Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, váš čas uplynul.
Poslanec I. Lexa:
Pred nástupom bol týždeň v Pittnerovom vyšetrovacom komande, či bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti Karol Nasadil, Michal Ligocký a podobne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, už ste skončili.
S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Kačic, Husár. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Kačic, nech sa páči.
Poslanec P. Kačic:
Vážený podpredseda Národnej rady pán Bugár,
pri mojom pohľade na intelektuálnu skupinu vládnej koalície som si všimol, že veľmi pozorne sledovali vystúpenie pána poslanca Ivana Lexu. Mám z toho príjemný pocit. Ale, žiaľ, pán predseda mandátového a imunitného výboru bol opretý sedem minút a osemnásť sekúnd o pravú ruku. Nevidel som veľmi dobre, lebo je to na diaľku, ale asi ho...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, reagujte na predrečníka.
Poslanec P. Kačic:
Už idem k veci, jasné. Postupne aj väčšina poslancov vládnej koalície pri vystúpení pána Lexu stíchla a začala ho pozorne sledovať.
Vážený pán predseda parlamentu Jozef Migaš, dnes som sa snažil v rámci rozpočtu lobovať za Prešovský kraj. Viem, že aj vy tam máte svoje srdce. Preto vás prosím ako chlap, majte úctu k pani ministerke financií Brigite Schmögnerovej...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, toto nie je k predrečníkovi.
Nech sa páči, zapojte pána poslanca Husára.
Poslanec S. Husár:
Domnievam sa, že budem až priveľmi k veci. Zlepšil by som návrh, ktorý predložil pán poslanec Lexa.
Vážené kolegyne, kolegovia,
máme k dispozícii celú jednu miliardu. Znefunkčnená a odhalená Slovenská informačná služba je zbytočná. Dohodnime sa pekne po pansky či súdružsky, že každý z nás bude sledovať sám seba alebo vytvorme dobrovoľnícke dvojice a nebudeme sa musieť o štyri roky trápiť, koho máme zatvoriť a miliardu môžeme rozdeliť aj na kalafóniu, aj poľnohospodárom a pomôcť pani ministerke. Myslím si, že tento návrh je doteraz jeden z najkonštruktívnejších a mali by sme sa ním vážne zaoberať. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší, kto stratil poradie, je pán poslanec Tuchyňa. Nie je tu. Pán poslanec Fico. Nie je tu. Pán poslanec Dzurák. Nie je tu. Pán poslanec Slaný. Pán poslanec Kužma. Pán poslanec Zlocha.
Pán poslanec Zlocha, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Zlocha:
Vážená Národná rada,
po preštudovaní návrhu rozpočtu na rok 1999 a jeho porovnávaní s predvolebnými sľubmi vládnej koalície človek nevychádza z údivu. Jesenné predvolebné sľuby zakrýva snehová kalamita a teraz ich odplavujú jarné vody a v predloženom materiáli je smutná realita. Ukazuje sa, že aj predvolebná zmluva s občanmi sa stáva zdrapom papiera. Veď o čom inom svedčia makroekonomické rámce zostavenia rozpočtu?
Predpokladá sa pokles priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie. Rast HDP očakávate len 3 až 4 %, priemerná miera inflácie sa zvýši na 10 %, priemerná miera nezamestnanosti bude 15 %. Chcel by som upozorniť, že už koncom roku 1998 bola miera nezamestnanosti 15,6 %, na konci januára dosiahla 16,3 % a v marci s veľkou pravdepodobnosťou prekročí 17 %. Pokles nezamestnanosti pod 10 %, stopercentné zvýšenie platov, rast reálnych miezd sa ukazujú byť len zbožným želaním. A to ste tvrdili, že máte dostatok údajov o stave ekonomiky na Slovensku, že máte dobrých ekonómov. Teraz vám nezostáva nič iné, len zvaľovať všetko na predchádzajúcu vládu Mečiara, HZDS, SNS, ZRS. Päť mesiacov nerobíte nič iné, len ohlupujete ľudí čiernymi knihami v snahe presvedčiť ich o tom, v akom katastrofálnom stave sa nachádza naša ekonomika, ako sme všetko rozkradli a zanechali po sebe spálenú zem.
Položme si však otázku: Naozaj sme tak zle hospodárili, keď štatistiky zaznamenávali rast HDP od roku 1995 nad 6 %? Keď sme infláciu znížili z 13,4 % v roku 1994 na 6,1 % v roku 1997? Keď sa nám mieru nezamestnanosti darilo udržiavať pod 13 %? Keď bol zabezpečený reálny rast miezd, keď sa nám darilo udržiavať aj stabilitu slovenskej koruny? Mimochodom, tieto ukazovatele zaraďujú Slovensko medzi najlepšie z krajín strednej Európy. Transformácia ekonomiky z plánovaného hospodárstva na trhové podmienky určite nie je jednoduchá. Vo všetkých transformujúcich sa krajinách by sme na to mohli nájsť dosť príkladov. Ale nám sa predsa podarilo výrazne pokročiť v privatizácii. Koncom minulého roka bol podiel súkromného sektoru v priemysle 77,7 %, v stavebníctve 83,8, v poľnohospodárstve 95,6, v maloobchode 96,8 a v cestnej doprave prepravili súkromní prepravcovia 84,8 % objemu tovarov a po obrovskom poklese priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie v rokoch 1989 - 1992 sme koncom roku 1998 mohli konštatovať, že sme produkciu vyrovnali.
Aká je to, prosím vás, spálená zem, keď sa v priebehu posledných štyroch rokov počas nášho "šafárenia" a "rabovania" zvýšili priemerné mzdy o 4 340 Sk? Keď na Slovensku za to isté obdobie pribudlo 210 909 osobných automobilov, keď dovolenku v zahraničí trávilo napríklad v roku 1997 398 720 občanov Slovenska a nebolo to pri Balatone alebo pri Čiernom mori, bolo to v Chorvátsku, Taliansku, Španielsku, Grécku, keď sa nám zvýšil počet študentov na vysokých školách, dokončilo sa vodné dielo Gabčíkovo, do prevádzky bol uvedený prvý blok atómovej elektrárne v Mochovciach, zmodernizovali sa dva bloky atómovej elektrárne V 1 v Jaslovských Bohuniciach, vďaka čomu budeme môcť vyrábať elektrinu ešte niekoľko rokov a čo je nemenej dôležité, Slovensko bude v podstate sebestačné vo výrobe elektriny.
Boli zmodernizované mnohé podniky, ktoré sú schopné produktivitou a kvalitou výrobkov presadiť sa aj na trhoch Európskej únie a vôbec vo svete. Mnohé podniky, ktoré sú teraz piliermi slovenskej ekonomiky, dosiahli vysokú úroveň aj vďaka úverom, na ktoré dala záruky Mečiarova vláda. Málokto si uvedomuje, že napríklad v Gabčíkove bolo vyrobených viac ako 13 mld. kWh elektrickej energie, v Mochovciach za pár mesiacov 1,6 mld. kWh. To si ľahko prepočítame na koruny a z toho jednoznačne vychádza - úvery sa budú dať veľmi ľahko splácať. Toto by nemala byť devastácia ani spálená zem, nie je rozkradnutá ekonomika, práve naopak, položili sme pevné základy ekonomickej prosperity Slovenska.
Ak niekto tvrdí, že náš priemysel bol už pred rokom 1990 vyspelý a schopný konkurencie, tak nehorázne klame alebo nevie, čo hovorí. Náš priemysel bol schopný produkovať tovary akurát tak pre trhy RVHP alebo pre rozvojové krajiny v Afrike, Ázii či Strednej Amerike. Veď ešte aj dnes po modernizácii mnohých podnikov hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa predstavuje na Slovensku len niečo vyše 6 000 USD, a to je 41 % produkcie v Európskej únii. My ako vaši predchodcovia - vláda pána Mečiara - sme postavili základy moderného Slovenska. Chcel by som vysloviť nádej, že nebudete mať čas tieto základy porozbíjať.
Opozícia mi v predchádzajúcom štvorročnom období s obľubou vyčítala, že rozpočet ministerstva životného prostredia je nízky, že je to zrejme aj z toho dôvodu, že som ako minister životného prostredia nedostatočne bojoval o jeho zvýšenie. Nebola to, samozrejme, pravda. Priznám sa, že som bol veľmi zvedavý, ako sa k zaznávanému rezortu zachová nová vládna koalícia, ktorá má vo svojom strede aj Stranu zelených a ktorá má aj širokú podporu občianskych združení so zelenou orientáciou. Moja zvedavosť sa však už po letmom prečítaní zmenila na obrovské sklamanie. Rozpočet ministerstva životného prostredia je v porovnaní so schváleným rozpočtom minulého roka nižší o viac ako 39 mil. korún a v porovnaní s upraveným rozpočtom je dokonca nižší o viac ako 64 mil. korún. Na bežné výdavky sa oproti minulému roku znižuje rozpočet o viac ako 27 mil. korún. Bude to znamenať jednoducho ohrozenie chodu ministerstva. Veď si treba uvedomiť, že sa zvýšili ceny energie, plynu, dopravného, vodného, stočného.
Napriek tomu, že my sme aj v uplynulom období nežili v prepychu, nestavali sme žiadne prepychové kúpeľne ani nič také, očakávam, že ministerstvo životného prostredia bude mať veľké problémy.
Predpokladám, z toho mi vyplýva, že politika terajšej vlády je skôr likvidačná a naberá jasný smer ku krachu. Nižší je rozpočet na investorskú činnosť, ale aj na riešenie projektov programu starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú znížené o viac ako polovicu. Menej peňazí sa dostane na budovanie štátneho informačného systému, na dobudovanie monitoringu jednotlivých zložiek životného prostredia, výrazne bude postihnutá geologická činnosť, ktorej rozpočet v porovnaní s rokom 1998 je nižší o 16 mil. korún. Menej peňazí sa dostane aj na propagačné akcie, na koncepciu územného rozvoja Slovenskej republiky, prihraničnú spoluprácu s Poľskom a Maďarskom, program obnovy dediny a urbanistické štúdie. Výrazne nižšie budú aj kapitálové výdavky v podriadených organizáciách, či už v Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Slovenskom hydrometeorologickom úrade, Slovenskej agentúre životného prostredia. Nebude možné pristúpiť k výmene rádiolokátora na Kojšovej holi, ktorý je technicky zastaraný a morálne opotrebovaný. Koniec koncov už má na to aj právo, pretože funguje od roku 1985, ale nezodpovedá súčasným požiadavkám a nemôže poskytovať kvalitné informácie na predpovede búrok, záplav a povodní.
Navrhované zníženie rozpočtu pre rezort životného prostredia sa už zrejme odrazil aj na iniciatívach a pracovnej morálke pracovníkov životného prostredia. Veď ako si inak vysvetliť schválený plán legislatívnych úloh rezortu, keď ministerstvo si na tento rok nezaradilo vypracovanie a predloženie žiadneho nového návrhu zákona. Doplnenie odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe do stavebného zákona v žiadnom prípade nemôžem ako nový návrh brať do úvahy. Návrhy nariadenia vlády, ktorými sa vyhlasujú dva národné parky, Chočský a Veľká Fatra, boli vypracované už počas môjho pôsobenia v roku 1998, takisto aj návrhy zákonov o geologických prácach a štátnej geologickej službe, návrh zákona o odpadoch takisto bol vypracovaný ešte v roku 1998. Je priam smiešne, ak sú ďalšie, už vypracované návrhy zákonov zaraďované do programu až na rok 2000, ako návrh zákona o poplatkoch za využívanie vôd, prípadne až na rok 2001, ako návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, návrh zákona o vodách. Mimochodom tento návrh zákona bol už prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, je opatrený doložkou zlučiteľnosti a jeho súčasťou je aj desať súvisiacich vyhlášok.
Na jednej strane chápem, za málo peňazí môže byť len málo muziky, ale je vrcholom nezodpovednosti nechať vypracované návrhy zákonov zapadnúť prachom. Je tu, samozrejme, aj iná možnosť, že s integráciou do Európskej únie to ministerstvo ani vláda nemyslia vážne, pretože veľmi dôležité návrhy zákonov, ako návrh zákona o obaloch a odpadoch z obalov a návrh zákona o geneticky modifikovaných organizmoch si ponechávate až na roky 2001 a 2002. Samozrejme, že nezdvihnem ruku za tento rozpočet.
Na záver by som chcel predniesť ešte jednu žiadosť. Žiadam, aby sa o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovalo osobitne.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Skončil som, ale pán poslanec Kačic, vám dám samozrejme slovo.
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Pán poslanec Zlocha uviedol mnohé pozitíva, ktoré dosiahla Mečiarova vláda. Sú to neodškriepiteľné pozitíva. Popri ekonomickej oblasti si dovolím upriamiť pozornosť na ďalšiu oblasť, ktorá bola mimoriadne vysoko hodnotená Európskou úniou. Bola to otázka aproximácie. Značnú časť financií z rozpočtu sme dávali na túto aktivitu. Keď som študovala rozpočet na rok 1999, skutočne som s obavami sledovala, či na túto aktivitu budú dostatočné financie. Slovenská republika sa dostala v tejto aktivite na vrchol, bolo konštatované, že sme splnili podmienky.
Vážení, dlhý čas ste nás zhadzovali, že sa sami vychvaľujeme a podobne. Dnes preniká do tlače - do českej tlače, našej slovenskej -, že Európska únia napríklad nie je spokojná s aproximáciou v Českej republike, že je znepokojená spomalením. K našej republike tieto pripomienky nemá. Vypracovali sme 1 200-stranovú prácu, ktorá dáva jednotlivé predpisy podľa jednotlivých skupín, kedy budú s acquis communautaire v hospodárskej oblasti zosúladené aj v ďalších oblastiach. Táto práca vyvolala skutočne veľký ohlas v Európskej únii, doslova povedali, že nám dávajú kompliment za túto aktivitu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, v túto neskorú hodinu rannú, či skorú rannú hodinu by som toto nenazýval, či máme faktické alebo procedurálne poznámky. To by ste sa museli opýtať pána Orosza alebo sami seba, lebo vy po skúsenostiach...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, reagujte na predrečníka.
Poslanec J. Cuper:
Reagujem na predrečníka. Ide o životné prostredie v tomto parlamente, ktoré ste zdehonestovali na najnižšiu možnú mieru ľudskosti. Chcem vám dať spola faktický návrh alebo spola procedurálny alebo taktický, aby ste - vidiac spiaceho poslanca Tatára na chodbe - túto časť rokovania o takej vážnej veci, akou je štátny rozpočet, nazvali časťou zmarených príležitostí alebo stratených poradí.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kačic.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán predsedajúci Bugár,
pán predseda parlamentu Migaš,
pani ministerka Schmögnerová,
chcem zalobovať za Prešovský kraj, pretože v kraji pod Duklou...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale reagujte na predrečníka.
Poslanec P. Kačic:
Samozrejme, na životné prostredie, na to, čo hovoril pán bývalý minister Zlocha.
... pretože v kraji pod Duklou, kde je životné prostredie bez chemického odpadu a bez chemického priemyslu, treba aj naďalej pomáhať, aby sa to udržalo ďalej. Ľúto mi je, že kolegovia z koalície z Prešovského kraja sa k tomu nevyjadrujú. Ale bez ochrany životného prostredia a bez pomoci zo štátneho rozpočtu a prostriedkov z fondov si tam títo ľudia nepomôžu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ďalší je pán poslanec Šťastný. Pán poslanec Šťastný tu nie je. Pán poslanec Števček.
(Hlas z pléna.)
Pardon. Potom vám dám slovo.
Nech sa páči, pán poslanec Števček.
Potom vystúpi pán poslanec Benčat.
Poslanec P. Števček:
Vážená pani ministerka,
vážený pán predseda aj pán predsedajúci,
ctené kolegyne,
vážení kolegovia,
kultúra - a peniaze? Otázka aspoň taká stará, akými sú obidve jej časti, azda iba s dodatkom: kultúra je predsa len staršia ako tie lesklé i vábne veci medzi nami. V každom prípade zostáva historickou skutočnosťou, že existujú a pretrvávajú v tuhej až absolútnej závislosti od seba, vzájomne sa podmieňujúc. Opäť však s jednou doložkou. Z dejín poznáme etapy, v ktorých kultúra pretrvávala - dokonca na svoju slávu - aj bez nich, bez peňazí. Ich nedostatkom ju chceli vyhubiť, zahrdúsiť. Ibaže práve kultúra so svojím bohatým vetvením, s umením každého druhu, bola a zostáva zázračným fenoménom, vstane a vzlietne z akéhokoľvek útlaku. Aj z popola krajne nežičlivých konštruktérov i toho najúspornejšieho rozpočtu. Mimochodom, presne slovenská národná kultúra je toho najlepším dôkazom. Je priam kovaná a odchovaná na odrobinkách zo stola mocných.
Pôvodcovia rozpočtu, ktorý teraz prerokúvame, akoby perfídne vopred rátali s nezničiteľnou vitalitou veci zvanej kultúra. Nuž ju škrtia a najmä odsúvajú do pozície prosebníka na kolenách, so zohnutým chrbtom, hriešne si neuvedomujúc, že kultúra bez nich, bez ich účasti na jej rozvoji, obráti sa čoskoro celá proti nim. Lebo aj to je jeden z vitálnych zákonov kultúry a jeden zo základných mravných zákonov. A vôbec sa pritom nedá vyznávať: Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Práveže pridobre to vedia. Navyše nemali čas v etape príprav návrhu rozpočtu, lebo sa venovali predsa tvorbe čiernych kníh. Nie - ako by zdravý a pripravený politický rozum kázal - analýze východísk, hocako kritických, ale radšej spisovaniu obžalobných spisov a rozličných podaní. Nie hľadaniu istoty v dosiahnutých výsledkoch predošlej vlády, skôr a zaujatejšie ískaniu na dlani. Výsledok toho je náležite viditeľný. Od čiernych kníh sa v tomto prípade dá dospieť len k bielemu rozpočtu, k návrhu s mnohými bielymi fľakmi, mapami a oceánmi, s miestami a oblasťami nepokrytými nieže životodarnými položkami, ale ani sľubmi a nejasnými víziami.
Veď sľuby sa vyčerpali pred voľbami, a vízií, programov jednoducho niet. Najmä nie rozvojových. Zvýšila sa iba akási povinnosť autorov návrhu rozpočtu. Táto: Obrániť pred vlastným národom a rovnako pred ostatným svetom skutočnosť mimoriadnej politickej nevraživosti voči bezprostredným predchodcom. Je vôbec možné, aby prvá slovenská vláda, ktorá sa o slovenské veci verejné a národné starala plné štyri roky, teda kompletné jedno volebné obdobie, nevytvorila zhola nič, čo by sa mohlo stať reálnym a povzbudivým východiskom tvorby a koncepcie následného rozpočtu? Laik pochopí a oklamaný občan na vlastnej koži, že táto možnosť je rovno absurdná. Okrem toho pochopí osobitne jedno: Razantne a ešte s akým politickým humbugom prerušiť rozvojovú a dynamickú líniu rastu môže iba politický a hospodársky diletant, aj to nie bez zničujúcich následkov. Tie už vidíme a cítime teraz, v čase čiernych kníh a bieleho či vybieleného rozpočtu.
Vládna moc, áno, plní si svoje predvolebné sľuby. Chcela zmenu, aj ju produkuje. Zvyšuje sa predsa hrozivá masa nezamestnaných. Zvyšuje sa počet krachujúcich podnikov, zvyšujú sa riziká rozkladu pôdohospodárskej a nadväznej výroby až do rizika, že sa Slovensko stane horlivo nakupujúcim príveskom okolitej Európy. Prudko sa predsa zvyšuje inflácia, ale najmä sa zvyšuje hrozivá možnosť sociálnych napätí a nepokojov. A ešte nijako nemožno zabudnúť, že sa programovo zvyšuje chuť ambicióznej maďarskej minority vrchovato si naplniť svoje vlastné ciele. Kto ešte môže rozprávať, že stagnujeme, keď sa toľko zvyšuje vrátane cien a daní? Prirodzene, inak to ani nemôže byť. Výstražne narastajú možnosti rozkladu, prinajmenej však predpokladu stagnácie národnej kultúry vo všetkých jej podobách a prejavoch.
Za všetky možné príklady iba jeden. Už tu bol nakoniec aj niekoľko ráz uvedený. Matica slovenská, ustanovizeň, ktorá sa modernými dejinami Slovákov fakticky aj symbolicky tiahne ako niť nádeje a istoty národnej existencie. Vo svojich dejinách zažila dve likvidačné etapy. Prvú, keď ju v roku 1875 zakázala uhorská, čiže maďarská vláda. Mimochodom, jej majetok prevzal vtedy spolok Femke. Druhú likvidačnú etapu prežívala Matica slovenská v čase socializmu. Ale prežila. Dovoľte sa mi spýtať, tretiu likvidačnú etapu jej priprvuje terajší návrh rozpočtu? Reálne totiž hrozí pri navrhovanej sume v rozpočte, že musí postupne zanikať, zbaviť sa približne 200 pracovníkov, niekoľkých inštitúcií, mnohých aktivít, domov Matice slovenskej a tak ďalej. Bude teda veľkou a neprípustnou demagógiou spytovať sa, či časť jej inštitúcií aj ich majetku neodovzdáme napríklad tentoraz Csemadoku? Pretože oni, menšinoví Maďari veľkých a známych túžob, budú mať navŕšený rozpočet, keďže si to vytrucovali. Ale ako si má svoje práva vyvzdorovať Matica slovenská?
Obdobne by sa dalo pokračovať až dovtedy, ale to sa vzťahuje nie iba na súčasnú, na všetky vlády, aké budú nasledovať, kým nedôjde k zásadnej systémovej a koncepčnej zmene v komponovaní návrhu rozpočtov, kým totiž do bodky nenaplníme svoj údel malého a kultúrneho národa v Európe, kým nepochopíme, že investície, alebo aby som bol v tóne, kapitálové transfery do školstva a mladej generácie, do vedy a výskumu a do kultúry sú a zostanú v rozpočtovej politike najnávratnejšími položkami. Lebo ide o investície do vlastnej budúcnosti, v ktorej buď budeme, alebo aj nie. Také je všetko závažné a principiálne.
Určité východisko, jedno z východísk možno hľadať aj v tom, čo navrhuje minister školstva Milan Ftáčnik. Stvoriť v najbližšom čase zákon o financovaní školstva a o financovaní vedy a výskumu, taktiež o financovaní kultúry, ak môžem doložiť ja. Pravdaže zákon nielen skoncipovať a prijať, ale ho aj dodržiavať aj za cenu možného deficitu. Inak prídeme sami o seba. Odstrašujúce signály samorozkladu aj samozániku z terajšieho návrhu štátneho rozpočtu priam sršia. Predovšetkým preto je neprijateľný aj zo všetkých hľadísk kultúry, historicky vytrénovanej skoro na hocičo. Na takýto začiatok zanikania však určite nie je.
(Zaznel zvuk časomiery. Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Kačic, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Kačic:
Vážená pani ministerka Schmögnerová,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Migaš,
predsedajúci pán Bugár,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
prosím, aby ste pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte mysleli aj z hľadiska oblasti, o ktorej referoval môj predrečník, a to kultúry, mysleli na občanov Prešovského kraja. Možno viac práve na tam žijúcich statočných múdrych a pracovitých ľudí. V čase, keď drvivá väčšina koaličných poslancov už odpočíva, dovoľujem si v tejto oblasti lobovať za tam žijúcich ľudí. Pre oblasť kultúry si osobitný prístup vyžaduje riešenie odôvodnených potrieb, prostriedkov na obnovu kultúrnych pamiatok. V súvislosti...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vypli ste sa. Ale my, pán poslanec, už naspamäť vieme vašu žiadosť.
Zapnite ešte, prosím, pána poslanca Kačica.
Poslanec P. Kačic:
Všetkým sa ospravedlňujem, prepáčte mi. Je tam niekoľko kultúr a je tam niekoľko náboženstiev. Mne osobne je to jedno, komu pomôžete, len prosím vás, pomôžte týmto ľuďom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, boli ste zapísaná ako druhá.
Poslankyňa K. Tóthová:
Áno, ďakujem.
Pán poslanec spomínal stagnáciu národnej kultúry. Veľmi ťažko sa počúvajú tieto konštatované slová, ale skutočne zo štátneho rozpočtu vyplýva táto stagnácia. A to je rozpočet politického subjektu, resp. politických strán, ktoré ešte v nedávnej minulosti vystupovali veľmi vehementne s pôvabným heslom Zachráňme kultúru. Vážení, vy tú kultúru nezachraňujete, a ani vaše aktivity nesmerovali k zachráneniu kultúry. O aké zachránenie kultúry ide? Alebo, nedajbože, by ste to chceli nazvať rozvojom kultúry, keď rušíte Komornú operu, rušíte operetný súbor bratislavskej Novej scény? Dovoľte mi, aby som ako rodená Bratislavčanka protestovala na tomto mieste proti týmto krokom. Je absolútnym nezmyslom zrušiť operetnú scénu v Bratislave, ktorá má dlhoročné tradície. Od septembra, ak dobre počítam, táto scéna nemala žiadnu premiéru. Počas 50-ročnej existencie tejto scény sa to ešte nestalo. Je to veľmi smutná vec.
Pán poslanec ešte spomenul čierne knihy. Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti pripomenula, že pani ministerka Schmögnerová...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hudec, uzavrel som síce, o pár sekúnd som bol rýchlejší, ale nech sa páči, ešte máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo. Len prosím, niekedy treba zmerať aj ten latentný čas, odkedy sa prihlásim. Niekedy to trvá aj 5 sekúnd, kým sa objaví.
Vážený pán predrečník,
chcem sa poďakovať za to, že ste sa vyjadrili k rezortu, ktorý obyčajne býva vždy na chvoste rozpočtového uvažovania. Ale bolo by možno zaujímavé porovnať, koľko jednotlivé krajiny Európy venujú tomu, aby umožnili vývoz svojich kultúrnych hodnôt, čo je určite oblasť, ktorá je najmenej ekonomicky návratná, pretože obyčajne veľa peňazí, ktoré sa vložia do kultúry, sa istým spôsobom vrátia, no sú investičné veci, sú to daňové záležitosti a tak ďalej a tak ďalej. Dokonca ktosi v Rakúsku vyrátal, že celý textilný priemysel Rakúska je menej výnosný ako rakúska kultúra. To všetko sú skúsenosti zahraničných krajín a bolo by možno dobré niekedy sa pozrieť na rozpočet kultúry aj cez takéto okuliare.
Chcem však povedať ešte jednu vec, ktorá sa týka toho, čo povedal pán poslanec Števček. Naozaj sa zdá, že v čase, keď možno uvažovať aj tak, že ani mŕtvy, ani hladný človek si knihu nekúpi, že hladný a človek, ktorému je zima, nebude chcieť počúvať krásnu hudobnú skladbu a tobôž si nekúpi nejaký originál, možno v takomto období je smiešne hovoriť o tom, čo všetko kultúra znamená. Ale možno to postaviť aj celkom inak. Možno práve v takomto období je to, čomu hovoríme dnes, niektorí presnejšie a niektorí nepresnejšie, regionálna miestna kultúra, čosi, čo vie veľa z toho pocitu frustrácie nahradiť. Možno aj o tom by mala byť reč, keď sa hovorí o rozpočte rezortu kultúry.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Benčat vystúpi v rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dobré ráno. Pokúsim sa po pracovnej noci pár poznámkami využiť právo opozičného poslanca a pripomienkovať predložený rozpočet.
Vládna koalícia vo voľbách 1998 svojím programom navrhla určitú formu zmluvy s občanom. Občania svojimi hlasmi potvrdili túto zmluvu a v súčasnosti žiadajú jej naplnenie. Žiaľ, v súčasnosti sa táto zmluva neplní a ako vyplýva z predloženého návrhu štátneho rozpočtu, ani sa plniť nemôže. Chcem sa za občana spýtať, kde sú sľuby o dvojnásobných platoch, kde sú strategické ciele rozvoja ekonomiky. (Hlasy z pléna.) Pokoj. Pýtam sa, kde sú strategické ciele rozvoja ekonomiky s prvkami ozdravenia, kde sú proexportné opatrenia. Nikde. Samá reštrikcia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení páni poslanci, nechajte hovoriť pána rečníka.
Poslanec J. Benčat:
Z návrhu štátneho rozpočtu je zrejmý prepad školstva, kultúry, hospodárstva a dnes aj evidentný prepad koruny, vážení. S prepadom ekonomiky súvisí aj sociálna neistota našich občanov, aj obavy z blízkej i vzdialenej budúcnosti. S tým súvisí aj strata úspor alebo určitého množstva úspor našich občanov, zvlášť výrazné zníženie životnej úrovne nášho obyvateľstva, predovšetkým však obyvateľstva pracujúceho v štátnej sfére, ako je školstvo, zdravotníctvo, polícia, justícia, armáda, colníci a podobne. Došlo k zmrazeniu platov. Teda pri 10-percentnej inflácii a predpokladaných ďalších odhadovaných 10 % zvýšených výdavkov z titulu zdraženia energie, plynu a podobne, čo vyvolá zdraženie výroby a výrobkov, náklady na bývanie, v konečnom dôsledku prinesie zníženie životnej úrovne, odhadujeme okolo 20 %.
Podobná situácia vznikne aj u ostatných obyvateľov tohto štátu. Zvlášť zarážajúca je situácia v rezorte stavebníctva. Hrozí tu prepúšťanie z titulu pozastavenia výstavby diaľnic, odhaduje sa okolo 30 tisíc pracujúcich, čo bude tento štát stáť okolo 1 až 1,5 mld. korún ako príspevok na nezamestnaných. Navrhovaných 5,7 mld. korún nebude stačiť ani na zaplatenie základných poplatkov na lízingovanie drahých strojových vybavení stavebných firiem, ako sú Doprastav, Váhostav, Hydrostav, Inžinierske stavby a iné, ktoré by rady teraz vstávali do práce, ale mnohí už nemôžu, a na zakonzervovanie rozostavaných stavieb. Tragická je situácia 151 kooperujúcich firiem, ktoré sa na výstavbe diaľnic podieľali ako subdodávatelia.
Bolo tu veľa povedané o financovaní diaľnic odborne i neodborne. Chcel by som pripomenúť, že financovanie cestného hospodárstva je možné z niekoľkých zdrojov. Je to spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív okolo 16 mld. ročne, cestná daň 1 mld. ročne, spoplatnenie diaľnic 0,8 mld. ročne, správne poplatky okolo 0,4 mld. ročne. Na správu, údržbu a opravy cestnej siete treba ročne približne 2 mld. korún. Samotná výstavba diaľnice by teda mohla byť financovaná aj zo spotrebnej dane z predaja uhľovodíkových palív a mazív.
Na základe analýz vyplýva, že takmer z 85 % ide o daň na cestnú automobilovú dopravu. Sú štáty, kde väčšina tejto dane ide priamo na cestnú správu. Pre potreby Slovenskej republiky by postačovalo, keby sa z tejto dane vyplácala dlhová služba približne 3 až 5 mld. ročne. Pre samotnú výstavbu, ako už bolo spomenuté, je výhodnejšie získať pôžičku zo zahraničných investičných bánk EIB, EBRD a podobne. Už som spomínal tie čísla, ale opakujú sa tu nezmysly o 30-percentnom úroku. Ešte raz, vážení, 9,5 mld. korún sa poskytlo od roku 1995 až do roku 1998, necelých 9,5 mld. korún od renomovaných zahraničných bánk EIB, IBJ a KFIJ so splatnosťou na 10 rokov s úrokovou mierou LIBOR 5 až 6 %, 4,9 mld. korún bolo poskytnutých slovenskými bankami so splatnosťou na 9 rokov s úrokovou sadzbou BRIBOR, je to do 14 % v tom čase, 10 mld. korún bolo poskytnuté Nomurou, pričom podmienky sa nemôžu zverejňovať, 3,5 mld. korún poskytla Japonská národná agentúra pre zahraničnú spoluprácu OECF na úsek diaľnice Staré grunty - Lamač s úrokovou mierou 2,2 % so splatnosťou 18 rokov. Teda 27,9 mld. korún bolo preinvestovaných a myslím si, že veľmi výhodne. Peniaze sa neprejedli.
Častokrát sa zamýšľame nad efektívnosťou investícií. Medzinárodne uznávanou a zahraničnými bankami vyžadovanou metódou pri podobných typoch investícií, investičných akcií je metóda vnútorného výnosového percenta. Touto metódou sa oceňujú ekonomické a spoločenské prínosy v pomere k investičným nákladom. Takto sa určuje i prahová hodnota úrokovej miery, pre ktorú je daná investícia ešte efektívna. Z pohľadu slovenských bánk, kde komerčná úroková miera v poskytovaní úverov je v súčasnosti okolo 15 - 16 %, okrem dvoch až troch úsekov diaľnice, nie je vhodná na úverovanie. Zahraničné banky vedia dnes však poskytnúť dlhodobý úver s úrokovou sadzbou LIBOR 5 až 7 %. Pri tejto úrokovej sadzbe s prihliadnutím na vnútorné výnosové percento je efektívne financovať diaľnicu v okolí Bratislavy, na úseku Bratislava - Žilina a Žilina - Skalité, tam na polovičnom profile.
V prospech ďalšieho budovania diaľnic v Slovenskej republike hovorí aj štúdia o výsledku. Boli stanovené indexy stavebných prác takto: Ak zoberieme index Slovensko, naše firmy majú efektívnosť 1, tak nemecké firmy stavajú kilometer diaľnice 2,317-krát drahšie, rakúske firmy 2,346-krát drahšie a švajčiarske 3,323-krát drahšie. Je to analýza švajčiarskej agentúry.
Ďalej by som sa dotkol - ale už mám strašne málo času - ešte bytov, 14 000 bytov ročne. Je to ďalší veľký investičný zámer tejto vlády. V tomto smere sa mi zdá, že sa nevykonalo nič. Na výstavbu 14 000 bytov ročne je potrebné zabezpečiť dostupnosť finančných zdrojov. V roku 1995 to bolo 2,14 mld. korún, v roku 1996 5,1 mld. korún, v roku 1997 6,38 mld. korún, v roku 1998 to bolo 8 mld. korún. Podľa analýzy ekonomických ministrov na tento rok by bolo celkove potrebné asi 11,737 mld. korún, z toho do Štátneho fondu rozvoja bývania 3,2 mld. V rozpočte je navrhované 1,2 mld., pre stavebné sporiteľne na štátnu prémiu 3,2 mld. a navrhuje sa 2,5 mld., z Fondu národného majetku sa odhadovalo 642 mil. korún a navrhuje sa 500 mil. Pripomeniem vlaňajší rok, keď bola 1 miliarda v tomto fonde. Čiže namiesto 11,737 mld. korún sa predpokladá vydať na bytovú výstavbu približne 4,2 mld., čo je asi 36 % toho, čo by bolo potrebné. To asi ani nebude postačovať na dokončenie rozostavaných bytov z minulého roku. V roku 1998 sa ukončilo 8 384 bytov a začatých bolo 16 558 bytov. Vyčlenená suma je na úrovni rokov 1995 - 1996.
Čo sa týka pripravenosti infraštruktúry, v podstate sa neurobilo v tejto veci nič. Citoval to aj pán štátny tajomník Šipoš v denníku Práca 15. marca, keď uvádzal: "Je totiž načase začať sa zaoberať aj financovaním technickej infraštruktúry." Vážení, to je niečo nemysliteľné, aby sme 15. marca začali uvažovať o financovaní technickej infraštruktúry, keď máme vybudovať v tomto roku 14 000 bytov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Kačic. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Moja faktická poznámka bude veľmi krátka. Pán poslanec spomenul balíček sociálnych opatrení. Pozerala som si rozpočet a chcem položiť pani ministerke financií otázku. Hovorí sa o liberalizácii nájomného. Bolo sľúbené, že sociálne slabšie vrstvy dostanú príspevok na bývanie. Chcela by som vedieť, aká suma peňazí sa na toto predpokladá. Ďalej vieme, že mnohé rodiny padnú pod životné minimum. Aká suma financií sa počíta na sociálnu výpomoc, či sa dá na to presne odpovedať, pani ministerka, s finančným vyčíslením, nie všeobecne, že je to zahrnuté vo financiách.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, reagujte na predrečníka, prosím vás.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ja naňho reagujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Lebo sa pýtate pani ministerky.
Poslankyňa K. Tóthová:
No samozrejme, veď ona je predkladateľka a predrečník hovoril k rozpočtu a rozpočet predkladá pani ministerka financií, takže to je jasná súvislosť. Nechcete mi azda povedať, že neprerokúvame rozpočet, pán predsedajúci. Azda moja otázka je veľmi otvorená a nepríjemná, ale práve toto bude mnohých občanov zaujímať.