Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Kozlík, pán poslanec Cuper, pán poslanec Húska, pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Slavkovská, pán poslanec Bajan, pán poslanec Cabaj, pán poslanec Kalman. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Prosím, pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Vážená Národná rada,
chcel by som reagovať na tú časť vystúpenia predrečníka, v ktorej sa dotkol poklesu slovenskej koruny. Všeobecne ekonomické autority, aj medzinárodné, sa vyjadrujú, že ekonomika Slovenska nezodpovedá tomu vývoju slovenskej koruny, akého sme svedkami v ostatnom období. To znamená, treba si postaviť otázku, kde tkvie problém a ten problém už dlhší čas tkvie vo vyjadreniach bývalej opozície a dnešnej vládnej koalície. Viackrát sme upozorňovali na to, že po každom vystúpení či premiéra Dzurindu, či ďalších predstaviteľov vlády, ktorí spochybňovali vývoj slovenskej ekonomiky a najmä stav slovenskej ekonomiky, dochádza evidentne k poklesu sily slovenskej koruny. To je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci je, že tento vývoj slovenskej koruny má výrazný dosah predovšetkým na tých slovenských výrobcov, ktorí v uplynulom období významne investovali, to znamená, že majú významné dosahy do nákladov, najmä finančných nákladov, a práve to je dôvod, že dochádza k rozkolísaniu podnikateľskej sféry a potom k významnému prepadu nielen v súčasnom období, ale aj v ďalšom období, čo sa týka ekonomického vývoja, čo sa týka dôvery podnikateľského prostredia, čo sa týka vývoja nezamestnanosti. Takže myslím si, že aj v štátnom rozpočte z hľadiska dôveryhodnosti podnikateľského prostredia, dôveryhodnosti Slovenskej republiky je o čom hovoriť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, pán poslanec Kačic nie náhodou zabudol povedať, hovoril o tom, že kredibilita Slovenska v zahraničí a jej vplyv na príjmovú časť rozpočtu Slovenskej republiky bola vytváraná vtedy, keď tu bola veľmi tvrdá opozícia voči vláde Vladimíra Mečiara, keď sa neustále posielali do zahraničia demarše, keď sa spätne vracali, nazvime toto obdobie obdobím demaršov. Bola to kontraproduktívna politika vtedajšej opozície, ktorá sa jej dnes spätne vracia ako veľmi nerozumná opozičná politika, keď Slovensko stratilo kredibilitu, keď stratilo svoj kredit v zahraničí, keď boli znižované ratingy a dnes to všetci pociťujeme. V každom prípade je potrebné povedať, že takáto politika do budúcnosti nie je politikou, ktorá by prispela k stabilite štátneho rozpočtu. Je v každom prípade potrebné uvažovať o tom, že na Slovensku každá vláda, ktorá s takouto politikou vyjde, vedie Slovensko aj v ekonomickej oblasti k nestabilite v príjmovej časti štátneho rozpočtu. A toto je váš problém, páni, s ktorým sa musíte vyrovnať, nie náš.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Kačica hlavne v tej oblasti, v ktorej sa dotýkal regionálnych problémov a problémov so zdrojmi. Tento rozpočet ako každý rozpočet v podkapitalizovanej krajine je, pochopiteľne, vo veľmi ťažkej dileme, pretože nemá dosť zdrojov a na druhej strane práve Slovensko vykazuje veľmi rozdielnu vnútornú stimulatívnosť jednotlivých regiónov. Sú regióny, o ktorých môžeme hovoriť, že sú ekonomicky hluché, a sú regióny, ktoré sú podstatne živé. Ale práve pomocou rozvinutia decentralizovanej štruktúry, teda rozmnoženia v podstate regionálnych celkov, tak ako boli uskutočnené v 79 okresoch a 8 krajoch, sleduje sa ten postup, aby sa obnovili vnútorné impulzy, aby bolo možné využívať prostriedky účelnejšie, pretože sa využíva takzvaná lokálna iniciatíva. To je, vážení priatelia, mimoriadne dôležité, pretože práve pri malosti zdrojov treba využiť čo najväčšie nápady v lokálnom priestore. Z týchto dôvodov by som neodporúčal, aby reštriktívny rozpočet veľmi siahal na zdroje, ktoré sú určované na rozvoj regiónov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
naše rokovanie je v mnohých smeroch formálne, pretože ten, kto vystúpi, je vystupujúci, ten, kto riadi schôdzu, teraz zíva alebo je tam niekto pred ním a neskúma vlastne to, čo sa hovorí, je šťastný, keď prežije dve minúty faktickej pripomienky, a mnohí kolegovia sa tak radi bavia, že si ani neuvedomujú, že pred niekoľkými hodinami zbombardovali civilné osoby kdesi neďaleko od nás.
Pán poslanec Kačic hovoril - aby ste nemuseli zasahovať, pán podpredseda, že nehovorím k veci, som rád, že ste sa vrátili späť do kresla -, pán poslanec Kačic hovoril o tom, že treba financovať aj regionálnu kultúru. (Som rád, že sa bavíte, a som rád, že vám netreba čiernu kávu.) Hovoril o lokálnom a o decentralizovanom financovaní tejto krajiny.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že vývoj slovenskej spoločnosti po vzniku samostatnej Slovenskej republiky mal isté odlišnosti od iných postkomunistických krajín. Decentralizovali sa a oddelili od štátneho rozpočtu výrazné fondy, ktorými sú dnes najmä Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, zdravotné poistenie a tieto zdroje a fondy dnes tvoria temer jednu kapitolu alebo jednu rozhodujúcu kapitolu štátneho rozpočtu. Ak do tohto systému zaradíme rozvíjajúce sa doplnkové dôchodkové pripoistenie, tak decentralizované fondy sú už dnes na úrovni jedného štátneho rozpočtu. Aj o tom je reč v súvislosti s filozofiou prípravy budúceho štátneho rozpočtu.
Som rád, že sa mnohí prestali počas môjho vystúpenia baviť. Želám vám ďalšie príjemné rokovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Zaujala ma tá časť vystúpenia pána poslanca Kačica, kde hovoril o školstve. Všetci veľmi dobre vieme, že v minulom kalendárnom roku takzvané malé školy mali málo peňazí a boli tak zabezpečené rozpočtom cca na 80 %. Ako bývalá ministerka som o tom verejne hovorila a dnešnými koaličnými poslancami som bola za to dokonca odvolávaná z funkcie, že som nedokázala zabezpečiť viac. Teraz je tých peňazí ešte menej, môj odhad je taký, že školy sú zabezpečené asi na 60 - 65 %, môžem to dokumentovať iba tromi číslami. V oblasti miezd dostali malé školy o 62 mil. Sk menej, v oblasti tovarov a služieb o 159 mil. Sk menej a kapitálových výdavkov dostali o 113 mil. Sk menej.
Už sa teším na to, ako dnešní koaliční poslanci budú odvolávať pána ministra Ftáčnika, ktorý vo výbore vyzval poslancov hneď na začiatku po svojom úvodnom prejave k rozpočtu, že ich prosí, aby schválili rozpočet, tak ako bol predložený. Čiže nemal ani len snahu sa tváriť, že by bol rád, keby ho poslanci vo zvýšení rozpočtu podporili. Takto asi vyzerá dnešný minister školstva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Pán podpredseda, pán poslanec sa vyjadril aj o Banskej Štiavnici. Som rád, že spomenul toto mesto. Všetci si totiž uvedomujeme, že Banská Štiavnica je skutočným klenotom, ale, žiaľ, stále ju dávame do súvislosti toho, že je klenotom z hľadiska historického, ale nie súčasného.
(Hlasy v sále.)
Hovorím o Banskej Štiavnici. A preto by bolo dobré, keby sme aj v tomto smere nadviazali na predchádzajúce činnosti vlády. A hovorím, pani ministerka, teraz opäť jeden z ďalších pozitívnych námetov na riešenie problémov väčšieho rozsahu. Ak by sme zvýšili, a prihováram sa za to, aby sme zvýšili finančnú sumu poskytnutú Banskej Štiavnici, vyriešime minimálne štyri problémy. Zamedzíme zastaveniu obnovy v Banskej Štiavnici, vytvoríme nové pracovné príležitosti, vytvoríme alebo zabezpečíme obnovu Banskej Štiavnice a zároveň z nej spravíme nové centrum turistického ruchu.
Hovorím to aj v súvislosti, že približovaním sa Slovenskej republiky do Európskej únie nám bude musieť byť jednoznačná a myslím si, že aj jasná postupná reštrukturalizácia nášho hospodárstva. Jedno z perspektívnych odvetví, ktoré bude u nás mať zelenú a bude veľmi dominantným aj v podmienkach Európskej únie, je práve turizmus. Nakoniec to vyjadril aj váš kolega, pán minister Černák. Ak to tak chceme, tak potom by sme nemali šetriť finančné zdroje do takých odvetví, ktoré sa nám v najbližšom období veľmi efektívne vrátia. Preto sa prihováram a podporujem časť diskusného vystúpenia kolegu Kačica vo vzťahu k požiadavke mesta Banská Štiavnica.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom na skutočnosť, že niektorí rečníci reagovali na kolegu Pavla Kačica v súvislosti s informáciami, ktoré poskytol, s požiadavkami Združenia miest a obcí Slovenska na úpravu rozpočtu, chcem len upozorniť a verím, že tak urobili všetci predsedovia klubov, takisto na náš poslanecký klub sa listom z 18. 3. 1999 pod číslom 383/99-sekretariát Michal Sýkora predseda Združenia miesta a obcí obrátil na poslancov, kde stručne formuluje požiadavky alebo výsledky z IX. snemu konaného 24. a 25. 2. 1999 a mali byť doručené 8. 3. všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Nebudem hovoriť o tých istých číslach, pretože pán Kačic o tom hovoril, len upozorňujem, že je to ten list, ktorý bol doručený predsedom poslaneckých klubov. Verím, že si ho pozreli aj ostatní poslanci Národnej rady. Zároveň chcem upozorniť, že takisto nám bolo doručené uznesenie IX. snemu Združenia miest a obcí Slovenskej republiky, kde snem v bode 6 žiada vládu Slovenskej republiky a Národnú radu Slovenskej republiky ratifikovať Európsku chartu miestnej samosprávy.
A po druhé, pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 1999 žiada zohľadniť oprávnené nároky obcí a miest vyjadrené na IX. sneme Združenia miest a obcí Slovenska a zvýšiť podiel obcí na republikových daniach o 1 miliardu Sk z vládou navrhovaných 7,7 mld. na 8,7 mld. Sk.
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper sa hlási s procedurálnym návrhom.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám jeden procedurálny návrh, ktorý sa skladá z dvoch častí.
Po prvé žiadam, aby ste zariadili presadnutie pani ministerky financií ako predkladateľky na miesto predkladateľky z miesta ministerky financií.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Druhý, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
A mám druhý procedurálny návrh, aby ste našli spravodajcu k štátnemu rozpočtu v tomto parlamente, aby sa posadil na miesto spravodajcu, aby ste dali o tom hneď hlasovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyzývam pána spoločného spravodajcu, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti.
(Ruch a smiech v sále.)
Pani poslankyne, páni poslanci, ako ďalší sú do rozpravy prihlásení títo páni poslanci a pani poslankyne: pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Sopko, pani poslankyňa Halušková, pán poslanec Peter Baco. Tieto pani poslankyne a páni poslanci, mená ktorých som čítal, strácajú poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Baco, máte slovo.
Poslanec P. Baco:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
mne je ľúto, že debata o takej vážnej veci, ako je rozpočet, sa preniesla do polohy vytĺkania kto z koho. Bohužiaľ, keďže predkladatelia, členovia vlády majú takú rétoriku, akú majú, musíme sa brániť. Musíme sa brániť a musíme vám vysvetliť, že to tak nie je. Musíme vám to vysvetľovať, musíme to vysvetľovať aj občanom Slovenskej republiky.
Dovolil by som si povedať za náš rezort, za rezort pôdohospodárstva, že sa vychádza z celkom, celkom mylných a zavádzajúcich, klamných východísk a z toho dôvodu sa tu potom snaží argumentovať, že pôdohospodárstvo môže mať nižšie dotácie ako vlani, môže mať nižšie dotácie, ako je v programovom vyhlásení na rozdiel od mnohých iných rezortov, ako je ministerstvo financií, ktoré si poriadne zvýšilo štátne rozpočtové zdroje.
Dámy a páni, aká je pravda o poľnohospodárstve? Použijem alebo pomôžem si jednou pomôckou z denníka, kde bol jeden graf, ktorý som zväčšil, a dovolím si vám ho ukázať. Chcem povedať, že tento denník nie je naklonený Hnutiu za demokratické Slovensko a je tam takýto graf. Toto je zisk, teda toto sú hospodárske výsledky v poľnohospodárstve. Toto je nulový stav, východiskový stav je 2 mld. zisku pred revolúciou. Toto je 14,5 mld. straty na konci agrárnej politiky KDH a federalistov. Páni federalisti, pozrite sa, 14,5 mld. straty z 2 mld. zisku v poľnohospodárstve počas troch rokov vašej agrárnej politiky. Toto je vaša politika, takýto je váš výsledok. Od roku 1992 do roku 1998 sa táto strata znižovala, až v roku 1998 sa predpokladal podľa pôvodných výsledov, predpokladov z Výskumného ústavu ekonomiky zisk 300 mil. Sk. To znamená, situácia sa približovala stavu pred revolúciou.
Vážení, toto je pravda! Tu v roku 1994 ste znova vy federalisti plus SDĽ boli na chvíľu vo vláde, takže ten trend sa spomalil. Nebyť toho, mohli sme byť tam, kde sme boli v roku 1989. Prosím vás pekne, také isté trendy, pád do roku 1993 a potom zlepšovanie, jednoznačné zlepšovanie bolo vo všetkých parametroch. Ak mi dovolíte, majetok, ktorý bol v poľnohospodárstve, mal hodnotu 155 mld. Sk a na konci roku 1993 72 mld. Sk. To je výsledok vašej agrárnej federalistickej politiky. Odtiaľ vďaka agrárnej politiky Hnutia za demokratické Slovensko sa tá situácia začala zlepšovať.
Dámy a páni, taká istá situácia je v ďalších čiastkových ukazovateľoch, napríklad vo výrobe cukru. Tu bola výroba 170 tisíc ton, tu bola výroba 110 tisíc ton a tu bola výroba 220 - 240 tisíc ton po niekoľko rokov. Také isté výsledky, dámy a páni, boli napríklad v dojivosti. Tu bolo 3 600 litrov, na konci vášho bačovania bolo 2 700 litrov a tu je 4 000 litrov. Takisto je taká istá situácia napríklad v hydine. Tu bola spotreba 15 kg na obyvateľa, tu bola 13 kg na obyvateľa a tu je 18 kg na obyvateľa. Môžem menovať ďalej.
Dámy a páni, toto sú fakty! Môžete rozprávať obyvateľom Slovenska, čo chcete, v akom stave sme vám nechali republiku, v akom stave vám ju nechávame dnes. Pravda je taká, že sme postupne to, čo ste vy zdevastovali na hrane rokov 1992 - 1993, dostávali skoro všetko na úroveň, aká bola pred revolúciou. A vy sa nehanbíte povedať, vy sa nehanbíte hovoriť, v akom stave vám nechávame hospodárstvo? Čo by ste boli robili, keby ste boli dostali úroveň z roku 1993?
(Hlasy v sále.)
Sľúbil som vám, dámy a páni... Keď hovorím, tak táto sieň vždy počúva, pretože hovorím k ľuďom, nehovorím k suchým problémom. Toto je vec o ľuďoch, to je vec o vás, čo ste urobili do roku 1992 v agrárnej politike, a to je o tom, čo sme urobili my od roku 1992.
Ďalej by som chcel povedať, že tento parameter, očakávaný zisk 300 mil. korún v roku 1998, to nie je môj výmysel, to je parameter Výskumného ústavu ekonomiky na začiatku decembra a odvtedy Výskumný ústav ekonomiky každý mesiac robí prognózu a posledná marcová prognóza hovorí, že za rok 1998 to bude nie zisk 300 mil. Sk, ale strata 1 700 mil. Sk. To znamená, každý mesiac, čo berú do úvahy váš vstup do hry, vašu agrárnu politiku od volieb, od októbra minulého roku sa prehlbuje očakávaná strata o 0,5 mld. Sk. A, bohužiaľ, táto strata nabieha takisto od samého začiatku tohto roku. Každý mesiac o pol miliardy viac, ako to bolo v minulom roku.
Dámy a páni, v čom sú príčiny tohto úpadku? Je absolútny chaos, nekoordinovanosť agrárnej politiky s hospodárskou politikou, s úverovou politikou, s úrokovou politikou, s vývozno-dovoznou politikou, každý si vo vláde hrá na svoju basu, ale basu nikto netvrdí. Nikto nerobí koordináciu. To, čo sa tu deje, je absolútny chaos. Keby nebol tento chaos, len do konca minulého roku poľnohospodári mohli mať o 1 mld. korún viac tržieb, ak by sa sem neboli vozili výrobky za také nízke ceny, že nielenže sa slovenské výrobky nepredali, ale ceny sa zrazili. Sú nižšie ceny o štvrtinu ako vlani pri ošípaných, sú nižšie ceny o 15 - 20 % pri hydine ako vlani, sú nižšie ceny o 15 % pri obilí ako vlani. Môžete sa tomu smiať, ale tieto čísla, táto cenová vývozno-dovozná politika spôsobuje každý mesiac štvrťmiliardovú stratu tým, že poľnohospodári nemajú tržby. O štvrťmiliardu ich majú nižšie.
Druhá vec, ktorú chcem povedať. Mali sme vyriešený blok starých úverov takzvaným, keď to tak chcete povedať, revitalizačným zákonom. Na minulý rok ešte bolo pripravených podľa tohto zákona 800 miliónov korún pre poľnohospodárov. Vy ste to, samozrejme, zrušili. Narozprávali ste, že to nie je problém, vy to vyriešite hneď po novom roku a že starý blok úverov zlikvidujete. Nič ste nezlikvidovali. Pravda je taká, že poľnohospodári mohli ešte dostať 4 mld. prostredníctvom revitalizácie. Zrušili ste to. S Európskou bankou sme mali dohodnutú výbornú a výhodnú úverovú linku na financovanie zásob obilia, na financovanie verejných skladov. (Hlasy z pléna.) Áno, obilia. Ak si myslíte, že obilie je nepotrebné pre tento štát, ak si robíte z toho žarty, vážení páni, môžeme sa baviť o obilí, môžeme sa baviť aj o kauze obilia, ktorá je štyri roky stará, dva roky s ňou pracujú orgány činné v trestnom konaní a prizývajú si pracovníkov ministerstva pôdohospodárstva ako svedkov, nie ako obžalovaných. Takže, prosím vás pekne, alebo si myslíte, že máte lepšie schopnosti, ako majú orgány činné v trestnom konaní, alebo im vyjadrujete nedôveru, alebo berte ako dôkaz to, čo sa deje v legitímnych orgánoch.
(Hlasy z pléna.)
Áno, veru, áno.
Dámy a páni, každý rok sme aktiváciou zmenkového obchodu všetkých zdrojov v rezorte, finančných zdrojov, možných, nemožných dokázali na jeseň dať dohromady 2 - 3 miliardy na prefinancovanie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem, pán poslanec, čas vám uplynul.
S faktickými poznámkami sa hlásia: pán poslanec Kalman, pani poslankyňa...
(Poslanec Baco pokračoval aj po uplynutí času určeného na vystúpenie.)
Poslanec P. Baco:
Dnes by mali podľa našej agrárnej politiky poľnohospodári o 6 - 7 mld. korún viac, ako majú podľa vašej agrárnej politiky. Keby mali týchto 7 mld. korún, tak by bola situácia taká ako pred rokom, pred dvoma rokmi, ťažká, ale perspektívna. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec, skončili ste, čas vám uplynul.
Pán poslanec Kalman má procedurálny návrh.
Dajte slovo pánu poslancovi Kalmanovi.
Poslanec J. Kalman:
Pán podpredseda, mám procedurálny návrh. Chcem opäť troška ľudskosti a určitej tolerancie dotiahnuť do tohto parlamentu. Vôbec nie som ironický, ale skutočne sledujem ľudskú stránku.
Vážené dámy a vážení páni, už dlhší čas som si všimol, že spoločný spravodajca trpí nejakými zdravotnými problémami. Odporúčal by som, aby sme ho uvoľnili, aby bol určený niekto iný, aby sme pána Farkasa dali preč. (Potlesk.)
A zároveň vzhľadom na to, že je tu len jeden člen vlády - pani ministerka - a verím, že je už tiež unavená a je to aj žena, odporúčam, aby aj pani ministerka nemusela pokračovať v ďalšom maratóne, pretože pravdepodobne tu bude do rána do šiestej s nami sedieť, aby sme uvoľnili aj pani ministerku. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujeme za ústretovosť.
Pýtam sa pána poslanca, či má nejaké zdravotné problémy.
Poslanec P. Farkas:
Vydržím.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickými poznámkami sa prihlásili: pani poslankyňa Angelovičová, až po pána poslanca Cupera. Uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Angelovičová.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
ctená snemovňa,
vážený pán poslanec, vy ste ma pozorne počúvali, keď som vystúpila s faktickou poznámkou k rozprave pána poslanca Kotiana. Ja som vám to teraz vrátila. Mohla by som s vami súhlasiť, pán poslanec, ale iba v tom, že sa zlepšili ekonomické výsledky v pôdohospodárstve. Straty sa znižovali zo 6,8 mld. Sk v roku 1993 na 0,96 mld. Sk v roku 1997. Zvýšil sa síce podiel ziskových podnikov, ale okrem bývalých štátnych majetkov. Pýtam sa však, prečo sa v pôdohospodárstve nezastavil úpadok a výraznejšie sa neoživili finančné toky. Odpoveď mám zhodnú s poľnohospodármi, ktorú uvádzajú v petícii zo dňa 19. 3. 1999. Bol to únik finančných prostriedkov vyplývajúci z disproporcie medzi vysokými finančnými vkladmi do pôdohospodárstva a nízkou cenou poľnohospodárskych komodít. Bol to zvýšený dovoz poľnohospodárskych komodít do Slovenskej republiky. Bola to vysoká cena úverov až 25 % aj napriek tomu, že koncepčný zámer bol pod 6 % a mnoho iných faktorov.
Pán poslanec, súhlasíte so mnou, že sa vláda podieľala na politike úžerníckych úrokov z úverov poskytnutých poľnohospodárom. A toto je ten dominantný problém, ktorý tlačí dnešných poľnohospodárov na kolená. Takže nemôže byť dostatok finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu na rok 1999, ale ani štandardná situácia pre pôdohospodárstvo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Slaný.
Poslanec J. Slaný:
Chcel by som reagovať na môjho predrečníka pána poslanca Baca. Z minulosti si pamätám jeden výrok, ktorý sa mi páčil, keď verejne priznal, keď bol naňho tlak, že slovenskí poľnohospodári sú viac dotovaní ako poľnohospodári v Poľsku, Maďarsku a Česku. To znamená, to je holý fakt, to je skutočnosť, že slovenskí poľnohospodári v prepočte na jednotku produkcie berú viac dotácií ako poľnohospodári v spomenutých okolitých krajinách.
Ale chcem sa vrátiť k ziskovosti podnikov, ktorá klesala. Klesala dvoma spôsobmi. Prvý spôsob bol postupný rast cien po depresii, ktorá bola nastolená liberalizáciou cien, keď bola ponuka a produkt, a druhý spôsob bol, dá sa povedať účtovnícky, k čomu sa priznali samotní predstavitelia HZDS, že podniky boli rozdelené na dva druhy, takzvané ekonomicky mŕtve a ekonomicky aktívne. Na tie ekonomicky mŕtve podniky sa účtovali náklady a zmenou evidencie účtovníctva boli vyradené z hodnotenia pri hospodárskom výsledku. To znamená, ekonomika a efektívnosť týchto podnikov sa nezvyšovala, ale iba účtovnými operáciami vznikal iný hospodársky výsledok, ktorý bol iný ako skutočný v praxi. To znamená, podniky ďalej chátrali a musíme zobrať do úvahy jeden jasný fakt, že príjmy nestúpali podstatnou mierou oproti nákladom. To znamená, skutočná ziskovosť nebola taká, aká bola evidenčná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík.
Poslanec S. Kozlík:
Ďakujem pekne.
Chcem reagovať na vystúpenie pána Baca aj v kontexte predrečníkov. Nič ste nepochopili, vážená dáma a pán. Pán Baco uviedol, že starostlivosť o poľnohospodárstvo bola aj v zdrojoch, a ak sa hovorí o tom, že Slovenská republika má viac dotácií ako Česká republika, Maďarská republika, Poľská republika, to je, samozrejme, jediná správna politika, ak Slovenská republika má 40 % podielu dotácií voči Európskej únii. To znamená, ak nás majú vygumovať, Európska únia naše poľnohospodárstvo, tak, prosím pekne, znižujme dotácie pod úroveň Poľska, Čiech, Maďarska a Európska únia nás vygumuje. Štát sa mal a má poriadne starať, ak chce uchrániť poľnohospodárstvo pred takými vlkmi, ako sú v Európskej únii.
Čo sa týka ceny peňazí, urobil sa veľký kus roboty v uplynulom období a najväčšiu robotu ako minister financií som mal práve s ministrom Bacom. A boli to nesmierne tvrdé súboje, keď sa bojovalo o každú korunu, aby sa priblížili podmienky poľnohospodárstva aspoň v oblasti rozpočtového hospodárenia. Boli to otázky zelenej nafty, otázky podielov finančných transferov voči poľnohospodárstvu. Cieľavedomá politika znamenala práve to, čo ste, pani poslankyňa, zľahčovali, že sa znižovala úroveň deficitu poľnohospodárstva zo 14 mld. približne na 1 miliardu korún v roku 1998. Bola to nesmierne tvrdá, ťažká robota. Nie všetko sa určite podarilo vyriešiť, ale rok 1999 bude asi pre poľnohospodárstvo z toho, čo sa kvantifikuje v rozpočte, veľmi ťažký, veľmi zložitý.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Baco upozornil na veľmi dôležité a dobré doterajšie vývojové tendencie, ktoré sme zaznamenali napriek krízovej situácii, ktorá bola v celom hospodárstve a ktorá, samozrejme, osobitne ťažko zasiahla poľnohospodárstvo. A ako prednosť by som chcel vyzdvihnúť aj skutočnosti, o ktorých sám nehovoril. Napríklad poľnohospodárstvo je jediné odvetvie, ktoré podstatným spôsobom uchránilo výskumnú základňu pre potreby urýchľovania vedecko-technického prieniku do vnútra agrárnej výroby. Táto skutočnosť je taká výhodná a predstavuje takú perspektívu, že nesmieme dovoliť nejakým umelým reštrikčným zásahom zničiť túto výhodu. Rád by som upozornil, že americkí odborníci veľmi vysoko ohodnocovali práve tento stupeň aj kvalifikačnej pripravenosti, aj uchovania relatívne rozsiahlej výskumnej základne v poľnohospodárstve.
A napokon chcem ešte upozorniť, vážení priatelia, že musí byť rozumná politika vyšších dotácií v našich poľnohospodárskych podmienkach, lebo vieme, že na Slovensku je iná bonita tam, kde prevažuje veľmi hornatý reliéf oproti krajinám, ktoré sú nížinného charakteru. Takže tu niektorí páni poslanci nevedia, o čom hovoria.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
keď mal prejav pán poslanec Baco, tak v tých zadných radoch zazneli také poznámky, akože to azda nemyslí vážne.
Vážení poslanci, pokiaľ som sledovala pána poslanca Baca, hovoril fakty. Nebolo to, či si myslí, alebo si nemyslí, neboli to rétorické cvičenia na tému politickej propagandy, ale boli to jasné čísla, ktoré vám predniesol. A myslím si, že každý pragmaticky rozmýšľajúci človek by sa mal nad nimi zamyslieť.
Ak dovolíte, upozorním na článok Jozefa Sedláka, ktorý nedávno vyšiel v Pravde. Tam tento redaktor upozorňuje, že bankový sektor nechce požičiavať poľnohospodárom peniaze. Vážení, keď nebudú mať financie na založenie úrody, a práve na to potrebujú financie, tak nebudeme mať úrodu. To je veľmi vážny problém. Každý riadny hospodár štátu by sa nad týmto vážne zamyslel, ale vy sa len uškŕňate, pretože tomu problému asi poväčšine nerozumiete, a čo je najsmutnejšie, mnohým z vás osud Slovenskej republiky asi neleží na srdci.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán exminister Baco veľmi jasne ukázal, ako prebiehal proces transformácie a pretransformácie úpadku, vzrastu a kríz v poľnohospodárstve.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, v Národnej rade je jedna z najlepších dokumentácií odvetví pôdohospodárstva za posledných 9 rokov. Od roku 1993 sa tu každý rok prerokúvali súhrnné výsledky predchádzajúceho obdobia. Nikto to nemôže ináč zdokumentovať, ako je to v knihách, ktoré sa tu prerokúvali. Takže darmo budeme rozprávať, že to nie je pravda. Môžete si to v nich nalistovať, je to presne tak, a preto pravda vychádza najavo. V týchto knihách je jasná a zdokumentovaná pravda o tom, ako prebehla transformácia, ako sa v rámci nej zdevastovala Východoslovenská nížina, ako prebiehal scenár ekonomickej reformy, kde sa sľúbilo v roku 1991 - 1992, že 30 % poľnohospodárskych družstiev dostane podiel v potravinárskom priemysle, že bol výpredaj živočíšnej výroby za ceny, ktoré boli absolútne neprijateľné.
A keď niekto hovorí, že sa vláda podieľala na úžerníckych úveroch, to predsa nemôže nikto uznať. Predsa banky sú od roku 1991 odlúčené od štátu a robia si svoju ekonomickú politiku. Účtovnými operáciami, prosím vás pekne, pod drobnohľadom audítorov nemôžu vznikať také javy, o ktorých sa tu hovorí a do tejto bilancie sú zahrnuté všetky podniky, všetky do jedného, a preto sú aj ziskové...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči, nech sa páči.
Poslanec G. Krajči:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Aj keď nie som poľnohospodár, ale chlieb jem, a práve preto takisto som si pozorne vypočul, čo hovoril pán minister alebo exminister Baco, čo sa týkalo hlavne prvovýroby poľnohospodárstva a vlastne aj s tým súvisiacich cien potravín. Samozrejme, každý štát sa snaží o to, aby bola zabezpečená otázka sebestačnosti zásobovania obyvateľstva. Niekedy za socializmu sme aj my išli na 100-percentnú sebestačnosť a snažili sme sa takýmto spôsobom poľnohospodárstvo dotovať. Dnes sa situácia trošku zmenila a v podstate v tých základných surovinách sa snaží byť každá krajina sebestačná. A to isté robila aj predchádzajúca slovenská vláda tak, aby sme prostredníctvom dotácií zabezpečili základné druhy potravín pre obyvateľov. Myslím si, že v tejto oblasti sa nám darilo, ale mal som určité výhrady a mám aj výhrady pri prerozdeľovaní dotácií, ktoré išli do poľnohospodárstva a prerozdeľovali sa paušálne. Pritom sa nezohľadňovali klimatické podmienky jednotlivých pásiem na Slovensku.
Chcem povedať, že ďalšou dôležitou otázkou, ktorú je potrebné riešiť, je aj otázka ochrany trhu a dovozu výrobkov zo zahraničia. Sami iste veľmi dobre viete, že pokiaľ sa dovážajú lacnejšie suroviny zo zahraničia, prenikajú na náš trh, týmto spôsobom sa likvidujú poľnohospodári a prvovýroba. Tak sa nám to stalo v predchádzajúcich rokoch pri dovoze pšenice z Maďarska, tak sa nám to stalo pri dovoze zemiakov z Poľska, a preto bolo nutné, aby vláda prijala opatrenie na ochranu trhu, a to bola dovozná prirážka, o ktorej sa toľko hovorí. Myslím si, že v rezorte poľnohospodárstva sa podarilo urobiť veľmi veľa dobrej práce, nehovoriac už o...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán podpredseda,
milé dámy,
vážení páni,
som rád, že vám tu bývalý minister poľnohospodárstva pán Peter Baco názorne predviedol klausovskou metódou výsledky našej agrárnej politiky.
Keď sme, vážení páni poslanci vládnej koalície, chodili na predvolebné mítingy, tak sme hovorili o tom, že sme schopní garantovať dotácie do poľnohospodárstva v rozsahu 8 až 9 mld. korún. Vo vašom návrhu štátneho rozpočtu v § 14 čítam, že im chcete dať 7 620 mil. Aký je to rozdiel v tom, čo ste sľubovali. Keď som chodil na predvolebné mítingy, tak mi hovorili: Vy nám hovoríte o nejakých 8 a 9 mld. korún a pán Rosival z Demokratickej únie nám sľuboval 13,5 mld.
Som rád, že je tu bývalý štátny tajomník a dnes už poslanec Národnej rady pán Rosival. Nech povie poľnohospodárom tohto štátu, ako ich vo voľbách zavádzal, ak chcete doslovne, podvádzal, pretože váš návrh hovorí jednoducho o 7 mld. korún, čo je absolútne nedostatočná suma, ktorá jednoducho slovenských poľnohospodárov privedie na mizinu. To bude výsledok vašej agrárnej politiky. To bude rozdiel medzi predvolebnými sľubmi a tým, čo sľubujete alebo čo chcete splniť v štátnom rozpočte. Pán Rosival, nedivím sa, že sa radšej k tomuto rozpočtu nevyjadrujete.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Engliš.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Engliš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážená snemovňa,
východiská návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 sú: zníženie hrubého domáceho produktu v starých cenách, zvýšenie miery inflácie, zvýšenie miery nezamestnanosti a priamo v návrhu zákona sú informácie, ako to bolo na Slovensku v rokoch 1996, 1997, 1998, ako to má byť v roku 1999, ale mám aj informácie o tom, ako to bude v roku 2000. Už som vám to raz ukazoval, je to tu, v tomto časopise z údajov Európskej komisie. A nevyzerá to nádejne. Percentuálne zmeny hrubého domáceho produktu v Slovenskej republike boli v rokoch 1996 - 1997 oveľa lepšie ako v Českej republike, v Maďarsku a Poľsku a v roku 1998 nás predbehlo len Poľsko. V Čechách to boli mínusové hodnoty. V roku 1999 podľa údajov Európskej komisie, ale vlastne aj návrhu štátneho rozpočtu sme už za Poľskom, Maďarskom a nehovoriac o tom, že aj za Bulharskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou a Slovinskom.
Podobne je to aj s infláciou. V rokoch 1996 - 1998 sme boli stále pred spomínanými krajinami. V roku 1999 rozpočet hovorí o 10 %, Európska komisia uvádza nižšie čísla. Vývoj prvých dvoch mesiacov tohto roku je nepriaznivý. Nechcem strašiť, 10 % je smelé číslo, ale myslím si, že je nereálne podľa vývoja v prvých dvoch mesiacoch.
V návrhu zákona sa stanovuje povinnosť platiť prostredníctvom ministerstva zdravotníctva poistné na zdravotné poistenie vo výške 13,7 % zo 76 % vymeriavacieho základu 2 700 korún, čiže z 2 065,5 koruny. A platiť prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce nemocenské poistenie vo výške 4,8 % z 15 % vymeriavacieho základu 2 700 korún, čo je 405 korún, dôchodkové zabezpečenie vo výške 27,5 % z 15 % vymeriavacieho základu 2 700 korún, čo je opäť len 405 korún, vymeriavací základ. A pritom Národný úrad práce platí zdravotné poistenie vo výške 13,7 % z vymeriavacieho základu 2 700 korún, na nemocenské takisto z 2 700 korún a dôchodkové vo výške 27,5 % z 2 700 korún.
Na rok 1999 návrh zákona o štátnom rozpočte neuvažuje so zvýšením funkčných platov profesionálnych vojakov, policajtov, colníkov, ako aj s realizáciou ďalšieho služobného platu a ďalšieho služobného príjmu, čiže trináste a štrnáste platy, ktorých nárok zakladajú osobitné zákony, o ktorých sme hovorili v tomto parlamente len nedávno, tento týždeň. Podobne sa neuvažuje so zvyšovaním platov zamestnancov odmeňovaných podľa zákona o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Ak uvažujeme, že základné východisko, miera inflácie je 10 %, ide o zníženie týchto platových náležitostí, a nie o zmrazenie, ako to deklaruje vláda v rozpočte a ako to deklaruje vo svojich uzneseniach. Toto sú teda pre mňa východiská, aby som sa k nim vyjadril.
K problémom, ktoré som naznačil, podporujem plne požiadavky samosprávy zakotvené v návrhu Združenia miest a obcí, ktoré vyjadrili na IX. sneme ZMOS, čo tu už bolo spomínané, že boli doručené aj predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Objem dotácií v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1999 na výkon samosprávnych funkcií mali obce do 3 000 obyvateľov, a ostal na pôvodných 400 mil. korún napriek tomu, že požiadavka ZMOS bola 600 mil. korún. Preto podporujem, samozrejme, ich návrhy a podporujem alebo aj navrhujem zvýšenie o 200 mil. korún, ako to navrhujú oni, a podporujem, samozrejme, aj požiadavky na poskytnutie finančných prostriedkov zo strany miest v rozpočtoch krajských a okresných úradov, ako už bolo spomínané, aj Banskú Štiavnicu.
Nemôžem sa zmieriť s diskrimináciou zamestnávateľov a verejnoprávnych inštitúcií, ktorá je zakotvená v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Aký je rozdiel medzi podnikateľom, ktorý zamestnáva ľudí, medzi štátom, ktorý zamestnáva tiež ľudí, a verejnoprávnou inštitúciou, ktorá zamestnáva ľudí? Obyvatelia, za ktorých platí štát odvody do jednotlivých fondov, musia byť hodnotení tiež ako zamestnanci. Môžeme síce nejaký ústupok prijať, ale nie taký, aby to ohrozovalo činnosť týchto fondov či už zdravotného, nemocenského alebo dôchodkového. Všeobecná zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa, ale aj Národný úrad práce sú podľa mňa a na základe zistených skutočností doslova v stave ohrozenia, ako sa v tomto parlamente s obľubou používa. Je nutné upraviť platby do fondov aj platby Národného úradu práce, ktoré sú uvedené v návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Nedávno sme menili zákon číslo 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona číslo 366, a preto v súlade s týmito zmenami by sa mali upraviť aj tieto platby, nie z minimálnej mzdy, samozrejme, ale z výšky 3 000 korún, ako sme to v tomto zákone prerokúvali. Znamená to teda poistné na zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu 3 000, poistné na nemocenské poistenie takisto z 3 000 a, samozrejme, poistné na dôchodkové poistenie vo výške 50 % z vymeriavacieho základu 3 000 korún.
Tieto návrhy prispejú k zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu, ale ak sa dostanú tieto inštitúcie do problémov, budú straty na verejných financiách oveľa väčšie. Pokiaľ mi je známe, záruky v zmysle § 10 tohto zákona a aj v zmysle tohto návrhu preberá vláda. Čiže v konečnom dôsledku deficit bude oveľa väčší, nehovoriac o tom, že reštrikcia miezd tiež prispeje k zníženiu príjmov verejnoprávnych inštitúcií, a teda prispeje k stavu ohrozenia, ktorý som spomínal.
Takisto plne podporujem požiadavky Konfederácie odborových zväzov. Niektoré som už vlastne spomenul vo svojom vystúpení. Zvlášť zdôrazňujem zvýšenie objemu miezd v rozpočtovej sfére tak, aby nedošlo k poklesu reálnych miezd. Vychádzam z východiska, že predpokladaná miera inflácie je 10 %. Ak si dala vláda cieľ zmraziť mzdy a prijala k tomu uznesenie, tak sa pýtam, prečo to v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 nerešpektuje a neuvažuje o valorizácii platov týchto zamestnancov tak, aby rešpektovala vlastne svoje východisko, teda 10-percentnú infláciu.
Samozrejme podporujem úpravy v príslušných kapitolách, tak ako rokovali odboroví predáci s príslušnými ministrami. Pretože ináč, musím povedať, predvolebné sľuby pána Dzurindu považujem za klamanie voličov a k takýmto zmenám v štátnom rozpočte na rok 1999 nedôjde.
Podobne odporúčam upraviť platy, teda koeficienty platov v § 13 tak, aby sa funkčné platy profesionálnych vojakov, policajtov a colníkov zvýšili o 10 %, t. j. na úroveň predpokladanej inflácie. Ináč vlastne opäť je to nesplnenie vlastného uznesenia, a tým by sa čiastočne napravila skrivodlivosť, ktorá bola prijatá v nedávnych zákonoch číslo číslo 273/1998 Z. z., ale, samozrejme, aj zákona číslo 120/1993 Z. z.
Ako je možné, že pani ministerka Schmögnerová hovorí o 14 tisíc bytoch v tomto roku a pán minister Harna o 10 tisíc bytoch? Pritom všetci vieme, že aj tieto byty sa začali stavať v predošlom období. Takže mi je nejasné, koľko bytov vlastne vláda v tomto roku zabezpečí, aby naplnila svoje sľuby programového vyhlásenia. Bol by som veľmi rád, keby ste povedali hlavne verejnosti, koľko bytov začnete stavať a či vôbec nejaké dokončíte, a ako je to zabezpečené v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1999. Samozrejme predpokladám, že sa to počas rokovania o tomto zákone ešte dozviem.
Keďže návrh zákona o štátnom rozpočte je reštrikčný, v konečnom dôsledku obmedzí verejnú spotrebu a zníži reálne mzdy, preto nepodporím tento návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 1999.
Ďakujem za pozornosť.