Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kačic, to isté.
Nech sa páči.
Poslanec P. Kačic:
Vážená pani ministerka Schmögnerová,
vážený pán predseda Národnej rady Migaš,
vážený pán predsedajúci Bugár,
ospravedlňujem sa, už nebudem lobovať za Prešovský kraj, ale za ľudí a región pod Duklou v nadväznosti na pána profesora Benčata. O Dukle sa niekedy hovorilo ako o bráne slobody. Dnes pri názoroch vládnej koalície, pri udalostiach v Kosove sa už to bojím povedať nahlas. Ak sa niekto pozrie na ekonomické a spoločenské prínosy, zistí, že hlavný ťah cestnej dopravy na Ukrajinu a Ruskú federáciu je cez Ľvov, lebo je tam lepšia cesta ako cez Užhorod, Mukačevo a tamten smer. Zistí, že cestný ťah Prešov - Vyšný Komárnik - Poľská Dukla nie je na úrovni ciest, ako by sme si všetci priali. Ak si urobíme pomer, v ktorom kraji je koľko kilometrov autostrád, tak na severnom východe Slovenskej republiky je to najslabšie. Prosím, pomôžte týmto ľuďom. Ak hovoríme o počte bytov, vo vládnom vyhlásení je, že chcete v tomto roku vybudovať 14 000 bytov. Prosím, skúste sa sústrediť aj na túto oblasť Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Brhel.
Poslanec J. Brhel:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
kolegyne, kolegovia,
štátny rozpočet je postavený na vode. To už dnes nie je ani tvrdenie, ale citát ako opozičných, tak aj koaličných alebo provládnych ekonómov. Vychádza z nereálnych makrekonomických predpokladov, 3-percentného rastu HDP, 10-percentnej inflácie a 15-percentnej nezamestnanosti. Odhady OECD publikované v makroekonomickom prehľade o Slovensku hovoria o 2-percentnom raste, Deutsche Bank hovorí o nulovom raste a slovenský Štatistický úrad zverejnil ostrý prepad v tempe rastu HDP za 4. kvartál roku 1998, teda už po voľbách, na 0,5 % oproti 5,1 % v 3. kvartáli.
Na základe týchto skutočností aj vládni ekonómovia korigujú rast HDP smerom k hranici okolo 1 - 2 %. Pán podpredseda vlády Mikloš hovorí o riziku vo výške 5 až 6 mld. Sk, pani ministerka Schmögnerová to uznáva, ale predkladá rozpočet, ktorý to riziko má už dnes v sebe zakomponované. SDĽ hovorí, že nepodporí v žiadnom prípade zvýšenie spodnej sadzby dane z pridanej hodnoty, aj keby to vláda schválila. Čiže zrejme ostáva dovozná prirážka, čo pani ministerka hovorí, že je problém zaviesť plošnú dovoznú prirážku, pretože dovozná náročnosť ekonomiky je už taká vysoká, že by to možno nezniesla a zase zavedenie selektívnej individuálnej dovoznej prirážky je neriešiteľné vo vzťahu k WTO, OECD a Európskej únii. Proste čítam noviny, takže je to z novín. Čiže o spore, ktorý je kľúčový, sa tu nehovorí nič, cudne o tom mlčia hlavne predstavitelia vlády a vládni poslanci.
Ako teda riešiť tento kľúčový problém? To sú riziká, ktoré sú dnes už jasné a zrejmé. Ale čosi sa deje. SDĽ vyhlásila, že podporí štátny rozpočet len vtedy, ak bude vláda zaviazaná prijať strednodobý program alebo plán, dokonca plán rozvoja slovenskej ekonomiky. Hovorí, že v žiadnom prípade tento plán by nemal vypracovať podpredseda vlády pán Mikloš, ale minister hospodárstva pán Černák. Na pána ministra hospodárstva Černáka sa toho valí viac. To som si opäť prečítal. Bude šéfovať komisiám, ktoré sa budú zaoberať individuálnymi prípadmi jednotlivých podnikov, ktoré sú na pokraji bankrotu alebo konkurzu, ale dá sa im pomôcť, a pani ministerka Schmögnerová hovorí, že banky to nerobia dobre, lebo preferujú pasívne operácie a v jej ponímaní to znamená, že si riešia svoje pohľadávky ako veritelia cestou bankrotov a konkurzov, a nie cestou reštrukturalizácie, prípadne revitalizácie tých podnikov, ktoré majú reálne problémy.
To všetko mi silne pripomína vami tvrdo odsudzovaný pokus o revitalizáciu slovenského priemyslu a ekonomiky v rokoch 1997 - 1998. Vtedy sme boli osočovaní, pranierovaní, že neriešime veci čiste trhovo, ale naopak, paternalisticky, že sme protieurópski, že preferujeme korupciu a politický klientelizmus, lebo vraj ten zákon tomu napomáha. Ale vy sa tam vraciate. To všetko mi pripomína náš pokus, to znamená, že je to pozitívne, hodnotím to kladne, pretože to videnie, opozičná optika a optika vládnutia sú dve diametrálne rôzne optiky a mne sa zdá, že v prípade štátneho rozpočtu pokračujete predovšetkým v opozičnej optike, ale určitý posun pozitívny tu už vidím. Takže čakám, kedy navrhnete nový zákon o revitalizácii, lebo pán minister Černák si spomenul na rok 1992, keď hovoril o tom, že potrebuje fond reštrukturalizácie priemyslu, potrebuje 500 mld. Sk a zreštrukturalizuje priemysel. Dnes hovorí o tom, že potrebuje fond na reštrukturalizáciu a revitalizáciu slovenského priemyslu. To je určitý posun, ale nesprávnym smerom, pretože podľa mňa, ak sa to má riešiť, tak by sa to malo riešiť cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, ktorá je inštitúciou na to vytvorenou a mala by riešiť vôbec otázky rozvoja so štátnou pomocou, na báze štátnych podporných programov, z vnútorných, ale aj zahraničných zdrojov, čiže nejaký taký model nemeckej banky pre znovuobnovu.
Čo sa týka ďalších rizík, ktoré sú v štátnom rozpočte, je to riziko tých rozporov. Na jednom sa viete dohodnúť, a to je minulosť, kto všetko za to môže, ale prešľapujete už niekoľko mesiacov, aby ste prijali efektívne riešenie, ktoré by situáciu posunulo dopredu, to sa darí už menej.
K ďalším rizikám príjmovej časti treba prirátať aj zníženie daňového základu roku 1998 oproti roku 1997. To tu už pani ministerka spomínala, ale opäť to v rozpočte nie je vidieť, pretože plánuje tie isté daňové príjmy ako v roku 1998. Ale spomínala, že čaká vratky. Tie vratky prídu a budú vo výške niekoľko sto miliónov alebo niekoľko miliárd Sk. Nižší rast HDP logicky povedie aj k zníženiu dane z príjmov a z pridanej hodnoty, ale aj spotrebnej dane, pretože ak si pozriete, niektoré indikátory hovoria o tom, že sa znižuje aj spotreba PHM. Ďalej môžeme počítať s určitým posunom splátok, pretože reštrikcia, ktorá bude nutná na udržanie inflácie, povedie k nedostatku zdrojov, a tým aj k problémom s reálnym tokom hotovostí. A to všetko na pozadí prvotnej a druhotnej platobnej neschopnosti aj tých podnikov, ktoré vykázali účtovný zisk a mali by teda realizovať odvody do štátneho rozpočtu, čiže dôjde k určitému časovému posunu, čo je opäť riziko štátneho rozpočtu.
Ďalšia vec, ktorej sa chcem dotknúť, a je, myslím si, rovnako významná, je plošná kriminalizácia podnikateľa a podnikateľskej vrstvy ako takej. Neustále vyhrážanie sa reprivatizáciou, odnímaním majetkov viedlo k totálnej destabilizácii podnikateľského prostredia na Slovensku a určite povedie k utlmeniu podnikateľských aktivít a k zaujatiu prinajlepšom vyčkávacej pozície bez ambícií rozvoja u väčšiny slovenských podnikateľov, ale aj zahraničných, určite aj zahraničných. Tým kľúčom je časové hľadisko. Pokiaľ podnikatelia nemôžu kalkulovať ani len s polročnou alebo ročnou stabilitou takých základných dokumentov, ako je štátny rozpočet, ťažko sa im podniká. Nedá sa, nedá sa jednoducho adaptovať a prispôsobiť, a preto čakajú, ako bude riešené riziko minimálne 5 - 6 mld., my hovoríme 10 - 15 mld. Čo budú robiť podnikatelia zajtra, pozajtra? Pán podpredseda vlády Mikloš naháňa a hovorí, poďme rýchlo riešiť tieto riziká. Pani ministerka financií hovorí, počkajme chvíľu, až prijmeme rozpočet. Hovorím vopred rozpočet, ktorý je nereálny a podnikateľom nič nepovie o vývoji budúcnosti, ktorá je pre nich kľúčová, aby mohli kalkulovať a podnikať.
Niekoľko viet k zahraničiu. Súhlasím s tým, že slovenská ekonomika je podkapitalizovaná a potrebuje zahraničný kapitál, navyše ak kapitálový trh neplní funkciu obsluhy predovšetkým vlastného kapitálu, to znamená, že sa nedá emitovať a získavať peniaze do vlastného kapitálu a rozvíjať firmu, pričom sa neustále zvyšuje aj rozdiel medzi investičnými potrebami, odpismi a ziskom, že treba zahraničné investície. Ale opäť hovorím, že sa tu urobilo veľmi veľa kontraproduktívneho. Účelovo sa vykladá alebo vykresľuje stav ekonomiky oveľa horšie, aký v skutočnosti je, ale v zahraničí sa zase vykresľuje len dobrý. Keď je pán predseda vlády v Nemecku, tak hovorí o tom, aké máme krásne diaľnice, lebo prezident Európskej investičnej banky povedal, že po cestách tretej triedy a pokiaľ cesta z Bratislavy do Košíc bude trvať päť hodín, sem nikto nepríde. Vtedy si uvedomil, že na zahraničné investície potrebuje robustnú infraštruktúru, a tá bola budovaná predchádzajúce štyri roky. Čiže to čierno-biele videnie predchádzajúcej reality opäť odpudzuje, tvrdím, že odpudzuje zahraničných investorov.
V čase najväčšieho tlaku na Mečiarovu vládu - a to bolo v júli, auguste, septembri v predvolebnom a volebnom čase - sme dokázali vo Volkswagene spolu s manažmentom v Bratislave presadiť rozhodnutie o investícii vo výške 730 mil. mariek, ktorý zvýši produkciu automobilov zo 40 000 na 220 000 kusov osobných áut ročne tu, v Bratislave. Práve v tom čase vstúpil Continental do výroby nákladných autoplášťov v Matadore Púchov, práve vtedy Motorola kúpila Teslu Piešťany, ktorú nikto nevedel 6 rokov predať. Za 6 mesiacov po voľbách som nezaznamenal žiadnu investičnú zahraničnú aktivitu. Ale hovorím, budem držať palce, aby sa to podarilo, len potom nesmieme skĺzať do nešťastných a kontraproduktívnych vyjadrení typu "bude 70-80-percentná inflácia", aj keď podmienečná, ale vraj bude. Ktorý zahraničný investor si nepočká na takú infláciu, aby to kúpil lacnejšie? Celkom logicky si počká. Prečo by to robil dnes? Sú veci, ktoré, aj keď si myslia predstavitelia vlády a exekutívy, by nemali zverejňovať, pretože týmto škodia ekonomike, ale pília si aj sami sebe konár.
Na záver chcem povedať, že štátny rozpočet je postavený na politických kalkuláciách a nezodpovedá ekonomickej realite. Zdá sa, že vláda premeškala obdobie, ktoré mala po voľbách.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Husár a pán poslanec Tkáč. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Husár.
Poslanec S. Husár:
Ďakujem pekne.
Len veľmi krátka poznámka. Pán poslanec vo svojom vystúpení spomínal zavedenie dovoznej prirážky. Uplatnenie 7,5-percentnej sadzby dovoznej prirážky za rok 1998, vlastne nie za rok 1998, ale iba do septembra 1998, do konca septembra, znamenalo prínos do štátneho rozpočtu v sume 6,3 mld. Sk a zároveň, samozrejme, i vyšší výnos príjmov z DPH. Zvýšenie dolnej sadzby DPH v tejto situácii je takým nebezpečným krokom, že veľmi úprimne a vážne chcem požiadať pani ministerku, ak môže, aby tomuto kroku zabránila a aby dovozná prirážka bola v čo najkratšom čase uplatnená.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán poslanec Brhel,
budem reagovať na vaše vystúpenie a pevne verím, že aj keď je pol siedmej, tak veľvyslanci Európskej únie alebo krajín Európskej únie sledujú, ako tu parlamentná väčšina spôsobuje teror opozícii, aby sa seriózne nemohol prerokúvať návrh zákona o štátnom rozpočte.
Vo svojom vystúpení ste spomínali niektoré poznámky o zahraničnom kapitáli. Pani ministerka financií včera vo svojom búrlivom úvode tohto návrhu zákona vyhlásila, že Volkswagen je na Slovensku nie vďaka Mečiarovej vláde, ale napriek Mečiarovej vláde. To je presný citát. A chcel by som vás upozorniť alebo informovať o tom, že ešte ako štátny tajomník na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny som so súčasným vedením Volkswagenu viacnásobne pripravoval podujatia, ako bola porada zamestnaneckej rady, ktorá je ako jeden z mála nadnárodných koncernov v podstate nielen na úrovni jednej krajiny, ale viacerých krajín. Vo väzbe na bývalý Fond zamestnanosti, dnes Národný úrad práce, sme lobovali vo vedení koncernu za to, aby sa nielen v Bratislave, ale aj v najbližších lokalitách rozvíjala výroba Voklswagenu, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť vyše 1 800 zamestnancov, z toho väčšinou ženy z domácností v Nitre na výrobu elektrickej kabeláže a následne potom na výrobu sedačiek v Púchove. Na základe aj týchto investícií z Národného úradu práce sa potom postupne koncern rozvíja a orientuje svoju činnosť aj do Martina. Ale tiež mi povedali, keď som ich chcel dostať do Prakoviec či do Gelnice, že, pán Tkáč, my tam pôjdeme, ale dajte nám diaľnice.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Lexa - procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec I. Lexa:
Vážený pán predsedajúci,
dávam procedurálny návrh, aby bol do parlamentu pozvaný pán minister vnútra, aby objasnil dôvody, pre ktoré opätovne, tak ako počas posledných dní sa realizujú policajné manévre okolo parlamentu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, toto nie je k rozpočtu.
Poslanec I. Lexa:
Je to procedurálny návrh, ktorý súvisí s rokovaním parlamentu. Sú tu dve požiarne vozidlá...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, podanie procedurálneho návrhu sa začína podaním návrhu, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, rozpočtu, časového alebo vecného postupu...
Poslanec I. Lexa:
Rokujeme pod policajným nátlakom a protestujem voči tomu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Gašparovič.
Nech sa páči, máte slovo.
(Ruch v sále.)
Pán poslanec Gašparovič, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Gašparovič:
Vážený pán podpredseda,
pán predseda,
pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
na moje vystúpenie k súčasnému rozpočtu som sa pripravoval a chcel som predniesť niektoré pripomienky, no situácia, ktorá sa vytvorila v tomto parlamente, ma utvrdila, že asi to nie je potrebné najmä z dôvodu skutočne nedodržiavania niektorých ustanovení rokovacieho poriadku, ale najmä pri pohľade na nás, ktorí sme tu, keď si myslím, že stojím v staničnej čakárni, kde o polnoci čakáme na tri hodiny meškajúci vlak. Takže asi pripomienky, ktoré by som dával, by boli zbytočné.
A pokiaľ ide o rokovanie. Ak by sme my v tomto čase sedeli na predsedníckych miestach a takto rokovali a dodržiavali zákon, som presvedčený, že CNN aj BBC by prerušili televízne vysielanie z Juhoslávie a prišli by do nášho parlamentu, pretože to by bolo zaujímavejšie. A možno by si žiadali aj z nášho rozpočtu, pán predseda, takú poznámku ste dali. Ak nie, tak sa ospravedlňujem.
Napriek tomu aspoň jednou vetou. Mali sme jedného kolegu, ktorý sem-tam, keď sme dostali pozvánku na konferenciu, zabudol a v ten deň, keď sa konferencia konala, kde sme mali vystúpiť, nám to ukázal a povedal nám, musíte tam ísť. Pri našich protestoch, že nie sme pripravení, povedal: "Improvizace - náš program." A tento rozpočet mi presne pripomína tieto slová, že je to vyslovená improvizácia. Napriek tomu aspoň jednou poznámkou by som chcel konštatovať, prečo si myslím, že je to improvizácia. Pani ministerka Schmögnerová povedala, že prepočty o dôsledkoch zvýšenia dolnej sadzby DPH ju vôbec neuspokojili a že je z toho nervózna, že neakceptujú rizikovosť, a spochybnila aj metódy, ktorými sa má dosiahnuť určitý výsledok. Na čo pán podpredseda vlády Mikloš tvrdí opak. Čo mi z toho vychádza? Že tu nie je riešenie, že tu zostávajú také riziká, ktoré si táto vláda nevie vykonzultovať, a preto prichádza k riešeniu politickej dohody medzi koaličnými partnermi. A to je tá improvizácia.
(Poznámka ministerky Schmögnerovej.)
Pani ministerka, vy ste to povedali, ale bude to súvisieť aj s predmetným rozpočtom, pretože dochádza k situácii, že podnikatelia budú na to reagovať asi tak, že občania budú musieť hlbšie siahať do svojich vreciek. Takže súvisí to s tým. Nebudem zdržovať, ako som povedal na začiatku, nevyčerpám 10 minút, ale chcem, páni poslanci, vám predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať prílohy číslo 3 k zákonu o štátnom rozpočte, kde navrhujem znížiť výdavky v rozpočtovej kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky o 95 mil. Sk v skupine 600 - Bežné výdavky a o túto sumu navrhujem zvýšiť výdavky rozpočtovej kapitoly Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky skupinu 700 - Kapitálové výdavky.
Pani poslankyne, páni poslanci, je to v záujme nás všetkých. Ak si pamätáte, aspoň tí, ktorí ste boli vlani v parlamente, prijali sme zákon, že do roku 2001 poslanci budú mať svoju kanceláriu kvôli zlepšeniu a zvýšeniu výkonu práce poslancov. Priznám sa, že ako predseda Národnej rady som si nikdy neuvedomil, akú ťažkú pozíciu majú poslanci. Keď sa skončí rokovanie, chodia po chodbách, nemajú si kde sadnúť, nemajú kde prijímať svojich voličov a toto, myslím si, že by v budúcnosti nemalo byť, pretože to hovorí o kvalite našej práce. Stavba, ktorá je rozostavaná, sa týka práve týchto peňazí. Ak ju nedostaviame do roku 2001, porušíme zákon. Ale nielen to. Ak teraz prestaneme, náklady sa zvýšia. A podmienky poslancov dlho, dlho nebudú ešte také, aké by mali mať na výkon svojej práce.
Takže len toľko. Odovzdám svoj pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa prihlásilo päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Bajan, nech sa páči.
Poslanec V. Bajan:
Som rád, že pán kolega Gašparovič chápe potreby poslancov a zvlášť, že prišiel na to vtedy, keď už nie je predseda, že naozaj radový poslanec nemá kde pracovať. Chcel by som ho upozorniť, že nie sme v mimoriadnej situácii. 3. a 4. november 1994 hovoril o tom, že o 4.30 hodine bola odvolaná rada televízie, o 5.20 hodine generálny prokurátor a od 9.00 do 10.00 hodiny bolo ukončenie schôdze a doručenie dekrétov postihnutým. My neodvolávame nikoho, normálne pracujeme.
Druhá vec. Chápem a budem podporovať jeho návrhy, čo smerujú ku kancelárii, pretože vieme, o čom hovoríme. Sedem rokov som gestorom tejto kapitoly, ale myslím si, že takýmto spôsobom sa to nedá riešiť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán poslanec Gašparovič,
chcem reagovať na vaše ostatné vystúpenie vo faktickej poznámke. Ak je toto normálna práca, tak spánombohom aj s takouto demokraciou.
Chcel by som pripomenúť, že ste avizovali už spomenutý rozpor medzi pravicou a ľavicou v tejto vláde, pričom pravicu reprezentuje pán Mikloš. To je autor pozoruhodných citátov v Davose, že treba 60- až 70-percentnú devalváciu slovenskej koruny a dopadlo to na nemeckých podnikateľov, u ktorých loboval pán premiér Dzurinda, ktorí o 30 % znižovali ceny svojich kontraktov v Sabinove, čo vyvolalo následne jednu tretinu nezamestnanosti. Keď si porovnávam aj citáty o Volkswagene a o tom, že pán premiér Dzurinda navštívil nemeckú tabakovú továreň a dve vydavateľstvá, aby loboval, tak som si uvážil, že asi tam budú dávať brožúry na predvolebné sľuby a pošlú na Slovensko cigarety ako Indiánom pani Podhradskej.
Chcel by som v tejto súvislosti ešte uviesť, že z hľadiska lobovania pre slovenské záujmy sa idú rozpredať telekomunikácie a bude sa hľadať iný rozpočtový zdroj a držím ľavici jednoznačne palce. A vzhľadom na to, že rokujeme už 22 hodín a je štvrtok, a pritom ešte k 1. aprílu vládnej koalícii nerobí problém zabezpečiť v Zbierke zákonov návrh zákona, myslím si, že ide o to, že ešte budú ďalšie súboje medzi pánom Miklošom a pani Schmögnerovou. V tomto prípade absolútne mimoriadne držím palce pani Schmögnerovej.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Zareagoval by som len na pána kolegu Gašparoviča tým, že podmienky, ktoré máme na prácu, sú naozaj, povedal by som, veľmi skromné, pretože človek vybavuje isté písomnosti, nielenže nemá kanceláriu, ale písomnosti nemá ani na čom vybavovať. Takže ja to riešim stredovekým spôsobom, medzi štvrtou a šiestou hodinou rannou v horizontálnej polohe píšem perom a potom to nechám prepisovať niekde na PC, ale to nie je produktivita.
Takže už by sme dávno mali mať - viem, že to nezavinil azda nikto, len okolnosti, ale tie okolnosti by sme mali stvárňovať my -, no proste od decembra, novembra nám chýbajú laptopy a viem, že sú rozpočtované, ale malo sa to nejako inak vykryť. Pretože človek musí komunikovať, chodia návštevy, kdekade po chodbách ich prijíma a dostáva poštu a musím reagovať a tá reakcia je skutočne taká, že možnosti obsadených počítačov, ktoré sú tu, na to nestačia. Pretože v našom klube je počítač prakticky preťažený.
Myslím si, že aj táto okolnosť, už nám ubehol polrok, a cítim sa neproduktívny, pretože naozaj nestačím vykonávať administratívne práce, potom to robím na klinike a to sa robí na dlhé lakte.
Priatelia, aj to je nedostatočná podmienka. Povedal by som, ťarbavým spôsobom sa nakupujú laptopy. A neviem, prečo to nie je jednoduchšie. Nie som obchodník, ale myslím si, že sa to dalo zariadiť oveľa rýchlejšie a lepšie a inak, pán predseda parlamentu. Skutočne my, čo pracujeme na PC roky, nevieme si ináč prácu predstaviť. Písací stroj mám, ale nebudem ho so sebou nosiť. Veď to je už predpotopná vec. Prosím vás ešte raz.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcela by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca Gašparoviča, ktorý dosť kriticky povedal vetu, že zbytočne vám uvádzame argumenty po celú noc, že má predstavu, že aj tak hlasovanie je už dopredu rozhodnuté. Tiež zastávam ten názor, ale napriek tomu si po celú noc dávame tú námahu, že predkladáme námety, názory, poukazujeme na úskalia rozpočtu. A prečo to robíme?
Vážení, táto republika je vlastne dieťaťom prevažne opozície - Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany. Veľmi nám záleží na tejto republike, veľmi nám záleží na jej ekonomickom rozvoji. Dokázali sme túto republiku postaviť na nohy za veľmi zlých podmienok. A máme veľkú obavu, že tento rozpočet bude viesť k ekonomickému prepadu. A ekonomický prepad znamená aj ohrozenie štátnosti. A to je veľký problém. Preto tu diskutujeme, preto po celú noc sa vás snažíme presvedčiť, ale, žiaľ, asi bola koaličná rada, ktorá má väčšiu silu argumentácie.
Takže to bude asi reštrikčný rozpočet. Na rozvojové programy asi niet priestoru a aj tie, ktoré boli navrhnuté, neprijímate.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vo vystúpení pána poslanca Gašparoviča zazneli dve vážne otázky, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť. Prvá je zbytočnosť našej námahy a druhá je vzťah vlády Slovenskej republiky k poslancom Národnej rady a priam vytváranie protiparlamentných nálad.
K prvej otázke. Od samého začiatku, ako sa pripravoval štátny rozpočet, mal som tú česť, že som sa viackrát stretol s pani ministerkou a pokúsil som sa jej vysvetliť, že Slovenská národná strana a poslanci opozície majú úprimný záujem práve preto, ako to povedala pani poslankyňa Tóthová, že boli pri vzniku tohto štátu a že sa zaslúžili o vznik tohto štátu, práve preto títo poslanci majú záujem, aby ste s rozpočtom nehavarovali. A aj preto sme sa snažili hľadať všetky možnosti zvýšenia príjmov a racionálneho využívania získaných zdrojov. A z toho titulu všetky návrhy takto smerovali, ale, žiaľ, aj v predkolách, aj teraz sú uši hluché a je nezáujem vypočuť si návrhy, ktoré predkladáme, ako zlepšiť rozpočet, ktorý je predložený.
Druhá otázka - vzťah vlády k poslancom. Od samého začiatku sme svedkami veľmi žalostných vystúpení, kde nás pani ministerka Schmögnerová hneď na úvod napadla, že máme väčšie platy ako ministri, čo je absolútna hlúposť, lebo zákon hovorí niečo celkom iné ako to, čo tvrdila ona. A stále sa vytvárajú proti poslancom Národnej rady akési útoky, ktoré znehodnocujú...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší je do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Jarjabek.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec D. Jarjabek:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
Slovenská televízia predložila parlamentu návrh vyrovnaného rozpočtu na rok 1999, to znamená, podľa súčasného topmanažmentu v Slovenskej televízii sa teda asi stane zázrak a po finančných stratách v minulých rokoch zavládne v rozpočte Slovenskej televízii idylka. A to je, samozrejme, holý nezmysel. Pravda je totiž taká, že za tých niekoľko mesiacov nového vedenia Slovenskej televízie neustále prudko rastie zadlženie, a to bez ohľadu na snaženie alebo nesnaženie topmanažmentu Slovenskej televízie. Príjmy z reklamy vytrvalo a nezadržateľne klesajú a určite aj vďaka nerozvážnym slovám pani ministerky Schmögnerovej - musím to opäť z tohto miesta podčiarknuť - pokračuje trend nárastu počtu neplatičov koncesionárskych poplatkov. Pre vašu informáciu je to podľa posledných prepočtov približne 2 500 koncesionárov mesačne. Z pribudnutých nových neplatičov v roku 1999 odbudlo v rozpočte Slovenskej televízie 26 mil. Sk, za čo by sa dal vyrobiť nejeden televízny program, veľa večerníčkov, publicistických relácií a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem sa o týchto veciach ďalej rozširovať.
Nechcem tu teraz dopodrobna rozoberať všetky úskalia predloženého rozpočtu Slovenskej televízie na rok 1999. Upozorním len na jeden závažný rozpor. Kým topmanažment Slovenskej televízie plánuje na rok 1999 príjmy z reklamy a sponzorstva vo výške 410 mil. Sk, firma, ktorá túto reklamu v televízii zmluvne zabezpečuje, teda IP, je reálne schopná dodať reklamu iba za 230 mil. Sk, teda približne polovicu sumy, o ktorej hovorí manažment Slovenskej televízie. Samozrejme, ak sa zlepší program STV, tak pribudnú aj ďalší diváci, za nimi príde aj reklama, teda reklamní partneri, lenže na zlepšenie programu potrebuje Slovenská televízia silnú finančnú injekciu, a tak sme zase v bludnom kruhu dokolečka dokola.
V plánovanom rozpočte je zapracovaná aj príjmová položka 288 mil. Sk ako dotácia zo štátneho rozpočtu. Dovoľujem si pripomenúť, že je to o 80 mil. Sk menej, ako dostala Slovenská televízia v minulom roku. Všetko teda smeruje k zhoršovaniu ekonomických pomerov Slovenskej televízie. Topmanažment už dokonca rokuje s nemenovanou českou bankou o pôžičke 50 mil. Sk. Keďže dlhy Slovenskej televízie narastajú, je tu reálne riziko, že aj so splácaním tohto nového dlhu budú problémy a nemenovaná česká banka, ktorú vedenie Slovenskej televízie drží v tajnosti, začne postupne získavať vplyv vo verejnoprávnej Slovenskej televízii. Môžeme hovoriť aj o tom, že sme práve azda svedkami akejsi skrytej privatizácie Slovenskej televízie.
Všetky tieto rozpočtové úskalia je povinná podľa platného zákona prerokovať a schváliť Rada Slovenskej televízie, pretože tá je najbližšie k prostrediu televízie a je najkompetentnejšia vyjadriť stanovisko a zo zákona je povinná ho schváliť. Potom sa má rozpočet predložiť prostredníctvom výboru pre médiá a kultúru Národnej rade Slovenskej republiky. Vedenie nášho výboru si však stanovisko Rady Slovenskej televízie nevyžiadalo, resp. nepočkalo na jej schválenie. A tým sa vlastne pripravilo o kompetentné stanovisko Rady Slovenskej televízie. Navyše je tu podozrenie, že tak vlastne protizákonne odňalo Rade Slovenskej televízie jej právomoci a znemožnilo vlastne jej konanie. Iba jeden člen Rady Slovenskej televízie pán Mistrík našiel v sebe toľko občianskej statočnosti a zmyslu pre povinnosť, že prišiel do Výboru pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky a upozornil nás na toto porušenie zákonných pravidiel.
Pri všetkej finančnej mizérii Slovenskej televízie sa ukazuje ako jedno z možných východísk prijatie nového zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorý obmedzí neplatičstvo a znemožní rôznym tendenčne populistickým politikom vyzývať na porušovanie zákonnosti. Náš klub bude zrejme ochotný tento zákon podporiť. Možno sa nás naši voliči budú vypytovať prečo, veď vo verejnoprávnej Slovenskej televízii sa otvorene porušuje objektivita spravodajstva v nedodržiavaní proporčného modelu tretina koalícia, tretina opozícia, tretina vláda - už o tom rokuje oficiálne aj Rada Slovenskej televízie -, no a nehovoriac o ďalších negatívach, ako je napríklad prekvitanie už pomaly nekontrolovateľnej, nezákonnej skrytej reklamy, sledovanosť stále klesá a úroveň spravodajstva je profesionálne na úrovni sedemdesiatych rokov.
Ďalšie relácie sú už nezakrytou reklamou alebo súkromného rozhlasového média, alebo dokonca jednonázorového časopisu. A veľkolepé finále tohto všetkého bude pochopiteľne znamenať odvolanie riaditeľa pre neschopnosť, no správne by bolo odvolanie pre bezmocnosť. Parlament si bude konať svoju povinnosť. Vždy sa totiž nájde riaditeľ-dobrodruh, ktorý si to chce na pár mesiacov skúsiť, možno aj naivne verí, že sa mu niečo podarí, len, bohužiaľ, dostane sa nanajvýš po zmenu loga Slovenskej televízie a potom končí. Zažil som to od roku 1991 v Slovenskej televízii štyrikrát. Aj teraz sa mení logo Slovenskej televízie. Je to zlé znamenie. A parlament sa bude opäť čudovať, budú kritické, viac či menej odborné, duchaplné, možno aj vtipné poznámky na adresu Slovenskej televízie.
Fakt je však jasný. Rada Slovenskej televízie návrh rozpočtu Slovenskej televízie neschválila, teda ani nenesie zodpovednosť za typovú vysielaciu štruktúru, pochopiteľne, ani za titulovú vysielaciu štruktúru, ktorá súvisí s rozpočtom, a parlament, ako to už býva zvykom, sa len bude ďalej čudovať. Na jednej strane minimálne peniaze z rozpočtu, na druhej strane veľmi ťažkopádne chcenie, prijatie zákona o koncesionárskych poplatkoch. Vyznieva domienka, či to naozaj nie je zámer. Za seba môžem v tejto chvíli povedať, že podporím všetky ekonomické nástroje na zlepšenie rozpočtu Slovenskej televízie.
Ďakujem v tejto chvíli Slovenskej televízii aj napríklad za tento prenos, lebo ústredný riaditeľ mohol povedať, že nemá peniaze, mal by pravdu a je to plne v jeho kompetencii. Nech by bol manažment Slovenskej televízie akéhokoľvek politického zafarbenia, vždy ho budem podporovať v úsilí vydolovať finančné zdroje pre verejnoprávnu Slovenskú televíziu a myslím si, že to je v tejto chvíli aj povinnosť parlamentu.
A keďže mám ešte chvíľočku času, dovoľte mi povedať iný paradox z oblasti slovenského divadla.
Padlo tu niekoľko zaujímavých poznámok o Novej scéne, o prepúšťaní ľudí v Novej scéne, o rušení žánrov, komornej opery, o rušení žánrov operety. Na Novej scéne je paradoxná situácia. Pod rúškom takzvaného nedostatočného ekonomického rozpočtu, pod rúškom nedostatku peňazí sa jednoducho prepúšťajú ľudia. Nová scéna mala rozpočet 44 mil. Sk, v tejto chvíli upravený rozpočet predstavuje 37 mil. Sk. Je to stále dostatok na to, aby z Novej scény nemusel byť pri súčasnej platnej zriaďovacej listine prepustený ani jeden zamestnanec. Súvisí to s niečím celkom iným, ale o tom až v prítomnosti pána ministra kultúry Milana Kňažka.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram ďalšiu možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Budaj:
Keď sa v Slovenskej televízii rozhadzovalo, tak pán Jarjabek mohol urobiť viac. V Slovenskej televízii sa rozhádzalo strašne veľa. Slovenská televízia je jedna z najvytunelovanejších inštitúcií v Slovenskej republike. Niekto povie, no z toho sa nenajeme, sú aj dôležitejšie veci. Na druhej strane výstavba verejnoprávnej televízie je vecou skutočne národnej kultúry, verejnoprávna televízia s kvalitnými novinármi a dobrými programami je zárukou demokracie, pokoja medzi ľuďmi. Namiesto štvania bude šíriť informácie, vzdelanie, zábavu, šport. A to všetko Slovenská televízia nemôže dnes robiť v dostatočnej miere, pretože je vykradnutá.
Rada Slovenskej televízie, ktorú viedol pán Jarjabek, ktorý pred chvíľou hovoril, dostávala signály o týchto veciach, vedela, že za politikárčením sa skrýva obohacovanie sa. O aférach, či to bolo tajomné prevádzanie peňazí alebo nakupovanie zbytočne drahých áut, nakoniec hovorila celá krajina a nekvalita a falošnosť programu Slovenskej televízie bila do očí. Musím povedať, že boli aj pokusy odvolať riaditeľa, ale nakoniec tú frašku, pán Jarjabek, ste s pánom Kubišom dohrali až do konca a musím vám to znovu povedať, že ste ako predstaviteľ nezávislej rady nakoniec vstúpili do politiky, dokonca ste sa až do poslednej chvíle, až do volieb ani nevzdali funkcie v rade. Vzdali ste sa predsedovania, ale k tomu, aby ste boli považovaný za nestraníckeho, by ste vtedy nesmeli byť členom HZDS a na straníckej kandidátke, takže...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec V. Oberhauser:
Vážený pán predsedajúci,
ďakujem pánu Dušanovi Jarjabkovi, že vysvetlil niektoré veci týkajúce sa Slovenskej televízie a varoval, že keď nebude mať dostatočné zdroje, nemôže jednoducho produkovať kvalitný program. Na rozdiel od iných poslancov sa vyvaroval osobných urážok a otrávenia aj televíznych divákov, ktorí sledujú tento prenos, lebo ukázal, že je natoľko inteligentný, že nepotrebuje na obhajobu štátneho rozpočtu urážať iných poslancov tohto parlamentu. Žiaľ, aj toto je jedna z príčin, prečo si obyvatelia Slovenska nevážia poslancov, lebo keď sa vzájomne urážajú, jednoducho nerobia si jeden druhému dobré meno, ale ani sami sebe, tí, ktorí urážajú, nerobia dobré meno ani sami sebe. Takže v tomto smere ďakujem pánu poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, že sa neznížil k urážkam, ale hovoril vecne k problematike štátneho rozpočtu a nedostatku financií pre Slovenskú televíziu, ktorá naozaj má menej peňazí, podstatne menej peňazí ako česká verejnoprávna televízia. A aj to je jedna z príčin, prečo je kvalita Slovenskej televízie oveľa nižšia ako českej. Pán poslanec, ktorý mal také urážlivé reči, mohol by sa pozrieť do svojich kruhov a pozrieť sa do zmlúv, ktoré robili jeho priatelia alebo ktoré ovplyvnili jeho priatelia v Slovenskej televízii, aby sa uzavreli, čo bolo jedno z tunelovaní alebo, lepšie povedané, rozkrádaní Slovenskej televízie, a potom by sa mu mnohé veci vyjasnili. Nebolo to len v posledných štyroch rokoch.
Ďakujem.