neprivatizoval pred tým, ako prišla Mečiarova vláda, že transformácia spoločnosti sa mohla zaobísť bez privatizácie a dokonca, že jestvuje privatizácia, ktorá je celkom určite bez chýb a celkom určite budú privatizovať tí, ktorí budú len úspešní, ktorí nič nepokazia a ktorí budú lietať priam s krídlami anjelov, a tým druhým musia vždy trčať rožky a chvost a konské kopyto.
Myslím, že takou istou démonizáciou je aj fenomén daňových prázdnin. Neviem, ako dlho to bude trvať, kým zistíme, že mnohé podniky prelejú svoj kapitál do zahraničia, urobia si tam dcérsku spoločnosť a budú sa správať ako cudzie subjekty so všetkým využívaním daňových úľav, ktoré im teraz chystáme. Bude to pre nás výhodné? Takisto sa pýtam, čo všetko prinesie kontrola úspor. Aká forma kontroly úspor musí byť? Nebude to mať celkom opačný efekt? Nie som ekonóm, ale týmto otázkam, ktorými sa často oháňajú mnohí publicisti, sa jednoducho nemožno vyhnúť a nemožno ich ani obísť pri hodnotení návrhu rozpočtu, tak ako ho máme pred sebou. Pretože naozaj platí, že mŕtvy si knihu nekúpi a tobôž hladný si nekúpi obrázok.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k čomusi, čo som si nazval špecifikáciou oprávnených nevykrytých požiadaviek - po odbornej oponentúre, upozorňujem - kapitoly kultúry návrhu rozpočtu na rok 1999. Pravdaže, aj my sme pripravovali podklady na návrh rozpočtu na tento rok, lebo aj my sme predpokladali, že uspejeme vo voľbách a budeme sa podieľať na riadení tohto štátu. (Hlas z pléna.) No tak to je v poriadku, Ferko, nestalo sa. Ale myslím si, že to, že sme si tento návrh pripravovali, tiež svedčí o tom, že sme si nemysleli alebo nenakladali sme so štátom tak, že tu zanecháme pre niekoho nejakú pascu alebo čiernu dieru. Veď je to nezmysel. Božemôj, už prestaňme s takýmito demagógiami. Upozorňujem, že občan je už z tohto unavený a uvidíte, že občan nebude brať do úvahy takéto vyhýbavé a zbabelé výlevy, ako bol kedysi výlev o "králikárňach a čiernej diere", ako to jeden svetový politik, ktorý ublížil Slovensku ako málokto, kedysi hlásal.
Všetky výdavky v kapitole, ktoré, opakujem, sú nevykryté a sú zdôvodniteľné, siahajú až do sumy takmer jednej miliardy korún. Viem, že asi by ich bolo ťažké naplniť, ale predsa len by bolo potrebné zamyslieť sa nad tým, či treba ísť cestou likvidácie jednotlivých kultúrnych inštitúcií, zatváraním inštitúcií, ich redukovaním, alebo naopak, hľadať vnútorné rezervy, ktoré sú určite najmenej dve. Jedna je taká organizácia práce, ktorá ušetrí výdavky, čo nie sú spojené s priamymi nákladmi na kultúrne aktivity, ale ušetrí financie alebo nejakým podobným, iným spôsobom, ako to mohli ušetriť regionálne kultúrne centrá. Druhá a veľmi silná položka vnútorných zdrojov súčasného rezortu spočíva v tom, ako sa nakladá so štátnym majetkom. To nechám na posúdenie iným, len zdôrazňujem, že toto sú skutočné dve rezervy, ktoré sme sa pokúšali využiť, podľa niektorých možno neúspešne, som však presvedčený, že keby sa boli tieto veci dotiahli a neboli by sa zbytočne politizovali, tak mohol byť rezort kultúry na tom oveľa lepšie.
Na záver mi dovoľte ešte jednu dôležitú poznámku. Tento rok prebieha podľa rozpočtového provizória a, pravdaže, nakladá sa s finančnými prostriedkami tak, ako keby boli prisunuté finančné prostriedky do tohto rozpočtu tak, ako keby sa zrátali všetky finančné prostriedky, ktoré boli rezortu pridelené v uplynulom roku. Čo to znamená? Pri týchto finančných prostriedkoch, ktoré rezort dostane, bolo už minutých toľko peňazí, že sa obávam, že v októbri rezort kultúry bude v ťažkej kríze. Neželám nijakému ministrovi kultúry nič zlé, pretože želal by som zlé aj slovenskej kultúre. Ale táto neprezieravosť a nízka odbornosť svedčí len o tom, že treba menej politizovať a viac dbať o odborníkov ekonómov a právnikov.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Podhradská a pán poslanec Zajac. Končím možnosť podávania ďalších faktických poznámok.
Pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči.
Poslankyňa M. Podhradská:
Ďakujem.
Pán poslanec Hudec hovoril vo svojom vystúpení o kapitole rezortu ministerstva kultúry. Ja by som si dovolila z tejto kapitoly, resp. z príloh, ktoré sú súčasťou návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999, zacitovať len jednu položku, a to z prílohy k tabuľke číslo 10 - register investícií jednotlivých ministerstiev.
Na novostavbu Slovenského národného divadla, ktorého obstarávacia cena je spolu 3 497 338 tis. korún, sa na rok 1999 predpokladá v rozpočte kapitálový výdavok 100 mil. korún. Zaujímavá je však položka na rok 2000. Tu nachádzame číslo 697 mil. korún a na rok 2001 dokonca 699 816 tis. korún, teda takmer 700 mil. korún. Nuž je to nárast takmer fantastický a zdá sa, že sa pánu ministrovi Kňažkovi napokon podarilo dotiahnuť dokonca tú zmluvu, ktorou svojho času tak mával v slovenskom parlamente a pokúšal sa mystifikovať slovenskú verejnosť, že minister Hudec vyrobil nejaký medzinárodný škandál, ktorý bude mať dohru na medzinárodnom súde a podobné nezmysly. Keby to bola pravda, tak by som naozaj zablahoželala pánu ministrovi Kňažkovi, keby sa mu to podarilo. Ale, žiaľ, zdá sa mi, že čísla, ktoré tu nachádzam práve v týchto položkách, len potvrdzujú slová, ktoré povedal pred časom pán poslanec Tkáč, že tento rozpočet je postavený na vode.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Vážený pán poslanec Hudec,
vy ste sa počas svojho ministrovania pokúsili privlastniť si celé Slovensko, urobiť si z neho svoj majetok, rovnako ako ste sa pokúsili privlastniť si celú slovenskú kultúru a urobiť si z nej svoj majetok. Vy ste svojim verným dávali hojnými priehrštiami a tým ostatným ste dávali úbohé almužny. Vy ste za svojho ministrovania pri presunoch štátneho majetku nevykonali ani riadnu inventarizáciu pri regionálnych kultúrnych centrách a neboli náležite vypracované delimitačné protokoly, na zriadenie nových právnych subjektov neboli dané potrebné predchádzajúce súhlasy ministerstva financií. V zákonoch ste taxatívne menili aj kompetencie krajov, nebola stanovená právomoc zriaďovať regionálne kultúrne centrá, boli porušené ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy viažuce zriaďovaciu povinnosť niektorým dotknutým organizáciám priamo na ministerstve kultúry a tak ďalej a tak ďalej.
Po neúspešnom experimente s transformáciou zariadení miestnej a regionálnej kultúry rozbehlo vaše ministerstvo kultúry začiatkom roka 1998 ďalšie kolo netransparentnej centralizácie. Do Správy kultúrnych zariadení Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa sústredil nehnuteľný majetok rezortu kultúry z najvýznamnejších kultúrnych ustanovizní na Slovensku - Slovenskej filharmónie, Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea, Bratislavského mestského ústavu pamiatkovej starostlivosti, Slovenského filmového ústavu - a postupne na váš príkaz sa prevádzali celé budovy a pozemky so zámerom využívať ich na turistické ubytovanie, pohostinské zariadenia a podobné podnikateľské aktivity do majetku Správy kultúrnych zariadení. Medzičasom tam prešli Dom umenia v Piešťanoch, Domov slovenských skladateľov v Dolnej Krupej, národná kultúrna pamiatka Červený kláštor v Pieninách, viaceré pamiatkové objekty určené na múzeá a galérie. Vy ste sa za 4 milióny korún nechali zvečniť, a je vás tu vyše 10 poslancov, čo ste si dali urobiť také bronzové busty, aké si dal urobiť hádam len Caligula s Nerom. Takto ste vy riadili kultúru!
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Písomne sa ďalej prihlásili ďalší poslanci.
Pán poslanec Tarčák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
pravdu povediac, keď sa tak pozerám do tejto sály na vás alebo na nás, tak ani neviem, čo povedať, či to má vôbec zmysel, aby sme niečo k rozpočtu povedali, alebo nie. Oddýchnuť si, ak hovoríte, nejakú polhodinu, že som si zdriemol, tak to áno, možno ani to nie. Ale aspoň pár slov, lebo skutočne zrejme v takýchto podmienkach sa to nedá, ale aspoň pre poriadok niekoľko slov.
Predovšetkým si myslím, mal som tú česť byť asi od roku 1992 pri prerokúvaní každého rozpočtu. Takýto rozpočet, takýto parlament a predovšetkým takýto spôsob nikdy - dovolím si tvrdiť, ste tu viacerí -, nikdy nebol. Mňa osobne tento spôsob, táto dehonestácia parlamentu mrzí. Myslím si, že ak chceme a hovoríme o lepšej budúcnosti, mali by sme začať tým, že budeme vytvárať hodnoty predovšetkým v oblasti vzťahu, že sa budeme navzájom vážiť. Myslím si, že nebol najmenší dôvod, aby sme v takomto hektickom čase a takýmto spôsobom rokovali o rozpočte, pretože vládna koalícia mala na to dostatok času. Myslím si, že pol roka pre ľudí, ktorí štyri roky tvrdili, že sú pripravení kedykoľvek zobrať moc a riadiť tento štát, je dostatočný priestor alebo bol dostatočný priestor na to, aby sme prerokovanie rozpočtu s plnou vážnosťou a zodpovednosťou mohli realizovať tak, ako sa v civilizovaných parlamentoch patrí. Zrejme na Slovensku to je tak.
Zarážajúce je, a to tiež nebolo, ako ste odovzdaní vy, páni poslanci z vládnej koalície. Nech bolo akokoľvek a kedykoľvek, my sme sa aspoň snažili. A skutočne boli také diskusie, keď sme vážili každú korunu, kde ju v rozpočte dať, na akú činnosť. Vy začínate obyčajne svoje vystúpenia tým, že veríte svojej vláde, že podporíte rozpočet, a potom azda pre formu, pre obyvateľa, či pre voliča niečo poviete, ako by ste chceli. Idete tu hovoriť o nejakom chlebe, ale nič pre to, aby bolo lepšie, ste neurobili, nerobíte, a to neviem, či neviete, alebo nechcete. Vláda si robí, čo chce. Vláda to má spočítané. Je len otázkou času, kedy to bude.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, hovorte k rozpočtu.
Poslanec J. Tarčák:
K rozpočtu, pán podpredseda.
Takže vláda si robí, čo chce, ale zodpovednosť bude na vás. Keď rokujeme o rozpočte, tak prosím vás, treba si uvedomiť, že rozpočet to je otázka príjmov a výdavkov. (Hlas z pléna.) A preto je to objav, lebo nemôže potom niekto kamuflovať to, čo tu robíte, že budete splietať veci, ktoré sem vyslovene nepatria. To znamená, aj otázka privatizácie, lebo tí, čo tomu rozumejú, vedia, že sú to mimorozpočtové zdroje, mimorozpočtová oblasť. Privatizáciu má predsa na starosti Fond národného majetku, ktorý spravuje majetok štátu a s rozpočtom skutočne nemá nič spoločné.
Príjmy sú vecou daňových príjmov, či už daňových, nedaňových alebo iných, a tie, či sa vám páči, páni, alebo nie, tí, čo zdroje tvoria, to je tá produktívna sféra a tá ostáva presne taká istá, ako bola i v čase Mečiarovej vlády. Tie právnické či fyzické subjekty, ktoré produkovali hodnoty a produkovali zdroje do rozpočtu, sú tie isté, čo boli v roku 1998 a sú i teraz. Zásadný rozdiel je v tom, v akom prostredí pracujú tie subjekty, aký im vláda vytvorí legislatívny, menový, a neviem, daňový rámec, v ktorom sa pohybuje. A to je vaše nešťastie, pani ministerka. Začali ste to celkom zle hneď od začiatku. Vy ste si neurobili žiadny predpoklad na to, aby ste mohli postaviť seriózny rozpočet. Lebo ak by ste to mysleli vážne, tak nemôžete začať svoje fungovanie tým, že budete strašiť nielen nás občanov, ale predovšetkým tých, čo tie zdroje tvoria, 70-80-percentnou infláciou. To povedal váš podpredseda pán Mikloš. Ako prvé ste začali spochybňovať jeden zo zásadných alebo nosných pilierov celej dynamiky, ktorá sa tu niesla, a to je napríklad výstavba diaľnic. A o polroka ste sa k tomu vrátili, ako keby ste objavili Ameriku. Lenže medzitým ste spochybnili partnerov, ktorí mali chuť požičať peniaze na tento projekt. No a dnes budete chytať mačku za chvost.
Spochybnili ste ďalšie nosné... Pustili ste sa ako prví do likvidácie alebo osvojili ste si výpalnícke metódy a začali ste útočiť na ďalšiu z nosných fabrík, to sú Východoslovenské železiarne, keď ste začali spochybňovať túto fabriku, ktorá je nosná, čo sa týka zahraničného obchodu, čo sa týka príjmov. No zdá sa, áno, že ste dosiahli svojich povinných, neviem, pýtam sa vás, 10, 15? Ale z rečí, ktoré ste pustili na verejnosť, ste povedali, že Východoslovenské železiarne už máte pod kontrolou. Tak zrejme máte rozhodujúci balík. Zatiaľ ste v tej fabrike urobili iba to, že ste si tam nominovali svojho servilného riaditeľa, ktorého ste priviedli zo zahraničia, ktorému ste dali...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, prosím vás, nikoho neurážajte.
Poslanec J. Tarčák:
... 100 či 120-miliónový mesačný príjem. Tak stadiaľ treba, pani ministerka, stiahnuť a budem navrhovať v ďalšom kroku, aby ste tu niekde hľadali rezervy a dali na to toľko proklamované školstvo, zdravotníctvo, o ktorom ste celé roky hovorili. Ak ste si dobre prečítali rozpočet, tak čo sa týka školstva a zdravotníctva, môžeme povedať, že tento rozpočet je likvidačný pre tieto rezorty. Len v oblasti školstva, áno, tam sa držíte úrovne roku 1998. Keď si k tomu prirátate, pán Kováč, len to, čo tu máte zakomponované, kde hovoríte o 10-percentnej inflácii v období polroka, dovolím si tvrdiť, že ste náklady na prevádzku v školách, ale i v domácnostiach zvýšili minimálne o 5 - 7 %.
Ďalej hovoríte, že zakladáte riziká. Tento rozpočet má, či chcete, či nechcete a môžete to v tom texte kamuflovať, ako chcete, že to budete porovnávať s rozpočtom, ktorý bol schválený a nie s tým, čo po rozpočtovej úprave bol v roku 1998, tak chcete, nechcete, musíte povedať, že učiteľom stiahnete, a nieže zvýšite o 100 % reálne príjmy, ale minimálne 15 % a na konci roku možno 20 % im zoberiete z peňaženky.
Samozrejme, je otázka - a k tomu sa chcem vyjadriť v ďalšej časti, lebo ste neumožnili, aby sme to mohli rozobrať tak, ako by sme si želali -, prečo tá servilnosť i napríklad odborárov zo školstva. Veľmi dobre sa pamätám, keď ste tu organizovali petície, vodili študentov, odborárov, keď sa nepáčilo pánom odborárom, že sme zvyšovali v priemere počas štyroch rokov mzdy školákom o 10, 15 až 17 %. To znamená, v reálnom prevedení, pani ministerka, neverili by ste, že minimálne v rozmedzí 5 - 7 %. To vám sa bude iba zdať a zdá sa, že učitelia si na to ešte počkajú. Ale som presvedčený aspoň o tom, že už dnes vedia, kto ich podviedol, a vedia, komu dajú svoj hlas v ďalších voľbách. Ak si myslíte, že to tak nebude, prosím, počkajte si aj na moju ďalšiu časť, v ktorej sa budem snažiť vám navrhnúť, keď sa ústne prihlásim.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Šimko. Uzatváram možnosť podať ďalšie faktické poznámky.
Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Tarčák, hovoríte o tom, že sa tento štátny rozpočet prerokúva neobvyklým spôsobom. Súhlasím s vami. Je to asi jediná vec, v ktorej s vami súhlasím. Ale prerokúva sa neobvyklým spôsobom preto, lebo azda nikdy v minulosti sa opozícia nepostavila takým deštruktívnym spôsobom k potrebám štátu. Jednoducho štát potrebuje štátny rozpočet. To viete veľmi dobre aj vy a viete veľmi dobre aj to, že treba, aby bol schválený do konca tohto mesiaca, aby mohol nadobudnúť účinnosť.
Bolo tu množstvo zaujímavých vystúpení, a to aj zo strany opozície, aj zo strany koalície. Nehovorím teraz o vašom. Ale bolo tu množstvo zaujímavých vystúpení. Napríklad sám ľutujem, že sme pánu poslancovi Maxonovi nemohli umožniť dlhšie vystúpenie, lebo by som si ho bol veľmi rád vypočul. Lenže odznelo tu niekoľko stoviek faktických poznámok, ktoré boli naozaj o ničom, ktorých jediným cieľom bolo rozbíjať toto rokovanie, aby štátny rozpočet nemohol byť prijatý. Z toho dôvodu sa rokuje neobvyklým spôsobom, pretože niekto predsa len má zodpovednosť a niekto jednoducho zabezpečí, aby bol rozpočet prijatý.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Dobré ráno.
Vážené dámy a páni,
osobitne chcem pozdraviť tých, ktorí si pospali a prišli nás teraz pozrieť do parlamentu. A bol by som veľmi rád, keby teraz vstúpili do diskusie a hovorili, čo to tu ako bolo, prečo sa takým alebo onakým spôsobom hovorí, lebo obyčajne to býva najlepšie od ľudí, ktorí boli mimo diania v tomto parlamente.
Dovoľte mi, aby som reagoval na niektoré časti v rámci rozpočtu jednak aj preto, že som síce členom výboru pre verejnú správu, ale vzhľadom na inú politickú objednávku v tom čase takisto zasadal mandátový a imunitný výbor a riešil podanie vyšetrovateľov tomuto parlamentu, takže som nemal možnosť priamo sa zúčastniť na rokovaní. Ale dovoľte mi, aby som k rozpočtu povedal iba zopár slov, pretože z množstva prihlásených poslancov, ktorí sa pôvodne prihlásili - okrem zástupcov poslaneckých klubov to bolo 70 záujemcov -, ak by sme sa na to pozreli, bolo to v podstate tak pol na pol s tým rozdielom, že pre niektorých kolegov už nočné hodiny neboli zaujímavé, zrejme ich voliči sa už vtedy nepozerali. A na druhej strane bolo treba uštvať tých, ktorí boli ochotní vystúpiť, pretože ťažko o niečom hovoriť, ak pani ministerka vystúpila a hovorila o rozpočte, skutočne to vyvolalo vlnu faktických poznámok, ale zaujímavé, vždy to bolo pri predkladateľovi tohto návrhu, čo si myslím, samo osebe svedčí o úrovni predloženého návrhu zákona.
Dovoľte mi, aby som konštatoval, že v rozpočte je žalostne málo peňazí na železnice, na životné prostredie, na údržbu našich škôl a nemocníc, ale aj na rozvoj miest a obcí a ďalších oblastí. Keď chceme ľuďom ponúknuť lepší rozpočet - lebo si myslím, že by toho vláda mala byť schopná -, musíme robiť v prvom rade lepšiu hospodársku politiku. Nestačí iba hľadať rezervy v súčasných rozpočtových kapitolách a prekladať peniaze takpovediac z pančuchy do pančuchy. Aj ja podporujem škrt peňazí tajnej službe a ich prevedenie napríklad na bývanie alebo na nákup nových autobusov, alebo previesť tieto peniaze napríklad do rozpočtu miest a obcí. Skutočne som čítal a citoval rok alebo niečo vyše roka staré vystúpenie jedného vtedajšieho člena opozície, dnes jedného z tých, ktorí sa podpísali pod vládny návrh rozpočtu, ktorý nám dnes predložili do parlamentu. Je to náhoda? Každý si z toho môžete vybrať, ako sa dá k rozpočtu pristúpiť.
Pani ministerka občas nervózne reaguje a pokrikuje na jednotlivých vystupujúcich. Mala to vo zvyku, keď bola poslankyňou, takisto reagovala takým spôsobom.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, upozorňujem vás, aby ste nikoho neurážali.
Poslanec T. Cabaj:
Ďakujem pekne za upozornenie, ale v prvom rade by ste museli upozorniť pani ministerku, ona sa uchádza o dôveru tohto parlamentu, pretože predložila návrh rozpočtu. Takže bol by som rád, keby ste, pán predsedajúci, potom takýmto spôsobom k tomu pristupovali. Samozrejme, viem, že niektorým je už trochu dlho po prebdenej noci a najmä tí novší, ktorí sú tu, prepáčte, neboli ste zrejme na to trénovaní, že parlament bude sedieť 7 - 8 nocí v tom krátkom období, pokiaľ ste sa dostali do parlamentu.
Len ak je tu predložený rozpočet, treba otvorene povedať, že problém je niekde inde. Ak vláda a tí, ktorí sa uchádzali o dôveru vo voľbách, hovorili, ako vedia zvládnuť situáciu v tejto republike a nastúpili, začali odrazu bedákať, že ideme do rozpočtového provizória. Tí, ktorí boli v parlamente, vedia, že som predkladal návrh na skrátenie funkčného obdobia, aby voľby boli 5. a 6. júna. A práve jeden z tých dôvodov, prečo som to predkladal, základný dôvod bol v tom, že ak by voľby boli v tom termíne, nehrozí rozpočtové provizórium, ktoré nás postihne, ak budú voľby v termíne, v ktorom sa nakoniec konali.
Pani ministerka znovu v tom prípade citovala to, čo už som hovoril pri predloženom návrhu, len zhodou okolností už sme mali vymenené úlohy. Ja z vtedajšej vládnej koalície, bol som v opozícii a ona opačne, z opozície zhodou okolností bola vo vláde. Toto je otázka, prečo sme boli v tejto rovine.
Na druhej strane, ak všetko bolo pripravené, prečo rozpočet vláda predložila do parlamentu až na poslednú chvíľu? Preto sme museli na poslaneckých grémiách hľadať riešenie a chlapsky sa k tomu postavil predseda parlamentu, ktorý povedal, že berie na seba zodpovednosť a s plnou vážnosťou hovoril, že urobí všetko pre to, lebo rozpočet musí byť prijatý. Preto sa tu znásilňuje aj rokovací poriadok a všetky náležitosti. Ale chápem to. Je to objednávka, ktorá musí byť, a myslím si, že takým spôsobom sa k tomu aj pristúpilo. Preto zrejme bola táto dlhá noc. Bolo predsa potrebné takýmto spôsobom k tomu pristúpiť.
Som rád, že aj keď kolegovia z vládnych lavíc poslúchli svojich predsedov a jednoducho zutekali z rokovacej miestnosti, aby vypadli z poradia, aby nemuseli vystúpiť napriek tomu, že boli prihlásení v rozprave, je to radosť vládnuť takým klubom. Ale na druhej strane či chcú, alebo nechcú, ak ktorýkoľvek z nich má pozmeňujúci návrh, ten pozmeňujúci návrh musí zaznieť v rozprave. Ak nemajú pozmeňujúci návrh, tak skutočne to bol len problém diskusie, ako ďalej postupovať pri rozpočte.
Dosť sa hovorilo a naznačil to pri otázke rozpočtu aj pán premiér, keď hovoril o transformácii verejnej správy. Myslím si, že o tom bude ešte niekoľko diskusií, aj keď on veľmi rád vystupuje a hovorí v televízii o tom, ako sa to hravo zvládne, ako sa tieto veci usporiadajú. Iné hlavičky sa touto problematikou zaoberali a iné štáty robili transformáciu verejnej správy aspoň jednu generáciu. To môže potvrdiť pán kolega Roman Kováč - bol podpredsedom vlády, keď sme prvýkrát začínali s touto otázkou -, ako nám zahraničné delegácie hovorili, ako nás vystríhali pred nejakým unáhleným alebo urýchleným pokračovaním v tejto otázke, a on teraz povie, že k 1. júnu alebo júlu to nabehne a všetky tieto náležitosti budú hravo zvládnuté. Nie som o tom presvedčený, pretože jednak ani v tomto rozpočte sa s takými krokmi neuvažuje, a myslím si, že dosť veľké problémy budeme mať aj v zvládnutí rozpočtu krajských kapitol.
Bolo až dojímavé hovoriť s jednotlivými zástupcami správcov krajských kapitol, aké majú problémy, čo všetko nie je pokryté a na prekvapenie, keď došlo na prerokúvanie, všetko bolo už v poriadku, už nebolo potom treba zvyšovať, jednoducho zostalo to tak. Veď čo mali robiť, keď sú vymenovaní touto vládou a treba držať líniu tejto vlády.
Takže takýmto spôsobom sa tiež dá pristúpiť k otázke rozpočtu. A či sa nám to páči, alebo nie, jednoducho už pri začatí prerokúvania návrhu zákona o štátnom rozpočte bolo jednoznačne rozhodnuté, a to aj napriek tomu, že tam boli drobné zádrhy alebo škriepky o tom, ako to s rozpočtom bude. Jednotlivé frakcie, politické strany vyhlásili, že tento rozpočet podporujú, takýmto spôsobom bude prijatý a vlastne vy z opozície si hovorte, koľko chcete, ako chcete, navrhujte, aké chcete pripomienky, pozmeňujúce návrhy. Nakoniec zrejme aj porada, tradičná porada klubov, ktorá býva pred záverečným hlasovaním, bude zrejme veľmi stručná, pretože noty už boli rozdané, koľko môže byť vlastne prijaté alebo neprijaté.
Základná otázka, ktorá bola postavená a dostala sa aj do výboru a samotný výbor pre verejnú správu to nakoniec neprijal, bola otázka národnostných kultúr v rámci kapitol jednotlivých krajov. Napokon uznesenie výboru je veľmi stručné. Výbor pre verejnú správu návrh, ktorý bol predložený na viazanie týchto prostriedkov, neprijal. Samozrejme, už tu zazneli niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré hovorili, akým spôsobom bude to viazanie zabezpečené. Takže zrejme po iskrení a blýskaní vo vládnej koalícii nakoniec to, čo Strana maďarskej koalície požadovala, prečo trucovala v tomto parlamente, si aj obhájila.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hudec. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Rád by som doplnil pána poslanca jedným slávnym výrokom, ktorý si dodnes pripomínajú primátori a starostovia, keď sa hovorilo, že ak sa zmení vláda, bude mať verejný komunálny sektor o 13 mld. korún viac. Čo ostalo z toho sľubu alebo z prísľubov, alebo z požiadavok dnes?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Písomne sa do rozpravy prihlásil ešte pán poslanec Bartoš. Nie je tu. Pán poslanec Bohunický. Nie je tu.
Pán poslanec Gabriel, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Gabriel:
Vážený pán predsedajúci,
vážený parlament,
priznám sa, mal som tú miernu výhodu a asi dve a pol hodiny som spal, preto ľutujem kolegov, ktorí, priznám sa, poctivo k tomu pristupujú, a preto vás nechcem opakovaním toho istého, čo tu bolo povedané, prekvapovať a hnevať, aby ste mali ešte horšiu náladu, ako väčšina z vás má po prebdenej noci. Ale dovolím si na začiatok iba niektoré poznámky, lebo, žiaľ, ani čas desať minút neumožňuje nejako podrobnejšie sa zaoberať hĺbkovým rozborom. Ale azda to ani nie je potrebné, lebo také množstvo poznámok, ktoré tu padlo či už z opozície, alebo z koalície o rozpočte, o jeho kvalite, jeho zameraní, hodnotení, netreba ani opakovať.
V krátkosti, čo sa týka rozpočtu, možno povedať, že rozpočet - a opakujem to už asi ako päťdesiaty - je reštriktívny vo výdavkovej časti a rizikový v príjmovej časti. Nebudem sa týmto zaoberať podrobne. Uviedol by som iba niektoré poznámky, čo sa týka výdavkovej časti, a niektoré poznámky, čo sa týka príjmovej časti.
Prosím vás, presmerovanie postupného medziročného znižovania dane z príjmov právnických osôb alebo potom nasmerovanie daní do nepriamych alebo zvyšovanie daní z príjmov fyzických osôb, myslím si, že je obvyklá otázka. Problém je však v tvorbe týchto daní, z čoho ich tvoriť. Každý z nás vie, že základom a fundamentom tvorby zdrojov sú výrobné faktory. Výrobné faktory, ktoré tvoria napríklad rast HDP. Žiaľ, je tu viacero názorov, ktoré hovoria o tom, že rast HDP bude taký alebo onaký. Rozpočet hovorí o 3 - 4 percentách, názory niektorých ekonómov hovoria - od stagnácie až po minulotýždňové vyjadrenie podpredsedu vlády - o dvojpercentom raste. To znamená, v podstate, keď aj nerozoberám položky výdavkovej časti nejako podrobne, čo do ich rizikovosti, môžeme konštatovať, že výdavková časť vyplývajúca už z týchto názorov je postavená dosť, povedal by som, na vode. Tým bude mať vláda maximálny problém s doriešením výdavkovej časti do výšky, ktorú si naplánovala. Pritom výdavková časť ako taká je plne reštrikčná, to znamená, že nepokrýva požiadavky rezortov.
Chcel by som sa vyjadriť ešte k jednej veci. Keď hodnotím prácu pri schvaľovaní rozpočtu, vo výbore pre rozpočet a menu zaznelo veľké množstvo názorov, veľké množstvo pripomienok a, samozrejme, časť z nich je obsahom správy výboru. Bolo tam veľké množstvo názorov, kde jednotlivé výbory si uplatňovali požiadavky, povedal by som, nie na sprísnenie, ale na zníženie finančnej disciplíny jednotlivých rezortov. Napríklad boli tam požiadavky na zrušenie personálnych limitov, boli tam požiadavky napríklad na zrušenie obmedzovania viazanosti rozpočtových pravidiel pre niektoré rezorty, hlavne silové. Myslím si, že pri takejto konštrukcii rozpočtu nie je možné súhlasiť s takýmito postupmi a nie je možné súhlasiť - aj keď ako opozičný poslanec by som mal podporiť určitú voľnosť financií -, nie je možné súhlasiť s takýmito názormi, pretože, žiaľ, rozpočet je naozaj v takej polohe, v akej je a nie je možné konštruovať ďalšie uvoľňovanie finančnej disciplíny vo všeobecnosti ani v jednom rezorte.
Osobne zastávam názor - možno sa mýlim, možno nebudete so mnou súhlasiť -, že pri súčasnom vývoji ekonomiky za posledné dva mesiace alebo posledný kvartál minulého roka narástlo toľko ďalších rizík, s ktorými rozpočet nerátal, s ktorými rozpočet nepočítal, že sa vo veľmi krátkom čase znovu vrátime naspäť k prerokovaniu rozpočtu na rok 1999 v nejakej celkom vážnej polohe. Určite tu bolo viackrát spomínané, aký je vývoj HDP za posledný kvartál, aký je stav v týchto mesiacoch, či už do výšky príjmov, či už do inflácie, aká bola za január, február, či už do vývoja nezamestnanosti a podobne. To znamená, že všetky indície hovoria o tom, že dôjde k vážnemu, oveľa horšiemu vývoju ako vôbec hovorila analýza, ktorá bola podkladom na spracovanie tohto rozpočtu na rok 1999.
Prečo som to ešte raz spomenul? Pretože si myslím, že v tejto etape je veľmi, veľmi dôležité odporučiť vláde, aby sa mimoriadne vážne zaoberala nielen samotným rozpočtom, ale vytváraním rozvojových programov v oblasti stavebníctva, strojárstva a ďalších výrob v ďalšom budúcom období, aby zachytila všetky nepriaznivé trendy, ktoré nás v tomto roku čakajú. Pred dvomi dňami napríklad Česká republika v podstate vyhlásila krízový stav ekonomiky. Priznali, aký je stav ekonomiky, ako na nich pôsobí recesia, celosvetová i európska recesia, ako na nich pôsobí strata trhov, priznali a idú vážnym spôsobom bez nejakého veľkého urážania či už klausovcov, či už teraz zemanovcov alebo koho, idú riešiť tento stav a idú ho riešiť v prospech obyvateľov krajiny.
Myslím si, že vláda by mala veľmi vážne brať do úvahy niektoré odporúčania a zaoberať sa nimi, ako napríklad dala Konfederácia odborových zväzov, ktorá hovorila takisto o rozvojových programoch, ako dala Asociácia zamestnávateľských zväzov, ktorí takisto hovorili o programoch. Myslím si, že aj viacerí poslanci tu v parlamente hovorili o rozvojových programoch. Hovorím to preto, lebo v prípade, že tieto rozvojové programy nepôjdu, pokiaľ nedostaneme zamestnanosť pod kontrolu a prekročíme isté únosné miery, nebude dostatok finančných prostriedkov na to, aby sme prefinancovali sociálnu záchrannú sieť a vôbec potreby štátu a obyvateľov tohto štátu a nastane jeden veľký, veľký problém - odborne tomu hovorím, sú na to názvy, ale povedzme to ľudovo - živelný vývoj ekonomiky, ktorý nikto z nás určite nechce. Nikto ho určite nechce.
Preto si myslím, že treba brať vážne tieto momenty, ktoré nás čakajú, treba brať vážne názory širokého spektra ľudí pôsobiacich v ekonomike, ktoré hovoria o tom, že treba prehodnotiť tieto veci a pokúsiť sa ďalšie zdroje, ktoré budú prichádzať do štátneho rozpočtu - boli tu spomenuté zdroje z privatizácie -, povedzme použiť takým spôsobom, aby sme ich neprejedli, aby sme sa pokúsili dostať tvorbu HDP a zamestnanosť pod kontrolu a pokúsiť sa rozvinúť tradičné odvetvia, ktoré môžu priniesť obyvateľstvu tejto krajiny prospech v tom, že udržíme ekonomiku a životnú úroveň na rozumnej miere. To je, myslím si, najdôležitejšia súčasť terajšej práce vlády okrem bežného programu, ktorým by mala riešiť, a dúfajme, že aj chce riešiť stav ekonomiky Slovenska a životnej úrovne jeho obyvateľstva.
Ak nám preskočí nezamestnanosť nad 20 %, ak takto budeme pokračovať ďalej v príjmovej časti, že mesačne budeme mať znížený príjem do štátneho rozpočtu oproti roku 1998 približne o miliardu, ak nám bude inflácia skákať ako v januári o 3,1 % a 0,7 vo februári, tak sa dostaneme do takého neriešiteľného závozu, že darmo budeme o tom rozprávať a špekulovať nad tým, kto, kedy a ako to zavinil. Veď v podstate diskusia o rozpočte - bol som z toho mimoriadne prekvapený a povedal by som šokovaný - nespočívala ani v niektorých odborných veciach. Bolo tu málo odborných návrhov, okrem pánov a dám z výboru pre zdravotníctvo, väčšina vecí mala politická charakter kto, kedy, čo, ako a niečo podobné. Prečo takéto diskusie vôbec pripúšťame? Asi musíme, lebo parlament je politická pôda, ale myslím si, že väčšia časť by mala smerovať k tomu, ako ísť ďalej.
A preto v tomto smere by som navrhoval diskusiu ďalej. Vzhľadom na to, že nemám čas ani možnosť tieto veci rozvíjať, desať minút mi na to nestačí, jedinú možnosť, čo mám, je pracovať v rozpočtovom výbore v nejakom smere a pokúsiť sa samostatne potom niektoré veci a názory prerokovať na ministerstve financií a dúfam, že pani ministerka bude ochotná aspoň vypočuť si niektoré veci tak, aby sme voľakde mohli smerovať.
Ďakujem. (Potlesk.)