Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Bartoš. Stráca poradie. Pani poslankyňa Podhradská.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa M. Podhradská:
Vážená pani ministerka,
vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
ctený parlament,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som svoje dnešné vystúpenie v rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 začala trošku netradične. Svojho času tu istý pán poslanec prečítal na pokračovanie bájku. Ja si dovolím dnes ponúknuť do vašej pozornosti indiánsku povesť a chcem poprosiť prítomných poslancov a zdôrazniť hneď na začiatku, ak sa vám bude zdať, že táto indiánska povesť má niečo spoločné so Slovenskom, tak táto podobnosť naozaj bude čisto náhodná.
Kdesi, kde presne, to nie je podstatné, žil raz indiánsky kmeň Slovačov. Na časti jeho územia žilo zopár Mačačov. Boli to vlastne potomkovia Ťapačov, ktorí kedysi podnikali lúpežné nájazdy na Slovačov. Mačačom sa na území Slovačov nežilo zle, obrábali najúrodnejšiu zem v najteplejších oblastiach a vypestované produkty núkali za nekresťanské peniaze obyvateľstvu v tých častiach územia, kde ani krumple nerástli. Jedného dňa prišiel medzi Mačačov ich rodák zo zahraničia, veľký náčelník Šor. Pohrozil ich rade mudrlantov prstom: "Vy málo kričala."
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, k rozpočtu, prosím vás.
Poslankyňa M. Podhradská:
Je to k rozpočtu, prosím o trpezlivosť.
"Vy musíš mať veľká huba, budeš kričala po svet, že vás kmeň Slovač ubíja. A svet vás bude počúvať, to ja už vybavila."
Zamyslela sa mačačská rada mudrlantov a svorne skonštatovala, že by naozaj nebolo od veci vytĺcť z domorodcov, čo sa len dá. Na ich čelo sa postavil náčelník Konská hlava preslávený najmä tým, že hovoril, ako keby mal v ústach medicinbal a vybral sa hneď za novozvoleným náčelníkom Slovačov Šedivou strapatou hlavou. Konská hlava a Šedivá strapatá hlava sa porozprávali, potom vystískali a nakoniec vyfajčili vo fajke mieru za hrst dohánu.
Na počudovanie starousadlíkov sa zrazu v najvyšších radách kmeňov Slovačov, neskôr popri náčelníkovi Konská hlava objavili aj ďalší Mačači: Veľká huba, Štetinová brada či Dutý okydávač a hneď si začali klásť podmienky, ako napríklad, ak bude v skupine lovcov viac ako desatina Mačačov, musia sa lovci medzi sebou dohovárať aj mačačským jazykom. A o pôde na území Slovačov že musí rozhodovať Mačač. No a napokon vyrukovali s podmienkou, aby obrovská hŕba zlatých nugetov bola určená na dotovanie mačačských slávnostných a bojových tancov.
Náčelník Šedivá strapatá hlava nevedel...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, hovorte k rozpočtu, tam sú kapitoly a v tých kapitolách nie sú rozprávky.
Poslankyňa M. Podhradská:
... a tak začal pre istotu blúdiť po svete. Mačači mu však na lep neskočili. Náčelník Konská hlava dal svojim najbližším okamžite príkaz...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, ešte raz vás upozorňujem, aby ste hovorili k rozpočtu. Podľa § 32 vám budem musieť zobrať slovo.
Poslankyňa M. Podhradská:
Pán predsedajúci, keby ste pozorne počúvali, tak by ste chápali súvislosti, len zrejme sa nesmiete nechať vyviesť z rovnováhy vašimi kolegami.
Náčelník Konská hlava dal svojim najbližším okamžite príkaz, aby vo všetkých radách zablokovali prijímanie všetkých uznesení a náčelníkovi Červenému pinďurovi odkázal, aby mu vyskočil na hrb. Slovači sa boli poradiť s Winnetouom a s Old Shatterhandom a podľa ich rozumnej rady mali poslať náčelníka Konská hlava aj s jeho ansámblom tam, kam patrí.
Ako sa to všetko skončilo, nevieme preto, lebo v starom indiánskom rukopise chýbajú posledné strany. Ako sa to skončilo na Slovensku, už tušíme. Jednoducho trucpodnik, ktorý tu na nás zohrali naši kolegovia z Maďarskej koalície, sa podaril, dosiahli svoje, účelovo im bol vraj daný prísľub, že prostriedky, ktoré žiadali, budú účelovo viazané v rozpočtoch krajských úradov.
Chcela by som ich požiadavku spresniť, chcela by som poprosiť, aby vláda upravila štátny rozpočet takým spôsobom, aby sa účelovo viazali finančné prostriedky v tom zmysle, že by sa mali zrovnoprávniť napríklad všetky menšinové divadlá, a síce tak, že by, povedzme, mzda pracovníkov, zamestnancov v Divadle Andreja Duchnovičova v Prešove bola aspoň taká istá ako mzda pracovníkov, zamestnancov v Divadle Thália alebo v Jókaiho divadle. Je známe, že pracovníci Divadla Andreja Duchnoviča majú priemernú mzdu 4 700 korún a možno, že by bolo dobré, keby sa kolegovia z maďarskej koalície postarali o to, aby sa táto krivda napravila.
Chcela by som ešte k návrhu štátneho rozpočtu povedať jednu vec. Už sa tu hovorilo o Matici slovenskej. Pán Paška hovoril o tom, že financie, ktoré sa na tento rok plánujú pre Maticu slovenskú, oproti roku 1998 tvoria vlastne len 56 %. Pán minister Kňažko sa v tlači vyjadril, že financovanie v rezorte kultúry bude na úrovni roku 1998 mínus 20 %. Pýtam sa, ak prijalo ministerstvo kultúry takýto princíp, prečo práve Matica má dostať len 56 % a prečo iné kultúry okrem slovenskej majú zvýšenie. Sú to naozaj veľmi zaujímavé paradoxy.
Ale aby som dlho nehovorila, aby ste nemali pocit, že som nekonštruktívna a nenavrhujem riešenia, myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby napríklad v kapitole Slovenská informačná služba v položke tovary a ďalšie služby sa znížil rozpočet o 100 mil. Sk. Bolo by to veľmi prospešné, lebo týchto 100 mil. Sk by sme mohli použiť na dofinancovanie Matice slovenskej. Je to o to dôležitejšie, že Matica slovenská, zdá sa, bude v najbližšom období plniť znovu tú úlohu, ktorú mala po celé desaťročia už v minulom storočí, jednoducho bude sa musieť postarať o to, aby slovenská národná kultúra nezahynula, keďže sa o to nevie postarať štát.
Ďalej si myslím, že by sa tieto peniaze mohli použiť aj na dofinancovanie sumy, ktorá je plánovaná na záchranu historického jadra mesta Banská Štiavnica. A okrem toho si myslím, že by to bolo oprávnené aj kvôli tomu, že ak máme brať vážne správu, ktorú predniesol pán Mitro o činnosti Slovenskej informačnej služby, a ak máme brať vážne jeho slová o tom, že bývalá Slovenská informačná služba vyvíjala také aktivity ako napríklad sledovanie poslancov, politikov, odpočúvanie politikov a iných občanov tohto štátu, že vyvíjala rôzne akcie v zahraničí od "Deža" počnúc - neviem, ako sa to všetko volalo -, predpokladám, že Slovenská informačná služba pod vedením pána Mitra takéto akcie robiť nebude, nebude nikoho sledovať, nebude nikoho odpočúvať, nebude vyvíjať v zahraničí žiadne akcie voči krajinám, aby ich neprijali do NATO alebo aby ich poškodili a podobne. Naozaj si myslím, že pokiaľ má Slovenská informačná služba dostať také isté finančné prostriedky ako v minulom roku, je to zbytočné vyhadzovanie peňazí a je z čoho ubrať. Slovenskej informačnej službe to určite nebude chýbať.
A dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku. Už sa tu spomínal nešťastný most v Štúrove, ktorý sa plánuje. My poslanci z opozície sme hovorili o tom, že považujeme výstavbu tohto mosta za zbytočnú a nebudem znovu opakovať tie argumenty, ktoré už na túto tému odzneli. Ale myslím si, keďže sa tu naozaj hovorilo a nariekalo, že je málo peňazí, chcela by som pripomenúť ešte jeden deficit, ktorý sa v štátnom rozpočte veľmi výrazne prejavuje. Mám na mysli veľkú zadlženosť, ktorú má Slovenská republika vo vzťahu k nehnuteľným a hnuteľným pamiatkam. Na rekonštrukciu, ochranu a obnovu týchto kultúrnych pamiatok som našla v rozpočte len zlomkové financie. Myslím si, že by Slovensku naozaj prospelo, keby sa neprehliadala celková zadlženosť, ktorá je v časti hnuteľné pamiatky takmer vo výške celoročného štátneho rozpočtu a v oblasti nehnuteľných pamiatok je rovnako vysoká, a ak sa nebude situácia riešiť, tak tento dlh bude narastať. Myslím si, že miliarda korún, ktorá je plánovaná na ostrihomský most, by práve tejto oblasti, kde máme taký obrovský deficit, pomohla a pomohla by zachrániť mnohé kultúrne pamiatky na Slovensku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci.
Končím možnosť prihlásenia sa ďalších poslancov do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Pani poslankyňa Podhradská, vždy som o vás počul, že ste literárny talent, ale nemal som možnosť nikdy nič od vás počuť. Po tom, čo ste tu predviedli, osobne si myslím, že s týmto by ste mohli ísť na Vansovej Lomničku ako začínajúci talent, bolo by to veľmi zaujímavé.
Druhá vec, pani poslankyňa Podhradská, je, čo tvrdíte v parlamente. Raz ste tu niečo tvrdili o pani Zite Furkovej, ukázalo sa, že to nie je pravda. Dnes ste tvrdili o pánu veľvyslancovi Johnsonovi, nie že to nie je pravda, ale ste si to vymýšľali, resp. klamali ste.
Každý umelec má právo imaginácie, ale mali by ste rozlišovať literárnu tvorbu od vystúpenia v parlamente. To, čo tu bolo, bola literárna tvorba a odporúčam naozaj Vansovej Lomničku. Ale rozlišujte, keď hovoríte o Johnsonovi a podobných veciach.
(Hlasy v sále.)
Hovorím natoľko k veci, nakoľko pani poslankyňa Podhradská. Aký išiel, takú našiel.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Lexa.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci, naopak, myslím si, že pani poslankyňa Podhradská nie ako na Vansovej Lomničke, ako hovorí pán Mikloško, ale veľmi fundovane... (smiech v sále) ... spomenula niektoré aktivity, ktoré sú. Azda zabudla na dvoch pinďúrov, ktorí majú spolu 2,90 cm, červeného pinďúra Miga a modrého pinďúra Mirindu. To je jedna vec.
A čo sa týka záležitostí, ktoré súvisia so Slovenskou informačnou službou, tak mám za to, že je to správny návrh. Treba povedať, že v oblasti predvolebných sľubov, ktoré boli najmä zo strany Slovenskej demokratickej koalície, ktorá navrhovala zníženie rozpočtu Slovenskej informačnej služby na úroveň 500 mil. Sk, štátny rozpočet uvažuje s 800 mil. Sk, to znamená výrazne nad tieto predvolebné sľuby, ktoré občanom Slovenskej republiky boli dané. Domnievam sa, že argumenty, ktoré pani poslankyňa Podhradská uviedla aj na zníženie rozpočtu Slovenskej informačnej služby, čím by sa vlastne dosiahlo splnenie sľubov, ktoré v takzvanej zmluve s občanmi pán predseda vlády Dzurinda verejne spravil, by boli v prospech tejto spoločnosti, kde by sa ušetrilo 300 mil., ktoré je možné rozdať na iné prepotrebné veci než na službu, ktorá sama seba likviduje.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Dzurák.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Podhradská teraz jasne dokázala, ako vlastne vládna koalícia pristupuje k návrhu štátneho rozpočtu. Svojím mačacím príspevkom to skutočne veľmi jasne dokázala. Pani poslankyňa, viete, v Markíze je taká súťaž o zrnko múdrosti, vy ste teraz valili doslova balvany múdrosti, doslova balvany múdrosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zajac.
Poslanec P. Zajac:
Predpokladajme, že príbeh, ktorý pani poslankyňa prerozprávala, by bol jej príbehom. Mohli by sme jej odporúčať, aby ho zaniesla najprv do Literárneho týždenníka, odpublikovala raz, potom ho zaniesla do vydavateľstva Spolku spisovateľov, odpublikovala po druhý raz, potom ho nechala distribuovať prostredníctvom vydavateľskej siete Hrebenda a odpublikovala po tretí raz, potom ho nechala odpublikovať v Literike - v časopise a nechala si ho zaplatiť po štvrtý raz, potom si ho nechala zrecenzovať v tom istom časopise Literika a bolo by to po šiestykrát. Áno, pán poslanec Cuper. A takto by to mohlo pokračovať a celý príbeh by nebol vlastne o ničom inom iba o diskriminácii, ktorá v kultúre prebiehala počas vlády pána Mečiara a počas vlády pána Hudeca, a tak troška aj pani "básnířky". A to je všetko, pretože na tom to všetko bolo založené, jednoducho na diskriminácii, na obrovskej diskriminácii veľkej časti kultúry, na diskriminácii veľkej časti spisovateľov. A to, čo tu vlastne pani poslankyňa predviedla, je vlastne iba takým potvrdením toho, že za tú diskrimináciu sa do dnešného dňa ani nehanbí, ani jej nejako neprekáža a vlastne tá diskriminácia by jej celkom vyhovovala naďalej.
Pokiaľ ide o Maticu slovenskú, neviem, ale pani poslankyňa asi nemá elementárne vedomosti o tom, ako vyzerajú štruktúry Matice slovenskej, keď hovorí to, čo hovorí. Pretože je reálny fakt, že Matica má dve zložky: má zložku inštitucionálnu a zložku spolkovú. Je reálny fakt, že v inštitucionálnej zložke boli peniaze odoberané v prospech spolkovej zložky, že to asi odporuje jednoducho akýmkoľvek predpisom alebo akýmkoľvek pravidlám demokratického štátu a bude len dobré, keď sa táto kultúrna politika zmení, a keď to bude kultúrna politika, v ktorej budú všetky zložky kultúry rovnoprávne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Som rád, že pani poslankyňa Podhradská podčiarkla niektoré skutočnosti, ktoré možno niekomu niečo osvetlia. Pravdaže, v niektorých našich občanoch, teda najmä v niektorých občanoch, pretrváva veľmi skreslená predstava o Matici slovenskej a veľmi skreslená predstava o tom, ako to vyzerá v našej kultúre a ako to vyzeralo v našej kultúre. Nakoniec svedectvom toho je aj posledné vystúpenie pána poslanca Zajaca. Jednoducho, mnohí ani nevedia, ako to skutočne jestvuje, pritom svoje názory vyhlasujú za bohorovné a snažia sa naoktrojovať svoj falošný názor, veľmi účelovo politicky zameraný, všetkým ostatným občanom. Je to jednoducho lož, je to zavádzanie a ten, kto takéto veci tvrdí, bohužiaľ, buď tomu nerozumie, alebo vedome klame.
Treba povedať, že táto povesť, indiánska povesť nie je výtvorom pani poslankyne, pretože ja som si ju už v periodiku prečítal, nakoniec, ona to aj uviedla, ale je naozaj veľmi výstižná. Veď napokon nie je prvá, kto predniesol v tomto parlamente nejaké podobenstvo, tak nech to nikoho nerozčuľuje, pretože potom treba napomínať, pán predsedajúci, aj iných, ktorí takto vystupujú.
Čo sa týka veľmi racionálneho návrhu, samozrejme, podporujem ho a upozorňujem, že pán...
(Poslanca nebolo rozumieť, lebo došlo k odpojeniu jeho mikrofónu.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vypli ste sa, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec máte ešte 30 sekúnd.
(Hlasy v sále.)
Poslanec I. Hudec:
... obrátil sa asi aj na vás viacerých pán primátor mesta Banská Štiavnica, a chcem zopakovať iba niekoľko viet. V rokoch 1997 a 1998 začala podpora štátu prostredníctvom štátneho rozpočtu a štátnych fondov vo výške 18 mil. Sk ročne. Tento rok sa plánuje, bohužiaľ, z plánovaných 72 mil. iba 11 mil. Sk.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ešte 15 sekúnd.
Poslanec I. Hudec:
Prosil by som, aby sme neredukovali tento počet finančných prostriedkov, nezaťaží a nezlikviduje to štátny rozpočet, ale pre Banskú Štiavnicu to naozaj veľa znamená. Myslím si, že treba zvážiť takéto drobné požiadavky, ktoré nejdú do miliardových hodnôt. Ide o 7 miliónov Sk, ale opakujem, pre rozpočet Banskej Štiavnice to je veľmi veľa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh? Nie? Faktickú poznámku ste už zmeškali. Uzavrel som možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Rehák.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
(Poslanec Cuper zo sály uviedol, že sa hlásil s procedurálnym návrhom.)
Povedali ste, že máte faktickú poznámku.
(Nezrozumiteľné slová poslanca Cupera.)
To teda nie.
Pán poslanec Rehák, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Rehák:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená snemovňa,
vláda Slovenskej republiky nám na rokovanie do Národnej rady predložila štátny rozpočet na rok 1999. Pokúsme sa na problematiku štátneho rozpočtu pozrieť z hľadiska určitých istôt alebo niektorých istôt občanov Slovenskej republiky.
Vláda pri tvorbe rozpočtu zrejme vychádzala zo skutočností roku 1998, z údajov Štatistického úradu a, samozrejme, brala do úvahy alebo vlastne vychádzala z výsledkov hospodárenia krajiny počas rozpočtového provizória doplneného balíčkom opatrení z programového vyhlásenia vlády. Tak ako pri predchádzajúcich materiáloch, taktiež pri zostavovaní štátneho rozpočtu nebrala do úvahy predvolebné sľuby, ktoré ju vyniesli na piedestál moci v tejto krajine.
V návrhu štátneho rozpočtu sú uvedené záväzné čísla, ktoré vláda zadefinovala v nasledujúcich hodnotách. Hrubý domáci produkt sa bude pohybovať medzi 3 - 4 %, teda v bežných cenách stúpne zo 722 mld. Sk na 815 mld. Sk, ale už po zohľadnení predpokladanej inflácie 10 %. Príjmy oproti roku 1998 stúpnu o 13,8 mld. Sk, schodok štátneho rozpočtu neprekročí 15 mld. Sk, hoci sú pochybnosti a hovorí sa, že sa bude pohybovať medzi 15 - 30 mld. Sk. Priemerná miera nezamestnanosti stúpne z 13,7 % na 15 %, hoci dnes je už na úrovni 16,5 % a vláda má do konca roka čo robiť, aby splnila tento parameter, keďže v štátnom rozpočte aspoň podľa mňa nie sú definované význačné rozvojové programy, ktoré by znížili nezamestnanosť na mieru 15 %.
Rozhodujúcim parametrom štátneho rozpočtu je hrubý domáci produkt. Ak nie je výroba, ak nie je dynamika rozvoja HDP, nie je ani z čoho odvádzať dane do štátneho rozpočtu, a naopak, čím je väčší rast HDP, do značnej miery úmerne pri nezhoršených podmienkach dáva sa väčší základ dane na príjem do štátneho rozpočtu. Teda nárast je definovaný na tento rok 3 - 4 %. Predpoklad je skromný i napriek tomu, že v minulom roku sa vytvorili určité základné pozitívne prvky, ktoré v plnom rozsahu vstupujú do tvorby HDP. Minuloročný HDP bol z viac ako 80 % tvorený súkromným sektorom, pri ktorom sa dá predpokladať určitá dynamika rozvoja aj v tomto alebo v budúcich rokoch.
Ďalší pozitívny prvok je, že sa vytvorili výrobné kapacity na skoro sebestačnú výrobu elektrickej energie, ktorá sa podieľa prakticky na každej korune HDP. V roku 1998 príjem do štátneho rozpočtu bol vo výške 166,1 mld. Sk a vlastne tvoril 23 % HDP z čísla, ktoré som už uviedol, 722 mld. Sk. V roku 1999 vzhľadom na viac ako 80-percentnú tvorbu HDP v súkromnom sektore, a nie je predpoklad, že by sa táto mala meniť, je predpoklad, že rovnakých 23 % HDP bude tvorených v roku 1999. Z tejto sumy prínos inflácie predstavuje do rozpočtu 16,45 mld. Sk. Možno konštatovať, že predpokladaná 10-percentná inflácia a plus 3 % rastu hrubého domáceho produktu zabezpečujú predpokladaný rast štátneho rozpočtu, ktorý je 13,8 mld. Sk a vlastne pokrýva ešte časť schodku štátneho rozpočtu. O infláciu sa už vláda postarala zvýšením cien pohonných látok, vody, elektrickej energie a iných médií. O ostatné sa ďalej postará multiplikačný faktor. Našťastie cena elektrickej energie, ktorá zvyčajne býva štartérom inflácie, pretože sa podieľa na každej korune tvorby HDP, ešte pre výrobný sektor nebola zvýšená.
K čomu sa chcem dostať prostredníctvom týchto čísel? Je tu i druhá strana štátneho rozpočtu. Ide o občanov, ktorí majú úspory uložené v peňažných ústavoch. 10 % inflácie z úspor obyvateľstva odoberie z ich reálnej hodnoty cca 30 mld. Sk. A ak si zrátame rast príjmov a schodok štátneho rozpočtu, dostávame sa takmer k 30 miliardám Sk. Na porovnanie, kto teda šetril, bude draho platiť. Štát, štátny rozpočet ho trestá a zoberie mu 10 % z jeho úspor. A ak zoberieme do úvahy argumentáciu, že sa táto skutočnosť vykompenzuje úrokmi, táto je v podstate zbytočná, pretože úročenie vkladu sa v súčasnosti tlačí, čo je svojím spôsobom pozitívne, do najnižších čísel. Keď k tomu prirátame ešte cca 20-percentnú skrytú devalváciu, je nutné si položiť otázku, či motivácia na rast úspor je dostatočná, či treba sporiť alebo či budú pôsobiť v súčasnom alebo ďalšom období dobré body z balíčka opatrení, ktoré sú v ňom uvedené pod číslom 61, 62, 20 a 31. Čiže občan by sa mal zamyslieť, či má zmysel šetriť alebo iným spôsobom ukladať svoje finančné zdroje.
Netreba mimoriadne nadaných ekonomických expertov, aby sme konštatovali, že ak sa má niektorá uzavretá ekonomika, teda aj ekonomika Slovenska, optimálne vyvíjať, musí si najskôr vytvárať úspory alebo podmienky na ich vznik a tieto potom rozumne investovať. Musí platiť rovnováha medzi úsporami a investíciami a štát by mal tento stav regulovať prostredníctvom štátneho rozpočtu, cien, daní, legislatívy, menovej politiky a, samozrejme, i verejnej mienky viesť občanov k sporeniu. Občan Slovenskej republiky je sporovlivý, sporil a ešte sporí. Bude však sporiť, ak mu zoberieme desatinu jeho úspor a tieto v konečnej miere ešte znehodnotíme percentom devalvácie? Zostane inflácia na hranici 10 %? Nepôjde do väčších čísel, keď sa počíta s ďalším zvyšovaním v rámci základných médií? Alebo akú máme záruku, že nie je naštartovaná inflačná špirála? Ak občania prestanú sporiť, je možné nahradiť úspory občanov prílevom zahraničného kapitálu. Je to do určitej miery riešenie, ale je to v podstate zastieranie očí. Finančné zdroje namiesto úspor je nutné, samozrejme, splatiť.
Občania vo voľbách dali dôveru súčasnej koalícii. Od súčasnej vlády teda neočakávajú, aby im to, čo už dávno vedia, hovorila čiernymi knihami alebo rôznymi vyhláseniami v médiách, alebo aby im to donekonečna pripomínala. Očakávajú plnenie volebných sľubov alebo prinajmenšom realizáciu tých bodov balíčka opatrení, ktoré som spomínal. Alebo sú to zasa len volebné sľuby? Myslím si, že bonita vkladov občanov je súčasnou hospodárskou politikou vlády vážne znehodnotená, ba priam sú ohrozené celoživotné úspory starších občanov. Chce táto vláda pracovať v prospech občanov alebo Medzinárodného menového fondu? Túto otázku nekladiem ja, ale túto otázku kladú odborári a som zvedavý, ako bude vláda verejne na ňu odpovedať.
A azda na záver. Čínsky filozof Konfucius vyslovil jednu veľmi zaujímavú vetu: "Kto nemyslí na zajtrajšok, bude mať problémy skôr, ako sa skončí dnešok." Predkladaný štátny rozpočet nerieši zajtrajšok, čiže problémy budeme mať už dnes.
Ďakujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Cuper, máte procedurálny návrh?
Prosím, pán poslanec Kačic a potom pán poslanec Cuper.
Poslanec P. Kačic:
Vážený pán podpredseda,
navrhujem, aby sme dnes rokovali bez prestávky, aby ste dali hneď hlasovať o mojom návrhu bez rozpravy. (Hlasy z pléna.) Ale aby sme rokovali bez prestávky. Aby sme dnes ďalej rokovali bez prestávky a prosím, aby ste dali dnes o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, odsúhlasili sme, že rokujeme. Ale dám hlasovať o vašom návrhu, aby ste boli spokojný. Každých 30 minút hlasujeme o nezmyselných návrhoch.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kačica, aby sme dnes rokovali bez prestávky. Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 47 poslancov. Je tu málo poslancov.
Pokračujeme v rokovaní. S faktickými poznámkami boli prihlásení páni poslanci Cuper a Paška.
Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, ak by ste si ctili rokovací poriadok, princípy demokracie a právneho štátu a nesprávali sa ako diktátori, ktorí si v tomto parlamente už niekoľko dní robia, čo chcú, tak by ste v túto neskorú rannú hodinu...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, reagujte na predrečníka.
Poslanec J. Cuper:
Hovorím o tom, čo chcel povedať pán Rehák. (Smiech v sále.) Ale nestihol, lebo mu už neostával čas.
Ak by ste si vážili základné princípy ľudskosti a humanity, tak by ste toto, čo tu produkujete ako tí, ktorí majú vládnuť tomuto národu, predobraz to biedy. Je tam spiaci predseda mandátového a imunitného výboru Orosz...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, reagujte na predrečníka.
Poslanec J. Cuper:
... pred ním je tu pán spiaci predseda parlamentu Migaš, tak by ste tomu dali nejaký slušný rámec, ak by ste schôdzu prerušili.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, pán poslanec Paška, máte slovo.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Mal som procedurálny návrh. Chcel by som vás upozorniť na to, že už 5 hodín rokujeme prakticky ilegálne, načierno. Okolostojaci páni poslanci sa chcú zapísať do prezenčnej listiny a nemajú možnosť. Veď aj napriek tomu, že 5 hodín rokujú, nie sú v zmysle rokovacieho poriadku a prezencie prítomní v parlamente. Preto by som vás prosil, aby ste zabezpečili prezenčné listiny s dnešným dátumom do vestibulu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Bohunický. Pán poslanec Gabriel. Pán poslanec Cuper, nech sa páči, máte slovo. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Faič, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Orosz, pán poslanec Švantner, pán poslanec Andrassy a pani poslankyňa Malíková.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že niektorí poslanci, ktorí boli...
(Hlasy z pléna.)
Neskončil som ešte, nehnevajte sa. Neskončil som ešte.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že niektorí poslanci, ktorí boli zapísaní písomne, stratili poradie, tak začneme od nich v poradí, ako poradie stratili.
Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.
Poslanec M. Maxon:
Pán predsedajúci, ak ste si náhodou nevšimli, bol som legitímne prihlásený s faktickou poznámkou.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Maxon, bohužiaľ, poslanci, ktorí sa prihlásili s procedurálnym návrhom, vás vypli. Nestihol som si vás zapísať. Ak máte ešte záujem... (Hlasy v sále.)
Moment, vážení páni poslanci, ak by ste nekričali, pán poslanec Maxon má už dávno slovo. Nech sa páči. Nie? Ďakujem pekne.
Z poslancov, ktorí stratili poradie - pán poslanec Mesiarik. Pán poslanec Tatár, nie je tu.
Pán poslanec Bárdos, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec Gy. Bárdos:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
ctené kolegyne,
ctení kolegovia,
nebudem vás zdržiavať. Dovoľte mi, aby som vám prečítal pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k zákonu o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1999 (tlač číslo 143). Je to pozmeňujúci návrh na zmenu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, a to doplniť v prílohe číslo 6 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 v časti účelové prostriedky a z toho kultúrne zariadenia a kultúrne aktivity národnostných menšín v Krajských úradoch Trnava, Nitra, Banská Bystrica, Prešov a Košice takto:
Na strane 7 prílohy číslo 6 pri Krajskom úrade v Trnave za riadok "kultúra 67 306" doplniť znenie "z toho kultúrne zariadenia a kultúrne aktivity národnostných menšín 9 161".
Na strane 8 prílohy číslo 6 pri Krajskom úrade v Nitre za riadok "kultúra 76 295" doplniť znenie "z toho kultúrne zariadenia a kultúrne aktivity národnostných menšín 28 855".
Na strane 8 prílohy číslo 6 pri Krajskom úrade v Banskej Bystrici za riadok "kultúra 122 980" doplniť znenie "z toho kultúrne zariadenia a kultúrne aktivity národnostných menšín 8 332".
Na strane 9 prílohy číslo 6 pri Krajskom úrade v Prešove za riadok "kultúra 135 848" doplniť znenie "z toho kultúrne zariadenia a kultúrne aktivity národnostných menšín 17 958".
Na strane 9 prílohy číslo 6 pri Krajskom úrade v Košiciach za riadok "kultúra 147 140" doplniť znenie "z toho kultúrne zariadenia a kultúrne aktivity národnostných menšín 34 990".
Zdôvodnenie. Týmto spôsobom sa účelovo viažu prostriedky na financovanie kultúrnych aktivít a organizácií národnostných menšín na rok 1999 a nemôžu sa používať, resp. zneužívať na iné účely, ako to bolo v minulom volebnom období.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Hudec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Bárdos teraz predviedol názorný príklad toho, ako možno uplatňovať národnostnú alebo etnickú segregáciu aj v štátnom rozpočte. Je to veľmi pozoruhodný návrh, pretože, pýtam sa, akým spôsobom potom budú delené tieto finančné prostriedky medzi všetkých 11 etnických skupín a národností, ktoré na Slovensku sú. Či sa tam potom bude rozlišovať aj to, ktoré finančné prostriedky sú pre Rómov, pretože tých je najviac, ktoré sú pre Maďarov, ktoré sú pre Chorvátov, Srbov, Čechov, Moravanov a tak ďalej a tak ďalej. Keď teda už ideme do dôsledkov, tak to urobme takto. Ale potom sa pýtam, čo to znamená. Znamená to, že do kultúrneho domu alebo do divadla na niektoré predstavenia budú môcť chodiť iba Slováci a na tie druhé iba iní, tí, ktorí sa hlásia k nejakej menšine? Čo to tu zavádzate? Aký návrh? Aký to má zmysel? Myslím si, že toto je veľmi degradujúci prvok, a predpokladám, že ide o dohodu, ktorú urobila vládna koalícia preto, lebo zrejme s týmito finančnými prostriedkami bude narábať iba jedna menšinová kultúra a možno podľa centrálnych direktív istej sekcie na ministerstve kultúry.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Gajdoš.
Poslanec J. Gajdoš:
Ďakujem pekne.
Budem veľmi stručný. V štátnom rozpočte na rok 1999 je hromada kapitol, ktoré sú silne poddimenzované. Preto kategoricky nesúhlasím s návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Bárdos.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem.
Ďalší, čo stratil poradie a bol písomne prihlásený, je pán poslanec Ballek. Nie je tu. Pán poslanec Brňák. Nie je tu. Pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Tatár, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Sopko, pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Rusnák.
Pán poslanec Lexa, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec I. Lexa:
Pán predsedajúci, dajte mi čas.
Vážené dámy,
vážení páni,
skrátením časového limitu na 10 minút ste ma prinútili výrazne zredukovať obsah môjho vystúpenia približne na tretinu môjho pôvodného zámeru. Dovoľte mi preto aspoň niekoľko slov k rozpočtovej kapitole Slovenskej informačnej služby, ktorej vláda Slovenskej republiky v rozpore s predvolebnými sľubmi navrhuje prideliť na rok 1999 až 800 mil. Sk.
V období rokov 1995 až 1998 Slovenská informačná služba takúto a vyššie sumy naozaj potrebovala. V tomto období bola totiž cieľavedome budovaná vo všetkých oblastiach. V tejto súvislosti si dovolím krátku exkurziu do tohto obdobia, aby ste poznali reálny stav vývoja Slovenskej informačnej služby a aj na základe konkrétnych faktov mohli posudzovať jej vývoj po októbri 1998 a jej skutočné potreby v roku 1999.
V období rokov 1995 až 1998 Slovenská informačná služba ako špeciálny štátny orgán Slovenskej republiky vykonávala svoju činnosť vždy v súlade so zákonom číslo 46/1993 Z. z. a úlohami Rady obrany štátu. Postupne naberala na sile i kvalite. Koncom roku 1997 bola dosiahnutá naplnenosť tabuľkových počtov nad 97 %. Príslušníci pracujúci v operatíve mali spravidla ukončené vysokoškolské vzdelanie na civilných vysokých školách. V službe pracovalo dvojciferné množstvo docentov, niekoľko desiatok kandidátov vied. Služba zabezpečovala od roku 1996 plnohodnotné spravodajské vzdelanie vo vlastnom inštitúte, kde boli vo forme niekoľkomesačných nadstavbových kurzov pripravovaní príslušníci vo všetkých oblastiach potrebných na ich ďalšie služobné zaradenie zo špecifických predmetov, ktoré nie sú obvyklé na žiadnej inej vysokej škole. Lektorská kvalita, učebné texty, metóda výcviku boli na vysokej úrovni a Slovenská informačná služba bola pripravená v tomto smere vyhovieť žiadosti napríklad Policajnej akadémie Slovenskej republiky, ktorá mala záujem o špecializované kurzy príslušníkov polície najmä v oblasti kriminálneho spravodajstva, čo v teoretickej, ale i praktickej rovine polícia nemá dodnes vyriešené.
Slovenská informačná služba v rokoch 1995 až 1998 výrazne technicky posilnila, a to nielen v takzvanej klasickej technike, ako je výpočtová technika a autopark, ale predovšetkým v oblasti špeciálnej spravodajskej techniky. Pokiaľ v roku 1995 Slovenská informačná služba v špeciálnej technike výrazne zaostávala za políciou či Armádou Slovenskej republiky, v roku 1998 disponovala zariadeniami špičkovej svetovej úrovne. V niektorých typoch techniky jednoznačne na vrchole nielen slovenského, ale aj stredoeurópskeho formátu v rámci medzinárodnej spravodajskej obce či štátnych bezpečnostných zložiek. Niektoré typy techniky využívajú satelitný prenos, digitálne mapy, spojovaciu techniku svetovej kvality. Niektorými výstupmi najmä v oblasti informačno-technických prostriedkov Slovenská informačná služba v roku 1998 pomáhala aj polícii v jej potrebách.
V rokoch 1995 až 1998 sa trojnásobne zvýšil počet objektového zabezpečenia plne technicky a inak vybaveného. Slovenská informačná služba disponuje centrálnym informačným systémom svetovej kvality s vysokým stupňom ochrany tohto systému pred nepovoleným vstupom zvonku. Slovenská informačná služba udržiavala vzťahy s viac ako tromi desiatkami špeciálnych služieb cudzích štátov z troch kontinentov. Kontakty boli ako na najvyššej úrovni, tak aj na expertnej úrovni. S niektorými špeciálnymi službami sme mali úspešné spoločné projekty najmä v oblasti medzinárodného organizovaného zločinu, terorizmu, nezákonného obchodovania s drogami, zbraňami, jadrovým materiálom a podobne. Slovenská informačná služba bola hostiteľom mnohých riaditeľov, ale i špecialistov partnerských zahraničných služieb. Na našom území bolo zorganizovaných mnoho bilaterálnych, ale aj multilaterálnych stretnutí či konferencií medzinárodného významu.
Slovenská informačná služba vo svojej činnosti vždy obhajovala a presadzovala štátne záujmy Slovenskej republiky. Jej aktivity neboli zamerané proti iným štátom, ale výlučne a zásadne v prospech štátnych záujmov Slovenskej republiky. S mnohými štátmi Slovenská republika mala len spoločné záujmy, s niektorými aj spoločné, ale aj rozdielne záujmy. Len na ilustráciu uvediem, že rozdielne záujmy Slovenskej republiky s inými štátmi boli napríklad v niektorých známych kauzách, ako je Gabčíkovo, Medzinárodný súdny dvor v Haagu, či spustenie jadrovej elektrárne Mochovce. V týchto a vo viacerých ďalších Slovenská informačná služba dôsledne pracovala v prospech štátnych záujmov Slovenskej republiky. To nebola práca proti cudzím mocnostiam, bola to práca v prospech slovenského štátu.
Jedným z najdôležitejších prostriedkov spravodajskej služby je práca s agentúrou. Pokiaľ v roku 1995 mala Slovenská informačná služba evidovaného jedného tajného spolupracovníka a celú činnosť riešili priamo spravodajskí dôstojníci, podobne ako je to ešte aj dnes v oblasti kriminálneho spravodajstva v zložkách ministerstva vnútra, v roku 1998 Slovenská informačná služba disponovala štvorciferným číslom tajných spolupracovníkov vo všetkých oblastiach, ktoré patrili do pôsobnosti plnenia úloh Slovenskej informačnej služby. V práci s tajnými spolupracovníkmi platí imperatív ich maximálnej ochrany a nezverejňovania ich identity ani v oblasti ich pôsobenia. Len tak je možné zabezpečiť, aby spolupracovník tajnej služby mohol efektívne, plnohodnotne a s potrebným nasadením pracovať v jej prospech. Je to imperatív, ktorý dodržiava každá dobre riadená tajná služba, ktorá má ambíciu byť vo svojej práci efektívna, chce mať výsledky v podobe kvalitných, rýchlych a dobre vyhodnotených informácií. Porušenie tohto základného pravidla má za následok zníženie efektívnosti práce, rozloženie či zníženie aktivity ostatnej agentúry, jej strach, ukončenie spolupráce a tak podobne. Toto platí aj pre príslušníkov Slovenskej informačnej služby.
Preto som s takým opovrhnutím a neskrývaným odporom prijal niektoré pasáže Mitrovej správy, ktoré v konečnom dôsledku sú kontraproduktívne, priamo pôsobiace na znefunkčnenie celého štátneho orgánu. Stalo sa tak po prvýkrát nielen v rámci samostatnej Slovenskej republiky, ale po prvýkrát v rámci európskeho priestoru, keď riaditeľ tajnej služby znefunkčňuje vlastnú organizáciu, za činnosť ktorej zodpovedá, a to všetko v záujme úzkych straníckych cieľov.
Vážené dámy, vážení páni, výsledky, ktoré Slovenská informačná služba v rokoch 1995 až 1998 vo všetkých vytýčených úlohách splnila, si vyžadovali v tomto období aj potrebné finančné prostriedky najmä na dosiahnutie stavu v oblasti materiálno-technického, personálneho a agentúrneho vybavenia. Budovanie Slovenskej informačnej služby v jej základných, ale i nadstavbových potrebách bolo ukončené v roku 1998, a teda nie je dôvod na taký vysoký objem finančných prostriedkov na jej činnosť v roku 1999. V tejto súvislosti mi dovoľte taktiež uviesť niektoré poznatky i postrehy o činnosti vedenia Slovenskej informačnej služby od novembra 1998, aby ste mohli lepšie zvážiť skutočnosť, komu a na čo sa vládou Slovenskej republiky navrhujú také vysoké, ničím neodôvodnené výdavky.
Do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby bol vymenovaný Vladimír Mitro, o ktorom je vhodné okrem iného uviesť, že hodnosť generála získal na základe návrhu Moravčíkovej vlády z 29. 11. 1994. V tomto období boli povýšení tiež Ladislav Pittner i Jaroslav Ivor. Mitro pracoval v rokoch 1987 až 1990 ako konzultant kancelárie ministra vnútra Slovenskej socialistickej republiky Lazara, v rokoch 1993 až 1995 bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby a v známej správe OKO Národnej rady Slovenskej republiky z mája 1995 bolo dokázané, že počas tejto jeho éry Slovenská informačná služba pracovala proti predstaviteľom HZDS.
Riaditeľom rozviedky bol vymenovaný Juraj Kohutiar, používa krycie meno Ábel, predtým pracoval ako riaditeľ zahraničného odboru KDH, predtým bol vysoký funkcionár FBIS pod vedením pána Palka, absolvoval stáž v Amerike. Ján Mojžiš používa krycie meno Molček, bývalý mladý pracovník KDH, v Slovenskej informačnej službe zastáva funkciu riaditeľa analytického odboru. Štefan Straka v Slovenskej informačnej službe zastáva funkciu námestníka a zároveň riadi sekciu vnútorného spravodajstva, má krycie meno Sova, funkciu tiež zastával v rokoch 1993 až 1995, dodnes je členom orgánov a spolumajiteľom spoločnosti Euroservis, a. s., spolu s ukrajinským štátnym príslušníkom Vladimírom Gacurom s predmetom podnikania okrem iného nakladanie s odpadom, ďalej CEI servis, a. s., a DESAS, spol. s r. o. Peter Stuhl má krycie meno Slovák. V Slovenskej informačnej službe pracoval v rokoch 1993 až 1995, bol prepustený za hrubé porušenie služobnej disciplíny, keď ako inšpektor stratil na kontrolnom subjekte prísne tajné materiály. Neskoršie pracoval ako mestský kontrolór u pána Kresánka, asistoval v niektorých zaujímavých akciách ako rekonštrukcia kotolne, prevod nehnuteľností firmy MODUS VIVENDI z bratislavského majetku na Štefánikovej ulici a Sládkovičovej ulici číslo 4 za výrazne podhodnotené ceny.
Do funkcií zástupcov riaditeľa vnútorného spravodajstva boli vymenovaní Ladislav Fedor, v Slovenskej informačnej službe používa krycie meno Santoi. Ide o bývalého príslušníka Štátnej bezpečnosti, ktorý pracoval na takzvanom americkom probléme. V rokoch 1993 až 1995 pracoval ako vedúci odboru špeciálnych operácií, v tom období rozpracoval aktivity Jozefa Majského, u ktorého sa ale v neskorších rokoch paradoxne zamestnal. Jaroslav Junek, ktorý v službe používa meno Košický, predtým pracoval v armáde ako "politruk", neskôr ako učiteľ na Vojenskej politickej akadémii, po jej zrušení ako občiansky zamestnanec Armádneho výtvarného štúdia. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol obžalovaný z trestného činu znásilnenia svojej bývalej manželky. Obaja zástupcovia zároveň vykonávajú funkcie riaditeľov odborov v sekcii vnútorného spravodajstva. Po trojmesačnej epizóde vo funkcii riaditeľa odboru bol v týchto dňoch zo služobného pomeru prepustený Miroslav G., v Slovenskej informačnej službe používal krycie meno Kvetko. Ďalším z riaditeľov odborov je Ján Mičko, alias Minárik, dlhoročný príslušník ŠtB, v posledných rokoch robil poriadkovú službu na mítingoch KDH. Do vedúcich funkcií v Slovenskej informačnej službe nastúpilo viacero ďalších zaujímavých osôb, ako napríklad bývalý príslušník FBIS Gabriel Bošňanský, alias Buček, Peter Petregáč, alias Forgáč.
(Zaznel zvuk časomiery.)